Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-2S/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200302
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200302.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
AUTODIELY SLOVAKIA TEAM, s.r.o., so sídlom Karpatská 80/8, Poprad, IČO: 36 483 656, právne
zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100759078/2022 z 06.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100759078/2022 z 06.04.2022
ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101714190/2021 z 13.09.2021 a vec vracia Daňovému

úradu Prešov na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl až august 2018. Z kontroly bol vyhotovený

protokol č. 102948412/2019 zo dňa 20.12.2019. Daňová kontrola u žalobcu začala dňa 21.02.2019,
označenom v oznámení o daňovej kontrole a skončila dňa 17.01.2020, doručením protokolu z daňovej
kontroly žalobcovi.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 101714190/2021 z 13. septembra 2021
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) ako prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume 25 266 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 podľa § 68 ods.

5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov [ďalej
len „Daňový poriadok“]. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím
č. 100759078/2022 zo 6. apríla 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo prvostupňové
rozhodnutie správcu dane.

3. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie júl 2018 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku
nepriznania práva na odpočítanie DPH z nasledovného zdaniteľného obchodu:

- dodanie služieb od dodávateľa - obchodnej spoločnosti Ardex Modular System, a.s., so sídlom
Čapajevova 73, Prešov, IČO: 50 333 895 (ďalej len „Ardex Modular System, a.s.“ alebo „dodávateľ“)
na základe faktúr:č. 180100019 zo dňa 27.07.2018 s predmetom fakturácie: „Dodávka tovaru Mikrosilika-Sioxid 10 kg
balenie na paletách na základe Obchodnej zmluvy o dodávke tovaru č. 1072018 zo dňa 10.07.2018 “ v
množstve 24 ton v celkovej fakturovanej sume 33 696 eur,

č. 180100020 zo dňa 30.07.2018 s predmetom fakturácie: „Dodávka tovaru Mikrosilika-Sioxid 10 kg
balenie na paletách na základe Obchodnej zmluvy o dodávke tovaru č. 1072018 zo dňa 10.07.2018 “ v
množstve 36 ton v celkovej fakturovanej sume 50 544 eur,
č. 180100021 zo dňa 31.07.2018 s predmetom fakturácie: „Dodávka tovaru Mikrosilika-Sioxid 10 kg
balenie na paletách na základe Obchodnej zmluvy o dodávke tovaru č. 1072018 zo dňa 10.07.2018 “ v

množstve 48 ton v celkovej fakturovanej sume 67 392 eur.

4. Dôvody neuznania práva na odpočet DPH sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:
- hmotnoprávne naplnenie formálne deklarovaného dodania od označeného dodávateľa nebolo
preukázané. Zákon o DPH nestojí len na formálnom preukazovaní splnenia zákonných podmienok, ale

musí byť preukázané, že k formálne deklarovanému zdaniteľnému plneniu skutočne došlo vo všetkých
znakoch - v objekte, v čase, ale aj v subjekte. Ak nedošlo k dodaniu tovaru od označeného dodávateľa,
nevznikla daňová povinnosť. Žalobca si uplatnil výhodu (právo na odpočítanie dane) bez toho, aby na
uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok,
- správca dane vyhovel návrhu žalobcu a vykonal dôkazy mu dostupné, ktoré sám žalobca nemohol

predložiť. Ani na základe takto doplneného dokazovania však neboli odstránené pochybnosti správcu
dane a nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru zo strany označeného dodávateľa,
- v rámci rozsiahleho dokazovania bol zistený fakturačný reťazec medzi spoločnosťami: neznámy
dodávateľ - A-STAVMAT SLOVAKIA s.r.o. - INŽINIERING PLUS s.r.o. - A-STAVMAT SLOVAKIA s.r.o. -
Ardex Modular System a.s. - žalobca - Andpol (poľská spoločnosť),

- spoločnosť A-STAVMAT SLOVAKIA s.r.o. nepreukázala prvotné nadobudnutie mikrosilík, čím teda
nebolo preukázané nadobudnutie vlastníckeho práva touto spoločnosťou, čo následne spochybňuje
nadobudnutie tovaru ostatných spoločností v tomto fakturačnom reťazci. Na základe uvedeného, ak
nedošlo k prvotnému preukázaniu nadobudnutia mikrosilík spoločnosťou A-STAVMAT SLOVAKIA s.r.o,
nebolo preukázané vlastnícke právo k tomuto tovaru touto spoločnosťou. Z uvedeného je teda zrejmé,

že následne fakturované obchody s uvedeným tovarom medzi ďalšími spoločnosťami vo fakturačnom
reťazci nemohli zakladať nadobudnutie vlastníckeho práva medzi nimi, a teda im ani nemohla vzniknúť
daňová povinnosť v súlade s ustanovením § 19 ods. 1 zákona o DPH,
- nebola spochybnená existencia tovaru, ale nebolo potvrdené, že došlo k dodaniu tovaru práve
spoločnosťou Ardex Modular System a.s. žalobcovi z dôvodu, že nebolo preukázané, že dodávateľ

nadobudol k predmetnému tovaru vlastnícke právo,
- súčasne nebolo preukázané, že tento tovar použil žalobca ako platiteľ. Žalobca na požiadanie
správcovi, aby preukázal účel nadobudnutia predaného tovaru preukazoval dodanie časti tovaru v
množstve 43 ton do Poľska. Predmetné dodanie však nevedel preukázať dokladmi preukazujúcimi
jednotlivé ukončenia prepravy podľa dodávok v inom členskom štáte v súlade s § 43 zákona o DPH.

Odberateľ nadobudnutie tovaru v objeme 43 ton formálne potvrdil, no jeho nadobudnutie v súlade s
príslušnou legislatívou nepriznal.

II.
Súdne konanie

5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 13.06.2022 Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj
„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového
rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

6. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Prešove vedené pôvodne pod sp. zn. 2S/36/2022.

S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm.
c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach

(ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. PO-2S/36/2022.

7. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:- správca dane neprihliadal na všetko, čo v rámci vykonaného dokazovania vyšlo najavo. Dôkazy
nehodnotil vo vzájomnej súvislosti a nezistil skutkový stav veci čo najúplnejšie tak, aby skutkový stav
veci bol nespochybniteľným podkladom pre závery uvádzané správcom dane. Rozhodnutie žalovaného

vychádzaznesprávnevyhodnotenéhoskutkovéhostavuveci,kedysprávcadaneneprihliadalnavšetko,
čo pri výkone správy vyšlo najavo, v dôsledku čoho nesprávne právne vec posúdil,
- z vykonaného dokazovania bolo preukázané splnenie podmienok vyžadovaných zákonom na
uplatnenie odpočítania dane žalobcom. Z predloženej skladovej evidencie žalobcu je zrejmé, že žalobca
prijal na sklad tovar od spoločnosti Ardex Modular System a.s. a pre spoločnosť Andpol vydal tovar

v objeme 43 ton. Všetky obchodné transakcie boli riadne zaevidované, tieto transakcie boli okrem
potvrdenia predloženými dokladmi potvrdené i vykonaným dokazovaním. Reálnu existenciu tovaru
správca dane nikdy nespochybnil,
- žalovaný preukázateľne postupuje v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít a Súdneho dvora Európskej únie, ktorou je viazaný, keď v rozpore s touto judikatúrou poukazuje
na nedostatok ľudských zdrojov subdodávateľa obchodného partnera žalobcu, na nedodržanie

vnútorných predpisov v oblasti účtovníctva, na spochybňovanie ekonomickej opodstatnenosti
predmetných plnení a na nezrovnalosti, ktoré sa vyskytli na predchádzajúcich stupňoch obchodného
reťazca,
- žalovaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou zaťažil žalobcu dôkazným bremenom, ktoré mu
zo zákona nevyplýva. Iba samotné nepreukázanie, že zdaniteľné plnenie dodal dodávateľ uvedený na

faktúre, resp. iba konštatovanie nepreukázania vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na
faktúre, pre zamietnutie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, na základe rozhodnutí Súdneho
dvora Európskej únie, nepostačuje,
- správca dane neprihliadal na všetky potrebné dôkazy a informácie svedčiace v prospech žalobcu,
ktoré preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu daňovej kontroly napriek skutočnosti, že z

odpovede poľskej daňovej správy vyplýva, že poľský odberateľ potvrdil nákup tovaru od žalobcu, potvrdil
úhradu predmetnej faktúry, vykonanie prepravy, označil následného odberateľa a prijatie platieb od neho
bez predloženia výpisu z účtu, doložil doklady (okrem CMR),
-správcadaneneprihliadalnazisteniazískanézosvedeckýchvýpovedí,keďsvedokA.uviedol,ževiedol
skladovú evidenciu, mal skladové priestory, opísal spôsob, ako sa dodanie tovaru uskutočnilo, potvrdil

pôvod tovaru dodaného kontrolovanému platiteľovi a ktorého existenciu má správca dane preukázanú
z miestneho zisťovania vykonaného u žalobcu a v rozpore s uvedeným, vytvoril umelú reťaz na základe
svojich subjektívnych pochybností bez vecného dôkazu,
- žalobca poukázaním na konkrétne rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že z
ustálenej judikatúry vyplýva, že nemožno vyvodzovať závery v neprospech žalobcu z toho, že tento

nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, s ktorými on
sám žiadne zmluvy neuzatváral. Správca dane a žalovaný zaťažili žalobcu dôkazným bremenom, ktoré
mu zo zákona nevyplýva a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 10.08.2022, s poukázaním na konkrétnu judikatúru Súdneho dvora

Európskej únie zdôraznil, že právo na odpočet dane z pridanej hodnoty možno odoprieť vtedy, ak
porušenie formálnych požiadaviek malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom,
že hmotnoprávne podmienky boli splnené. Uvedené sa vzťahuje aj na tento prípad, keď správca dane
spochybnením skutočnej identity dodávateľa spochybňuje aj preukázanie hmotnoprávnej podmienky
pre priznanie práva na odpočítanie dane - status zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. V priebehu

dokazovania však nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcovi od označeného dodávateľa. Dôvodom
nepriznania práva na odpočet dane z pridanej hodnoty žalobcovi v predmetnej veci nie sú pochybnosti
o (ne)existencii dodávaného tovaru, ale pochybnosti o tom, či skutočným dodávateľom tohto tovaru
žalobcovi bola spoločnosť Ardex Modular System a.s., resp. pochybnosti o tom, kto je skutočným
dodávateľom tovaru žalobcovi a či tento mal postavenie zdaniteľnej osoby (zákonná hmotnoprávna

podmienka). Správca dane nekonštatuje, že žalobca bol súčasťou reťazca, ktorý nesie znaky daňového
podvodu či zneužitia. Žalobca mohol pred uskutočnením zdaniteľných plnení nahliadnuť do zoznamu
platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie, kde dodávateľ
žalobcu bol zverejnený dňa 7. októbra 2017, a teda v čase ešte pred uskutočnením deklarovaných
zdaniteľnýchplnení.Skutočnosť,žežalobcatútomožnosťnevyužilsvedčíotom,žeksvojejekonomickej

činnosti nepristupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.9. Žalobca v replike zo dňa 21.09.2022 zotrval na svojej žalobnej argumentácii a návrhu a zdôraznil,
že ani povinnosť žalobcu preukázať tvrdené skutočnosti nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti
riadne zistiť skutočný stav veci a pri rozhodovaní vychádzať zo všetkých dôkazov, ktoré boli v kontrole

a vyrubovacom konaní predložené, ktorými disponuje, ako aj o ktorých má vedomosť. Žalobca zotrval
na svojom tvrdení, že žalovaný sa s jeho námietkami uvedenými v odvolacom konaní nevysporiadal
dostatočným spôsobom, pričom v rozpore s Daňovým poriadkom neprihliadal na výsledky dokazovania.

10. Tento rozsudok bol vyhlásený 25. novembra 2025 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137

ods. 3 druhá veta SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuly súdu po
dobu 14 dní.

III.
Relevantná právna úprava a základné judikatúrne východiská

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku
uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby
(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná
v postavení zdaniteľnej osoby.

16. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,

alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

17. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

18. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých jepovinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

20. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

21. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

22. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

23.DaňzpridanejhodnotyupravenázákonomoDPHjeharmonizovanoudaňoua jesúčasťouprávneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu

k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

24. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu

obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

25. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový
podvod, v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom
zneužitie práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v
zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom. Teda vyššie označené tri

dôvody pre obmedzenie práva na odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri
jednotlivých dôvodoch odlišné, a v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených
troch dôvodov obmedzenia práva na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.

26. K nesplneniu hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona o DPH

hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho
dodaniezdaniteľnouosoboua(III)použitiedodanýchtovarovaslužiebdaňovýmsubjektomnaúčelyjeho
ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a
povinnosťsvojetvrdeniedokázať.PovinnosťtvrdiťspočívavsamotnomuplatneníprávanaodpočetDPH
a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu

dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však
musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane
musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené

daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

27. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napádané
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.28. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel v sume 25 266 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie júl 2018. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dôvodu, že
žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona
o DPH, pričom tieto závery žalovaný ako vecne správne potvrdil.

29. Vzhľadom na uvedené sa správny súd v ďalšom sústredil na zákonnosť posúdenia

vlastných dôvodov neuznania práva na odpočet DPH správnymi orgánmi spočívajúce v nesplnení
hmotnoprávnych podmienok odpočtu (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), ktorých správnosť bola
namietaná žalobcom.

30. Predtým, ako správny súd pristúpil k meritórnemu prieskumu v posudzovanej veci, považoval za
potrebné uviesť, že žaloba napriek tomu, že je spísaná kvalifikovaným právnym zástupcom obsahuje

množstvo námietok, ktoré nesúvisia s napadnutými rozhodnutiami, ale celkom zjavne smerujú voči
rozhodnutiam vydaným v iných zdaňovacích obdobiach. V záujme materiálnej ochrany práv žalobcu,
ako aj s ohľadom na skutočnosť, že samotné prvostupňové rozhodnutie správcu dane taktiež obsahuje
množstvo vyjadrení, popisu vykonaných dôkazov a vyhodnotení vo vzťahu k zdaniteľným plneniam
absolútne nesúvisiacim so zdaňovacím obdobím, ktoré je predmetom tohto prieskumu, správny súd

vyabstrahoval zo žaloby žalobné námietky týkajúce sa preskúmavaných rozhodnutí a tieto následne
vyhodnotil.

31. V úvode posúdenia správny súd uvádza, že z obsahu rozhodnutia správcu dane a žalovaného
vyplýva, že spochybnené bolo dodanie služieb dodávateľom uvedeným na faktúre tak, ako na to

poukazoval žalobca v podanej žalobe. Správny súd konštatuje, že správcom dane a žalovaným
deklarovaným dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu bolo
neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu identity skutočného dodávateľa
služieb. Pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal, že mu tovar bol
dodaný deklarovaným dodávateľom (resp. dodanie od deklarovaného dodávateľa bolo spochybnené),

spochybnili práve splnenie materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie
tovaru osobou so statusom zdaniteľnej osoby.

32. Taktiež z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva, že právo na odpočítanie DPH nebolo žalobcovi
priznané aj z dôvodu nenaplnenia tretej hmotnoprávnej podmienky a to použitie dodaných tovarov a

služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti.

33. S ohľadom na uvedené správny súd akcentuje, že materiálne podmienky priznania práva na
odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom -
daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce

sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového
subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych/materiálnych
podmienokprávanaodpočítaniedane.Práveztohtodôvodu„prezáversprávcudane,žedaňovýsubjekt
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,

nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozhodnutie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk 15/2020 zo dňa 30. júna 2022,
publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako
ZNSS 23/2022).

34. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvoru EÚ identifikovala rad
okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH
(osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i) nekontaktnosť

dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Sžfk/44/2020 zo dňa 25.05.2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre
vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci B. C. D., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa13.02.2014, body 31, 32; vo veci E. F., C-324/11 zo dňa 06.09.2012, bod 49) či (iii) pochybnosti na
subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020, bod 64, rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.

zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR pod č. 3/2022). Z
judikatúrySúdnehodvoraEÚtiežvyplýva,žekaždátransakciamusíbyťsamapredmetomvyhodnotenia,
nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente
Woerden).

35. V súvislosti s preskúmavaným prípadom sa správny súd stotožňuje so žalobcom v tom, že podstata
pochybností pomenovaných správcom dane a žalovaným sa týka v zásade okolností mimo priamej
dispozičnej sféry žalobcu - ide o pochybnosti založené na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľa
v obchodných reťazcoch. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa subdodávateľa žalobcu, tieto v zásade
nemajú (v kontexte hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane) priamy súvis
so spornými obchodnými prípadmi žalobcu.

36. Konkrétne správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie týkajúce sa subdodávateľa a to obchodnej
spoločnosti A-STAVMAT SLOVAKIA s.r.o. Správne orgány svoje úvahy opreli o skutočnosti vzťahujúce
sa k preverovanej subdodávateľskej spoločnosti a to, že na adrese sídla tejto spoločnosti sa nenachádza
žiadne označenie tejto spoločnosti, ani žiaden zástupca tejto spoločnosti a preto nebolo možné preveriť

skutočnosti súvisiace s obchodnými vzťahmi medzi touto spoločnosťou a priamym dodávateľom žalobcu
a teda ani preukázať vykonávanie ekonomickej činnosti touto spoločnosťou. Konateľ spoločnosti G.
A. svoje tvrdenia nedoložil žiadnymi dokladmi, nedoložil požadovanú evidenciu vyskladneného tovaru,
nepreukázal vlastníctvo spoločnosti k účtu v poľskej banke, na ktorý mali byť faktúry uhrádzané priamym
dodávateľom žalobcu a nepreukázal od koho spoločnosť nadobudla preverovaní tovar, čím nepreukázal

vlastníctvo k predmetnému tovaru. Táto spoločnosť nepodala daňové priznanie za roky 2017 a 2018.
Daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2018 neuhradila. V riadnom termíne podala daňové
priznanie za zdaňovacie obdobie júl 2018 negatívne, až následne v podanom dodatočnom priznaní
priznala daň na výstupe v sume predstavujúcej daň uvedenú na faktúrach z predaja mikrosiliky pre
priameho dodávateľa žalobcu, čím týmto svojim konaním výrazne spochybnila vykonávanie svojej

ekonomickejčinnostizaroky2017a2018.Správnysúdkonštatuje,žetietookolnostisamiosebenemajú
priamy súvis so spornými obchodnými prípadmi žalobcu.

37.Pokiaľideopriamehododávateľažalobcuavyhodnotenievšetkýchzistenýchskutočnostísdosahom
na vzťah žalobcu a jeho priameho dodávateľa a to spoločnosti Ardex Modular System a.s., správne

orgány svoje úvahy opreli o zistenia, že nebolo potvrdené, že došlo k dodaniu tovaru práve spoločnosťou
Ardex Modular System a.s. žalobcovi z dôvodu, že nebolo preukázané, že dodávateľ nadobudol k
predmetnému tovaru vlastnícke právo.

38. Žalobca v reakcii na tieto úvahy správnych orgánov namietal, že správne orgány neprihliadli na

tie výsledky vykonaného dokazovania, ktoré svedčili v prospech žalobcu a to zistenia vyplývajúce
z výpovedí, keď tak konateľ žalobcu ako aj konateľ priameho dodávateľa a konateľ subdodávateľa
potvrdili uskutočnenie zdaniteľného plnenia ako aj to, že tovar bol dodaný spoločnosťou Ardex Modular
System a.s. žalobcovi, popísali kde bol tovar uskladnený, pričom svedok A. uviedol, že viedol skladovú
evidenciu, mal skladové priestory, opísal spôsob, ako sa dodanie tovaru uskutočnilo, potvrdil pôvod

tovaru dodaného žalobcovi a ktorého existenciu má správca dane preukázanú z miestneho zisťovania
vykonaného u žalobcu.

39. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z napadnutých rozhodnutí nie sú rozpoznateľné úvahy
správnych orgánov, ktoré ich viedli ku konštatovaniu, že k dodaniu tovaru deklarovaného dodávateľom

nedošlo z dôvodu, že tento k nemu nenadobudol vlastnícke právo a teda v konečnom dôsledku
vlastnícke právo k tovaru nemohol nadobudnúť ani žalobca. Ani samotná skutočnosť, že konateľ
subdodávateľa nevedel presne uviesť názov spoločnosti, od ktorej v rokoch 2014 a 2015 predmetný
tovar nadobudol a nepredložil k tomu doklady, ešte sama o sebe neznamená, že nedošlo k potvrdeniu
pôvodu nadobudnutého tovaru a tým podľa ich názoru automaticky ani nedošlo k preukázaniu

vlastníckeho práva k danému tovaru. Navyše sa žiada uviesť, že táto skutočnosť ani sama o sebe bez
ďalšieho neznamená, že z tohto dôvodu nedošlo ani k nadobudnutiu vlastníckeho práva k dodanému
tovaru samotným žalobcom od jeho priameho dodávateľa.40. Taktiež je potrebné akcentovať, že existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník tak, ako je to ustanovené v § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH znamená, že strana, na
ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie

dotknutého majetku, medzi ktoré patrí aj rozhodnutie predať ho, pričom je potrebné pristúpiť k celkovému
posúdeniu všetkých osobitných okolností veci samej. Ide o posúdenie skutkového stavu z aspektu tzv.
ekonomického vlastníctva s tým, že je dôležité, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako
vlastník. Pokiaľ bolo v konaní preukázané, že tovar bol riadne uskladnený tak, ako tomu zodpovedali
dohody medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca, ktorí v konaní popísali priebeh obchodovania

s tovarom, jeho uskladnenie, jeho vyskladnenie a jeho prepravu, nepostačuje z hľadiska riadneho
odôvodnenia nepriznania práva na odpočet DPH, bez náležitého vysporiadania sa s vykonanými
dôkazmi jednotlivo ale aj v ich vzájomných súvislostiach, strohé konštatovanie, že nebolo preukázané,
že subjekty zdaniteľného plnenia nemali právo nakladať s tovarom ako vlastník. Vzhľadom na uvedené
správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov.

41. Správne orgány taktiež uzavreli, že nebolo preukázané ani to, že tento tovar použil žalobca
ako platiteľ, keď síce žalobca preukazoval účel nadobudnutia predaného tovaru dodaním jeho časti
v množstve 43 ton do Poľska, ale predmetné dodanie nevedel preukázať dokladmi preukazujúcimi
jednotlivé ukončenia prepravy podľa dodávok v inom členskom štáte v súlade s § 43 zákona o

DPH. K uvedenému správny súd zdôrazňuje, že žalobcovi nebolo právo na odpočet DPH odopreté z
dôvodu nepreukázania podmienok na oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru pre poľského odberateľa
Andpol podľa podmienok ustanovených v § 43 zákona o DPH, ale z dôvodu nepreukázania splnenia
hmotnoprávnych podmienok vo vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Z tohto uhla pohľadu je
potom potrebné vyhodnocovať aj (ne)splnenie tretej hmotnoprávnej podmienky a to použitie dodaných

tovarov daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti, kde nemožno dôvodiť nesplnením
podmienok ustanovených v § 43 zákona o DPH.

42. K uvedenému sa predovšetkým žiada uviesť, že dôležité je preukázanie úmyslu využiť tieto tovary
v rámci svojej ekonomickej činnosti, pričom ide aj o prípadné budúce aktivity, aj keď sa pôvodný zámer

nakoniec nezrealizoval. Inak povedané, ak raz vznikne právo na odpočítanie dane zostáva zachované aj
vtedy, ak sa zamýšľaná podnikateľská činnosť neuskutočnila a v dôsledku toho neviedla k zdaniteľným
plneniam. Správny súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, že by správne
orgány akokoľvek vyhodnocovali tieto, pre posúdenie veci podstatné okolnosti. Konštatovanie, že poľský
odberateľ nadobudnutie tovaru v objeme 43 ton formálne potvrdil, no jeho nadobudnutie v súlade s

príslušnou legislatívou nepriznal, na vyvodenie záveru o nesplnení tretej hmotnoprávnej podmienky,
z pohľadu správneho súdu, nepostačuje. Správca dane ani žalovaný tak, ako to namietal žalobca
nevyhodnotili v tomto kontexte všetky ďalšie zistené skutočnosti a preto ich úvahy nie sú ani v tejto časti
odôvodnenia rozpoznateľné.

43. Sumarizujúc už uvedené je správny súd toho názoru, že v predmetnom prípade správne orgány
relevantne nespochybnili skutočnosť, že tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľskou spoločnosťou Ardex
Modular System a.s.. Inými slovami, zistenia a dôkazy získané správcom dane dostatočným spôsobom
nespochybnili vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov v otázke splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.

44. Záverom správny súd konštatuje, že podstatou v prejednávanej veci je skutočnosť, že rozhodnutia
správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP)
a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), z dôvodov ktorých obe
administratívne rozhodnutia trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané rozhodnutia

zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP).

45. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru správneho
súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku, opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v
odôvodnení rozsudku.

46. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.47. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu voči žalovanému priznal v
plnom rozsahu právo na náhradu trov konania.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

49. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka

konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).