Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/26/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100390
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100390.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátuJUDr.BarboryVrbovejaMgr.SimonyKočišovej,PhD.,vprávnejvecižalobcu:npráp.A.B.C.,nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXX, XXX XX G., v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko
s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ministra vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-PO3-2023/002211-004 zo dňa 09.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca bol personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky č. 3 zo dňa 06.02.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „personálny
rozkaz“) prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“ alebo

„zákon“) zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka policajného zboru na tom skutkovom
základe, že dňa 25.12.2022 mal riadne naplánovanú štátnu službu od 8:00 hod s ukončením dňa
26.12.2022 o 8:00 hod. Počas výkonu štátnej služby bol v čase 9:30 hod vyzvaný nadriadeným
k vykonaniu dychovej skúšky, ktorú v čase o 10:33 hod vykonal s pozitívnym výsledkom 0,54 mg/l
alkoholu v dychu. Následne bol podrobený opakovanej dychovej skúške v čase o 11:19 hod s výsledkom
0,50 mg/l alkoholu v dychu. Menovaný štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu.

2. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím ministra vnútra
SR č. SPSČ-PO3-2023/002211-004 zo dňa 09.05.2023 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“)
zamietnuté a bol potvrdený personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu MV SR č.
3 zo dňa 06.02.2023. Žalobca bol naposledy služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii
referent operačného strediska Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, úradu hraničnej
a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru.

3. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočíva v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný
príslušník Policajného zboru, keď pred nástupom do štátnej služby, ako sám potvrdil, požil alkoholické
nápoje a štátnu službu vykonával pod ich vplyvom, a to aj napriek oboznámeniu sa so sprísnenými
opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu. Samotné požitie alkoholických nápojov potvrdzujepozitívna dychová skúška. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočíva zasa v tom,
že nevykonával riadne štátnu službu, keď počas nej neplnil svedomite úlohy uložené mu zákonom (§
136 písm. d) zákona), nariadením MV SR č. 41/2022 o etickom kódexe príslušníka PZ (čl. 2 bod 1,

čl. 5 bod 1 a čl. 6 bod 1), a nariadenia MV SR č. 18/2008 v znení neskorších predpisov (čl. 1 ods. 1
písm. a) a rozkazom MV SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov
PZ (časť I. písm. a) bod 2 a 9). Porušil tiež zvlášť hrubým spôsobom základné povinnosti policajta
uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), g), h) zák. č. 73/1998 Z. z. Nedodržal ani služobnú disciplínu,
pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s ostatnými

záujmami, a ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor. Ponechanie
žalobcu v služobnom pomere by preto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým
záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny
všetkými príslušníkmi PZ.

II.
Rozsah a dôvody správnej žaloby
(Argumentácia žalobcu)

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia

žalovaného v spojení s personálnym rozkazom generálneho tajomníka služobného úradu MV SR a tieto
navrhol podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), g), e), a f) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušiť. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. Žalobca namietal nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí z nižšie uvedených dôvodov.

6. V bode 1 žaloby žalobca namieta, že rozhodnutie žalovaného, ako aj personálny rozkaz, neobsahujú
podpis oprávnenej osoby, v dôsledku čoho ide o neplatné právne úkony, keďže v čase ich doručenia
neboli podpísané konkrétnou osobou. Chýbajúci podpis neumožňuje verifikovať pravosť obsahu
rozhodnutí z hľadiska vecnej a formálnej správnosti. Uvedená skutočnosť zakladá dôvod na ich zrušenie

podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.

7. V bode 2 žaloby žalobca namieta, že výroky rozhodnutí neobsahujú konkrétne skutočnosti a okolnosti
zakladajúce jeho prepustenie zo služobného pomeru, čím trpia vadou nedostatočnej určitosti, presnosti,
zrozumiteľnosti a úplnosti výroku. Podľa jeho názoru nepostačuje, aby bol presný opis skutku uvedený

len v odôvodnení rozhodnutia, ale musí byť obsiahnutý aj vo výroku spolu s odkazom na právoplatné
disciplinárne opatrenie preukazujúce hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,
vrátane presného opisu skutku zakladajúceho dôvod na prepustenie zo služobného pomer, čo sa
v danom prípade nestalo.

8. Rozhodnutia preto nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, keďže doposiaľ
nebolo v disciplinárnom konaní právoplatným rozhodnutím konštatované, že žalobca porušil služobnú
prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Personálne konanie o prepustení nemôže
nahradiť disciplinárne konanie. Žalobca má za to, že rozhodnutia vychádzajú z nezákonných dôkazov
a dôvodov. Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí podľa § 191

ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP.

9. V bode 3 žaloby žalobca namieta spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s námietkou zaujatosti
vznesenou v prvostupňovom konaní, ktorý nepovažuje za správny ani logicky. Z úvah žalovaného je
zrejmá snaha zastrieť nezákonný postup oprávneného orgánu spočívajúci v nečinnosti pri vybavení

námietky zaujatosti a súčasne snaha dodatočne túto námietku vybaviť na úrovni žalovaného, čím malo
dôjsť k zhojeniu podľa názoru žalobcu nezákonného postupu vzniknutého v prvostupňovom konaní.

10. Uvedený procesnoprávny nedostatok, ktorý sa premietol do prvostupňového konania v spojení
s druhostupňovým konaním, založil nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, ktorú je možné odstrániť

len ich zrušením. Druhostupňové rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.11. V bode 4 žaloby žalobca vyjadril nespokojnosť so spôsobom, akým sa žalovaný vysporiadal s
jeho odvolacou námietkou týkajúcou sa nezákonného postupu nadriadeného. Nadriadený totiž už pri
vykonaní prvého úkonu voči žalobcovi v písomnom návrhu na prepustenie zo služobného pomeru

vyslovil záver, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia. Žalovaný túto argumentáciu odmietol
s tým, že nejde o nedostatok zakladajúci dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, avšak bez
toho, aby svoje stanovisko podložil konkrétnymi právnymi dôvodmi. Týmto postupom zaťažil rozhodnutie
nepreskúmateľnostou pre nedostatok dôvodov.

12. V bode 5 žaloby žalobca namieta, že nadriadený nebol príslušný pre nedostatok svojej právomoci,
a to tak na začatie konania, ako aj na zabezpečovanie podkladov vo veci prepustenia žalobcu
zo služobného pomeru. Podľa žalobcu má nadriadený len návrhovú právomoc podľa § 193 ods. 1
zákona, spočívajúcu v spracovaní návrhu na prepustenie na predpísanom tlačive z dôvodov uvedených
v § 192 zákona a jeho bezodkladnom predložení služobným postupom príslušnému nadriadenému,
ktorý je jediný oprávnený konať a rozhodnúť o prepustení zo služobného pomeru.

13. Podľa názoru žalobcu sa doručením návrhu oprávneného orgánu začína konanie o prepustení
zo služobného pomeru, ktoré je v prípade zavineného porušenia služobných povinností možné
len na základe právoplatného disciplinárneho opatrenia. Podľa názoru žalobcu doručením tohto
návrhu oprávnenému orgánu začína konanie o prepustení zo služobného pomeru, ktoré je v prípade

zavineného porušenia služobných povinností možné len na základe právoplatného disciplinárneho
opatrenia. Porušenie služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom možno konštatovať výlučne po
právoplatnom disciplinárnom rozhodnutí o spáchaní disciplinárneho previnenia.

14. Žalobca považuje postup nadriadeného za svojvoľný, keďže začatie konania o prepustení a všetky

ním zabezpečené podklady nemôžu byť použité ako podklad pre návrh pre ich neplatnosť. Zároveň
o porušení služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemôže v rámci
prvostupňového správneho konania rozhodovať nadriadený, keďže nemá disciplinárnu právomoc.
Ten môže rozhodnúť len o druhej podmienke podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, teda o tom, či
by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a to

v rámci svojej personálnej právomoci, a to na základe preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.

15. Z logického výkladu § 192 zákona podľa žalobcu vyplýva, že konaniu o prepustení zo služobného
pomeru musí predchádzať iné konanie a právoplatné rozhodnutie, čo sa v jeho prípade nestalo. Vo

veci prepustenia zo služobného pomeru v štátnej službe je oprávnený rozhodovať výlučne generálny
tajomník služobného úradu, a to na základe návrhu nadriadeného vychádzajúceho z právoplatného
disciplinárneho rozhodnutia. Generálnemu tajomníkovi neprináleží v rámci tohto konania rozhodovať
o zavinenom porušení služobných povinností – disciplinárnom delikte, keďže disponuje len personálnou,
nie disciplinárnou právomocou. Vzhľadom na uvedené žalobca konštatuje, že obe napadnuté

rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia.

16. V bode 6 žaloby žalobca namieta, že v podkladoch, z ktorých návrh vychádza sa nenachádzajú

žiadne dôkazy zadovážené zákonným spôsobom, a to ani z vykonaných šetrení dychovou skúškou
prístrojom AlkoQuant 6020 plus č. A410219. Ide len o neoverené kópie dychových skúšok, ku ktorým
sa žalobca nemohol v konaní relevantne vyjadriť. Žalobca má za to, že skutkový stav je v rozpore
s administratívnym spisom, keďže sa v ňom nenachádzajú originály dychových skúšok, teda originálne
dôkazy o disciplinárnom previnení.

17. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia,
pričom skutkový stav, ktorý si orgán verejnej správy vzal za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore
s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, čo sú nepochybne dôvody na zrušenie žalobou

napadnutých rozhodnutí.

18. Žalobca za nezákonne získaný dôkaz považuje aj vyjadrenia príslušníkov policajného zboru C.
A. G., A. A. E., A. H. G. zachytené v úradnom zázname. V konaní navrhol opätovne prítomné osobypo upovedomení o začatí konania o prepustení zo služobného pomeru zápisnične vypočuť, a to za
prítomnosti žalobcu s uplatnením jeho práva klásť im otázky. Tento návrh však žalovaný zamietol.
Žalobca má zato, že uvedeným postupom mu bolo odopreté právo na obhajobu a spravodlivý proces

a tým znemožnené riadne zistenie skutočného stavu veci.

19. V bode 8 žaloby žalobca spochybňuje oprávnenie vedúceho operačného strediska E. A. D. používať
prístroj AlcoQuant 6020 plus č. A410219, keďže nie je zrejmé, či bol riadne a preukázateľne preškolený
a vyškolený na obsluhu tohto prístroja.

III.
Vyjadrenie žalovaného

20. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe z 28.02.2024 s námietkami žalobcu nestotožnil a žalobu

navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Po zhrnutí celého priebehu administratívneho konania skonštatoval, že žalobca sa dopustil konania
zakladajúceho dôvod na postup podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona. V napadnutom rozhodnutí
uvedený skutočný stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru

príslušníka policajného zboru, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti
s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, mu
bolo preukázané dôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi.

22. Žalovaný uviedol, že personálny rozkaz o prepustení žalobcu bol vydaný v súlade s právnymi

a internými predpismi Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a v súlade s nimi aj doručený žalobcovi.
Námietku žalobcu o absencii podpisu ministra vnútra v druhostupňovom rozhodnutí ako aj generálneho
tajomníka služobného úradu na výtlačku napadnutého personálneho rozkazu, ktorý bol žalobcovi
doručený, považuje za irelevantnú. Podľa § 266 ods. 3 zákona sa rozhodnutie o prepustení oznamuje
doručením jeho odpisu, vyhotovenie, ktorého je upravené v metodickej pomôcke pre spracovávanie

a vydávanie disciplinárnych a personálnych rozkazov. Podľa zákona v písomnom rozhodnutí sa
uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť
podpísané s uvedením hodnosti mena priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, a opatrené odtlačkom
pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Podľa
odseku 7 metodickej pomôcky odpisom rozhodnutia sa rozumie kópia pôvodného textu alebo druhopis.

Na odpisoch rozhodnutia sa pri mene nadriadeného uvedie skratka v. r., rozhodnutie sa opatrí originálom
úradnej pečiatky so štátnym znakom a vyhotoviteľ označí každý výtlačok doložkou za správnosť
s uvedením jeho podpisu. Vyhotoviteľom odpisu je osoba, ktorá môže overiť identickosť odpisov
s originálom rozhodnutia. Pod tento text sa podpíše osoba, ktorá odpis rozhodnutia vyhotovila.

23. Žalovaný neakceptoval námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave, ani že predmetné
konanie bolo hrubo nezákonné. Nadriadený v uvedenej veci zadovážil relevantné dôkazy v zmysle
ustanovenia § 238 ods. 1 zákona, ktoré následne podľa ustanovenia 238 ods. 4 zákona zhodnotil,
podľa vlastnej úvahy, a to každý jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech alebo neprospech žalobcu. Takto získané dôkazy dostatočne preukázali konanie žalobcu,

v dôsledku ktorého bol prepustený zo služobného pomeru. Nadriadený vychádzal predovšetkým
z dôkazného materiálu, ktorý si sám zabezpečil, a to tak, že zabezpečil všetky potrebné dôkazy
vo veci vykonaných dychových skúšok. Takto získané dôkazy sú súčasťou spisového materiálu vo
veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru. Nesúhlasil ani s tým, že konanie bolo vedené len
v neprospech žalobcu. Nadriadený sa v konaní vysporiadal so všetkými návrhmi a námietkami, ktoré

s konaním žalobcu súviseli. Nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania a len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Upriamil pozornosť na to, že žalobca v celom konaní vo veci prepustenia nepredložil taký
dôkaz, ktorý by preukazoval jeho nevinu. Konanie o prepustení žalobcu, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého personálneho rozkazu bolo vedené zákonným preukázaným spôsobom. Jeho výsledkom

bolo odôvodnené konštatovanie, že jeho ponechanie by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
Taktiež námietka týkajúca sa prezumpcie neviny, podľa žalovaného neobstojí. Konanie o prepustení
policajta je samostatným konaním nezávislým na trestnom konaní a skúma sa len naplnenie pojmovýchznakov skutkovej podstaty inštitútu prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona, čo je účelom
personálneho konania o prepustení policajta, neuplatňuje sa zásada prezumpcie neviny.

24. K námietke žalobcu, že najskôr mal byť jeho skutok riešený disciplinárne žalovaný uviedol,
že zákon ponecháva nadriadenému kompetenciu posúdiť a zhodnotiť intenzitu konania policajta
z hľadiska jeho závažnosti a nebezpečnosti konania a jeho následkov. Práve posúdenie konania
policajta z hľadiska jeho intenzity, teda či sa jedná o porušenie služobnej prísahy, prípadne aj služobnej
povinnosti, ktoré by mohlo byť dôvodom na začatie realizáciu disciplinárneho konania alebo či sa jedná

o porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktorým policajt mohol
naplniť podmienky prepustenia v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona, je dôležité pri vyhodnotení
skutočného stavu veci a ďalšieho postupu nadriadeného. Je kompetenciou nadriadeného zohľadniť
všetky okolnosti konania policajta, zabezpečiť v konaní dôkazy, posúdiť, či určitá skutočnosť sa má
považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je potrebné zabezpečiť ďalšie dôkazy,
či obstarať iné podklady pre rozhodnutie. Ďalej uviedol, že zákon nestanovuje povinnosť zrealizovať

prepustenie až po splnení podmienky právoplatne ukončeného disciplinárneho konania za rovnaký
skutok. Podľa § 52 ods. 1 zákona je disciplinárnym previnením zavinené porušenie povinnosti policajta.
Podmienkou pre prepustenie policajta zo služobného pomeru je porušenie služobnej prísahy a služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a ponechanie policajta by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby. V prípade žalobcu boli od začiatku splnené zákonné podmienky na uplatnenie postupu podľa

ustanovenia§192ods.1písm.e)zákonanaprepustenie.Konanieoprepustenípolicajtajesamostatným
konaním, nezávislým na disciplinárnom alebo trestnom konaní. Nadriadený v medziach zákona v súlade
s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, správne posúdil intenzitu porušenia služobnej
prísahyaslužobnejpovinnostižalobcuakoajnaplneniepodmienky,žeponechaniežalobcuvslužobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a v súlade s príslušnými ustanoveniami

zákona aj rozhodol.

25. Podľa § 193 ods. 1 zákona návrh na prepustenie spracováva spravidla bezprostredne nadriadený.
Vypracovanie návrhu na prepustenie predchádza konanie, ktoré analogicky s uvedeným ustanovením
zákona tiež spravidla vedie bezprostredne nadriadený. Na konanie vo veci prepustenia žalobcu

zo služobného pomeru bol jednoznačne príslušný priamy nadriadený, teda vedúci operačného strediska
RHCP Sobrance.

26. Žalovaný dal do pozornosti, že v súvislosti s porušením služobnej prísahy a služobnej povinnosti
zákon rozlišuje 3 stupne závažnosti, menej závažné porušenie služobnej prísahy alebo služobnej

povinnosti, porušenie základné alebo jednoduché služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti a zvlášť
hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti. O tom, akého stupňa závažnosti sa
policajt svojím konaním dopustil, rozhoduje výlučne správny orgán na základe odôvodnenej úvahy,
pričom ani súd nemôže zasahovať do tohto diskrečného oprávnenia príslušného orgánu.

27.Skutkovápodstataskončeniaslužobnéhopomeruprepustenímpodľa§192ods.1písm.e)zákonaje
založená na kumulatívnom splnení dvoch podmienok, a to alternatívne podmienky porušenia služobnej
prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a podmienky, že ponechanie policajta
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitého záujmu štátnej služby. Pre zistenie a preukázanie jednej
z dvoch možností prvej podmienky nepostačuje len hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej

povinnosti alebo iba porušenie takých skutočností, čo by zodpovedalo druhému stupňu závažnosti
vyžaduje sa ich zvlášť hrubé porušenie, t.j. tretí stupeň závažnosti. Otázka rozsahu alebo závažnosti
porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti je predmetom správneho uváženia. O porušenie služobnej
povinnosti pôjde spravidla pri výkone služobnej činnosti (v čase služby) alebo v priamej súvislosti
s týmto výkonom. Inak možno za protiprávne konanie policajta považovať porušenie služobnej prísahy,

pretože dodržiavanie služobnej prísahy nie je obmedzené iba na čas výkonu služby. Vo vzťahu k druhej
podmienke prepustenia spočívajúcej v tom, že ponechanie policajta v služobnom pomere by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, bolo potrebné v tomto prípade za dôležitý záujem štátnej
služby považovať záujem Policajného zboru na včasné a kvalitné plnenie úloh Policajného zboru.

28. Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva vnútra SR bol v tom čase podľa článku 3 ods.
2 písmena m) bodu 2 nariadenia o personálnej pôsobnosti v Policajnom zbore orgánom oprávneným
rozhodnúť o prepustení príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného
v § 192 ods. 1 písm. e) zákona. V medziach zákona a v súlade s povolenou úvahou, v ktorej jenezastupiteľný, samostatne a veľmi dôsledne posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej
povinnosti žalobcom, ako aj možnosť jeho ďalšieho zotrvania v služobnom pomere. Skúmanie existencie
disciplinárnejprávomocipovažovalzabezpredmetné.Súvisiacapožiadavkauloženiapredchádzajúceho

disciplinárneho konania nie je namieste, pretože zákon pred aplikáciou ustanovenia § 192 ods. 1
písm. e) zákona nepredpokladá právoplatné rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia za totožné
konanie, čo by zakladalo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ak by protiprávnym konaním došlo
iba k porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, avšak nie zvlášť hrubým spôsobom, tak
by vyvodeniu zodpovednosti zodpovedalo uplatnenie disciplinárneho konania a uloženie disciplinárneho

opatrenia. Tento postup však na druhej strane vylučoval následné uplatnenie personálneho konania
podľa citovaného ustanovenia, a to z naznačeného dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci.
Z uvedeného dôvodu nesúhlasil žalovaný s tým, že generálny tajomník služobného úradu nebol
oprávnený rozhodovať o prepustení žalobcu zo služobného pomeru.

29. Ďalej poukázal na skutočnosť, že originálne výtlačky výsledku dychovej skúšky, vykonané

analyzátorom dychu, sa nachádzajú v originálnom spise. Na uvedených výtlačkoch konania dychovej
skúšky je uvedený dátum a čas vykonania dychovej skúšky, je tam uvedené, kto bol podrobený
dychovej skúške s nameranou hodnotou ml/l a kto vykonal meranie. Uvedené originály výtlačkov
žalobca vlastnoručne a dobrovoľne podpísal v deň vykonania dychových skúšok t. j. 25.12.2022 po ich
vytlačení. Uviedol, že žalobcovi počas výkonu štátnej služby nebola udelená žiadna disciplinárna

odmena ani opatrenie, preto sa v spise nemôžu ani nachádzať. V konaní vo veci prepustenia žalobcu
boli zabezpečené všetky písomnosti, ktoré si predmetné konanie vyžaduje. Boli zabezpečené úradné
záznamy policajtov, ktorí boli prítomní pri vykonaní dychových skúšok, s ich vyjadreniami, preto nebolo
potrebné vykonať žiadne ďalšie zápisnične výsluchy policajtov. Nesúhlasil ani s tým, že by žalobca
nebol pred vykonaním dychovej skúšky riadne poučený, čo vyplýva z úradných záznamov policajtov,

ktorí boli prítomní pri vykonávaní dychových skúšok. Uvedení policajti zhodne potvrdzujú, že žalobca sa
po riadnom poučení dobrovoľne podrobil dychovým skúškam. Po vykonaní dychových skúšok žalobca
nežiadal odber krvi a ani iným spôsobom nespochybnil výsledok pozitívnych dychových skúšok a slovne
si priznal svoje pochybenie. Jeho konanie je dostatočne preukázané dôkazmi, ktoré sa v tomto konaní
zabezpečili. Vypracovanie znaleckého posudku v tomto prípade nebolo vôbec potrebné, nakoľko pri

vykonaných dychových skúškach nevznikli žiadne pochybnosti, ani žiadne nezrovnalosti, pre ktoré by
mal byť vykonávaný výpočet, či ide o zostatkový alkohol alebo nie.

IV.

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

30. Správny súd v Bratislave bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 151/2022 Z. z.“) a svoju činnosť začal od 1.
júna 2023.

31. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP),

vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

32. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného

zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "štátna služba").

33.Podľa§17ods.1zák.č.73/1998Z.z..občanprivznikuslužobnéhopomerupolicajtaskladáslužobnú
prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný.

Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný
poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!",34. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z .policajt je povinný, plniť svedomite úlohy, ktoré sú
mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne

oboznámený,

35. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) zák. č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej
služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v
tento zbor,

36. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu.

37. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie
povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.

38. Podľa § 136 písm. d, e) zák. č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje
zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky,
požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a
v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej
služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to

vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv
obsahujúcich alkohol.
Podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby dychovej skúške, prípadne aj vyšetreniu, ktoré nariadil
nadriadený, aby zistil, či policajt nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok,

39. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zák. č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

40. Podľa § 193 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., návrh na prepustenie policajta zo služobného

pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho
bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o
prepustení policajta zo služobného pomeru.

41.Podľa§232zák.č.73/1998Z.z.,konanievprvomstupnivoveciachslužobnéhopomeruuskutočňuje

a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len
"oprávnený orgán").

42. Podľa § 233 ods. 1, 2 zák. č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie

potrebné podklady.
Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

43. Podľa § 238 ods. 4 zák. č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

44. Podľa § 241 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,
musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a

označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa
v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

45. Podľa § 241 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení
právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie,
ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.46. Podľa § 241 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a

pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

47. Podľa § 247a zák. č. 73/1998 Z .z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia.

V.
Právne posúdenie správnym súdom

48. Predmetom prieskumu pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz generálneho tajomníka
služobného úradu Ministerstva vnútra SR o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe
príslušníka Policajného zboru.

49. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 25.12.2022 v čase o 10:30 hod sa na Okresné

riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance, úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia
Policajného zboru dostavil E. A. I. D. služobne zaradený ako vedúci operačného strediska RHCP
Sobrance za účelom vykonania kontroly výkonu služby, ústrojnosti a vykonania dychovej skúšky
zameranejnaprítomnosťalkoholuvdychuuprítomnýchpolicajtovOSRHCPSobrance.Predvykonaním
dychovej skúšky boli prítomní policajti upozornení, aby oznámili, či im určité dôvody nebránia vykonať

dychovú skúšku, resp. či za posledných 15 minút požili potraviny alebo látky s možným obsahom
alkoholu. K uvedenému nemal nikto námietky ani pripomienky. Taktiež boli prítomní policajti poučení
o správnom spôsobe vykonania dychovej skúšky uvedeným prístrojom. Na vykonanie dychovej skúšky
bol použitý analyzátor dychu AlcoQuant 6020 plus, výrobne číslo A410219, ku ktorému bol predložený
certifikát o overení, že meradlo zodpovedá schválenému typu, požiadavkám uvedeným v prílohe č.

62 k vyhláške ÚNMS SR č. 161/2019 Z. z. platnej do 11.02.2023. Žalobca vykonal dychovú skúšku
štvrtý v poradí zo šiestich v čase 10:33 hod s pozitívnym výsledkom. Bola mu nameraná hodnota
s výsledkom 0,54 mg/l. Opakovaná dychová skúška na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu u žalobcu
bola vykonaná o 11:19 hod s nameranou hodnotou s výsledkom 0,50 mg/l. Žalobca sa nežiadal na odber
krvi. O zistených skutočnostiach spísal vedúci operačného strediska Úradný záznam zo dňa 27.12.2022.

Súčasťou administratívneho spisu sú aj originálne výtlačky z použitého prístroja o dychovej skúške
žalobcu s nameranými hodnotami.

50. V administratívnom spise sú ďalej založené Úradné záznamy z 25.12.2022 s vyjadrením J. H. G.,
A. A. E. a C. A. G. k vykonanej kontrolnej činnosti výkonu služby vedúcim operačného strediska RHCP

Sobrance, ktoré preukazujú priebeh vykonanej kontroly, zhodne s popísanými udalosťami vedúcim
operačného strediska v Úradnom zázname z 27.12.2022. Ďalej je v administratívnom spise založená
kópia operačného denníka, plán služieb operačného strediska a rozkaz riaditeľa Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície Sobrance k systému plánovania a organizácie výkonu služby na operačnom
stredisku z 25.12.2022 za účelom monitorovania výkonu hraničnej kontroly a colnej kontroly na HP SR

s UKR, so zameraním na maximálne využívanie všetkých vstupných a výstupných pruhov. Ďalej prehľad
o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu ako aj jeho osobná evidenčná karta.
Taktiež hodnotenie služobnej činnosti žalobcu z 12.01.2023.

51. Na podklade zistených skutočností oznámil vedúci operačného strediska žalobcovi listom

z 29.12.2022 č. PPZ-HCP-SO2-2022/075264-015 začatie konania vo veci jeho prepustenia
zo služobného pomeru, ktorý si žalobca osobne prevzal dňa 30.12.2022.

52. Žalobca sa k začatiu konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru vyjadril listom z 10.01.2023.
Dňa 17.01.2023 vedúci operačného strediska riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance

spracoval návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru. Tento návrh bol prerokovaný
s odborovým zväzom polície Slovenskej republiky, ktorý jeho prepustenie zo služobného pomeru
odporúča. Žalobca bol v súlade s § 237 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. s poukazom na § 238 ods. 3
zákona poučený o práve nazrieť do spisového materiálu, vyjadriť sa k návrhu na jeho prepustenie ako ajo možnosti navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Dňa 23.01.2023 sa žalobca v zastúpení svojím
právnym zástupcom vyjadril k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru.

53. Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva vnútra SR po posúdení a vyhodnotení zisteného
skutkovéhostavuvydalpersonálnyrozkazč.3z06.02.2023,ktorýmprepustilpodľa§192ods.1písm.e)
zák. č. 73/1998 Z. z. žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru.
54. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca vykonával štátnu službu
pod vplyvom alkoholu a zvlášť hrubé porušenie služobnej disciplíny spočívalo v tom, že nevykonával

riadne štátnu službu, neplnil svedomite úlohy uložené mu zákonom, Nariadením ministra vnútra SR č.
41/2022, č. 18/2008 a Rozkazom ministra vnútra SR č. 6/1997. Zvlášť hrubým spôsobom porušil tiež
základné povinnosti policajta uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), g) a h) zákona a nedodržal
ani služobnú disciplínu, pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej
služby s ostatnými záujmami a ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento
zbor. Ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,

predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej
disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru.

55. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu
prechádzajúceho ich vydaniu bolo predovšetkým posúdenie opodstatnenosti záveru, že správanie

žalobcu naplnilo svojou intenzitou znaky zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej
povinnosti a že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby
podľa§192ods.1písm.e)zákonač.73/1998Z.z.Taktiež,čibolidodržanéprocesnézárukyvyplývajúce
žalobcovi ako účastníkovi konania zo zákona č. 73/1998 Z. z. a či rozhodnutie vychádzalo z dostatočne
zistené skutkového stavu.

56. Zákonodarca v právnej norme § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje oprávnenému
orgánu povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný
stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady a súčasne povinnosť
posudzovať rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo

v neprospech účastníka konania. Z § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že oprávnený orgán
hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Hodnotenie dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán
na základe svojich logických úvah v zmysle zákonnej úpravy a účelu zákona dospeje k určitým (nie však
svojvoľným) záverom, ktoré musí zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

57. Správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, konštatuje, že v konaní boli
zabezpečené dostatočné podklady potrebné pre rozhodnutie, správne orgány ich riadne vyhodnotili
samostatne ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospeli k záveru o protiprávnom konaní žalobcu
dosahujúcom intenzitu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobných povinností žalobcom.

Vyhodnotenie týchto podkladov služobným orgánom nevybočuje z medzí a hľadísk stanovených
zákonom. Skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal, má podklad v dôkazoch, ktoré si správne orgány
zaobstarali zákonným spôsobom.

58. Posúdenie otázky stupňa závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti je

predmetom správneho uváženia žalovaného a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal
diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu podmienky „porušenie služobnej
prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“, pretože by tým vstupoval do právomoci
orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny
orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba to,

či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd neposudzuje
účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy.

59. Správny súd zastáva názor, že vyhodnotenie zistených skutkových okolností generálnym
tajomníkom služobného úradu ako aj žalovaným zodpovedalo požiadavkám zákona.

60. Výsledok merania alkoholu v dychu žalobcu objektívne preukazuje, že žalobca bol v čase výkonu
štátnej služby (t. j. dňa 25.12.2022) pod vplyvom alkoholu. Zo skutkových okolností vyplýva, že pred
vykonanímdychovejskúškybolpoučenýadobrovoľnesajejpodrobil.Naodberkrvisanežiadal.Žalobcavýsledok merania nespochybňoval, dokonca sám pri osobnom pohovore s nadriadeným uviedol, že
večer pred službou požil väčšie množstvo alkoholu.

61. Žalobca namieta, že žalovaný mu uprel jeho procesne právo, keď nevykonal výsluch ním
navrhnutých osôb, s čím správny sud nesúhlasí. Bolo totiž na správnom orgáne vykonávajúcom
dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykonaná a akú hodnovernosť, dôkaznú silu z nich vyvodí, a
to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré mal v priebehu konania k dispozícii.
Zadokumentovaný výsledok merania množstva alkoholu v dychu žalobcu z 25.12.2022 považovali

konajúce orgány za ťažiskový dôkaz preukazujúci protiprávne konanie žalobcu. Návrh žalobcu na
výsluch kolegov C. A. G., A. A. E., J.. A. K., J.. A. G. a J. H. G., nepovažovali za potrebný. Výsluch osôb,
ktoré neboli prítomné pri kontrole (J.. A. K., J.. A. G.) vyhodnotili ako nedôvodné a výpovede kolegov (C.
A. G., A. A. E., J. H. G.) zaznamenané v úradnom zázname z 25.12.2022 ako aj záznam vedúceho OS
RHCP považovali za dôkazy, ktoré vo svojom súhrne poskytujú vierohodný a spoľahlivý obraz konania
žalobcu.

62. Správny súd k uvedenému uvádza, že samotný výsledok dychovej skúšky je dôležitým objektívnym
podkladom, ktorý nemusí viesť k nutnosti vykonávať nadbytočné doplňujúce dokazovanie (napr. výsluch
kolegov), pokiaľ to nie je relevantné pre preukázanie naplnenia znakov skutkovej podstaty hrubého
porušenia služobnej disciplíny a služobnej prísahy. V danom prípade nebol ani podľa názoru súdu

bezpodmienečne potrebný výsluch kolegov žalobcu, pretože výsledok vykonanej dychovej skúšky
ako objektívny dôkaz jednoznačne preukázal skutočnosť, ktorá zakladá dôvod prepustenia žalobcu
zo služobného pomeru. Správne orgány sa s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania riadne
v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadali. Mali za to, že výsluch žalobcom navrhovaných svedkov
nie je spôsobilý nijakým spôsobom prispieť k zisteniu skutočného stavu veci v súlade so zásadou

materiálnej pravdy, teda by išlo o nadbytočný úkon.

63. Vo vzťahu k námietkam v bode 5 žaloby (právomoci konajúceho orgánu viesť preskúmavané
konanie) správny súd konštatuje, že konanie o prepustení príslušníka Policajného zboru vedie orgán
verejnej správy, ktorý je kompetentný podľa zákona (§ 232 zák. č. 73/1998 Z. z.), typicky nadriadený

služobný orgán. Konanie sa začína na základe zistenia služobného orgánu o porušení služobných
povinností policajtom. Priamy nadriadený (t. j. vedúci operačného strediska) zisťuje skutkový stav,
zabezpečuje podklady a podáva návrh na prepustenie, pričom služobný orgán rozhoduje o prepustení.
Nemožno preto súhlasiť so žalobcom v tom smere, že by priamy nadriadený nebol príslušný pre
nedostatok svojej právomoci zabezpečovať podklady a podávať návrh na prepustenie zo služobného

pomeru na predpísanom tlačive. Priamy nadriadený žalobcu konal predbežne, keď zisťoval skutkový
stav, zabezpečil podklady a podal návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe
príslušníka Policajného zboru.

64. Zákon č. 73/1998 Z. z. neupravuje formalizovaný spôsob začatia konania o prepustení, umožňuje,

aby konanie začalo fakticky na základe úkonov služobného orgánu alebo ním poverených osôb.
Rozhodujúce pre danú vec je, že rozhodol kompetentný orgán. Z ustanovenia § 232 zákona vyplýva, že
konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje o. i. aj nadriadený v rámci služobnej
hierarchie v mene služobného orgánu. Pokiaľ priamy nadriadený bezprostredne po zistení porušenia
povinnosti policajta zabezpečil dôkazy, informoval nadriadeného podaním návrhu na prepustenie

zo služobného pomeru a služobný orgán následne prevzal vec a rozhodol, ide o jeden súvislý
proces, nie oddelené alebo samostatné konania. Aj keby sme pripustili, že priamy nadriadený začal
konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru, rozhodujúca je skutočnosť, že podľa zákona
príslušný služobný orgán pokračoval v konaní, vykonal vlastné právne posúdenie získaných podkladov
preukazujúcich zistený skutkový stav a vydal personálny rozkaz. Podstatným pre danú vec a pre

zachovanie hmotnoprávnych a procesných práv žalobcu bolo, že žalobca bol oboznámený s dôvodmi
prepustenia, k týmto sa mohol vyjadriť, navrhovať dôkazy, podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu
služobného úradu. Týmto bol účel procesných pravidiel naplnený a žalobca tak nebol ukrátený na
procesných právach.

65. Správny súd dospel k záveru, že konanie o prepustení prebehlo v rámci zákonnej organizačnej
štruktúry služobného orgánu a bolo ukončené rozhodnutím vecne príslušného orgánu, čím bola
zachovaná zákonnosť postupu.66. Nemožno prisvedčiť ani tvrdeniu žalobcu, že začatiu konania o prepustení zo služobného pomeru
musí predchádzať uloženie disciplinárneho opatrenia.

67. Správny súd uvádza, že konanie o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru je samostatné personálne konanie, ktoré je nezávislé od trestného alebo disciplinárneho
konania. Účelom disciplinárneho konania je postihnúť disciplinárne previnenie policajta pri porušení
služobnej povinnosti, ktoré nedosahuje intenzitu dôvodu na prepustenie. Ide o výchovný a sankčný
nástroj. Účelom prepustenia zo služobného pomeru je ukončiť služobný pomer policajta, napr. ako

v prejednávanom prípade aj z dôvodu pri jeho porušení služobnej prísahy alebo závažnom porušení
služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a chrániť tak dôveryhodnosť Policajného zboru a verejný
záujem na jeho riadnom fungovaní pri plnení zákonom zverených úloh (§ 1 a § 2 zákona č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov). Výkon služby pod vplyvom alkoholu je
považovaný za jedno z najzávažnejších porušení služobnej povinnosti a spravidla zakladá dôvod na
prepustenie zo služobného pomeru. Možno súhlasiť s názorom žalovaného, že zákon ponecháva

nadriadenému kompetenciu posúdiť a zhodnotiť intenzitu konania policajta z hľadiska jeho závažnosti
a nebezpečnosti konania a jeho následkov. Práve posúdenie konania policajta z hľadiska jeho intenzity
a škodlivosti následkov pre Policajný zbor, teda či ide o porušenie služobnej prísahy, príp. aj služobnej
povinnosti nižšej závažnosti, ktoré by mohlo byť dôvodom na začatie disciplinárneho konania, alebo či
ide o porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, ktorým policajt

mohol naplniť dôvody prepustenia v zmysle § 192 ods. 1 písm. e) zákona, je dôležité pri vyhodnotení
skutočného stavu veci a ďalšieho postupu nadriadeného.
68. Vo vzťahu k námietke žalobcu o absencii konkrétnych skutočností a okolností zakladajúcich dôvody
jeho prepustenia zo služobného pomeru vo výroku rozhodnutia správny súd uvádza, že vo výroku
personálneho rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru služobný

orgán nemusí uvádzať detailný skutkový opis (tzv. skutkovú vetu), pretože predmetom výroku je len
otázka, či boli splnené zákonné predpoklady pre skončenie služobného pomeru, nie posudzovanie
trestnej, resp. disciplinárnej zodpovednosti. Súd konštatuje, že predmetný personálny rozkaz ako aj jeho
výrok obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 194 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z. z., v zmysle ktorých výrok okrem iného obsahuje uvedenie zákonného dôvodu prepustenia žalobcu

zo štátnej služby príslušníka Policajného zboru (t. j. § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zákona) a odôvodnenie
obsahuje skutočnosti, ktoré tento dôvod zakladajú. Taktiež požiadavka žalobcu, aby výrok obsahoval
aj odkaz na právoplatné disciplinárne opatrenie za protiprávne konanie žalobcu, zakladajúce dôvod
prepustenia zo služobného pomeru v prejednávanom prípade, je vzhľadom na dôvody uvedené v bode
67 tohto rozhodnutia irelevantná.

69. Námietku uvedenú v bode 4 žaloby, napádajúcu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,
správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaný sa k námietke o nezákonnosti postupu nadriadeného
v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 17) vyčerpávajúco vyjadril a túto vyhodnotil ako nedôvodnú.
Žalovanýsataktiežvodôvodnenírozhodnutiavysporiadalsnámietkouzaujatosti,ktorúžalobcavkonaní

vzniesol, žalobca v žalobe vyjadril len ničím nepodložené tvrdenie, že konaním žalovaného malo dôjsť
k zhojeniu nezákonného postupu. Námietku žalobcu v bode 8 žaloby považuje súd za nedôvodnú.
V prípade použitia služobných technických prostriedkov (AlcoQuant 6020 plus) vedúcim operačného
strediska,ktorýjezaradenývofunkcii,ktorápredpokladáznalosťichpoužitiaaktorýabsolvovalzákladnú
a priebežnú odbornú prípravu, vyplýva prezumpcia odbornej spôsobilosti, ktorá nemusí byť v každom

jednotlivom prípade osobitne v spise preukazovaná. Žalobca navyše v konaní nespochybnil použitie
prístroja AlcoQuant 6020 plus vedúcim operačného strediska a ani žiadnym spôsobom nespochybnil
výsledok merania.

70. Záverom správny súd konštatuje, že personálny rozkaz ako i rozhodnutie žalovaného obsahuje

zákonnom požadované náležitosti, je z nich zrejmé, kto rozhodnutie vydal, pričom obsahujú aj podpis
osoby, ktorá ich vydala, s uvedením hodnosti, mena a priezviska, je opatrené otlačkom okrúhlej pečiatky
so štátnym znakom. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu o absencii podpisu na rozhodnutiach
nedôvodná.

71. Správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s personálnym rozkazom
v rozsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom,
rozhodnutiezaložilnadostatočnezistenomskutkovomstaveasvojerozhodnutieriadneavyčerpávajúco
aj odôvodnil.72. Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol súd tak, že žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

73. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému trovy konania
nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy možno ich náhradu priznať iba
výnimočne.

74. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.