Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123345997
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123345997.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Katarína Szántó - SANDY
PLUS, s miestom podnikania: Rákócziho ul. 229/15, 945 01 Komárno, IČO: 35 468 475, právne zast.
Mgr. Štefan Slováčik, advokát, Palánok 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 110 787, proti žalovanému: Exporats
s.r.o., Hradná ul. 9/2,
945 01 Komárno, IČO: 46 370 382, právne zast. Advokátska kancelária
JUDr. Ing. Vajliková, s. r. o., Ul. biskupa Királya 6, 945 01 Komárno, IČO: 47 251 395,
o zaplatenie 1.795,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra

č.k. 20Cb/59/2023-92 zo dňa 02. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 20Cb/59/2023-92 zo dňa 02. februára 2024
potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom žalobu
zamietol. Druhým výrokom priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Svoje rozhodnutie právne posúdil

a odôvodnil s poukazom na ust. § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 407 ods. 3 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 149, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1, 2 a 3, §
185 ods. 1, § 1495 ods. 1, § 215 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým súd zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu 1.795,32 eur s príslušenstvom, nakoľko žalobca pre

žalovaného vykonával účtovné služby.
Po skončení poskytovania účtovných služieb vystavil žalovanému vyúčtovaciu faktúru, ktorú odovzdal
žalovanému spolu s ostatnými dokladmi a preberacím protokolom. Žalovaný z vystavenej faktúry uhradil
časť vo výške 500,- eur, zvyšnú časť vo výške 1.795,32 eur neuhradil. Žalobca si okrem žalovanej istiny
uplatnil aj úrok z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
a trovy právneho zastúpenia.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že
žalobca vykonával pre žalovaného účtovné služby. Za tieto služby žalobca vystavil žalovanému faktúru
č. 10200071 na sumu 700,- eur, faktúruč. 10210074 na sumu 1.000,- eur a faktúru č. 10220040 na sumu 1.040,- eur. Tieto faktúry žalovaný
uhradil v plnej výške. Po ukončení spolupráce vystavil žalobca žalovanému vyúčtovaciu faktúru č.
10220074, ktorú žalovaný neuhradil. Žalobca tvrdil, že danú faktúru vystavil na základe dohody so

žalovaným o odmeňovaní, pričom odmena za služby mala závisieť od náročnosti účtovania. Žalovaný
túto dohodu poprel a uviedol, že so žalobcom boli dohodnutí na fixnej odmene. Dôkazné bremeno v
tomto prípade zaťažovalo žalobcu. Žalobca existenciu tejto dohody nepreukázal, na jej dokladovanie
nepredložil žiadny dôkaz. Žalobca tiež nevysvetlil dôvod, prečo bola vyúčtovacia faktúra za účtovné
obdobie roku 2019 a 2020 vystavená až v roku 2022. Bežnou praxou je, že v prípade, ak je odmena

účtovníka viazaná na zložitosť účtovných operácií, tak sa po skončení účtovného obdobia vystaví
vyúčtovacia faktúra za ukončené účtovné obdobie. V prejednávanej veci žalobca vystavil po každom
roku žalovanému faktúru (za rok 2019 bola vystavená dňa 26.08.2020, za rok 2020 bola vyhotovená
dňa 01.12.2021 a za rok 2021 dňa 15.06.2022). Žalobca nevysvetlil, prečo už pri vystavení týchto faktúr
nepostupoval
v zmysle ním tvrdenej dohody.

4. Súd doplnil, že žalobca svoj nárok odôvodňoval aj tým, že žalovaný časť faktúry vo výške 500,- eur
uhradil v hotovosti pri preberaní dokladov. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobe vyhovel s
poukazom na § 407 ods. 3 ObZ. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil doklad o úhrade faktúry č.
0003 vyhotovený v účtovnom programe dňa 07.12.2022 o 10:44 hod. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu,

keď uviedol, že žalobcovi dňa 07.12.2022 žiadnu hotovosť neodovzdal. Z výsluchu svedka mal súd
preukázané, že dňa 07.12.2022 sa stretli žalobca a žalovaný, pričom stretnutie prebehlo v bytovom
dome v spoločných priestoroch. Celé stretnutie prebehlo rýchlo, žalobca odovzdal v taškách účtovníctvo
a žalovaný podpísal preberacie protokoly.
Pri stretnutí nedošlo k odovzdaniu žiadnych peňazí. Z dokladu, ktorý predložil žalobca o úhrade, nemal

súd preukázané samotné odovzdanie peňazí žalovaným žalobcovi, nakoľko na uvedenom doklade
absentujú akékoľvek podpisy, či za žalobcu alebo žalovaného. Uvedený doklad bol vygenerovaný
účtovným programom, na základe údajov, ktoré boli do programu vložené. Na základe uvedeného súd
nemal preukázanú čiastočnú úhradu spornej faktúry, a preto nemohol postupovať v zmysle § 407 ods.
3 ObZ.

5. Konajúci súd ustálil, že v konaní bola sporná dohoda o odmeňovaní, bolo preto povinnosťou žalobcu
túto dohodu preukázať. Nakoľko žalobca nepreukázal, že sa so žalovaným dohodol na pohyblivej
odmene v závislosti od náročnosti účtovania, súd žalobu zamietol.

6. Na záver súd prvej inštancie dodal, že neprihliadol na návrh žalobcu na vykonanie ďalších
dôkazov (predloženie cenníka služieb a výsluch žalobcu), ktorý predniesol právny zástupca žalobcu
na pojednávaní dňa 02.02.2024, a to s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153
CSP, keďže by ich vykonanie vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, a žalobcovi nič nebránilo
navrhnúť tieto dôkazy už skôr. Súd nemal preukázaný žiadny dôvod, ktorý bránil žalobcovi navrhnúť

vykonanie týchto dôkazov vo svojich písomných vyjadreniach.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.

9. Uviedol, že odôvodnenie rozsudku považuje za nepreskúmateľné, tým pádom nezákonné, pretože

súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ďalej zopakoval svoju argumentáciu pred súdom prvej inštancie a zosumarizoval
konanie žalobcu a žalovaného pred podaním žaloby. Mal za to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy,
na základe ktorých by došlo k zisteniu rozhodujúcich skutočností. Uviedol, že žalobca sa z náhlych
zdravotných dôvodov nemohol dostaviť na vytýčené pojednávanie, a z dôvodu neprihliadnutia súdu

na navrhovaný výsluch žalobcu nemal možnosť sa vyjadriť k výpovedi žalovaného. Doplnil, že týmto
konaním bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Zdôraznil, že mu bolo upreté právo,
aby bola jeho vec prerokovaná v jeho prítomnosti a mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým vykonaným
dôkazom.10.Vďalšejčastiodvolaniažalobcauviedol,ženerozumie,prečosisúdosvojilargumentáciužalovaného
a rozhodol v neprospech žalobcu. Nesprávne právne posúdenie súdu, podľa odvolateľa, vychádza z

premisy, že žalovaný nemal vedomosť o dohodnutej cene za vykonané účtovnícke služby a čiastočnú
úhradu faktúry nemožno považovať za dostatočný dôvod na postup podľa § 407 ods. 3 ObZ. Dodal,
že všetky ním predložené dôkazy preukazujú legitimitu jeho návrhu a právo žalobcu na úhradu splatnej
faktúry za vykonané práce. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom
rozsahu vyhovel.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že zastáva názor, že súd prvej inštancie
úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Mal za to, že žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom.

12. K argumentácii žalobcu ohľadom vystavenia spornej faktúry uviedol, že nikdy nebol oboznámený s

cenníkom žalobcu. Mal za to, že pokiaľ žalobca odmenu účtoval podľa náročnosti účtovania, neobstojí
jeho tvrdenie, že odmena mala byť vypočítaná na základe cenníka. Rovnako tak nepovažoval za
pravdivé tvrdenie, že dňa 07.02.2022 uhradil žalobcovi v hotovosti do pokladne sumu 500 eur. Dodal, že
predmetná faktúra mu nebola ani doručená. Opakovane poprel tvrdenie žalobcu, že mu neposkytoval
požadovanú súčinnosť a neposielal podklady pre riadne účtovanie včas a poukázal na skutočnosť, že

uvedené tvrdenie výslovne poprel aj v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie.

13. Zdôraznil, že čo sa týka odmeny, medzi stranami bola dohodnutá fixná odmena za rok 2019 v sume
700 eur, za ďalšie roky 1.000 eur na každý rok. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovi za roky 2020 a 2021
neprináležala žiadna odmena, nakoľko, ako dodatočne vyšlo najavo, nemal nič spracované. Zastáva

preto názor, že by sa mohol domáhať vrátenia sumy 2.000 eur.

14. K namietanému nevykonaniu dôkazov žalobcom uviedol, že návrh na vykonanie výsluchu žalobcu
bol navrhnutý až na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu. Vyslovil presvedčenie,
že ak chcel byť žalobca vypočutý, ale náhle ochorel, mal požiadať o odročenie pojednávania

prostredníctvom právneho zástupcu. Ďalej uviedol, že nepovažuje za pravdivé tvrdenie žalobcu, že
nemal možnosť vyjadriť sa k dokazovaniu na pojednávaní. Poukázal na prítomnosť jeho právneho
zástupcu na pojednávaní.

15. K cenníku, na ktorý poukázal žalobca, uviedol, že žalobca mal možnosť tento cenník predložiť súdu

a žalovanému v dostatočnom predstihu ešte pred pojednávaním. Dal tiež do pozornosti, že žalobca v
spornej faktúre účtoval každý rok inú odmenu za jednotlivé účtovnícke práce. Záverom poukázal na
zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej právo patrí bdelým, starostlivým, ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas.

16. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie
Okresného súdu Nitra potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa pridržiava skutočností uvedených
v odvolaní.

18. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade

s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.
Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené
odvolacie dôvody.

20. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.21. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

22. Podľa § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

23. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

25. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

27. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

28. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

29. Odvolací súd sa v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.

30. Podľa názoru odvolacieho súdu v odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s
ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za

následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred
súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny
záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu
veci.

31. Predmetom odvolacieho prieskumu je posúdenie, či súd prvej inštancie postupoval správne, keď
zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Podľa záveru súdu prvej
inštancie žalobca nepreukázal, že mu vzniklo právo fakturovať predmetnú - dodatočnú sumu a že sa so
žalovaným dohodol na pohyblivej odmene v závislosti od náročnosti účtovania.

32. Žalobca - odvolateľ argumentoval tým, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a tým
pádom nezákonný. Po preskúmaní obsahu spisu
a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí
v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci

skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán, výsledky
vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Námietku žalobcu preto krajský súd nepovažoval za dôvodnú.

33. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).34. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nesprávnym

skutkovým zisteniam namietaných žalobcom odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil žiadne skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v
podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. §
191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Odvolací súd konštatuje, že z obsahu odvolania, ako ani z následného vyjadrenia
žalobcu takéto skutočnosti nevyplývajú. V predmetnom konaní je nesporné, že dôkazné bremeno
zaťažuje žalobcu. Bolo na žalobcovi, aby preukázal existenciu dohody so žalovaným, na základe ktorej
vyhotovil faktúru č. 10220074, ktorú žalovaný neuhradil.

35. Nie bez významu v posudzovanej veci je skutočnosť, že žalobca nebol vo svojej argumentácii
dostatočne presvedčivý, keď bližšie nevysvetlil, prečo už pri vystavení faktúr po každom roku (za rok
2019, za rok 2020, za rok 2021), t.j. po skončení účtovného obdobia, faktúru v zmysle ním prezentovanej
dohody nevystavil.

36. K odvolacej námietke, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na prejednávaný

spor. Odvolací súd považuje odôvodnenie súdneho rozhodnutia v bode 28. za dostatočne presvedčivé,
pripomína tiež, že bolo na žalobcovi, aby hodnoverne preukázal čiastočnú úhradu spornej faktúry. Keďže
sa tak v konaní nestalo, nebolo dôvodné postupovať podľa § 407 ods. 3 ObZ.

37. Nakoľko civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech

procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou,
potomzpredmetnejzásadynáslednevyplývazákladnéprocesnépravidlo,podľaktoréhojekaždástrana
povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej
sa domáha.
Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov ponesie aj

nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej
skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019
zo dňa 09.06.2020).

38. K uplatneniu sudcovskej koncentrácie konania súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že

zásada koncentrácie konania znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné
úkony (prostriedky procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany podľa ust. § 149 CSP) kedykoľvek
v priebehu konania (ako nesprávne tvrdí žalobca v odvolaní), ale iba v určitom štádiu konania a ak
procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za
zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky (súd na procesný úkon neprihliada a je

neúčinný), pričom ide o sankciu za porušenie procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná
diligencia vyjadrená v čl. 8 v spojení s čl. 5 CSP). Sudcovská koncentrácia konania (§ 153 CSP) je v
diskrečnejprávomocisúdu(zákonnákoncentráciakonaniaupravenávust.§154CSPjepresúdastrany
sporu obligatórna). Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali
sporne skoro vykonanými procesnými úkonmi napr. predkladaním skutkových tvrdení a dôkazných

návrhov až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania
a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania (ak nejde napr. o bezprostrednú reakciu na nové
skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania). Ust. § 153 CSP zakotvuje právnu povinnosť
strane sporu predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas (§ 153 ods. 1
CSP) a sankciu za jej porušenie (§ 153 ods. 2 a 3 CSP). Predloženie prostriedkov procesného útoku a

prostriedkov procesnej obrany nie je včasné (§ 153 ods. 1, druhá veta CSP), ak ich strana sporu mohla
vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak teda súd dospeje
k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas,
má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčnédôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). Ak
omeškaný procesný úkon strany neospravedlnení, v odôvodnení rozsudku vo veci samej vysvetlí, že na
procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov.

Aplikujúcuvedenénaposudzovanúprávnuvec,bolopovinnosťoužalobcu,akchcelabysúdvykonalním
navrhnuté dôkazy, aby ich označil a navrhol v priebehu konania, nie až na pojednávaní dňa 02.12.2024.
Bolo preto v právomoci súdu rozhodnúť tak, ako uviedol v bode 30. odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

39. Odvolací súd tiež poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej právo

patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, neodkladajú
svoje rozhodnutia týkajúce sa uplatnenia práv na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú
s dostatočným časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku
komplikovaných situácií sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v stanovených lehotách (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 248/2006).

40. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP, rozsudok Okresného súdu
Nitra č.k. 20Cb/59/2023-92 potvrdil, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.

41. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany,
z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce

skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
priznal proti žalobcovi v celom rozsahu, pretože mu trovy odvolacieho konania preukázateľne vznikli a

v odvolacom konaní bol úspešný.

43. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).