Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by Mgr. Juraj Marko

Legislation area – Správne právoDôchodky

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-23Sa/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200295
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4022200295.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta
č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.NapadnutýmrozhodnutímgenerálnehoriaditeľažalovanejE.XXXXXXXXXXXzodňa30.apríla2022
bolo podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom
poistení“) potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.
januára 2022, ktorým žalovaná zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 24. novembra
2022.

2. Záväzným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, bol odborný posudok o invalidite
posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Trenčíne zo dňa 17. marca
2022, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %.

3. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Trenčíne,
určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly XV - choroby
podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 29 - nervové poškodenie,
29.4. - nervus axillaris. Na základe predložených odborných nálezov, rozhodujúcemu zdravotnému
postihnutiu - ľahká lézia axilárneho nervu overená EMG v 02/2021 bez motorického deficitu, má podľa
lekárskeho posudku zodpovedať miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, z

percentuálneho rozpätia od 20 % do 25 %.

4. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie sa vo svojom posudku, okrem
rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, zaoberal aj inými ochoreniami, ktoré majú podľažalobkyne ovplyvňovať jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola určená na 30 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, a teda jej zdravotný stav nepodmieňuje uznanie invalidity.

5. Žalobkyňa podľa názoru žalovanej uvedenom v napadnutom rozhodnutí nepreukázala ani v
odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov
sociálneho poistenia, organizačných zložiek žalovanej, pričom posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol
podkladom pre rozhodnutie, má byť presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone

o sociálnom poistení.

II.
Podaná správna žaloba

6. Správnou žalobou zo dňa 29.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Nitre 30.06.2022, sa žalobkyňa
domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru žalobkyne mali posudkoví
lekári Sociálnej poisťovne nesprávne posúdiť jej zdravotný stav, a podľa všetkých doložených lekárskych
nálezov nemali určiť adekvátnu celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú
stanovili nesprávne na 30 %.

7. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa v podanej správnej žalobe uviedla, že jej zdravotný stav
je dlhodobo nepriaznivý, a trvá dlhšie ako jeden rok. Osobitne uviedla, že v odbornom lekárskom
posudku, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia, nemá byť spomenuté poškodenie ľavej ruky
pri vyšetrení CT (na žiadosť oftalmológa) zo dňa 14.12.2020. Na tomto vyšetrení mala byť žalobkyni

zdravotnou sestrou prepichnutá žila kanylou, pričom sa počas vyšetrenia, pri aplikácii kontrastnej látky,
mala žalobkyni mimo krvný obeh dostať krv a kontrastná látka, ktorá mala spôsobiť silný opuch jej
ľavej ruky a poškodenie nervu s trvalým následkom. Toto funkčné obmedzenie mala žalobkyňa podľa
jej vyjadrenia uviesť pri žiadosti aj v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu. V Odbornom lekárskom
posudku má byť táto správa vynechaná, rovnako ako aj správy z pohotovosti, až na vyšetrenie u A.

C. v Nitre zo dňa 22.12.2020.

8. Žalobkyňa tiež poukázala na lekárske nálezy, ktoré síce majú obsahovať opakujúce sa texty popisu
diagnóz, no absentuje v nich popis subjektívnych ťažkostí, ktoré má žalobkyňa pri vyšetreniach vždy
uvádzať, čo však nevie nijakým spôsobom ovplyvniť, nakoľko nie je doktor medicíny, a nemôže ako

pacient prikázať, čo jej má lekár do nálezu napísať.

9. Na základe uvedeného preto žalobkyňa navrhla správnemu súdu ako dôkazný prostriedok
vyjadrenie jej ošetrujúceho lekára, ktorý má najlepšie poznať jej zdravotný stav, a záznamy z jej
zdravotnej dokumentácie: Ambulancia všeobecného lekárstva A. F. G., A. XXXX/X H., I.. Ako dôkaz o

pretrvávajúcom nepriaznivom zdravotnom stave žalobkyňa tiež k žalobe priložila ďalšie lekárske nálezy.

III.
Konanie pred správnym súdom

10. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.08.2022 na základe výzvy súdu zo dňa
15.07.2022 zhrnula dôvody napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia, pričom osobitne uviedla,
žeskutkovýstav,zktoréhorozhodnutiavychádzalimalbyťvprípadežalobkyneobjektívnezistený,neboli
zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho

poistenia.

11. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne mali byť dodatočne
ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia,
majú byť z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, bez

nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa majú zhodovať.

12. Odborné lekárske správy, ktoré žalobkyňa pripojila k odvolaniu, mali byť zohľadnené pri posúdení
jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia, organizačných zložiek žalovanej.13. K námietke žalobkyne týkajúcej sa CT vyšetrenia zo dňa 14. decembra 2020, ktoré podľa názoru
žalobkyne nebolo zohľadnené v odbornom posudku o invalidite, žalovaná poukazuje, že uvedené CT

vyšetrenie zo dňa 14. decembra 2020 malo byť zohľadnené pri posudzovaní invalidity žalobkyne v
odbornom posudku o invalidite, a preto má byť táto námietka nedôvodná.

14. Žalovaná tiež ozrejmila, že pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity posudkový lekár
uvedie v odbornom posudku o invalidite len tie odborné nálezy, ktoré dostatočne dokumentujú štádium

ochorenia a funkčnú poruchu jednotlivých orgánov pri danom ochorení. Ako rozhodujúce ochorenie určí
posudkový lekár to zdravotné postihnutie, ktoré je najzávažnejšie ochorenie a podmieňuje najvyššiu
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je pritom na zvážení posudkového lekára, či
aj ďalšie ochorenia sú z posudkového hľadiska posudkovo závažné a zvyšujú mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Ide najmä o chronické ochorenia, ktoré recidivujú, vyžadujú opakovanú
pracovnú neschopnosť a sú ťažko, prípadne vôbec neovplyvniteľné liečbou.

15. Na záver žalovaná uviedla, že zdravotný stav žalobkyne mal byť posúdený správne, komplexne a
v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a predmetné rozhodnutia sú podľa jej
názoru zákonné a správne.

16. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná požiadala, aby súd podľa § 190
Správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú, pričom nežiada správny súd,
aby vo veci nariadil pojednávanie.

17. K vyjadreniu žalovanej bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 23.09.2022, v ktorom

žalobkyňa doplnila svoju žalobu tým, že poukázala na skutočnosť, podľa ktorej jej v napadnutom
rozhodnutí nemala byť zohľadnená diagnóza poškodenia dolných končatín pravého členka a ľavého
kolena II-III stupeň Arthrosis, ktoré malo byť popisované v lekárskych správach odborných lekárov
ortopédov od roku 2020 a toto poškodenie jej má zapríčiňovať obmedzenia pri výkone povolania.
Na základe uvedeného žalobkyňa požiadala aby bolo aj toto postihnutie zohľadnené v napadnutom

rozhodnutí.

18. Žalovaná svoje právo vyjadriť sa k uvedenému vyjadreniu žalobkyne nevyužila.

19. Na základe výzvy súdu zo dňa 08.02.2023 žalobkyňa požiadala o nariadenie pojednávania v tejto

veci vo svojej žiadosti zo dňa 20.02.2023.

20. Na základe žiadosti žalobkyne, podľa ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd v tejto
veci v súlade s ustanovením § 108 SSP nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo na Správnom súde
v Bratislave dňa 27.11.2025 o 10:30 hod. v miestnosti č. dv. 4 za prítomnosti žalobkyne a právnej

zástupkyne žalovanej.

21.Žalobkyňavosvojomvyjadrenínapojednávanízotrvalanavšetkýchsvojichargumentochuvedených
vžalobe,srozhodnutímžalovanejonepriznaníinvaliditynesúhlasí,naďalejjetohonázoru,žeposudkoví
lekári nesprávne posúdili jej zdravotný stav a podľa všetkých doložených lekárskych nálezov neurčili

adekvátnu celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú stanovili na 30 %.
Zároveň žalobkyňa uviedla, že by chcela doložiť lekárske správy a prepúšťaciu správu za obdobie od
roku 2023 až do 2025 a požiadala aby boli tieto správy zohľadnené v percentuálnom ohodnotení miery
poklesu schopnosti pracovať. Žalobkyňa svoje vyjadrenie predložila súdu aj v písomnom vyhotovení.

22. Správny súd žalobkyňu následne poučil, že v tejto veci súd posudzuje zákonnosť napadnutého
rozhodnutia ku dňu jeho vydania, a na prípadné zmeny skutkového stavu po vydaní napadnutého
rozhodnutia nemôže prihliadať, na čo žalobkyňa uviedla, že poučeniu porozumela a na predložení správ
netrvala.

23. Žalovaná následne na pojednávaní uviedla, že zotrváva na vyjadrení podanom k správnej žalobe
ako aj na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.24. Pred vyhlásením rozhodnutia v tejto veci, žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe a žalovaná
rovnako zotrvala na svojom vyjadrení a požiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Relevantné právne predpisy

25. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

26. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o

veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

27. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

28. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje

porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %,

ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,
dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav.

Vytvori? odkaz

Odkaz bol skopírovaný do schránky

Kopírova?

V.
Právne posúdenie správneho súdu

29. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Nitre. Na základe
zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súduv Nitre výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

30. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa
ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach

(§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), po nariadení pojednávania, za splnenia podmienok
podľa ustanovenia § 108 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

31. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej vo veci
zamietnutia žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na invalidný dôchodok.

32. Zo skutkového stavu, tak ako bol ustálený pred správny súdom, vyplýva, že žalobkyni bolo
napadnutým rozhodnutím žalovanej potvrdené rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 20. januára 2022, ktorým žalovaná zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 24.
novembra 2022.

33. Ako predmet sporu správny súd ustálil žalobkyňou namietané splnenie zákonných náležitostí
posúdenia zdravotného stavu podľa § 71 zákona o sociálnom poistení žalovanou, predovšetkým
s odkazom na ods. 4 predmetného ustanovenia zákona, podľa ktorého sa pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej
dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru,

stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu
schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

34. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára sociálneho poistenia

žalovanej, na ktoré uvedené rozhodnutie odkazuje, správny súd neuznal argument žalobkyne, že pri
posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár, ako ani žalovaná, sa
riadne nevysporiadali so zdokumentovanými odbornými nálezmi predloženými žalobkyňou.

35. Je síce pravda, že napadnuté rozhodnutie, ako ani posudkový lekár vo svojom posudku

nespomínajú poškodenie ľavej ruky pri vyšetrení CT zo dňa 14.12.2020, ako hlavný nedostatok
napadnutéhorozhodnutianaktorýpoukazuježalobkyňavpodanejsprávnejžalobe,zodbornýchnálezov
predložených žalobkyňou však jednoznačne vyplýva, že sa nejedná o poškodenie nervu s trvalým
následkom tak ako to žalobkyňa tvrdí. Podľa odborných nálezov predložených žalobkyňou, z ktorých
vychádzal aj posudkový lekár, naopak vyplýva, že sa jednalo o jednorázové poškodenie bez trvalého

následku, ktoré z toho dôvodu nie je možné zaradiť medzi právne relevantné zdravotné postihnutie
v súvislosti s posúdením poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení.

36. Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne o nezohľadnení diagnózy poškodenia dolných

končatín pravého členka a ľavého kolena II-III stupeň Arthrosis, na ktoré poukázala žalobkyňa vo svojom
vyjadrení zo dňa 23.09.2022. Obidve tieto diagnózy sú totiž riadne zdokumentované a zohľadnené
v posudku posudkového lekára zo dňa 17.03.2022, z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádza, pričom
uvedené diagnózy boli zohľadnené pri zvýšení miery poklesu rozhodujúceho postihnutia o podľa zákona
o sociálnom poistení maximálne možných 10 % na celkových 30 %.

37.Zarozhodujúcezdravotnépostihnutiežalobkyneprestanoveniemierypoklesuschopnostivykonávať
zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k
zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly B. - J. K. H. K. H., oddielu G - postihnutie končatín,
položky 29 - nervové poškodenie, 29.4. - nervus axillaris. Na základe predložených odborných nálezov,

rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu - ľahká lézia axilárneho nervu overená EMG v 02/2021 bez
motorického deficitu, má podľa posudku zodpovedať miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 20 %, z percentuálneho rozpätia od 20 % do 25 %.38. Nakoľko žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom uvedený záver posudkového lekára
o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne a určení miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť nespochybnila, a zároveň správny súd žiadny relevantný dôvod pre spochybnenie

tohto záveru nevzhliadol, správny súd v tejto veci nemal dôvod pochybovať, že posudok o invalidite
žalobkyne, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie, je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám
upraveným v zákone o sociálnom poistení.

39. Správny súd sa na základe uvedených skutočností v celom rozsahu stotožnil so závermi žalovanej

v tejto veci, podľa ktorých bol skutkový stav v prípade žalobkyne objektívne zistený, neboli zistené
diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho
poistenia. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne
ozrejmené zdravotnou dokumentáciou, nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia,
sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

40. Odborné lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila k podanej správnej žalobe, boli zohľadnené
pri posúdení jej zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia, organizačných zložiek
žalovanej.

41. K osobitnej námietke žalobkyne týkajúcej sa CT vyšetrenia zo dňa 14. decembra 2020, ktoré podľa
názoru žalobkyne nebolo zohľadnené v odbornom posudku o invalidite, správny súd na podporu svojich
záverov uvedených vyššie odkazuje na vyjadrenie žalovanej, s ktorým sa stotožňuje, a podľa ktorého
bolo uvedené CT vyšetrenie zo dňa 14. decembra 2020 zohľadnené pri posudzovaní invalidity žalobkyne
v odbornom posudku o invalidite. Pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity posudkový lekár

uvedie v odbornom posudku o invalidite len tie odborné nálezy, ktoré dostatočne dokumentujú štádium
ochorenia a funkčnú poruchu jednotlivých orgánov pri danom ochorení. Ako rozhodujúce ochorenie určí
posudkový lekár to zdravotné postihnutie, ktoré je najzávažnejšie ochorenie a podmieňuje najvyššiu
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Je vždy na zvážení posudkového lekára, či aj
ďalšie ochorenia sú z posudkového hľadiska posudkovo závažné a zvyšujú mieru poklesu schopnosti

vykonávaťzárobkovúčinnosť.Ideochronickéochorenia,ktorérecidivujú,vyžadujúopakovanúpracovnú
neschopnosť a sú ťažko, prípadne vôbec neovplyvniteľné liečbou. Vzhľadom na to, že poškodenie ľavej
ruky pri vyšetrení CT zo dňa 14.12.2020 nemá trvalý charakter, zdravotný stav žalobkyne bol posúdený
správne, komplexne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.

42. Na základe vyššie uvedených skutočností je teda možné považovať napadnuté rozhodnutie
žalovanej za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s
právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade so zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

43. Nakoľko žalobca v podanej žalobe neuviedol iné ako vyššie uvedené žalobné body, ktoré by
spochybňovali zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správny súd v rozhodnutiach nevzhliadol iné vady
na ktoré by mal ako súd neviazaný žalobnými bodmi podľa ustanovenia § 134 ods. 2 písm. d) SSP
prihliadnuť ex offo, napadnuté rozhodnutie je potrebné považovať za vydané v súlade so zákonom
a vecne správne. Správny súd preto správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú podľa ustanovenia §

190 SSP zamietol.

44. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanej právo
na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovanej
dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo možné od žalobkyne spravodlivo

požadovať. Žalobkyni, vzhľadom na jej neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo
na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.