Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-44Sa/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200752
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200752.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená

XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.04.2022, spolu s prvostupňovým rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
E. dňa 23.04.2022 zrušujea vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznávažalobkyni právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti tohto
rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
13.09.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“), zamietla žiadosť žalobkyne z 3. mája 2021, ktorou
žiadala o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom

poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) z dôvodu, že trvanie invalidity bolo na základe jej
žiadosti opätovne preskúmané s tým záverom, že podľa posudkového záveru posudkového lekára
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri
predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu, a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je naďalej 50 %. Z tohto dôvodu jej aj naďalej patril invalidný dôchodok v nezmenenej sume,
nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu

podľa § 73 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom
ustanovenej lehote odvolanie.

2. Napadnutým rozhodnutím F. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.04.2022 žalovaná prostredníctvom
generálneho riaditeľa odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie
potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia, žalovaná odkázala na závery posudkového lekára,
pričom uviedla, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej

poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici určil ochorenie, iné vrodené chyby končatiny (končatín),
podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly G. - H. I. A. I. A., oddielu G
- postihnutie končatín, položky 53 – zdravotný stav žalobkyne má zodpovedať stavu po zlomenine
vonkajšieho a vnútorného členka, písmena b) - zhojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkcioupohybu v končatine, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40
%, z percentuálneho rozpätia od 30 % do 40 %. Za ostatné pridružené ochorenia bola miera poklesu
schopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťzvýšenáo10%,podľa§71ods.8zákonaosociálnompoistení

v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
teda určená naďalej na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový záver posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici mal vychádzať z
lekárskych správ, uvedených v odbornom lekárskom posudku zo dňa 22. marca 2022, ktorý tvorí prílohu
napadnutého rozhodnutia.

3. Žalovaná na záver napadnutého rozhodnutia skonštatovala, že v konaní o invalidnom dôchodku
žalobkyne bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie
prvostupňového rozhodnutia, pričom zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v súlade s platnými
právnymi predpismi o sociálnom poistení. V odvolacom konaní malo byť preukázané, že žalobkyňa je
naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobkyňa v odvolacom konaní
nemala predložiť také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a
následnú zmenu prvostupňového rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych
okolností žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa dospela k záveru, že odvolanie žalobkyne nie
je dôvodné, a preto odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

II.
Žaloba

4. Správnou žalobou zo dňa 03.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave 06.06.2022, sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.
XXXXXXXXXXXzodňa23.04.2022,spolusprvostupňovýmrozhodnutímSociálnejpoisťovne,ústredie
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.09.2021.

5. Žalobkyňa svoju žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku odôvodnila tým, že jej zdravotné problémy
sa počas poberania invalidného dôchodku neustále zhoršujú, jej stav má byť neporovnateľný so stavom
pri jeho stanovení a stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (50 %) má byť
neadekvátna.

6. Žalobkyňa následne v podanej správnej žalobe uviedla, že postupom a rozhodnutím žalovanej o jej
žiadosti v prvom stupni, ako aj o jej odvolaní bola poškodená. Nemala byť predvolaná ani k jednému
posudkovému lekárovi, čím podľa jej názoru nemohol byť objektívne zhodnotený jej zdravotný stav a
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná tiež nemala prihliadnuť ani k správe J.
K.F..Celkovokonanímžalovanejmalibyťporušenéjejpráva,ktoréjejgarantujeDohovorOSNoprávach

osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010,
zverejnením v zbierke zákonov č. 317/2010 predovšetkým čl. 19 nezávislý spôsob života a začlenenie
do spoločnosti. Nepriznaním plného invalidného dôchodku a nemožnosťou pracovať sa mala žalobkyňa
stať finančne nesebestačnou a odkázanou na svoju 78 ročnú matku. Zdravotný stav žalobkyne má byť
taký, že potrebuje neustálu pomoc matky, B. L., ktorá má 78 rokov. O svojom zdravotnom stave priložila

žalobkyňa k žalobe správu z Ortopedickej ambulancie 2, Fakultnej nemocnice AGEL, Skalica, a.s., od
J. K. F., zo dňa 22.05.2022.

7. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie
zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

III.
Konanie pred správnym súdom

8. Z dôvodu miestnej nepríslušnosti, Krajský súd v Bratislave svojim uznesením zo dňa 08.07.2022
postúpil túto vec Krajskému súdu v Trnave ako súdu miestne príslušnému.9. Na základe výzvy Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.08.2022, žalovaná vo svojom písomnom
vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2022 zhrnula priebeh administratívneho konania a obsah podanej
správnej žaloby. K námietke žalobkyne ohľadom posúdenia zdravotného stavu v neprítomnosti,

žalovaná uviedla, že v súvislosti s výskytom diagnostikovaných prípadov ochorenia COVID-19 na území
Slovenskej republiky a v záujme zamedzenia možného šírenia ochorenia a v nadväznosti na zákon č.
66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
a § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý je účinný od 4. apríla
2020, mal byť zdravotný stav žalobkyne posúdený v jej neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej

dokumentácie. Samotná skutočnosť, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v jej
neprítomnosti, nemá pritom spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko má ísť o postup predpokladaný
zákonným ustanovením § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z.

10. V súvislosti s námietkou žalobkyne, ktorou poukázala na porušenie článku 19 Dohovoru o právach
osôb so zdravotným postihnutím, a to na nezávislý spôsob života a začlenenia do spoločnosti, žalovaná

argumentovala, že v správnej žalobe žalobkyňa neuviedla žiadnu konkrétnu námietku, ktorou by
preukázala odlišné zaobchádzanie s ňou než s inými poistencami s rovnakými alebo podobnými
skutkovými okolnosťami, resp. ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Žalovaná, ako verejnoprávna inštitúcia,
mávykonávaťsvojučinnosťvsúladesozákonomaakúkoľvekinúalternatívuzákonneumožňuje,pričom
v tomto prípade tak žalovaná postupovala a námietku žalobkyne považuje za nedôvodnú.

11. Žalovaná sa v ďalšom pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom ako aj
prvostupňovom rozhodnutí a trvá na ich správnosti. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody
žalovaná žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku
správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

12.Nazákladevýzvysúduzodňa14.10.2022žalobkyňavosvojomvyjadrenízodňa21.10.2022uviedla,
že s vyjadrením žalovanej nesúhlasí a vo veci žiada nariadiť pojednávanie.

13. Na základe žiadosti žalobkyne, podľa ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP, správny súd v tejto

veci v súlade s ustanovením § 108 SSP nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo na Správnom súde
v Bratislave dňa 27.11.2025 o 09:30 hod. v miestnosti č. dv. 4 za prítomnosti žalobkyne a právnej
zástupkyne žalovanej.

14.Žalobkyňavosvojomvyjadrenínapojednávanízotrvalanavšetkýchsvojichargumentochuvedených

v žalobe, pričom zhrnula svoj zdravotný stav od počiatku invalidity ktorá jej bola priznaná 4.2.1998.
Zdravotný stav sa jej má aj naďalej zhoršovať s tým, že aktuálne už nie je schopná opustiť dom na dlhšie
vzdialenosti z dôvodu problémov s pohybovým aparátom. Zdravotné problémy majú byť pokračovaním
diagnózyzmladostizdôvodupseudoartrózyholennejkostivdôsledkučohosažalobkynivychýlilapanva
a rozvinula sa artróza v členku a prstoch na nohe, tieto diagnózy majú byť zároveň zhrnuté vo vyjadrení

lekára žalobkyne J. K. F.. Žalobkyňa zároveň poukazuje na nezrovnalosť vo vyjadrení posudkového
lekára žalovanej, ktorý ako hlavnú diagnózu určil stav po zlomenine členka, pričom žalobkyňa nikdy
zlomeninu členka nemala a prirovnanie jej stavu k stavu po zlomenine nepovažuje za adekvátne, čo má
potvrdzovať aj vyjadrenie J. K. F. v jeho stanovisku priloženom v podanej správnej žalobe.

15. Žalovaná následne na pojednávaní uviedla, že zotrváva na vyjadrení podanom k správnej žalobe
ako aj na argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí.

16. Žalobkyňa následne uviedla, že na základe opätovne podaného odvolania proti napadnutému
rozhodnutiu po podaní správnej žaloby, jej bolo žalovanou vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 01.10.2024, na základe ktorého jej bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť od 01.08.2023 na 55 %, s ktorým rovnako nesúhlasí. Žalobkyňa bola následne
súdom poučená, že sa jedná o I. stupňové rozhodnutie žalovanej, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
10.11.2025, toto rozhodnutie tvorí samostatný predmet prieskumu, pričom v tomto súdnom konaní sa
preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 23.04.2022 a prvostupňového rozhodnutia, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo.
Žalovaná sa následne vyjadrila, že o novom rozhodnutí nemala vedomosť, ale že v prípade zrušenia
napadnutého rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.04.2022,
by sociálna poisťovňa opätovne rozhodovala podľa zdravotného stavu aktuálneho ku dňu vydaniapôvodného rozhodnutia, pričom si nie je istá akým spôsobom by sa žalovaná vysporiadala s novo
vydaným rozhodnutím zo dňa 01.10.2024 a aktuálnym zdravotným stavom žalobkyne.

17. Pred vyhlásením rozhodnutia v tejto veci, žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe a žalovaná
rovnako zotrvala na svojom vyjadrení a požiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

Relevantné právne predpisy

18. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave

na Správny súd v Bratislave.

19. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

20. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

21. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti

zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby

a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %,
ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,

dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav.
M.? N.

Odkaz bol skopírovaný do schránky

O.?

V.
Právne posúdenie správneho súdu22. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave
a neskôr, z dôvodu miestnej nepríslušnosti, bola postúpená na Krajský súd v Trnave. Na základe zákona
č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou

od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu v Trnave výkon
súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej
veci.

23. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa

ustanovenia § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach
(§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), po nariadení pojednávania, za splnenia podmienok
podľa ustanovenia § 108 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

24. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia
žalovanej vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku.

25. Zo skutkového stavu, tak ako bol ustálený pred správnym súdom, vyplýva, že žalobkyni bola na

základe prvostupňového rozhodnutia žalovanej zamietnutá žiadosť žalobkyne z 3. mája 2021, ktorou
žiadala o zvýšenie invalidného dôchodku podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení
z dôvodu, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Senica, je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, s rovnakou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného

stavu, a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 50 %. Napadnutým
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.04.2022 žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa
odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, žalovaná odkázala na závery posudkového lekára, pričom uviedla, že za
rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie

so sídlom v Banskej Bystrici určil ochorenie, iné vrodené chyby končatiny (končatín), podľa prílohy č. 4 k
zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly G. - H. I. A. I. A., oddielu G - postihnutie končatín, položky
53 – zdravotný stav žalobkyne má zodpovedať stavu po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka,
písmena b) - zhojená v nepriaznivom postavení s porušenou funkciou pohybu v končatine, ktorému
zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, z percentuálneho rozpätia

od 30 % do 40 %.

26. Ako predmet sporu správny súd ustálil žalobkyňou namietané splnenie zákonných náležitostí
posúdenia zdravotného stavu podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, predovšetkým s odkazom na
ods. 4 predmetného ustanovenia zákona, podľa ktorého sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

27. Po preskúmaní napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ako aj posudkov posudkových
lekárov sociálneho poistenia žalovanej na ktoré uvedené rozhodnutia odkazujú, správny súd uznal
argument žalobkyne, že pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví
lekári, ako ani žalovaná, sa žiadnym spôsobom nevysporiadali s riadne zdokumentovaným odborným

nálezom - dominujúcou vrodenou vývojovou chybou ľavého predkolenia - kongenitálnou pseudoartrózou
ľavej holennej kosti.

28. Tento odborný nález je uvedený v samotnej žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku z 3.
mája 2021, je uvedený aj v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej, na ktoré

odkazuje napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie, absentujú tu však akékoľvek závery týkajúce sa
tohto odborného nálezu v súvislosti s posúdením poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak
ako to namieta v podanej správnej žalobe žalobkyňa.29. S týmto nedostatkom sa žiadnym spôsobom nevysporiadala ani žalovaná v samotnom napadnutom
alebo prvostupňovom rozhodnutí, ktoré odôvodňuje výlučne neúplnými závermi vyplývajúcimi z
posudku posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej. Tieto posudky za rozhodujúce zdravotné

postihnutie určili bez ďalšieho odôvodnenia vo vzťahu k dominujúcej vrodenej vývojovej chybe ľavého
predkolenia - kongenitálnej pseudoartróze ľavej holennej kosti ochorenie, iné vrodené chyby končatiny
(končatín), podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly XV - choroby podporného
a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 53 – zdravotný stav žalobkyne má
zodpovedať stavu po zlomenine vonkajšieho a vnútorného členka, písmena b) - zhojená v nepriaznivom

postavení s porušenou funkciou pohybu v končatine.

30. Samotný odborný nález pseudoartrózy tíbie (holennej kosti) je pritom v súvislosti s posúdením
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení právne
relevantný.Pseudoartrózatíbiejetotižzaradenáakodruhzdravotnéhopostihnutiavpoložke52,Kapitoly
XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, v rámci prílohy č. 4

k zákonu o sociálnom poistení, na ktorú odkazuje ustanovenie § 71 ods. 5 v súvislosti s určením miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

31. Ak sa teda žalovaná v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s posúdením poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť nevysporiadala s odborným nálezom vrodenej vývojovej chybe ľavého

predkolenia - kongenitálnej pseudoartróze ľavej holennej kosti, správny súd konštatuje, že žalovaná
nepostupovala v súlade s ustanovením § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť neposúdila úplne na základe predložených lekárskych správ a údajov zo
zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia.

32. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na skutočnosť, že pre uvedené zdravotné postihnutie
(pseudoartrózu tíbie) už spomenutá príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení uvádza ako hornú hranicu
percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50 %, na rozdiel od
diagnózy určenej v tejto veci posudkovými lekármi, ktorá je na úrovni 45 %. Riadne vysporiadanie sa
s odborným nálezom vrodenej vývojovej chyby ľavého predkolenia - kongenitálnej pseudoartrózy ľavej

holennej kosti žalobkyne, v súvislosti s určením hlavnej diagnózy pre posúdenie poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení posudkovým lekárom, resp.
žalovanouvsamotnomrozhodnutí,nemátedalenformálnycharakterpresvedčivostinapadnutého,resp.
prvostupňovéhorozhodnutia,alesprávneapresvedčivéurčeniehlavnejdiagnózymôžemaťreálnyvplyv
na určenie výšky percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zmena určenia

výškypercentuálnejmierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťbolapritomhlavnýmúčelom
podania žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku z 3. mája 2021 s uvedením práve vrodenej
vývojovej chyby ľavého predkolenia - kongenitálnej pseudoartrózy ľavej holennej kosti ako svojej hlavnej
diagnózy.

33. Na základe uvedených skutočností teda správny súd prisvedčil argumentácii žalobkyne, týkajúcej sa
nezákonnosti napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia, a to v dôsledku ich nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov. Priamym dôsledkom nezákonnosti napadnutého, ako aj prvostupňového
rozhodnutia bolo nepreskúmateľné nevyhovenie žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku,
nakoľko z napadnutého ani prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom žalovaná

posúdila pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe predložených lekárskych správ
a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia (§ 71 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení).

34. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej považuje za nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov, a teda trpí vadou podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP, na základe
čoho správny súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil druhostupňovému orgánu
žalovanej na ďalšie konanie.

35. Správny súd napriek návrhu žalobkyne nepovažoval za potrebné zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie

podľa ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP, nakoľko druhostupňový orgán žalovanej disponuje
všetkými právomocami potrebnými na vydanie nového rozhodnutia, ktoré bude po odstránení vád
v zmysle vyššie uvedených skutočností v súlade so zákonom. Žalobkyňa navyše už skôr v tejto veci
vyčerpala riadne opravné prostriedky, ktoré mala vo vzťahu k žalovanej k dispozícii, a preto vydanienového rozhodnutia priamo orgánom druhého stupňa žalovanej sa v tejto situácii javí ako efektívne a
hospodárne.

36. V súvislosti s rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.10.2024, na ktoré žalobkyňa
poukázala na pojednávaní nariadenom v tejto veci, na základe ktorého bola žalobkyni zvýšená miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 01.08.2023 na 55 %, správny súd uvádza, že
toto rozhodnutie nenahradilo napadnuté rozhodnutie v tejto veci, nakoľko sa týka zdravotného stavu
žalobkyne po 01.08.2023, a teda neodstránilo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa

nepreskúmateľnosti posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v súvislosti s jej žiadosťou o zvýšenie
invalidného dôchodku z 3. mája 2021.

37. V ďalšom konaní orgán verejnej správy druhého stupňa v súvislosti s nárokom na invalidný
dôchodok žalobkyne opätovne a úplne posúdi pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
základe predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia

podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, pričom bude postupovať podľa právneho názoru správneho
súdu vyjadreného vyššie.

38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi,
ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
samostatným uznesením.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).