Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 5, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-43Sa/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200019
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v právnej veci žalobcu: A. B., dátum narodenia :

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovanej č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 08.12.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Na základe žiadosti žalobcu spísanej v Sociálnej poisťovni pobočka Senica dňa 10.06.2021 Sociálna

poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.08.2011 (ďalej aj ako len „prvostupňové
rozhodnutie“) žiadosť o starobný dôchodok ku dňu 28.10.2016 zamietala nakoľko žalobca nespĺňal
podmienky uvedené v § 65 ods. 1 a 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom
poistení“) a § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „zákon č. 100/1988 Zb.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení“).

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodol podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. generálny riaditeľ žalovanej, ktorý rozhodnutím č.
611 028 0385 0 zo dňa 08.12.2021 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.

3. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ustanovenia § 65 ods. 1, § 274
ods. 1 zákona o sociálnom poistení, § 21 ods. 1, § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. uviedla, že na

vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988
Zb. je potrebné, aby v zamestnaní, ktoré sa zaraďuje do I. A kategórie, t.j. v zamestnaní podľa § 14
ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. bol účastník konania (žalobca) zamestnaný najmenej 15 rokov.
Účastník konania v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., t.j. v I. AA kategórii
získal 2 898 dní, čo predstavuje 7 rokov a 343 dní zamestnania, z čoho vyplýva, že podmienku počtu
rokov zamestnania, zaradeného do I. AA kategórie, potrebnú na vznik nároku na starobný dôchodok vo
veku 55 rokov, podľa tohto ustanovenia účastník konania nesplnil.

4. Ďalej žalovaná uviedla, že na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov podľa § 21 ods.
1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. je potrebné, aby v zamestnaní, ktoré sa zaraďuje do I. A kategórie,
t.j. v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. bol zamestnaný najmenej 20rokov, pričom v odvolacom konaní bolo preukázané, že účastník konania v zamestnaní podľa § 14 ods.
2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. v I. A kategórii získal 9 dní zamestnania, z čoho vyplýva,
že podmienku počtu rokov zamestnania, zaradeného do I. A kategórie, potrebnú na vznik nároku na

starobný dôchodok vo veku 55 rokov účastník konania nesplnil ani podľa tohto ustanovenia.

5. Žalovaná ďalej uviedla, že nakoľko účastník konania vykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie
pred 1. januárom 2000, bolo potrebné jeho nárok na starobný dôchodok posúdiť aj podľa § 174 zákona
č. 100/1988 Zb., pričom uzavrela, že nárok na starobný dôchodok účastníkovi konania nevznikol ani

podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo
ku dňu 31. decembra 1999

6. Žalovaná súčasne konštatovala, že žiaden právny predpis neustanovuje, že doba poberania
„plného“ invalidného dôchodku, ktorý je priznaný následnom pracovného úrazu sa započítava tak, akoby
poberateľ invalidného dôchodku naďalej pracoval vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii a preto

nie je možné dobu poberania invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný následkom pracovného úrazu
započítať tak, akoby účastník konania naďalej pracoval vo zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii.

I. Správna žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu.

7. Včas podanou správnou žalobou žalobca požiadal o prehodnotenie rozhodnutia žalovanej. Uviedol,
že po pracovnom úraze zo dňa 02.09.1991 a následnom ročnom pobyte na PN bol uznaný za plne
invalidným dňa 02.09.1992, pričom pokiaľ by sa mu nestal pracovný úraz, naďalej by pokračoval v
rovnakej práci, ktorú bol nútený opustiť z dôvodu jeho zdravotného stavu. Poukázal na ustanovenie § 9

ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb., v zmysle ktorého sa poberanie invalidného dôchodku započítava
ako náhradná doba zamestnania. Mal za to, pričom tvrdil, že tento názor majú aj pracovníci z ústredia
žalovanej, že sa doba na plnom invalidnom dôchodku, ktorý je priznaný následkom pracovného úrazu
počíta tak, ako by naďalej pracoval vo zvlášť zvýhodnenej I. AA pracovnej kategórii. Záverom požiadal
o zohľadnenie všetkých skutočností a o individuálny prístup k žiadosti, ako aj k odvolaniu.

8. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a to z
totožných dôvodov, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril v replike, požiadal o nariadenie pojednávania
a uviedol, že má za to že podľa zákona č. 100/1988 spĺňa všetky podmienky pre priznanie náhradnej
doby.

10. Žalovaná sa k replike žalobcu písomne nevyjadrila.

III. Relevantná právna úprava, konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd

ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

13. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

14. Podľa § 60 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia

dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.

15. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.16. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.

17. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a
II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

18. Podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb. ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa

doňho tieto náhradné doby: doba poberania invalidného dôchodku alebo dávky, ktorá sa od 1. januára
1957 považuje za invalidný dôchodok.

19. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania,
v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri
ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych

a chemických vplyvov, a to

a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach,
b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom,

d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za
letu,zamestnania členov posádok námorných lodí,

e) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých
chemických prevádzkach,

f) zamestnania kesonárov a potápačov,

g) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave
a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a

výskumného reaktoru,

h) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s
rizikom chemickej karcinogenity,

i) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových
baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať
kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň
a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením,

j) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri
formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej
koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní
nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla,

k) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.

20. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a. 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,

b. 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),

c. 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),d. 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo

e. 60 rokov.

21. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000
zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri
1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56

rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne
9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v
§ 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b)57 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také
zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až
h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v

zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových
baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe
I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d)59 rokov, ak bol zamestnaný
najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také
zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až

l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

22. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa
odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.
decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.

1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.

23.Správnysúduvádza,žesodkazomnazákonč.151/2022Z.z.ozriadenísprávnychsúdovaozmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v
Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023.

V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna
vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského
oddelenia 14Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 26.
novembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 20Sa.

24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „SSP“) Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom, po prejednaní veci na pojednávaní
dňa 05.12.2025 za prítomnosti žalobcu a žalovanej.

25. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 171 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).

26. Súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj neviazanosť
súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom
vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovanej (§
119 a § 135 ods. 1 v spojení s ustanovením § 493e SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd
vychádzal zo žalovanou predloženého administratívneho spisu.

27. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým
bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie,
ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku s účinnosťou od 28.10.2016,
v ktorý deň žalobca dosiahol vek 55 rokov. Žalobca mal za to, že doba, po ktorú poberá „plný“ invalidný

dôchodok sa počíta ako náhradná doba zamestnania s tým, že dňa 02.09.1991 utrpel pracovný úraz,
ktorý ho vyradil z pracovnej činnosti a od 02.09.1992 je práve v dôsledku tohto pracovného úrazu
na invalidnom dôchodku, má sa táto doba zohľadňovať tak, ako keby vykonával pracovnú činnosť vozvýhodnenej pracovnej kategórii, čo má rovnako za následok, že spĺňa zákonné podmienky na zníženie
dôchodkového veku.

28. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu vyplýva, že získal v zamestnaní podľa § 14 ods.
2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. v I. AA kategórii 2898 dní, čo predstavuje 7 rokov a 343 dní
zamestnania.

29. Žalobca v zamestnaní podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., t. j. v I. A

kategórii získal 9 dní zamestnania a vykonával pre zamestnávateľa Slovenské uhoľné bane, Baňa
Záhorie, odštepný závod Holíč zamestnanie, zaradené do I. pracovnej kategórie do 1. septembra 1992.
Z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zo dňa 28.09.1992 vyplýva, že žalobca bol nepretržite
zamestnanývSlovenskýchuhoľnýchbaniach,E.F.,odštepnýzávodHolíčod03.09.1984do01.09.1992.
Medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že invalidita je dôsledkom pracovného úrazu, ku ktorému
došlo dňa 02.09.1991 v bani v podzemí.

30. Zákon o sociálnom poistení presne stanovuje podmienky, za ktorých vzniká nárok na starobný
dôchodok, pričom pri rozhodovaní o dávkach neumožňuje prihliadnuť na iné ako zákonom stanovené
skutočnosti. V danom prípade mal správny súd preukázané, že žalobca nesplnil podmienky pre vznik
nároku na starobný dôchodok podľa § 274 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 21 ods. 1 písm. a) a

c)zákonač.100/1988Zb.kudňudovŕšenia55.rokuveku(k28.10.2016),nakoľkonemalodpracovaných
potrebný počet rokov vo zvýhodnenej kategórii a rovnako nesplnil ani zákonné podmienky podľa § 274
zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb., keď jeho zamestnanie
zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo ku dňu 31. decembra 1999.

31. Pokiaľ sa žalobca na účely vzniku nároku na starobný dôchodok domáha zohľadnenia doby,
počas ktorej poberá invalidný dôchodok s tým, že žiada, aby táto doba bola zohľadnená v rovnakom
rozsahu, ako keby vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, keďže invalidita bola
spôsobená pracovným úrazom, tak k uvedenému správny súd uvádza, že v zmysle ustanovenia §
60 ods. 4 zákona o sociálnom poistení sa do obdobia sociálneho poistenia započítava iba obdobie

poberania invalidného dôchodku a to až do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dovŕšenia priznania
predčasného starobného dôchodku, pričom zákon o sociálnom poistení neumožňuje, aby táto doba bola
v prípade pracovného úrazu zohľadňovaná rovnako, ako keby poberateľ invalidného dôchodku skutočne
vykonával zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii.

32. Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 100/1988 Zb., rovnako stanovovalo, že, ak zamestnanie
trvalo dlhšie ako jeden rok, započítavala sa doňho aj doba poberania invalidného dôchodku, pričom
uvedené ustanovenie znamenalo, že zamestnaním sa na účely vzniku nároku na starobný dôchodok
považovali aj náhradné doby, pričom jednou z nich bola aj doba poberania invalidného dôchodku.
Doba poberania invalidného dôchodku sa považovala na účely vzniku nároku na starobný dôchodok za

dobu zamestnania. Ani zákon č. 100/1988 Zb. však neumožňoval započítať dobu poberania invalidného
dôchodku, ktorý vznikol v dôsledku pracovného úradu, v rozsahu, ktorý zodpovedal zamestnaniu v
zvýhodnenej pracovnej kategórii. Správny súd je toho názoru že nárok žalobcu na priznanie starobného
dôchodku na základe podanej žiadosti sa posudzuje podľa zákona č. 461/2003 Z. z., pričom s odkazom
na ustanovenie § 274 ods. 1 sa zohľadňujú nároky zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej

kategórie, medzi ktoré však žalobcom požadovaný zvýhodnený zápočet nepatrí.

33. Správny súd má za to, že doba poberania invalidného dôchodku sa automaticky započítava na vznik
nároku na starobný dôchodok, pričom pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle započítať na účely vzniku
nároku na starobný dôchodok zvýhodnenú dobu zamestnania v pracovných kategóriách (zaraďovanie

zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie bolo zrušené s účinnosťou od 01.01.2000) u poberateľa
invalidného dôchodku, ktorý sa stal invalidný z dôvodu pracovného úrazu, explicitne by to uviedol v
zákone, čo sa však nestalo, pričom uvedené sa vzťahuje tak na zákon č. 100/1988 Zb., ako aj na zákon
č. 461/2003 Z. z.

34. Z uvedeného dôvodu nie je možné u žalobcu vykonať zvýhodnený zápočet doby poberania
invalidného dôchodku, v zmysle pravidiel vzťahujúcich sa k pracovným kategóriám, konkrétne podľa
ustanovenia § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. v spojení s § 274 ods. 1 zákonao sociálnom poistení. Žalovaná rovnako ako prvostupňový orgán tým, že žiadosť žalobcu o priznanie
starobného dôchodku ku dňu 28.10.2016 zamietli, rozhodli vecne správne.

35. Sumarizujúc správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom požadované
náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaná sa v rozhodnutí vyrovnala so všetkými relevantnými
námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobrala skutkový stav, ktorý správne právne
vyhodnotila. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, je vecne správne, a preto žalobu ako

nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnej žalovanej nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať ich náhradu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).