Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 15, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14P/224/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125219732
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:7125219732.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodenú XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. X, E. F., toho času bytom D. XXX/X, G. X, H. F., dieťa zastúpené zákonnými
zástupcami - rodičmi: matkou D. A. B., narodenou XX.XX.XXXX a otcom A. I. B., narodeným
XX.XX.XXXX,obochtrvalebytomC.D.X,E.F.,tohočasubytomD.XXX/X,G.X,H.F.,adieťazastúpené
advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., so sídlom Žilinská 14, Bratislava, proti starým

rodičom 1/ I. I. B., narodenému XX.XX.XXXX a 2/ I. J. B., narodenej XX.XX.XXXX, oboch trvale bytom
K. XXXX/XX, L., E. F., o návrhu maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

r o z h o d o l :

I. v y h l a s u j e , že Okresný súd Prešov nemá právomoc vo veci konať,

II. konanie z a s t a v u j e ,

III. navrhovateľka n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Košice dňa 14.11.2025 a dňa 27.11.2025 na základe
postúpenia doručeným tunajšiemu súdu sa rodičia maloletej A. ako jej zákonní zástupcovia domáhali
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil starým rodičom maloletej zo strany otca, I. I.
B. a I. J. B.,

- povinnosť zdržať sa priamej komunikácie smerujúcej k maloletej a jej rodine, najmä prostredníctvom
SMS správ, e-mailových správ, komunikačných aplikácií, listov, sociálnych sietí alebo sprostredkovane
ceztretieosoby,ktorákomunikáciaobsahujeurážlivé,vyhrážlivéaleboznevažujúcetvrdeniaomaloletej,
- povinnosť zdržať sa nepriamej komunikácie smerujúcej k maloletej a jej rodine, najmä prostredníctvom
SMS správ, e-mailových správ, komunikačných aplikácií, listov, sociálnych sietí alebo sprostredkovane
ceztretieosoby,ktorákomunikáciaobsahujeurážlivé,vyhrážlivéaleboznevažujúcetvrdeniaomaloletej,

- povinnosť zdržať sa uvádzania nepravdivých tvrdení o maloletej pred orgánmi verejnej moci, orgánmi
činnýmivtrestnomkonaníalebopredinýmiinštitúciami,aktakétotvrdenianiesúpodloženéobjektívnymi
a overiteľnými skutočnosťami,
- povinnosť zdržať sa priblíženia sa k maloletej na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, okrem
situácií, keď by k fyzickému priblíženiu došlo náhodne na verejnom priestranstve bez možnosti
predchádzajúceho ovplyvnenia zo strany starých rodičov,

- povinnosť zdržať sa akéhokoľvek negatívneho konania voči maloletej, ktorého následkom by bolo jej
psychické ohrozovanie, zastrašovanie, ohováranie alebo iné znižovanie jej dôstojnosti, rodinných väzieb
alebo spoločenského postavenia.
Rodičia uplatnili v mene maloletej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol skutkovo odôvodnený týmito tvrdeniami:

Maloletá A. je dcérou rodičov A. I. B. a D. A. B.. Starí rodičia zo strany otca, I. I. B. a I. J. B., opakovane
a cieľavedome konajú spôsobom, ktorý nielenže narúša rodičovskú autoritu rodičov maloletej, alepriamo zasahuje do psychickej pohody maloletej a jej zdravého vývinu. Negatívne konanie starí rodičia
nesmerujú len voči maloletej, ale aj voči jej rodičom, ktoré maloletá pociťuje ako útoky na jej vlastnú
osobu. Negatívne konanie starých rodičov spočíva najmä

- v ohováraní a osočovaní rodičov maloletej A., keď starý otec šíri o matke maloletej nepravdivé a hrubo
dehonestujúce tvrdenia, ktoré adresuje priamo matke maloletej, jej rodičom, známym a ďalším osobám,
tieto tvrdenia obsahujú obvinenia z manipulatívneho a vypočítavého správania sa matky maloletej, ako
aj vulgarizmy a pejoratíva ako ,,sviňa“, ,,diabol“ či ,,zlatokopka“; stará matka tiež nepravdivo rozširuje
o matke maloletej, že je ,,zlatokopka“, ktorá údajne vstúpila do manželstva iba z vypočítavosti, že

je ,,manipulatívna“ a údajne ovláda otca maloletej proti jeho vôli, že je ,,psychicky nevyrovnaná“,
nespôsobilá na riadnu výchovu dieťaťa, či v tom, že má údajne zištné motívy vo vzťahu k rodinnému
majetku,
- v elektronickej komunikácii, keď starý otec opakovane zasiela sms správy a emailové správy, ktorých
obsahom sú vyhrážky, osočovanie a vyvolávanie konfliktov,
- v nepravdivých vyhláseniach zo strany starého otca pred orgánmi verejnej moci o správaní matky

maloletej, v zámernom vytváraní obrazu o matke maloletej ako konfliktnej a nevhodnej osoby
poškodzujúcej záujmy rodiny,
- vo vyvolávaní obáv o odňatie maloletej rodičom, keď starý otec opakovane uvádza, že maloletá má
byť odňatá z ich starostlivosti, pričom také odňatie zabezpečí, a
- v navádzaní iných osôb zo strany starého otca na únos, resp. odňatie maloletej.

Opakujúcesaútokystarýchrodičovrozvracajúrodinnéväzbyazasahujúdorodinnýchvzťahov,dokonca
možno konštatovať, že maloletá A. sa nechce stretávať so starými rodičmi, že sa ich bojí a obáva
sa, čoho sú schopní. Namiesto budovania zdravých medzigeneračných vzťahov je maloletá svedkom
nepriateľstva medzi rodičmi a starými rodičmi. Uložením zákazu kontaktu a priblíženia sa vytvorí jasný
právny rámec, ktorý starých rodičov odradí od ďalšieho konania. Tým sa predchádza ďalším konfliktom

a chráni sa zdravie maloletej.
3. Spolu s návrhom boli súdu predložené tieto listinné dôkazy:
- Emailová správa od starého otca z 31.10.2025 adresovaná právnemu zástupcovi rodičov; Odpoveď
starých rodičov na mimosúdnu výzvu na upustenie od protiprávneho konania z 03.11.2025 spísaná ich
právnym zástupcom a adresovaná právnemu zástupcovi rodičov; Mimosúdna výzva na upustenie od

protiprávneho konania z 14.10.2025; Zápisnica o výsluchu osoby – starého otca vo veci podozrenia
z prečinu Ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva
z 18.02.2025; SMS správa starého otca maloletej zo strany otca jej starému otcovi zo strany matky
z 08.09.2025 a z 24.08.2025; Emailová komunikácia medzi otcom maloletej a starým otcom maloletej
z 10.04.2025 a z 19.01.2025.

Zmimosúdnejvýzvynaupustenieodprotiprávnehokonaniaz14.10.2025vyplýva,žerodičiasmaloletou
A. sa presťahovali pred viac ako rokom mimo L., t. j. mimo miesta, kde dovtedy bývali.

4. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov z 09.12.2025 o aktuálnych pomeroch
maloletej A. vyplýva, že sociálnym šetrením na adrese C. D. X bolo zistené, že na uvedenej adrese

bývajú rodičia matky D. A. B.. Stará matka zo strany matky, p. I. J., uviedla, že maloletá A. spolu s rodičmi
sa už dlhšiu dobu zdržiavajú v G., predtým bývali v Košiciach, kde predali byt a odišli do Českej republiky.
Otec maloletej A. v telefonickom rozhovore úradu uviedol, že všetci traja už asi 1,5 roka žijú a pracujú
v Prahe, obaja rodičia sú zamestnaní, maloletá A. navštevuje 7. ročník Základnej školy na M. N. O. G. X,
má riadne denné štúdium, dcéra je mimoriadne inteligentná a vnímavá, spoločne bývajú v prenajatom

byte na D. XXX/X O. G. X. Otec uviedol, že ako rodina majú konflikt s jeho otcom, starým otcom maloletej
A. až natoľko, že je nútený zabezpečiť ochranu dcéry súdnou cestou.

5. Podľa čl. 1 písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v
oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa prijatého Haagskou konferenciou

medzinárodného práva súkromného dňa 19.10.1996 a oznámeného v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky pod č. 344/2002 Z. z. (ďalej len ,,Haagsky dohovor“), cieľom tohto Dohovoru je určiť, orgány
ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa.

6. Podľa čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho

majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.7. Podľa čl. 11 ods. 1 Haagskeho dohovoru v každom naliehavom prípade majú orgány ktoréhokoľvek
zmluvného štátu, na ktorého území sa nachádza dieťa alebo jeho majetok, právomoc na prijatie
potrebných ochranných opatrení.

8. Podľa (7) Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone
rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí (ďalej ako ,,nariadenie“) s cieľom zabezpečiť rovnosť pre všetky deti by sa toto nariadenie
malo vzťahovať na všetky rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, vrátane opatrení na
ochranu dieťaťa, a to nezávisle od toho, či súvisia s konaniami v manželských veciach alebo inými

konaniami.
9. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Uvedené
sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.
10. Podľa čl. 8 nariadenia keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného
členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého

pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú právomoc
na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako sa dieťa
presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej svoj
obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Uvedené sa neuplatňuje, ak sa
nositeľ práva styku podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou

na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.
11. Čl. 9 nariadenia upravuje právomoc v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania
dieťaťa v inom členskom štáte ako je členský štát, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne
pred jeho neoprávneným premiestnením alebo zadržaním.
12. Podľa čl. 10 ods. 1 a ods. 2 nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských

práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky:
a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že:
(i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte;
(ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo
(iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom;

b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností:
(i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo
(ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli
informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a
c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.

Dohoda o voľbe súdu musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať
dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom
a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý
záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou. Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi
konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas po začatí konania. Pokiaľ neuplatnia námietku,

považuje sa ich súhlas za udelený.
13. Podľa čl. 15 ods. 1 nariadenia aj v situáciách, keď má právomoc vo veci samej súd iného členského
štátu, majú v naliehavých prípadoch súdy členského štátu právomoc prijať predbežné opatrenia vrátane
ochrannýchopatrení,ktorésúdostupnépodľaprávnehoporiadkudanéhočlenskéhoštátu,sohľadomna
a) dieťa, ktoré sa nachádza v danom členskom štáte, alebo

b) majetok, ktorý patrí dieťaťu, a ktorý sa nachádza v danom členskom štáte.

14. Nariadenie sa uplatňuje podľa čl. 1 ods. 1 písm. b) na všetky občianske veci, ktoré sa vzťahujú
na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
Pojem ,,rodičovské práva a povinnosti“ sa široko vymedzuje v čl. 1 ods. 2 nariadenia. Zoznam vecí

v zmysle pojmu ,,rodičovské práva a povinnosti“ podľa čl. 1 ods. 2 nariadenia nie je však úplný, je len
orientačný (demonštratívny) a zahŕňa, okrem iného, aj ,,opatrovnícke právo“ či ,,právo styku s dieťaťom“.
Aplikácia nariadenia je vylúčená iba v taxatívne vymedzenom (uzavretom) okruhu vecí podľa čl. 1 ods.
4 nariadenia (určenie alebo popretie rodičovstva; rozhodnutia o osvojení, na opatrenia predchádzajúce
osvojeniu alebo na vyhlásenie osvojenia za neplatné alebo na jeho zrušenie; priezvisko a mená dieťaťa;

nadobudnutieplnejprávnejspôsobilostidieťaťa;vyživovaciupovinnosť;poručníckefondy(„trusty“)alebo
otázky dedenia; opatrenia prijaté ako sankcia za trestné činy spáchané deťmi).15. Pojem ,,opatrovnícke právo“ sa v nariadení vymedzuje autonómne ako právo zahŕňajúce práva
a povinnosti súvisiace so starostlivosťou o dieťa (čl. 2 ods. 2 bod 9) nariadenia). Právo styku s dieťaťom
sa v nariadení právne stanovuje ako právo prístupu k dieťaťu (čl. 2 ods. 2 bod 10) nariadenia). Vo

veci Valcheva Súdny dvor Európskej únie dospel k záveru, že právo styku starých rodičov so svojimi
vnúčatami patrí do rozsahu pojmu ,,rodičovské práva a povinnosti“, a teda aj do vecnej pôsobnosti
nariadenia. V rozhodnutí Súdny dvor Európskej únie dôvodil, že pojem ,,právo styku“ sa má vykladať
samostatne, s ohľadom na jeho znenie, štruktúru a ciele nariadenia a nariadenie výslovne nevylučuje,
že právo styku starých rodičov so svojimi vnukmi patrí do pôsobnosti tohto nariadenia. Definícia nekladie

žiadne obmedzenie, pokiaľ ide o osoby, ktoré môžu toto právo styku uplatniť, pracovný dokument
Komisie uvádza najmä starých rodičov a to s odkazom na Dohovor o styku s deťmi Rady Európy, ktorý
uznáva právo detí udržiavať osobné vzťahy nielen s ich rodičmi, ale aj s inými osobami, s ktorými sú
v rodinnom vzťahu, ako napríklad so starými rodičmi. Priznanie práva styku inej osobe ako sú rodičia,
môže zasahovať do ich práv a povinností. Aby sme sa vyhli prijatiu vzájomne rozporných opatrení
v prípade práv styku a v najlepšom záujme dieťaťa by jednoznačne mal rozhodovať rovnaký súd a to súd

obvyklého pobytu dieťaťa. (k tomu pozri Praktickú príručku o uplatňovaní nariadenia Brusel IIb (2022))

16. V nariadení sa súdom nebráni prijímať v naliehavých prípadoch predbežné opatrenia vrátane
ochranných opatrení, pričom druhy opatrení, ktoré sa môžu prijímať podľa čl. 15 nariadenia, sa
ponechávajú na vnútroštátne právo. Prijímanie týchto opatrení však podlieha podmienkam vyplývajúcim

z nariadenia. Potreba prijatia opatrenia musí byť naliehavá. Naliehavosť bude existovať v situácii,
keď deti, ktoré síce majú obvyklý pobyt v inom členskom štáte, dočasne alebo príležitostne sa zdržiavajú
v inom členskom štáte, sú v situácii, ktorá môže závažným spôsobom poškodiť ich blaho, vrátane
ich zdravia a vývoja. Prístup k predbežným opatreniam, vrátane ochranných opatrení podľa čl. 15
nariadenia, je možný len vtedy, ak existuje územná súvislosť medzi členským štátom súdu, ktorý začal

konanie a dieťaťom alebo majetkom dieťaťa. (porovnaj Praktickú príručku o uplatňovaní nariadenia
Brusel IIb (2022))
17. Podľa čl. 18 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto
nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu
iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

18. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako
návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.

19. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

20. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

21. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

22. V konaní sa objavuje cudzí prvok, ktorý je daný tým, že maloletá A. spolu s rodičmi býva viac ako
rok v Českej republike, v Prahe, kde rodičia pracujú a maloletá navštevuje základnú školu. Súd preto
pristúpil k skúmaniu právomoci vo veci konať a rozhodovať, ktorú je povinný skúmať z úradnej povinnosti
v každom štádiu konania.

23. Pre určenie právomoci súdu vo veci s cudzím prvkom týkajúcim sa niektorého z členských štátov
Európskej únie, vo veci prijatia opatrení na ochranu dieťaťa, je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá
v Nariadení Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí

(ďalej len ,,nariadenie“), pričom nariadenie má podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Pri skúmaní právomoci je v rámci európskeho prostredia
relevantným pojmom pojem ,,obvyklý pobyt“. V zmysle názorov právnej vedy a praktickej príručky k
uvedenému nariadeniu je možné za obvyklý pobyt považovať miesto, kde má osoba centrum, ťažiskosvojho života, svojich záujmov, s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či sociálny život. Pri určovaní
právomoci súdu pritom nie je rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto prihlásenia k trvalému
pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania.

24. Maloletá A. sa podľa lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky narodila dňa XX.XX.XXXX,
je slovenskou štátnou občiankou a od 08.07.2025 má evidovaný trvalý pobyt na adrese C. D. X, P. G.,
E. F.. Maloletá, podľa sociálneho šetrenia orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
vykonaného na žiadosť súdu, sa však nezdržiava na adrese evidovaného trvalého pobytu, ale približne

1,5 roka býva spolu s rodičmi v G. na adrese D. XXX/X, rodičia v G. pracujú, sú zamestnaní, a maloletá
v Prahe navštevuje 7. ročník Základnej školy na M. N. O. G. X, má riadne denné štúdium. Krajinou
súčasného obvyklého pobytu maloletej A. je tak na základe uvedených kritérií Česká republika, ktorá
ňou bola aj v čase začatia tohto konania.

25. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa maloletá A. zastúpená rodičmi domáha voči

starým rodičom zo strany otca nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil starým rodičom
- povinnosť zdržať sa priamej i nepriamej komunikácie voči maloletej a jej rodine,
- povinnosť zdržať sa uvádzania nepravdivých tvrdení o maloletej pred orgánmi verejnej moci a inými
inštitúciami,
- zákaz priblížiť sa k maloletej,

- zdržať sa akéhokoľvek negatívneho konania voči maloletej (psychické ohrozovanie, zastrašovanie,
ovládanie atď.)
Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa teda rodičia ako nositelia rodičovských práv
a povinností k maloletej A. v jej mene, t. j. v rámci výkonu ich opatrovníckeho práva k maloletej,
domáhajú ochrany jej psychickej integrity, emocionálneho vývinu a rodinnej stability. Návrh smeruje proti

starým rodičom zo strany otca, ktorí ako blízke osoby maloletej sú súčasne osobami oprávnenými podľa
nariadenia uplatniť právo styku s maloletou A., nakoľko právom maloletej je udržiavať aj osobné vzťahy
s ostatnými príbuznými, a to najmä starými rodičmi. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa
týka výkonu opatrovníckeho práva rodičov k maloletej A. a práva styku starých rodičov s maloletou
A.. Návrhom sa sleduje prijatie naliehavého opatrenia na ochranu maloletej A.. Prijatie opatrenia

navrhovaného obsahu nie je výslovne vylúčené z vecnej pôsobnosti nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111
z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Podľa nariadenia majú právomoc
konať a rozhodovať vo veci prijatia opatrení na ochranu maloletej A. súdy Českej republiky, keďže
obvyklý pobyt maloletej je v Českej republike (aj ku dňu začatia konania bol), kde sa maloletá aj

nachádza. Súdy obvyklého pobytu maloletej dvanásťročnej A. dokážu zabezpečiť efektívnu ochranu jej
práv a oprávnených záujmov, pričom v súlade s čl. 21 nariadenia budú môcť splniť nariadením súdom
uloženú povinnosť a to vytvoriť maloletej príležitosť vyjadriť vo veci svoj vlastný názor a priznať mu
patričnú pozornosť zodpovedajúcu jej veku a vyspelosti.

26. Keďže tunajší súd na základe skutočností uvedených v bode 22. až 25. odôvodnenia tohto uznesenia
dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia na ochranu maloletej A., v súlade s čl. 18 nariadenia tento právny záver vyslovil osobitným
výrokom(I.výrok)azároveňvzhľadomnaabsenciujehoprávomociakojednejzozákladnýchpodmienok
konania, ktorej nedostatok nie je možné odstrániť, ďalším výrokom (II. výrok) konanie v súlade s § 161

ods. 2 CSP a s § 9 CSP zastavil.

27. Súd dodáva, že v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu.
Je však dané oprávnenie účastníkov konania obrátiť sa na miestne a vecne príslušný súd v Českej
republike.

28. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak (§ 54 - § 55 CMP).

30. Rodičia v mene maloletej Juliány uplatnili nárok na priznanie náhrady trov konania. Súd nárok na
náhradu trov konania nepriznal, keďže konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci a súčasnev konaní nevzhliadol také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu voči starým
rodičom, s ktorými súd vo veci ani nekonal.

Poučenie:

Poučenie: Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov. (§ 357 písm. a) a m) CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)