Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Igor Ragan

Legislation area – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/143/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123331491
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123331491.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: A. B. – HAKE, C. XXXX/X, B. - D. E.
F. G., 040 13, IČO: 32 532 105, zastúpený: Mgr. Miroslava Hajduová, Zimná 6, 040 01 Košice, proti
žalovanému: LUX Prešov, s.r.o., Za Kalváriou 118, 080 01 Prešov, IČO: 36 478 598, zastúpený: JUDr.
Ján Surma, advokát, Hlavná 122, 080 01 Prešov, IČO: 31 304 354, v spore o zaplatenie 4.721,54 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/72/2023-473
zo 16. októbra 2024 v spojení s výrokom II. uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/72/2023-512
z 3. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I.PotvrdzujerozsudokOkresnéhosúduPrešovč.k.23Cb/72/2023-473 zo16.októbra
2024 v spojení s výrokom II. uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 23Cb/72/2023-512 z 3. septembra
2025 čo do sumy 3.316,94 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.334,30 eur od 15.4.2023
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 982,64 eur od 3.5.2023 do zaplatenia.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s výrokom II. opravného uznesenia v spore

o zaplatenie 4.721,54 eur s príslušenstvom žalobe vyhovel a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe dohody so žalovaným vykonával od roku 2016
pre žalovaného služby – servisné práce a opravy, ktoré mesačne fakturoval na základe zoznamu opráv
a prác z prehľadu elektronickej evidencie iných prác označeného ako COMEIN. Dňa 31.3.2023 vystavil

faktúru č. 006/2023 vo výške 3.069,- eur s DPH so splatnosťou 14.4.2023, ktorej prílohou bol zoznam
úprav a prác za obdobie 03/2023. Po doručení žalovanému túto odkontroloval poverený zamestnanec
žalovaného p. H. a taktiež prílohu – prehľad z elektronickej evidencie iných prác COMEIN, ktorý po
doručení faktúry žalovanému odkontroloval poverený zamestnanec žalovaného pán B.. Dňa 18.4.2023
vystavil faktúru č. 007/2023 vo výške 1.652,54 eur so splatnosťou 2.5.2023, ktorej prílohou bol zoznam
opráv a prác za obdobie 04/2023, ktorý po doručení odkontroloval poverený zamestnanec, a to pani
H., a taktiež bol prílohou prehľad z elektronickej evidencie, ktorý odkontroloval pán B.. Faktúry neboli

uhradené. Žalovaný dňa 26.4.2023 žiadal opraviť počet odpracovaných hodín na faktúrach. Prílohou
každej faktúry bol súpis vykonaných prác s uvedením čísla zákaziek, názvu stroja a odpracovaného
počtu hodín na jednotlivých zákazkách. Súpis obsahuje aj počet hodín za iné práce, ktoré sú evidované
v elektronickom systéme COMEIN.3.Žalovanývpodanomodporeuznalnárokžalobcučiastočne.Namietal,ženazákladeústnychzmlúvso
žalovaným vykonával žalobca servisné práce a opravy na servisnom stredisku žalovaného v Ľuboticiach

na ulici Bardejovská č. 5. Posledná ústna zmluva bola uzatvorená v roku 2022, kedy bola dohodnutá
cena za opravy vo výške 15,50 Eur bez DPH za jednu hodinu. Žalobca pre žalovaného evidoval od
roku 2022 aj v prehľade elektronickej evidencie iných prác svoje služby, a to v systéme COMEIN.
Žalovaný preveril množstvo fakturovaných hodín s reálnym výkonom na základe vnútorných kontrolných
mechanizmov (videozáznamov zo servisného strediska) a vyžiadaním podrobných rozpisov dĺžky

telefonických hovorov uskutočnených žalobcom pri poskytovaní fakturovanej služby. Tiež požiadal tretiu
osobu o vyjadrenie k dĺžke fakturovaných opráv a podľa vyjadrenia spoločnosti CLEANEX CENTRUM
s.r.o., ktoré poskytol zamestnanec pán I. H., bolo konštatované, že rozsah prác fakturovaných žalobcom
bol viacnásobne nadhodnotený. Na základe toho žalovaný reklamoval u žalobcu množstvo fakturovanej
služby.

4. Žalobca v replike reagoval na obranu žalovaného, poprel tvrdenia žalovaného o tom, že poslednou
ústnou zmluvou bola zmluva uzatvorená v roku 2022. Uviedol, že poslednou dohodou o hodinovej
sadzbe bola ústna dohoda uzatvorená vo februári 2023 a prvá fakturácia za vyššiu hodinovú sadzbu bola
práve u neuhradenej faktúry za mesiac marec 2023 a následne za apríl 2023. Namietal vierohodnosť
výpisu hovorov z neznámeho telefónneho čísla, nakoľko sa jedná o fotografie z neurčitého telefónneho

čísla, z ktorého bola odfotená história prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov na čísle XXX XXX
XXX, pričom žalobca nemá vedomosť o aké čísla sa jedná a čo má predmetný dôkaz preukazovať.
Ohľadne dôkazov predložených žalovaným, uviedol, že ide o prehľad z evidencie COMEIN, pričom z
predloženého prehľadu ostatných výkonov z evidencie COMEIN žalovaný vo svojom odpore namieta
na faktúrach časť telefonátov, pričom chce žalobcovi uznať úhradu iba za reálny „čistý“ čas uložený v

histórii volaní v mobilnom telefóne. Žalobca uviedol, že prehľad telefonátov je pre fakturáciu irelevantný,
nakoľko jednotlivé časti telefonátov nezodpovedajú reálnemu času spojeného s vybavovaním telefonátu
so zákazníkom, ktorý zahŕňa okrem „čistého“ času volania aj prípravu podkladov, nájdenie kontaktu,
vytočenie čísla, vyzváňanie a podobne. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba vyčísľoval časť
tohtovýkonutak,akobolozaužívanéajuzamestnancovpredajnežalovaného,odĺžke10minút,nakoľko

každý realizovaný telefonát zahŕňa aj prípravu podkladov a prípadné riešenie konkrétnej záležitosti.
Evidovanie a následné fakturovanie telefonátov žalovaný so žalobcom riešil, a to tak, že žalobcom bol
dňa 6.4.2023 spísaný záznam – riešenie nezhôd pod č. nezhody 003/019/2023 manažérom kvality
žalovaného. Výsledkom tejto „nezhody“ bola simulácia hovoru, na základe ktorej žalovaný rozhodol,
že sa zákazník nebude kontaktovať telefonicky, ale SMS správou. Z dlhodobej praxe však vyplýva, že

vo väčšine prípadov je nutná telefonická komunikácia, nakoľko zákazník požaduje uvedenie dôvodu
poškodenia stroja a v záujme starostlivosti o zákazníka je poučený o prevencii pred poškodením a
informovaný o samotnom priebehu opravy a finančnom vyčíslení. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ
žalovaný chcel opraviť faktúry, mal uviesť presné dôvody reklamácie a uviesť skutočnosti, pre ktoré
žiadal opravu faktúry, nakoľko žalobca sa len mohol domnievať, že žalovaný reklamuje neúmerné časy

telefonátov, pretože žalovaný nedefinoval dôvody reklamácie. Poukázal, že zamestnankyňa žalovaného
odkontrolovala faktúry žalobcu, pričom kontrola spočívala v porovnaní počtu hodín na faktúre vystavenej
žalobcom s počtom hodín, ktoré boli vyúčtované zákazníkovi, ktoré zákazník za konkrétnu opravu
uhradil. Doplnil, že žalovanému fakturoval celkový počet hodín strávených na danej oprave konkrétneho
stroja, časť celkovej opravy, ktorá je rozdelená do niekoľkých etáp s časovým odstupom aj niekoľko

dní, pričom zákazník bol zo strany žalobcu vždy oboznámený o rozsahu opravy a predpokladanej
cene. Žalovanému fakturoval služby po celkovom ukončení opravy a odovzdaní opraveného stroja
zákazníkovi, nakoľko samotná doba dodania náhradných dielov je 1 až 8 týždňov, počet fakturovaných
hodín bol bežne prenesený do ďalšieho mesiaca. Uviedol, že predmetom opráv sú „interné“ stroje,
ktoré patria žalovanému, a zároveň stroje od externých zákazníkov. Žalovaný od externého zákazníka

účtoval do februára 2023 hodinovú sadzbu vo výške 27,50 eur bez DPH a od marca 2023 hodinovú
sadzbu 32,- eur bez DPH. Pri prevzatí opravených strojov zákazníci riadne uhradili danú opravu v plnom
rozsahu,pričomzákazníkovibolvždyvyúčtovanýminimálnetakýpočethodín,ktorýbolvyfakturovanýzo
strany žalobcu žalovanému. Žalobca záverom uviedol, že so žalovaným ukončili spoluprácu ústne dňa
17.4.2023, pričom následne žalovaný odmietol uhradiť žalobcovi vystavené faktúry za mesiace marec

a apríl 2023 napriek tomu, že cena opravy bola odsúhlasená zákazníkmi a následne aj zákazníkmi
uhradená žalovanému.5. Žalovaný v duplike uviedol, že nespochybňuje žalobcom fakturovanú hodinovú sadzbu, ale nesúhlasí
s množstvom fakturovanej služby. Žalovaný z faktúry č. 006/2023 reklamoval množstvo fakturovanej
služby v rozsahu 125,5 hodín a z faktúry č. 007/2023 reklamoval 52,84 hodín. Uznáva faktúry v rozsahu

39,5 hodín a v rozsahu 31,5 hodín. Uviedol, že pokiaľ ide o prepis hovorov z telefónneho čísla XXXX XXX
XXX, ide o výpis hovorov telefónneho čísla zákazníka, na ktoré žalobca komunikoval pri výkone prác.
Žalovaný porovnal údaje v internej evidencii výkonov žalobcu pre žalovaného – COMEIN so skutočným
výkonom žalobcu na základe kamerových záznamov zo servisného strediska a výpisom z telefónnych
hovorov a SMS komunikácií, ktoré žalobca uskutočnil pri dodávaní prác pre žalovaného. Na základe

toho v internej evidencii COMEIN uviedol skutočné časové úseky práce žalobcu. Na preukázanie
skutočných časových úsekov uviedol, že predkladá internú evidenciu COMEIN za mesiac marec a apríl
2023, v ktorej sú uvedené žalobcom deklarované časy komunikácie so zákazníkom a skutočný stav.
Uviedol, že dňa 3.4.2023 žalobca uplatnil výkon za komunikáciu so štyrmi zákazníkmi v rozsahu 40
minút, pričom v skutočnosti s nimi komunikoval len 3 minúty a 39 sekúnd. Žalobca taktiež v evidencii
dochádzky na servisné stredisko žalovaného uvádzal, že pracoval na výkonoch nepretržite počas svojej

prítomnosti na servisnom stredisku, v skutočnosti to bolo neporovnateľne menej. Počas dňa 2.3.2023
žalobca bol prítomný od 8:01 hod. do 16:25 hod., ale pre žalovaného pracoval iba jednu hodinu a 56
minút. Na preukázanie týchto skutočností predložil evidenciu dochádzky žalobcu, v ktorej sú na základe
videozáznamu uvedené skutočné časové úseky práce žalobcu. Videozáznamy zachytávajú skutočné
časové úseky práce žalobcu, výpisy dĺžky telefónnych hovorov žalobcu a odoslaných SMS správ. V

súčasnej dobe na servisnom pracovisku sú servisní technici J. K. a L. K. E., ktorí prácu vykonávajú v
nepomerne kratšom čase. Ako príklad žalovaný uviedol opravu stroja Quick, ktorú žalobca vykonával
dňa 21.3.2023 v rozsahu 6 hodín, pričom totožnú opravu toho istého stroja realizoval súčasný technik
za čas 6 hodín tak, že tento prístroj priviezol z Košíc do Ľubotíc a po oprave späť odviezol do strediska
v Košiciach. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že zákazník uhradil žalovanému nie fakturovaný

rozsah prác, uviedol, že je irelevantná, nakoľko vzťah žalovaného a zákazníka nie je predmetom sporu.
Žalobca vykonával servisné práce nielen pre koncových zákazníkov, ale aj pre samotného žalovaného,
čo bolo napríklad v prípade opravy zo dňa 21.3.2023.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2 písm. a), b), § 261

ods. 1, 8, § 266 ods. 3, § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka upravujúcich postavenie podnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy a zmluvné vzťahy; § 536 ods. 1, § 536 ods. 2 prvá veta, § 536 ods. 3, §
537 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o dielo; § 566 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka upravujúcich mandátnu zmluvu; § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c Obchodného zákonníka
upravujúcich omeškanie so splnením peňažného záväzku, výšku úrokov z omeškania a § 1 ods. 1

Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov upravujúcich sadzbu úrokov z omeškania.

7.Súdprvejinštancie,potomakomalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žežalobcaakoživnostník
a žalovaný ako právnická osoba v rámci podnikateľskej činnosti uzatvorili zmluvu o poskytovaní

servisných prác a opráv, na základe ktorej (zmluvy) žalobca vykonával pre žalovaného aj iné činnosti,
ktoré nie je možné zahrnúť pod zmluvu o dielo konštatoval, že medzi stranami bola uzatvorená zmiešaná
zmluva a to zmluva o dielo ako aj mandátna zmluva.

8. Súd prvej inštancie následne konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že doba a miesto výkonu

diela (prác) žalobcu bolo realizované v spoločnosti žalovaného t.j. v sídle žalovaného. Popretie nároku
žalobcu na zaplatenie ceny diela za vykonané servisné práce bolo zo strany žalovaného založené na
tom, že žalobca nedostatočne využíval pracovný čas v spoločnosti žalovaného pri vykonávaní opráv
jednotlivých strojov, resp. následne za opravy a pri telefonovaní so zákazníkmi účtoval čas nedôvodne
strávený. Sporné bolo teda to, či žalobcom vykonané služby boli v rozsahu v akom boli faktúrami

účtované. Žalobcom bol uplatnený nárok za servisné práce a inú činnosť za mesiac marec 2023 vo
výške 3.069,- eur spolu s DPH na základe faktúry č. 006/2023 splatnej dňa 14.4.2023 a za mesiac
apríl 2023 vo výške 1.652,54 eur na základe faktúry č. 007/2023 splatnej dňa 2.5.2023. Z listinných
dôkazov pripojených k faktúram vyplynulo, ktoré konkrétne opravy strojov žalobca vykonal s označením
stroja a počtu hodín následne a ďalších činností, ktoré boli vyznačované v systéme žalovaného tzv.

COMEIN, a to vykonávanie cenových ponúk, objednávanie náhradných dielov, obsluha zákazníkov,
pohľady, práca pre predajňu, práca pre zákazky, príjem stroja do opravy, príjem tovaru na sklad,
prípravu a štúdium, telefonáty od zákazníkov, triedenie a zakladanie zákaziek, údržba poriadku, volanie
zákazníkom, čo mal súd preukázané z výstupu z uvedeného systému (č. l. 24 - 26). Vzhľadom napočetnosť a rozsiahlosť jednotlivých podaní sporových strán, ich rozsiahlych skutkových tvrdení ako aj
na množstvo predložených listinných dôkazov, súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo/145/2011, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania“.

9. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uviedol, že účtované práce žalobcom

tak, ako boli pripojené v prílohách k faktúram preukazovali počty hodín vykonaných prác žalobcom
strávených nie len na opravách presne označených strojov, ale aj iné činnosti, ktoré vykonával pre
žalovaného. Svedkami bolo preukázané, že pokiaľ ide o účtovanie za opravy bola zavedená prax
o účtovaní celých hodín. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že iný servisný technik účtoval za
opravu totožného stroja kratší čas, súd prvej inštancie poukázal na to, že z hľadiska rôznorodosti
porúch ako aj zručnosti toho, ktorého servisného technika uvedená informácia neposkytuje možnosť

jej zovšeobecnenia a teda základ, z ktorého by bolo možné konštatovať, že žalovaný preukázal, že
opravy strojov, ktoré vykonával žalobca trvali účelovo za oveľa dlhší čas. Túto skutočnosť nie je možné
vyvodiť ani z videozáznamov a popisov, ktoré žalovaný realizoval. Následne bolo taktiež preukázané,
že okrem opráv vykonával žalobca aj vypracovanie cenových ponúk, objednávanie náhradných dielov,
obsluhu zákazníkov, príjem strojov do opravy, príjem tovaru na sklad, prípravu a štúdium, telefonáty od

zákazníkov, triedenie a zakladanie zákaziek, údržbu poriadku, volanie zákazníkom, čo mal preukázané z
výstupuzuvedenéhosystému.Súdpriposudzovanívdanejprávnejvecivychádzalajhľadiska,žemedzi
žalobcom a žalovaným bola zaužívaná prax taká, aká bola popisovaná svedkami, t.j. išlo o približne
zaznamenávanie všetkých vykonaných prác v priebehu toho, ktorého pracovného dňa a následne došlo
k sumarizácii hodín za celý mesiac, čo sa skontrolovalo s vyúčtovaním opráv zákazníkom.

10. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v celom rozsahu, práce
realizované žalobcom boli vykonané za mesiac marec 2023 v počte 165 hodín za odmenu vo výške
15,50 eur, čo predstavuje 2.557,50 eur s DPH, spolu 3.069,- eur; za mesiac apríl 2023 v počte 84,33
hodín za odmenu vo výške 15,50 eur, čo predstavuje 1.307,12 eur, k tomu náhrada za realizovanú

dopravu 70,- eur t.j. 1.377,12 eur s DPH, spolu 1.652,54 eur.

11. Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi právo na zákonný úrok z omeškania v zmysle § 369
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia, t.j. úrok z omeškania vo výške 8
% ročne od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry č. 006/2023 od 15.4.2023 a po splatnosti faktúry

č. 007/2023 od 3.5.2023.

12. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia poukázal na to, že činnosť žalobcu zrejme mala režim
závislej práce, pretože prácu vykonával a/ vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, b/ osobne, c/ podľa
pokynov toho, pre koho pracoval, d) v mene toho, pre koho pracoval, e/ v pracovnom čase určenom

osobou, pre ktorú pracoval. Voči fiktívnym podnikateľom tak objednávateľ ich „služieb“ vystupuje
v pracovnom procese ako zamestnávateľ a ide len o predstieranie vykonávania práce samostatne
zárobkovo činnej osoby pre iných podnikateľov tzv. švarcsystém.

13. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1

CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, voči žalovanému mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

14. V zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie v časti,
v ktorej bol zaviazaný zaplatiť 3.316,94 eur a úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.334,30 eur od

15.4.2023 do zaplatenia a úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 982,64 eur od 3.5.2023 do zaplatenia,
v tejto časti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie
na nové prejednanie a rozhodnutie.

15. Odvolaním žalovaného nebol napadnutý výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej

bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1.404,60 eur s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 734,70 eur
od 15.4.2023 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 669,90 eur od 3.5.2023 do
zaplatenia.16. Odvolanie žalovaný odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; dôvodmi podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam (odvolateľ odvolací dôvod nesprávne označil ako § 365 ods. 1 písm. g) CSP – poznámka
odvolacieho súdu); dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Žalovaný v odvolaní poukázal na zmätočnosť výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku v časti

výroku, že žalovaný je povinný zaplatiť žalovanému a na nesprávne odôvodnenie rozsudku v odsekoch
27. a 38. odôvodnenia. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 16.10.2024 odmietol listinné dôkazy
predložené žalovaným na potvrdenie toho, ako účtovala spoločnosť pána E. žalovanému dodávané
servisné práce a súd na pojednávaní uviedol, že to odmietol z dôvodu oneskoreného predloženia
listinných dôkazov a že sa s týmto vyrovná v písomnom vyhotovení rozsudku. V písomnom vyhotovení

rozsudku zo dňa 16.10.2024 nie je o tom žiadna zmienka. Súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v tom, že žalobca preukázal v konaní pravdivosť
rozsahu fakturovaného času žalovanému. Všetky písomné a obrazové dôkazy predložené žalovaným
preukazujú práve opak, t.j. potvrdzujú, že žalobca nedodával žalovanému práce v rozsahu, v akom ich
fakturoval. Dokazovaním na súde prvej inštancie bolo preukázané, že celé alebo pol hodiny sú účtované

len zákazníkovi, ale spolupracovník žalovaného si účtuje reálny čas výkonu činnosti, ktorý vykonáva
pre žalovaného. Svedkovia potvrdili, že skutočný čas výkonu opráv vrátane príjmu, komunikácie so
zákazníkom (telefonovanie, sms-ky) a odovzdaniu stroja si spolupracovník žalovaného zaznamenáva
do pečiatky. Sumár z pečiatky je následne účtovaný zákazníkovi. Taktiež ak sa opravujú aj interné stroje
žalovaného – zaznamenávajú sa na jednotlivé strediská – kam prislúchajú dané stroje a účtujú sa do

internej štatistiky žalovaného. Do Comeinu sa zaznamenávajú všetky práce, ktoré sa netýkajú priamo
opráv jednotlivých strojov – sú to porady, predaj. Ako je to zrejmé z tabuľky z prepisov kamerového
záznamu žalovaného – je nemožné, aby žalobca mohol súbežne opravovať naraz viacero strojov.
V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že podľa kamerových záznamov a záznamov žalovaného sa v
priestoroch prevádzky spoločnosti žalobca zdržiaval v mesiaci marec 2023 spolu cca 137 hod, za tento

mesiac žalobca fakturoval 165 hodín, v mesiaci apríl sa zdržiaval spolu cca 48 hod., za tento mesiac
fakturoval 84,33 hod. Záver súdu prvej inštancie, že činnosť žalobcu mala zrejme režim závislej práce,
je ničím nepodložený a javí sa iba ako nesprávna úvaha súdu. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že
žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že za žalované obdobia nevykonával práce aj pre iné osoby a
výslovne poukazuje na vyjadrenie žalobcu na strane 3. zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.10.2024, kde

žalobca na otázku súdu, či vykonával na základe živnostenského oprávnenia činnosť aj pre iné subjekty
v mesiacoch marec 2023 a apríl 2023 žalobca uviedol, že nevie uviesť tieto skutočnosti. Záverom
uviedol, že odôvodnenie rozsudku nekorešponduje s § 220 ods. 2 CSP, nespĺňa náležitosti požadované
citovaným ustanovením a nie je presvedčivé, žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno o oprávnenosti
fakturovaného rozsahu prác.

18. K odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil. K prvej časti odvolania žalobca uviedol, že argumentácia
žalovaného súvisí so zjavnými pisárskymi chybami súdu pri vyhotovovaní rozsudku, vo všetkých
žalovaným vymenovaných chybách je zrejmé, že ide o pisársku chybu nič nemeniacu význam úvahy
súdu a skutkový stav prejednávanej veci. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie na pojednávaní
konanom dňa 16.10.2024 odmietol listinné dôkazy predložené žalovaným na údajné potvrdenie toho,

ako účtovala spoločnosť pána E. žalovanému dodávané servisné práce, kedy súd na pojednávaní
uviedol, že to odmietol z dôvodu oneskoreného predloženia listinných dôkazov, poukázal na to, že
žalovaný týmto zahlcuje súd nezmyselnými „dôkazmi“, ktoré nemajú s prejednávanou vecou absolútne
nič spoločné. Skutočnosť, ako v súčasnosti spoločnosť pána E. účtuje žalovanému dodávané servisné
práce je pre prejednávanú vec absolútne nepodstatná a irelevantná, pretože nepreukazuje nič v

súvislosti s účtovaním žalobcu žalovanému, s poukazom na dlhoročnú, zjavnú a dôkazmi potvrdenú,
roky nevyvracanú, a tak konkludentne žalovaným odsúhlasenú spoluprácu a zjavnú dohodu medzi
žalobcom a žalovaným o spôsobe fakturácie dodávaných servisných prác. Žalobca taktiež uvádza, že
absolútna irelevancia spomenutého listinného dôkazu musí byť žalovanému jasná a preto sa dôvodnedomnieva, že opäť, ako počas celého konania prvoinštančného súdu ide len o snahu žalovaného
množstvom nezmyselných, s vecou nesúvisiacich listín zahltiť súd, s úmyslom odvrátiť pozornosť
od prejednávanej veci, podstatných a dokázaných skutočností. Za nedôvodnú považuje žalobca aj

námietku žalovaného, že všetky písomné a obrazové dôkazy predložené žalovaným preukazujú práve
opak, t.j. potvrdzujú, že žalobca nedodával žalovanému práce v rozsahu, v akom ich fakturoval a
že dokazovaním na súde prvej inštancie bolo preukázané, že celé alebo pol hodiny sú účtované len
zákazníkovi, ale spolupracovník žalovaného si účtuje reálny čas výkonu činnosti, ktorý vykonáva pre
žalovaného. Tento výrok žalovaného je absolútne zmätočný a vyplýva z neho dôvodné podozrenie,

že žalovaný nemá prehľad o vykonanom dokazovaní, pretože uvedené žiadnym spôsobom nebolo
preukázané dokazovaním. Na súde prvej inštancie bolo preukázané, že dodané servisné práce boli
účtované počas celej spolupráce žalobcu a žalovaného za každú začatú hodinu, pričom nebol žiaden
rozdiel, či išlo o opravu stroja pre konečného zákazníka alebo o opravu stroja patriaceho samotnému
žalovanému. Žalobca pre žalovaného opravoval a servisoval stroje, pričom z jeho pohľadu bolo úplne
bezvýznamné, kto bol vlastníkom tohto stroja. Vykonával službu pre žalovaného, podľa objednávok a

zákaziek zadaných žalovaným, no jeho práca stála rovnako a rovnako bola aj dlhé roky počas celej
spolupráce účtovaná, čo potvrdili aj svedkovia E. a K., ktorí vypovedali, že čas, ktorý bol fakturovaný
zákazníkom a ktorý bol uvedený na prijímacom a preberacom protokole, ktorý vypracúvajú sa zhoduje
s časom, ktorý následne fakturujú spoločnosti LUX. Žalobca teda opakovane uvádza, že rovnako ako
svedkovia, vyfakturoval v sporných faktúrach iba ten čas, ktorý reálne odpracoval, a ktorý bol následne,

rovnako ako v prípade vypočutých svedkov fakturovaný spoločnosti. Žalobca s odkazom na § 266 ods. 3
Obchodného zákonníka poukazuje na dlhoročnú zaužívanú prax, pričom takto fakturoval odpracované
hodiny počas celej spolupráce so žalovaným. Žalobca rovnako podľa zaužívanej praxe, ako potvrdil
aj svedok E., fakturoval zaokrúhlené hodiny a každú začatú hodinu, čo bolo počas dokazovania na
súde riadne preukázané. Ak žalovaný namieta nemožnosť súbežného opravovania viacerých strojov

naraz, žalobca zdôrazňuje, že fakturácia za poskytnutie služieb môže byť komplikovaná, najmä ak ide
o opravy niekoľkých strojov súčasne. Je však bežnou praxou, že technik si účtuje čas za každý prístroj
samostatne, nakoľko oprava zložitejšieho stroja si vyžaduje osobitnú starostlivosť, sústredenie ako aj
odbornézručnosti.Zároveňmôženastaťprípad,žesúbežnemátechnikrozrobenýchviacstrojov,ktorým
sa venuje. Účtovanie za každú začatú hodinu je bežnou praxou pri servisoch a iných službách (ako aj

službách za poskytovanie právnych služieb a pod.), nakoľko je tento spôsob jednoduchší na sledovanie
a administratívu a zároveň komunikácia takéhoto cenníka je transparentná voči zákazníkom, ktorí majú
jasnú predstavu o tom, ako sa počíta ich faktúra a za čo presne platia.

20. Žalovaný v odvolacej replike na svojej argumentácii zotrval. Ak žalobca uvádza, že žalovaným

vytýkané vady rozsudku považuje iba za zjavné pisárske chyby, uviedol, že v odôvodnení rozsudku
okrem nesprávností, ktoré žalovaný popísal v odvolaní a to nesprávnosti v odseku 27., 32. a
38. odôvodnenia rozsudku, je konkrétne v odseku 20. popísaná pasáž, ktorá vôbec nesúvisí s
prejednávanou vecou. Ide o nasledujúcu časť bodu 20. odôvodnenia rozsudku, ktorú žalovaný citoval.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na § 220 ods. 2, druhá a tretia veta CSP, že ak súd prvej

inštancie na pojednávaní konanom dňa 16.10.2024 odmietol listinné dôkazy predložené žalovaným
na potvrdenie toho, ako účtovala spoločnosť pána E. žalovanému dodávané servisné práce, kedy na
pojednávaní uviedol, že to odmietol z dôvodu oneskoreného predloženia listinných dôkazov a že sa s
týmto vyrovná v písomnom vyhotovení rozsudku, v písomnom vyhotovení rozsudku zo dňa 16.10.2024
nie je o tom žiadna zmienka, na základe čoho je odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

nepreskúmateľný. Žalovaný opätovne poukázal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že
faktúrované servisné práce skutočne aj vykonal. Naopak, žalovaný predložil množstvo dôkazov, ktoré
potvrdzujú, že žalobca servisné práce vo fakturovanom rozsahu nevykonal.

21. Žalobca odvolaciu dupliku k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené 5.3.2025 nepodal.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §

385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.24. Ak žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP; súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP;
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1
písm. h) CSP; odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie

v rozsahu uplatnených odvolacích dôvodov a relevantných odvolacích námietok žalovaného v podanom
odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre
správne a úplne zistenie skutkového stavu prejednávanej veci. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce
je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2
CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu odvolateľa a k
podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav

nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

27. Žalovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP skutkovo neodôvodnil.

28. Z hľadiska procesnej ekonómie odvolací súd primárne upriamuje pozornosť žalovaného na
zodpovednosť ako odvolateľa za vymedzenie svojich odvolacích dôvodov a na to nadväzujúcu
principiálnu viazanosť odvolacieho súdu takto formulovanými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP).
Odvolací súd nemôže (princíp rovnosti sporových strán a princíp kontradiktórnosti súdneho konania) za
odvolateľa(resp.zasporovústranu)zvlastnejiniciatívydotvoriť/vymyslieťprávnuargumentáciuslúžiacu

na spochybnenie záverov súdu prvej inštancie.

29. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah strán sporu ako obchodnoprávny podľa ustanovení
§ 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 2 písm. a), b), § 261 ods. 1, 8, § 266 ods. 3, § 272 ods. 1 Obchodného
zákonníka upravujúcich postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy a zmluvné vzťahy; §

536 ods. 1, § 536 ods. 2 prvá veta, § 536 ods. 3, § 537 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka
upravujúcich zmluvu o dielo; § 566 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka upravujúcich mandátnu zmluvu;
§ 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c Obchodného zákonníka upravujúcich omeškanie so splnením
peňažného záväzku, výšku úrokov z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov upravujúcich sadzbu
úrokov z omeškania, ktoré na spor aplikoval, v ich intenciách správne vyhodnotil všetky vykonané
dôkazy postupom podľa § 191 a nasl. CSP a v súlade so zásadami právnej praxe a na podklade
zistených skutočností správne ustálil uplatnený nárok po vecnej stránke z hľadiska hmotného práva ako
nepomenovanú zmluvu majúcu prvky zmluvy o dielo a mandátnej zmluvy.

30. Z uvedených dôvodov preto neobstojí odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (neúplnosť zistenia skutkového stavu) je v
sporovomkonaníodvolacímdôvodomlenzapredpokladu,žepríčinouneúplnýchskutkovýchzisteníbola

okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná
okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne
označiť dôkaz, ktorý – hoci bol navrhovaný – nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti,

ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne
významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.32. Žalovaný v podanom odvolaní uvedený odvolací dôvod vymedzil (špecifikoval) tým, že súd prvej
inštancie na pojednávaní konanom dňa 16.10.2024 odmietol listinné dôkazy predložené žalovaným
na potvrdenie toho, ako účtovala spoločnosť pána E. žalovanému dodávané servisné práce a súd na

pojednávaní uviedol, že to odmietol z dôvodu oneskoreného predloženia listinných dôkazov a že súd sa
s týmto vyrovná v písomnom vyhotovení rozsudku. V písomnom vyhotovení rozsudku zo dňa 16.10.2024
nie je o tom žiadna zmienka.

33. Ako už odvolací súd uviedol, odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je v sporovom konaní

odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že
súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť.

34. Zo zápisnice z pojednávania konaného pred súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.10.2024
vyplýva, že súd odmietol listinné dôkazy predložené žalovaným na potvrdenie toho, ako účtovala

spoločnosť pána E. žalovanému dodávané servisné práce, pretože neboli predložené s dostatočným
predstihom napriek výzve súdu podľa § 167 ods. 4 CSP.

35.Odvolacísúdvtejtosúvislostiudáva,žesporovékonaniesaspravujezásadoukoncentráciekonania.
Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu

konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania,
nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom stanovených podmienok) procesnoprávne účinky.
Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné
úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a prostriedky
procesnej obrany (§ 149). Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné

procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného úkonu strany sporu) za to, že strana sporu
porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). Povinnosť riadneho vedenia
sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky
procesného úkonu a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné
úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (článok 5 CSP). Účelom a zmyslom koncentrácie konania

je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby
procesné úkony vykonávali včas. Zásada koncentrácie konania sa uplatňuje v dvoch podobách, a to
ako koncentrácia vhodná (§ 153 CSP - sudcovská koncentrácia konania) a koncentrácia nutná (§ 154
CSP - zákonná koncentrácia konania). Sudcovská koncentrácia konania je v diskrečnej právomoci súdu.
Zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna. Zásada koncentrácie konania sa

uplatňuje výlučne v sporovom konaní.

36. V prejednávanom spore strany realizovali svoju procesnú aktivitu prostredníctvom prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany, návrhmi na vykonanie dôkazov. Nie je povinnosťou súdu
vykonávať, počúvať, vykonávať dôkazy, resp. výsluchy navrhnutých svedkov, ale určiť čo sa bude

dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude preukazovať a ktoré dôkazy
vykoná. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie „objektívnej“ či
„materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán.

37. Skutočnosť, ako v súčasnosti spoločnosť pána E. účtuje žalovanému dodávané servisné práce

v prejednávanej veci nie je spôsobilá preukázať právne významnú skutočnosť.

38. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak aktívne nevyhľadával skutkové zistenia vykonaním
navrhnutého dôkazu, ale mal dostatočne preukázaný skutkový stav (rozsah vykonaných a účtovaných
prác a služieb), pretože pre rozhodnutie v prejednávanej veci označený návrh na vykonanie dôkazov

nemal relevantnú súvislosť s predmetom konania a tento procesný úkon strany, ktorý podlieha
koncentrácii konania zároveň nebol vykonaný včas, čím nespôsobil (za zákonom stanovených
podmienok) procesnoprávne účinky.

39. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie v písomnom vyhotovení
rozhodnutia tak nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.40. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

41.Súdprvejinštancievsúladesčl.6ods.1CSPumožnilstranámvrovnakejmieremožnostiuplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade so zásadami sudcovskej
koncentrácie podľa § 153 CSP. V zmysle § 215 CSP každé súdne rozhodnutie musí mať svoj skutkový
a právny základ. Skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd
dospelvpriebehukonania.Kskutkovýmzisteniamsúddospievaposúdením(vyhodnotením)skutkových

poznatkov. Skutkové poznatky súd získava viacerými spôsobmi, predovšetkým dokazovaním. Pre súd
je rozhodujúcim to, aký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného útoku
a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to,
ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do
vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech.

Toto sa žiada opakovane zdôrazniť aj v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nesprávnych
skutkových zistení.

42. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uviedol, že účtované práce žalobcom

tak, ako boli pripojené v prílohách k faktúram preukazovali počty hodín vykonaných prác žalobcom
strávených nie len na opravách presne označených strojov, ale aj iné činnosti, ktoré vykonával pre
žalovaného. Svedkami mal preukázané, že pokiaľ ide o účtovanie za opravy bola zavedená prax o
účtovaní celých hodín. K argumentácii žalovaného, že iný servisný technik účtoval za opravu totožného
stroja kratší čas, súd prvej inštancie poukázal na to, že z hľadiska rôznorodosti porúch ako aj zručnosti

toho, ktorého servisného technika uvedená informácia neposkytuje možnosť jej zovšeobecnenia a teda
základ, z ktorého by bolo možné konštatovať, že žalovaný preukázal, že opravy strojov, ktoré vykonával
žalobca trvali účelovo za oveľa dlhší čas. Túto skutočnosť nie je možné vyvodiť ani z videozáznamov a
popisov, ktoré žalovaný realizoval. Následne mal taktiež preukázané, že okrem opráv vykonával žalobca
aj vypracovanie cenových ponúk, objednávanie náhradných dielov, obsluhu zákazníkov, príjem strojov

do opravy, príjem tovaru na sklad, prípravu a štúdium, telefonáty od zákazníkov, triedenie a zakladanie
zákaziek, údržbu poriadku, volanie zákazníkom, čo mal preukázané z výstupu z uvedeného systému.
Súd pri posudzovaní v danej právnej veci ďalej vychádzal aj hľadiska, že medzi žalobcom a žalovaným
bola zaužívaná prax taká, aká bola popisovaná svedkami, t.j. išlo o približne zaznamenávanie všetkých
vykonaných prác v priebehu toho, ktorého pracovného dňa a následne došlo k sumarizácii hodín za celý

mesiac, čo sa skontrolovalo s vyúčtovaním opráv ku zákazníkom.

43. K odvolacej námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov preto odvolací súd
konštatuje, že ak žalovaný namieta z faktúry č. 006/2023 množstvo fakturovanej služby v rozsahu 125,5

hodín a z faktúry č. 007/2023 množstvo 52,84 hodín, pričom uznáva faktúry v rozsahu 39,5 hodín a v
rozsahu 31,5 hodín, súd prvej inštancie dal v dôvodoch rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil
dôkazy relevantné pre zodpovedanie stranami sporu nastolených otázok. Hodnotiaca úvaha súdu podľa
odvolacieho súdu zodpovedá zásadám formálnej logiky a aj po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie
podľa odvolacieho súdu táto vychádza z relevantných dôkazov produkovaných v spore.

44. Odvolací súd tak odkazuje na vyššie uvedenú správnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie,
ktorý sa venoval všetkým kľúčovým aspektom sporu, v rozhodnutí sa vysporiadal so všetkýmirozhodujúcimi tvrdeniami a argumentmi sporových strán, jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvodnosť
uplatneného nároku a rozhodol vo veci v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu a princípu
právnej istoty, vyjadreného v čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP. V odôvodnení napadnutého

rozsudku súd prvej inštancie reagoval a dal stranám sporu (aj žalovanému) odpovede na tie argumenty
týkajúce sa skutkovej stránky veci, ktoré z hľadiska výsledku rozhodnutia v danom spore boli podstatné
a relevantné.

45. Na základe vyššie uvedeného konštatovania preto odvolací súd, odvolací dôvod uplatnený
žalovaným v zmysle predchádzajúceho výkladu v spore nezistil.

46. K chybám v písaní týkajúcim sa odseku 27., 32. a 38. odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací
súd uvádza, že ide o zjavnú chybu v písaní nemeniacu skutkové závery v prejednávanej veci.

47. K chybám v písaní týkajúcim sa časti odseku 20. odôvodnenie súdu prvej inštancie (...až áno, a
dobrý dobre môžte áno a účte ona život aha dobre, že sa triediť a ho dosť dlho bol aj vydá na iný ako to
išlo som sa snažil rozpisuje zažite by bolo práv a nie je povolené konania, že sú tam ma dôvodná sčasti

pán poslanec som všetko čo sa dalo ja som spomenul len informatívny výsluch, že síce bola výzva nie
je upravená len bola v danom poučení o všetkom aj o tom a do 30. júna nasledujúceho dňa nedoručil,
že pre SITA dobrá a zla presne presne dobre hej aj ja ďakujem ja doby 7 ....) odvolací súd uvádza, že
ide o zjavnú chybu v písaní, ktorá vznikla pri písaní iného textu nesúvisiaceho s prejednávanou vecou,
a ani táto nemení skutkové závery v prejednávanej veci.

48. K hodnoteniu skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie, že medzi stranami sporu ide
o tzv. švarc systém odvolací súd uvádza, že uvedené úvahy súdu prvej inštancie, nemajú súvis
s prejednávanou vecou a neboli ani predmetom odvolacieho konania.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

50. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil aj rozsudok súdu prvej inštancie v závislom výroku o
náhrade trov konania, ktorým súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov prvoinštančného konania voči neúspešnému žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP ako vecne
správny.

51. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške

trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

52.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP, ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.