Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Slávka Maruščáková

Legislation area – Obchodné právoObchodné záväzkové vzťahy

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122211492
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122211492.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Františka Čisovského a JUDr. Rastislava Pellu, v spore žalobcu: JUDr. Peter Žoldoš, so
sídlom Žriedlova 3, 040 01 Košice, správca majetku úpadcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/
XX, XXX XX D. E., práv. zast.: CORVIN LEGAL s. r. o., Skladná 3707/1A, 040 01 Košice - mestská
časť Juh, IČO: 55 205 895, proti žalovanému v 1. rade: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX,

XXX XX D. E., v 2. rade: B. G., nar. X.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX D. E., v 3. rade: H. G.,
nar. X.XX.XXXX bytom C. D. XXX/XX, XXX XX D. E., o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice I (teraz Mestský súd Košice), č.k. 30Cbi/29/2022 – 91 zo dňa
31.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok č.k. 30Cbi/29/2022-91 zo dňa 31.05.2023 a vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (teraz Mestský súd Košice, ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) žalobu
zamietol a žalovaným v 1. až v 3. rade priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej mu dňa 9.11.2022, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil
žalovaným v 1. až v 3. rade povinnosť vypratať nehnuteľnosť, a to: Byt č. 14, nachádzajúci sa na

2. poschodí, vo vchode č.59, v bytovom dome na ulici C. D., so súpisným číslom XXX, stojacom na
pozemku parcely KN „C“, parc č. 688/10, o výmere 641 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria
vo výlučnom vlastníctve A. B., bytom C. D. XXX/XX, XXX XX D. E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX o
veľkosti podielu 1/1, s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 6320/107640
a so spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 6320/107640, zapísaný do súpisu majetku
podliehajúci konkurzu vedeného Okresným súdom Košice I pod spisovou značkou 32OdK/406/2019.

3. Žalobca dôvodí, že uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 14.08.2019, sp. zn. 32OdK/406/2019
bol vyhlásený konkurz na majetok A. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXX/XX, XXX XX D. E.,
dlžník bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze a ustanovil žalobcu za správcu podstaty (uznesenie zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 161/2019 dňa 21.08.2019).

Žalovaní v 1. až 3. rade bez právneho dôvodu užívajú vyššie uvedený byt, pričom nie sú blízkymi
osobami dlžníka a tento byt bol zaradený do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa EOS
KSI Slovensko, s.r.o. (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 14/2020 dňa 22.01.2020).
Tvrdí, že užívanie nehnuteľnosti žalovanými je objektívnym dôvodom nezáujmu potenciálnych
záujemcov o kúpu tohto bytu na dobrovoľnej dražbe, čoho dôkazom sú jej tri neúspešné kolá.

4. Žalovaní v 1., 2., a 3. rade sa k žalobe nevyjadrili, na pojednávaní konanom dňa 31.05.2023 žalovaní
v 1. a 2. rade potvrdili, že bývajú v predmetnom byte.5. Ako nespornú súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že správca zapísal do zoznamu majetku
vyššie uvedený byt a nespornou bola aj skutočnosť, že žalovaní v 1. až 3. rade predmetný byt užívajú

bez právneho dôvodu.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 167b ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len
ZKR (právna úprava prechodu oprávnenia dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu ako aj

konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku na správcu), § 75 ods. 4, 5 ZKR (právna úprava súčinnosti
tretích osôb vo vzťahu k majetku podliehajúceho konkurzu), § 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov – ďalej len OZ (právna úprava ochrany vlastníckeho práva), §
166i ZKR (právna úprava preskúmania pomerov dlžníka).

7. Podriadiac zistený skutkový stav pod príslušné právne normy žalobu zamietol pre absenciu aktívnej

vecnej legitimácie žalobcu argumentujúc, že správca má síce právo nakladať s majetkom podľa ust. §
167b ZKR, no z ostatných ustanovení § 167 ZKR a nasl. mu neprislúcha iniciatíva na začatie súdnych
sporov s tretími osobami (tu súd prvej inštancie poukázal na dôvodovú správu k § 167b ZKR).
Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že absentuje aj naliehavý právny záujem na podaní žaloby.

7.1. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal v konaní
plne úspešným žalovaným.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b,/ d/, h/ CSP.

8.1. Dôvodí, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu
normu, keď posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie neodvodzoval od ustanovenia § 167b ods. 1
ZKR, ale od ostatných ustanovení § 167 ZKR a nasl., ktoré sa týkajú speňažovania majetku. Aj keď
v odôvodnení poukázal na § 167b ods. 1 ZKR, ďalej sa obsahu tejto právnej normy nevenoval a odkázal
na ustanovenia, týkajúce sa speňažovania majetku, t.j. na právne normy, ktoré nemajú žiadnu spojitosť

s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ohľadom podania žaloby o vypratanie nehnuteľnosti
správcom a konania správcu ohľadom majetku podliehajúceho konkurzu. Zdôraznil, že obsahom ust.
§ 167b ods. 1 ZKR je nielen prechod oprávnenia dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu
na správcu, ale najmä tiež oprávnenia dlžníka za správcu konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku.
Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, táto pre jej vágnosť

nemôže byť smerodajným výkladovým pravidlom v rámci posúdenia nastolenej otázky aktívnej vecnej
legitimácie správcu. Odvolateľ tak tvrdí, že ustanovenie § 167b ods. 1 ZKR v sebe zahŕňa aj oprávnenie
správcu od okamihu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka konať vo veciach týkajúcich sa tohto
majetku a pod pojem konať je potrebné subsumovať aj konanie vo veciach ochrany a zabezpečenia
tohto majetku za účelom jeho následného speňaženia prostredníctvom na to určených inštitútov.

Zároveň zdôraznil, že žiaden zákonný zákaz podania žaloby na ochranu vlastníckeho práva pri
vymedzení oprávnení správcu v rámci nakladania s nehnuteľnosťami podliehajúcimi konkurzu ZKR
neobsahuje. ZKR neumožňuje správcovi podávať žaloby na súde len v prípade, ak sú súčasťou
konkurznej podstaty pohľadávky dlžníka (§ 167q ods. 1ZKR). Je tak možné dospieť k záveru, že
ak by zákonodarca chcel zabrániť uplatňovaniu majetkových práv v rámci ochrany vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, obdobné zákonné obmedzenie by zakotvil aj pri ustanoveniach týkajúcich
sa speňažovania nehnuteľností alebo nakladania s konkurznou podstatou, v ktorej sú zahrnuté
nehnuteľnosti.

8.2. Záver súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby o

vypratanie bytu označil ako svojvoľný, keďže v prejednávanom spore nejde o určovaciu žalobu podľa
§ 137 písm. c/ CSP.

8.3. Ako nesprávny označil odvolateľ aj záver súdu prvej inštancie, že nejde o spor vyvolaný konkurzom,
argumentujúc, že vec je prejednávaná v senáte Cbi, v rámci ktorého sa prejednávajú incidenčné spory.

A aj po pripustení toho, že zaradenie veci do konkrétneho senátu neznamená, že ide o vec spojenú
a vyvolanú konkurzom, nie je dostatočným podkladom pre prijatie záveru o tom, či vec je alebo nie je
spojená s konkurzom, mal súd postúpiť po prijatí svojho záveru zákonnému sudcovi do senátu C, k čomuvšak nedošlo, preto je záver súdu prednesený až v napadnutom rozsudku prekvapivým a porušujúcim
zásadu zákazu prekvapivých súdnych rozhodnutí.

8.4. Odvolateľ zdôraznil aj skutočnosť, že k podaniu žaloby došlo až potom, čo konkurzný súd vo veci
vedenej pod sp. zn. 32OdK/406/2019 nerozhodol odo dňa 12.02.2022 o návrhu správcu na uloženie
pokuty žalovaným.

8.5. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.

11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod

uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) t. j., že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces; písm. h) t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a písm. d) t. j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

11.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

11.2.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSP(súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil

strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II. ÚS 14/2001, II.
ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t. j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných stránpredložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

11.3. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

12. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie žalobu zamietol argumentujúc neexistenciou
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako správcu podstaty na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti
a absenciou naliehavého právneho záujmu.

K naliehavému právnemu záujmu

13. Podľa § 137 ods. 1, 2 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie; ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu.

14. Predpokladom procesnej prípustnosti určovacej žaloby je teda existencia naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení.
Určovacou žalobou je žaloba na určenie, či tu právo je (pozitívna určovacia žaloba) alebo nie je

(negatívna určovacia žaloba). V prejednávanom spore sa žalobca nedomáha určenia práva, ale
vypratania nehnuteľnosti, preto je skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu irelevantné.

K absencii aktívnej legitimácie

15. Podľa § 167b ods. 1 ZKR oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj
konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza na správcu; správca koná v mene a na účet
dlžníka.

16. Cieľom konkurzného konania je z výťažku predaja majetku dlžníka kolektívne, aj keď len čiastočne

uspokojiť jeho veriteľov. Hmotnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu sa prejavujú najmä zásahom do
práv dlžníka vymedzených vo vyššie citovanom ustanovení zákona.
Správou majetku (ktorá prechádza na správcu) sa rozumie najmä činnosť, ktorá smeruje k tomu, aby
nedochádzalo k znehodnoteniu podstaty, k jej odstráneniu, zničeniu majetku, ktorý do nej parí, aby bol
tento majetok využívaný v súlade so svojím určením a aby sa konkurzná podstata rozmnožila, ak je

možné takú činnosť rozumne očakávať so zreteľom k jej stavu a obvyklým obchodným príležitostiam
(viď SJ 160/2004).

17. Súd prvej inštancie pri zamietnutí žaloby v podstate dôvodil, že zo zmyslu 4. časti ZKR iniciatíva
správcu na začatie súdnych sporov s tretími osobami nevyplýva.

Odvolací súd musí prisvedčiť odvolateľovi, že sa súd prvej inštancie opomenul zaoberať druhou časťou
§ 167b ods. 1 ZKR a to, že správca má aj oprávnenie konať vo veciach týkajúcich sa majetku patriaceho
do konkurznej podstaty. Z uvedeného dôvodu je tak jeho rozhodnutie nepreskúmateľným a napĺňa
existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, čo je dôvodom na jeho zrušenie (§ 389
ods. 1 písm. b/ CSP) a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

18. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť uplatnený nárok z hľadiska § 167 ods.
1 ZKR (oprávnenie konať vo veciach majetku patriaceho do konkurznej podstaty); o tomto uplatnenom
nároku rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods.
3 CSP).20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.