Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 23, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825201688
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825201688.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Všeobecná

úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, zast. JUDr. Michal
Gallo, advokát, Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanej: A.
B., nar: 12.10.1995, C. XXXX/X, XXX XX C., o zaplatenie 151,71 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 48,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 48,28 Eur od 28.01.2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom podaným na Okresnom súde Vranov nad Topľou dňa 25. 09. 2025 domáhal
vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 151,71 Eur s
príslušenstvom a náhradu trov konania.

Podanie návrhu žalobca odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 08. 03. 2021 zmluvu
o pôžičke č. 21671199 /1000033457 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej

poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 508 Eur („Cena na splátky“ alebo „Pôžička – finančné
plnenie“) na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (tovar). Kúpna cena tovaru
bola 508 Eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 0 Eur a na zvyšok kúpnej
ceny Žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Účelom Zmluvy bolo
poskytnutie pôžičky na zakúpenie tovaru na základe vlastného výberu žalovaného. Cena na splátky
znamená viazaný spotrebiteľský úver v čiastke poskytnutej žalovanému Žalobcom, a to vo výške kúpnej
ceny konkrétneho tovaru zníženej o zaplatenú akontáciu. Akontácia je časťou kúpnej ceny tovaru, ktorú

žalovaný zaplatil pred dodaním tovaru. Obsahu uvedených pojmov vyplýva nielen zo Zmluvy samotnej
- ich výklad je obsiahnutý aj v Podmienkach k Zmluve o pôžičke (resp. Všeobecných obchodných
podmienkach), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. S podmienkami zmluvy a ich obsahom sa
žalovaný oboznámil, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Podľa zmluvy o pôžičke mal Žalovaný splácať
pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 25,54 Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo
výške 612,96 Eur (pozn. uvedené bez akontácie). Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej
zmluvy sumu (bez akontácie) 459,72 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať

poskytnutúpôžičkuresp.jednotlivépovinnésplátkyriadneavčast.j.vsúladesozmluvouapodmienkami
k zmluve, žalobca listom z dňa 24. 12. 2022 – Predžalobná upomienka, vyzval Žalovaného
k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní.
Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky,žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky
neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 20. 01. 2023 úver
zosplatnil,očombolžalovanýinformovanýlistomzdňa22.01.2023-„Oznámenieovyhláseníokamžitej

splatnostiúveru“.Kuzosplatneniusamotnémudošloažpomárnomuplynutídostatočnedlhejdodatočnej
lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená
v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia
premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa Žalovaný dostal
do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle §53 ods.9 ObčZ

oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza
automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej
dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
Sp.zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne Sp.zn: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa
Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok
8.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh Žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 151,71

Eur. Žalobca si týmto zároveň uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho
po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou
zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom
Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 27,35 Eur, si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku
dňu podania žalobného návrhu mal Žalovaný uhradiť sumu 611,43 Eur /označené v Prehľade splátok

a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do
zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení, pričom výsledná suma zahŕňa aj akontáciu:
Počet splátok – 21, Výška splátky – 25,54 Eur, Suma splátok - 536,34 Eur (počet*výška) Suma po
zosplatnení -75,09 Eur, akontácia – 0 Eur, Spolu Istina - 611,43 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu
Žalovaný uhradil sumu 459,72 Eur. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci

„Úhrada“, pričom zahŕňa akontáciu vo výške 0 Eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo výške 459,72
Eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Istina – 611,43 Eur - Úhrady – 459,72
Eur = Žalovaná suma - 151,71 Eur Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec
„Zostatok“/ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 27,35 Eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si žalobca v tomto
konaní neuplatňuje.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297, písm. b) CSP, nakoľko
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

4. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. 12. 2025 (§ 219 ods. 3 CSP v spojení
s § 300 CSP).

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín a to zmluvy o viazanom spotrebiteľskom úvere,
zmluvných podmienok, predžalobnej upomienky, fotokópie doručenky, prehľadu splátok a úhrad,
oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti, notárskej zápisnice, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

6.Veriteľažalovanýakoklientuzavrelidňa08.03.2021zmluvuoposkytnutíviazanéhospotrebiteľského
úveru predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky v celkovej výške úveru 508,00 Eur, celková čiastka
612,96 Eur, pri celkových nákladoch spotrebiteľa 104,96 Eur. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť
v 24 mesačných splátkach vo výške 25,54 Eur mesačne. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá

fixná ročná úroková sadzba 19,28 %, RPMN 21,09%. Prvá splátka bola splatná ku dňu 20. 04. 2021.
Akontácia 0 Eur. Súčasťou tejto zmluvy boli aj zmluvné ustanovenia a dojednania.

7. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby z
titulu splátok pôžičky zaplatil 459,72 Eur ( bez akontácie).

8. Z listu zo dňa 24. 12. 2022 označeného ako „Predžalobná upomienka“ vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanému, že omeškanie na úvere pretrváva už od 20. 10. 2022, a že výška nedoplatku na splátkach
je v celkovej výške 76,62 Eur a upozornil ho, že ak do 13. 01. 2023 nedôjde k úhrade, bude oprávnenýúver zosplatniť. Z doručenky vyplýva, že predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 02.
01. 2023.

9. Z Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22. 01. 2023 vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanému, že jeho dlh zo zmluvy č. 1000033457 sa stal splatným v celom rozsahu naraz, a to ku dňu
20. 01. 2023 a dlžný zostatok úveru k tomuto dátumu predstavuje sumu vo výške 151,71 Eur.

10. Žalobca na výzvu súdu doručil súdu podanie zo dňa 24. 11. 2025, v ktorom uviedol, že keďže

výsledkom porovnania príjmov a výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť
bola schválená. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že
občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové
podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný
taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv
nariadneplneniejehozáväzku.Uvedenévyhláseniasúsúčasťouuzatvorenejzmluvy,tedažalovanýmal

možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným
riadne podpísané. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu
a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s
poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré
po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať

vedomosť. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver (t.j. pri
posudzovaní bonity žalovaného) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu
žiadnej povinnosti veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku

spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia
zmluvy neexitoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci
posudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom preto považujeme za plne v súlade s právnymi
predpismi. Žalobca poukázal na to, že žalovaný je v spore pasívny a doposiaľ nepredložil žiadne dôkazy
a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej sumy spochybňovali. V

tejto súvislosti poukazuje na ust. § 151 CSP a taktiež na unesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod
sp. zn.: 43CoCsp/40/2020 zo dňa 21. 10. 2020, z ktorého vyplýva, že „Ani v prípade spotrebiteľských
sporov nie je súd oprávnený popierať skutkové tvrdenia za spotrebiteľa. Súd má byť nestranným
rozhodcom v spore medzi dodávateľom a spotrebiteľom, nemôže byť advokátom spotrebiteľa. Takýto
postoj súdu narušuje princíp rovnosti zbraní, ktorý je upravený aj v prípade spotrebiteľských sporov.

Ust. § 151 CSP o popieraní skutkových tvrdení protistrany z aplikácie v spotrebiteľských sporoch
vylúčené nebolo.“ Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby konajúci súd po vykonanom
dokazovaní vyhovel podanej žalobe v rozsahu žalobného petitu a priznal žalobcovi právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

11. V zmysle notárskej zápisnice N 3283/2017 zo dňa 11. 12. 2017 pôvodný veriteľ, spoločnosť
Consumer Finance Holding, a.s. zanikol rozdelením. Zanikajúca spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou
VÚB, a.s. a VÚB Leasing, a.s. v zmysle priloženého projektu rozdelenia. Spoločnosť VÚB, a.s. ako
právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti v rámci svojej
existujúcej bankovej licencie , pokiaľ ide o splátkový predaj a leasing a aj pokiaľ ide o spotrebiteľské

úvery.

12. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14.Podľa§52ods.1,3,4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.15. Podľa §53 ods.9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 Občianskeho zákonníka, najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v

lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

17. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

18. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým

nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 7 ods. 16 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať

spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou;
vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

21.Podľa§7ods.17zákonaospotrebiteľskýchúveroch,vynaloženímodbornejstarostlivostisarozumie
najmä to, že veriteľ

a. poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b. posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa

rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver

22.Podľa§11ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochúčinnéhovčaseuzatvoreniazmluvyoúvere,ak

veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

24. Podľa § 2 písm. a), c), d) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľkuzmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie. Dodávateľom sa rozumie osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania
zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na

základezmluvynadiaľku.Spotrebiteľomsarozumiefyzickáosoba,ktorejsavýlučnenaosobnúspotrebu
poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci
svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku

a o zmene a doplnení niektorých zákonov dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa
odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie
v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby
bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 08.
03. 2021 uzavretá zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere číslo 1000033457. Predmetom zmluvy bol
viazaný spotrebiteľský úver vo výške 508,- Eur. Doba trvania zmluvy 24 mesiacov alebo do splatenia

všetkých záväzkov klienta, dátum prvej anuitnej splátky 20.04.2021, výška mesačnej splátky 25,54 Eur,
fixná ročná úroková sadzba 19,28 %, RPMN 21,09%. Celková čiastka úveru bola uvedená vo výške
612,96 eur.

28. V danom prípade sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. OZ, keď žalobca konal

pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka vystupoval
spotrebiteľ – fyzická osoba, ktorý neuzatváral zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd tak vo veci aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. OZ a aj ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, keďže
poskytnutý úver bol zároveň spotrebiteľským úverom. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca na

základe zmluvy poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške úveru 508,00 Eur.

29. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť
svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho úver predčasne zosplatnil, a to listom
s označením „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 22. 01. 2023, súd prioritne

skúmal, či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu. Podmienky
pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 a § 565
OZ, pričom ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením §
565 OZ, t.j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej
po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatným celý dlh

za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ – upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia
úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva. Dikcia § 565 veta druhá OZ je teda aplikovateľná na
zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, pričom veriteľ je limitovaný využitím práva na zosplatnenie,
ktoré musí uplatniť podľa § 565 OZ najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky po splátke,
od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace a omeškanie s ňou trvá (pre ktorú k zosplatneniu došlo). Do

splatnosti tej splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli tri mesiace,
musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, využiť, inak jeho právo zaniká. Toto právo získa opätovne
za rovnakých podmienok (§ 53 ods. 9 OZ), ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej
splátky (ktorejkoľvek).

30. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že Predžalobnou upomienkou zo dňa 24. 12. 2022
žalobca oznámil žalovanému, že celková suma nedoplatku k 20. 10. 2022 dosiahla sumu 76,62 Eur
a dlžnú sumu je potrebné uhradiť do 13. 01. 2023. Súčasne upovedomil žalovaného, že ak dlžnú sumu
nezaplatí, dôjde k vyhláseniu predčasnej splatnosti celého zostatku úveru. Predžalobná upomienka bola
žalovanému doručená dňa 02. 01. 2023, čo preukazuje aj priložená kópia doručenky.

31. V dôsledku omeškania s úhradou splátok vyplývajúcich z úverovej zmluvy žalobca listom s názvom
„Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ zo dňa 22. 01. 2023 žalovanému oznámil, že
k zosplatneniu úveru č. 1000033457 došlo dňa 20. 01. 2023 a dlžný zostatok úveru k tomuto dátumupredstavuje sumu vo výške 151,71 Eur, ktorý žalobca vyzval žalovaného uhradiť najneskôr do 21. 02.
2023.

32. Súd sa v prvom rade zaoberal výzvou uskutočnenou v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Ustanovenie § 53
ods. 9 OZ pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú
dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva potom
pre jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej splátky má

následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ požadovať
zaplatenie celej pohľadávky. Zo systematického zaradenia ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 v OZ, ako
aj logického výkladu vyplýva, že zákonodarca vyžaduje jednoznačne dva úkony, ktoré musia byť pre
možnosť mimoriadneho zosplatnenia dlhu uskutočnené, pričom tieto úkony musia byť adresné a určité.
Prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
podľa § 565 OZ, keď z predmetných úkonov musí byť jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej splátke výzva a

zosplatnenie smeruje. V tomto smere súd konštatuje, že z Predžalobnej upomienky zo dňa 24. 12. 2022,
anizOznámeniaovyhláseníokamžitejsplatnostiúveruzodňa22.01.2023nevyplýva,prektorúsplátku,
kedy a v akej výške sa žalovaný dostal do omeškania, resp. vo vzťahu ku ktorej nezaplatenej splátke
malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Spotrebiteľovi musí byť z výzvy a oznámenia jednoznačne určiteľné,
pre nezaplatenie ktorej splátky veriteľ dlh chce zosplatniť, resp. zosplatňoval. Pokiaľ ustanovenie §

53 ods. 9 OZ možnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver podmieňuje uplynutím 3-
mesačnej lehoty od omeškania so zaplatením splátky, je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť
jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Samotný veriteľ
predsa musí vedieť, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky svoje právo zosplatniť úver realizuje, a nie
je žiaden dôvod, aby touto informáciou nedisponoval aj dlžník. Nie je žiadny racionálny dôvod, aby tento

dôležitý údaj nebol obsiahnutý aspoň v jednej notifikácii veriteľa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že výzva
podľa § 53 ods. 9 OZ aj oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru pre svoju určitosť musia
jasne definovať omeškanie splátky ako dôvodu pre mimoriadnu splatnosť úveru. Pokiaľ táto podstatná
náležitosť chýba, jedná sa o neurčité právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené, pre
omeškanie s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Právny úkon, ktorý nie je

dostatočne určitý, je nutné posúdiť ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Z
predloženej výzvy ani oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru uvedené skutočnosti nevyplývajú, preto
súd ustálil, že takéto právne úkony sú neurčité a nezrozumiteľné, čiže tieto úkony neboli uskutočnené
v súlade so zákonom (§ 37 ods. 1 OZ), a teda nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

5Cdo/2/2023 zo dňa 25. 01. 2024, podľa ktorého „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu
úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh“. Rovnako súd odkazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, podľa ktorého „(...) pre platný úkon

zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú
jednorazovoapredčasnemôžezosplatniťcelýdlh.Identifikáciasplátkyjepotrebnázdôvoduidentifikácie
prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy
zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to

podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma
sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver
zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého
úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.“. K
rovnakému záveru dospel Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. 09. 2024,

v ktorom uzavrel, že „neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie
neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka malo za následok neplatnosť
zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka“.

33. Na dôvažok súd dodáva, že v predmetnom spore vzhliadol aj iný dôvod, pre ktorý žalobca ako veriteľ

nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného ako spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru, a to podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.34. Súd má za to, že v danom prípade, napriek výzve súdu žalobca nepreukázal, že postupoval s
riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanému, keďže nepreukázal, že zisťoval jeho
výdavky. Zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda

žalovaného, čo znamená povinnosť zistiť jednak jeho príjem a taktiež aj pravidelné výdavky. Dôraz
pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na
posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z
ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,

že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú
iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto
závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA

proti D. E. a ďalší) zo dňa 18. 12. 2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné
bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom
na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené
dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.
02. 2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25. 07. 2018 a 33Cdo/201/2018

zo dňa 20. 03. 2019.

35. Pri overovaní bonity žalovaného nemal právny predchodca žalobcu k dispozícii údaje o výdavkoch
žalovaného, čo vedie k záveru, že pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver nemal k dispozícii všetky
relevantné údaje. Žalobca predložil jedine výstup z počítača o zisťovaní úverov žalovaného a okrem toho

žalobca nijak nezisťoval a neoveroval reálne výdavky žalovaného. Z predložených dokladov nevyplýva
ani skutočnosť, že žalobca overoval príjem žalovaného. Tri listiny ktoré predložil preukazujú jedine, že
niekomu bola vyplatená za mesiace december 2020, január 2021 a február 2021 nemocenská dávka
zo Sociálnej poisťovne, avšak z ničoho nevyplýva, že sa jedná o žalovaného. Za tohto stavu je nutné
konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. 7 ods. 1 ZoSÚ nie je smerodajné,
aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ
(žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta (žalovaného). Dôsledkom podcenenia
bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou
starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa.

36. Dôsledkom toho teda nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11
ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.z.

37. Zároveň však súd vychádzal zo záveru o nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru a to s

poukazom na § 11 ods. 2 vetu prvú zákona č. 129/2010 Z.z. po zohľadnení zásady „a minori ad maius“
vzhľadom na to, že dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa v súvislosti so zisťovaním
a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver. Z toho dôvodu bolo nutné aplikovať aj vetu prvú
citovaného zákonného ustanovenia. Súd preto predčasné zosplatnenie úveru vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon veriteľa pre rozpor so zákonom, teda citovaným zákonným ustanovením a to s

poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka.

38. Keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku bola splatnou celá istina a žalovaný zaplatil sumu 459,72 Eur,
úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým
úverom a sumou, ktorú zaplatil žalovaný, t.j. 48,28 Eur spolu s úrokom z omeškania od 28. 01. 2023.

Žalobcovi by prislúchal úrok z omeškania už odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých splátok
pôžičky, súd však nejdúc ultra petit priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 48,28 Eur v
zmysle žalobného návrhu až od 28. 01. 2023 do zaplatenia.

39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.40. V zmysle § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

42. Z pôvodne uplatnenej sumy 151,71 eur s príslušenstvom žalobca dôvodne uplatňoval sumu 48,28
eur.Žalobcovúspechtakpredstavoval31,97%aneúspech68,03%.Úspešnejšiemužalovanému bytak
po odrátaní neúspechu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
36,06 % (68,03 % – 31,97 % = 36,06 %), avšak zo spisu vyplýva, že mu žiadne trovy konania nevznikli.

43. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté
samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu.

44. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí, že mu náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25. 01. 2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.