Rozsudok – Poistenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123435664
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Dubovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123435664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu

Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v spore žalobcu: BK servis, s.r.o., so sídlom Prašná
6, Košice, IČO: 36 586 188, právne zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova
26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 334,65 eur s prísl., na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. 51C/9/2024-179 zo dňa 10.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalobca m á proti žalovanému n

á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
334,65 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 10.09.2023 až do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu, č.ú. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (výrok I.) a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 517 ods.

2, § 524 ods. 1 a 2, § 788 ods. 1 a 2, § 797 ods. 1 až 4, § 799 ods. 1 až 3, § 806 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995
Z.z.“), ust. čl. 9 ods. 2 písm. c) a ods. 4 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel AUTO
KOMPLET č. XXX platných od 01.10.2022 (ďalej len „Zmluvné dojednania“) a s poukazom na zmysel
a účel zákonných ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody (kompenzácia
skutočnej škody v plnej miere), rozsah náhrady v peniazoch, ktorá musí zohľadňovať výšku všetkých

ním skutočne vynaložených nákladov nevyhnutných na obnovenie funkčnosti poškodenej veci - v
danom prípade poškodeného motorového vozidla B. A., EČV C. (ďalej len „poškodené motorové
vozidlo“), ktorého majiteľom bol D. E. F. (ďalej len „poškodený“ alebo „poistený“), ktoré bolo v dôsledku
škodovej/poistnej udalosti zo dňa 07.06.2023 (ďalej len „poistná udalosť“) poškodené a poškodený
(ako právny predchodca žalobcu, na ktorého ako postupníka bola postúpená pohľadávka poškodeného
voči žalovanému z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 334,65 eur na základe Zmluvy o
postúpené pohľadávky zo dňa 10.10.2023 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“) poškodeným)

bol havarijne poistený u žalovaného na základe poistky č. X XXX XXX XXX, vecne tým, že poistná
udalosť bola žalovanému riadne nahlásená, poistený poškodený si dal poškodené motorové vozidlo
opraviť u žalobcu, pričom náklady na opravu v zmysle faktúry boli vo výške 1.591,72 eur a žalovaný
krátil nárok poisteného z dôvodu neprimerane účtovaných normohodín prác pre neautorizovaný servisa neprimeraných nákladov na lakovanie o sumu 334,65 eur, ktorá suma je predmetom žaloby. Súd
prvej inštancie poukázal na to, že za škodu je považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a na to, že v náleze Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len „ÚS ČR“) sp. zn. II.

ÚS 2221/07 konštatoval ÚS ČR, že „nie je možné prehliadnuť, že poškodenému bolo tzv. zhodnotenie
vozidla protiprávnym konaním v podstate vnútené. Opravou vozidla pritom poškodený obvykle sleduje
iba jeho uvedenie do stavu pred nehodou“. Dovodil, že ak bola oprava vykonaná účelne a smerovala
iba k odstráneniu škodovej udalosti, čo je základným kritérium pre určenie výšky nároku na náhradu
škody, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov takejto opravy na poškodeného. Súd prvej

inštancie uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že došlo k poistnej udalosti, k
poškodeniu poškodeného motorového vozidla poškodeného, k ohláseniu poistnej udalosti žalovanému,
u ktorého má poškodený (poistený) uzatvorené havarijné poistenie, nebolo sporné ani to, že žalovaný
poskytol žalobcovi poistné plnenie v sume 1.107,07 eur na účet žalobcu, teda že žalovaný poskytol
poškodenému (poistenému) poistné plnenie, avšak nie vo výške vyčíslenej vo faktúre č. XXXXXXXX
vystavenej žalobcom. Doplnil, že žalovaný v konaní nespochybňoval rozsah vykonanej opravy, ku

kráteniupoistnéhoplneniapristúpilzdôvodu,žepovažovalzaneprimeranúcenufakturovanejpráce,ako
ajvýškunákladovnalakovaniepoškodenéhomotorovéhovozidla,tedažalobcomžalovanásuma334,65
eur predstavuje časť nákladov na opravu, ktoré žalovaný neuhradil a ktorá bola následne postúpená na
žalobcu, ktorý reálne opravu poškodeného motorového vozidla vykonal. Súd prvej inštancie mal za to,
že žalobca preukázal uplatnený nárok na poistné plnenie rozsahom poškodenia motorového vozidla, čo

nebolo sporné a jeho následnou opravou, ktorá bola vykonaná v servise žalobcu a bola zdokladovaná
faktúrou č. XXXXXXXX v sume 1.591,72 eur a upozornil na to, že cena mechanických, klampiarskych
a lakovacích prác v iných opravovniach tak, ako žalobca riadne preukázal, neprevyšuje cenu prác
účtovanú žalobcom. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení zo dňa 28.08.2023 uviedol, že priznáva
primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH za normohodinu

práce a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %) a celkovo tak
žalovaný krátil poistné plnenie spolu o žalovanú sumu, pričom pri výpočte výšky poistného plnenia
žalovanývychádzalzoskutočnosti,žeopravamotorovéhovozidlanebolavykonanávžalovanomurčenej
opravovni, v ktorej má žalovaný dojednané zmluvné ceny príp. v autorizovanom servise. Žalovaný
na preukázanie svojho tvrdenia o neprimeranosti ceny za opravu poškodeného motorového vozidla

nepredložil súdu prvej inštancie žiaden dôkaz o tom, že iné opravovne v danom regióne a čase účtovali
za opravy motorových vozidiel sumy neprevyšujúce sumu 21 eur bez DPH za 1 normohodinu práce, zo
strany žalovaného nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by súd prvej inštancie mohol
dovodiť skutočnosť, že akákoľvek cena za jednu normohodinu práce prevyšujúca sumu 21 eur bez
DPH by mala byť považovaná za neprimeranú. Uviedol aj to, že ak žalovaný ako odborne spôsobilá

osoba, poskytujúca poistenie majetku, mal za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo
výške 40 eur bez DPH je cena neprimeraná v danom regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia, tento však len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce bez akéhokoľvek
odborného odôvodnenia a bez predloženia akýchkoľvek cenníkov, opierajúc sa pri nich ako aj pri
stanovení lakovacej konštanty iba o kalkulačný program Audatex, ktorý však môže slúžiť len ako

orientačnápomôcka,keďženemôžebraťdoúvahyvšetkyeventuality,ktorésidanáopravapoškodeného
motorového vozidla vyžadovala. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dôvod nepriznania náhrady
škody žalovaný v oznámení o poistnom plnení vymedzil len vo všeobecnosti a nie je z neho možné
vyabstrahovať konkrétne dôvody, o ktoré oprel zníženie poistného plnenia, ktoré dôvody nešpecifikoval
žalovaný ani v priebehu súdneho konania, ak iba tvrdil, že cenu práce a lakovaciu konštantu použitú

servisomžalobcunepovažujezaprimeranúbezbližšiehozdôvodnenia;obdobnevsúvislostislakovacou
konštantou uznanou iba v rozsahu 100 % žalovaný nepreukázal primeranosť jej určenia v danej výške.
S poukazom na ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalovaný v oznámení o poistnom plnení
zo dňa 28.08.2023 síce uviedol, že priznáva len náklady na cenu práce v neautorizovanom servise
vo výške 21 eur bez DPH za normohodinu práce a primerané náklady na lakovací materiál (výška

lakovacej konštanty 100 %), tieto inak bližšie nezdôvodnil v rozpore s citovaným ustanovením a uvedené
odôvodnenie žalovaného v rozlišovaní servisov na autorizovaný a neautorizovaný nemá oporu v zákone
(rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.11.2022 sp. zn. 1Cob/90/2020). Zhrnul, že žalovaný
v priebehu konania neuviedol, akým spôsobom stanovil ako primeranú cenu 1 normohodiny prác na
sumu 21 eur bez DPH, nepreukázal, že táto cena bola obvyklou a primeranou v danom mieste a regióne,

kde sa oprava poškodeného motorového vozidla vykonávala a v danom čase, kedy bola vykonaná,
nepreukázal ani to, že by v danom regióne vôbec existoval servis, ktorý by pri opravách takúto nízku
cenu účtoval, preto ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu poškodeného motorového vozidla v
servise žalobcu, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolopotrebnévynaložiťnauvedenieveci(poškodenéhomotorovéhovozidla)dopôvodnéhostavu.Objemový
a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti (poistnej
udalosti) a žalovaný nemá žiaden zákonný podklad vnucovať svoju vôľu ohľadne výberu servisu svojmu

poistenému, pričom uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať maximálne odporúčací charakter
a v rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom,
zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré
boli vynaložené, boli účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej/
poistnej udalosti. Súd prvej inštancie poukázal aj na nariadenie komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010

o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) na kategórie
vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a nariadenie komisie
(EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 ZFEÚ na kategórie vertikálnych dohôd
a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu -
skrátene nazývané „bloková výnimka“ – podľa ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je
možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie

len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a
jej zárukami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový
servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri
dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo
kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov. Predmetné rozlišovanie a vnútené uprednostňovanie len

určitého typu servisu vozidiel by preto bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom EÚ. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že žalovaný vôbec neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, týkajúcich sa aj
uplatnenia čl. 9 ods. 4 Zmluvných dojednaní, z ktorého vyplýva, že poisťovňa si vyhradzuje právo určiť
opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, pričom ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej
poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni, keď žalovaný

síce tvrdil, že poistenému určil opravovňu (zaslaním webovej stránky, kde bol zoznam opravovní), v
ktorej má byť oprava poškodeného vozidla vykonaná a tiež kalkuláciu nákladov, ktorá bola prílohou k
zaslanému Zápisu o poškodení motorového vozidla, avšak túto skutočnosť, ktorú žalobca poprel, nijako
nepreukázal. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný zakotvením citovaných ustanovení do svojich
zmluvných podmienok (Zmluvných dojednaní) obchádza závery rozhodovacej praxe vnútroštátnych

aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom vytýkala nesprávne posudzovanie primeranosti príp.
účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu vozidla v závislosti od toho, či opravu vykonal
autorizovaný, neautorizovaný alebo zmluvný servis (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp.
zn. 4Cob/16/2021 zo dňa 09.06.2021, sp. zn. 1Cob/76/2019 zo dňa 18.06.2020, sp. zn. 2Cob/39/2020
zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 3Co/51/2024 zo dňa 30.07.2024, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

4Cob/77/2020 zo dňa 29.09.2020, sp. zn. 3Cob/165/2022 zo dňa 27.07.2023, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 20Co/121/2019 zo dňa 25.06.2020) a je možné konštatovať, že argumentácia žalovaného
ohľadom delenia servisov je súdnou praxou prekonaná. Súd prvej inštancie zdôraznil, že nemôže byť na
ťarchu žalobcu, že si slobodne vybral autoservis, ktorý mu poškodené motorové vozidlo opravil rovnako
kvalitne a v požadovanom rozsahu ako by bolo v prípade servisu, ktorý by mu odporučil žalovaný (že sa

tak stalo, nebolo preukázané), že žalovanému neprináleží členiť subjekty, ktoré po splnení zákonných
predpokladovvykonávajúopravymotorovýchvozidielnaautorizovanéaneautorizovanéaaksapoistený
rozhodol realizovať opravu poškodeného motorového vozidla v servise, ktorý za tie isté služby účtuje
vyššie ceny, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené
predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť príp. že sú neúčelne vynaložené na uvedenie

veci (poškodeného motorového vozidla) do pôvodného stavu. Sumarizujúc uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie skonštatoval, že žalobca resp. jeho právny predchodca riadne zdokladoval, že došlo
k poškodeniu poškodeného motorového vozidla, ktoré si dal opraviť, zdokladoval aj výšku škody
predloženou faktúrou autoservisu, teda si splnil všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvného
vzťahu so žalovaným, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnil nárok na poistné plnenie a predložil

doklady v súvislosti s opravou poškodeného motorového vozidla. Žalovaný naopak nijakým relevantným
spôsobom nepreukázal kvalifikovaný dôvod nepriznania časti poistného plnenia, t.j. bezdôvodne znížil
požadované poistné plnenie aj keď ho zaťažovalo dôkazné bremeno, nakoľko z týchto jeho tvrdení
vyvodzoval priaznivé dôsledky pre seba. Uzavrel, že žalobca tak má nárok na doplatok poistného
plnenia vo výške žalovaného pohľadávky, ktorú mu žalovaný po predložení faktúry nepriznal a o ktorú

mu poistné plnenie bezdôvodne krátil a dodal, že aj keď poistné plnenie je nárokom vyplývajúcim zo
zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho sú jeho vznik a výška podmienené a determinované dojednaniami
v poistnej zmluve, zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v porovnaní so všeobecnou
úpravoupoistnýchpodmienokvyplývajúcouzObčianskehozákonníka,jejzmyslomaúčelomavprípadespotrebiteľských právnych vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou, preto krátenie poistného
plnenia len preto, že opravu vykonal istý typ autoservisu, nie je legitímne a nemôže požívať právnu
ochranu. Zmluvné dojednania limitujúce priznávanie ceny za normohodinu mechanických a lakovacích

prác, vopred formulárovo pripravené, ktorých znenie spotrebiteľ (právny predchodca žalobcu) nemohol
nijakoovplyvniťanikorigovať,predstavujúneprijateľnépodmienkyasúneplatné.Nazákladeuvedeného
súdprvejinštanciežalobežalobcuvplnomrozsahuvyhovelakodôvodnej.Poukázalajnato,žežalovaný
predložil súdu prvej inštancie Zmluvné dojednania účinné až od 01.10.2022, keď poistnú zmluvu s
poisteným uzavrel 09.11.2021 a hoci na to žalobca v priebehu konania poukázal, žalovaný na vec sa

vzťahujúce Zmluvné dojednania do spisu nedoložil a námietku žalobcu odignoroval, preto súd prvej
inštancie vyslovil polemiku s predmetnými Zmluvnými dojednaniami, nakoľko boli v konaní rozporované,
avšak v konečnom dôsledku na ne nemožno brať ohľad. O úroku z omeškania rozhodol súd prvej
inštancie podľa ust. § 517 ods. 2, § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nariadenia č. 87/1995
Z.z. s tým, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 25.08.2023 a po uplynutí 15 dňovej lehoty
sa dostal do omeškania dňa 10.09.2023, pričom výška úroku z omeškania k začiatku omeškania bola

9,5 % ročne. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd prvej
inštancie priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. §

365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j. z dôvodov že súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne

a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100
%, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie videl v tom,
že už v odpore zo dňa 14.12.2023 žalovaná poukázala na skutočnosť, že vzťah medzi žalobcom a
žalovaným je založený na základe Zmluvy o havarijnom poistení poškodeného motorového vozidla,

a teda sa má posudzovať podľa ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, napriek tomu konajúci
nárok posudzoval ako náhradu škody v zmysle ust. § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka a poukázal
na rozhodnutie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/67/2023, podľa ktorého pre určenie výšky
poistného plnenia je určujúce, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach,
pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle ust. § 806 Občianskeho

zákonníka z poistných podmienok, a akceptuje odlišný spôsob určenia výšky poistného plnenia v
prípade, ak si poistený nechá poistené vozidlo opraviť v zmluvnom autoservise poisťovateľa a ak
v nezmluvnom autoservise a na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022 zo
dňa 27.06.2024 ohľadne toho, že dohodnutie výšky normohodiny v rozsahu 25 eur/nh je v súlade so
zásadou zmluvnej voľnosti ako spôsob určenia poistného plnenia v zmysle ust. § 806 Občianskeho

zákonníka, a to aj v prípade rozdelenia servisov na zmluvné a nezmluvné a že uvedené nie je v
rozpore s čl. 101 ods. 3 ZFEÚ, ktorý sa týka hospodárskej súťaže. Situácia, kedy konajúci súd v plnom
rozsahu vyhovel žalobe žalobcu bez toho, aby prihliadol na dohodnuté znenie poistných podmienok a
posudzoval nárok ako nárok na náhradu škody, a nie ako nárok na plnenie z poistenia, je jednoznačne
porušením príslušných právnych predpisov a v rozpore so základnými výkladovými pravidlami právneho

poriadku, ako aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov o určení poistného plnenia na základe
havarijného poistenia vozidla. Konajúci súd v napadnutom rozsudku uviedol, že poškodený mal právo
na uvedenie poškodeného vozidla do pôvodného stavu a celú túto čiastku mal uhradiť žalovaný bez
ohľadu na jej výšku, ktorý záver s ohľadom na citované rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave nie
je správny a povinnosťou žalovaného z poistenej zmluvy bolo poskytnúť poistné plnenie vo výške

zmluvne dohodnutej. Pokiaľ súd prvej inštancie označil ustanovenia poistných podmienok (Zmluvných
dojednaní), ktoré sú v neprospech žalobcu, za neplatné, keďže ich považoval za neprijateľné, žalovaný
mal za to, že uvedené nijako bližšie nešpecifikoval a neodôvodnil, preto je jeho rozhodnutie arbitrárne a
opäťpoukázalnarozsudokMestskéhosúduBratislavaIIIsp.zn.62Cb/67/2023apredstavujenesprávne
právne posúdenie podstaty. Nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie namietal žalovaný vo

vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o tom, že neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, týkajúcich
sa aj uplatnenia čl. 9 ods. 4 Zmluvných dojednaní, z ktorého vyplýva, že poisťovňa si vyhradzuje
právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať, keď už spolu s odporom zo dňa 14.12.2023
predložil žalovaný Zápis o poškodení vozidla zo dňa 09.06.2023, emailovú správu zo dňa 09.06.2023 aKalkuláciu zo dňa 09.06.2023, z ktorých jasne vyplynulo, že ich poistený (a poškodený D. E. F.) prevzal
v listinnej podobe pri obhliadke zo dňa 09.06.2023 (čo potvrdil svojim podpisom na Zápise o poškodení
vozidla zo dňa 09.06.2023) a že mu tieto dokumenty boli zaslané aj elektronicky emailovou správou

zo dňa 09.06.2023. V Kalkulácii zo dňa 09.06.2023 sa výslovne uvádzalo, že v prípade vykonania
opravy vozidla zmluvným partnerom poisťovne (zoznam na webovej stránke poisťovne alebo na
webovej stránke spoločnosti Slovexperta s.r.o.) sa náklady na opravu prepočítajú podľa platnej zmluvy
o spolupráci medzi poisťovňou a opravovňou; žalovaný zároveň poprel tvrdenia žalobcu, že žalovaný
nepredložil poškodenému kalkuláciu a zoznam zmluvných servisov. Žalovanému nebolo zrejmé, prečo

súd prvej inštancie neprihliadol na tieto dôkazy a vyhodnotil ich akoby neboli predložené, keď žalovaný
preukázal, že poistený bol informovaný v súlade s poistnými podmienkami a potvrdil to vlastnoručným
podpisom. Konajúci súd preto arbitrárne a nepreskúmateľným spôsobom vyhodnotil dôkazy, pričom
dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Navyše zo Zmluvných dojednaní nevyplýva povinnosť, ale
právo žalovaného určiť autoservis, v ktorom bude vykonaná oprava a za nevyužitie tohto práva nie je
vymedzená žiadna sankcia (rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/67/2023). Súd prvej

inštanciepodľažalovanéhonesprávnevyhodnotilaprávneposúdilokolnostiurčenialakovacejkonštanty
a výšky ceny za normohodinu práce autoservisu, ktoré označil za výlučne spadajúce do dôkazného
bremena žalovaného, pričom z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že dôkazné bremeno je na tom
subjekte, ktorý odvodzuje v súdnom konaní priaznivé dôsledky od svojich tvrdení, teda v tomto prípade
žalobca, ktorý nevysvetlil okolnosti stanovovania lakovacej konštanty a ceny práce a obmedzil sa na

tvrdenie, že vykonával lakovanie v súlade s technológiou postupu odporúčanou výrobcom daného typu
poškodeného motorového vozidla a výrobcom danej farby, uvedené nepodložil žiadnym dôkazom na
jeho preukázanie, nepriložil žiadne odporúčanie výrobcu poškodeného motorového vozidla a ani žiadne
odporúčanie výrobcu farby, že pri lakovaní motorového vozidla, ak sa aplikuje dvojvrstvový lak, je nutné
použiť lakovaciu konštantu 120 % a nie lakovaciu konštantu 100 %; žalovaný poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010
a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa
21.01.2015 a opakovane na rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/67/2023 a Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/111/2022 zo dňa 27.06.2024. Doplnil, že znenie Zmluvných dojednaní
platných od 01.10.2017 v tejto časti plnenia poisťovne sú zhodné so znením Zmluvných dojednaní

účinných od 01.10.2022, ktoré pripojil k odvolaniu.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 13.12.2024 a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie navrhoval odvolacím súdom potvrdiť a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/12/2020 ohľadne účelu poistného plnenia

a na to, že v konaní bol uplatnený hmotno-právny nárok poškodeného/poisteného spotrebiteľa na
poistne plnenie, teda ide o spotrebiteľský vzťah zo Zmluvy o havarijnom poistení a podmieňovanie
vykonania opravy poškodeného motorového vozidla v autorizovanom alebo v zmluvnom servise
poisťovne je v rozpore so zákonom. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 29.10.2024 sp. zn. 5Cob/208/2024, ktorý sa v obdobnej veci vysporiadal s argumentáciou

žalovaného a rozhodol v prospech žalobcu, a na to, že súd prvej inštancie neodôvodňuje rozhodnutie
aplikáciou ust. § 415 Občianskeho zákonníka, poukázal na všeobecné ustanovenie o zodpovednosti
za škodu a jasne poukázal a argumentoval ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka a ust. § 788 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu žalovaný pri krátení poistného plnenia vybočil z rámca
kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 799 ods. 3 a § 809) a mohol krátiť výplatu poistného

plnenia len v prípade, ak by zo strany poisteného ako právneho predchodcu žalobcu došlo k porušeniu
povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti
(§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalobca resp. poistený (právny predchodca) si riadne splnil
všetky povinnosti stanovené mu poistnou zmluvou a zákonom, napriek tomu mu neboli uhradené
ním uplatnené náklady v celej výške, pričom poukázal na ustálenú judikatúru týkajúcu sa výkladu

kogentného ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka (rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
2Cob/119/2021) a že skutočnosť, že si poškodený zabezpečil opravu motorového vozidla v servise,
ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry, nie je dôvodom postupu žalovaného
pre aplikáciu ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právna konštrukcia žalovaného obsiahnutá v
poistných podmienkach, ktorá stanovuje maximálnu výšku normohodiny pre neautorizovaný, nezmluvný

autoservis, ktorú bude žalovaný akceptovať je v rozpore so zákonnou úpravou, a preto je neplatná,
keď poistné podmienky nesmú zákon obchádzať ani ho porušovať; v tomto prípade ale ide jasne o
obmedzenie možnosti poisteného, porušenie kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka, čo je
neprípustné a zároveň poukázal žalovaný na skutočnosť, že v zmysle ust. Občianskeho zákonníka azákona o ochrane spotrebiteľa ide v tomto prípade o neprijateľnú zmluvnú podmienku, na podporu čoho
žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.07.2024 sp. zn. 3Co/51/2024,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 22.02.2018 sp. zn. 2Cob/136/2017 a rozhodnutie NS ČR

sp. zn. 28Cdo/864/2008. Pokiaľ žalovaný namietal záver súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné
bremeno a poukazoval na dôkazy, ktoré predložil súdu prvej inštancie, je podľa žalobcu samozrejmé,
že z krátenia poistného plnenia mal prospech žalovaný, preto ho v spore zaťažovalo dôkazné bremeno,
keď dôkazné bremeno zaťažuje tú procesnú stranu, ktorá pre seba vyvodzuje priaznivé dôsledky.
Keďže žalovaný neplnil náklady na opravu poisteného poškodeného motorového vozidla vo výške, v

akej ich vyčíslil žalobca vykonávajúci opravu, mal už v čase ukončenia šetrenia poistnej udalosti v
oznámení o poistnom plnení uviesť všetky podstatné skutočnosti a argumenty, z ktorých pri výpočte
výšky poistného plnenia vychádzal a konanie žalovaného, ktorý dodatočne odôvodňuje nepriznanie
resp. krátenie poistného plnenia nemá oporu v zákone, poistnej zmluve a Zmluvných dojednaniach a je
v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalovaný nemôže po ukončení šetrenia
predkladať a meniť dôvody, ktoré podporujú krátenie nároku, konanie žalovaného, ktorým sa svoju

pasivitu resp. nesplnenie povinnosti riadne odôvodniť krátenie poistného plnenia pri ukončení šetrenia
snaží zhojiť až v súdnom konaní je v rozpore s kogentným ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka
a ohľadne nedôvodnosti krátenia plnenia poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2Cob/39/2020 zo dňa 29.03.2022, sp. zn. 4Cob/62/2021 zo dňa 05.05.2022 a sp. zn. 5Cob/148/2024
zo dňa 29.09.2024 (s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Cdo 2120/2015 zo dňa 18.05.2017) a

rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/25/2022 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
sp.zn.23Co/23/2020.Knámietkamžalovanéhoohľadnenímpredloženýchlistinnýchdôkazov,ktorésúd
prvej inštancie arbitrárne a nepreskúmateľným spôsobom vyhodnotil, poukázal žalobca na rozhodnutie
ÚS SR zo dňa 12.11.2014 sp. zn. I. ÚS 703/2014, k ust. § 191 ods. 1 CSP a na to, že súd prvej inštancie v
odôvodnení jasne vyjadril svoj postoj k predloženému dôkazu žalobcu, ak uviedol, že žalovaný neuniesol

dôkazné bremeno svojich tvrdení, týkajúcich sa aj uplatnenia čl. 9 ods. 4 Zmluvných dojednaní, s
čím sa žalobca plne stotožnil, pretože v čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní je jednoznačne
uvedené, že o kalkulácií nákladov má poisťovňa informovať priamo poisteného ako svojho klienta, a to
v čase šetrenia poistnej udalosti - ku škodovej udalosti (poistnej udalosti) došlo 07.06.2023, spoločnosť
Slovexperta vykonala dňa 09.06.2023 obhliadku poškodeného motorového vozidla, na základe ktorej

bol vyhotovený Zápis o poškodení motorového vozidla, na ktorá sa odvoláva žalovaný a tvrdí, že
ho poistený prevzal v listinnej podobe pri obhliadke zo dňa 09.06.2023, čo potvrdil svojim podpisom.
Žalobca namietal, že na dokumente Zápis o poškodení MV zo dňa 23.08.2023 v jeho dolnej časti nie
je uvedené meno poisteného, v dolnej časti je síce uvedený podpis, ale nie je tam uvedené, komu
podpis prináleží, preto žalovaný nemôže tvrdiť, že podpis patrí poistenému, ak tam nie je uvedené

jeho meno. Počas celého súdneho konania mohol žalovaný súdu prvej inštancie uviesť, že podľa jeho
názoru poistený prevzal zoznam zmluvných servisov pri obhliadke motorového vozidla, čo vraj následne
podpísal, nejde o nový dôkaz, ktorý by žalovaný nemal k dispozícií a nakoľko žalovaný v žiadnom
predchádzajúcom vyjadrení k tejto skutočnosti nevyjadril, ide o novotu v odvolacom konaní, ktorá nie
je prípustná (§ 366 CSP) a žalobca žiadal, aby odvolací súd predložený dôkaz nepripustil. Predložený

dôkaz aj napriek tomu absolútne nič nevypovedá o tom, že by žalovaný poisteného informoval o
zozname servisov a ak tvrdí, že tieto dokumenty mu boli zaslané aj e-mailovou správou, poukázal
na to, že emailová komunikácia, ktorú žalovaný predložil, bola odoslaná od spoločnosti Slovexperta
, ktorá je len dcérskou spoločnosťou žalovaného a nie je prípustné,
aby za neho plnila povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmluvných dojednaní. Žalovaný ani žiadnym

spôsobom nepreukázal, že e-mail bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený, preto žalovaný
nepostupoval v súlade so Zmluvnými dojednaniami a súd prvej inštancie nemohol aplikovať dané
ustanovenie, nakoľko nebola dodržaná povinnosť v nich uvedená. Poistený sa po poistnej udalosti snažil
mať poškodené motorové vozidlo čo najskôr prevádzkyschopné, avšak žalovaný nijako poistenému
nezaslal zmluvnú opravovňu a nedoručil mu žiadnu kalkuláciu ako tvrdí, preto si poistený sám vybral

autoservis, s ktorým mal najlepšiu skúsenosť. S poukazom na obsah Zápisu o poškodení zo dňa
09.06.2023 uviedol žalobca, že záver, že poistený si môže poškodené motorové vozidlo podľa obhliadky
opraviť, je jasne a zrozumiteľne vyjadrené, nie je potrebné kontaktovať poisťovňu a poisťovňa uvádza,
že ide o poistné plnenie a nie že sa ešte bude posudzovať, či ide o poistné plnenie, iba uvádza, že čo
nie je v Zápise nebude zahrnuté do poistného plnenia. Tento úkon podľa žalobcu žalovaného zaväzuje,

pretože žalovaný sám uznal, čo je potrebné na poškodenom motorovom vozidle vykonať a výslovne a
záväzne to uviedol pre poškodeného. Žalobca následne pri oprave poškodeného motorového vozidla
postupoval na základe pokynov žalovaným povereného obhliadajúceho technika (na všetky obhliadky
žalovaný poveril svoju dcérsku spoločnosť Slovexperta, s.r.o.). Žalovaný mohol svoje tvrdenia preukázaťna pojednávaní dňa 10.10.2024, avšak pojednávania sa nezúčastnil, dal súhlas na konanie v jeho
neprítomnosti a na tomto pojednávaní žalobca poukázal na to, že žalovaný nepreukázal doručenie
zoznamu zmluvných servisov poistenému. K námietkam žalovaného, ktorý sa nestotožnil s výkladom

súdu prvej inštancie k čl. 9 ods. 4 Zmluvných dojednaní poukázal žalobca na záver súdu prvej inštancie,
že žalovaný vôbec neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa uplatnenia čl. 9 ods. 4 prvá a druhá
veta Zmluvných dojednaní a na uznesenie ÚS SR z 21.012015 sp. zn. II. ÚS 38/2015 a rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.07.2024 sp. zn. 6Cob/131/2023, kde odvolací súd konštatuje, že z
citovaného ustanovenia Zmluvných dojednaní vyplýva okrem limitácie výšky náhrady škody aj povinnosť

samotnej poisťovne (žalovaného) informovať poškodeného (poisteného) písomnou formou o nákladoch,
ktorú argumentáciu potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.07.2024, sp. zn.
3Co/51/2024. Argumentáciou konajúceho súdu bola aj skutočnosť, že žalovaný neurčil opravovňu,
ktorá má vykonať opravu a ani žalobcovi neposkytol zoznam zmluvných servisov poisťovne, preto
bolo právom žalobcu vybrať si servis, ktorý vykoná opravu. K lakovacej konštante žalobca uviedol, že
žalovaného, ktorý bol povinný vykonať šetrenie poistnej udalosti, zaťažovalo dôkazné bremeno, že svoju

povinnosť vykonal riadne a priznal poistné plnenie v súlade so zákonom a poistnými podmienkami, teda
v čase ukončenia šetrenia škodovej udalosti mal žalovaný preukázať, z akého dôvodu, na základe čoho
priznal poistné plnenie v ním vypočítanej výške. Žalovaný však pre svoje tvrdenia neposkytol žiaden
dôkaz, a to ani počas likvidácie poistnej udalosti ani v priebehu súdneho konania a keďže žalovaný
neplnil náklady na opravu poisteného poškodeného motorového vozidla vo výške, v akej ich vyčíslil

žalobca vykonávajúci opravu, mal už v čase ukončenia šetrenia poistnej udalosti v oznámení o poistnom
plnení uviesť všetky podstatné skutočnosti a argumenty, z ktorých pri výpočte výšky poistného plnenia
vychádzal. Konanie žalovaného, ktorým dodatočne odôvodňuje nepriznanie resp. krátenie poistného
plnenia, nemá oporu v zákone, poistnej zmluve a Zmluvných dojednaniach a je v rozpore s kogentnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalovaný nemôže po ukončení šetrenia predkladať resp. meniť

dôvody, ktoré podporujú jeho krátenie nároku, teda konanie žalovaného, ktorým sa svoju pasivitu resp.
nesplnenie povinnosti riadne odôvodniť krátenie poistného plnenia pri ukončení šetrenia, snaží zhojiť v
súdnom konaní je v rozpore s kogentným ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzuje aj
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.10.2024 sp. zn. 5Cob/208/2024, zo dňa 29.03.2022
sp. zn. 2Cob/39/2020 a sp. zn. 4Cob/62/2021 zo dňa 05.05.2022 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. 2Co/25/2022 zo dňa 26.01.2022, sp. zn. 4Cob/103/2021 a rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 23Co/23/2020, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje
tvrdenia relevantne zdôvodniť a preukázať a že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukazuje dôvodnosť
krátenia poistného plnenia, ktoré je v rozpore so zákonom. Žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazne
bremeno,nedodržalpostupupravenývust.§799ods.2Občianskehozákonníka,keďsipredukončením

poistnej udalosti, na účely rozhodnutia o znížení lakovacej konštanty v prípade, že mal pochybnosti
nevyžiadal od žalobcu resp. jeho právneho predchodcu potrebné doklady za účelom ozrejmenia, prečo
bol servis nútený použiť vyššiu lakovaciu konštantu, tak ako mu to explicitne prikazuje ust. § 799 ods. 2
Občianskeho zákonníka a nepostačuje strohé konštatovanie v oznámení o poistnom plnení, že priznáva
lakovaciu konštantu vo výške 100 %. Nedodržanie zákonného postupu žalovaným má podľa žalobcu

za následok nemožnosť preukázať, že by fakturované náklady na opravy nezodpovedali výške škody,
keď žalovaný mal výšku lakovacej konštanty šetriť v priebehu šetrenia poistnej udalosti, nie až po
ukončení šetrenia v súdnom konaní, keďže on je subjektom, ktorý v zmysle zákona vykonáva šetrenie
poistnej udalosti a disponuje celým likvidačným spisom. K cene práce za normohodinu opakovane
žalobca poukázal na to, že dôkazné bremeno v danom prípade viazalo žalovaného, ktorý nezdôvodnil

na základe čoho krátil poistné plnenie a argumentoval strohým vyjadrením v Oznámení o poistnom
plnení, v súdnom konaní odkazoval na svoje Zmluvné dojednania, ktoré predstavujú neprijateľnú
zmluvnú podmienku a sú neplatné, pričom v nich rovnako nie je uvedený žiaden mechanizmus
výpočtu, že pri akom vozidle sa bude aká suma preplácať; nie je akceptovateľné, aby poisťovňa určila
sumu 21 eur/Nh práce bez akéhokoľvek mechanizmu výpočtu; žalobca poukázal v tejto otázke na

rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.10.2024 sp. zn. 5Cob/208/2024, zo dňa 24.11.2022
sp. zn. 1Cob/90/2020 a zo dňa 18.07.2024 sp. zn. 6Cob/131/2023. Žalobca záverom upozornil na
bohatú judikatúru, ktorá sa v obdobných veciach vysporiadala s argumentáciou žalovaného v prospech
žalobcu, napr. rozsudky Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.09.2020 sp. zn. 4Cob/67/2020, zo dňa
29.09.2020 sp. zn. 4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020 sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022 sp. zn.

3Cob/143/2020, zo dňa 15.07.2020 sp. zn. 4Cob/20/2020, zo dňa 19.11.2020 sp. zn. 5Co/383/2019, zo
dňa 27.07.2023 sp. zn. 3Cob/165/2022, zo dňa 28.02.2023 sp. zn. 4Cob/158/2022, rozsudky Krajského
súdu v Prešove zo dňa 25.06.2020 sp. zn. 20Co/121/2019, zo dňa 05.05.2021 sp. zn. 23Co/23/2020,
rozsudkyKrajskéhosúduvBratislavezodňa29.10.2024sp.zn.5Cob/208/20254,zodňa09.06.2021sp.zn. 4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020 sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022 sp. zn. 2Cob/39/2020,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 21.09.2017 sp. zn. 4Cob/16/2021, rozsudok NS SR
sp. zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2009 a množstvo ďalších.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 03.01.2025, zotrval na
svojej predchádzajúcej argumentácii, zopakoval, že konajúci súd žalovaným predložené dôkazy
nevyhodnocoval, úplne ich opomenul v rozpore so základnými princípmi civilného konania pre
hodnotenie dôkazov. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný neinformoval poisteného o výške nákladov na

opravu a nepreukázal, že tak urobil, teda že Kalkulácia nákladov nebola doručená priamo poistenému,
poukázal žalovaný na to, že žalovaný riadne preukázal, že emailová správa zo dňa 09.06.2023 bola
doručená priamo poškodenému (E.), ktorú skutočnosť žalobca spochybnil až v odvolacom konaní,
teda zo strany žalobcu ide o novoty v konaní. Zopakoval k námietke, že spoločnosť Slovexperta
odoslala email poistenému, že žalovaný pri výkone svojej činnosti robí úkony prostredníctvom
zamestnancov, štatutárnych orgánov a prostredníctvom splnomocnených partnerov, ktorým je aj

spoločnosť Slovexperta, ktorá po vykonaní obhliadky zasiela poškodenému dokumenty nevyhnutné pre
riešenie škody a žalovaný nevidel zmysel v tom, aby dokumenty z obhliadky zaslala najprv spoločnosť
Slovexperta žalovanému ako poisťovni, a tá by následne dokumenty zaslala poškodenému. Žalovaný
uviedol, že nie je jeho zákonnou povinnosťou oboznamovať poškodeného istou špecifickou formou,
napr. doporučeným istom a že tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nepreukázal, že poškodenému

bola emailová správa aj skutočne doručená a oboznámil sa s ňou, nemôže byť na ťarchu žalovaného,
ktorý riadne zaslal všetky podklady na emailovú adresu poškodeného. Potrebné podklady sa tak dostali
do dispozičnej sféry poškodeného resp. žalobcu a skutočnosť, či sa s nimi poškodený oboznámil
je už na jeho zodpovednosti a nejde na ťarchu žalovaného. Ak chcel žalobca kvalifikovane poprieť
skutkové tvrdenia žalovaného, nestačilo len ich spochybnenie, ale aj preukázanie opaku v zmysle CSP

a ide tak o nové tvrdenia žalobcu uvádzané ako novoty v odvolacom konaní v rozpore s ust. 366
CSP. Zároveň žalovaný poukázal na upozornenie v Kalkulácii nákladov, podľa ktorého žalobca mal
k dispozícii zoznam zmluvných servisov, v ktorých si mohol dať opraviť poškodené motorové vozidlo
a bol riadne oboznámený s tým, aká výška nákladov bude priznaná v prípade vykonania opravy v
neautorizovanom servise. Žalovaný s odkazom na ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka uviedol,

že súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poškodeným a žalovaným sú poistné podmienky, ktoré
slúžia na to, aby zmluvné dojednania bezprostredne v zmluve neboli zbytočné obšírne a neprehľadné
(rozsudokKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.10Co/147/2019zodňa31.07.2019).Žalobcatvrdil,žežalovaný
nezákonne krátil poistné plnenie poškodeného, avšak je zásadný rozdiel medzi krátením poistného
plnenia a určením výšky poistného plnenia v súlade s poistnou zmluvou. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení

tvrdil, že dôkazné bremeno vo vzťahu k výške lakovacej konštanty je výlučne na strane žalovaného ako
poisťovne, ktorý priznal lakovaciu konštantu na úrovni 100 %, poukázal opakovane na rozhodnutie MS
Bratislava III sp. zn. 62Cb/67/2023 zo dňa 01.10.2024 a sp. zn. B1-36Cb/43/2022 zo dňa 12.11.2024.
Žalovaný zopakoval svoj odvolací návrh.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 11.02.2025 a opakovane poukázal
na to, že vzťah medzi poškodeným a žalovaným z poistnej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským, čo
žalovaný opomína a argumentuje Zmluvnými dojednaniami (VPP). V konkrétnom prípade
žalovaný do svojich Zmluvných dojednaní zahrnul ustanovenia, ktoré obmedzujú výšku poistného
plnenia (podmienenie vykonania opravy iba v určitých servisoch schválených poistiteľom, sankcia

poisteného v prípade, ak bude realizovať opravu v inom ako zmluvnom autorizovanom servise vo
forme nevyplatenia celého poistného plnenia, na ktoré má poistený nárok), ktoré obmedzenia sú v
rozpore s Občianskym zákonníkom (§ 799 ods. 3 a § 809 Občianskeho zákonníka), podľa ktorého môže
byť poistné plnenie primerane znížené len v zákonom vymedzených prípadoch, pričom jednostranné
obmedzovanie výšky náhrady nad rámec týchto ustanovení nie je dovolené. Tým, že žalovaný svojvoľne

zavádza obmedzenia výšky poistného plnenia, zasahuje do zákonných práv poisteného a oslabuje
jeho právne postavenie. Žalobca zopakoval aj to, že takéto Zmluvné dojednania nie sú v súlade so
zákonom, nepožívajú právnu ochranu a obchádzajú kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka,
preto navrhol, aby súd tieto vyhlásil za neplatné a neúčinné vo vzťahu k uplatnenému nároku na poistné
plnenie a poukázal na to, že takýto prístup k problematike Zmluvných dojednaní zastávajú aj súdy

(rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Cob/208/2024 zo dňa 29.102024) a Zmluvné dojednania,
ktoré obmedzujú výšku poistného plnenia, porušujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Poisťovňa
ukladá poškodenému/spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu a podmieňuje poskytnutie služby
(vyplatenie plnej výšky poistného plnenia) alebo predaja výrobku predajom iného výrobku aleboposkytnutím inej služby (oprava v jej zmluvnej opravovni alebo autorizovanom servise). Žalovaný vo
vyjadrení uviedol, že žalobca spochybnil doručenie emailu, ktorého obsahom bola kalkulácia nákladov
na opravu až v odvolacom konaní, k čomu žalobca poukázal na podanie zo dňa 18.01.2024, kde

uviedol, že žalovaný neposkytol zoznam zmluvných servisov a žalobca poukázal na to, že žalovaný
sám porušil svoje vlastné Zmluvné dojednania (nezmyselne podmieňuje vyplatenie poistného plnenia a
sám nedodrží pre neho vyplývajúcu povinnosť a neodošle poškodenému zoznam servisov resp. neurčí
poškodenému opravovňu, v ktorej sa má oprava realizovať). Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že dňa
09.06.2023 odoslal poškodenému Zápis o poškodení vozidla a aj kalkuláciu nákladov na opravu, ktorej

obsahom mala byť aj informácia o tom, kde nájde poškodený zoznam zmluvných opravovní, kde nastáva
priestor pre nejasnosti, pretože s odkazom na čl. 9 ods. 4 Zmluvných dojednaní predložené dôkazy
ani tvrdenia žalovaného nepreukázali, že by určil poškodenému/spotrebiteľovi opravovňu, do ktorej
si má dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo. Pokiaľ žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno
v otázke preukázania „navýšenia“ lakovacej konštanty je na strane žalobcu, žalobca zopakoval, že
žalovaný neodôvodnil, prečo priznal lakovaciu konštantu len vo výške 100 % a že výšku lakovacej

konštanty mal žalovaný šetriť v priebehu šetrenia škodovej udalosti, nie až v priebehu súdneho konania
a mal si od žalobcu (servisu) vyžiadavať doplňujúce dokumenty za účelom objasnenia, prečo bol servis
nútený použiť lakovaciu konštantu v uvedenej výške. Doplnil, že lakovacia konštanta vo výške 100 %
nie je pevne stanovená výška, ale odvíja sa jednak od značky, typu motorového vozidla, odporúčaní
výrobcov a pod.; žalovaný sa snaží mylne navodiť dojem, že akékoľvek určenie lakovacej konštanty nad

100% predstavuje navýšenie. S argumentáciou žalobcu, že žalovaný nepreukázal primeranosť určenia
lakovacej konštanty v rozsahu 100 %, sa stotožnil aj súd prvej inštancie.

7. Žalovaný sa viac k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo
o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska

procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že
súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku,
a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z
vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V
odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil

svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal
tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré
nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil

a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako
aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú
verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP).
Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v

záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k podstatným odvolacím
námietkam žalovaného.

10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca (ako postupník pohľadávky
poškodeného) sa žalobou domáhal od žalovaného ako poisťovne zaplatenia poisteného plnenia

z havarijného poistenia poškodeného/poisteného v sume 334,65 eur titulom neuhradenia časti
nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla v rámci poistného plnenia, pričom k poškodeniu
poškodeného motorového vozidla došlo v dôsledku poistnej udalosti, ktorá bola žalovanému riadne
nahlásená, poškodené motorové vozidlo bolo opravené v servise žalobcu vo výške nákladov celkovo
1.591,72 eur; žalovaný krátil nárok poisteného z dôvodu neprimerane účtovaných normohodín prác pre

neautorizovaný servis a neprimeraných nákladov na lakovací materiál, o sumu, ktorá je predmetom
žaloby, ktorú žalovaný neuhradil.11. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

12. Podľa ust. § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a
fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré

sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

13. Podľa ust. § 797 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,
alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne,

ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie
je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného
mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému
na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod

neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

14. Podľa ust. § 799 ods. 1 až 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať
povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,

že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť
potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

15. Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na
ktorú sa poistenie vzťahuje.

16. Podľa ust. čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných
opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady
stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený
informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných neautorizovaných
opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 € bez DPH.

17. Podľa ust. čl. 9 ods. 4 Zmluvných dojednaní, poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej
sa má oprava vykonať, pričom ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa
pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.

18. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b)
CSP (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza,
že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho
naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných
práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami,
ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1
Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri

jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.Každékonaniesúdualeboinéhoorgánu,ktoréjevrozporesozákonom,jeporušenímÚstavou
zaručenéhoprávanasúdnuochranualeboinúprávnuochranu(I.ÚS26/1994).Pojem„procesnýpostup“
bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická,vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra
prejednaniaveci(toakosúdviedolspor)znemožňujúcastranesporurealizáciujejprocesnýchoprávnení
a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015,

5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký
postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu
a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude
znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj
na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný

priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného
nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci
žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila
možnosť aktívnej účasti na konaní.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s

právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá
právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne
odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k

porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia
(porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo
190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo
152/2018).

20. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo
218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i
relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.

21. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm.
b) CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení
strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil,
uviedol, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo

so všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní
ani nevzhliadol taký nesprávny procesný postup, ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanému ako
sporovej strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie
práva na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký prípad nešlo.

22. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací
súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej vecinemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,

prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.

23. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred súdom prvej
inštancie a v jeho rozhodnutí vzhliadnuté nebolo. V posudzovanej veci odvolací súd považuje skutkové
zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. Súd

prvej inštancie jednoznačne podradil uplatnený nárok pod ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce
sa poisteného plnenia (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka), ktoré v napadnutom rozsudku aj citoval
a na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, poukázal len ako na všeobecné ustanovenia o zodpovednosti
za škodu.

24. Odvolacia argumentácia a obrana žalovaného (v zásade zhodná s tou, uplatnenou pred súdom
prvej inštancie) spočívala v tom, že žalovaný limitoval (čiastočne neuznal a odmietol plniť) poistné
plnenie s ohľadom na normohodiny opravárenských prác (účtovaných vo výške 40 eur bez DPH/
normohodina) v dôsledku nerovného/odlišného postavenia zmluvných, nezmluvných, autorizovaných
a neautorizovaných servisov v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní a na nepreukázanie

dôvodnosti (teda neprimeranosti) nákladov na použitý lakovací materiál (lakovacia konštanta 120 %).
Súd prvej inštancie pritom jasne a celkom zrozumiteľne vysvetlil, že neexistuje žiaden legitímny podklad
pre rozdielne posudzovanie výšky poistného plnenia v závislosti od druhu autoservisu, v ktorom bola
vykonaná oprava havarijne poisteného motorového vozidla a rovnako vo vzťahu ku kráteniu poistného
plnenia v časti nákladov na lakovanie celkom správne žalovanému pripísal neunesenie dôkazného

bremena v spore.

25.Odvolacísúdsaplnestotožňujesnázoromprvoinštančnéhosúdu,ževykonanieopravynezmluvným
či neautorizovaným servisom samo o sebe bez ďalšieho nediskvalifikuje poisteného z možnosti
preplatenia normohodiny práce účtovanej týmto autoservisom. Na uvedenom nič nemení ani čl. 9 ods. 2

písm. c) Zmluvných dojednaní, zakotvením ktorého žalovaný obchádza doterajšie závery rozhodovacej
praxe vnútroštátnych aj nadnárodných súdov, ktorá poisťovateľom (vrátane žalovaného) vytýkala
nesprávne posudzovanie primeranosti príp. účelnosti nákladov vynaložených poisteným na opravu
poškodeného motorového vozidla v závislosti od toho, či opravu vykonal autorizovaný/neautorizovaný,
zmluvný/nezmluvný servis (viď. napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.06.2021 sp. zn.

4Cob/16/2021, zo dňa 18.06.2020 sp. zn. 1Cob/76/2019, zo dňa 29.03.2022 sp. zn. 2Cob/39/2020, zo
dňa 30.07.2024 sp. zn. 3Co/51/2024, rozsudky Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.09.2020 sp. zn.
4Cob/77/2020, zo dňa 17.12.2020 sp. zn. 4Cob/153/2020, zo dňa 11.01.2022 sp. zn. 3Cob/143/2020,
zo dňa 15.07.2020 sp. zn. 4Cob/20/2020, zo dňa 19.11.2020 sp. zn. 5Co/383/2019, zo dňa 27.07.2023
sp. zn. 3Cob/165/2022, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.06.2020 sp. zn. 20Co/121/2019

a iné). Je potrebné uviesť, že aj keď poistné plnenie (na rozdiel od nároku na náhradu škody) je nárokom
vyplývajúcimzozmluvnéhovzťahu,vdôsledkučohojehovznikavýškasúpodmienenéadeterminované
dojednaniami v poistenej zmluve, všeobecných poistných podmienkach či zmluvných dojednaniach,
zmluvná úprava regulujúca poistné nároky musí obstáť v korelácii jednak so všeobecnou úpravou
poistných zmlúv v Občianskom zákonníku, jej zmyslom a účelom a v prípade spotrebiteľských právnych

vzťahov aj so spotrebiteľskou právnou ochranou. Krátenie poistného plnenia len v dôsledku toho, či
opravu vykonal zmluvný/nezmluvný, autorizovaný/neautorizovaný servis, nie je aj podľa odvolacieho
súdu a ustálených záverov súdnej praxe legitímne a nepožíva právnu ochranu.

26. V danom prípade opravu poškodeného motorového vozidla vykonal neautorizovaný servis, ktorý

má v obchodnom registri ako predmet podnikania zapísanú opravu cestných motorových vozidiel, a na
ktorého bola poisteným postúpená žalovaná pohľadávka s príslušenstvom. Argumentácia žalovaného,
v ktorej poukazoval na rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, je v súčasnosti
jednotnou rozhodovacou praxou prekonaná a nemá oporu vo vnútroštátnej ani európskej legislatíve.Absentuje akýkoľvek zákonný podklad pre jednostranné nanútenie vôle poisťovateľa pri výbere servisu
a uprednostňovanie zmluvných či autorizovaných servisov môže mať výlučne odporúčací charakter.
V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť,

pokiaľ náklady boli účelne vynaložené a smerovali k odstráneniu následkov spôsobených poistnou
udalosťou, ktorá je predmetom poistného krytia (havarijného poistenia). Nemožno od neho spravodlivo
žiadať, aby zohľadňujúc finančný záujem poisťovne, si pred opravou poškodeného motorového vozidla
robil prieskum na trhu a oslovil za účelom opravy servis ponúkajúci najnižšiu cenu v regióne. Všetky
servisy majú rovnaké postavenie a aj s poukazom na ochranu hospodárskej súťaže a európsku

legislatívu podporenú nadnárodnou súdnou praxou nie je možné preferovať či zvýhodňovať len
niektoré z nich. Uvedené vyplýva aj z nariadenia (Komisie EÚ) č. 330/2010 zo dňa 20.04.2010
o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 ZFEÚ na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a
nariadenia komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 ZFEÚ na kategórie
vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä
k predajnému trhu (tzv. bloková výnimka), a v zmysle ktorého majú všetky servisy rovnaké postavenie

a nie je prípustné zvýhodňovať či znevýhodňovať niektoré z nich. Ak daný servis má oprávnenie na
vykonávanie opravárenskej činnosti, môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis.
Aj podľa praxe a usmernení Európskej únie, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom
či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo
servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne

dôvodom krátenia poistného plnenia. Rovnako je potrebné uviesť, že ceny na trhu sú tvorené
všetkými servismi, bez ohľadu na to, či sa jedná o servisy zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo
neautorizované. Nemožno tak súhlasiť s postupom žalovaného, ktorý v závislosti od výberu servisu
priamo podmieňuje výšku poistného plnenia, ktorým spôsobom žalovaný núti spotrebiteľa, aby si v
prípade poškodenia vozidla zakúpil službu v ním preferovanom autoservise, čím výrazným spôsobom

zasahuje do jeho práv a neprípustne obmedzuje základný princíp autonómie v zmluvných vzťahoch,
v dôsledku čoho sa takáto zmluvná podmienka javí ako neprijateľná a v rozpore s ust. § 4 ods.
3 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy a nemôže preto
požívať právnu ochranu (viď. primerane rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.11.2020 sp.
zn. 5Co/383/2019, zo dňa 11.01.2022 sp. zn. 3Cob/143/2020, rozsudok Okresného súdu Košice I zo

dňa 09.12.2020 sp. zn. 30Cb/11/2020). Bez ohľadu na to, či k vykonaniu opravy dôjde v zmluvnom/
nezmluvnom či autorizovanom/neautorizovanom servise, žalovanému zostáva zachovaná možnosť
verifikovať primeranosť a účelnosť vyúčtovaných nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla.
V danom prípade však žalovaný nenamietal nedodržanie predpísaného technologického postupu či iné
nedostatky pri oprave motorového vozidla neautorizovaným servisom a zníženie poistného plnenia oprel

výlučne o sporný čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, ktorý výšku poistného plnenia determinuje
postavením autoservisu vykonávajúceho opravu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na predmetné znenie
Zmluvných dojednaní je rovnako potrebné dodať, že sám nedodržal postup v ňom opísaný, keď v konaní
netvrdil ani nepreukázal, že by po zdokladovaní rozsahu poškodenia poškodeného motorového vozidla
poisteného písomnou formou informoval o výške primeraných nákladov na opravu v nezmluvnom,

neautorizovanom servise, ako to predpokladá čl. 9 ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní a zároveň sa
nejedná ani o prípad, kedy by žalovaný určil na vykonanie opravy opravovňu podľa ods. 4 predmetného
ustanovenia.

27. K samotnému limitu normohodiny práce stanovenému žalovaným v Zmluvných dojednaniach je

potrebné dodať, že žiadnym spôsobom nereflektuje druh opravovaného motorového vozidla (značku
resp. triedu) a opravárenských prác (lakovnícke, mechanické, elektrikárske) a ani územný región,
v ktorom má byť oprava vykonaná, ako činitele ovplyvňujúce cenotvorbu opravárenských prác, a v
neposlednom rade zastropovanie výšky normohodiny žalovaným v roku 2017 (Zmluvné dojednania
platné od 01.10.2017) s použitím aj na opravy vykonávané s odstupom času niekoľko rokov (poistná

udalosť z r. 2023) nereflektuje ani na prirodzený nárast cien na trhu.

28. Uzavretie poistnej zmluvy poisteným (právnym predchodcom žalobcu), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli Zmluvné dojednania, bez ďalšieho nezbavuje žalovaného (v postavení dodávateľa)
zodpovednosti za obsah Zmluvných dojednaní a vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré

spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť. Súd prvej inštancie preto správne neprihliadol na čl. 9
ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, ktoré neprípustne výšku poistného plnenia robí závislou od toho,
či opravu motorového vozidla vykonal autorizovaný/neautorizovaný servis, zmluvný/nezmluvný servis,
a aj vzhľadom k tomu, že ak žalovaný mal za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vovýške 40 eur bez DPH je cena neprimeraná v danom regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia (žalovaný len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce bez akéhokoľvek
odôvodnenia, bez predloženia cenníkov, opierajúc sa pri nich rovnako ako pri stanovení lakovacej

konštanty iba o kalkulačný program Audatex, ktorý však môže slúžiť len ako orientačná pomôcka,
keďže nemôže brať do úvahy všetky eventuality, ktoré si daná oprava poškodeného motorového vozidla
vyžadovala) a považoval žalobou uplatnený doplatok poistného plnenia za dôvodný a zodpovedajúci
preukázateľne primeraným nákladom na opravu motorového vozidla (čl. 9 veta prvá Zmluvných
dojednaní). Žalovaný v konaní nijak nepreukázal, že ním v Zmluvných dojednaniach nastavený horný

limit pre výšku normohodiny (25 eur bez DPH) zodpovedá primeraným nákladom na opravu v danom
regióne pre danú značku a typ poškodeného motorového vozidla vykonávanú neautorizovanými
servismi.

29. V súlade s ustálenou súdnou praxou prvoinštančný súd tiež konštatoval, že ak žalovaný chcel
relevantne a predovšetkým účinne spochybniť náklady na lakovací materiál (lakovacia konštanta 120

%), zaťažovalo ho v tomto smere dôkazné bremeno, ktoré v spore neuniesol (viď. napr. rozhodnutie NS
ČR zo dňa 18.05.2017, sp. zn. 32Cdo/2120/2015, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie). Žalovaný
vo svojej argumentácii opomína, že zmluvu o havarijnom postavení uzatváral v pozícii dodávateľa
(t.j. silnejšieho subjektu záväzkového vzťahu) so spotrebiteľom (t.j, slabším subjektom záväzkového
vzťahu). Aj pri zohľadnení skúseností a dostatočného odborného personálneho substrátu žalovaného pri

likvidácií poistných udalostí z havarijného poistenia, možno súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že za
danej situácie nemožno spravodlivo požadovať od spotrebiteľa nedisponujúceho odbornými znalosťami
v danej oblasti, aby preukazoval, či servis vykonávajúci opravu použil primerané množstvo lakovacieho
materiálu.Akceptovateľnýmjepretosamotnépredloženiefaktúryarozpisuvykonanýchprácapoužitého
materiálu zo strany autoservisu, ktoré poisťovateľ pri zohľadnení záverov z obhliadky poškodeného

motorového vozidla má v rámci likvidácie poistnej udalosti verifikovať, a pokiaľ kráti poistné plnenie
pre neprimeranosť ceny či množstva použitého materiálu, musí túto skutočnosť v súdnom konaní aj s
poukazom na znalosť cien na trhu v danej oblasti a spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, ktorý
ostal postúpením pohľadávky nedotknutý, relevantným spôsobom preukázať.

30. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.

Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto
na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

31. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo
výroku II. o trovách konania) pristúpil len formálne za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti
v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP (rozsudok NS SR zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6 Cdo 222/2016,
sp. zn. 7Cdo/134/2017). Výroku o nároku na náhradu trov konania, aby bol tento vykonateľný, musí

podľa NS SR: „zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto
a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude
splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s
rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre

prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.“

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100 %, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).