Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

Legislation area – Trestné právoŽivot a zdravie

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/80/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7922010324
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7922010324.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého PhD.
a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 25. novembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h) Tr. zák., o odvolaní prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.05.2025 sp. zn. 5T/68/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súdu Trebišov rozsudkom zn. 5T/68/2022 zo dňa 15. mája 2025
obžalovaného A. B. C. D. E. F. G. H. A. I. F. , nar. XX.XX.XXXX v J. K., trvale bytom L. M. XXX
podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku o s l o b o d i l spod skutku obžaloby Okresnej prokuratúry
Trebišov sp. zn. 2 Pv 320/21/8811, ktorý spáchal tak, že obvinený, pracujúci na pracovnej pozícii, ako

signalista stavadla č. 2 ŽSR OR Košice, N. O. G. P., dňa 13.08.2021 v čase okolo 13.11 h pri obsluhe
železničného priecestia SP 1303 v km 37,934, ktoré bolo zabezpečené priecestným zabezpečovacím
zariadením (PPZ) 1. kategórie typu PZS 1Z so závorami bez aktívnej signalizácie so závislosťou od
vchodového návestidla „S“ na stavadle č. 2 železničnej stanice O. G. P. počas výlukových prác na
druhej traťovej koľaji, porušil predpisy železničnej dopravy tým, že v čase riadne postavenej vchodovej
vlakovej cesty z prvej traťovej koľaji zo smeru Michaľany pre prichádzajúci osobný vlak 8817 smerom

do železničnej stanice O. G. P., nesprávnou obsluhou priecestného zabezpečovacieho zariadenia, pri
ktorej po aktivácii činnosti priecestného zabezpečovacieho zariadenia jazdou osobného vlaku 8817 a
jeho vstupom do približovacieho obvodu v km 39,583 a spustení výstrahy na výstražníkoch priecestného
zabezpečovacieho zariadenia obvinený nedovoleným obsluhovaním „núdzového tlačidla“ spočívajúcom
v zapevnení tohto tlačidla do stlačenej polohy a zaistením proti vráteniu do základnej polohy pre
otvorenie závor do zvislej polohy, čo malo za následok, že bol umožnený vstup a prechod osobných

motorových vozidiel cez v tom čase nechránené - neaktívne železničné priecestie a osobný vlak
mal riadne postavenú vchodovú cestu, mal dovolený vchod do stanice vchodovým návestidlom „S“
do železničnej stanice O. G. P., avšak tento osobný vlak 8817 prechádzal cez neaktívne železničné
priecestie v rýchlosti 98 km/h a takto došlo na uvedenom železničnom priecestí v čase o 13.15 h k
stretu osobného vlaku 8817 vedeného elektrickým rušňom HKV 163.104, kde predná časť tohto rušňa
osobného vlaku 8817 narazila do ľavej bočnej časti osobného motorového vozidla továrenskej značky

Škoda Roomster ev. č. P., ktoré v rýchlosti 22 km/h v smere od obce M. po štátnej ceste 1/79 smerom na
obec O. G. P. prechádzalo cez uvedené nechránené - neaktívne železničné priecestie, a to v čase, kedy
sú rahná závor zabezpečovacieho priecestného zariadenia vo zvislej polohe v dôsledku čoho došlo k
zrážke vlaku s osobným motorovým vozidlom a následne dopravnej nehode na železničnom priecestí
SP 1303 v dôsledku čoho vodič nebohý A. Q. L., nar. XX.XX.XXXX osobného motorového vozidla
továrenskej značky Škoda Roomster ev. č. P. utrpel podľa vypracovaného znaleckého posudku z odboru

zdravotníctvo a farmácia, mnohopočetné zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste dopravnej
nehody podľahol a taktiež spolujazdkyňa nebohá J. L., R. I., nar. XX.XX.XXXX sediaca na prednomsedadle v uvedenom vozidle podľa vypracovaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a
farmácia utrpela mnohopočetné zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste dopravnej nehody
podľahla. Uvedenou zrážkou taktiež došlo k poškodenou elektrického rušňa HKV 91 56 6 163 104-3

OS vlaku 8817 podľa vypracovaného znaleckého posudku z odboru železničnej dopravy a ku škode vo
výške 9.500,- € pre spoločnosť ZSSK, a. s., so sídlom Bratislava, ul. Rožňavská č. 1, IČO: 35914939
a k totálnemu poškodenou osobného motorového vozidla Škoda Roomster ev. č. P., kde ku dňu
dopravnej nehody toto vozidlo predstavovalo hodnotu 2.050,- € podľa vypracovaného znaleckého
posudku z odboru doprava cestná pre poškodeného neb. A. Q. L.. Obvinený nesprávnou obsluhou

zabezpečovacieho zariadenia pri stavaní vchodovej vlakovej cesty pre prichádzajúci vlak OS 8817
porušil jednak pracovnú náplň ním podpísanú dňa 20.01.2020 a predpisové ustanovenia PP ŽST O. G.
P. príloha č. 4, miestne odchýlky č. 127 písm. b), bb), bc), ako aj prílohu č. 5 pri stavení vlakových ciest
a obsluhe PPZ v km 37,934 na St. č 2 v zmysle dodržania záverovej tabuľky ŽTS O. G. P. a opakovane
porušil predpis ŽSR D106/T106 kapitola X, čl. 49, kde je uvedené, že je akýmkoľvek spôsobom tlačidlo
núdzového otvorenia priecestia v stlačenej polohe zapevňovať je zakázané a predpis ŽSR D101/T101

čl. 224, kde je okrem iného uvedené, že po skončení jazdnej cesty je obsluhujúci pracovník povinný
vrátiť staničné zabezpečovacie zariadenie do základnej polohy, ak je predpisom pre obsluhu určená,
ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného Železničnú spoločnosť Slovensko, a. s., Bratislava,
Rožňavská 1, IČO: 35 914 939 s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, v ktorom uviedol nasledovné.

Na obžalovaného A. B. C. bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Trebišov dňa 22.07.2022 pod sp. zn.
2 Pv 320/21/8811 podaná obžaloba pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona

s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zákona na Okresný súd Trebišov na tom skutkovom
základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti obžaloby.

Okresný súd Trebišov pod sp. zn. 5T/68/2022 zo dňa 15.05.2025 oslobodil obžalovaného A. B. C. spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. 2 Pv 320/21/8811 zo dňa 22.07.2022 pre skutok právne

kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zákona, pretože podľa názoru súdu nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný.

V súvislosti s nárokom na náhradu škody, podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku okresný súd odkázal

poškodeného Železničnú spoločnosť Slovensko, a. s. na civilný proces.

Okresný súd Trebišov podľa názoru prokurátora nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci a pochybil,
keď obžalovaného neuznal za vinného zo spáchania vyššie uvedeného skutku.

Po vrátení veci Krajským súdom v Košiciach okresný súd doplnil dokazovanie, pričom obžalovaný
naďalej trval na tom, že nie je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Súd v rámci dokazovania vykonal výsluchy svedkov C. E., A. P. S., P. Q., T. L., T. S., ako aj znalca doc.

Ing. Jozefa Gašparíka, PhD.

Na základe výsluchu vyššie uvedených svedkov súd dospel k záveru, že v inkriminovaný čas dňa
13.08.2021 mohlo dôjsť k mimoriadnej závade na zariadení, ktorú skutočnosť obžalovaný nemohol
ovplyvniť.

Po preskúmaní odôvodnenia rozsudku okresného súdu sa s týmto rozhodnutím odvolateľ nestotožňuje.Okresný súd Trebišov nedostatočne a zle vyhodnotil svedecké výpovede svedkov C. B. J. a P. E. U..
Taktiež zle vyhodnotil znalecký posudok znaleckej organizácie D. O.. S., cestná doprava zo záverov
ktorého vyplýva, že na základe známych skutočností a technických prijateľných analýz, čo sa týka

priebehu nehodového deja sa uvádza, že technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna
obsluha zo strany signalistu, nakoľko tento ignoroval prichádzajúci vlak a nesprávnou obsluhou tlačidla
„núdzové otvorenie závor“ závory boli otvorené a červené svetlá neblikali a tak umožnil vjazd osobného
motorového vozidla na priecestie.

Okresný súd Trebišov zle vyhodnotil aj znalecký posudok z odboru Železničná doprava, odvetvie
technický stav a odhad hodnoty koľajových vozidiel a nehody v železničnej doprave, z ktorého je
taktiež zrejmé, že predmetná nehoda je vyústením niekoľkých pochybení do kumulatívneho výsledku
sledu udalostí, činnosťou signalistu na stavadle 2, ktorý porušil predpísané postupy pre obsluhu
PZZ a pre stavanie vlakových ciest, správanie sa vodiča CMV Škoda Roomster, ktorý si mohol
počínať opatrnejšie pri prejazde železničným priecestím a obsluha rušňovodiča vlaku 8817, ktorý zvolil

nesprávnu techniku vedenia dráhového vozidla pri spomalení na zníženie rýchlosti na traťovú rýchlosť
60 km/h. V uvedenom prípade nemožno stanoviť jednoznačné možnosti zabránenia uvedenej nehode,
hlavnou príčinou je zlyhanie ľudského faktora v riadení dopravnej prevádzky železníc, signalistu na
stavadle 2 v podmienkach nízkeho štandardu technických prostriedkov, zabezpečenia a automatizácie
dopravnej prevádzky. Taktiež znalec konštatuje, že signalista dokázateľne pochybil už v čase o 12:45 h

pri stavaní vlakovej cesty pre vlak 8861 v smere na Michaľany.
Signalista na stavadle 2 pri svojej činnosti nesprávne obsluhoval zabezpečovacie zariadenie pri stavaní
vchodovej vlakovej cesty pre vlak 8817, kedy porušil svoje povinnosti.
V posudku sa ďalej uvádza, že v deň dopravnej nehody nebola zaznamenaná žiadna porucha a
samotný obžalovaný uviedol, že zariadenie fungovalo riadne. V závere znalec uviedol že vzhľadom ku

komisionálnym prehliadkam po nehode, ktoré potvrdili funkčnosť zariadenia si nevie predstaviť nejakú
technickú poruchu, v dôsledku ktorej by došlo k zlyhaniu PZZ.

Znalec B. E. z odboru železničná doprava uviedol, že nesprávna obsluha signalistom na stavadle č. 2
spočívala v nesprávnej polohe elektromagnetickej zámky a najmä postavenie vchodového návestidla

na návesť voľno, pričom nebolo zabezpečené, že priecestné zabezpečovacie zariadenie sa pri jazde
vlaku aktivovalo. Povolil vjazd vlaku do stanice bez toho, aby boli splnené všetky nutné podmienky,
čo malo za následok nefunkčnosť zabezpečovacieho zariadenia. Takýto stav je možné dosiahnuť len
tým, že bolo nevhodne a proti predpisom obslúžené núdzové tlačidlo. Dôkazom toho, že sa núdzové
tlačidlo používalo je, že priecestie sa neuzatvorilo a technickým preskúšaním priecestia a poznaním

technických možností, ako môže takýto stav nastať, je možné vyvodiť predpoklad, že tlačidlo bolo v tom
čase obslúžené.

Železnice SR vo svojej správe pri zisťovaní príčiny vzniku vážnej dopravnej nehody dňa 13.08.2021
o 13:15 h uviedli, že tlačidlom núdzového otvorenia závor bolo počas výluky použité signalistom

na stavadle 2 podľa počítadla 19 krát, toto priecestie otváral signalista tlačidlom núdzové otvorenie
priecestia vždy, keď pred priecestím stálo viac áut. Taktiež v správe sa uvádza, že obžalovaný signalista
na stavadle 2 nesprávne zisťoval voľnosť vlakovej cesty, porušil predpisové ustanovenia prevádzkového
predpisu ŽST Slovenské Nové Mesto článok 42 písm. b), nepostupoval správne pri príprave vlakovej
cesty, čím porušil predpisové ustanovenia článku 43 vyššieho predpisu, rovnako nesprávne obsluhoval

zabezpečovacie zariadenia pri stavaní vlakovej cesty, opakovane porušil predpis ŽSR D106/T106
kapitola X, článok 49, kde je uvedené, že je zakázané akýmkoľvek spôsobom tlačidlo núdzového
otvorenia priecestia v stlačenej polohe zapevňovať a predpis ŽSR D101/T101 článok 224, z ktorého
vyplýva, že po skončení jazdnej cesty je obsluhujúci pracovník povinný vrátiť staničné zabezpečovacie
zariadenie do základnej polohy.

Z vyššie uvedených znaleckých posudkov podľa prokurátora vyplýva záver, že technickou príčinou tejto
dopravnej nehody bola nesprávna obsluha zo strany signalistu, pretože ignoroval prichádzajúci vlak
a nesprávnou obsluhou tlačidla núdzové otvorenie závor umožnil vjazd osobného motorového vozidla
značky Škoda Roomster na priecestie.

Záver súdu o tom, že v inkriminovaný čas dňa 13.08.2021 mohlo dôjsť k mimoriadnej závade na
zariadení, ktorú skutočnosť obžalovaný nemohol ovplyvniť, nebolo v žiadnom smere ničím potvrdené.
Súd svoje rozhodnutie, čo sa týka oslobodenia obžalovaného spod skutku obžaloby oprel o svedeckévýpovede T. L., T. S., predloženej videonahrávky, ako aj správy zo Železníc SR o poruchách
zabezpečovacieho zariadenia z minulosti, pričom ignoroval ďalšie dôkazy uvedené vyššie a vykonané
na hlavných pojednávaniach vrátane znaleckých posudkov, správ a svedeckých výpovedí. Čo sa týka

samotnej nahrávky v mobilnom aparáte, ktorú predložila svedkyňa T. S., vynára sa otázka použiteľnosti
takého dôkazu v súdnom konaní, najmä, či takýto dôkaz bol zabezpečení v súlade s Trestným
poriadkom.

Keď súd konštatoval, že k dopravnej nehode v nemalej miere prispeli aj ďalšie faktory, najpodstatnejšia

a základná časť viny spočíva v porušení dôležitých povinnosti zo strany obžalovaného. V súvislosti
s porušením týchto povinnosti, je nutné zohľadniť v zmysle základných zásad pri ukladaní trestu,
ako najdôležitejšiu okolnosť práve spôsobený následok, a to smrť dvoch osôb. Uvedený, ničím
nenapraviteľný následok je aj z hľadiska ochrany spoločnosti tak závažný, že aj v zmysle dôkazov vyššie
naznačených nie je možné sa stotožniť s oslobodzujúcim rozsudkom súdu.

V ďalšej časti svojho odvolania prokurátor odôvodňuje potrebu uloženia nepodmienečného trestu
odňatia slobody obžalovanému v dolnej polovici trestnej sadzby a uloženie trestu zákazu činnosti
spojený so zákazom výkonu zamestnania alebo povolania, na ktoré sa vyžaduje osobitné povolenie v
rámci výkonu činnosti na železnici ŽSR.

V závere svojho odvolania uviedol, že v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku je
trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora na jednej strane
a obvineného a jeho obhajcu na strane druhej. Strany trestného konania pred súdom predkladajú a
vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného usvedčujú alebo oslobodzujú. Posúdenie dôkazov je úlohou súdu
ako nestranného rozhodovacieho orgánu. Platí teda, že súd má rozhodnúť spor medzi prokurátorom

(štátom) a obvineným. Pri tomto rozhodovaní musí súd zachovávať nestrannosť a nesmie iniciatívne
napomáhať jednej alebo druhej strane. Ak by sa tak stalo, došlo by k porušeniu nielen zásady rovnosti
strán v konaní pred súdom, ale aj zásady spravodlivého procesu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa mal akceptovať dôkazy zadovážené v prípravnom

konaní a vykonané na hlavnom pojednávaní v naznačenom smere a vysporiadať sa s nimi v rámci
voľného hodnotenia dôkazov, čo by nepochybne viedlo k iným skutkovým a právnym záverom.

S poukazom na vyššie uvedené preto navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 5T/68/2022 z 15.05.2025, čo do oslobodzujúceho výroku súdu vo

vzťahu k obžalovanému A. B. C., zrušil, vec vrátil a prikázal Okresnému súdu Trebišov, aby vo veci
znova konal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora obžalovaný prostredníctvom obhajcu uviedol, že okresný súd vykonal rozsiahle
dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a v súlade so zisteným skutkový stavom rozhodol, keď

obžalovaného oslobodil spod skutok obžaloby, lebo vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že skutok
spáchal obžalovaný.
V podanom odvolaní proti rozsudku súdu I. inštancie prokurátor sa nevysporiadal s ďalšími vykonanými
dôkazmi v intenciách uznesenia Krajského súdu v Košiciach 8To/73/2023 zo dna 30.01.2024 a tvrdí,
že nehodu zapríčinil obžalovaný bez toho, aby to bolo preukázané objektívnymi dôkazmi, pritom sa

odvoláva na posudok znaleckej organizácie D. O., z odboru cestnej dopravy, ktorý uvádza, že technickou
príčinou dopravnej nehody bola nesprávna obsluha zo strany signalistu. Obhajoba namietla, že táto
organizácia nie je znalcom v odbore železničnej dopravy, preto kvalifikovane sa nemôže ani vyjadriť k
technickej príčine tejto železničnej nehody nehovoriac o tom, že v konaní nebola preukázaná nespráva
obsluha zo strany signalistu - obžalovaného.

V znaleckom posudku znalca V. B. E. z odboru železničnej dopravy bolo uvedené, že sa predpokladá
nevhodné obslúženie núdzového tlačidla v rozpore s predpismi, avšak znalec sa vyjadril, že upevnenie
núdzového tlačidla preukázané nebolo, po železničnej nehode iné osoby nemali prístup na stávadlo
č. 2 a vzhľadom k tomu, zabezpečovacie zariadenie zrejme malo byť deaktivované. Túto skutočnosť

vysvetľuje len tým, že došlo k neoprávnenej manipulácií tlačidla núdzového otvorenia. Znalec vo
svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní sa vyjadril aj k tomu, že zabezpečovacie zariadenie, vydáva
výstražný zvuk, uzatvára závory súčasne a oddelená funkcia nie je možná - to znamená, že ak svieti
červené výstražné svetlo, tak závory nemôžu byť v kolmej polohe. Toto tvrdenie znalca bolo vyvrátenéaudiovizuálnou nahrávkou svedkyne T. S. zo dňa 25.04.2023. Na ďalšom pojednávaní Doc, B. E. tvrdil,
že on nie je znalcom na posúdenie poruchy zabezpečovacieho zariadenia, preto nemôže sa vyjadriť k
skutkovému stavu, ktorý bol potvrdený svedkami T. L. - L. D. O. T. S., ktorí jednoznačne potvrdili, že

zažili situácie, keď blikali červené výstražné svetlá na zabezpečovacom zariadenia, zvukové výstražnú
znamenie nebolo počuť a závory boli v zvislej polohe, čo svedčí o tom, že k poruche na zabezpečovacom
zariadení mohlo dôjsť aj iným spôsobom ako zapevnením núdzového tlačidla alebo manipuláciou tohto
núdzového tlačidla a to bez toho, aby obžalovaný v rozpore s predpismi manipuloval týmto núdzovým
tlačidlom.

V priebehu dokazovania bolo preukázané aj to, že sa jedná o zabezpečovacie zariadenie prvého typu,
ktoré má viac ako 50 rokov a je jediným takýmto zariadením, ktoré nebolo vymenené.

V konaní bolo preukázané aj to, že aj v iných prípadoch došlo k rôznym poruchám aj v minulosti, čo
vyplýva aj zo správy Železníc SR. Je významným dôkazom porucha priecestného zabezpečovacieho

zariadenia zo dňa 25.04,2023, ktorú zaznamenala audiovizuálna nahrávka T. S., keď zabezpečovacie
zariadenie malo poruchu, blikali červené svetlá, zvukové výstražné znamenie nebolo počuť a závory
holi vo zvislej polohe viac ako 5 minút. Zo správy Železníc SR vyplýva, že dňa 25.04.2023 nebola
zaznamenaná žiadna porucha a nebola porucha ani opravená, z čoho vyplýva, že táto porucha
ľubovoľným spôsobom v systéme zabezpečovacieho zariadenia zmizla a zrejme po určitom čase

bol navodený opäť funkčný stav priecestného zabezpečovacieho zariadenia bez zásahu opravára a
pracovníkov Železníc SR, čo jednoznačne preukazuje možnosť poruchy bez toho, aby táto porucha
bola zistená a po určitom čase, ktorý bol minimálne viac ako 10 minút trvala a následne muselo dôjsť
k sfunkčneniu zabezpečovacieho zariadenia bez zásahu opravárov Železníc SR. Práve táto skutočnosť,
ako aj prípad opísaný policajtom T. L. o nefunkčnosti cestného zabezpečovacieho zariadenia, vytvárajú

objektívne preukázaný stav, že bez zásahu obsluhujúceho personálu v danom prípade signalistu -
obžalovaného došlo k poruche, ktorú obžalovaný nezapríčinil, nedošlo ani k zapevneniu núdzového
tlačidla, ani k neoprávnenej obsluhe tohto núdzového tlačidla a napriek tomu zabezpečovacie zaradenie
nefungovalo podľa technických predpokladov a došlo k situácii, že automatické zatváranie závojov sa
neuskutočnilo a takýmto spôsobom došlo k tejto železničnej nehode. Tieto skutočností sú objektívnymi a

jednoznačnými dôkazmi o vzniku poruchy bez činnosti obsluhujúceho personálu bez toho, aby v rozpore
s platnými predpismi došlo k manipulácii núdzového tlačidla a v konečnom dôsledku nefunkčnosť
zabezpečovacieho zariadenia vytvorilo situáciu, že závory neboli uzavreté vtedy, keď podľa technických
predpokladov mali byť zavreté, lebo ich činnosť mala byť usmernená snímačmi prichádzajúceho vlaku.
Je nesporne preukázané, že dlhodobá porucha zo dňa 25.04.2023 preukázala, že zabezpečovacie

zariadenie je nespoľahlivé a v systéme Železníc SR nebolo zistené, že po dobu najmenej 10 minút
závoryboliotvorenévtedy,keďblikaličervenévýstražnésvetláazávorybolivozvislejpolohe.Vuvedený
deň tak ako vznikla porucha v systéme, tak porucha aj zmizla bez zásahu opravárov, ktorá skutočnosť
preukazuje,žeajvinomprípadesatomohlostať,pretospoliehaťsanato,žezabezpečovaciezariadenie
je funkčné a správa sa podľa technických predpokladov, je názorom, ktorý hol vyvrátený objektívnymi

dôkazmi a konkrétnymi prípadmi, a je preukázané, že porucha najmenej v dvoch prípadoch vznikla bez
zapríčinenia obsluhujúceho personálu.

Podľa Trestného poriadku je povinnosťou prokurátora zabezpečiť dôkazy v neprospech, ale aj zároveň
v prospech obžalovaného, preto polemizácia prokurátora o použiteľnosti dôkazu v súdnom konaní ako

audiovizuálnej nahrávky o nefunkčnom technickom stave priecestného zabezpečovacieho zariadenia je
nemiestna a v rámci spravodlivého rozhodnutia vo veci nie je možné nebrať do úvahy tento dôkaz aj za
toho stavu, že to nepodporuje obžalobu prokurátora.

Obžalovaný sa stotožňuje s názorom prokurátora, že trestný proces je kontradiktórnym konaním, ale je

atribútom právneho štátu, že vina obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností má byť preukázaná a na
uznanie viny nepostačujú úvahy bez objektívnych dôkazov. Súd vo veci konal nestranne a vykonával
dôkazy, ktoré boli navrhnuté obhajobou, nakoľko niektoré dôkazy dotknuté organizácie poskytnú len
súdu vtedy, keď jedna alebo druhá strana takýto dôkaz nemôže zabezpečiť, avšak môže žiadať súd,
aby takýto dôkaz bol zabezpečený.

V danom prípade súd nenapomáhal ani jednej procesnej strane a nemôže byť vadou konania, ak súdom
bolí zabezpečené dôkazy, ktoré smerovali k objektívnemu posúdeniu tohto skutkového stavu, preto v
tomto konaní nedošlo k porušeniu zásady rovnosti strán pred súdom a práve vykonaným dokazovaním
boli zachované zásady spravodlivého procesu.Obžalovaný má za to, že súd vo veci riadne zistil skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými okolnosťami
tohto prípadu, argumentami aj obhajoby a v súlade so zákonom rozhodol, keď obžalovaného oslobodil

spod skutku obžaloby, lebo nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Z týchto dôvodov obžalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 319 Trestného
poriadku odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.

Na podklade odvolania prokurátora, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Krajský súd v tejto trestnej veci už raz rozhodoval o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku
okresného súdu sp. zn. 5T/68/2023 zo dňa 11.05.2023, ktorým bola vyslovená vina obžalovaného a bol

mu uložený podmienečný trest odňatia slobody a to uznesením sp. zn. 8To/73/2023 zo dňa 30.01.2024,
ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil tento rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V predchádzajúcom zrušujúcom uznesením sa odvolací súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného

tak, že ju uznal za dôvodnú v tej časti, ktorá sa týkala otázky funkčnosti cestného zabezpečovacieho
zariadenia v čase skutku. Obžalovaný označil dôkazy, ktorých dôkazný význam sa javil ako podstatný
a preto na preverenie obhajoby obžalovaného odvolací súd zrušil predchádzajúci rozsudok okresného
súdu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresnýsúdpovrátenívecinaďalšiekonaniepostupovalstriktnevsúladespokynomodvolaciehosúdu,
keď doplnil dokazovanie v určenom smere vypočutím svedkov, znalca a vyžiadaním listinných dôkazov.
Konajúci súd vynaložil aj dostatočné procesné úsilie za účelom znaleckého posúdenia fungovania
zabezpečovacieho zariadenia, avšak doplniť dokazovanie týmto spôsobom nebolo objektívne možné.
Na základe takto doplneného dokazovania okresný súd znova vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo

ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že nebolo jednoznačne a mimo akúkoľvek
pochybnosť preukázané, že by skutok spáchal obžalovaný, pretože nebolo preukázané, že by
bezprostredne po nehode vstúpili nejaké osoby do objektu stavadla č. 2, resp. že by došlo k manipulácii
s tlačidlom núdzového otvárania závor a zároveň nemožno vylúčiť, že mohlo dôjsť k mimoriadnej závade
na zariadení, ktorú obžalovaný nemohol ovplyvniť.

Po preskúmaní danej veci má krajský súd za to, že na hlavnom pojednávaní, boli okresným súdom
zákonným spôsobom vykonané všetky dôkazy v rozsahu potrebnom pre náležité objasnenie veci
a spravodlivé rozhodnutie súdu. Vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich
vzájomných súvislostiach a dospel k logicky odôvodneným a správnym záverom, s ktorými sa krajský

súd v plnom rozsahu stotožňuje.

Okresný súd sa v dostatočnej miere venoval aj obhajobe obžalovaného, túto vecne posúdil a kriticky
konfrontoval s ďalšími vykonanými dôkazmi, pričom výstižným spôsobom vysvetlil, z akých dôvodov
a na základe akých úvah neuznal vinu obžalovaného, ktorými dôkazmi a nimi preukázanými

skutočnosťami dospel k pochybnostiam o funkčnosti cestného zabezpečovacieho zariadenia a napokon
tieto pochybnosti vyhodnotil v súlade so zásadou in dubio pro reo. Argumentácia okresného súdu, ako aj
spôsob, ktorým sa prvostupňový súd vysporiadal s obhajobu obžalovaného presvedčivo, vyčerpávajúco
a v dostatočnej miere vysvetľuje dôvod oslobodenia obžalovaného spod obžaloby.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, toto odvolací súd preskúmal a dospel k záveru, že sa nemožno
stotožniť s tvrdením, že by okresný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie. Prokurátorom
použitá argumentácia poukazuje len na tú časť vykonaného dokazovania, ktorá nasvedčuje vine
obžalovaného, avšak nevyhnutným logickým predpokladom pre prijatie týchto úvah o vine obžalovaného
je podmienka, že predmetné cestné zabezpečovacie zariadenie bolo v čase skutku plne funkčné

a pracovalo v súlade s technickými očakávaniami. Tento predpoklad je absolútne nevyhnutným pre
vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného, nakoľko v predmetnej veci nebol predložený žiadny
iný dôkaz o tom, že by obžalovaný zapevnil, resp. inak neoprávnene manipuloval s daným tlačidlom
v čase príchodu vlaku č 8817 k miestu zrážky. Iba v takom prípade, ak nie je žiadna pochybnosť o riadnejfunkčnosti daného zariadenia, súhrn vykonaných dôkazov, na ktoré poukázal aj prokurátor, môže viesť
k jedinej logickej a technicky možnej príčine, ktorou je nespochybniteľne len neoprávnená manipulácia
tlačidla núdzového zatvárania závor zo strany obžalovaného. Otázke funkčnosti zabezpečovacieho

zariadenia bola zo strany orgánov činných v trestnom konaní venovaná náležitá pozornosť, keď sa
opakovane preverovala jeho funkčnosť. Na druhej strane však boli v konaní vykonané aj také dôkazy,
ktoré aj podľa hodnotenia odvolacieho súdu, nedovoľujú vysloviť jednoznačný a nepochybný záver, že
toto zradenie muselo byť a aj objektívne bolo, v čase skutku riadne funkčné. Ohľadom otázky funkčnosti
daného zariadenia existujú dve protichodné skupiny dôkazov, pričom ani jedna skupina nepreukazuje

skutočný technický stav zariadenia v čase zrážky. Z dôkazov, o ktoré oprel svoje rozhodnutie aj okresný
súd, vyplýva jedna veľmi podstatná skutočnosť, a tou je, že máme preukázaný prípad zo dňa 17.4.2023,
kedy bola zaznamenaná porucha predmetného zariadenia, ale príčina poruchy nebola zistená a za
ďalšie porucha zo dňa 25.4.2023, ktorú nepochybne preukazuje výpoveď svedkyne S. a ňou vyhotovený
audiovizuálny záznam, nebola Železnicami SR vôbec evidovaná. Z uvedeného vyplýva, že dané
zariadenie môže vykazovať poruchu aj bez toho, aby bola zaregistrovaná zodpovedným subjektom,

môže nastať aj bez akejkoľvek zjavnej príčiny a rovnako tak bez akéhokoľvek zásahu aj odznie
a zariadenie opäť riadne pracuje. Uvedené má za následok, že ani preskúšanie daného zariadenia o 2
hodiny po zrážke, ktoré zistilo jeho správne fungovanie, nemusí vypovedať o jeho skutočnej funkčnosti
v čase zrážky. Táto skutočnosť jednoducho nedovoľuje bez akýchkoľvek pochybností pripustiť vyššie
uvedený logický predpoklad, teda že dané zariadenie bolo funkčné aj v čase skutku. Pri posudzovaní

otázky, či mohla takáto porucha vzniknúť v čase skutku, si treba uvedomiť aj tú skutočnosť, že ide
o poloautomatické, 50 rokov staré zariadenie, jedno z ostatných, ktoré je ešte v prevádzke, ktoré nie
je monitorované kamerami a ktoré bolo opakovane poruchové. Nepochybne inak by sa nazeralo na
uvedené zariadenie, ak by bolo nové, moderné, bez histórie porúch.

Na základe uvedeného sa odvolací súd stotožnil s úvahami a závermi okresného súdu a ma za to,
že nie je možné bez rozumných pochybností povedať, že dané zariadenie bolo v čase zrážky plne
funkčné, a teda jedinou príčinou neuzavretia priecestia musí byť len nedovolená manipulácia núdzového
tlačidla obžalovaným. Za daných skutkových okolností bolo rozhodnutie okresného súdu o oslobodení
obžalovaného spod obžaloby z dôvodu, že nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný správne

a zákonné.

Pokiaľ ide o pochybnosť prokurátora o zákonnosti použitia nahrávky z mobilného telefónu svedkyne
S., odvolací súd udáva, že Trestný poriadok upravuje postup získavania takýchto záznamov, ktorý sa
vzťahuje na orgány činné v trestnom konaní a súd. Predmetný záznam vyhotovila fyzická osoba, nie

štátny orgán. Samotný záznam zachytáva verejné priestranstvo a nie sú na ňom zachytené žiadne
objekty a ani prejavy osobnej povahy, ktorými by sa nedovolene zasahovalo do práv iných osôb
neprimeraným spôsobom, a preto súd nevidí nijaký dôvod, aby tento dôkaz nebolo možné použiť.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou zásahu do kontradiktorného vykonávania dokazovania

na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný už v konaní pred súdom prvého stupňa v rámci svojej obhajoby
navrhoval vykonať dôkazy výsluchom svedkyne S., L. a oboznámenia sa s nahrávkou z telefónu
svedkyne, ako aj ďalšieho dokazovania zameraného na preverenie funkčnosti zabezpečovacieho
zariadenia. Súd prakticky len vyhovel týmto obhajobným návrhom, keďže ich uznal za relevantné a na
preverenie jeho obhajoby zvolil vykonanie takých dôkazov, ktoré mohli presvedčivým spôsobom potvrdiť

alebo vyvrátiť jeho tvrdenia. Hypoteticky by presvedčivejšie mohla vyznieť predmetná argumentácia
odvolateľa v prípade, ak by súd bez akéhokoľvek procesného návrhu obhajoby, resp. bez toho, aby
sa takýmto spôsobom obžalovaný bránil, sám od seba začal spochybňovať funkčnosť zariadenia
a vyhľadávať v tomto duchu dôkazy. V takom prípade by bolo namieste zamyslieť sa nad tým, kde sú
hranice nestrannosti súdu, a čo je obsahom pojmu spravodlivý proces, avšak preskúmavaná vec nie

je takýmto prípadom.

S poukazom na uvedené závery odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora je nedôvodné a bolo
podľa § 319 Tr. por. zamietnuté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravnýprostriedok nie je prípustný.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.