Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 17, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123439374
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123439374.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu:

Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom, zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina
proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava , IČO: 00 585 441, zast. Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., Alžbetínske námestie 323,
Dunajská Streda, o zaplatenie 446,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 446,17 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 %
ročne zo sumy 446,17 eur od 18.08.2023 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z.
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 23.02.2024 domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť celkom sumu 446,17 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 446,17 eur od 18.08.2023 do zaplatenia a náhrady trov
konania.
2.Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.05.2023 došlo v Kysuckom Novom Meste k dopravnej nehode, pri

ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol A.
K., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX Kysucké Nové Mesto (ďalej len „poškodený“). K vzniku
škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Poškodený
nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na
čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX zo
dňa 12.05.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom
náhradného vozidla trval od 12.5.2023 do 23.6.2023 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v

autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 23.06.2023 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého
autoservis nevydá opravované vozidlo, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým
spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii
iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení
doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa
08.07.2023nasumu1620,83eursDPHza43dní,t.j.dobuužívanianáhradnéhovozidla.Vofakturovanej
sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná

suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť
poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkoužalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 23.06.2023 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1620,83
eur s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanej. Žalobca vyzval žalovanú na náhradu

nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená
poškodeným. Žalovaný dňa 04.08.2023 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1174,66 eur.
Žalovaná postupovala v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátila nedôvodne
a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie
v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených

nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného
motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovanej, žalobca sa
domáha zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla
vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovanej. S
poukazom na vyššie uvedené sa žalovaná dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia
žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 17.08.2023

podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 02.08.2023
podľa oznámenia o poistnom plnení. Vzhľadom na vyššie uvedené sa domáha uloženia povinnosti
žalovanej na zaplatenie istiny vo výške 446,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
od 18.08.2023 do zaplatenia v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných

súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to,
že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov
účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný,
zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto
prípade je práve žalovaná, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade

faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn.
8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017,
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018). K postupovanej pohľadávke žalobca uviedol, že poškodený sa

dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v
dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho
dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za
nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou
udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov za používanie náhradného motorového

vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo
používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené
vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať
pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu
prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby

bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom
pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie
oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, ak na ne vzniká
nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané
nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax,

predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok
Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli
vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas
toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným

motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku
(napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre prípad vzniku pochybností ohľadom nároku
žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazujeme na právny názor a závery Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo
145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu zaoberal otázkou povinnosti poisťovne
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, konkrétne podľa § 11 ods. 8zákona o PZP. Právny názor dovolacieho súdu o tom, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až
doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný by sa do omeškania
mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť

žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd SR ako neakceptovateľný. Tým
zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o
PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi
vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 01.12.2023 platobný rozkaz, sp. zn. 39Up/1790/2023, ktorým

uložil žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi 446,17 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 446,17 eur od 18.08..2023 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej lehote podať
odpor. Nakoľko žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor, došlo k zrušeniu platobného rozkazu a
vec bola postúpená tunajšiemu súdu.
4. Žalovaná v odpore uviedla, že uplatňovaný nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu. Ďalej
uviedla skutkové okolnosti, ktoré uvádzal žalobca. Dňa 04.07.2023 právny predchodca žalobcu

(prostredníctvom žalobcu) uplatnil u žalovanej nárok na poistné plnenie vo výške 1 620,83 eur (1
350,69 eur bez DPH), zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu 43 dní (43 dní
x 30,83 eur bez DPH) a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla Žalovaná dňa 02.08.2023, ukončila
prešetrovanie potrebné na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie, a
poskytla právnemu predchodcovi žalobcu (na účet žalobcu) poistné plnenie vo výške 1 174,66 eur,

zodpovedajúce nákladom na nájom náhradného vozidla po dobu 34 dní a znížení o opotrebenie vozidla.
Uviedla, že nájom náhradného vozidla v rozsahu 9 dní nie je nutný a účelný. Otázka, či náklady na
nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu
(pozri uznesenie NS SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3 MCdo 3/2015). Výška náhrady škody (a tomu
zodpovedajúcepoistnéplnenie)niejetotiždanáčiastkouskutočnevyplatenou,alevýškoučiastkyúčelne

vynaloženej. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade
priznanie náhrady v čiastke vyššej než je obvykle potrebná leží na žalujúcej strane a nie na žalovanej
strane (pozri rozsudok NS SR z 30. marca 2010, sp. zn. 25 Cdo 3911/2007). Dĺžka nutnej doby sa
automaticky nerovná dobe do poskytnutia poistného plnenia. Vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti
(napr. stav vozidla, rozsah opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje akú dlhú dobu bolo

obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešení následkov
obdobných nehôd (pozri rozsudok NS ČR z 28. februára 2013, sp. zn. 25 Cdo 232/2012). Predložila
faktúru č. XXXXXXXXXX a kalkuláciu samotného opravou, zo dňa 21.06.2023, z ktorej vyplýva, že
oprava poškodeného vozidla trvala len 12 dní a v danom prípade možno považovať za nutnú a
účelnú dĺžku opravy poškodeného vozidla v rozsahu najviac 34 dní. Poukazuje na tú skutočnosť, že

oprava vozidla bola ukončená dňa 22.06.2023 . Poškodený subjekt rozhoduje o tom, u koho je vozidlo
opravené a od koho si prenajme náhradné vozidlo. Pokiaľ oprava poškodeného vozidla v rozsahu 9 dní
nie je nutná a účelná, ani vynaložené náklady na nájom náhradného vozidla zodpovedajúce 9 dňom
nemožno považovať za nutné a účelné. Daná skutočnosť nemôže byť na ťarchu škodcu (poisteného u
žalovanej). Hoci oprava poškodeného vozidla je objektívnou relevantnou skutočnosťou, ktorá zakladá

nutnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným, významné sú z hľadiska posudzovania odkázanosti
poškodeného na použitie náhradného vozidla, aj konkrétne okolnosti, za ktorých sa oprava vykonávala.
Nutnosť vynaloženia nákladov na prenájom náhradného vozidla je obmedzená na dobu nevyhnutnej
potreby vykonania opravy, resp. na dobu úkonov potrebných na likvidáciu škodovej udalosti. V prípade,
ak je poškodené vozidlo prevádzky schopné, nie je dôvod, aby nebolo používané v čase, keď sa oprava

reálne nevykonáva. V danom prípade nemôže byť na ťarchu škodcu, aby zodpovedal aj za škodu v
čase, kedy poškodený inak prevádzky spôsobilé vozidlo neužíva lebo čaká na dodanie náhradného
dielu do servisu (pozri rozsudok KS v Bratislave z 14. apríla 2020, sp. zn. 8Co/131/2019, bod 7.
odôvodnenia,).Medziškodouaškodovouudalosťoumusíexistovaťpríčinnásúvislosť.Vdanomprípade
tátoabsentovala,nakoľkoškoda(nákladynaprenájomnáhradnéhovozidla)žalobcovivzniklavdôsledku

skutočností, ktoré nastali náhodne a nezávisle od škodovej udalosti. Riziko, že k týmto skutočnostiam
v súvislosti s odstraňovaním poškodenia vozidla dôjde, znáša žalobca (právny predchodca žalobcu),
ktorý nesie zodpovednosť za výber autoservisu. Žalobca (právny predchodca žalobcu) nebol odkázaný
na použitie náhradného vozidla preto, že jeho poškodené vozidlo nebolo spôsobilé na užívanie a ani
preto, že bola vykonávaná oprava, ale preto, že sa odložila jeho oprava pokiaľ nebude dodaný náhradný

diel (pozri rozsudok KS v Bratislave z 14. apríla 2020, sp. zn. 8Co/131/2019, bod 7. odôvodnenia).
Žalovaná neposkytla žalobcovi poistné plnenie zodpovedajúce ďalším 9 dňom nájmu náhradného
vozidla, nakoľko nešlo o nutne a účelne vynaložené náklady, pričom absentuje príčinná súvislosť
medzi škodovou udalosťou a škodou. Žalovaná uvádza, že ani čakanie na doručenie krycieho listunemôže byť na jej ťarchu, pretože je na vôli poškodeného, či škodu uhradí z vlastných zdrojov alebo
počká do úhrady poisťovňou, čo potom ale neodvodňuje účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla.
Žalovaná po doručení faktúry musela vykonať šetrenie za účelom zistenia nároku podľa § 11 ods.

6 zákona o PZP a aj plniť v lehote podľa § 11 zákona o PZP. Na podporu svojich tvrdení uvádza
právny názor Krajského súdu v Žiline v rozhodnutí zo dňa 22.03.2023 pod sp. zn 7Co/187/2022 .
Žalovaná v rámci prešetrovania potrebného na zistenie existencie a rozsahu jej povinnosti poskytnúť
poistné plnenie zohľadnila skutočnosť, že právny predchodca žalobcu najazdil na náhradnom vozidle v
priebehu deklarovaných 34 dní spolu 1200 kilometrov. Právny predchodca žalobcu teda za 1 deň nájmu

najazdil priemerne 35 kilometrov. Žalovaná pri výpočte poistného plnenia kalkuluje s 1200 najazdenými
kilometrami, nakoľko počet nutných a účelných dní nájmu (s výraznou časovou rezervou) je v danom
prípade najviac 34 dní (1200 kilometrov x 34 dní) .Poukázala na R 7/1992. Skutočnou škodou sú len
náklady na nájom náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, pokiaľ
by právny predchodca žalobcu využíval vlastné vozidlo, technická hodnota jeho vlastného vozidla by sa
logickyznížila.Žalovanápretoneposkytlažalobcovipoistnéplnenievovýške102,45Eur,akoočakávané

zníženie technickej hodnoty vozidla poškodenej, reflektujúc 1200 najazdených kilometrov. Žalovaná
taktiež za každý najazdený kilometer neposkytla žalobcovi 0,01 eur tzv. prevádzkové náklady, spolu
teda 10,72 eur s DPH. Prevádzkové náklady predstavujú náklady na údržbu a prevádzku vozidla na
každých15000kilometrov5,bezzohľadnenianákladovnapohonnéhmoty.Pokiaľbyprávnypredchodca
žalobcu využíval vlastné vozidlo (1200 najazdených kilometrov) nevyhnutne by musel vynakladať aj

náklady na jeho prevádzku a údržbu, podľa pokynov výrobcu na obsluhu a údržbu. Vozidlo sa musí
udržiavať v riadnom technickom stave podľa pokynov na obsluhu a údržbu ustanovených výrobcom.
Riadnym technickým stavom vozidla je stav, v ktorom vozidlo spĺňa ustanovené technické požiadavky na
prevádzkovanie vozidla v cestnej premávke (pozri § 44 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z.z.).Údržba je súhrn
predpísaných úkonov zabezpečujúcich technickú spôsobilosť prevádzky vozidla a jej hospodárnosť.

Patrí sem ošetrenie vozidla, technická prehliadka, výmena alebo doplnenie prevádzkových náplní
vozidla, umývanie a čistenie vozidla, kontrola a dotiahnutie alebo nastavenie určitých častí vozidla6
(prípadne po predpísanom čase alebo jazdnom výkone aj výmena niektorých drobných súčiastok) a
pod. Pri zohľadnení sumy 0,01eur za 1 najazdený kilometer (minimálna suma, ktorú reflektuje žalovaná)
by prevádzkové náklady držiteľov vozidiel pri najazdených 15 000 kilometroch predstavovali sumu

len 150,00 eur. Skutočné prevádzkové náklady držiteľov vozidiel sú pritom reálne ešte vyššie (než
minimálne prevádzkové náklady, ktoré reflektuje žalovaná), čo je všeobecne známa skutočnosť. Každý
držiteľ motorového vozidla si môže pomerne ľahko zodpovedať otázku, či vynakladá na svoje vozidlo
prevádzkové náklady vo výške 150,00 Eur za každých 15 000 najazdených kilometrov (minimálna suma,
ktorú reflektuje žalovaná) alebo vynakladá omnoho vyššie náklady na obsluhu a údržbu. Žalovaná

zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť na
spravodlivé odškodnenie (materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách,
aby boli v zákonnom rozsahu uspokojené ich nároky prostredníctvom poisťovateľov škodcov (vinníkov
dopravných nehôd). Naopak systém povinného zmluvného poistenia nemá byť akousi „dojnou kravou“
s cieľom, aby sa na ňom určité podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní, ale aj samotných

poškodených. V tejto súvislosti odkazuje aj na nález ÚS ČR zo dňa 14.02.2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17.,
v ktorom ústavný súd dospel k záveru: „dosahovanie zisku je zmyslom podnikania, ktoré si zaslúži
rešpekt a ochranu - nesmie sa však diať parazitujúcim a právo zneužívajúcim spôsobom. Systém
povinného ručenia slúži k ochrane poškodených pri dopravných nehodách a jeho prostredníctvom majú
byť likvidované náklady vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy. Tento systém primárne chráni

poškodených, ako aj vinníkov nehôd, ktorí následne nemusia nahrádzať škodu celkom z vlastných
finančných prostriedkov. Nie je možné však pripustiť, aby boli účelovým navyšovaním nákladov na
odstraňovanie škôd čerpané finančné prostriedky, ktoré by pri poctivom konaní čerpané neboli, čo
by nakoniec mohlo ísť na ťarchu všetkých poistníkov (nielen podnikateľov v oblasti poisťovníctva),
keďže by to povinné ručenie predražilo. “ Citovaný záver je podľa názoru žalovanej aplikovateľný aj

na predmetný spor, keďže konanie žalobcu možno hodnotiť minimálne ako snahu zneužiť systém
povinného zmluvného poistenia s cieľom neoprávnene sa obohatiť na úkor žalovanej, ak už nie
priamo ako snahu parazitovať na systéme povinného zmluvného poistenia. Takéto konanie žalobcu ako
lovca dopravných nehôd (obchodníka s pohľadávkami voči poisťovniam) nie je možné hodnotiť ako
výkon podnikateľskej činnosti, ktorý by bol v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Takýto

výkon činnosti zo strany žalobcu nepožíva právnu ochranu s odkazom na znenie ustanovenia § 265
Obchodného zákonníka. K požadovaným úrokom z omeškania uviedla, že dňa 04.07.2023 si žalobca
(právny predchodca žalobcu) uplatnil u žalovanej poistné plnenie - nájomné za náhradné vozidlo vo
výške 1 620,83 eur. Listom zo dňa 03.08.2023 žalovaná oznámila žalobcovi (právnemu predchodcovižalobcu), že dňa 02.08.2023 ukončila šetrenie poistnej udalosti a poskytla na účet žalobcu poistné
plnenie vo výške 1 174,66 eur. Žalovaná bez zbytočného odkladu začala prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia

žalobcu (právneho predchodcu žalobcu) o škodovej udalosti oznámila žalobcovi výšku poistného
plnenia v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaná v zákonnej lehote splnila
povinnosti vyplývajúce z prvej aliney § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. a preto sa nemohla dostať
do omeškania (pozri rozhodnutia NS SR, sp. zn. 3Cdo/145/2017, 1Cdo/212/2017 a 7Cdo/109/2018).
Žalovaná taktiež poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení, č. k. I. ÚS

567/2020-21, ktorý rozhodoval o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, ktorému všeobecné súdy zamietli
žalobu proti poisťovateľovi v časti úrokov z omeškania. Žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že podaný odpor považuje za nedôvodný
a neopodstatnený. Obrana žalovanej uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom, ani právnom stave,
a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky a opakovane uplatňuje
rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo

obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky procesnej obrany však možno považovať za
neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a preukázanosti žalobcom uplatneného nároku,
o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo
obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a ďalším poisťovniam. K nutnosti a účelnosti doby
prenájmu náhradného vozidla uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného

vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel
zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z
titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo
poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného

užívať svoje motorové vozidlo. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie
vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený
na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať,
aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil
od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaná vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas

ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla.
Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje
neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom má za to, že takýto postup nemožno akceptovať.
V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia KS v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: 13Cob/116/2018
a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019. Žalovanou uznané a vyplatené poistné plnenie za

prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu, ktorú
nijakonepreukázalaninevysvetlil.Vsúvislostistrvanímsamotnejopravypoukazujenato,žepoškodený
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy jeho vozidla. Nemôže sa preto
jednať o okolnosť, ktorá by vylučovala nutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na zabezpečenie
náhradného motorového vozidla. Je potrebné si uvedomiť, že postup prác v servise ako aj celková

dĺžka opravy sa odvíja od mnohých faktorov, akými sú napríklad počet objednávok, doba dodania
náhradných dielov, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu, pričom ide o objektívne
okolnosti, ktoré nie sú závislé od vôle a konania poškodeného. Uvedené okolnosti preto nemožno
pričítať na úkor poškodeného a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie, kedy bol nedobrovoľne
obmedzený v užívaní svojho vozidla a prenájom náhradného vozidla bol preňho na účely jeho bežného

fungovania nevyhnutný. Žalobca v konaní objektívne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové
vozidlo nachádzalo v servise za účelom jeho opravy, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol
práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy
nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Podľa vyjadrenia autoservisu ALTERIA MOTOR, s.r.o., ktorý
opravu vykonával, dĺžka opravy bola v priamej úmere s meškaním dielov, potrebných doobhliadok

technikmi poisťovne a personálnej Z judikatúry vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné
za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či
likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania opravy poškodeného vozidla (rozsudok OS Bratislava I
zo dňa 04.04.2013, sp. zn. 27Cb/260/2011). Poškodený v danom prípade nemohol žiadnym spôsobom
ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise.

Bezodkladne po tom, ako bol poškodený informovaný o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto
aj vyzdvihol a náhradné vozidlo vrátil deň nasledujúci po ukončení opravy poškodeného vozidla, a to dňa
23.06.2023. V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 12.05.2023
do 23.06.2023, t.j. 43 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného,ako aj z predloženého potvrdenia autoservisu, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol
pre poškodeného nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinil a nemohol predvídať
vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bol oprávnený a nútený

použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných
prostriedkov na nájom za dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby
poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol poškodený vylúčený
z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného
vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Poškodený si v príčinnej súvislosti s poistnou

udalosťou zapožičal náhradné motorové vozidlo a žalobca dostatočne vysvetlil a preukázal účelnosť
požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáha nároku na náhradu
škody. Nepriaznivosť stavu, do ktorého sa poškodený dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta
žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal
opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel. Takýmto
prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho

vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Žalovaná
v odpore uviedla , že ani čakanie na doručenie krycieho listu nemôže byť na jej ťarchu, pretože je na
vôli poškodeného, či škodu uhradí z vlastných zdrojov alebo počká do úhrady poisťovňou, čo potom
ale neodôvodňuje účelnosť trvania nájmu náhradného vozidla. Toto tvrdenie považuje za absolútne
irelevantné, nakoľko nájom náhradného vozidla bol ukončený deň po ukončení opravy, resp. vystavení

faktúry za K odpočtu tzv. prevádzkových nákladov vo výške 102,45 eur ako očakávané zníženie
technickej hodnoty vozidla poškodenej a taktiež t tzv. prevádzkové náklady vo výške 10,72 eur považuje
za nedôvodný. Vo vzťahu k poukazu na rozhodovaciu prax k tejto otázke uviedol, že rozhodovacia
prax súdov sa v predmetnej otázke rozchádza. Náhrada nákladov spojených s nájmom motorového
vozidla je súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako

škodovou udalosťou. Súčasťou skutočnej škody sú taktiež náklady spojené s odstraňovaním resp.
zmiernením škodových dôsledkov na strane poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, skutočná
škoda bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla právneho
predchodcu žalobcu. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a
teda by nebolo nutné prenajať náhradné vozidlo a vynaložiť náklady s tým spojené. Vzhľadom k tomu

považuje uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a rovnako v tomto smere poukazuje
na závery vyplývajúce z rozsudku KS Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 13Cob/110/2017 aj na závery
vyplývajúcezrozsudkuNSSRsp.zn.2Obdo/48/2012z28.3.2013,podľaktorých:„Vkonečnomdôsledku
poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných
dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa

vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k
tomu, aby sa obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou /dopravnou nehodou/ a k
vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť
kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný a
ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j.

že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzky- schopnosti
vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by
bolo porušením zásady neminem leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký
postup, aby sa poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode
so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil

vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu
poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp
riadneho a spravodlivého procesu v zmysle Článku 46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.“ Žalovaná v podanom odpore poukázala okrem iného na Nález

ÚS ČR zo dňa 14.02.2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17, podľa záverov ktorého považuje obchodný model
žalobcuajehopodnikateľskúčinnosťzaparazitovanienasystémepovinnéhozmluvnéhopoistenia,ktoré
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takéto argumenty vyhodnocuje ako účelové a
špekulatívne. V celom rozsahu odmieta že by žalobca akýmkoľvek spôsobom parazitoval na povinnom
zmluvnom poistení. Žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka komplexné

služby, podniká v súlade so zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý
im bol vnútený dopravnou nehodou. S námietkami žalovanej ohľadom uplatneného nároku žalobcu
na zaplatenie úrokov z omeškania nie je možné súhlasiť. V tejto súvislosti žalobca odkazuje na svoje
tvrdenia v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu a poukazuje na závery ÚS SR vyslovené vNálezeÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.ÚS309/2020-33zodňa14.10.2021,ktorýmbolzrušenýRozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. V odôvodnení predmetného nálezu sa
Ústavný súd SR zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa

osobitného predpisu, konkrétne § 11 ods. 8 zákona o PZP, kde skonštatoval, že: „na priznanie úroku z
omeškania sa vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne
po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na
úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na
výplatu, ak k výplate žiadnej náhrady skutočne došlo. Tým však zrejme nemá byť dotknutý rozsah

poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou
dopravného prostriedku, ktorá pre plné štandardné odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia
úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach
vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery,
že by jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na
rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky bez sankcie oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“

a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre
škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová
lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej
udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z
omeškania; § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví. Výklad prijatý

dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z
omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy.
“Ústavný súd SR zároveň poukázal na obsah Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2009/103/
ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole, ktorú
dovolací súd nezohľadnil a pri výklade ustanovení zákona o PZP nepostupoval v súlade s právom

Európskej únie. V dôsledku uvedeného dospel k záveru, že právny názor NS SR je postavený na zjavnej
chybe v právnom posúdení. Rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp.
zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020. Najvyšší súd SR následne zaujal právny názor v intenciách
výkladu Ústavného súdu SR, a to v Uznesení zo dňa 23.02.2022, sp. zn. 3Obdo/27/2021. Vzhľadom k
uvedenémujepotrebnérozlišovaťokamih,kedysapoisťovateľdostaldoomeškaniasplnenímpoistného

plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP od okamihu, keď sa poisťovateľ dostal do omeškania v zmysle
§ 11 ods. 8 zákona o PZP t. j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
b) zákona o PZP, ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná. Na základe uvedených
skutočností máme za to, že do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa
predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15

dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do
omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny
a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde súd buď prizná alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu.
V prípade určenia začiatku omeškania tak súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka
na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí

krátenéhopoistnéhoplnenia.Súdsúčasnestanovívosvojomrozhodnutídodatočnúlehotunadoplatenie
priznaného poistného plnenia. Žalobca je teda toho názoru, že mu vznikol nárok na uplatnený úrok z
omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP. Žiadal žalobe vyhovieť.
6.Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Zmluva o nájme dopravného prostriedku, Protokol
o prenájme náhradného vozidla ,Čestné prehlásenie poškodeného, Potvrdenie autoservisu, Faktúra,

Zmluva o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Uplatnenie náhrady škody
z postúpenej pohľadávky, Doklad o úhrade, Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia, vyjadrenie
autoservisu.
7. Žalovaná v konaní predložila nasledovné listiny. Faktúru XXXXXXXXXXzo dňa 22.06.2023,
kalkuláciuč.XXXXXXXXXX

8.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

9. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.10. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

11.Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť

poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho
poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
12. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
13. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu

14.Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
15. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

16. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
17. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý
zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,

uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu
18. Podľa § 524 OZ ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
19. Podľa § 525 OZ ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo

ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
20. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.
21. Podľa § 529 ods. 1 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,

mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
22.Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak k ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
24. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.

25.Žalobca sa podanou žalobou domáha nároku na zaplatenie sumy 446,17 eur titulom náhrady škody,
ktoré vznikli vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla po dobu opravy
motorového vozidla poškodeného, v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného.
Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 23.06.2023.
26. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa

rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok),respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdnehokonania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania
nenamieta.
27.Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, súd uvádza, že ako je zrejmé v prejednávanej

veci žalobca vystavil poškodenému faktúru za prenájom vozidla, pričom poškodenému na
základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt
zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na
základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany
poškodeného na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie, čo

zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla
voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu
pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovanej. Predmetná pohľadávka mohla byť
predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol
poškodenému ako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda podľa §
442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia,

medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť,
že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 OZ je
podľa názoru súdu daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní ( porovnaj napr .rozhodnutie KS
v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3 Cob 220/2017). Zmluvou o postúpení pohľadávok došlo
jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň aj k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako

nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné
strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je

preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme,
ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na uvedené zmluvné dojednanie bodu 5 Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 23.06.2023. S poukazom na uvedené súd má preto preukázanú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, podľa názoru
súdu je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo

povinne zmluvne poistené u žalovanej, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Navyše aktívnej
legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii žalovanej objektívne svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaná
plnila žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku škodovej udalosti.
28. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 08.05.2023 došlo v
Kysuckom Novom meste k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle,

poškodeného, ako aj skutočnosť , že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovanej. V čase opravy motorového vozidla poškodeného poškodený uzavrel
zmluvu o nájme dopravného prostriedku č.XXX/XXXX zo dňa 23.06.2023 na základe ktorej prenajal
žalobca poškodenému motorové vozidlo značky Škoda Rapid AT. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 23.06.2023, splatnú

dňa 08.07.2023, na sumu 1620,83 eur s DPH, predmetom ktorej bol nájom v rozsahu 43 dní a
jednorazový príspevok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30 eur s DPH. Cena prenájmu
náhradného vozidla za jeden deň bola 30,83 eur bez DPH a 37 eur s DPH. Náhradu škody si žalobca
uplatnil u žalovanej listom zo dňa 23.06.2023. Spolu s uplatnením nároku na náhrady škody oznámil
žalovanému ajpostúpeniepohľadávkyzpostupcunapostupníka(žalobcu).Žalovanámu listomzodňa

03.08.2023 oznámila, že dňa 02.08.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie
1 174,66 eur za zapožičanie náhradného vozidla za primeranú dobu prenájmu do 14.06.2023, zníženie
o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt a po prirátaní najazdených kilometrov a
paušálne zníženie 0,01 eur za 1 km-ide o náklady, ktoré by inak vznikli používaním poškodeného vozidla
podľa najazdených km na prenajatom vozidle. Žalovaná vyplatia žalobcovi sumu náhrady škody vo

výške 1 174,66 eur, nepriznaný rozdiel je vo výške 447,17 eur, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v konaní.
29. Predovšetkým súd uvádza, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením
motorového vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby
vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti sovznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné,
že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať

svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel
si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné
vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na
takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidlanebola v spore spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom

na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné
motorové vozidlo. Taktiež pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru prvostupňových a

odvolacích súdov v obdobných veciach nárokov na náhradu škody, súd uvádza, že každú prejednávanú
vec je nevyhnutné posúdiť individuálne na základe zistených skutkových okolností. Pokiaľ ide o
judikatúru najvyšších súdnych autorít súd uvádza, že väčšina z nich nie sú tzv. judikáty uverejnené v
Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR, avšak bez ohľadu na túto skutočnosť, je vždy taktiež potrebné
brať do úvahy aj individuálne skutkové okolnosti každej prejednávanej veci
30.Žalovaná neuznala náklady na prenájom náhradného vozidla r pretože má predovšetkým za to,

že oprava poškodeného vozidla bola účelná, nevyhnutná a odôvodnená len v rozsahu 34 dní. Mala
za to, že žalobcom uplatňované náklady za prenájom náhradného vozidla v rozsahu 9 dní, ako ani
rozdiel technických hodnôt poškodeného vozidla pred a po najazdení príslušného počtu km a paušálne
opotrebenie, o ktoré bolo pri najazdenom počte kilometrov so zapožičaním vozidlom ušetrené vlastné
motorové vozidlo poškodeného, nemožno považovať za účelne, nevyhnutne a odôvodnene vynaložené

náklady na prenájom náhradného vozidla.
35. Súd sa nestotožnil s námietkami žalovanej , ktorá nájom náhradného vozidla za dobu 43 dní
považoval za neúčelný. Súd uvádza, že ako vyplýva z vykonaného dokazovania, poškodený si náhradné
vozidlopožičalibanaobdobie,kedysajehopoškodenévozidlonachádzalovservise,pričom poškodený
dĺžku opravy ovplyvniť nemohol. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu vyplýva, že

autoservis motorové vozidlo odovzdal poškodenému po doručení krycieho listu zo strany žalovaného
( poisťovne) t.j. dňa 23.06.2023. Poškodený ukončil nájom náhradného vozidla týmto dňom t.j taktiež
dňa 23.06.2023, keď mu bolo vydané jeho opravené motorové vozidlo servisom. Podľa názoru súdu
za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je preto potrebné považovať dobu do vybavenia
poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná

udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona o PZP vybavená skončením šetrenia, oznámením výšky
poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote. V prípade opravy
poškodeného vozidla autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo až po zaplatení ceny opravy, alebo je
možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“
poisťovne, že opravu vozidla zaplatí. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známa, a

vyplýva aj zo žalobcom predložených potvrdení o bežnej obchodnej praxi. Poškodený v prípade platnej
poistenej zmluvy využije možnosť poskytnutia záruky poisťovne uhradiť cenu opravy vo forme krycieho
listu (nemožno nútiť poškodeného aby sám zaplatil cenu opravy a následne uplatnil nárok u poisťovne).
31. Žalovaná v konaní ničím nepreukázala, že dobu trvania opravy a teda dobu prenájmu náhradného
vozidla nejako ovplyvnil poškodený. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané ( potvrdením

autoservisu zo dňa 23.06.2023), že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 09.05.2023 do
23.06..2023, t.j. 43 dní, nachádzalo v autoservise, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období
bolprepoškodenéhonevyhnutnýmdôsledkomškodovejudalosti,ktorúnezapríčinil.Námietky žalovanej
k dobe trvania opravy nie sú vo vzťahu k poškodenému relevantné, nakoľko žalovaný ničím nepreukázal,
že poškodený( alebo žalobca) tak konal zámerne, s cieľom predĺžiť opravu a teda aj nájom náhradného

vozidla.

32. Súd uvádza, že považuje za dôvodnú námietku žalobcu, že žalovanou uznané a vyplatené poistné
plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla predstavuje svojvoľne určenú dobu trvania nájmu,
ktorú žalovaná nijako nepreukázala. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.03.2023 nebolo

poškodenému priznané ani poistné plnenie vo výške eur z titulu rozdielu technických hodnôt, pred a
po prirátaní najazdených kilometrov a paušálne zníženie 0,01 eur/za 1 km, ktorých nepriznanie súd
nepovažuje za ničím relevantne preukázané a nedôvodné .
33. Ako už súd uviedol, poškodenému sa uhrádza skutočná škoda t.j. účelne, dôvodne a nevyhnutne
vynaložené náklady. V prejednávanej veci nebolo sporné, že poškodený prišiel v dôsledku

poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať svoje vlastné motorové vozidlo
v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel si vypožičať náhradné vozidlo.
Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky,
ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie súvynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla nebola v spore
relevantne spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového

vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné

motorové vozidlo. Preto súd považuje za účelnú dobu nájmu náhradného vozidla čas od prijatia
motorového vozidla do opravy až do času jeho vydania poškodenému t.j. dobu od 09.05.2023 do
23.06.2023.
34.Súd preto uzavrel, že ide o účelné, nevyhnutné a preukázané výdavky, ktoré poškodenému vznikli
v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, ktorú spôsobil poistenec žalovanej vo výške 1 620,83
a ktoré vyplývajú z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 23.06.2023. Súd nepovažuje krátenie nároku žalobcu

na náhradu škody zo strany žalovanej za opodstatnené. Nakoľko žalovaná plnila titulom náhrady
škody iba sumu vo výške 1 174,66 eur , rozdiel vo výške 446,1721 eur je povinná zaplatiť žalobcovi. S
poukazom na uvedené súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy istiny vo výške 446,17 eur žalobcovi.

35.Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd zastáva

právny názor, že špecifické ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku
na vznik omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o
PZP, avšak v prípade porušenia povinnosti uvedenej v §11 ods.7 zákona o PZP je nutné aplikovať v
prípade neposkytnutia poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie

§ 11 ods. 8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje
poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ
splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa
02.08.2023 a bol povinný následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia šetrenia ( §
11 ods. 7 zákona o PZP), pričom táto lehota uplynula dňa 17.08. 2023.Naledujúcim dňom sa žalovaná

dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovanú aj na úhradu úrokov z
omeškania za žalobcom požadovanú dobu omeškania t.j. od 18.08..2023 do zaplatenia v zákonom
stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania.
36. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti , súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

3,7. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.