Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11Pc/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5722203342
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:5722203342.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľky

- matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, D. - E., proti mužovi, ktorého otcovstvo má
byť určené: D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX E., A. H. I., občan Nemeckej spolkovej
republiky, za účasti maloletého dieťaťa: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Martin, v konaní o určenie
otcovstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že D. F., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého J. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádzajúceho
z matky A. B., nar. XX.XX.XXXX.

II. Maloletý J., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. výživným vo výške 230 eur mesačne splatným
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 28.09.2022.

V. Zameškané výživné pre maloleté dieťa za obdobie od 28.09.2022 do 30.09.2025 v sume 8.303 eur
sa otcovi povoľuje splácať po 50 eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod následkom
straty výhody splátok.

VI. Styk maloletého s otcom sa neupravuje.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VIII. Náhradu trov konania štátu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.09.2022 sa matka maloletého J. domáha určenia, že
D. F., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého dieťaťa. Súčasne sa podaným návrhom matka domáha,
aby súd v prípade určenia otcovstva upravil aj rodičovské práva a povinností k maloletému, v tejto časti
návrhumatkanavrhla,abysúdzverilmaloletéhodoosobnejstarostlivostimatky,ktorábybolaoprávnená
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Ďalej navrhla, aby súd otca zaviazal prispievať na
výživu maloletého výživným vo výške 250 eur mesačne. Podaný návrh matka odôvodnila tým, že v

čase počatia maloletého sa zdržiavala v Nemecku, kde po krátkej známosti s domnelým otcom došlo k
pohlavnému styku, po ktorom zostala tehotná. Matka túto skutočnosť mužovi, ktorého otcovstvo sa má
určiť oznámila. Dňa 18.12.2019 sa matke narobilo maloleté dieťa. Následne asi pol roka po narodení
maloletého, sa matka rozhodla presťahovať späť na Slovensko, kde žije v byte u svojho otca. Maloletýje zdravý a aktuálne navštevuje materskú školu. Muž, ktorého otcovstvo sa má určiť sa s maloletým
nestretáva a neprejavuje o neho záujem, s matkou je len v sporadickom kontakte.

2.UznesenímOkresnéhosúduMartinsp.zn.11Pc/24/2022zodňa17.10.2022súdustanovilmaloletému
pre toto konanie kolízneho opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Martin.

3. Muž, ktorého otcovstvo sa má určiť je občanom Nemeckej spolkovej republiky, preto mu boli preklady
návrhu, príloh k návrhu a uznesenia vydané súdom doručované prostredníctvom doručujúceho orgánu

v Nemeckej spolkovej republike. Súčasne bol otec dvakrát vypočutý v rámci dožiadania nemeckým
súdom. Otec v tejto veci dňa 17.08.2023 pred Okresným súdom Köln uviedol, že v čase možného
počatia maloletého sa stretol s matkou, poznali sa cez internet, mali pohlavný styk a je možné, že je
otcom maloletého dieťaťa, ale nie je si istý. S výškou navrhovaného výživného nesúhlasí nie je to v
jeho možnostiach, od roku 2020 poberá sociálnu pomoc od úradu práce vo výške 499 eur a okrem toho
dostáva príspevok na kúrenie vo výške 80 eur. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi. Má dokončenú

ôsmu triedu reálnej školy. V čase od 2015 do 2016 podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba
v oblasti stavebníctva, ale musel podnikanie ukončiť z dôvodu, že si riadne neplnil daňové povinnosti.
Ďalej uviedol, že sa nechce zúčastniť pojednávania v Slovenskej republike. Na doplňujúcom výsluchu
konanom na Okresnom súde Köln dňa 06.02.2025 muž, ktorého otcovstvo má byť určené uviedol, že
neuznáva otcovstvo k maloletému. Aktuálne je nezamestnaný. Predložil potvrdenie o poberaní sociálnej

pomoci. Do ôsmej triedy chodil na reálnu školu, ale školu nedokončil. Učňovské štúdium za pekára
nedokončil a potom väčšinu času pracoval ako pokrývač, ale v tejto profesii nie je vyučený. Nemá žiadny
majetok. Býva v byte na pozemku, ktorý majú v prenájme jeho rodičia. Mesačné nájomné vo výške 85
eur uhrádza rodičom, nemá žiadne fixné náklady, okrem výdavku na mobilný telefón, kde zmluva na
mobil je uzavretá na jeho matku.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa predloženými listinami, výsluchom matky,
výsluchom muža, ktorého otcovstvo má byť určené, výsluchy vykonané dožiadaním, výsluchom
kolízneho opatrovníka. Vo veci sa konali dve pojednávania na ktoré sa otec nedostavil.

5. Súd zistený skutkový stav subsumoval pod následné právne normy, ktoré vo veci aplikoval.

6. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„ZoR“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

7. Podľa § 94 ods. 1 ZoR, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

8. Podľa § 94 ods. 2 ZoR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

9. Podľa § 36 ods. 1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť

výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

10. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.13. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo

dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že matka maloletého dieťaťa mala v rozhodnom období pred
narodením dieťaťa t.j. menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní pred narodením dieťaťa pohlavný
styk s mužom, ktorého otcovstvo sa má určiť. Túto skutočnosť obaja zhodne potvrdili. Následne bolo

potrebné vysporiadať sa s otázkou či otcovstvo vylučujú v konaní zistené závažné okolnosti. V konaní
o určenie otcovstva je úlohou súdu zistiť všetky okolnosti vedúce k rozhodnutiu o otcovstve. V právnom
poriadku Slovenskej republiky sa určenie otcovstva opiera o tri domnienky otcovstva, pričom sa jedná
o vyvrátiteľné domnienky. Prvá domnienka je domnienkou otcovstva svedčiacemu manželovi matky,
druhá domnienka je súhlasné vyhlásenie otca, že otcovstvo uznáva a tretia domnienka otcovstva svedčí

mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa. Celá jej aplikácia je
budovaná na preukazovaní skutočnosti, že muž súložil s matkou dieťaťa v dobe rozhodnej pre narodenie
dieťaťa, ak tu však nie sú také vážne okolnosti, ktoré by počatie dieťaťa vylučovali. V časti určenia
otcovstva podľa takzvanej tretej domnienky sa za otca považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v
čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho

otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Súd aj bez aktivity účastníkov konania vykonáva dôkazy, ktoré
majú čo možno najviac objektívne zistiť skutkový stav veci. Cieľom aplikácie tejto domnienky súdom
je určiť biologického otca dieťaťa, a to zisťovaním súlože medzi matkou a mužom, ktorému svedčí
domnienka, zisťovaním, či súlož bola vykonaná v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa (300 - 180
dní pred jeho narodením) a zisťovaním, či otcovstvo muža nevylučujú závažné okolnosti.

18. Rozhodným obdobím kedy malo dôjsť k súloži je od 21.02.2019 až do 21.06.2019, keďže maloletý
sa narodil dňa 18.12.2019. Zo zhodných skutkových tvrdení matky ako aj muža, ktorého otcovstvo sa
má určiť súd zistil, že k súloži v tomto období došlo. Domnelý otec svoje pochybnosti o otcovstve v
konaní žiadnym spôsobom nevyslovil, neprodukoval žiadne tvrdenia, ktoré by súd mohol vyhodnotiť

ako okolnosti tak závažné, že vylučujú možnosť počatia dieťaťa. Súd tak na základe uvedeného ustálil,
že k súloži došlo v rozhodnom období pred narodením maloletého dieťaťa a na takto zistený stav sa
aplikujetretiadomnienkaotcovstva.Vzhľadomnavšetkyvykonanédôkazysúdpovažovalzadostatočne
preukázané, že v rozhodnom období tak, ako ho upravuje ustanovenie § 94 ods. 2 zákona o rodine, bola
medzi matkou a domnelým otcom známosť, ktorá mala intímny charakter. Prijal záver, že z vykonaného

dokazovania nevyplynulo, aby existovali okolnosti vylučujúce otcovstvo domnelého otca. Vychádzajúc
z vyššie uvedeného súd považoval návrh matky v časti určenia otcovstva za dôvodný.

19. Súd následne upravil výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu. Maloletého zveril
doosobnejstarostlivostimatky,spoukazomnajejfaktickúosobnústarostlivosťosynaodjehonarodenia

a postoj otca, ktorý je pasívny, o maloletého sa nezaujíma, nestretáva sa s ním. Čo sa týka práva
zastupovať a spravovať majetok maloletého. Nositeľmi práva zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok
sú obaja rodičia. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z
dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 zákona o rodine a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu
alebo úplným pozastavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa
a spravovať jeho majetok obom rodičom, ibaže takémuto rozhodnutiu predchádza výrok o pozastavení
alebo obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností. V bežných veciach koná každý z rodičov
samostatne na základe svojho rozhodnutia. V podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden zrodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže v podstatných veciach musia rozhodovať
spoločne.

20. V časti úpravy styku rozhodol tak, že ten neupravil z dôvodu, že otec trvalo žije v Nemecku
a určenie rozsahu stretávania by bolo de facto nerealizovateľné a jednalo by sa obsolentný výrok
súdneho rozhodnutia. Neupravený styk rodiča s dieťaťom znamená len to, že rodič oprávnený sa s
maloletým stýkať nemá presne určený deň a čas kedy má možnosť byť s maloletým. Je však na rodičoch
uvedomujúc si potrebu budovania vzťahu tak s matkou ako aj s otcom, že je v záujme hlavne maloletého,

aby mal možnosť sa v čo najširšom rozsahu stýkať aj s druhým rodičom, pokiaľ samozrejme tento prejaví
záujem o uvedené.

21. V otázke výživného súd vychádzal zo zistených výdavkov na maloleté dieťa. Matka prispieva na
bývanie sumou 200 eur, čo predstavuje 100 eur ako alikvotnú čiastku maloletého dieťaťa na bývanie.
Ďalej sa za maloletého uhrádzajú obedy v materskej škôlke vo výške 25 eur, na začiatku školského

roku sa hradí poplatok do triedneho fondu a poplatok do združenia rodičov a priateľov škôl/škôlky čo
bolo naposledy 60 eur. Maloletý má bežné výdavky na oblečenie a stravu. Maloletý navštevuje očného
lekára, kde hradí matka každého polroka 60 eur a každé tri mesiace 30 eur. Nosí dioptrické okuliare,
iné zdravotné problémy nemá. U matky zohľadnil súd jej osobnú starostlivosť od narodenia, ktorú
nie je možné finančne vyčísliť. V súčasnosti maloleté dieťa navštevuje škôlku. Ďalej súd vychádzal z

príjmu povinného rodiča. Otec uvádza, že je bez príjmu a výdavky na život hradí zo sociálnej dávky.
V prípade výživného sa jedná o zákonnú povinnosť rodiča, kedy pri určovaní jeho výšky súd okrem
odôvodnených potrieb maloletého zohľadňuje príjem povinného rodiča. Avšak pri príjme rodiča ustupuje
faktický (skutočný) príjem princípu potenciality príjmu t. j. príjmu, ktorý by otec s prihliadnutím na jeho
vzdelanie, pracovné skúsenosti, vek, zdravotný stav, dopyt na trhu práce mohol dosahovať. V konaní

otec uviedol, že nie je zamestnaný a príjem má len z dávky od úradu, avšak nebola zistená žiadna
okolnosť brániaca otcovi dosahovať vyšší príjme ako je sociálna dávka vo výške 499 eur. Otec má
pracovné skúsenosti v oblasti stavebníctva, neuvádzal žiadne zdravotné obmedzenie. Povinnosťou
rodičov je aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého
konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy detí. Preto súd dôsledne aplikujúc

princíp potenciality vychádzal z toho, že suma minimálnej mzdy v Nemeckej spolkovej republiky ja na
úrovni 12,82 eur za hodinu práce a otec by vzhľadom na vyššie zohľadňované aspekty bol schopný
dosahovať vyšší príjem ako je suma 499 eur. Pri zohľadnení odôvodnených výdavkov na maloleté dieťa
a k prihliadnutia na príjmové možnosti otca dospel súd k záveru, že výška výživného v sume 230 eur
bude dostatočne pokrývať výdavky na maloleté dieťa. Nejdená sa o hradenie všetkých výdavkov na

dieťa, tieto znáša aj matka maloletého dieťaťa.

22. V konaní vznikol nárok na zameškané výživné a to odo dňa podania návrhu na súd. Vo veci tak
vzniklo aj zameškané výživné, ktoré súd priznal odo dňa podanie návrhu na súd t. j. odo dňa 28.09.2022
do posledného dňa v príslušnom mesiaci t. j. do 30.09.2022 sú to 3 dni. Alikvotná čiastka za september

2022 je 230 eur/30 dní = 7,67 eur na deň t. j. 3*7,67 eur = 23 eur. Alikvotná časť za september roku 2022
je 23 eur. Zvyšok kalendárneho roku 2022 (október, november a december) je 3 mesiace*230 eur=690
eur. Celý kalendárny rok 2023 = 12*230 eur=2.760 eur. Celý kalendárny rok 2024 = 12*230 eur=2.760
eur. Časť kalendárneho roku 2025 (január až september) = 9*230 eur=2.070 eur. Celková suma dlžného
výživného = 8.303 eur. Uvedená suma bola otcovi umožnená splácať v mesačných splátkach po 50 eur

spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
23. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon
neustanovuje inak.

24. Podľa § 251 ods. 1 CMP, trovy dôkazov platí štát.

25. Súd štátu nepriznal náhradu trov konania, keďže ich v zmysle § 251 ods. 1 CMP platí.

O trovách konania ostatných účastníkov súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, kedy žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.

V Martine dňa 18. septembra 2025

JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa