Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/73/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118212950
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4118212950.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr.
Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: Nitra Invest, s. r. o., so sídlom
Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, zastúpený: AK Šranko s. r. o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 50
485 601, proti žalovanému: MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724
530, zastúpený: Chrenek, Toman, Kotrba advokátní kancelář spol. s r. o., so sídlom Těšnov 1/1059,

Praha 1, Česká republika, IČO: 285 05 913, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Chrenek,
Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, so sídlom Palisády 56, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 53 650 441, v konaní o zaplatenie 4 678 391,32 eura s príslušenstvom,
o prerušení konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 16C/150/2018
– 1514 zo dňa 24. 04. 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 16C/150/2018 – 1514 zo dňa 24. 04. 2025 z r u š

u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/150/2018
tak, že predmetné konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Správnom súde
v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/33/2021.

2.Svojerozhodnutieodôvodnilaplikáciouust.§164zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalej
len „CSP“), pričom v odôvodnení argumentoval tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť jeho zvýšenie náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností nachádzajúcich sa
v obci A., kat. úz. A., vyvlastnených na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a
bytovej politiky zo dňa 17. 08. 2017 sp. zn. OU-NR-OVBP2-2017/026358-017 vo výške 4 678 391,32
eurasúrokomzomeškaniavovýške8%ročnezosumy4678391,32euraod08.11.2018dozaplatenia

a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Súd prvej inštancie vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom č. k. 16C/150/2018 –1368 zo dňa 29. 11.
2023 tak, že konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4 678 391,32 eura od
08. 11. 2018 do 14. 06. 2019 a v časti úrokov z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 4 678 391,32
eura od 15. 06. 2019 do zaplatenia zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3 877 889,70
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 877 889,70 eura od 15. 06. 2019 do

zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalobcovi proti žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy.
Na základe odvolania podaného žalovaným odvolací súd rozhodol rozsudkom č. k. 11Co/55/2024 –
1459 zo dňa 26. 02. 2025 tak, že čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku v časti
priznanej istiny v sume 3 877 889,70 eura potvrdil a v časti úroku z omeškania zmenil tak, že žalobu
zamietol. Čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku o trovách konania zrušil.

Súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom rozhodol o väčšine nároku s výnimkou parcely č. XXXX/
XX vo výmere 6 602 m2, keďže výsledok tohto konania závisí od výsledku konania o správnej žalobe.Predmetom konania bol nárok žalobcu na doplatenie ceny za vyvlastnené nehnuteľnosti, pričom v
prípade parcely registra „C“ č. XXXX/X vo výmere 90 839 m2, prišlo k jej rozčleneniu, keď bolo
vytvorených niekoľko samostatných parciel. Parcela č. XXXX/XX (ako novovytvorená z parc. č. XXXX/

X) - ostatná plocha o výmere 9 398 m2 bola opätovne rozdelená, pričom vznikla parc. č. XXXX/XX -
ostatná plocha vo výmere 6 602 m2. Vo vzťahu k tejto parcele je vedené konanie o správnej žalobe, ktorá
bola vedená pôvodne na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/33/2021. Aktuálne sa konanie vedie na
Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/33/2021, v ktorom sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 19663/2021/SSSVP/40065 zo dňa 06. 04.

2021. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej
politiky č. OU-NR-OVBP2-2021/007988-006 zo dňa 12. 02. 2021, ktorým správny orgán zamietol návrh
spoločnosti Nitra Invest, s. r. o. na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, a to v rozsahu územia o rozlohe 6
602 m2 (t. j. 4,72 % územia vyvlastneného z celkového vyvlastneného územia 139 787 m2). Nejedná sa
o konanie, ktorým by bola ovplyvnená právoplatnosť a zákonnosť samotného rozhodnutia o vyvlastnení.
Prerušenie konania bolo dôvodné, keďže v konaní NR-15S/33/2021 sa rieši otázka, predmetom ktorej

je právna skutočnosť, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby súd prvej
inštancie formou autoremedúry napadnuté uznesenie zrušil a aby návrh žalovaného na prerušenie
konania zamietol, resp. v konaní pred Krajským súdom v Nitre navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení
podaného odvolania ďalej uviedol, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu. Tento účel je možné dosiahnuť len právoplatným rozhodnutím (porov. II. ÚS 26/95). Porušenie
princípu procesnej ekonómie zakladá zodpovednosť štátu za nedodržanie práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Imanentnou súčasťou práva
na spravodlivý proces je totiž právo na rozhodnutie v primeranej lehote, teda bez zbytočných prieťahov
v konaní.
Žalobca sa ohľadne zostávajúceho predmetu konania nachádza v stave právnej neistoty. Rozhodnutie o
vyvlastnení zásadným spôsobom zasiahlo do ekonomického života žalobcu, kedy jeho strata na majetku

nebola kompenzovaná náhradou za vyvlastnenie v adekvátnej výške, čo bolo v konečnom dôsledku
potvrdené právoplatnosťou čiastočného rozsudku. Žalobca je tak obmedzený vo svojich možnostiach,
kedy mu nie je umožnené zhodnocovať náhradu za vyvlastnenie, ktorý mal v ideálnych podmienkach
obdržať už v roku 2017 a mohol ju tak použiť na ďalší rozvoj investičných aktivít spoločnosti.
Na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/204/2017 prebiehalo konanie o správnej žalobe žalobcu voči

Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorej predmetom bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia o vyvlastnení. Podaním zo dňa 01. 08. 2019 vzal žalobca žalobu v konaní 11S/204/2017 v
celom rozsahu späť, na základe čoho bolo dané konanie zastavené uznesením Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 11S/204/2017 zo dňa 26. 09. 2019, právoplatným dňa 16. 10. 2019.
Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie o vyvlastnení v súčasnosti nemožno napadnúť žiadnym

riadnymanimimoriadnymopravnýmprostriedkom.Zdôvoduuplynutiaprocesnýchlehôtnemožnopodať
návrh na obnovu konania, v ktorom bolo rozhodnutie o vyvlastnení vydané, ani nemožno navrhnúť
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Nie je možné po späťvzatí žaloby v konaní Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/204/2017 opätovne
podať správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia. Je ho teda potrebné považovať za

nezmeniteľný podklad preukazujúci jeden z predpokladov uplatnenia nároku žalobcu uplatňovaného v
tomto konaní 16C/150/2018 (ak by rozhodnutie o vyvlastnení nebolo právoplatné, nebol by právoplatný
ani výrok určujúci výšku náhrady za vyvlastnenie a žalobca by sa nemohol domáhať ani zvýšenia tejto
náhrady).
Žiadnym rozhodnutím vydaným zo strany ktoréhokoľvek súdu v Slovenskej republike nebol žiadnej

správnejžalobevočirozhodnutiuovyvlastnenípriznanýodkladnýúčinok,keďžežiadnekonanie,ktorého
predmetom by bol prieskum rozhodnutia o vyvlastnení, ani neprebieha. Nejestvuje žiadne rozhodnutie,
ktorým by bola odložená právoplatnosť alebo vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení.
Na Správnom súde v Bratislave prebieha pod sp. zn. NR-15S/33/2021 konanie, v ktorom sa žalobca
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky

č. 19663/2021/SSSVP/40065 zo dňa 06. 04. 2021. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2021/007988-006 zo
dňa 12. 02. 2021, ktorým správny orgán zamietol návrh spoločnosti Nitra Invest, s. r. o. na zrušenie
rozhodnutia o vyvlastnení, a to v rozsahu územia o rozlohe 6 602 m2 (t. j. 4,72 % územia vyvlastnenéhoz celkového rozhodnutím o vyvlastnení vyvlastneného územia 139 787 m2). Nejedná sa o konanie,
ktorým by bola ovplyvnená právoplatnosť a zákonnosť samotného rozhodnutia o vyvlastnení.
Rozhodnutie o vyvlastnení je právoplatné a žalovaný vyvlastnené nehnuteľnosti užíva od roku 2017

v celom ich rozsahu. Žalobca má teda za to, že má rovnaké právo, aby takisto užíval náhradu za
vyvlastnenie určenú v zákonnej výške za celé vyvlastnené územie, keďže právoplatnosť rozhodnutia o
vyvlastnení ako základného predpokladu pre uplatnenie žalovaného nároku už nie je možné spochybniť.
Konanie vedené na Správnom súde v Bratislave pod č. konania NR-15S/33/2021 tak nie je konaním,
v ktorom by sa riešila otázka, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní (keďže

nemá vplyv na právoplatnosť samotného vyvlastnenia), čím nie sú splnené procesné podmienky na
vydanie rozhodnutia o prerušení konania.

4. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, pričom navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie potvrdil. V obsahu podaného vyjadrenia uviedol, že predmetom tohto súdneho
konania je uplatnený nárok na doplatenie ceny za vyvlastnené nehnuteľnosti, pričom v prípade parcely

registra „C“ č. XXXX/X vo výmere 90 839 m2, prišlo k jej rozčleneniu, keď bolo vytvorených niekoľko
samostatných parciel. Parcela č. XXXX/XX (ako novovytvorená z parc. č. XXXX/X) - ostatná plocha
o výmere 9 398 m2 bola opätovne rozdelená, pričom vznikla parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha vo
výmere 6 602 m2, vo vzťahu ku ktorej sa vedie správne súdne konanie o správnej žalobe, pôvodne
na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/33/2021, v súčasnosti na Správnom súde v Bratislave pod

sp. zn. NR-15S/33/2021. V tomto súdnom správnom konaní sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia
Ministerstva dopravy a výstavby SR, č. 19663/2021/SSSVP/40065 zo dňa 06. 04. 2021, ktorým
bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-
OVBP2-2021/007988-006 zo dňa 12. 02. 2021, ktorým správny orgán zamietol návrh spoločnosti Nitra
Invest, s. r. o. na zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení, a to v rozsahu územia o rozlohe 6 602 m2 (t. j.

4,72 % územia vyvlastneného z celkového vyvlastneného územia 139 787 m2).
V konaní vedenom pred Správnym súdom v Bratislave sp. zn. NR-15S/33/2021 by v prípade úspechu
žalobcu došlo k zrušeniu vyvlastňovacieho rozhodnutia, a to v rozsahu územia o rozlohe 6 602 m2.
Konkrétne vyvlastňovacieho rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, zo
dňa 17. 08. 2017, č. OU-NR-OVBP2-2017/026358-017, na základe ktorého sa žalobca domáha v tomto

konaní doplatenia vyššej náhrady za vyvlastnenie. A v takom prípade by nebolo možné priznávať ani
teoreticky vyššiu náhradu za vyvlastnenie, keďže v rozsahu 6 602 m2 by vyvlastnenie zaniklo, resp. by
bolo zrušené.
Z uvedeného dôvodu podľa právneho názoru žalovaného nie je teda možné pokračovať v tomto súdnom
konaní vo vzťahu k časti vyvlastneného pozemku o rozsahu 6 602 m2, pretože v prípade, ak dôjde k

zrušeniu vyvlastnenia tohto pozemku a teda de facto k vráteniu vlastníctva k tomuto pozemku žalobcovi,
bude žalobca disponovať aj pozemkom a zároveň aj vyššou náhradou za vyvlastnenie (ak by mu bola
súdom priznaná), čo je neprípustné. Navyše, ak správny súd rozhodne o zrušení vyvlastňovacieho
rozhodnutia, civilný súd (Okresný súd v Nitre) by už nemohol ďalej pokračovať v konaní o vyššej náhrade
za vyvlastnenie, pretože žalobca by stratil aktívnu procesnú legitimáciu.

Správne súdne konanie vedené pred Správnym súdom v Bratislave sp. zn. NR-15S/33/2021 je teda
jednoznačne konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať (a aj má) význam pre rozhodnutie súdu
v tomto konaní, čím sú podľa žalobcu naplnené dôvody podľa ust. § 164 CSP o prerušení konania.

5. K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom v obsahu svojho vyjadrenia uviedol, že

žalobca zdôrazňuje, že keď žalovanému titulom vyvlastnenia už viac ako 7 rokov svedčí vlastnícke právo
k 100 % výmery vyvlastnenej nehnuteľnosti, žalobcovi synalagmaticky patrí právo disponovať zákonnou
a riadne určenou náhradou za vyvlastnenie za 100 % výmery vyvlastnenej nehnuteľnosti, zahŕňajúc
zvýšenie náhrady, dôvodnosť ktorého bola v tomto konaní preukázaná.
Je nesporné, že žalobca už teraz disponuje náhradou za vyvlastnenie za 100 % výmery vyvlastnenej

nehnuteľnosti vo výške určenej v rozhodnutí o vyvlastnení zo dňa 17. 08. 2017; nejestvuje teda žiaden
zákonný ani logický dôvod, pre ktorý by žalobca nemal a nemohol (v prípade priznania nároku tak,
ako bol vykonaným dokazovaním preukázaný) disponovať aj doplatkom/zvýšením tejto náhrady za
vyvlastnenie, a to až do doby, kým nenastane právna situácia, s ktorou bude spojené právo žalovaného
na vydanie časti náhrady za vyvlastnenie.

Vydaním rozhodnutia v tomto konaní zahŕňajúc zvýšenie náhrady za vyvlastnenú výmeru 6 602 m2 len
dôjde k zosúladeniu stavu, ktorý by nastal (a ktorý mal nastať) za predpokladu riadneho zistenia výšky
náhrady za vyvlastnenie v administratívnom vyvlastňovacom konaní.Nemôže byť na ťarchu žalobcu fakt, že v inom konaní sa domáha svojich nárokov vzniknutých z dôvodu,
že časť vyvlastnenej nehnuteľnosti sa nepoužila na účel uvedený v rozhodnutí o vyvlastnení. Vedenie
iného konania nemá vplyv na skutočnosť, že žalovaný naďalej (aj v čase spísania tohoto vyjadrenia)

zostáva vlastníkom 100 % výmery vyvlastnenej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť je jedinou a podstatnou
pre to, aby mohlo byť rozhodnuté aj o zvýšení náhrady za vyvlastnenie takisto v rozsahu 100 %, a to
aj počas prebiehajúceho iného konania.
Keď žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, hodnota ktorých bola preukázaná znaleckým dokazovaním v
súdnom konaní, pričom však rozdiel v skutočnej hodnote a hodnote stanovenej vo vyvlastňovacom

konaní zaplatil žalobcovi (v časti, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté) až o viac ako 6 rokov od podania
žaloby, dostal sa do neprimeranej výhody, kedy od momentu vyvlastnenia požíval výhody vlastníckeho
práva k 100 % rozsahu vyvlastnenej nehnuteľnosti (napríklad aj spočívajúce v zvyšovaní hodnoty
nehnuteľnosti v čase). Táto výhoda však nebola na strane žalobcu žiadnym spôsobom kompenzovaná,
keďže žalobca nielen nedisponoval náhradou za vyvlastnenie vo výške zodpovedajúcej vzniknutej ujme,
ale aj výška doplatku náhrady za vyvlastnenie bola devalvovaná vplyvom inflácie, keďže bola určená

len vo výške hodnoty majetku stanovenej ku dňu vyvlastnenia a nie ku dňu vyplatenia. V nadväznosti
na plynutie času nebola poskytnutá ani len základná kompenzácia vo forme úrokov z omeškania.
Nejestvuje žiaden dôvod, pre ktorý by sa mala „bežná“ žaloba na plnenie, vrátane žaloby titulom
zvýšenia náhrady za vyvlastnenie, považovať za rozhodnutie konštituujúce nový právny stav. Nejde o
rozhodnutie, ktorým by sa zakladali, menili alebo rušili subjektívne práva a povinnosti medzi stranami

(takéto rozhodnutia by zároveň mali byť výnimkou), keďže právny stav, z ktorého sa vychádza, je jasne
daný, preukázaný a nemenný - žalobcovi bol vyvlastnený majetok a z toho sa odvíja potreba zaplatiť/
doplatiť náhradu vo výške zistenej dokazovaním.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, pričom v obsahu podaného vyjadrenia uviedol, že ak dôjde

na základe podanej správnej žaloby k zrušeniu rozhodnutia o vyvlastnení, resp. k zrušeniu rozhodnutia
o odvolaní v rámci vyvlastňovacieho konania, tak toto civilné konanie stratí podklad, keďže vyvlastnené
nehnuteľnosti sa vrátia do vlastníctva žalobcu.
V prípade úspechu správnej žaloby žalobca stratí aktívnu vecnú legitimáciu v tomto civilnom konaní.
Žalovaný si preto dovoľuje poukázať na právnu úpravu zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní

pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
V prípade zrušenia vyvlastnenia správnym súdom by civilné konanie stratilo svoj právny podklad,
keďže bez právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení by nebolo čo odškodňovať, resp. poskytovať
vyššiu náhradu. Tieto konania sú vecne a právne prepojené. Pokiaľ správny súd zruší rozhodnutie o

vyvlastnení, zanikne tým aj povinnosť vyvlastniteľa poskytnúť náhradu (a teda zanikne dôvod civilnej
žaloby o náhradu).
Otázky využitia vyvlastnenej nehnuteľnosti a dôsledkov jej prípadného nevyužitia na účely vyvlastnenia
sú práve predmetom konania vedeného pred správnym súdom. Rozhodnutie tohto správneho súdu
môže mať za následok zmenu právnych pomerov medzi stranami, pričom nie je možné vylúčiť ani

čiastočnú alebo úplnú revíziu právneho stavu vyplývajúceho z rozhodnutia o vyvlastnení zo dňa 17. 08.
2017.
Argumentácia žalobcu, že žalovaný vlastní vyvlastnenú nehnuteľnosť už viac ako 7 rokov, nie je
relevantná z pohľadu otázky, či náhrada za vyvlastnenie má byť v tomto čase zvýšená bez ohľadu na
výsledok súvisiaceho správneho súdneho konania. Žalovaný dôrazne upozorňuje, že práve otázka, či

žalobcovi vôbec bude patriť náhrada vo výške, ktorú požaduje, alebo či dôjde k revízii vyvlastňovacieho
rozhodnutia a s tým spojenej náhrady, je predmetom uvedeného správneho súdneho konania.
Žalovaný má za to, že daný prípad sa odlišuje v mnohých veciach, pričom najzásadnejšou je tá,
že odňatím vlastníckeho práva vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, avšak
táto náhrada mu bola priznaná rozhodnutím správneho orgánu, ktorú povinnosť si žalovaný splnil v

stanovenej lehote. Z uvedeného vyplýva, že sa nemohol dostať do omeškania voči žalobcovi. Navyše
táto náhrada mu bola vyplatená vo výške, ktorú ustálil vyvlastňovací orgán ku dňu odňatia vlastníctva.
Rozdiel v žalobcom predložených rozhodnutiach spočíva v tom, že v prípade nezákonného rozhodnutia
a väzby, nedochádza k okamžitému správnemu alebo súdnemu konaniu hneď po prepustení neprávom
obvineného z väzby. Rozdiel spočíva teda v skutočnosti, kedy došlo k právnej skutočnosti (vyvlastnenie/

nezákonné rozhodnutie – väzba) a vyplatenie čiastky (pri vyvlastnení podľa rozhodnutia orgánu, čiže
hneď po vyvlastnení (až keď o tom rozhodne príslušný orgán – súd).Žalovaný vystupuje v postavení súkromnoprávneho subjektu, ktorý v rámci konania s odbornou
starostlivosťou a riadneho hospodára iba rešpektoval autoritatívne rozhodnutie vyvlastňovacieho orgánu
a teda nemohol žalobcovi poskytnúť viac, ako bolo stanovené v rozhodnutí.

7. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca následne písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), byť viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania, ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, prejednal vec bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrené zrušiť z dôvodov podľa
ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

9.Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožnobrániťvuplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami porušuje

ústavnoprávne princípy.

10. Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto
konaní oprávnený riešiť; b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na
konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh

na začatie konania; c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

11. Podľa § 162 ods. 2 CSP, môže súd konanie prerušiť aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním

uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania.

12. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo

ak súd dal na také konanie podnet.

13. Právna úprava v civilnom sporovom konaní rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením
konania. Obligatórne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný prípad
obligatórneho prerušenia konania v ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania

je upravené v ustanovení § 164 CSP. Ohľadom fakultatívneho rozhodnutia o prerušení konania podľa
tohto ustanovenia je potrené uviesť, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1
písm. a/ CSP, tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. Je však na vôli
súdu, či tak urobí alebo či počká na vyriešenie otázky v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto
konanie už prebieha, alebo môže dať na takého konanie aj sám podnet a následne konanie preruší. Proti

rozhodnutiu o prerušení konania podľa § 164 CSP je prípustné odvolanie. Prerušenie má dva základné
účinky, a to, že sa nevykonávajú procesné úkony, a tie procesné lehoty, ktoré už začali plynúť, sa
prerušujú. Ak odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, súd pokračuje v konaní aj bez návrhu,
pričom ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

14. Prerušenie konania teda prichádza do úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu
konania, ktorá je zásadne odstrániteľná procesným postupom. Hlavnými kritériami pre posúdenie
vhodnosti prerušenia konania podľa § 164 CSP sú vhodnosť, dĺžka konania, právo sporových strán na
rýchlu a účinnú ochranu aj v intenciách článku 17 CSP, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí
súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania.

15. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej
inštancie je do značnej miery nepreskúmateľné pre absenciu dostatku dôvodov. Odvolací súd dodáva,
že v prípade rozhodnutia súdu o prerušení konania do právoplatného skončenia iného konania, je súd
povinný riadne odôvodniť aký vzťah má konanie k tomuto inému konaniu, a je povinný vždy uviesť

dôvody pre ktoré bolo konanie potrebné prerušiť. Taktiež je preto potrebné, aby súd vychádzal zo
zistenéhoskutkovéhostavuohľadneďalšiehokonania,prektorésažiadaprebiehajúcekonanieprerušiť.
S poukazom na vyššie uvedené, ako aj argumentáciu žalobcu v podanom odvolaní a argumentáciu
žalovaného v podaných vyjadreniach, nebolo možné odvolacím súdom, vo vzťahu k odôvodneniunapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, vyhodnotiť takúto argumentáciu strán sporu, a preto
odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne posúdi a dostatočným spôsobom

vyhodnotí dôvodnosť, resp. nedôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, a to vo vzťahu ku konaniu
vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-15S/33/2021.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,

ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).