Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy – neplatná podmienka vo výroku · Judgement

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/114/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207597
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125207597.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX,

bytom C. XX, XXX XX, zast. JUDr. František Komka, advokát so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., IČO: 31320155, so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava-Ružinov, zast. Remedium Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53255739, o určenie, že úver je bezúročný a bezpoplatkový
a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008, je
bezúročný a bez poplatkov.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008
v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení:„Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy
oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a
zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008
v časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení:„Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a
Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky
riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v
časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení:„Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak

si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote
splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Consumer Finance Holding, a.s. bola oprávnená požadovať
od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia
Zabezpečovanej pohľadávky Consumer Finance Holding, a.s. voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných
príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy
a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551
Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v
časti VI. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení:„Súhlasím, aby Consumer Finance Holding, a.s. v zmysle
zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov poskytla moje osobné
údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe
Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) ako aj jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa
Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a

ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v
rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnenýodvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a
to písomným oznámením doručenýmna adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o
poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 6. Podmienky splácania, bod 6.7 v znení:„Klient je
povinnýakovariabilnýsymboluvádzaťevidenčnéčíslouvedenévSplátkovomkalendária/aleboZmluve.
Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie Splátky

so všetkými následkami s tým spojenými.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve
o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 9. Priradenie platieb a započítanie, bod 9.1,
v znení:„Klient určuje, že akákoľvek peňažná čiastka Klienta zaplatená v prospech Spoločnosti
sa započítava voči pohľadávkam Spoločnosti v poradí určenom podľa uváženia Spoločnosti.“ je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve
o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 9. Priradenie platieb a započítanie, bod 9.2, v
znení: „Spoločnosť je oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči pohľadávkam Klienta aj vtedy

ak niektorá pohľadávka Spoločnosti ešte nie je splatná, bola premlčaná alebo ju nemožno uplatniť na
súde.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o
poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 12. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 12.2 a

bod 12.3 v znení:„Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa
Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti
je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V ten deň sa Zmluvná
pokuta stáva aj splatnou. V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť
Spoločnosti okrem Zmluvnej pokuty i Sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania.

Sankčný úrok je splatný na výzvu Spoločnosti.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

X. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o
poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 12. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 12.5 v
znení: „Súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na

zabezpečenie mimosúdneho vymáhania pohľadávky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XI. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o
poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 15. Všeobecné ustanovenia, bod 15.2 v znení:
„ Spoločnosť je oprávnená akékoľvek svoje práva zo Zmluvy úplne alebo z časti previesť a/alebo

postúpiť úplne alebo z časti pohľadávky Spoločnosti zo Zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu Klienta.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o
poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 15. Všeobecné ustanovenia, bod 15.22 v znení:„Klient

súhlasí s tým, aby všetky jeho hovory s call centrom Spoločnosti boli nahrávané a uchovávané po dobu
10 rokov od uskutočnenia telefonického hovoru a v prípade potreby použité ako dôkaz v súdnom alebo
arbitrážnom konaní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

XIII. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o

poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 15. Všeobecné ustanovenia, bod 15.24 v časti, v
znení:„Klient a Povinný na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej (Strany) sa dohodli, že všetky
spory vzniknuté zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou
Strán. Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý
zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa

jej existencie, platnosti alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej
bankovej asociácie alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo
Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom.“
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.XIV. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého
na základe Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 (ďalej tiež len „Zmluva“) s poukazom
na absenciu celkových nákladov spotrebiteľa podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v Zmluve, a to v časti
bode VI. Vyhlásenia klienta a vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej tiež „ VOP“), a to v bode
6.7, 9.1, 9.2, 12.2, 12.3, 12.5., 15.2 ,15.22 a 15.24 poukazujúc na to, že neprijateľnosť zmluvných

podmienok bola judikovaná.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril poukazujúc na konanie vedené na Ústavnom súde SR sp.
zn. Rvp 3053/2024 o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky. Mal za to,
že podaná žaloba nemá za cieľ ochranu porušených alebo ohrozených práv spotrebiteľa, ale sleduje

iné záujmy. Zmluvné ustanovenie o oboznámení sa s obchodnými podmienkami neukladá žalobcovi
akospotrebiteľovižiadnupovinnosťniesťdôkaznébremeno.Uvedenéustanovenienespôsobujeznačnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto nemôže byť považované za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. K zmluvnej pokute uviedol, že v prvom rade by muselo ísť o neprimeranú
sankciu. V prejednávanom prípade bola zmluvná pokuta spolu so sankčným úrokom dojednaná

tak, že ani za súčasných prísnejších podmienok nemôže byť označená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Žalovaný za situácie akceptovanie navrhovaných podmienok nemal dôvod pristupovať
k osobitnému vyjednávaní jednotlivých zmluvných ustanovení, nakoľko tieto boli žalobcom bezvýhradne
akceptované. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt je v praxi
nepredstaviteľné a nereálne, a to za situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami súhlasí,

navyše by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť ďalších
poplatkov s týmto úverom spojených. Podľa jeho názoru dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
legálny zabezpečovací inštitút, pri výkone, ktorého zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia. Dohodu o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľské vzťahy novela list neobmedzila
s účinnosťou od 01.05.2014, čo žalovaný bez ďalšieho rešpektuje a v súlade so zákonom odstraňuje

tento inštitút zo svojej zmluvnej dokumentácie. K ďalšej zmluvnej podmienky týkajúci sa uchovávania
osobných údajov uviedol, že zákon o banka priamo predpokladá, že údaje od klientov žalovaných
získava spracúva pre účely správy ich pôžičiek, prípadne vkladov. 10-ročná prax uchovávania sa
osvedčila praxou. K zmluvnej podmienke ohľadom – uvedenie nesprávneho variabilného symbolu
uviedol, že uvedené zmluvné ustanovenie nie je zmluvnou podmienkou, ktorá by akúkoľvek zasahovali

do práv a povinností zmluvných strán oproti stavu jej neexistencie. Toto ustanovenie je iba praktickým
upozornením na nevyhnutnú objektívnu skutočnosť, ktorá nastane, ak klient uvedie nesprávne platobné
údaje. Zmluvná podmienka týkajúca sa započítania podľa názoru žalovaného nemôže byť vyhlásená
zaneprijateľnúnakoľkozmluvabolauzatvorenádňa17.8.2010,tedavčase,keďustanovenie§52ods.2
Občianskeho zákonníka v dnešnom znení nebolo platné, z toho dôvodu sa zmluva v čase poskytnutia

úveru riadil a vo všeobecnosti Obchodným zákonníkom, ktorý umožňuje započítanie premlčaných
pohľadávok ako aj nesplatných pohľadávok. Podmienky sú formulované jasne. K zmluvnej pokute
uviedol, že bola dohodnutá ako sankcia za porušenie zmluvných povinností žalobcu, pričom toto
porušenie muselo trvať minimálne 30 dní a zároveň výška tejto zmluvnej podmienky bola dohodnutá
na 10 % z omeškanej splátky, čo s ohľadom na výšku poskytnutého úveru nemožno hodnotiť

ako neprimerané. Prípadné náklady mimosúdneho vymáhania vznikajú v dôsledku porušenia zmluvnej
povinnosti dlžníka, a teda z jeho omeškania so splácaním záväzku. S touto povinnosťou je spotrebiteľ
vopred oboznámený, pričom je formulovaná jasne a zrozumiteľne. K zmluvnej podmienke týkajúcej
sa postúpenia uviedol, že žiadne zákonné ustanovenie neoprávňuje dlžníka svoje záväzky a práva
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere postúpiť a žiadne takéto zákonné právo dlžníkovi neprináleží.

Ajprávožalovanéhopostúpiťpohľadávkujerovnakolimitovanézákonnýmiustanoveniami.Knahrávaniu
hovorov ako zmluvnej podmienky poukázal na to, že táto zmluvná podmienka nezakazuje spotrebiteľovi
vyhotovovať si vlastné záznamy komunikácie, rovnako neuvádza, že by v prípade, ak dôjde k sporu,
bola táto komunikácia použitá len na prospech žalovaného. Zastával názor, že práve prípad, ak
by žalovaný nemohol použiť zaznamenanú komunikáciu, napĺňal by predpoklady nekalosúťažného

konania, nakoľko by dôkazné bremeno zaťažovalo práve spotrebiteľa. mal za to, že elektronickákomunikácia medzi bankou a klientom je vyjadrením bankového tajomstva v zmysle § 91 ods. 1
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) a § 93a ods. 3 ZoB. K zmluvnej podmienke -
rozhodcovská doložka - uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy nebolo v Občianskom zákonníku či inom

predpise zakotvené žiadne ustanovenie, z ktorého by malo plynúť záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky. Prípadné spory z uzatvorenej Zmluvy bolo možné riešiť tak pred všeobecným súdom,
ako aj pred rozhodcovským súdom (k čomu v priebehu trvania úverového vzťahu ani nedošlo). Poukázal
na to, že ide výlučne hypotetický, žalobcom bol umelo vykonštruovaný spor, ktorý neslúži žiadnej
obhájiteľné potrebe. Namietal aj spôsob uplatnenia trov žalobcom. K bezúročnosti a bezpoplatkovosti

uviedol, že Zmluva obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom účinným v čase podpisu zmluvy.

3.Žalobcavreplikezotrvalnasvojejargumentácii.Poukázalnato,ženávrhosúladeprávnychpredpisov
podľa čl. 125 Ústavy Slovenskej republiky bol Ústavným súdom odmietnutý.

4. Žalovaný právo dupliky nevyužil.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a teda Zmluvou a VOP,
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca s právnym predchodcom žalovanej, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Zmluvu,

na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 60 000 Sk. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá
vo výške 1940 Sk, ročná úroková sadzba 21,9%, RPMN vo výške 21,9%, konečná splatnosť dohodnutá
na 48 mesiacov, celková suma pôžičky vo výške 89 238 Sk a počet mesačných splátok 46.

7. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v časti VI.

Vyhlásenie klienta, v časti, znie:„Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil
s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich
dodržiavať.“

8. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v časti VI.
Vyhlásenie klienta, v časti, znie:„Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom
prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas, ako aj
s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“

9. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v časti
VI. Vyhlásenie klienta, v časti, znie:„Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si
nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote
splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Consumer Finance Holding, a.s. bola oprávnená požadovať
od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia

Zabezpečovanej pohľadávky Consumer Finance Holding, a.s. voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných
príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy
a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa §
551 Občianskeho zákonníka.“

10. Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v časti
VI. Vyhlásenie klienta, v časti, znie:„Súhlasím, aby Consumer Finance Holding, a.s. v zmysle zákona
č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov poskytla moje osobné
údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe
Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) ako aj jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa

Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a
ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v
rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený
odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a
to písomným oznámením doručenýmna adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,

060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“

11. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí
pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 6. Podmienky splácania, bod 6.7 znie:„Klient je povinnýako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve.
Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie Splátky
so všetkými následkami s tým spojenými.“

12. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí
pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 9. Priradenie platieb a započítanie, bod 9.1, znie:„Klient určuje, že
akákoľvek peňažná čiastka Klienta zaplatená v prospech Spoločnosti sa započítava voči pohľadávkam
Spoločnosti v poradí určenom podľa uváženia Spoločnosti.“

13. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí
pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 9. Priradenie platieb a započítanie, bod 9.2, znie: „Spoločnosť je
oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči pohľadávkam Klienta aj vtedy ak niektorá pohľadávka
Spoločnosti ešte nie je splatná, bola premlčaná alebo ju nemožno uplatniť na súde.“

14. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí
pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 12. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 12.2 a bod 12.3
znie:„Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal
do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient
povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V ten deň sa Zmluvná pokuta stáva

aj splatnou. V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti
okrem Zmluvnej pokuty i Sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný
úrok je splatný na výzvu Spoločnosti.“

15. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí

pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 12. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 12.5 znie: „Súčasťou
pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie
mimosúdneho vymáhania pohľadávky.“

16. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí

pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 15. Všeobecné ustanovenia, bod 15.2 znie: „ Spoločnosť je
oprávnená akékoľvek svoje práva zo Zmluvy úplne alebo z časti previesť a/alebo postúpiť úplne alebo
z časti pohľadávky Spoločnosti zo Zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu Klienta.“

17. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí

pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 15. Všeobecné ustanovenia, bod 15.22 znie:„Klient súhlasí s tým,
aby všetky jeho hovory s call centrom Spoločnosti boli nahrávané a uchovávané po dobu 10 rokov od
uskutočnenia telefonického hovoru a v prípade potreby použité ako dôkaz v súdnom alebo arbitrážnom
konaní.“

zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí pôžičky
č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 15. Všeobecné ustanovenia, bod 15.24 v časti, v znení:„Klient a Povinný
na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej (Strany) sa dohodli, že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy
a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou Strán. Ak nedôjde k dohode
podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvy o

zabezpečeníalebovsúvislostisňou(vrátanevšetkýchotázoktýkajúcichsajejexistencie,platnostialebo
ukončenia) budú rozhodované Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie alebo
Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom pri
Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom.“ je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

18. Zistený skutkový stav takto právne posúdil

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 20.5.2008
(ďalej len „ZoSÚ“) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí
obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom dňa 20.5.2008
(ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, podľa ustanovenia § 53 odsek 4 OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktorémá spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujúdodávateľovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. V súvislosti s namietaným konaním o súlade právnych predpisov súd uvádza, že Ústavný súd
Slovenskej republiky návrh Okresného súdu Prešov odmietol.

Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru

20. Žalobca podanou žalobou namieta absenciu obligatórnych náležitostí v Zmluve, a to v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Z právnej úpravy účinnej v čase uzavretia Zmluvy je zrejmé, že absencia
čo i len jednej v ust. § 4 ods. 3 veta druhá ZoSÚ uvedenej náležitosti spôsobuje záver o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

21. Súd má za to, že predmetný úver neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm.
j) ZoSÚ, a teda že neobsahuje celkové náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutým úverom, preto sa
žalovaným poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový.22. V ďalšom súd poukazuje na to, že Zmluva tiež nerešpektuje zákonnú požiadavku uvedenia výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

23. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Trnava z 26. januára 2016 sp. zn.
26 Co 1/2015, v zmysle ktorého cit.: „Tunajší odvolací súd sa obdobným problémom zaoberal už v
minulosti analyzujúc náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa čl. I § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ
(v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy tjs. 2. septembra 2009, teda v čase účinnosti
z. č. 258/2001 Z. z. od 1.1.2008 , v tejto súv. por. najmä zákon č. 270/2008 Z. z.) a vo veci vedenej

na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 10Co/294/2013 a výsledkom takejto jeho analýzy bol záver
sformulovaný tak, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je
zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto - z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu)
zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami (výška“), „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k

istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky,
čo je napriek odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve
dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa, ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu
uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké

bude skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a
ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť. Na práve uvedené treba usudzovať predovšetkým preto, že
vyššie spomínanému záujmu na čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa doslova odporujú
formulácie, vyžadujúce od spotrebiteľa uvažovať s matematickými operáciami a navyše za použitia
viacerých pojmov, nezriedka uvedených v rôznych častiach listín spotrebiteľovi predkladaných (ale aj

nepredkladaných) na podpis.“

24. Predmetné rozhodnutie, a teda i jeho právne posúdenie boli preskúmané Najvyšším súdom
Slovenskej republiky, ktorý podané dovolanie zamietol z týchto dôvodov cit bod 14 odôvodnenia
rozsudku sp. zn. 7Cdo/128/2016 z 29.11.2017: „Odvolací súd (rovnako súd prvej inštancie) na zistený

skutkový stav správne aplikovali § 4 ods. 2, 3 ZoSÚ. Súd prvej inštancie zistil, že zmluva o poskytnutí
ČSOB spotrebiteľského úveru obsahuje údaj RPMN, ročnú úrokovú sadzbu, priemernú hodnotu ročnej
percentuálnejmierynákladov,ustanoveniaokonečnejsplatnostiúveruavýškebežnejmesačnejsplátky.
Na základe predmetnej zmluvy bol žalobkyňou žalovanému poskytnutý úver vo výške 10.000,- €; odo
dňa čerpania úveru do dňa predčasnej splatnosti úveru žalovaný zaplatil žalobkyni celkom 1.917,20

€ a zvyšnú časť úveru neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni nesplatenú časť
istiny vo výške 8.082,80 € spolu s 9 % úrokom z omeškania od 27. marca 2011 do zaplatenia. Nárok
v časti úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov posúdil súd prvej inštancie v zmysle § 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že absencia týchto náležitostí síce nespôsobuje neplatnosť
zmluvy, ale sankcionuje veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré

nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Dodal, že žalobkyňa síce uvádza, že jednotlivé
splátky boli rozrátané na úhradu istiny, úroku, úroku z omeškania a poplatkov, ale zmluva ich nečlení
podľa § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ tak, ako to v predmetnom ustanovení stanovil zákonodarca, splátka
je vyjadrená iba jednou sumou 244,53 €; spotrebiteľský úver sa preto považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Odvolací súd správne doplnil, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského

práva zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý
každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška“, „počet“ a „termíny splátok“ viaže ku každej z
tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako
k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť
zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je

napriek odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom
zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa.“

25. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že na súdenú vec nemožno aplikovať závery
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Bírová, keďže sa týka výkladu Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktorá vyslovene ukladala úplnú harmonizáciu, teda je zrejmé,
že v čase uzavretia Zmluvy predmetná smernica nebola ani vydaná. Zákon č. 258/2001 Z. z. naopak
prevzal Smernicu Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnychpredpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42,
12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice
Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998), ktorá sa

zakladala na minimálnej harmonizácii, teda členské štáty si v oblasti ochrany spotrebiteľa mohli zaviesť
prísnejšie ustanovenia, čím zabezpečia spotrebiteľom na svojom území komplexnejšiu ochranu.

26. S poukazom na uvedený záver o absencii obligatórnej náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) a j) ZoSÚ,
ktorého dôsledkom je posúdenie úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, súd žalobe v tejto časti

vyhovel.

Neprijateľnosť zmluvných podmienok

27. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo
Zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm.

c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti
porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany

svojho práva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018). Ako
vyplýva z § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona teda spotrebiteľ môže sa domáhať ochrany svojho
práva proti porušiteľovi a tým je nepochybne žalovaný ako autor neprijateľných zmluvných
podmienok. Tento záver možno vyvodiť aj z aktuálneho zákona č. 108/204 o ochrane spotrebiteľa a to§
3 ods. 1 písm. e/, keďže nárok na primerané finančné zadosťučinenie sa uplatňuje voči osobe, ktorá

porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa a to vtedy, ak spotrebiteľ na
súde úspešne uplatní porušenie tohto jeho práva alebo povinnosti, teda aj obligatórne predchádzajúce
súdne konanie (napr. o určenie neprijateľných zmluvných podmienok) musí byť vedené proti porušiteľovi
práva. Podľa prechodného ustanovenia § 53 ods. 1 tohto zákona je však potrebné nárok
posúdiť podľa predchádzajúceho právneho predpisu, teda zákona č. 250/2007 Z.z. V tejto

súvislosti súdpoukazujenazáveryvyplývajúcezrozsudkuKrajskéhosúduvPrešove11CoCsp/18/2023
zo 14.3.2024,4Co/4/2019 z 2.5.2019, uznesenia 25CoCsp/8/2024 z 15.2.2024 a rozsudku Krajského
súdu v Trnave25CoCsp/50/2020 z 11.11.2020 (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp
147/2024 z 13.12.2024).

28. V súvislosti argumentáciou žalovaného o umelo vykonštruovanom spore, keďže žaloba bola podané
po viac ako 17 rokoch od uzatvorenia Zmluvy, súd považujúc túto za nedôvodnú poukazuje na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo 127/2017, v zmysle ktorého cit.:
„Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska
vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy

splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná
žalobavychádzazozákonnejpožiadavky,podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúzásadneobsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať
v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva

priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na
ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového
právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi

domáhaťsaprávanaochranupredneprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľskýchzmluváchžalobouna
súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

29. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej

podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie
času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu
práv spotrebiteľa pred nekalýmiobchodnýmipodmienkamipodľačl.3ods.1Smernicerady93/13/EHS.

30. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však

nepochybne zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ,
keďže žalobca vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa. Táto skutočnosť nebola
nikým spochybnená.

31. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti

ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

32. Napadnuté ustanovenia Zmluvy sa netýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny.

33. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2

OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal
možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba

dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho
zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky

neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

34. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

35. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace

s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

36. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen

podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

37. OZ obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet neprijateľných
zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo
zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právacha povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalobcovia ako spotrebitelia a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť
participovaťnavytvoreníformulárovejzmluvyanepochybnesúzhľadiskainformovanostiavyjednávacej

pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

38. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej

transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom

zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

39. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so

stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.
Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná

filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. D., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny

dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho
stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným

bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,
ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,

Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
40. „Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi:
a)

značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných
a náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného

ustanovenia, ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko
súvisí s jej nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ
je vystavený právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného
vzťahu. Ako príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom
v prípade alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok

v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnýmipodmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku. Ako príklad možno uviesť ustanovenie nevykonateľnej zmluvnej povinnosti
spotrebiteľa, ktoré by sa viazalo na zmluvné podmienky, ktoré by neboli súčasťou zmluvy alebo

zmluvných podmienok. V poradí ďalším príkladom nevykonateľnej zmluvnej podmienky bude garancia
práva vypovedať spotrebiteľskú zmluvu v lehote 10 dní od doručenia oznámenia o jednostrannej zmene
podmienok, ak súčasne iná zmluvná podmienka veriteľovi umožní spotrebiteľa s takouto zmenou
oboznámiť aj dodatočne, t. j. po jej vykonaní;
b)

značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ratio
legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade ide
o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu zákonného režimu a účelu
právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve uvedené odchýlenie sa

od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad so zmluvnou podmienkou,
podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej náhrade škody v podobe
zmluvnejpokuty.NormyObčianskehozákonníkaustanovujú,ženároknanáhraduškodyvtomtoprípade
zo zákona poškodenému nepatrí a možno sa na ňom nad rámec zákona dohodnúť. V tejto situácii práve

táto zákonná odchylná dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku zakladajúcu nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako príklad možno uviesť dohodu o tom, že aj po
zániku záväzku medzi dodávateľom a spotrebiteľom zostane dodávateľovi zachovaný nárok zo zmluvnej
pokuty. V tomto prípade je ratio legis vyjadrené v § 48 ods. 2 v spojení s § 52a ods. 2 OZ, ktoré na
prospech spotrebiteľa prezumujú, že odstúpením od zmluvy sa od začiatku zrušujú uzavreté zmluvy,

a to aj vzájomne závislé. V tomto zmysle akákoľvek dohoda, ktorá bude v rozpore s ratio legis zákonnej
úpravy na škodu spotrebiteľa, bude predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možno uviesť aj
obdobný príklad, kedy konajúce súdy odklon od úrokov z omeškania ustanovených vykonávacím
právnym predpisom vyhodnotili ako neprijateľnú zmluvnú podmienku založenú na odchýlke od ratio
legis právnej úpravy.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a

kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 564 - 565).

41. V rozhodnutí Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006, č. k. 7 U 17/06, sa aplikoval výklad, podľa ktorého by zmluvná podmienka, ktorá je
predmetom posúdenia, mala byť podrobená možnému najneprijateľnejšiemu výkladu, ktorý sa s ňou

spája a aký pri posudzovaných zmluvných podmienkach vôbec prichádza do úvahy.
42. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že rozhodnutia súdov vo vzťahu k veľkosti písma vo
VOP, ktorú žalovaný zvolil, na ktoré rovnako je nevyhnutné brať zreteľ a vyvodiť dôsledky pri skúmaní
prijateľnosti/neprijateľnosti zmluvnej podmienky cit.: „Naviac od vyššie uvedeného poukazuje súd na
samostatný jednotiaci dôvod neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v časti VII. Zmluvy -

Vyhlásenie klienta a vo Všeobecných obchodných podmienkach. 8.1. Uvedené dokumenty sú písané
písmomledvavoveľkosti1mmahustýmriadkovaním.Niejemožnéichprečítaťbezpomociprostriedkov
na zväčšovanie textu a už vôbec nie ako celok na jedno „posedenie“. Podľa rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 - Pritom „Zmluvné dojednania“ vytlačené na druhej strane (rube)
vyššie uvedenej žiadosti, ktoré sú absolútne nečitateľné, sú písané veľmi drobným písmom, veľkosť

písma nedosahuje ani 1 milimeter, preto takéto zmluvne dojednania nemožno považovať za platné a
za vzájomne účastníkmi riadne dohodnuté, pretože dlžníkovi (spotrebiteľovi) ich obsah nemohol byť
ani známy z uvedených dôvodov. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné
dojednania ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku a na takéto
zmluvné dojednania súd nemôže vôbec prihliadať. Podľa NS SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 - Neprijateľnou

podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka môže byť nielen
obsah konkrétneho zmluvného dojednania spotrebiteľského záväzku, ale aj spôsob jeho formálneho
vyjadrenia, zahrňujúci nekalé praktiky dodávateľa v procese uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy. Súdy
správne a v súlade s § 153 ods. 4 OSP určili neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné podmienky, uvedené v úverových podmienkach tvoriacich

neoddeliteľnú súčasť zmluvy sú neprijateľné ako celok už len z toho dôvodu, že sú z hľadiska veľkosti
písma voľným okom prakticky nečitateľné a zároveň bolo reálne nemožné, aby sa priemerný spotrebiteľ
dokázal čo i len oboznámiť s takto písomným textom. V dôsledku určenia absolútnej neplatnosti úverovejzmluvy uzavretej medzi účastníkmi, sú neplatné všetky jej dojednania, vrátane zmluvných podmienok,
ktorých neprijateľnosť správne určil prvostupňový súd.
8.2. Uvedené dokumenty boli napísané v nasledujúcom formáte - Prehlasujem, že vyššie uvedené

údaje sú úplné a pravdivé a splnomocňujem týmto Spoločnosť na overenie údajov a na zistenie ďalších
informácií, ktoré bude Spoločnosť považovať v súvislosti so schválením tejto Zmluvy za nevyhnutné.
Súd je presvedčený, že ak by žalovaný obdŕžal rozsudok písaný vo formáte ako je ukážka, tento by
bez ďalšieho taktiež považoval za nezrozumiteľný. Len na okraj súd poukazuje napríklad na Slovenskú
technickú normu - STN 01 6910 z 08/2010 s názvom „Pravidlá písania a úpravy písomností“, podľa bodu

6.3. ktorej - Pri písaní pomocou textových editorov sa odporúča stojaté písmo veľkosti 12 bodov. Tento
rozsudok je písaný písmom Times New Roman o veľkosti 12 bodov pričom ukážka má veľkosť písma
Times New Roman 5,5.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp 3/2022 z 7.4.2022)

43.Majúcnazretelivyššieuvedenévýchodiskásúddospelkzáveru,ženapadnutézmluvnéustanovenia
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a to z nasledovných dôvodov.

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v časti VI.
Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „Ďalej prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil
s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich

dodržiavať.“

44. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. l) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto
právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal
návrhy v nich predložené a potvrdil ich prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek
pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a
okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy

žalobca prijal bližšie nešpecifikované návrhy v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie.
Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k
potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len
v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná

podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,
že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a
porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná

podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho,
Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana. Na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani

u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne
menoval niektoré neprijateľné podmienky a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať
iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. §

53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 46/2021
z 13.12.2021).

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v časti VI.
Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným

úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas,
ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov.“45. Uvedené dojednanie vyjadrovalo súhlas spotrebiteľa so zmluvnou pokutou, avšak samotná
spotrebiteľská zmluva dojednanie o zmluvnej pokute neobsahovala. Zmluvná pokuta bola
zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok na vopred pripravenom tlačive, teda

dodávateľ uvedenú podmienku so spotrebiteľom individuálne nedojednal. V rámci spotrebiteľských
zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných
obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej
spotrebiteľ pripája svoj podpis (porov. rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/4/2022).
Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v časti VI.

Vyhlásenie klienta, v časti, v znení:„Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si
nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote
splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Consumer Finance Holding, a.s. bola oprávnená požadovať
od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia
Zabezpečovanej pohľadávky Consumer Finance Holding, a.s. voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných
príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy

a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa §
551 Občianskeho zákonníka.“

46. Súd súhlasí s vyjadreným názorom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa
§ 551 OZ.

47. Nič však nebráni súdu, aby dohodu o zrážkach zo mzdy ako zmluvnú podmienku podrobil prieskumu
podľa čl. 1 ods.2 Smernica Rady č. 93/1/EHS.

48. Či sporná podmienka odráža „záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie“ je potrebné na cieľ

uvedenej smernice, teda ochranu spotrebiteľa proti nekalým podmienkam obsiahnutým v zmluvách,
ktoré so spotrebiteľmi uzavreli predajcovia alebo dodávatelia, treba pripomenúť, že túto výnimku je ako
každú výnimku potrebné vykladať reštriktívne.

49. Z rozsudku Súdneho dvora vo veci C-34/13 Kušionová plynie cit.: „78. V prejednávanej veci

z rozsudku RWE Vertrieb (EU:C:2013:180) vyplýva, že dané vylúčenie predpokladá spojenie dvoch
podmienok. Jednak musí zmluvná podmienka odrážať zákonné alebo regulačné ustanovenie a jednak
musí byť toto ustanovenie záväzné. 79 V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je
zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil,
či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami

bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak
neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle
rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26).“

50. Súd v tomto smere poukazuje na pripomienky generálnej advokátky E. A. vo veci C-598/21 cit.

„64. Na účely určenia, či sú tieto podmienky splnené, Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátnemu
súdu prináleží overiť, či dotknutá zmluvná podmienka odráža záväzné ustanovenia vnútroštátneho
práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu, alebo ustanovenia, ktoré sa
uplatnia podporne, a teda automaticky, to znamená, ak neexistujú v tomto ohľade odlišné dojednania
medzi zmluvnými stranami. 65. Slovenská vláda vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, že

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je takýmto záväzným ustanovením. Na jednej strane uvádza, že
toto ustanovenie poskytuje zvýšenú ochranu spotrebiteľovi v rozsahu, v akom stanovuje dodatočné
záruky v prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru. Na druhej strane podľa § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa strany nemôžu odchýliť od uplatnenia sporného ustanovenia v neprospech
spotrebiteľa. 66. Vnútroštátny súd sa nestotožňuje so stanoviskom slovenskej vlády. Vo svojej

odpovedi na žiadosť o vysvetlenie vysvetlil, že ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka sa neuplatňujú automaticky. Ich uplatnenie závisí od voľby strán. Vnútroštátny súd tiež
uviedol, že aj keď sa strany dohodnú na možnosti predčasného splatenia úveru, je to voľba veriteľa,
a nie právna povinnosť predčasného splatenia. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že v ustanoveniach
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je použitý výraz „môže“, ktorý pre veriteľa naznačuje

možnosť, a nie povinnosť uplatniť si toto právo. Vnútroštátny súd sa okrem toho domnieva, že § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkazuje slovenská vláda, nevedie k odlišnému výkladu.
Toto ustanovenie nebráni výnimke z ustanovení Občianskeho zákonníka v prospech spotrebiteľa.
Vysvetľuje, že len za okolností, keď zmluvné strany zahrnú do zmluvy doložku o predčasnomsplatení, je veriteľ povinný dodržať minimálne požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pred uplatnením tohto práva 67. Na pojednávaní žalobcovia a Komisia zdôraznili,
že uplatnenie sporných ustanovení Občianskeho zákonníka podlieha predchádzajúcej dohode medzi

stranami. Žalobcovia uviedli, že je na podnikateľovi, či uplatní svoje právo na predčasné splatenie
úveru. Ak sa podnikateľ rozhodne uplatniť toto právo, musí dodržať minimálne procesné požiadavky
stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Dodržanie lehoty troch mesiacov pred požadovaním
predčasného splatenia pohľadávky je povinné, ale predchádzajúca podmienka uplatnenia tohto práva,
atorozhodnutieojehouplatnení,závisíodpodnikateľa.XX. Presvedčilimavysvetleniavnútroštátneho

súdu a tvrdenia žalobcov a Komisie. Podľa môjho názoru podporujú záver, že sporné ustanovenia
vnútroštátneho práva sa neuplatňujú automaticky, teda v prípade neexistencie iných dojednaní medzi
stranami, čo by bolo potrebné na to, aby sa považovali za „záväzné“ v zmysle článku 1 ods. 2
smernice 93/13. Naopak, vyžadujú si výslovnú dohodu strán. V prípade neexistencie takej dohody
§ 565 Občianskeho zákonníka ako pravidlo stanovuje, že veriteľ nemôže požadovať zaplatenie celej
pohľadávky za nesplnenie mesačnej splátky. 69. Treba tiež zdôrazniť, že hoci § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka odkazuje na spotrebiteľskú zmluvu plnenú v splátkach, osobitne nepredpokladá
predčasné splatenie zmluvy o dlhodobom úvere ani existenciu zabezpečenia tohto úveru záložným
právom na rodinný dom spotrebiteľa. Za týchto podmienok rozhodnutie podnikateľa zahrnúť do zmluvy
o úvere zabezpečenom rodinným domom spotrebiteľa nevyjednanú podmienku, ktorá odráža toto
ustanovenie, nemožno považovať za nastolenie rovnováhy medzi všetkými právami a povinnosťami

zmluvných strán zo strany vnútroštátneho zákonodarcu. 70. V každom prípade je nesporné, že v rámci
konaniapodľačlánku267ZFEÚ,ktoréjezaloženénajasnomrozdeleníúlohmedzivnútroštátnymisúdmi
a Súdnym dvorom, má iba vnútroštátny súd právomoc vykladať a uplatňovať vnútroštátne právo.(18)
71. Za týchto podmienok sa zdá, že sporná zmluvná podmienka stanovujúca právo veriteľa požadovať
predčasné splatenie úveru neodráža záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenie v zmysle článku 1

ods. 2 smernice 93/13. Preto som dospela k záveru, že takáto podmienka patrí do pôsobnosti smernice
93/13.“

51. Súd analogicky aplikujúc vyššie uvedené závery generálnej advokátky konštatuje, že dohoda
o zrážkach zo mzdy neodráža záväzné zákonné ustanovenia. Z ust. § 551 ods. 1OZ je nepochybné,

že bez dohody veriteľa so spotrebiteľom, sa veriteľ nemôže s úspechom u zamestnávateľa domáhať
vykonania zrážok zo mzdy. Až následná realizácia zrážok je kogentná, pokiaľ ide o najvyššiu prípustnú
výšku zrážky zo mzdy.

52. K dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky – dohody o zrážkach zo mzdy sa zaoberali súdy

v mnohých rozsudkoch, preto súd poukazuje na odôvodnenie jedného z nich, pri ktorom nevidí
dôvod na odklon od jeho záverov a v plnom rozsahu na ne poukazuje cit.: „43. Predmetná zmluva
o úvere a jej súčasť v bode 4.9 dohoda o zrážkach zo mzdy boli uzavreté na formulárovom tlačive
predchodcu - dodávateľa. Z kontextu je zrejmé, že uzavretie predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy,
fixne zapracovanej priamo v texte zmluvy, bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy o úvere, keď ničím

nebolo preukázané, že by žalobcovia ako spotrebitelia mali možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo
mzdy odmietnuť a že jej uzavretie nebolo podmienkou poskytnutia úveru. Z textu predloženej zmluvy
a dohody nevyplýva možnosť žalobcov ako spotrebiteľa odmietnuť uzavretie predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy, resp. inak ovplyvniť jej dojednanie. Žalovaný tak neuniesol svoje dôkazné bremeno
v zmysle ust. § 53 ods. 2 OZ o individuálnom dojednaní predmetnej dohody. Vzhľadom na uvedené,

keď nebolo zo strany dodávateľa preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah
resp. odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, s poukazom na ust. § 53 ods. 3 a 4 OZ
bolo dôvodné ustáliť, že predmetná dohoda nebola individuálne dojednaná, podlieha preto prieskumu
súdu v zmysle § 53 ods. 1 OZ. 44. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 45. Dohoda o zrážkach zo mzdy je špecifickým inštitútom
občianskeho práva upravený v cit. § 551 Občianskeho zákonníka. V čase uzavretia predmetnej zmluvyo úvere (22.7.2008) právny predpis nebránil tomu, aby dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá aj
v rámci spotrebiteľského vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodnými pri posudzovaní, či
predmetné dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú individuálne okolnosti danej veci. V

tejto súvislosti v danom prípade bolo potrebné zohľadniť, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
je súčasťou formulárovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, je bez akéhokoľvek zvýraznenia,
neprehľadne a nesystematicky zakomponovaná priamo v texte zmluvy v bode 4.9, do ostatného, s
dohodou o zrážkach zmluvy nesúvisiaceho, textu. Táto zásadná zmluvná podmienka je tak ako aj celý
text zmluvy uvedená neštandardne malým, ťažko čitateľným písmom, zakomponovaná v texte tak, že

ľahko ujde pozornosti spotrebiteľa. Takýto spôsob zapracovania dohody o zrážkach zo mzdy zásadného
významu do textu formulárovej spotrebiteľskej zmluvy je nekorektný, nečestný a v rozpore s dobrými
mravmi. Je pravdepodobné, že žalobca si pri podpisovaní zmluvy vôbec nebol vedomý, že dohodu o
zrážkach zo mzdy uzatvára a už vôbec nie s akými následkami. 46. Spotrebiteľ podpisom predmetnej
formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol nútený podrobiť sa zrážkam zo mzdy na úhradu
pohľadávky, ktorá bola vyčíslená veriteľom výlučne na základe jeho subjektívnej predstavy o jej výške

vrátane príslušenstva, bez možnosti predchádzajúcej súdnej kontroly a bez možnosti, aby spotrebiteľ
zabránil vykonávaniu zrážok zo mzdy, a to i vtedy, ak by boli veriteľom uplatňované z neprijateľných
zmluvných podmienok, resp. aj z neplatného právneho úkonu, či jeho časti. Tento zabezpečovací inštitút
umožňuje veriteľovi siahnuť na majetok spotrebiteľa aj za predpokladu, že si svoje nároky uplatňuje z
neprijateľných zmluvných podmienok, resp. z neplatných právnych úkonov. Inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy umožňuje tak obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, ak sa na
základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez
súdnej kontroly. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy dojednanú

zmluvnými stranami vo forme zmluvnej podmienky včlenenej do textu spotrebiteľskej zmluvy, na základe
ktorej je žalobca ako spotrebiteľ povinný podriadiť sa zrážkam zo mzdy v rozsahu jednostranne určenom
dodávateľom, bez možnosti korekcie spotrebiteľom a bez predchádzajúcej súdnej kontroly, je potrebné
považovať za zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej

klauzuly § 53 ods. 1 OZ, ktorá je v dôsledku toho v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatná.“

Zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o poskytnutí pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v časti VI.
Vyhlásenie klienta, v časti, v znení:„Súhlasím, aby Consumer Finance Holding, a.s. v zmysle zákona
č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov poskytla moje osobné

údaje a údaje uvedené v tejto Zmluve (ďalej len „údaje a informácie“) aj svojej ovládajúcej osobe
Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.) ako aj jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa
Sanpaolo, Taliansko za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a
ponuky služieb a produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VÚB, a.s., a to v
rozsahu údajov uvedených v tejto žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený

odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to
písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12,
060 01 Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu.“

53. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle

ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„V bode VII. Zmluvy - Klient je predformulovaný súhlas s poskytnutím osobných údajov. Možno
konštatovať, že za individuálne dojednanie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno
považovať zmluvné ustanovenia, s ktorými sa mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V danom prípade klient nemohol zasahovať do textu vyhlásenia
klienta, podľa ktoré dáva predformulovaný súhlas na spracovanie osobných údajov bližšie neurčenému
počtu subjektov (VÚB a.s. a jej dcérskym spoločnostiam). Z hľadiska neurčitosti, komu vlastne je
dávaný formulovaný súhlas, možno konštatovať neplatnosť takéhoto dojednania z hľadiska § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade predfomulované vyhlásenie klienta je súhlasom daným

pre široký okruh neurčitých subjektov, ktoré budú oprávnené spracovať osobné údaje klienta. Ďalej
je potrebné uviesť, že takýto súhlas sa predlžuje na dobu 10 rokov po uhradení všetkých záväzkov.
Uvedená doba je zjavne neodôvodnená a presahuje účel spracúvania. Osobné údaje by mali byť
spracované iba na nevyhnutnú dobu, čo sa v danom prípade nestalo. Súd má za to, že dobu 10 rokovnie je možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie osobných údajov. Za takúto formuláciu bola
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. udelená poriadková pokuta 40.000,- €, pričom aj Komisia
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich

pri Ministerstve spravodlivosti SR podobnú formuláciu v OP považuje za nekalú obchodnú praktiku v
spotrebiteľských zmluvách. Súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými tak v rozhodnutí SOI ako aj podnete
uvedenejkomisieapretovyhlásilzmluvnúpodmienkuuvedenúvovýrokutohtorozsudkuzaneprijateľnú.
Súd taktiež poukazuje na to, že Krajský súd Prešov rozsudkom, sp. zn. 11Co/33/2017, vyhlásil obdobnú
zmluvnú podmienku za neprijateľnú.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 8Csp/186/2019

z 6.3.2020).

Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach k Zmluve o poskytnutí
pôžičky č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 6. Podmienky splácania, bod 6.7 v znení:„Klient je povinný
ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve.
Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie Splátky

so všetkými následkami s tým spojenými.“

54. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí.

„Pokiaľ ide podmienku v hlave 5. Podmienky splácania úveru § 4 tak súd má za to, že aj táto
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci dlžník
splátku riadne uhradil. Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej splátky,
dostal do omeškanie, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný disponuje dostatočnými

technickými prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol, alebo obsahuje
nesprávny variabilný symbol, túto priradil k správnej zmluve.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 20Csp 91/2020 zo dňa 7.9.2020)

55. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď

vyššie uvedené).

ZmluvnápodmienkauvedenávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkachkZmluveoposkytnutípôžičky
č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 9. Priradenie platieb a započítanie, bod 9.1, v znení: „Klient určuje, že
akákoľvek peňažná čiastka Klienta zaplatená v prospech Spoločnosti sa započítava voči pohľadávkam

Spoločnosti v poradí určenom podľa uváženia Spoločnosti.“

56.Predmetnézmluvnéustanoveniepovažujesúdzaneprijateľnépodľa§53ods.1OZ,nakoľkozakladá
nevyvážený vzťah medzi spotrebiteľmi a žalovaným a poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru
možnosť postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie pohľadávky sa tak stáva pre

57. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď

vyššie uvedené).

ZmluvnápodmienkauvedenávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkachkZmluveoposkytnutípôžičky
č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 9. Priradenie platieb a započítanie, bod 9.2, v znení: „Spoločnosť je
oprávnená započítať pohľadávky Spoločnosti voči pohľadávkam Klienta aj vtedy ak niektorá pohľadávka

Spoločnosti ešte nie je splatná, bola premlčaná alebo ju nemožno uplatniť na súde.“

58.Predmetnézmluvnéustanoveniepovažujesúdzaneprijateľnépodľa§53ods.1OZ,nakoľkozakladá
nevyvážený vzťah medzi spotrebiteľmi a žalovaným a poskytuje žalovanému ako dodávateľovi úveru
možnosť postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítanie pohľadávky sa tak stáva pre

spotrebiteľov netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou
dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa
a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).59. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď
vyššie uvedené).

ZmluvnápodmienkauvedenávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkachkZmluveoposkytnutípôžičky
č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 12. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 12.2 a bod 12.3 v znení:
„Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný
zaplatiťZmluvnúpokutuvovýške10%zdlžnejSplátky.VtendeňsaZmluvnápokutastávaajsplatnou.V

prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej
pokuty i Sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný
na výzvu Spoločnosti.“

60. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí, napr. rozsudok

Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Csp/137/2018.

61. Za neprijateľné tiež považoval také konanie veriteľa, v zmysle ktorého zakomponoval dohodu o
zmluvnej pokute do Obchodných podmienok, ktoré mali bližšie upravovať práva a povinnosti zmluvných
strán uvedené v zmluve. Nemožno konštatovať, že v danom prípade bola dohoda o zmluvnej pokute

individuálne dojednaná stranami zmluvy. Vzhľadom na obsah a rozsah Obchodných podmienok si
priemerný spotrebiteľ nevšimne, že podpisuje dojednanie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je rovnako
neprimeraná, nakoľko požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

62. Naviac súd poukazuje na to, že zmluvná pokuta nesmie byť dojednaná ako súčasť nepodpísaných
VOP (porov. závery Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013).

63. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný aj s poukazom na použitú veľkosť písma (viď
vyššie uvedené).

ZmluvnápodmienkauvedenávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkachkZmluveoposkytnutípôžičky
č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 12. Poplatky, pokuty, sankčné úroky, bod 12.5 v znení: „Súčasťou
pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj náklady vynaložené Spoločnosťou na zabezpečenie
mimosúdneho vymáhania pohľadávky.“

64. V predmetnej zmluvnej podmienke ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného
inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 ods. 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného
považujú náklady spojené s jej uplatnením. Náklady uvedené demonštratívne v predmetnej zmluvnej
podmienke umožňuje navyšovanie dlhu spotrebiteľa o ďalšie náklady a tak sa táto zmluvná podmienka

dostáva do rozporu s § 121 od. 3 OZ v spojení s § 54 ods. 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie
dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka.

65. Zmluvné ustanovenie je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle generálnej klauzuly
ust.§ 53 ods. 1 OZ.

66. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný s poukazom na použitú veľkosť písma (viď vyššie
uvedené).

ZmluvnápodmienkauvedenávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkachkZmluveoposkytnutípôžičky

č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 15. Všeobecné ustanovenia, bod 15.2 v znení: „ Spoločnosť je oprávnená
akékoľvek svoje práva zo Zmluvy úplne alebo z časti previesť a/alebo postúpiť úplne alebo z časti
pohľadávky Spoločnosti zo Zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu Klienta.“

67. K neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky poukazujem na odôvodnenie rozsudku Krajského

súdu Prešov, sp. zn. 6CoCsp/16/2024, z 19.9.2024, z ktorého citujem:„37. Odvolací súd považuje
za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti zmluvnej
podmienky v zmluve o úvere, v obchodných podmienkach pre úver - pôžička na bývanie, účinných od
01.08.2011,v článku 9 - Predčasné splatenie úveru a ukončenie ZoÚ, bod 9.4., v znení: „Všetky výdavkyBanky spojené s vymáhaním pohľadávky znáša Dlžník, pričom Dlžník zároveň súhlasí, že Banka je
oprávnená postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky a preniesť na ňu svoje záväzky zo ZoÚ.“ Okrem
toho možno súhlasiť s argumentáciou súdu prvej inštancie, že citovaná zmluvná podmienka

umožňuje preniesť veriteľovi na tretiu osobu všetky svoje záväzky zo zmluvy o úvere, keď individuálny
súhlas vyžadovaný § 531 ods. 1 OZ nahrádza bianco súhlasom spotrebiteľa s prevzatím záväzku vopred
neznámou treťou osobou. Takáto zmluvná podmienka spôsobuje za týchto okolností hrubú nerovnováhu
vo vzájomných povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, preto je neprijateľná (por. rozsudok Krajského
súdu v Prešove č. k. 1CoCsp/16/2023 zo 17.10.2023.)“.

68. Tiež je potrebné poukázať aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu Žilina, sp. zn. 8Co
397/16, z 31.5.2017, cit: „13. Z obsahu spisu vyplýva, že súhlas klienta s postúpením pohľadávky
banky či prevodom záväzku banky na tretiu osobu nie je predmetom osobitnej dohody, či výsledkom
individuálnych rokovaní medzi klientom a bankou, ale je súčasťou všeobecných obchodných
podmienok pripravených veriteľom(právnym predchodcom žalobcu) pre širší, vopred neurčený

okruh účastníkov na strane dlžníka, bez účasti žalovaného a zrejme bez reálnej možnosti
žalovaného uvedené ustanovenie zmluvy vylúčiť. Súd prvej inštancie preto správne skúmal
naplnenie predpokladov pre deklarovanie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka, a to nielen to či takéto ustanovenie bolo individuálne dojednané (v danom
prípade nejde o predmet plnenia ani o cenu plnenia) ale ajto či ide o ustanovenie, ktoré spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem
záveru o nepreukázaní individuálneho dojednania uvedeného ustanovenia všeobecných obchodných
podmienok, odvolací súd ako správny vyhodnotil i záver súdu prvej inštancie o nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v predmetnom ustanovení všeobecných obchodných podmienok v
neprospech spotrebiteľa. Nepomer v právach a povinnostiach strán konania napokon v odvolaní pripustil

i samotný žalobca.“

69. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný s poukazom na použitú veľkosť písma (viď vyššie
uvedené).

ZmluvnápodmienkauvedenávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkachkZmluveoposkytnutípôžičky
č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 15. Všeobecné ustanovenia, bod 15.22 v znení: „Klient súhlasí s tým,
aby všetky jeho hovory s call centrom Spoločnosti boli nahrávané a uchovávané po dobu 10 rokov od
uskutočnenia telefonického hovoru a v prípade potreby použité ako dôkaz v súdnom alebo arbitrážnom
konaní.“

70. Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle
ust. § 53 ods. 1 OZ a súd nevidí dôvod na odklon od uvedeného rozhodnutia cit: „Odvolací súd so
zreteľom na hore uvedené zastáva názor, že zmluvná podmienka uvedená v zmluvných dojednaniach
k predmetnej zmluve bod 15.22 „klient súhlasí s tým, aby všetky

jeho hovory s call centrom spoločnosti boli nahrávané a uchovávané po dobu 10 rokov po uskutočnení
hovoru a v prípade potreby použité ako dôkaz v súdnom alebo arbitrážnom konaní“, je neprijateľná, a
teda neplatná pre rozpor s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého zmluvné podmienky
upravované spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Zmluvná podmienka, ktorou si dodávateľ dojednal uchovávanie nahratých hovorov s call centrom po

dobu10rokovjeneprimeranýmzásahomdosúkromiaspotrebiteľovvrozporesdobrýmimravmi,navyše
za situácie, že uvedená zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, spôsobuje v zmysle §
53 ods. 1Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/46/2022 zo dňa 27.
októbra 2022).

71. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný s poukazom na použitú veľkosť písma (viď vyššie
uvedené).

ZmluvnápodmienkauvedenávoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkachkZmluveoposkytnutípôžičky

č. 5573 zo dňa 20.5.2008 v čl. 15. Všeobecné ustanovenia, bod 15.24 v časti, v znení:„Klient a Povinný
na jednej strane a Spoločnosť na strane druhej (Strany) sa dohodli, že všetky spory vzniknuté zo Zmluvy
a/alebo Zmluvy o zabezpečení a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou Strán. Ak nedôjde k dohode
podľa predchádzajúcej vety akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy a/alebo Zmluvyo zabezpečení alebo v súvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti
alebo ukončenia) budú rozhodované Stálym Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie
alebo Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo Rozhodcovským súdom

pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. alebo príslušným všeobecným súdom.“

72. Súd teda preskúmal predmetnú rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
je neprijateľná zmluvná podmienku. Žalobca si rozhodcu osobne nevyjednal a rozhodcovská doložka
bolavoprednaformulovanávštandardnejformulárovejzmluve.Rozhodcovskádoložkavdanomprípade

nebola oddelená od spotrebiteľskej úverovej zmluvy, ale je súčasťou vopred dodávateľom pripravenej
formulárovej štandardnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy a VOP. Rozhodcovská doložka ako aj celá
spotrebiteľská zmluva (vrátane Všeobecných obchodných podmienok) neboli individuálne dojednané,
nakoľko žalobca nemohol ovplyvniť ich obsah. Nemal možnosť výberu a mohol ich len ako celok
uzavrieť alebo odmietnuť. V prípade rozhodcovskej doložky sa teda nejedná o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku. Ak rozhodcovská zmluva v spotrebiteľskej veci nie je osobitne vyjednaná a vyplýva

iba z textu štandardne vopred naformulovanej zmluvy, teda zo vzťahu nevyjednaného individuálne,
bez vysvetlenia podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom
spotrebiteľovi, je plne dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v
tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Preto ak dodávateľ,
ktorý je povinný vždy postupovať s odbornou starostlivosťou a ktorý má širokú informačnú povinnosť

vo vzťahu k spotrebiteľovi, v rámci kontraktačného procesu spotrebiteľa neupozorní na uzatváranie
rozhodcovskejzmluvy,nepoučího,anedámupriestornarozhodnutieavoľbu,jezrejmé,žespotrebiteľsi
nemôže ani uvedomiť dôsledky tejto rozhodcovskej zmluvy. Účelom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť
prejednanie prípadného sporu zmluvných strán rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné
strany takúto právomoc delegujú. Rozhodcovská doložka má preto osobitý význam, nakoľko v prípade

sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných
strán. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.4 písm. r) OZ.

73. Dôvod neprijateľnosti zmluvnej podmienky je daný s poukazom na použitú veľkosť písma (viď vyššie
uvedené).

74. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

75. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 18, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026