Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 12, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Csp/148/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125209286
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vitteková PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125209286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dominikou Vittekovou PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast. E. F. G., advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: 365.bank, a.s., IČO: 31340890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava 811 02, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8,
811 05 Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 300 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, a to z prisúdenej sumy, vo výške
100%, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.11.2025 domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1150 eur, ako aj nahradiť jej trovy konania. Žalovaný nárok
predstavuje primerané finančné zadosťučinenie titulom úspešného uplatnenia práv v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov vo veci 16Csp 176/2024, ktorým súd vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru a určil sedem neprijateľných zmluvných podmienok.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a poukázal na to, že žalobkyňa dobrovoľne a predčasne
splatila celý 27.5.2015. Počas trvania úverového vzťahu žalobkyňa nerozporovala žiadnu náležitosť
zmluvy o úvere ani iné dohodnuté podmienky. Nevyužila ani zákonnú možnosť odstúpiť od zmluvy o
úvere, nepodala reklamáciu alebo sťažnosť na príslušný orgán dohľadu. Nikdy nevytkla a nesnažila
sa o odstránenie aktuálne namietaných údajných nedostatkov zmluvy o úvere. Ktorákoľvek časť alebo
podmienka zmluvy môže byť pritom jednoducho a najmä mimosúdne upravená, a to napr. písomným
dodatkom k zmluve o úvere. Účelom všeobecného súdnictva nie je modifikácia uzavretej zmluvy, resp.

suplovanie zmluvnej strany, ak má oneskorené pripomienky ku kontraktačnému procesu. O nepoctivej
motivácii žalobkyne svedčí najmä skutočnosť, že sa nesnažila vytýkané nedostatky zmluvy o úvere
(ktoré odmietame) odstrániť korektne v zmysle zásady pacta sunt servanda uzavretím dodatku, ale
naopak smeroval k iniciovaniu súdneho konania. Vzhľadom na faktické a procesné správanie žalobcu
je vysoko pravdepodobné, že jeho primárnou snahou nie je odstránenie eventuálnych formálnych
nedostatkov v zmluve, ale naopak má evidentný záujem na získaní majetkového prospechu. Za účelom
náležitého zistenia skutkového stavu žalovaný navrhol, aby súd vykonal dokazovanie aj výsluchom

žalobcu, a to k okolnostiam priebehu kontraktačného procesu, konaniu žalobcu pred iniciovaním tohto
súdneho konania a motívom podania žaloby. Tiež aby vykonal dokazovanie pripojením súdneho spisu
16Csp 176/2024. Mal za to, že dubiózne správanie žalobcu vzhľadom na opísaný skutkový stav:- predošlá žaloba (21.11.2024) bola prekvapivo podaná po 9-tich rokoch od uzavretia zmluvy o úvere
(22.1.2015), a po 9-ich rokoch od splatenia úveru (27.5.2015)
- žalobca nevyužil svoje zákonné právo odstúpiť od zmluvy o úvere

- žalobca nenavrhoval, aby došlo k modifikácií podmienok zmluvy o úvere (napr. formou dodatku)
- žalobca nepodal sťažnosť alebo reklamáciu na poskytnuté bankové služby
- žalobca neinicioval žiadne mimosúdne rokovania pred podaním žaloby
- žalobca napriek vyššie uvedeným skutočnostiam prekvapivo a zrejme účelovo podal na žalobu, ktorej
predmetom (cieľom) je dosiahnutie úveru bez úrokov a bez poplatkov a poškodenie žalovaného

vykazuje evidentne znaky šikanózneho výkonu práva, ktoré by všeobecné súdy nemali tolerovať, v
opačnom prípade možno považovať úpravu o „dobrých mravoch“ za obsolentnú. V danej veci ide o tzv.
„učebnicový“ príklad zištného zneužitia prospotrebiteľskej legislatívy na úkor žalovaného (veriteľa), ktorý
bol primárne uskutočnený za účelom ekonomického zvýhodnenia žalobcu (finančný zisk). Právny dôvod
a výšku uplatneného nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie poprel, keďže v obdobných
sporoch, kde bol žalobca zastúpený advokátom tunajší súd priznal primerané finančné zadosťučinenie

iba symbolicky.

3. Žalobkyňa zotrvala na svojom nároku a argumentácii. Mala za to, že aplikácia ust. § 257 CSP nie
je dôvodnou.

4. V duplike žalovaný opätovne poukázal na zjavne neprimeranú sumu primeraného finančného
zadosťučinenia. Poukázal na údajnú bagateľnosť sporu, v zmysle ktorej by skončil de facto v mínuse
(zisk z poskytnutého úveru 0 eur, trovy konania 16Csp 176/2024 vo výške 1016,93 eur, hroziace náklady
druhého konania 1150 eur + ďalšie trovy konania, ak súd neaplikuje ust. § 257 CSP, t.j. odhadovaná
majetková strata vo výške 2266,93 eur. Zdôraznil potrebu aplikácie ust. § 257 CSP z dôvodu pokusov

vyťaženia z rozdelenia pohľadávky inak zažalovateľnej jednou žalobou.

5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobkyňa a žalovaný (jeho právny predchodca) uzatvorili zmluvu o úvere dobrá pôžička č.

1585879769 zo dňa 22.1.2015, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver.

7. Žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala určenia, že úver zo zmluvy o úvere o úvere dobrá pôžička
č. 1585879769 zo dňa 22.1.2015 je bezúročný a bezpoplatkový, vydania bezdôvodného obohatenia
a určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky podanou žalobou na tunajší súd. Vec bola vedená pod sp.

zn. 16Csp 176/2024.

8. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 16Csp 176/2024-70 z 3.4.2025 rozhodol cit.:

„I. Súd určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere dobrá pôžička č. 1585879769, zo dňa

22.01.2015, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 88,25 eura, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,40 % ročne z tejto sumy od 8.12.2024 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. 1585879769, zo
dňa 22.01.2015 v časti [4] Poplatky spojené s poskytnutým úverom, bod 4.1., v znení :„S poskytnutým
úverom súvisia nasledujúce poplatky: 1. upomienka pri omeškaní splátky: 10,00 EUR, 2. upomienka pri
omeškaní splátky: 25,00 EUR.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. 1585879769, zo dňa
22.01.2015, v časti (5) Zmluva o úvere, podmienky úveru, záverečné ustanovenia, bod 5.4., v znení:
„Banka a Dlžník/Spoludlžník sa dohodli, že Banka si môže započítať svoje pohľadávky zo ZoÚ voči
pohľadávkeDlžníka/SpoludlžníkazktoréhokoľvekÚčtualebovkladuvedenéhoBankou.Bankajeztohto

dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek prevod peňažných prostriedkov, či inak neumožniť
DlžníkovinakladaťsprostriedkaminaktoromkoľvekÚčteDlžníka/SpoludlžníkaalebosvkladomDlžníka/
Spoludlžníka, s čím Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí. Zmluvné strany sa dohodli, že akoprejav započítania postačuje doručenie výpisu, z ktorého bude zrejmý deň a rozsah započítania.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. 1585879769, zo dňa
22.01.2015, v časti [5] Zmluva o úvere, podmienky úveru, záverečné ustanovenia, bod 5.9., v znení:
„Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah
k Banke v zmysle zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov [ZoB] a si je vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť

tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, kedy sa Banka dozvie o nepravdivosti
tohto vyhlásenia. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej
osobitného vzťahu k Banke.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. 1585879769, zo dňa
22.01.2015, v časti [5] Zmluva o úvere, podmienky úveru, záverečné ustanovenia, bod 5.17., v znení:

„Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a) poplatky podľa
ZoÚ, b) úrok z omeškania, c) zmluvný úrok z úveru, d) splátka istiny úveru, pričom platí, že v prípade
viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú
najskôr na pohľadávky skôr splatné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. 1585879769, zo
dňa 22.01.2015, v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných od 28.6.2014, v časti
V. Čerpanie úveru, jeho úroky a poplatky, bod 5.8, v znení: „Ak sa úver stane predčasne splatným v
zmysle bodu 6.8 OP, Banka úročí predčasne splatnú časť úveru dohodnutou Úrokovou sadzbou, ako
aj zákonným úrokom z omeškania, a to odo dňa, keď sa úver stal predčasne splatným až do okamihu

úplného splatenia predčasne splatného úveru.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere dobrá pôžička č. 1585879769, zo
dňa 22.01.2015, v Obchodných podmienkach pre spotrebiteľské úvery účinných od 28.6.2014, v časti
VIII. Záverečné ustanovenia, bod 8.4, v znení: „Dlžník a Spoludlžník je povinný oznámiť Banke všetky

okolnosti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť jeho schopnosť plniť záväzky zo ZoÚ, najmä to, že bolo
začaté súdne, rozhodcovské, konkurzné, exekučné alebo iné konanie týkajúce sa jeho majetku. Dlžník
a Spoludlžník zodpovedá za škodu, ktorá Banke vznikne v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

9. Z bodu 22 odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16Csp 176/2024-70 z 3.4.2025 plynie,
že úver bol posúdený ako bezúročný a bezpoplatkový, nakoľko v zmluve sa nenachádzajú predpoklady

použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

10. Z dôvodu konštatovania existencie plnenia bez právneho dôvodu tunajší súd rozsudkom Okresného
súdu Prešov č. k. 16Csp 176/2024-70 z 3.4.2025 rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške
88,25 eur s príslušenstvom.

11. V rozsudku Okresný súd Prešov tiež č. k. 16Csp 176/2024-70 z 3.4.2025 vyslovil neprijateľnosť
zmluvných podmienok poukazujúc na rozhodnutia súdov v obdobných veciach.

12. Predmetný právny vzťah bol posúdený ako spotrebiteľský a súd aplikoval ust. § 52 a nasl. zákona

č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

13. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2024 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu,

závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti
v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z.z., ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú
po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z
týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. Každý spotrebiteľ má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu,

závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti
v oblasti ochrany spotrebiteľa.

14. V predmetnej právnej veci je nepochybné postavenie strán sporu ako dodávateľa a spotrebiteľa, čo
plynie aj z rozsudku Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. 16Csp 176/2024. Žalovaný v pôvodnom

konaní vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Aplikujúc režim § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z. (ktorý je v obdobnom znení ako bolo

ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného do ), podľa ktorého spotrebiteľ,
ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti na ochranu spotrebiteľa, má
právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto porušil práva spotrebiteľa alebo povinnosti.

16. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom

je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však
chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti
dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného
zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských
zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany

(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017).

17.Podľanázorusúdujezákladnárokudaný,akdodávateľporušíosobitnúprávnuúpravupredstavujúcu
normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54
Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a

podobne, čo sa v danom prípade nepochybne stalo. Okresný súd Prešov rozsudkom v konaní
vedenom pod sp. zn. 16Csp 176/2024 konštatoval porušenie povinností žalovaného, keďže zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórne náležitosti, preto bola považoval súd poskytnutý úver
za bezúročný a bezpoplatkový. Naviac boli určené neprijateľné zmluvné podmienky (sedem), ktoré
zmluva obsahovala. Žalobkyňa neuvádzala a žalovaný na túto skutočnosť priamo poukázal, že žiadna

zo zmluvných podmienok, neprijateľnosť ktorých bola určená, nebola voči spotrebiteľke aplikovaná.

18. Zákon pre priznanie finančného zadosťučinenia nevyžaduje podmienku, aby bol medzi stranami
spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma.. Zákonodarca
pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku

na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa
ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo
majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla
nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolopotrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného
zadosťučinenia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017). Preto sú
námietky žalovaného, že spotrebiteľka vzniknutú ujmu nepreukázala, nedôvodné. Rovnako tak aj z tohto

dôvodu súd považoval výsluch žalobkyne za nehospodárny. V danom prípade pritom žalobkyňa svoj
nároknapriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniaodôvodnilalensvojouúspešnosťouvkonaní
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jeho
spotrebiteľských práv, ktoré bola nútená brániť v základnom konaní. Žiadne ďalšie okolnosti, ktoré
by bližšie odôvodňovali ňou uplatnenú výšku zadosťučinenia. Naviac pokiaľ žalovaný mienil výsluch

viesť v smere preukázania motívu podania žaloby, v tomto smere nebol výsluch žalobkyne potrebný,
nakoľko právo domáhať sa ochrany pred všeobecným súdom nie je podmienené žiadnou preukázanou
motiváciou.

19. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia súd posudzoval konkrétne skutkové okolnosti, prihliadol
na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých

následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu (porov. rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 11Csp 215/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co
58/2019). Dbal pritom na naplnenie jeho základných funkcií, a to satisfakčnej a sankčnej.

20. V prejednávanom prípade možno konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k takému porušeniu

spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi ako spotrebiteľovi
spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, čo sa aj skutočne stalo, preto súd rozhodol rovnako
o vydaní bezdôvodného obohatenia. Rovnako úspešné uplatnené právo bolo aj v rozsahu určenia
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré však nebolo ani tvrdené ani preukázané, aby boli aplikované
voči žalobkyni ako spotrebiteľovi.

21. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia, považuje jeho výšku v
rozsahu 300 eur za primeranú (porov. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp 100/2025) .
Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva
žalobkyne ako spotrebiteľa v dôsledku posúdenia úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, vydania
bezdôvodného obohatenia v rozsahu 88,25 eur (s príslušenstvom) a že svoje právo úspešne uplatnila

aj žalobou o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Priznané finančné zadosťučinenie je teda
vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, keďže sa musela domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia v rozsahu 88,25 eur s príslušenstvom a ďalej tým, že súd určil
7 neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve. Je teda určitou satisfakciou za stav, ktorý musela
v dôsledku konania žalovaného trpieť a brániť svoje práva v konaní pred súdom a je aj sankciou

postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ, teda
žalobkyňa, pritom ani nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane
spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď
jej ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhala
ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené

všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia. Prípadná (nielen tvrdená, ale
i preukázaná) vzniknutá ujma (intenzita, trvanie a rozsah následkov) by mohla iba zvýšiť sumu
primeraného finančného zadosťučinenia.

22. K návrhu na vykonanie dokazovania pripojením súdneho spisu vo veci 16Csp 176/2024 tunajšieho

súdu, súd poukazuje na judikatúru najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej cit: „Aj podľa názoru
dovolacieho súdu, pripojenie spisu z iného konania v inej právnej veci (hoci medzi tými istými účastníkmi)
samo o sebe nepredstavuje dôkazný prostriedok preukazujúci tvrdenie žalovaného 1/ o existencii
pohľadávky titulom náhrady škody v predmetnom spore o určenie popretej pohľadávky, nakoľko
obsahom každého súdneho spisu, zachyteného v písomnej forme, je celý súhrn procesných úkonov

súdu a strán sporu, zápisníc o obsahu pojednávania, znaleckých posudkov a podobne, ktoré ako celok
nie je možné a ani efektívne vykonať ako dôkaz na pojednávaní súdu v inej veci. Je povinnosťou tej-
ktorej strany sporu na preukázanie svojho tvrdenia označiť alebo predložiť konkrétny dôkaz, ktorým
je možné a efektívne jeho tvrdenie preukázať. Za takýto dôkaz dovolací súd nepovažuje pripojenie
spisu z iného konania, pretože v súdnom spore súd namiesto strany nemôže určovať, ktorý dôkazný

prostriedok, vykonaný v inom súdnom konaní, ktorého obsah je zachytený v súdnom spise, preukazuje
tvrdeniestranysporuvtom-ktoromprejednávanomspore,nakoľkobytýmvsporezvýhodniljednustranu
sporu oproti inej strane sporu, čo je neprípustné, keďže strany sporu majú v konaní rovné postavenie
(uplatňuje sa princíp rovnosti sporových strán).“ Naviac súd poukazuje na to, že žalovaný neuviedol,ktorédôkazy(iné,ďalšiesvýnimkouprávoplatnéhorozsudkuvdanejveci,t.j.akobolipripojenékžalobe)
navrhuje zo spisu 16Csp 176/2024 vykonať, takže vykonanie dokazovania oboznámením celého spisu
je neprípustné a navyše by to bolo nehospodárne, nakoľko nie je zrejmé, k akému skutkovému tvrdeniu

by súd mal realizovať dôkazy obsiahnuté v danom spise.

23. S poukazom na uvedené súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

25. Žalovaný sa domáhal aplikácie § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania.

26. Súd sa nestotožňuje so záverom, že v súdenej veci je daná aplikácia ust. § 257 CSP s poukazom
na judikatúru najvyšších súdnych autorít, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 7Cdo 31/2016.

27. Nespochybňuje sa tá skutočnosť, že judikatúra najvyšších súdnych autorít nevylúčila možnosť spolu
so žalobou spotrebiteľa (či už o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného
obohatenie, určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a pod.) žalovať aj o zaplatenia primeraného

finančného zadosťučinenia z dôvodu úspešného uplatňovania nároku spotrebiteľa (pre prípad úspechu
v spore o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného obohatenie, určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok a pod.).

28. Nespornou je však i tá skutočnosť, že judikatúra najvyšších súdnych autorít pripomína, že citujúc

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/324/2020 z 13.12.2022.: „V danom
prípade dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že právo na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vzniká okamihom právoplatného rozhodnutia súdu, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ bol
pri súdnej ochrane svojich práv i povinností úspešný; teda v danom prípade okamihom právoplatnosti
(4. júla 2014) rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 20Co 39/2013 zakladajúceho okamih, kedy možno

prvýkrát objektívne podať žalobu o priznanie primeraného zadosťučinenia na súd (actio nata).“

29. Práve s poukazom na uvedenú judikatúru najvyšších súdnych autorít nemá súd za to, že aplikácia
ust. § 257 CSP je daná s poukazom na závery rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vo veciach náhrady
konania, kedy dovolací súd vychádzal zo skutkových záverov, že malo ísť o viacero čiastkových nárokov

majúcich pôvod v tej istej škodnej udalosti, pri ktorých ich žalobca učinil predmetom viacerých súdnych
konaní.

30. Súd by mal bez ďalšieho za to, že aplikácia ust. § 257 CSP by bola dôvodnou v prípade, ak by sa
žalobkyňa rozhodla rozdeliť nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia do viacerých

žalôb (čiastkových nárokov), ktoré by mali podklad v úspechu v jednom súdnom konaní. Napríklad
uvádzajúc to na pomery veci 16Csp 176/2024, ak by žalobkyňa uplatnila jednou žalobou o primerané
finančné zadosťučinenie z dôvodu úspechu v žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplaktovosti úveru,
druhou žalobou z dôvodu úspechu o vydanie bezdôvodného obohatenia a ďalšou žalobou o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok, nebodaj aj v tomto smere, ak by boli pokusy o drobenie ďalších

sporov o primerané finančné zadosťučinenia (napr. do 7 samostatných konaní o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia – pri právoplatnom určení siedmich neprijateľných zmluvných podmienok
v jednom konaní). V tomto smere je nepochybný záver, že čiastkové nároky majú pôvod v jednom
konaní, v ktorom bola žalobkyňa úspešnou (úspech v konaní vedenom pod sp. zn. 16Csp 176/2024),
čo je predpoklad pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. V súdenej veci však súd tieto

okolnosti nezistil.

31. Nepochybne konania o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného
obohatenie, určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok majú svoj pôvod v zmluve o úvere a konanieo primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. podľa § 3
ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z. má svoj pôvod v úspešnom uplatnení porušenia práva alebo
povinnosti v oblasti na ochranu spotrebiteľa zo strany dodávateľa. Teda úspech spotrebiteľa v konaní,

v ktorom je konštatované porušenia práva a povinnosti v oblasti spotrebiteľa, je conditio sine qua non
(t.j. podmienky od ktorej nemožno ustúpiť) pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

32. Nemožno bez ďalšieho podľa názoru súdu konštatovať neúčelnosť trov a navyšovanie trov v konaní
lennazákladeskutočnosti,ženiejevylúčené,abyobenárokysaboliuplatňovanévjednomkonaní,ajza

cenu,žesplneniepodmienokprepriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniejepriamonaviazané
na úspech v konaní v spoluuplatnenom nároku, to znamená, že spotrebiteľ sa môže nachádzať v právnej
neistote úspechu v základnom konaní o prvotnom nároku (nárokoch), od úspechu v ktorých závisí aj
jeho úspech v konaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

33. V ďalšom súd na podporu svojej argumentácie poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších

súdnych autorít, v zmysle ktorých úspech v spore postačuje aj vo forme konštatovania porušenia len
v odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej cit: „33. Na podporu daného záveru, s ktorým sa
stotožnil, dovolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) z 25.
februára 2021 sp. zn. II. ÚS 97/2021, v ktorom sa stotožnil s právnymi závermi súdu, ktorý priznal
žalobcovi (spotrebiteľovi) finančné zadosťučinenie (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) vo vzťahu k

veriteľovi (postupníkovi), hoci tento namietal, že nie je pasívne vecne legitimovaný v spore. Dovolací
súd poukazuje aj na totožné zodpovedanie právnej otázky v rozsudku najvyššieho súdu z 30. marca
2023 sp. zn. 7Cdo/237/2021 a na rozsudok z 25. mája 2022 sp. zn. 3Cdo/31/2020, v ktorom uviedol,
že „[e]urokonformným a k slabšej strane spotrebiteľského vzťahu náležite ústretovým sa preto javí len
taký výklad úpravy urobenej aj predmetom sporu v prejednávanej veci, pri ktorom splnením podmienky

úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a
osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa ...
§ 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie sa súdom o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkoľvek rozhodnutí v prospech spotrebiteľa (aj vo forme
konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej).“ (porov. rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/1/2022 z 15.2.2024).

34. Majúc na zreteli uvedené súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP analogicky tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže bol čo do
základu plne úspešný a priznaná výška primeraného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu. O výške

trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesení, ktoré vydá vyšší súdnym
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.