Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 66Csp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424202496
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Češko

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1424202496.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Danielom Češkom v spore žalobcu: Q. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom F. vinohradoch XXX/J, XXX XX W. - mestská časť H., zast.: Advokátska kancelária MARCEL
BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 821 05 Bratislava, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava- mestská časť Staré Mesto, o
zaplatenie 1663,79 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 126,65 eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1537,14 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
6,25 % ročne zo sumy 1663,79 eur od 28.09.2022 do 08.04.2024 a zo sumy 1537,14 eur od 09.04.2024

do zaplatenia
III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a
IV. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 01.03.2024 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 1 663,79 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 1 663,79
€ od 28.09.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej
sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 49,50 €, a to na
bankový účet Mestského súdu Bratislava IV do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Žalobca dôvodil tým, že je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. W. R ev. č. W Q.: K (ďalej len
„vozidlo“). Dňa 07.03.2022 vznikla na vozidle poistná udalosť, ktorú žalobca riadne ohlásil žalovanému.
Žalovaný poistnú udalosť zaevidoval pod č. 2280005037. Škoda na vozidle žalobcu bola spôsobená
prevádzkou motorového vozidla ev. č. W vo vlastníctve P. spol. s. r. o., so sídlom Hospodárska XXXXX/
XB, XXX XX W. - mestská časť Vajnory, IČO: 46 971 688, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u
žalovaného. Vlastník vozidla poisteného u žalovaného je uvedený v správe o nehode a v osvedčení o

evidencii časť II. K poistnej udalosti došlo na Varšavskej 22 v Bratislave. K poškodeniu Vozidla došlo
tak, že vozidlo škodcu pri cúvaní narazilo zadnou časťou do prednej časti Vozidla. Opravu Vozidla
zabezpečila spoločnosť FOBIS, spol. s. r. o., so sídlom Pri vinohradoch 269/J, 831 06 Bratislava -
mestská časť Rača, IČO: 31 379 575 (ďalej len „opravca“). V rámci likvidácie poistnej udalosti žalobca
predložil žalovanému všetky potrebné doklady a vyjadrenia vrátane faktúry za opravu Vozidla č. FA
XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu X XXX,XX eur. Následne žalovaný oznámil žalobcovi, že
poistná udalosť bola likvidovaná s poskytnutím poistného plnenia vo výške 2 418,68 eur.

3. Podľa žalobcu, žalovaný poistné plnenie znížil bez riadneho odôvodnenia. Kalkulácia opravy bola
vykonaná na základe zápisu o poškodení Vozidla. Množstvo vykonanej práce pri oprave Vozidla bolo
určené metodikou, ktorá je súčasťou systému AUDATEX určeného na vyhotovenie kalkulácií za opravumotorovýchvozidielazároveňbolpriopravedodržanýtechnologickýpostupvýrobcuvozidla.Vkalkulácii
opravcu sú uvedené číselné kódy náhradných dielov, ktoré boli použité pri oprave vozidla. Žalovaný v
rámci likvidácie poistnej udalosti nespochybnil nárok žalobcu na poistné plnenie a k poistnej udalosti

zaslal žalobcovi oznámenie o poukázaní náhrady škody zo dňa 12.09.2022. Žalovaný v oznámení o
poukázaní náhrady škody uvádza, že pri určení výšky poistného plnenia kalkuloval s cenou normohodiny
práce (ďalej len „NH“) vo výške 32 € vrátane DPH/NH, ktorá bola podľa neho stanovená prieskumom
trhu a odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie zodpovedajúce cene originálnych náhradných dielov
z dôvodu, že mu opravca nepredložil k týmto náhradným dielom svoje nadobúdacie doklady. Neskôr

zaslal žalovaný žalobcovi odpoveď na sťažnosť, v ktorej uviedol, že pri určení výšky poistného plnenia
uvažoval s použitím alternatívnych náhradných dielov a ak nebol nejaký náhradný diel k dispozícii, tak
vykonal zrážku 30 % z ceny originálneho náhradného dielu. Oznámenie o poukázaní náhrady škody
je formulované dosť všeobecne, zníženie poistného plnenia v ňom nie je riadne zdôvodnené, pričom
nie je vylúčené, že sa zníženie poistného plnenia týka aj iných fakturovaných položiek, ktoré žalovaný
v oznámení o poukázaní náhrady škody vôbec neuvádza. Podľa žalobcu, ak by sa zníženie poistného

plnenia skutočne týkalo iba cien náhradných dielov a ceny NH, pričom by žalovaný v prípade cien
náhradných dielov postupoval rovnako ako pri zostavovaní svojej predbežnej kalkulácie, tak by bol
rozdiel medzi kalkuláciou opravcu a záverečnou kontrolnou kalkuláciou žalovaného nižší. Namietal, že
oznámenie o poukázaní náhrady škody nespĺňa obsahové náležitosti v zmysle § 11 ods. 6 písm. b)
zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP. Podľa žalobcu, kontrolná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho

objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet výšky primeranej ceny uskutočnenej opravy.
Limitácia výšky poistného plnenia kontrolnou kalkuláciou žalovaného je v rozpore s § 4 ods. 2 písm.
b) zákona o PZP a s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých bol žalovaný povinný
poskytnúť žalobcovi poistné plnenie zodpovedajúce skutočnej škode na Vozidle, a nie poistné plnenie
zodpovedajúce potencionálnej škode na Vozidle vypočítanej na základe vlastných vstupných údajov

žalovaného. Žalovaný kalkuloval s jednotkovou cenou práce vo výške 32 eur vrátane DPH/NH, zatiaľ
čo opravca si vyúčtoval cenu 48 € vrátane DPH/NH. Jednotková cena práce vyúčtovaná opravcom
zodpovedá obdobiu, v ktorom bola daná oprava vykonaná, ako aj značke a modelu opravovaného
Vozidla. Znížením poistného plnenia pri položke cena práce z dôvodu, že opravu vykonala nezávislá
opravovňa bez zmluvného vzťahu so žalovaným, žalovaný nedovolene a bez akéhokoľvek objektívneho

ospravedlnenia cenovo diskriminuje nezávislé opravovne bez zmluvného vzťahu s ním. Podľa žalobcu,
pri určení primeranej ceny NH je potrebné vychádzať z celého cenového pásma relevantného trhu
opravovní, ktoré tvoria spolu s nezávislými opravovňami aj autorizované opravovne. Žalobca súdu
predkladá hotovostnú faktúru č. H zo dňa XX.XX.XXXX pre odberateľa FOBIS, spol. s. r. o. V tejto
faktúre sú uvedené náhradné diely, ktoré boli následne dňa 29.06.2022 vyúčtované žalobcovi vo faktúre

č. FA XXXXXXX. Z oznámenia o poukázaní náhrady škody, podľa žalobcu, nie je zrejmé, s ktorými
náhradnými dielmi a v akých cenách žalovaný kalkuloval pri výpočte výšky poistného plnenia, keď
namiestooriginálnychnáhradnýchdielovzadávallacnejšiealternatívnenáhradnédielyačiuznalpotrebu
použitia všetkých fakturovaných náhradných dielov použitých pri oprave Vozidla. Žalovaný dokonca vo
svojej odpovedi na sťažnosť zo dňa 14.12.2022 uviedol, že ak sa mu nepodarí v databázach dohľadať

nejaký náhradný diel ako alternatívny, tak vykoná zrážku 30 % z ceny originálneho náhradného dielu.
Aj v tomto prípade žalovaný zrejme vykonal takéto zrážky z cien originálnych náhradných dielov bez
uvedenia dodávateľa, ktorý by mal dané náhradné diely v takýchto cenách dodať, lebo sa domnieva, že
by dané náhradné diely mohli existovať ako alternatívne, aj keď ich v databázach a katalógoch nevie
ako alternatívne dohľadať. Žalobca vyjadril názor, že ak už žalovaný považoval za preukázané, že pri

oprave Vozidla boli použité alternatívne náhradné diely, tak mal kalkulovať s konkrétnymi alternatívnymi
náhradnými dielmi s uvedením ich konkrétnych cien a nie s neexistujúcimi náhradnými dielmi, ktoré
nevedel ani bližšie špecifikovať, a ktoré by podľa neho v danej cene len potenciálne mohli existovať.
Okrem dlžného poistného plnenia si žalobca uplatňuje nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a na základe § 11 ods. 7 zákona o PZP vo výške 6,25
% ročne zo sumy 1 663,79 € od 28.09.2022 do zaplatenia. Žalobca je ako spotrebiteľ domáhajúci sa
dlžnéhopoistnéhoplneniavočižalovanémuakododávateľovioslobodenýodsúdnehopoplatkuvzmysle
§ 4 ods. 2 písm. v) zákona o súdnych poplatkoch. Žalobca preto navrhuje, aby súd v rozsudku osobitným
výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby vo výške 49,50 eur.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že po doručeniu žaloby pristúpil žalovaný k
opätovnému prešetreniu príčiny vzniku škody a rozsahu vzniknutej škody a listom zo dňa 04.04.2024
oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že v nasledujúcich dňoch poukáže čiastočnú úhradu istinyvo výške 126,65 Eur s DPH. Suma nelikvidných položiek predstavuje: navýšenú cenu použitých
náhradných dielov - žalovaný uvažoval s použitím alternatívnych náhradných dielov a v prípade ak
neexistuje alternatívny náhradný diel tak s použitím originálneho náhradného dielu avšak so zrážkou

30 % z ceny originálneho náhradného dielu, pričom autoservis v kalkulácii opravy, ktorá tvorí prílohu
vystavenej faktúry č. XXXXXXX počítal s originálnymi náhradnými dielmi. Rozdiel vo výške 1.220,29
Eur s DPH je sporný a je predmetom tohto konania. Ďalej išlo o navýšený lakovací materiál - opravca
použil koeficient 130%, pričom podľa žalovaného mu prináleží iba lakovací koeficient 111%, a to
vzhľadom k technológii lakovania, ktorú predmetný autoservis používa. Pokiaľ by mal autoservis vyšší

náklad spojený s lakovaním, je potrebné ho relevantne preukázať. V prípade ak autoservis preukáže
zvýšený náklad na lakovanie predložením presnej receptúry, použitého množstva lakovacieho materiálu
a nadobúdacími dokladmi od nákupu jednotlivých komponentov, žalovaný sa nebráni prehodnotiť výšku
poskytnutej náhrady škody a pristúpiť k doplatku. Rozdiel vo výške 47,68 Eur s DPH je nateraz aj naďalej
sporný a je predmetom tohto konania. Ďalej išlo o navýšenú normohodinu - žalovaný považoval za
primeranú výšku NH sumu vo výške 32,- Eur s DPH avšak autoservis v kalkulácii opravy, ktorá tvorí

prílohu vystavenej faktúry počítal s NH vo výške 48,- Eur s DPH. Žalovaný priznal plný počet vo faktúre
vyúčtovaných časových jednotiek (ČJ). Spornou a predmetom tohto konania tak naďalei ostáva suma vo
výške216.91EursDPH(650,40Eur-433,49Eur),ktorápredstavujerozdielmedzivýškouNhuplatnenej
vo faktúre č. XXXXXXX (48,- Eur s DPH/1 Nh = 12 ČJ) a žalovaným priznanou výškou Nh (32,- Eur s
DPH /1 Nh = 12 ČJ). Išlo tiež o drobný jedincový materiál (ďalej DJM), ktorý predstavuje cca 2% z ceny

použitých náhradných dielov vo výške 24,67 Eur s DPH a konzervačný materiál vo výške 25,20 Eur s
DPH, ktoré zostávajú aj naďalej sporné a predmetom tohto konania. Žalovaný uviedol, že pri stanovení
výšky poistného plnenia použil systém AUDATEX, rovnako ako autoservis. Vzhľadom na skutočnosť, že
žalobcom predložená faktúra autoservisu č. 2206077 obsahovala údaj o použití originálnych náhradných
dielov avšak v prípade autoservisu FOBIS spol. s r.o. ide o neautorizovaný servis, žalovaný použitie

originálnychnáhradnýchdielovbezpredloženianadobúdacíchdokladovodtýchtodielovnepovažovalza
preukázané. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyzval autoservis na predloženie nadobúdacích daňových
dokladov k náhradným dielom, ktoré boli použité pri oprave poškodeného motorového vozidla, ktoré
by potvrdzovali ich originalitu. Autoservis však žalovanému odmietol tieto doklady poskytnúť dôvodiac,
že tieto dokumenty tvoria obchodné, ako aj daňové tajomstvo. Žalovaný k ďalším tvrdeniam žalobcu v

žalobe uvádza, že v jeho záujme nie je zisťovať obchodnú prirážku autoservisu pri kúpe náhradných
dielov, ale má záujem na tom, aby uhradil autoservisu plnenie za diely v zodpovedajúcom reálnom
vyhotovení, teda buď za alternatívne alebo originálne diely. K overeniu originality dielov je pritom pre
žalovaného dostačujúce predloženie dokladu od predajcu o kúpe dielov, v ktorom je zrejmý dodávateľ
dielov, dostatočne špecifikovaný diel/diely a dátum fakturácie/dodania a nie jeho cena. Pokiaľ žalobca

ako jeden z dôkazov v tomto konaní predkladá „hotovostnú faktúru č. R20220500829 zo dňa 31.05.2022
pre odberateľa FOBIS, spol. s r.o.", žalovaný poukazuje na to, že z predloženého dokladu nie je
možné určiť dodávateľa dielov, a preto sa nevie k tomuto dokladu nateraz relevantne vyjadriť a posúdiť
či ide o verifikovaného predajcu náhradných dielov.. V prípade, ak žalobca doloží aj pokladničný
blok (ceny môžu byť vyčiernené) k predmetnej hotovostnej faktúre č. H., žalovaný pristúpi k jeho

opätovnému posúdeniu. Žalovaný pritom poukazuje na to, že predmetný doklad „hotovostná faktúra
č. R20220500829 zo dňa 31.05.2022 pre odberateľa FOBIS, spol. s r.o." žalobca prvýkrát predložil
až v tomto konaní, v priebehu likvidácie predmetnej škodovej udalosti žalovanému predložený nebol.
Pokiaľ ide o upínaciu sadu bočnice pozostávajúcu zo skrutiek a matíc, ktorá absentovala v predbežnej
kalkulácii žalovaného, žartovaný uvádza, že túto nedopatrením pôvodne nepriznal, avšak dodatočne

bola doplatená v rámci doplatku, o ktorom žalovaný informoval právneho zástupcu žalobcu listom zo
dňa 04.04.2024. K názoru žalobcu, že žalovaný mat na preverenie použitia konkrétnych náhradných
dielov vykonať doobhliadku po oprave, žalovaný uvádza, že by sa tak jednalo o absolútne nehospodárny
postup na preukázanie nároku, keby by mohlo dôjsť k situácií, že kontrola použitých dielov by nebola
rozpoznateľná pri obhliadke a vyžadovalo by sa odstrojovanie motorového vozidla a pod. Z pohľadu

hospodárnosti šetrenia škodovej udalosti je predloženie nadobúdacích dokladov k náhradným dielom
najrýchlejší a najúčinnejší spôsob preukázania oprávnenosti. Žalovaný taktiež poukázal na ustanovenie
§ 47 ods. 8 zákona č. 106/2018 Z. z. K uplatnenej sume normohodiny uvádzal, že žalovaný považoval
za primeranú výšku Nh sumu vo výške 32,- Eur s DPH a nie sumu, ktorú si vyúčtoval autoservis,
ktorý počítal s Nh vo výške 48,- Eur s DPH. Žalovaný pritom vo svojej kalkulácii plne akceptoval

autoservisom uvádzaný počet časových jednotiek (ČJ) potrebných na lakovanie motorového vozidla
- 69,6 ČJ, na opravu motorového vozidla - 88 ČJ a na konzervačné práce-5 ČJ, tj. sporná ostala
iba samotná výška NH (12 ČJ = 1 NH - pozn. žalovaného). Výšku NH, tj. sumu vo výške 32,- Eur s
DPH, ktorú žalovaný v danom prípade priznal ako primeranú, pritom stanovil na základe prieskumutrhu pre porovnateľné neautorizované autoservisy, pričom na podporu svojich tvrdení žalovaný prikladá
vzorky z prieskumu trhu. K tvrdeniam žalobcu, že všetky opravovne majú rovnaké postavenie a
nemožno zvýhodňovať alebo znevýhodňovať niektoré z nich, žalovaný podotýka, že v žiadnom prípade

žalobcovi neurčuje - neprikazuje aký autoservis má využiť na opravu svojho motorového vozidla. Musí
však uviesť, že z objektívneho hľadiska medzi autorizovaným a neautorizovaným opravcom nie je
ekvivalencia. Na dokreslenie žalovaný uvádza niektoré požiadavky určené pre autorizovaný autoservis,
ako sú: uskutočňovanie pravidelných školení pracovníkov u importéra danej značky pre slovenský trh,
ktorých výsledkom sú odborné skúšky; predpísané vybavenie dielne; disponovanie certifikátmi kvality

podľa noriem výrobcu motorového vozidla; využívanie k oprave predpísaných materiálov určených
pre výrobcov danej značky (od originálnych náhradných dielov až po lepiace sady, tmely) a pod.
Zvýšený opísaný štandard sa pri neautorizovaných servisov neuplatňuje, na danú skutočnosť treba,
podľa názoru žalované, brať ohľad. Žalovaný okrem uplatňovanej istiny vo výške 1.663,79 Eur rozporuje
i uplatňovanie úrokov z omeškania zo strany žalobcu. Žalovaný zdôrazňuje, že postup poisťovateľa
(žalovaného) pri šetrení predmetnej škodovej udalosti považuje za správny, keď neposkytol žalobcovi

náhradu škody v rozsahu celej predloženej faktúry, z dôvodu nepredloženia všetkých potrebných
dokladov na preukázanie oprávnenosti kalkulovaných a uplatnených položiek, a teda nebol v plnom
rozsahu preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa (žalovaného) nahradiť vzniknutú škodu v celkovo
vyčíslenej výške faktúry, teda vo výške 4.082,47 Eur s DPH. Žalovaný mal ďalej za to, že v prípade
poškodeného sa tak v žiadnom prípade nejedná o spotrebiteľa, ktorý by mohol byť v zmysle ustanovenia

§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
oslobodený od súdneho poplatku.

5. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný po začatí konania doplatil
žalobcovi poistné plnenie (náhradu škody) v časti istiny vo výške 126,65 eur. Tieto peňažné prostriedky

boli pripísané na účet advokátskej kancelárie dňa 08.04.2024. Žalovaný síce uhradil túto časť istiny, ale
neuhradil tomu zodpovedajúce úroky z omeškania vo výške 6,25 % ročne od 28.09.2022 do 08.04.2024.
Žalobca preto týmto zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 126,65 eur. Vzhľadom na
to, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením tejto sumy až do 08.04.2024, tak žalobca požaduje,
aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 1 537,14 eur spolu s úrokmi z

omeškania vo výške 6,25 % ročne od 28.09.2022 do 08.04.2024 zo sumy 1 663,79 € a od 09.04.2024
do zaplatenia zo sumy 1 537,14 eur, aby vo zvyšnej časti konanie zastavil a priznal žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Čiastočné zastavenie konania zaviní žalovaný, keďže uhradil
časť vymáhanej sumy po podaní žaloby. Žalobca nesúhlasí s tým, že by dôkazné bremeno ohľadom
primeranosti a účelnosti nákladov na opravu vozidla malo zaťažovať jeho osobu. Poukazuje na to, že ak

žalovaný tvrdí neprimeranosť alebo neúčelnosť nákladov a z týchto tvrdení vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky v podobe zníženia poistného plnenia, je povinný tieto tvrdenia konkrétne a relevantne
preukázať.Niejepodľažalobcumožnépožadovať,abyvyvracalvšeobecnéanekonkretizovanétvrdenia
žalovaného, keďže by tým bol nútený dokazovať negatívne skutočnosti, čo je v rozpore s negatívnou
dôkaznou teóriou. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný nebol oprávnený vychádzať výlučne zo svojej

vlastnejkontrolnejkalkulácieaignorovaťkalkuláciuopravcu,ktorátvoríprílohufaktúryzaopravuvozidla.
Ak žalovaný znížil poistné plnenie alebo nezahrnul všetky fakturované položky, bol povinný v súlade s
§ 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP konkrétne uviesť dôvody, pre ktoré považuje jednotlivé položky za
neúčelné alebo neprimerané, čo však neurobil, keďže len paušálne porovnával rozdiely medzi dvoma
kalkuláciami bez vecného odôvodnenia. Významnú časť repliky žalobca venuje otázke jednotkovej ceny

práce a lakovacieho koeficientu. Zdôrazňuje, že žalovaný stanovil maximálnu jednotkovú cenu práce vo
výške 26,66 € bez DPH/NH a lakovací koeficient 111 % bez akéhokoľvek prieskumu relevantného trhu
a bez zohľadnenia konkrétnych okolností opravy, farby vozidla, typu laku či nákupných cien opravovne.
Takýto postup žalobca považuje za svojvoľný, nezákonný a protisúťažný, keďže ide o neprípustné
obmedzovanie hospodárskej súťaže a sankcionovanie poškodených za to, že si zvolili nezávislú,

nezmluvnúopravovňu.Žalobcaodmietatvrdeniažalovaného,ževýbernezávislejopravovnenemávplyv
na poistné plnenie, keďže samotné zníženie poistného plnenia za tento výber považuje za faktické
obmedzovaniespotrebiteľaaprejavprotisúťažnéhosprávania.Vtejtosúvislostipoukazujeajnaustálenú
judikatúru, podľa ktorej poisťovňa nemá právo rozlišovať medzi autorizovanými a neautorizovanými
servismi, pokiaľ sú náklady na opravu účelné a smerujú k odstráneniu škody. Žalobca sa ďalej vyjadruje

k požiadavkám žalovaného na predkladanie nadobúdacích dokladov k náhradným dielom. Zdôrazňuje,
že takáto povinnosť nemá oporu v zákone, že autoservis nie je zmluvným partnerom poisťovne a má
právo chrániť svoje obchodné tajomstvo, vrátane informácií o dodávateľoch a nákupných cenách. Podľa
žalobcu je preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie splnené predložením faktúry za opravuvozidla a nie je relevantné, za akú cenu alebo od koho autoservis diely nadobudol. V závere namieta aj
vedľajšie náklady, najmä náklady na ochranný náter spodku vozidla, konzervačné materiály a spotrebu
tmelu. Žalobca uvádza, že ide o štandardné a nevyhnutné súčasti opravy, ktorých spotrebu nemožno

presne určiť len na základe fotografií. Žalovaný podľa neho opätovne porušil § 799 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keď si pred skončením šetrenia nevyžiadal potrebné vysvetlenia a doklady, ale rovno pristúpil
k zníženiu poistného plnenia, o čom žalobcu ani riadne neinformoval.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 7. 2024 uvádza, že obsiahle podanie žalobcu berie na

vedomie, avšak naďalej považuje žalobu za nedôvodnú a zotrváva na svojom doterajšom stanovisku
vyjadrenom už v písomnom podaní z 9. 8. 2023. Ohradzuje sa voči tvrdeniam žalobcu o nezákonnom
konaní, cenovej diskriminácii, protisúťažných praktikách a zneužívaní dominantného postavenia, ktoré
považuje za nepodložené, nepreukázané a irelevantné pre predmet sporu. Podľa žalovaného tieto
závažné obvinenia nepredstavujú meritum veci, ktorým je výlučne otázka výšky škody a jej preukázania,
pričom problematika ochrany hospodárskej súťaže ani aplikácia nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (EÚ) č. 461/2010 o blokovej výnimke podľa jeho názoru nemá v tomto spore miesto, keďže
uvedené nariadenie sa týka vertikálnych dohôd v sektore výrobcov a servisov motorových vozidiel a
nijako neupravuje postavenie poisťovní ani poskytovanie poistného plnenia. Žalovaný zdôraznil, že jeho
vyjadrenie k žalobe je procesnou obranou a že cieľom strán by malo byť efektívne vyriešenie sporu, nie
jehopredlžovanierozsiahlymipodaniami.Zároveňodmietatvrdeniežalobcu,ževdanomprípadedošlok

zníženiupoistnéhoplneniapodľa§799Občianskehozákonníka.Uvádza,ženeaplikovalžiadnusankciu,
ale posudzoval oprávnenosť, dôvodnosť a preukázanosť náhrady škody poskytovanej z povinného
zmluvnéhopoisteniapodľazákonač.381/2001Z.z.Podľažalovanéhoidevýlučneootázkupreukázania
výšky škody, nie o krátenie poistného plnenia v sankčnom zmysle. Ďalej žalovaný vysvetľuje, že pri
likvidácii škodovej udalosti jeho cieľom je uhradiť servisu plnenie za diely v zodpovedajúcom reálnom

vyhotovení, teda za originálne alebo alternatívne diely, pričom ho nezaujíma obchodná politika opravcu
ani jeho marža. Na overenie originality dielov považuje za postačujúce predloženie nadobúdacieho
dokladu od dodávateľa, pričom ceny môžu byť prekryté, ak sú zrejmé ostatné podstatné údaje. Tento
postup označuje za bežný, objektívny a zároveň slúžiaci aj na ochranu zákazníkov, keďže z praxe
sú známe prípady, keď boli montované alternatívne diely účtované ako originálne. Žalovaný trvá na

tom, že predloženie nadobúdacích dokladov je najrýchlejším a dostatočným spôsobom preukázania
oprávnenosti nároku a že dôkazné bremeno v tomto smere nesie žalobca, ktorý tvrdí, že oprava bola
vykonaná a fakturovaná v súlade so skutočnosťou. Žalovaný zároveň odmieta tvrdenia o diskriminácii
medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi. Uvádza, že poškodenému nikdy neurčuje, aký
autoservis má využiť, avšak poukazuje na objektívne rozdiely medzi autorizovanými a neautorizovanými

servismi, vyplývajúce z požiadaviek výrobcov, odborných školení, certifikácií, technického vybavenia a
používaných materiálov. Rozdiely v sadzbách a regionálne odlišnosti považuje za výsledok trhových
podmienok, nie konania poisťovne, a požiadavku na predloženie dokladov v neautorizovanom servise
nepovažuje za diskriminačnú. Za spornú žalovaný naďalej považuje aj žalobcom uplatnenú lakovnícku
konštantu zvýšenú na 130 %, ktorú nepovažuje za preukázanú. Poukazuje na metodiku AZT a

kalkulačné systémy Audatex, podľa ktorých hodnota 100 % zohľadňuje bežnú spotrebu lakovacích
materiálov, pričom ním použitý lakovací koeficient 111 % považuje za dostatočný. Ak by opravca mal
zvýšené náklady, je podľa žalovaného nevyhnutné ich objektívne preukázať predložením kompletnej
receptúry lakovania a nadobúdacích dokladov. Keďže žalobca na výzvy nereagoval, žalovaný navrhuje,
aby si súd tieto doklady vyžiadal priamo od autoservisu FOBIS, spol. s r. o., a deklaruje, že v prípade ich

predloženia je pripravený plnenie prehodnotiť a prípadný rozdiel doplatiť. Na záver žalovaný opätovne
zotrváva na svojom návrhu, navrhuje vykonanie dôkazov formou vyžiadania nadobúdacích dokladov k
náhradným dielom a lakovaciemu materiálu podľa § 189 Civilného sporového poriadku a zdôrazňuje
záujem na zmierlivom vyriešení veci pri zachovaní zákonných a objektívnych kritérií pre posúdenie
nároku žalobcu.

7. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovné:

8. Zo správy o nehode vyplýva, že k nehode došlo dňa 07.03.2022. Poškodené bolo vozidlo žalobcu
továrenskej značky W. X3 Q.: BA XXX SP. Ako vinník nehody je označené vozidlo Opel I. Q.: BL XXXXV

držiteľom P. spol.s.r.o., povinne zmluvne poisteného u žalovaného.

9. Z listiny kalkulácia opravy/posudok č. 2280005037 (systém AUDATEX) vyplýva, že bola doporučená
oprava vozidla a náklady na opravu vozidla boli kalkulované v sume 2.245,30 eur.10. Z hotovostnej faktúry odberateľa FIBIS, spol. s.r.o. vyplýva zoznam objednaných dielov na faktúru č.
R20220500829 s dátumom dodania tovaru 31.05.2022. Ide o diely karosérie s uvedeným ich číselného

označenia.

11. Žalobcovi bolo faktúrou č. FA 2206077 od spoločnosti FOBIS spol. r.so. účtovaná suma 4082,47 eur
za opravu vozidla.

12. Z posudku/ kalkulácie č. X3 LP opravovňou FOBIS spol, s.r.o. vyplýva kalkulácia opravy v sume
4082,47 eur s rozpisom náhradných dielov a jednotkovou cenou práce vo výške 40,- eur.

13. Z oznámenia žalovaného zo dňa 12.09.2022 vyplýva, že žalovaný v súvislosti s nehodou zo dňa
07.03.2022 žalobcovi poskytol náhradu škody vo výške 2418,68 eur, keď ako nepriznané položky
uvádzal navýšenú cenu práce a náhr. dielov v sume 1663,79 eur. Zároveň žiadal o doloženie

nákupnýchdokladovzanáhradnédielyzaúčelomopätovnéhoposúdeniaprimeranosti.Kceneprácepre
vysvetlenieuviedol,ženazákladedoloženýchdokladov,bolapriznanácenaprácenazákladeprieskumu
trhu. Cena práce 32,- eur s DPH oproti fakturovanej sume 48,- eur.

14. Odpoveďou na podanie k poistnej udalosti číslo 2280005037 žalovaný odpovedal žalobcovi, že

zotrvávanasvojompôvodnomstanoviskuknáhradeškody.Uviedol,žemedzinelikvidovanépoložkyboli
zahrnuté ceny za normohodinu práce a zároveň náklady za originálne náhradné diely, ktorých použitie
nebolo preukázané. Uviedol, že pri stanovení primeranosti nákladov na opravu uvažovali s použitím
alternatívnych náhradných dielov pri oprave, ktoré neautorizovaní opravcovia bežne pri opravách
používajú a v prípade ak alternatívne diely nie sú k dispozícii, tak zohľadňujú originálne náhradné

diely s 30 % zrážkou. Po preukázaní použitia nových a originálnych dielov pri oprave predložením
nadobúdacích dokladov do náhradných dielov (v danom prípade sa nerieši marža, ale posudzuje sa
či je diel originál- podľa katalógového čísla jednotlivých náhradných dielov), deklaroval, že pristúpi k
opätovnému posúdeniu náhrady škody maximálne do výšky maloobchodnej ceny dielov predávanej u
autorizovaných predajcov pre jednotlivú značku. Výšku hodinovej sadzby 32 eur priznali ako primeranú

na základe prieskumu trhu.

15. Oznámením zo dňa 04.04.2024 bolo žalovaným oznámené, že poskytuje plnenie z povinného
zmluvného poistenia vo výške 126,65 eur.

16. Emailovou komunikáciou zo dňa 21.09.2022 bolo opravovňou FOBIS spol. s.r.o. žalovanému
oznámené, že opravovňa nie je oprávnení žalovnaému požadované doklady poskytnúť, keďže tieto
tvoria obchodné aj daňové tajomstvom a ich poskytnutím sa spoločnosť vystavuje hrozbe sankcie.
Okrem toho bolo uvedené, že požiadavka žalovaného nie je skutkovo a právne zdôvodnená.

17. Z interného dokumentu žalovaného na č. l. 52 zo dňa 28.12.2018 vyplývali maximálne hodinové
sadzby z cenníka prác MATLOVIČ, s.r.o. vo výške 24,- eur.

18. Z interného dokumentu žalovaného na č. l. 53 (zrejme zo dňa 10.07.2019) vyplývali maximálne
hodinové sadzby z cenníka prác AHM SERVICE, s.r.o. vo výške 23,- eur.

19. Z interného dokumentu žalovaného na č. l. 54 zo dňa 25.05.2016 vyplývali maximálne hodinové
sadzby z cenníka prác EURO-Steps, s.r.o. vo výške max 23,- eur.

20. Z interného dokumentu na č. l. 55 označeného ako posúdenie primeranosti nákladov na opravu

vyplýva porovnanie jednotlivých dielov s ohľadom na ich cenu podľa faktúry za opravu a priznanou
sumou. Celkov náklady na opravu 4082,47 eur. Nesúvisiace položky 1534,75 eur. Priznané primerané
náklady 2547,72 eur.

21. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianky zákonník v platnom znení (ďalej len „O.z.“)

fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky.22. Podľa § 427 ods. 2 O.z. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa § 429 O.z. prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich
opatrovať.

24. Podľa § 442 ods. 1 O.z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
v čase dopravnej nehody (ďalej aj ako „zákon č. 381/2001 Z. z. alebo zákon o PZP“) poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

26. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

27. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

28. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

29. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., poskytnúť poškodenému písomné

vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol
v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška
poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal,
odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

30. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

31. Podľa § 797 ods. 4 O.z., ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

32. Podľa § 799 ods. 1, 2, 3 O.z., poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté

alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie,
je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať
pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ
vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti .Ak malo vedomé porušenie povinností
uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu

následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv
malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej
zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

33. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

34. Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.35. Podľa § 52 O. z. účinného v čase dopravnej nehody, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

36. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

37. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať
žalobu späť.

38. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

39. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, poplatková povinnosť vzniká: a) podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania,
dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
žalobcaalebonavrhovateľ,odvolateľ,ten,ktopodalžalobunaobnovukonania,dovolateľaten,ktopodal
kasačnú sťažnosť, b) spísaním podania do zápisnice pred súdom, c) vydaním rozhodnutia o dedičstve,

d) speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné konanie podľa
osobitného predpisu,3f) e) podaním námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom
konaní podľa osobitného predpisu;3f) pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok nie je
možné voči poplatníkovi vymáhať, f) podaním námietky zaujatosti podľa osobitného predpisu,4b) g)
v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť

poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

40. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. W. R ev. č.
W Q.: K Nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX vznikla na vozidle žalobcu škoda spôsobená prevádzkou
motorového vozidla ev. č. W vo vlastníctve MTFM spol. s. r. o., so sídlom Hospodárska 10783/1B, 831 07

Bratislava - mestská časť Vajnory, IČO: 46 971 688, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného.
Žalobca si nechal svoje vozidlo opraviť v spoločnosti FOBIS, spol. s. r. o., so sídlom Pri vinohradoch
269/J, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 31 379 575. Bola vystavená faktúra za opravu
vozidla č. FA 2206077 zo dňa 29.06.2022 na sumu 4 082,47 eur. Žalovaný oznámil žalobcovi, že poistná
udalosť bola likvidovaná a poskytol mu náhradu škody vo výške 2 418,68 eur. V konaní nebolo sporné,

že k potrebe opravy vozidla došlo v príčinnej súvislosti s vyššie uvedenou škodovou udalosťou za ktorú
zodpovedá poistenec žalovaného titulom povinného zmluvného poistenia. Žalovaný v rámci uplatnenej
náhrady škody žalobcom nenamietal ani počet normohodín práce opravovne na oprave predmetného
vozidla.

41. Pokiaľ ide o vzťah medzi stranami sporu, súd poukazuje na to, že ide o vzťah, ktorý vznikol titulom
náhrady škody, keď žalobca si túto v zmysle zákona o PZP uplatnil priamo voči poistiteľovi. Medzi
žalobcomažalovanýmnebolauzatvorenážiadnazmluva,ktorábymalapovahuzmluvyspotrebiteľskeja
takýto vzťah nemožno podľa názoru súdu ani od ich postavenia odvodzovať. Pokiaľ sa žalobca domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 49,50 €, a to na bankový účet

Mestského súdu Bratislava IV do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, súd žalobu v tejto
časti vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd tiež poukazuje na to, že poplatková povinnosť vzniká vykonaním
poplatkového úkonu zo zákona (§ 5 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov) a nejde o nárok, ktorého zaplatenia by sa niektorá zo sporových strán mohla
domáhať od protistrany v prospech súdu. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol (výrok III.).

42. Sporným bola zvyšná časť náhrady škody uplatnenej žalobcom nad rozsah už žalovaným
poskytnutého plnenia. Podaním zo dňa 22.05.2024 žalobca zobral žalobu späť v časti istiny v
sume 126,65 eur (bez príslušenstva) z dôvodu dodatočného poskytnutého plnenia žalovaným. Súd
rešpektujúc dispozičné oprávnenie žalobcu, konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

43. Súd úvodom vyhodnotenia spornej otázky výšky škody upriamuje pozornosť na § 797 ods. 4 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky
zákonník“), podľa ktorého: „Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplneniaalebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.“. V prejednávanom prípade ide
o nárok žalobcu voči poistiteľovi škodcu v zmysle § 4 ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 Zákona o PZP
na náhradu škody. Zákon o PZP problematiku šetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti

poisťovateľa plniť, upravuje v § 11 ods. 6. V zmysle § 11 ods. 6 písm. b) Zákona o PZP má poisťovateľ:
„poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje

za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila
ako nedoručené. “ Zákon o PZP však vyslovene neupravuje otázku, či poistiteľ tieto dôvody, pre ktoré
odmietol plniť (či už v celom rozsahu alebo čiastočne) môže dodatočne meniť. Uvádza „len“ to, že
poisťovateľ je povinný tieto dôvody poškodenému oznámiť v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia
poškodeného o škodovej udalosti. Z uvedeného by sa dalo teleologickým a logickým výkladom dôjsť k
záveru, že takáto povinnosť uviesť dôvody v lehote troch mesiacov, by sa dala ľahko obchádzať tým, že

by sa uviedli len „nič nehovoriace“ dôvody s tým, že by poisťovateľ špecifikáciu dôvodov uviedol neskôr
napr. až v počas súdneho konania. Tu súd dáva do pozornosti vyššie citovaný § 797 ods. 4 OZ, ktorý
túto otázku upravuje vo všeobecnosti, t. j. nerozlišuje, či ide o poistenie majetku, osôb, zodpovednosti za
škodu. Súd má za to, že uvedené pravidlo, že poisťovateľ dôvod neplnenia nemôže dodatočne meniť,
sa pri absenciu výslovnej úpravy v zákone o PZP musí aplikovať aj na prípad, o ktorý ide v tomto konaní,

t. j. na povinnosť žalovaného plniť žalobcovi náhradu škody podľa zákona o PZP.

44.Vsamotnomoznámení(č.l.25)žalovanýuviedollenničnehovoriace„nepriznanépoložky(navýšená
cena práce a náhr. dielov)“. Ďalej uviedol, že žiada o doloženie nákupných dokladov za náhradné diely
za účelom opätovného posúdenia primeranosti. K cene prác pre vysvetlenie uviedol, že na základe

doložených dokladov, bola priznaná cena práce na základe prieskumu trhu. Cena práce 32.000,- eur
s DPH oproti fakturovanej sume 48,- eur. Žalovaný pritom vôbec nijakým spôsobom bližšie nevysvetlil,
ako dospel k zníženiu plnenia o 1663,79 eur. Žalovaný mal totiž jasne a konkrétne uviesť, ako náhradné
diely majú súvisieť s krátením plnenia, z akého dôvodu nebola priznaná fakturovaná suma a ako dospel
k výške priznaného plnenia. V podstate z tohto oznámenia je jeho adresát (žalobca) odkázaný len na

hádanie toho, čo tým žalovaný vlastne myslel. Nehovoriac o tom, že žalovaný ani len neuviedol, aká
časť zo sumy 1663,79 eur sa týka náhradných dielov, a aká časť ceny práce.

45. Žalovaným absolútne nepreskúmateľné oznámenie pri nemožnosti dodatočného menenia dôvodov
neplnenia (v oznámení neboli uvedené žiadne preskúmateľné dôvody neplnenia) tak má za následok

to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobcom tvrdená výška škody v celkovej sume 4082,47- eur
bola nesprávna. Práve z dôvodu dodatočnej nemožnosti dôvodov neplnenia súd nemohol akceptoval
skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom výšky škody, ale naopak ohľadom výšky škody vychádzal zo
skutkovýchtvrdenížalobcu.Taktiežsúdpoukazujenato,žežalovanýažvpísomnomvyjadreníkpodanej
žalobe špecifikoval, že rozdiel v prípade náhradných dielov tvorí sumu 1.220,29 eur s DPH. Rozdiel v

prípade ceny práce je v sume 216,91 eur s DPH.

46. Taktiež navyše oproti tomu čo bolo uvedené v oznámení o poistnom plnení, uvádzal do sumy
nelikvidovaných položiek sumu za navýšený lakovací materiál, keď uvádzal, že opravca použil koeficient
130 %, pričom podľa žalovaného mu prináleží iba lakovací koeficient 111%, a teda rozdiel je vo výške

47,68 eur s DPH. Navyše uvádzal aj drobný jedincový materiál, ktorý predstavuje cca 2 % z ceny
použitých náhradných dielov vo výške 24,67 eur s DPH a konzervačný materiál vo výške 25,20 eur s
DPH. Žalovaný teda tieto dôvody dodatočne dopĺňal a menil. Súd nemohol vychádzať pri výške škody
z takýchto skutkových tvrdené žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené, a preto nárok žalobcu v tejto
časti bol dôvodný, keď žalovaný riadne nevykonal šetrenie poistnej udalosti a neuviedol dôvody, pre

ktoré v tejto časti žalobcovi neposkytol náhradu škody, keď žalovaný tieto dôvodu až dodatočne dopĺňal
a tzv. „napasoval“ na výšku nepriznanej náhrady škody.

47. Pokiaľ ide o časť nepriznaného plnenia týkajúcu sa náhradných dielov, žalovaný ďalej namietal,
že neboli predložené doklady na nákup originálnych náhradných dielov, resp. náhradných dielov vo

vyššej kvalite použitých na opravu vozidla. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 16.01.2024, sp. zn. 2Cob91/2023, kde sa uvádza: „Výška nároku na poskytnutie poistného
plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Fakturácia opravy predstavuje vyčíslenie nároku, čo v
zmysle ustálenej judikatúry postačuje na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia a rozsah náhradyškody by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného
motorového vozidla do predošlého stavu. Ak však žalovaný krátil poistné plnenie, bol povinný preukázať
dôvodnosť krátenia (...). Predložená faktúra predstavuje bezpochyby hodnoverný účtovný doklad za

opravu motorového vozidla v súlade so zákonom o účtovníctve, obsahuje rozpis jednotlivých položiek,
náhradných dielov, popis pracovných pozícií. Množstvo a cenu náhradných dielov a ich montáž, ako
vyplývajú z položiek faktúry za opravu vozidla, žalovaný nespochybnil, náhradné diely boli dodané
opravovňou, žalobca ako poistený predložil riadny účtovný doklad - faktúru, ktorá je hodnoverným
dokladom o nadobudnutí náhradných dielov. Na preukazovanie iných skutočností nebol zmluvne ani zo

zákona povinný.“

48. Napokon Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.05.2020, sp. zn. 7Cob 18/2020,
konštatoval: „Odvolací súd uvádza, že servis pri oprave motorového vozidla nemôže robiť prieskum
najlacnejších náhradných dielov a na opravu jedného vozidla objednávať diely od množstva ďalších
dodávateľov, keď žalovaný pri výpočte poistného plnenia používa náhradné diely za najnižšie ceny od

rôznych dodávateľov. Zároveň servis môže na opravu použiť aj náhradné diely od výrobcov/dodávateľov,
ktorých žalovaný nemá vo svojej databáze, a to nemôže byť v neprospech poisteného, resp. žalobcu.
Taktiež je bezpredmetné, za akú cenu našiel náhradné diely žalovaný, pretože servis vystupuje ako
podnikateľský subjekt a ceny, za ktoré nadobudne náhradné diely sa nemusia stotožňovať s cenou
uvedenou na faktúre. Servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo je aj v

súlade s právom slobodne podnikať)a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny
náhradných dielov nájdených poisťovňou nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a
tomu zodpovedajúcej skutočnej škode na motorovom vozidle. (...) Keďže opravu realizoval autoservis,
na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave
vozidla.“

49. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že všetky náklady na navrátenie vozidla žalobcu
do pôvodného stavu boli riadne preukázané faktúrou za vykonanú opravu, pričom podľa názoru súdu
tieto boli vynaložené účelne. Faktúra slúži ako hodnoverný doklad o výške škody a s tým spojenými
nákladmi na opravu. Cena náhradných dielov jednoznačne vyplýva z kalkulácie servisu, a tá je následne

pretavená do samotnej faktúry za opravu. Nemožno od žalobcu (poškodeného) spravodlivo požadovať,
aby cenu náhradných dielov preukazoval aj iným spôsobom. Keďže opravu realizoval autoservis, na
preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla,
ktorá predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné
vynaložiť, aby poškodené vozidlo mohol riadne užívať. Povinnosť inak preukázať túto skutočnosť

žalobcovi zo zákona nevyplýva. Taktiež v tomto, ako argumentoval aj žalobca, nemožno robiť rozdiel
medzi servisom autorizovaným a neautorizovaným s ohľadom na kvalitu práce a druh použitých
náhradných dielov. Argumentáciu žalovaného v tomto smere súdu preto vyhodnotil tiež ako nedôvodnú.
Súdu ďalej nie je zrejmé, aký výpočet ceny náhradných dielov zvolil žalovaný, keď uvedené nevyplýva z
oznámenia o poistnom plnení. Predovšetkým nie je zrejmé, ktoré náhradné diely žalovaný považoval za

originálne a ktoré nie. V tomto nemožno prihliadať len na tvrdenie žalovaného o databáze originálnych
dielov. Pokiaľ žalovaný vychádzal z ceny zníženej o 30 % oproti z ceny originálneho diela, žalovaný
neuviedol na základe akého ustanovenia zákona, či zmluvy bol na takýto výpočet oprávnený. Súdu nie je
zrejmé, ako postupoval žalovaný pri výpočte ceny nahraných dielov a za kého dôvodu jednotlivé položky
znížil. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že v prípade piatich dielov nie je zrejmé, prečo bola

vykonaná zrážka 28,21 % až 30 %. Žalovaný navyše sám uvádzal, že dané náhradné diely sú dostupné
iba ako originálne. Bolo povinnosťou žalovaného v zmysle § 799 OZ zákonníka uhradiť celú škodu na
vozidle.

50. Ďalej ma súd tiež za to, že nie je potrebné si nadobúdacie doklady žiadať. K samotnej škode na

vozidle totiž dochádza jeho fyzickým poškodením, a nie až jeho opravou. Poškodený sa totiž môže
rozhodnúť vozidlo aj neopraviť, a aj v takom prípade má nárok na náhradu škodu voči škodcovi,
resp. poisťovateľovi škodcu v zmysle zákona o PZP. Je teda irelevantné, aké náhradné diely boli pri
oprave vozidla použité. Tu sa súd tiež stotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.:
7CoCsp/5/2021-232, a teda, že „bez toho, aby bola žalobkyňa špecifickou povinnosťou predkladať

žalovanému doklady preukazujúce cenu a originalitu použitých náhradných dielov, zaviazaná zo zákona
(alebo zmluvou), nie je možné od nej nadobúdacie doklady k použitým náhradným dielom požadovať,
a ani z dôvodu ich nepredloženia poistné plnenie poškodenému čo i len sčasti neposkytnúť. Pokiaľ
mal žalovaný pochybnosti o tom, aké diely a či tieto boli pri oprave vozidla použité, v rámci riadnehoprešetreniapoistnejudalostibolonažalovanom,abysitútoskutočnosťoveril,atoajprípadneobhliadkou
vozidla, pričom argumentácia o nehospodárnosti takéhoto postupu podľa názoru súdu neobstojí. Na
žalobcu nemožno prenášať zodpovednosť za prešetrenie poistnej udalosti.

51. Okrem vyššie uvedeného, vo vzťahu k výške normohodiny práce, bolo na žalovanom, aby túto
preukázal. V tomto žalovaný v oznámení o poistnom plnení odkazoval len na to, že bola priznaná
cena práce na základe prieskumu trhu. Až v rámci vyjadrenia k žalobe súdu predložil listiny, ktoré
označoval ako prieskum trhu, a to maximálne hodinové sadzby spoločnosti MATLOVIČ s.r.o. zo dňa

28.12.2018 (k poškodeniu predmetného vozidla došlo dňa 07.03.2022), z ktorej nie je viditeľné v
akej oblasti táto spoločnosť pôsobí. Okrem toho táto spoločnosť poskytuje podľa danej listiny zľavy
z celkovej faktúry poškodených z PZP 5 %,. Z tejto listiny takisto nevyplýva špecifikácia opravy s
ohľadom na značku vozidla. Ďalšia listina - maximálne hodinové sadzby spoločnosti MH SERVICE,
s.r.o. (dátum je nečitateľný, zrejme 10.07.2019- pozn. súdu). Takisto nie je uvedené, kde táto spoločnosť
pôsobí (na pečiatke je len adresa v Bratislave). Podľa listiny ceny nezohľadňujú značku vozidla.

Tretia listina sa týka hodinových sadzieb spoločnosti EURO-Steps, s.r.o. a táto je zo dňa 25.05.2016
(k poškodeniu predmetného vozidla došlo dňa 07.03.2022), Podľa pečiatky je adresa spoločnosti v
Bratislave. Je poskytovaná zľava z celkovej faktúry poškodených z PZP v 8%. Podľa názoru súdu,
uvedené listiny nie je možné považovať za relevantný prieskum trhu pre šetrenie poistnej udalosti zo dňa
07.03.2022, keďže tieto sú staršieho dátumu. Je zrejmé, že žalovaný skutočne pre danú poistnú udalosť

relevantnýprieskumtrhuneuskutočnil.Podľanázorusúduneobstojí,pokiaľžalovanýargumentujecenou
normohodiny bez toho, aby sám uskutočnil prieskum obvyklých cien v danej lokalite a v danom čase a
s ohľadom na značku vozidla, špecifikáciu jeho opravy a potrebu náhradných dielov. Nakoľko žalovaný
ani tu relevantne neuniesol dôkazné bremeno o riadnom prieskume trhu a cenách obvyklých, súd takúto
obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Cena normohodiny práce, ktorú účtoval autoservis nie

je podľa názoru súdu v danom čase a lokalite neprimeraná. Súdu žalovaný nepreukázal opak, a teda
dôvodnosť ním nepriznanej náhrady škody v tejto časti.

52. Žalobca si preto dôvodne uplatnil zvyšnú časť istiny. Takisto súd dospel k záveru, že žalobca si
dôvodne uplatnil aj nárok na úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške

6,25 % (keď tieto boli vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 1 prvá
veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.). Žalobca správne určil aj okamih omeškania
žalovaného s ohľadom na to, že bolo povinnosťou žalovaného vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti,
a to v súlade so žalobou odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej

udalosti žalovaným (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.), t. j. vychádzajúc z čiastočného plnenia
žalovaným po podaní žaloby (čiastočné späťvzatie žaloby), zo sumy 1663,79 eur od 28.09.2022 do
08.04.2024 a zo sumy 1537,14 eur od 09.04.2024 do zaplatenia. Súd preto žalobe vyhovel aj v tejto
časti uplatneného nároku.

53. Na záver súd uvádza, že na pojednávaní súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania
vyžiadaním si spisového materiálu k dopravnej nehode, nakoľko mal skutkový stav dostatočne
preukázaný z už vykonaných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise a takisto súd zamietol aj návrh
žalovaného na uloženie edičnej povinnosti opravovni, a to predložiť doklady k náhradným dielom,
keď súd mal za to, že uvedené bolo predovšetkým vecou riadneho šetrenia žalovaného (prípadne

aj obhliadkou vozidla), pričom navyše tak doklady boli predložené a skutkový stav bol na podklade
listinných dôkazov pre rozhodnutie danej veci dostatočne zistený.

54. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP. Žalobca bol neúspešný len v časti v ktorej sa domáhal, aby žalovaný uhradil súdny poplatok
súdu. Podľa názoru súdu uvedené nemožno v kontexte celej prejednávanej veci posudzovať ako taký
neúspech žalobcu, ktorý by sa mal premietnuť aj do náhrady trov konania. Žalobca bol úspešný aj v
časti v ktorej došlo k zastaveniu konania z dôvodu dodatočného plnenia žalovaným po podaní žaloby,ako aj vo zvyšnej časti uplatneného nároku. Súd preto rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.