Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821202851
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7821202851.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B. C., D., nar. X.X.XXXX, E. XXX, zast.
advokátskou kanceláriou BAKO LEVRINC - advokáti s.r.o., Zvolen, J. Kozáčeka 13, IČO: 36 859 842
proti žalovanému Lesnému a pasienkovému pozemkovému spoločenstvu, Kunova Teplica 210, IČO:
35555181,zast.JUDr.PavlomHalajom,advokátom,Revúca,Námestieslobody2,ourčenieneplatnosti
uznesení zhromaždenia pozemkového spoločenstva a určenie, že dodatkami bola vykonaná zmena
zmluvy a stanov v rozpore so zákonom

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (v ďalšom „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia je zrejmé, že mal súd za nesporné, že žalovaný je pozemkovým spoločenstvom
zriadeným v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktoré vzniklo zápisom
do Registra pozemkových spoločenstiev dňa 12.9.2003 a tiež bolo nesporné, že žalobca je členom

žalovaného pozemkového spoločenstva. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že 9.10.2018 na
Obecnom úrade v Gočaltove sa uskutočnilo zhromaždenie Lesného a pasienkového pozemkového
spoločenstva, t.j. žalovaného, ktoré zvolal splnomocnený zástupca členov spoločenstva F. G., dňa
21.6.2019 sa na tom istom mieste konalo ďalšie zhromaždenie žalovaného zvolané výborom
pozemkového spoločenstva a následne 9.6.2021 sa konalo zhromaždenie žalovaného formou
korešpondenčného hlasovania; na predmetných zhromaždeniach boli prijaté konkrétne uznesenia
vyplývajúce zo zápisníc z predmetných zhromaždení.

Za sporné otázky v konaní súd vymedzil otázku, či na zvolanie zhromaždenia konaného dňa 9.10.2018
bolinaplnenézákonnépodmienkyprejehozvolanievzmysle§14ods.5zákonač.97/2013Z.z.aotázku
(ne)platnosti prijatých uznesení, keďže podľa žalobcu neboli dodržané zákonom vyžadované väčšiny
hlasovčlenovspoločenstvapotrebnénaprijatiejednotlivýchuznesenípodľa§15zákona,atovsúvislosti
s vlastníckym právom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. H., kde žalobca namietal
a mal za to, že podiely vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti sa mali pri hlasovaní považovať za rovnaké.
S poukazom na uvedené namietal žalobca nedodržanie zákonnej väčšiny hlasov členov spoločenstva

potrebnej na prijatie uznesení v zmysle § 15 zákona aj v súvislosti so zhromaždeniami uskutočnenými
v dňoch 21.6.2019 a 9.6.2021.
Pokiaľ sa žalobca časťou žaloby domáhal určenia neplatnosti všetkých uznesení prijatých na
zhromaždeniach žalovaného konaných 9.10.2018, 21.6.2019 a 9.6.2021, považoval ju súd za žalobuv zmysle § 137 písm. d/ CSP, t.j. žalobu o určenie právnej skutočnosti, ktorej prípustnosť zakladá priamo
osobitný predpis, v danom prípade zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, konkrétne
§ 15 ods. 2 zákona a teda prípustnosť žaloby nie je podmienená preukázaním naliehavého právneho

záujmu.
Okrem toho sa žalobca domáhal aj vyslovenia/určenia, že dodatkami č.1, oba z 9.10.2018 boli zmeny
zmluvy o založení spoločenstva a zmeny stanov spoločenstva vykonané v rozpore so zákonom, ako
aj určenia, že dodatkom č. 2 z 9.6.2021 bola zmena zmluvy o založení pozemkového spoločenstva
vykonaná v rozpore so zákonom. Súd mal za to, že predmetom sporu v tejto časti tak nebolo určenie, či

tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c/ CSP), ale určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP), ktorá
môže byť v zmysle § 137 písm. d/ CSP podaná iba, ak takáto možnosť vyplýva z osobitného predpisu,
pričom v posudzovanom prípade zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa
určenia, že bol prijatý dodatok v rozpore so zákonom, ako právnej skutočnosti. Keďže žiaden osobitný
predpis (hmotné právo) žalobu o určenie, že ako právne úkony boli prijaté zhromaždením v rozpore so
zákonom,nepripúšťa,považovalsúdžalobuzaprocesneneprípustnú,ktorejnemožnovyhovieťanatom

základe žalobu v tejto časti zamietol. Dodal, že považoval v tej súvislosti za bezpredmetné sa zaoberať
tvrdeniami žalobcu o tom, že zmluva o pozemkovom spoločenstve, stanovy spoločenstva a taktiež ich
zmeny musia byť podpísané všetkými členmi pozemkového spoločenstva a následne schválené na
zhromaždení pozemkového spoločenstva potrebnou väčšinou hlasov členov.
Súd sa preto zaoberal tou časťou žaloby, predmetom ktorej bolo určenie neplatnosti všetkých uznesení

prijatých na zhromaždeniach žalovaného konaných v dňoch 9.10.2018, 21.6.2019 a 9.6.2021.
Zistil, že žalobca ako prehlasovaný člen pozemkového spoločenstva doručil súdu 9.10.2021, t.j.
v posledný deň trojročnej premlčacej doby žalobu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na
zhromaždení žalovaného pozemkového spoločenstva konaného 9.10.2018, taktiež ako prehlasovaný
člen pozemkového spoločenstva doručil 21.6.2022 aj žalobu o určenie neplatnosti uznesení prijatých na

zhromaždeniach žalovaného pozemkového spoločenstva konaných 21.6.2019 a 9.6.2021, a teda ani
táto časť žaloby nebola podaná po uplynutí premlčacej doby na podanie takejto žaloby.
Uviedol, že pozemkové spoločenstvo ako špecifická právnická osoba zriaďovaná podľa zákona
č. 97/2013 Z.z. sa zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve. Ku dňu 9.10.2018, kedy sa
konalo prvé žalobcom napadnuté zasadnutie zhromaždenia žalovaného v Gočaltove boli v platnosti

a účinnosti Zmluva o pozemkovom spoločenstve z 30.6.2014 (č.l. 175) a Stanovy pozemkového
spoločenstvaz30.6.2014(č.l.192).Zistil,žezhromaždeniebolozvolanéazároveňsakonalozasadnutie
žalovaného pozemkového spoločenstva na základe tom, že B. F. G. ako splnomocnený zástupca členov
spoločenstva zvolal predmetné zhromaždenie pozvánkou z 5.9.2018, ktorá obsahovala náležitosti podľa
§ 14 ods. 3 zákona č. 97/2013 Z.z. a na zasadnutie boli pozvaní všetci členovia spoločenstva, čo

bolo preukázané poštovými podacími hárkami a potvrdeniami o prevzatí pozvánky; konštatoval, že
skutočnosti týkajúce sa zverejnenia pozvánky neboli sporné. Dôvodom zvolania zhromaždenia členmi
spoločenstva bolo to, že títo členovia požiadali výbor o zvolanie zhromaždenia už na termín 30.8.2018,
výbor zhromaždenie najskôr zvolal, následne však termín zrušil a nové zhromaždenie nezvolal. V tej
súvislosti súd považoval tvrdenie žalobcu, že nebol splnený zákonný predpoklad, a to prechádzajúca

písomná žiadosť členov spoločenstva, ktorých hlasy predstavujú aspoň štvrtinu hlasov všetkých
členov spoločenstva a nezvolanie zhromaždenia v termíne, ktorý navrhnú členovia spoločenstva, za
irelevantné. Mal preukázané, že B. G. splnomocnili podľa predloženého splnomocnenia z 3.7.2018 na
č.l. 201 členovia spoločenstva: A. I. E., J. B. K., L. E., F. M., pričom L. E. na základe generálnej plnej
moci z 18.12.2016 (č.l. 214) zastupovala A. E.. Súd tvrdenie žalobcu, že generálna plná moc pre A. E.

mala byť súčasťou pozvánky na predmetné zasadnutie zhromaždenia nemal za opodstatnené s tým,
že zákon túto povinnosť neustanovuje. Konštatoval, že v konaní bola predložená generálna plná moc
z 18.12.2016 oprávňujúca JUDr. Simanovú konať v mene L. E.. Zhromaždenie konané 9.10.2018 zvolal
B. F. G. vlastniaci zo spoločnej nehnuteľnosti výmeru 31,0192 ha ako splnomocnený zástupca ďalších
členov – A. I. E. s výmerou 10,3896 ha, J. B. K. s výmerou 7,6221 ha, L. E. s výmerou 4,9109 ha a F.

M. s výmerou 1,0812 ha, ktorí spolu vlastnili spoluvlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti vo výmere
55,0230 ha. Súd pri preskúmavaní dodržania kvóra potrebného na zvolanie zhromaždenia a následne
aj pri posudzovaní dodržania kvóra potrebného na prijatie jednotlivých uznesení sa zaoberal otázkou,
podľa žalobcu sporného vlastníckeho práva Lesného a pasienkového pozemkového spoločenstva k
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, pre kat. úz. H., ktorú podľa LV nevlastnia fyzické osoby ako

podieloví spoluvlastníci, ale vlastní ju práve žalovaný v celosti. Súd dôvodil, že z predložených dôkazov
neboli žalobcom preukázané individuálne podiely oprávnených osôb k spoločnému majetku Pasienkovej
spoločnosti v Rozložnej, a teda ani k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX, v kat. úz. H.;
uviedol, že vlastníctvo pasienkového spoločenstva vyplýva už z pôvodnej pozemkovoknižnej vložkyč. XXX (č.l. 634), pretože na tejto vložke č. 268, kat. úz. H. nie sú žiadne zápisy o individuálnych
podieloch fyzických osôb; podľa tejto vložky, už k dátumu 13. apríla 1934 bolo vložené vlastnícke právo
k parcelám, ktoré sú v súčasnosti evidované na LV č. XXX, Pasienkovému spoločenstvu v Rozložnej,

a to v celosti, v súlade so zákonným článkom X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch, podľa § 23
ktorého: „Ak podiele spoluvlastníkov nie sú individuálne poznamenané v pozemkovej knihe, utvorením
sa spoločenstva vlastníctvo spoločnej pastviny prejde na spoločenstvo a jednotlivým členom prislúcha
len týmto zákonom upravené spoločné užívanie pastviny a s tým spojené práva. V takomto prípade
vlastníctvo spoločnej pastviny treba intabulovať aj v prospech spoločenstva.“ Súd tak mal za to, že

nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXX v kat .úz. Rozložná tvorí vlastnú majetkovú podstatu žalovaného
pozemkového spoločenstva, čo okrem LV č. XXX, vyplýva aj zo Zmluvy o založení spoločenstva s
právnou subjektivitou z 20.6.2003, v ktorej úvodnej časti je uvedená aj predmetná PKV č. XXX. Keďže
podľa § 9 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., členmi pozemkového spoločenstva sú všetci vlastníci podielov
spoločnej nehnuteľnosti, uzavrel súd, že aj žalovaný ako vlastník spoločnej nehnuteľnosti na LV č. XXX
je z dôvodu tohto vlastníctva členom pozemkového spoločenstva, t.j. seba samého, bez ohľadu na to,

či je alebo nie vedený v zozname členov spoločenstva, jeho členstvo vzniklo zo zákona v spojení s
jeho vlastníckym právom k nehnuteľnosti na LV č. XXX. S poukazom na § 15 ods. 1 zákona č. 97/2013
Z.z., podľa ktorého každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký pomer hlasov,
aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností podľa § 9 ods. 4 a
spoločenstvo, ktoré je členom seba samého nemá pri rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy, sa súd

v plnej miere stotožnil s metodikou výpočtu potrebného kvóra na zvolanie zhromaždenia pozemkového
spoločenstva, a keďže samotné spoločenstvo z titulu vlastníctva na LV č. XXX nemá pri rozhodovaní
žiadne hlasy, žalovaný správne podiel na spoločnej nehnuteľnosti na LV č. XXX nezahrnul do celkovej
výmery podielov na spoločnej nehnuteľnosti, z ktorej následne vypočítal kvórum hlasov potrebných tak
na zvolanie zhromaždenia ako aj na prijatie uznesení na zhromaždení.

Z predložených listov vlastníctva vyplynulo, že výmera nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. H. bola
vo výmere 80,2752 ha, na LV č. XXXX pre kat. úz. K. N. - 8,2789 ha, na LV č. XXXX pre kat. úz. K. N. -
64,2375 ha a na LV č. XXXX pre kat. úz. O. - 51,5962 ha, spolu tak výmera spoločnej nehnuteľnosti bez
LV č. XXX predstavovala 204,3883 ha. Z toho vyplynulo, že zo spoločnej nehnuteľnosti bez LV č. XXX
predstavuje 1/4 všetkých členov spoločenstva 51,0971 ha a 1/2 všetkých členov spoločenstva 102,1942

ha. Na zvolanie zhromaždenia členmi spoločenstva bola teda potrebná výmera aspoň 1/4 všetkých
hlasov členov spoločenstva, t.j. 51,0971 ha a v danom prípade hlasy uvedených členov spoločenstva,
ktorí požiadali o jeho zvolanie predstavovali podiely na spoločnej nehnuteľnosti spolu vo výmere 55,0230
ha, a teda zákonná požiadavka, aby hlasy týchto členov predstavovali aspoň 1/4 všetkých členov
spoločenstva,bolasplnená.Súdtakpopreskúmanípredloženýchlistinnýchdôkazovvyhodnotilzvolanie

zhromaždenia za súladné so zákonom, t.z. mal za to, že boli dodržané všetky podmienky, ktoré zákon
vyžaduje.
Súd ďalej uviedol, že podľa čl. III. bod 6 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve z 30.6.2014, pomer účasti
člena spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený
podielom výmery všetkých nehnuteľností z pozemkovej podstaty spoločenstva patriacich členovi

spoločenstva na celkovej výmere pozemkovej podstaty spoločenstva všetkých členov spoločenstva.
Podľa čl. V. ods. 5 Stanov z 30.6.2014, každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní o právach
a povinnostiach taký počet hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone
práv a povinností. Súd poznamenal, že takéto znenie zmluvy a stanov bolo riadne schválené na
zasadnutí zhromaždenia dňa 30.6.2014, pričom platnosť uznesení, ktorými boli schválené úplné znenia

zmluvy a stanov, nebola spochybnená. Súd preto pri určení pomeru účastí vychádzal z predmetnej
zmluvy a stanov a tvrdenia žalobcu spochybňujúceho ich znenie, považoval za nedôvodné. Na prijatie
rozhodnutí na zhromaždení 9.10.2018 o zmene zmluvy a o zmene stanov bola potrebná nadpolovičná
väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva (§ 15 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 7 písm. a/ a b/
zákona), t.j. minimálne 102,1943 ha. Na prijatie rozhodnutí o ostatných/bežných otázkach bola potrebná

nadpolovičná väčšina hlasov známych členov spoločenstva, t.j. minimálne 47,3412 ha. Zo zápisnice zo
zhromaždenia z 9.10.2018 a záznamov o hlasovaniach vyplynulo, že sa vychádzalo z celkovej výmery
204,3841 ha bez LV č. XXX pre kat. úz. H.. Výmera prítomných známych vlastníkov predstavovala
65,8023 ha a výmera SPF predstavovala 109,7061 ha, spolu 175,5084 ha. Všetky rozhodnutia, okrem
zmeny zmluvy a stanov, boli prijaté rovnakou väčšinou – 62,1392 ha, proti bolo vždy 4,7442 ha a nikto

sa hlasovania nezdržal. Za zmenu zmluvy a stanov hlasovali členovia s výmerou 171,8454 ha, proti bolo
4,7442 ha a nikto sa nezdržal hlasovania. Na prijatie rozhodnutí o zmene zmluvy a o zmene stanov
bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva, t.j. minimálne 102,1943
ha. Z týchto výpočtov vyplynulo, že rozhodnutia zhromaždenia z 9.10.2018 boli prijaté zákonompožadovanou nadpolovičnou väčšinou hlasov známych členov spoločenstva. Uznesenia prijaté na
zhromaždení žalovaného konaného dňa 9.10.2018 označil súd za platné.
Tvrdenia žalobcu o tom, že na zhromaždení 9.10.2018 neboli reálne sčítavané hlasy mandátovou

komisiou, že jej neboli predložené žiadne podklady, z ktorých by bolo možné hodnoverne určiť a potvrdiť
výšku hlasov jednotlivých členov, považoval súd za tendenčné, účelové a nepreukázané. Z predloženej
zápisnice, jej bodov 2 a 3 vyplynulo, že bola zvolená mandátová komisia s členmi J. B. K., J. F. G.
a JUDr. Jánom Halkom;. J. K. tak bola z členstva v mandátovej komisii oprávnená oznamovať výsledky
hlasovania na zhromaždení. J. H. P. zastupoval na zhromaždení dvoch členov, čo bolo preukázané

prezenčnou listinou a splnomocneniami a tvrdenia žalobcu o tom, že sa doposiaľ nikdy nezúčastnil
zhromaždení a nemôže ani poznať všetky relevantné skutočnosti pre takúto činnosť významné, označil
súd za účelové. To, že jeden člen z trojčlennej mandátovej komisie nebo spokojný so sčítavaním hlasov
(čo vyplynulo zo zápisnice zo zhromaždenia), či už pri zvolení ale aj pri hlasovaní na zhromaždení, podľa
názoru súdu tkvelo v tom, že niektorí členovia spoločenstva už v roku 2013 požadovali, aby sa podiely
členov spoločenstva považovali za rovnaké. Podľa súdu, daný člen spoločenstva namietal sčítavanie

hlasov účelovo. Tieto tvrdenia však nič nemenia na konštatovaní súdu, že metodika sčítavania hlasov
bola použitá v súlade so zákonom, zmluvou o pozemkovom spoločenstva a stanovami spoločenstva.
Dňa 21.6.2019 sa uskutočnilo ďalšie zhromaždenie žalovaného zvolané výborom pozemkového
spoločenstva. V tomto prípade žalobca namietal neplatnosť rozhodnutí prijatých na zhromaždení
dôvodiac, že zhromaždenie nebolo zvolané zákonným spôsobom, pretože ho zvolal výbor, ktorý bol

neplatne zvolený na zhromaždení 9.10.2018 a tiež dôvodiac, že za prijatie rozhodnutí nehlasovali
členovia požadovanou nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na
spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2, a ktorých
podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorým nenakladá správca.
Súd, keďže už konštatoval, že zhromaždenie žalovaného uskutočnené dňa 9.10.2018 bolo zvolané

v súlade so zákonom a uznesenia na ňom prijaté sú platné, považoval námietku žalobcu tvrdiaceho,
že zhromaždenie dňa 21.6.2019 bolo zvolané neplatne zvoleným výborom, za nedôvodnú. Konštatoval,
že sa na zhromaždení žalobca zúčastnil osobne a bol v jednotlivých bodoch prehlasovaný. Poukážuc
na čl. III. bod 6 zmluvy o pozemkovom spoločenstve z 30.6.2014 v znení zmeny z 9.10.2018,
podľa ktorého pomer účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva

v spoločenstve je vyjadrený podielom výmery všetkých nehnuteľností patriacich členovi na celkovej
výmere nehnuteľností patriacich všetkým členom spoločenstva mimo výmery patriacej spoločenstvu
samému s tým, že spoločenstvo nemá pri rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy a hlas člena
spoločenstva, ktorý nie je známy a ktorého podiely nespravuje fond a s ktorými nenakladá fond sa pri
rozhodovaní nezohľadňujú, zistil súd, že na zhromaždení 21.6.2019 boli zvolené orgány zhromaždenia,

odvolaní všetci členovia výboru a dozornej rady, zvolení noví členovia výboru a dozornej rady, schválená
ročná účtovná závierka za rok 2018 a schválené odmeny pre členov orgánov spoločenstva. Žalovaný
zvolil metodiku určenia pomeru účasti členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich
z členstva v spoločenstve, rovnako ako pri zhromaždení konanom dňa 9.10.2018, s ktorou sa súd
v plnej miere stotožnil. Počítanie hlasov na zhromaždení bolo vykonané tak, že najskôr bol zistený počet

prítomných známych členov spoločenstva (SPF sa zhromaždenia nezúčastnil) na zhromaždení s tým,
že podľa zápisnice a prezenčnej listiny bolo prítomných 72,45 % známych členov – z celkovej výmery
známych členov 94,6780 ha t.j. 72,45 % (68,5942 ha), táto výmera bola následne považovaná za 100
% a podľa hlasovacích listín za prijatie jednotlivých rozhodnutí hlasovali vlastníci 87,73 % t.j. 60,1778
ha (87,73 % zo 68,5942 ha) a proti boli členovia spoločenstva disponujúci výmerou 8,4165 ha (12,27

% zo 68,5942 ha). Na prijatie rozhodnutí o ostatných/bežných otázkach bola potrebná nadpolovičná
väčšinahlasovznámychčlenovspoločenstva,t.jminimálne47,3412ha,atedavyplynulo,žerozhodnutia
zhromaždenia z 21.6.2019 boli prijaté zákonom požadovanou nadpolovičnou väčšinou hlasov známych
členov spoločenstva, a teda uznesenia prijaté na zhromaždení sú platné.
Dňa 9.6.2021 sa konalo zhromaždenie žalovaného formou korešpondenčného hlasovania. V tomto

prípade žalobca namietal neplatnosť prijatých rozhodnutí dôvodiac tým, že uskutočnenie zhromaždenia
formu korešpondenčného hlasovania bolo v rozpore so zákonom a vnútornými predpismi spoločenstva,
ako aj dôvodiac, že za zmenu zmluvy o pozemkovom spoločenstve, ako i za prijatie ostatných
rozhodnutí nehlasovala potrebná väčšina hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej
nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladal fond podľa § 10 ods. 1 a 2, a ktorých podiely

na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca. Nebolo
sporné, že zmluva o pozemkovom spoločenstve, platná a účinná v čase konania tohto zhromaždenia,
neobsahovala ustanovenie umožňujúce uskutočniť zhromaždenie korešpondenčnou formou, avšak súd
sastotožnilsargumentácioužalovaného,žetakútomožnosťmuzverilzákonč.62/2020Z.z.oniektorýchmimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19
a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podľa § 5 ods. 1 ktorého, kolektívne orgány
právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu

včasemimoriadnejsituáciealebonúdzovéhostavupoužívaťkorešpondenčnéhlasovaniealeboumožniť
účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to
nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Nebolo sporné, že vláda SR v stredu 11. marca 2020
vyhlásila v súvislosti s rizikom šírenia koronavírusu na celom území krajiny mimoriadnu situáciu, ktorá
platila od štvrtka 12.3.2020 od 6:00 hod., a to platila aj v čase vyhlásenia rozsudku dňa 25. októbra 2023.

Pokiaľsatýkalo,resp.išlootvrdeniežalobcu,ževšetkyrozhodnutiaprijaténazhromaždeníneboliprijaté
zákonom vyžadovanou väčšinou hlasov, a teda neboli platné a účinné, súd zistil, že na zhromaždení
hlasoval aj žalobca, na ktorom hlasovaní bol v jednotlivých bodoch prehlasovaný. Poukážuc na čl.
III. bod 6 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve z 30.6.2014 v znení zmeny z 9.10.2018 súd zistil,
že na zhromaždení 9.6.2021 bolo rozhodnuté o tom, že výbor plní funkciu návrhovej a mandátovej
komisie, o schválení ročnej účtovnej závierky za rok 2020, o schválení Dodatku č. 2 k zmluve

o založení spoločenstva, o schválení ceny za palivové drevo, o vzatí na vedomie správy výboru
o činnosti spoločenstva a správy dozornej rady. Žalovaný zvolil metodiku určenia pomeru účasti
členov spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve rovnako
ako pri zhromaždení konanom 9.10.2018, s ktorou sa súd stotožnil s poukazom na už uvedené.
Pre zhromaždenie v roku 2021 platila znížená výmera SPF z dôvodu, že časť SPF spravovaných

pozemkov neznámych vlastníkov sa dostala do vlastníctva známych vlastníkov; výmera spoločnej
nehnuteľnosti bez LV č. XXX predstavovala 204,3883 ha, a teda zo spoločnej nehnuteľnosti bez LV č.
XXX predstavovala 1/4 všetkých členov spoločenstva 51,0971 ha a 1/2 všetkých členov spoločenstva
102,1942 ha, výmera SPF 100,552 ha, výmera známych vlastníkov 103,8363 ha (bez LV č. XXX
a SPF) a výmera 1/2 známych vlastníkov 51,9182 ha. Na prijatie rozhodnutí na zhromaždení o zmene

zmluvy o pozemkovom spoločenstve bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov
spoločenstva, t.j. minimálne 102,1942 ha. Na prijatie rozhodnutí o ostatných/bežných otázkach bola
potrebná nadpolovičná väčšina hlasov známych členov spoločenstva, t.j. minimálne 51,9183 ha. Na
zhromaždenípodľazápisniceaprezenčnejlistinyhlasovalo82,15%známychčlenov-zcelkovejvýmery
známych členov 103,8363 ha a 90,94 % všetkých členov - z celkovej výmery spoločnej nehnuteľnosti

204,3883 ha. Tieto výmery boli následne považované za 100 % a podľa hlasovacích listín za prijatie
rozhodnutia pod bodom 1 hlasovalo 72,92 % vlastníkov, za prijatie rozhodnutia pod bodom 2 - 72,14
% vlastníkov, za prijatie rozhodnutia pod bodom 3 - 68,81 % vlastníkov, za prijatie rozhodnutia pod
bodom 4 - 65,60 %, za prijatie rozhodnutia pod bodom 5, ktorým rozhodnutím bol dodatok k zmluve,
hlasovalo 84,06 % vlastníkov a za prijatie rozhodnutia pod bodom 6 - 68,81 % vlastníkov. Na prijatie

rozhodnutí uvedených pod bodmi 1 až 4 a 6 bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov známych členov
spoločenstva (§ 15 ods. 2 druhá veta zákona) a na prijatie rozhodnutia podľa bodu 5 bola potrebná
nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva (§ 15 ods. 2 veta prvá zákona). Za prijatie
zmeny Zmluvy o pozemkovom spoločenstve schválením Dodatku č. 2 k nej hlasovalo 171,8028 ha,
t.j. 84,06 % všetkých hlasov spoločenstva, pričom bolo potrebných minimálne 102,1943 ha. Za prijatie

rozhodnutí o ostatných/bežných otázkach hlasovalo najmenej 68,1157 ha, t.j. 65,60 % hlasov známych
vlastníkov, pričom bolo potrebných minimálne 51,9183 ha. Súd teda konštatoval, že rozhodnutia na
zhromaždení dňa 9.6.2021 boli prijaté zákonom požadovanou väčšinou hlasov členov spoločenstva,
a teda uznesenia prijaté na zhromaždení žalovaného sú platné.
Podľa § 262 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal súd žalovanému, ktorý mal vo veci plný

úspech, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti rozhodnutiu včas podal odvolanie žalobca a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/
CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie,
resp. aby rozsudok zmenil tak, že podanej žalobe vyhovie.

V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. porušením práva na spravodlivý
proces namietal nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Mal za
to, že v napadnutom rozsudku absentuje adresná odpoveď súdu na jeho konkrétne a zásadné
skutkové a právne tvrdenia uvedené v žalobe: a to, že absentovali zákonné predpoklady pre zvolanie
zhromaždenia členmi spoločenstva, a to chýbala požadovaná aspoň štvrtina hlasov všetkých členov

spoločenstva. Poukázal na to, že navrhol vykonať dôkazy, ktoré aj predložil, a to žiadosť o zvolanie
zasadnutia zhromaždenia z 3.7.2018, pozvánka B. G. na zvolanie zhromaždenia na deň 9.10.2018,
pozvánka výboru spoločenstva na zasadnutie zhromaždenia na deň 30.8.2018, zápis zo zasadnutia
výboru žalovaného z 27.7.2018 a oznámenie o zrušení zasadnutia zhromaždenia, ktoré sa malouskutočniť 30.8. a argumentoval, že ak by súd tieto dôkazy vykonal, dospel by k správnym skutkovým
zisteniam; a to zo zápisu zo zasadnutia výboru žalovaného z 27.7.2018 by bol zistil, resp. z neho
vyplýva, že žiadosť o zvolanie zhromaždenia bola vtedajšiemu predsedovi žalovaného L. F. doručená

zo strany členov B. G., A. E. podpísaná za členku Slivenskú bez predloženia plnomocenstva, pričom
žiadali zvolať zhromaždenie na deň 30.8.2018. Vzhľadom na uvedené výbor poveril predsedu spolu
sďalšímčlenomvýboruvprípadeakejkoľvekpochybnostiapotreby,zrušiťtotozhromaždenie,ktorébolo
výborom zvolané len z opatrnosti pre krátkosť času, keďže žiadosť o zvolanie bola doručená tesne pred
konanímvýboru27.7.2018azhromaždeniemalvýborzvolaťnadeň30.8.2018sozachovaním30-dňovej

lehoty na doručenie pozvánky jednotlivým členom. Následne bolo prepočtami zistené, že žiadatelia
o zvolanie zhromaždenia nedisponujú potrebnou väčšinou na zvolanie, preto výbor zhromaždenie
zrušil. Tvrdil, že rozhodné bolo aj to, že za členku Slivenskú podpísala žiadosť o zvolanie A. E. bez
toho, aby výboru zároveň doručila a preukázala, že je oprávnená za ňu konať; podľa žalobcu, súd na
jeho argumentáciu, že pri žiadosti o zvolanie zhromaždenia absentovala plná moc udelená A. E. od
členky Slivenskej súd v napadnutom rozsudku nedal žiadnu relevantnú odpoveď, len sa nestotožnil

s tvrdením žalobcu, že súčasťou pozvánky na zhromaždenie mala byť generálna plná moc pre A.
E., čo žalobca nepovažoval za odpoveď na svoju námietku. Trval na tom, že k žiadosti o zvolanie
zhromaždenia, ktorú označení členovia žalovaného doručili, bolo potrebné predložiť výboru za pani
E. písomnú plnú moc, inak výbor žalovaného nemohol zarátavať k potrebným hlasom na zvolanie
zhromaždenia, hlasy p. E.. Keďže výboru nebolo riadnou písomnou plnou mocou spolu so žiadosťou

o zvolanie zhromaždenia preukázané, že za p. E. oprávnene koná A. E., nemohol na hlasy p. E. a ani
následne pri súčtoch, prihliadať. Na základe uvedeného mal záver súdu, že o zvolanie zhromaždenia
požiadali členovia vlastniaci spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti o výmere 1/4 všetkých
hlasov za nesprávne. Podľa jeho názoru tomu nepriamo nasvedčuje aj ďalšie konanie členov výboru
žalovanéhozapísanýchdoregistrapozemkovýchspoločenstievnazákladenezákonnéhozhromaždenia

z 9.10.2018, ktorý zvolali zhromaždenie na deň 21.6.2019, kde sa účelovo nechávajú odvolať a znovu
zvoliť s tým, že zhromaždenie už zvolával výbor zapísaný v registri a nie spoločný zástupca na základe
predchádzajúcej žiadosti členov s 1/4 hlasov spoločenstva.
Ďalej namietal, že sa súd vôbec nevyporiadal ani s ďalším jeho zásadným tvrdením, že aj zmeny zmluvy
musia byť písomné a schválené členmi spoločenstva disponujúcimi väčšinou hlasov všetkých členov

spoločenstva, vrátane fondu. Zastal názor, že toto splnené nebolo, a preto zhromaždenie nemohlo
9.10.2018 schvaľovať zmeny zmluvy, keď dodatok č. 1 z 9.10.2018 k zmluve nepodpísali členovia
disponujúci potrebnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva vrátane fondu a ani za takéto
zmeny nehlasovali členovia disponujúci potrebnou väčšinou hlasov všetkých členov vrátane fondu.
Naviac zhromaždenie schvaľovalo zmeny zmluvy o spoločenstve z 25.8.2013, ktorá bola nahradená

ešte v roku 2014, a teda sa schvaľovali zmeny k neexistujúcej/neplatnej zmluve. Tieto námietky sa týkajú
rovnako dodatku č. 1 k stanovám z 25.8.2013.
Pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP – konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tvrdil, že súd neuviedol, ktoré z dôkazov, ktoré
on navrhol vykonať, nevykoná. Na strane 17 iba všeobecne konštatoval, že nevykonal dôkazy, ktoré

nesmerujú k preukázaniu spornej skutočnosti, avšak on – žalobca sa nedozvedel, ktoré z navrhnutých
dôkazov súd zamietol vykonať. V rámci iných vád nerešpektoval zásadu koncentrácie konania, keď
prihliadal na vyjadrenie žalovaného z 13.6.2023 k žalobe, ktorú on – žalobca podal 9.10.2021, aj keď
mu výzva na vyjadrenie bola doručená ešte dňa 5.12.2021 fikciou.
Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že sa podľa § 137 CSP nemôže domáhať, že dodatkami

k zmluve o pozemkovom spoločenstve a k stanovám, bola ich zmena vykonaná v rozpore so zákonom.
Žalobca považuje tieto zmeny vykonané dodatkami za nezákonné a pretože ho aj majetkovo nezákonne
ovplyvňujú, má aj naliehavý právny záujem na určení, ktoré navrhol. Trval na tom, že na základe
uvedených dodatkov sa má riadiť pozemkové spoločenstvo vo svojom vnútornom živote, a to jednak čo
sa týka výšky hlasov a jednak aj miery účasti na zisku a strate, čo sa ho ako člena osobne dotýka.

V ďalšom namietal, že súd nevykonal ním navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, a to najmä v rámci dokazovania na preukázanie tej skutočnosti, že žalovaný nie je
a nikdy nebol členom seba samého (ako to žalovaný v rozpore so skutkovým stavom a § 15 ods.
1 zákona č. 97/2013 Z.z. tvrdí). On navrhol, aby žalovaný predložil: zmluvu, resp. zmluvy, ktorými
bol žalovaný založený vrátane zmien a doplnkov, rozhodnutie, ktorými bol žalovaný zaregistrovaný

ako právnická osoba, Rozhodnutie OÚ v Rožňave PP a LH č. 2003/00652, EV.c.:2003/008730-16/03,
doklad o nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemkom patriacim pod spoločnú nehnuteľnosť vedenú na
ktoromkoľvek z LV č. XXX, XXX pre kat. úz. H., LV č. XXXX, XXXX, kat. úz. K. N., LV č. XXXX, kat. úz. O..Ďalej za účelom preukázania skutočnosti, že bol aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby,
že sa zúčastnil uvedených zhromaždení a bol prehlasovaný a zároveň za účelom preukázania výšky
hlasov jednotlivých členov žalovaného a preukázania, že na zhromaždeniach nebola pri hlasovaní o

jednotlivých uzneseniach dosiahnutá potrebná väčšina hlasov, ako aj že nebola dosiahnutá potrebná
výška hlasov pri písomnej žiadosti o zvolanie zasadnutia zhromaždenia členmi na termín 30.8.2018,
navrhol vykonať dôkazy, a to LV č. XXX, XXX pre kat. úz. H., LV č. XXXX, XXXX pre kat. úz. K. N.,
LV č. XXXX pre kat. úz. O., s aktuálnymi zápismi vlastníctva ku dňu konania jednotlivých zhromaždení
9.10.2018, 21.6.2019 a 9.6.2021, ako aj ku dňu podania žiadosti o zvolanie zhromaždenia členmi z

3.7.2018. Súd uvedené navrhované dôkazy nevykonal a ani sa týmto jeho návrhom na dokazovanie
zákonne nezaoberal. Dodal, že okrem toho na preukázanie uvádzaných skutočností (že je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby a zároveň za účelom preukázania výšky hlasov jednotlivých členov
a nedodržania potrebnej väčšiny hlasov) navrhol, aby súd uložil Okresnému úradu, pozemkový a lesný
odbor predložiť do konania listiny – výpis z registra pozemkových spoločenstiev OÚ Rožňava ku dňu
8.10.2018, 9.10.2018 ako aj ku dňu podania žaloby a rozhodnutia súdu. Súd uvedené navrhované

dôkazy nevykonal a ani sa týmto jeho návrhom na dokazovanie zákonne nezaoberal.
Namietal, že na preukázanie skutočnosti, že žalovaný nebol a ani nie je členom seba samého a pri
hlasovaní sa má preto prihliadať aj na výmeru spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, kat. úz.
H. navrhol vykonať dôkazy – položky výkazov zmien týkajúce sa všetkých zápisov ohľadne pozemkov
zapísaných na LV č. XXX, XXX, kat. úz. H., LV č. XXXX, XXXX, kat. úz. K. N. a LV č. XXXX, kat. úz.

O. vrátane ich vlastníctva, príslušné pozemno-knižné vložky z pozemkovej knihy týkajúce sa pozemkov
a vlastníctva k ním zapísaných na označených listoch vlastníctva spolu so všetkými zmenami, pričom
navrhol, aby tieto listiny na výzvu súdu predložil Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor. Súd prvej
inštancie ani tieto navrhnuté dôkazy nevykonal a ani sa týmto jeho návrhom zákonne nezaoberal.
Súd nevykonal ani ďalšie ním navrhované dôkazy na preukázanie skutočnosti, že člen mandátovej

komisie JUDr. Ján Halko písomne namietal Okresnému úradu Rožňava v rámci zápisu zmien týkajúcich
sa žalovaného do registra, nezákonné hlasovanie na zhromaždení 9.10.2018, a to že na predmetnom
zhromaždení neboli reálne sčítavané hlasy mandátovou komisiou a nemôže potvrdiť výšku podielov
hlasov jednotlivých vlastníkov, nakoľko na zhromaždení neboli pripravené a komisii predložené žiadne
podklady, z ktorých by mohla hodnoverne určiť a potvrdiť výšku hlasov jednotlivých členov, s ktorým sa

Okresný úrad Rožňava, pozemkový a lesný odbor nevyporiadal; navrhol vykonať dôkaz prehlásením A.
A. Q., ktoré je súčasťou administratívneho spisu a ktorého kópiu predložil na pojednávaní, prípadne jeho
výsluch, avšak súd dokazovanie nevykonal. Rovnako súd nevykonal ani ďalší ním navrhnutý dôkaz,
a to Oznámenie skutočností významných pre administratívne konanie o zápis zmeny údajov do registra
pozemkových spoločenstiev v súvislosti so zhromaždením z 9.10.2018, ktoré zaslal Okresnému úradu

Rožňava člen pozemkového spoločenstva Ing. Daniel Čapó
Na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa právnych úkonov (neuzavretia a nepodpísania – dodatku č.
1 z 9.10.2018 k zmluve o spoločenstve z 25.8.2013, dodatku č. 1 z 9.10.2018 k stanovám spoločenstva
z 25.8.2013, zápisnice zo zhromaždenia z 9.10.2018 a dodatku č. 2 z 9.6.2021 k zmluve o založení
žalovaného z 25.8.2013 členmi pozemkového spoločenstva, resp. potrebnou väčšinou členov) a na

preukázanie, že týmito úkonmi nebola vykonaná zmena zmluvy o spoločenstve v zmysle zákona, resp.
zmena zmluvy o spoločenstve bola vykonaná v rozpore so zákonom, navrhol vykonať dôkazy, a to
dodatok č. 1 z 9.10.2018 k zmluve o spoločenstve, dodatok č. 1 z 9.10.2018 k stanovám spoločenstva,
zápisnicu zo zhromaždenia 9.10.2018 a Dodatok č. 2 z 9.6.2021 k zmluve o založení žalovaného
z 25.8.2013 kde žiadal predovšetkým z dôvodu autenticity, aby súd uložil Okresnému úradu Rožňava,

pozemkový a lesný odbor, aby tieto doklady predložil súdu, pričom súd tieto navrhované dôkazy
nevykonal.
Ďalej argumentoval, že na preukázanie nezákonnosti postupu ohľadne niektorých členov pozemkového
spoločenstva, napádaných v žalobe, aj ohľadne viacerých aj minulých zhromaždení a majetku
spoločenstva navrhol vykonať dôkazy, ktoré následne na strane 9 v poslednom odseku odvolania

vymenúva, avšak súd tieto dôkazy nevykonal.
Taktiež navrhol na preukázanie nesplnenia väčšiny hlasov potrebných na zvolanie zhromaždenia
z 9.10.2018 ako aj nedosiahnutia zákonom požadovanej väčšiny na prijatie uznesení žalovaného na
zhromaždeniach v dňoch 9.10.2018, 21.6.2019 a 9.6.2021 navrhol vykonať aj dôkazy poskytnutím
fotokópie Oznamov o zmene údajov zapísaných v registri, ktoré boli podané v súvislosti s označenými

zhromaždeniami spoločenstva z dní 9.10.2018, 21.6.2019 a 9.6.2021 so všetkými ich prílohami včítane
zápisnice zo zhromaždenia a jej ďalších príloh, ktoré listiny navrhol, aby z dôvodu autenticity na
výzvu súdu predložil Okresný úrad Rožňava, pozemkový a lesný odbor a to spolu s administratívnym
spisom týkajúcim sa zápisu žalobcu a napádaných zmien údajov v zmysle predmetných zhromaždeníspoločenstva vrátane všetkých podaných námietok zaujatosti v týchto konaniach. Dôvodil, že pre
súdne konania a dokazovanie sú potrebné všetky originálne listiny nachádzajúce sa iba v príslušných
administratívnych spisoch Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor. Pre posúdenie

zákonnosti zápisu o zmene je potrebné, aby OÚ Rožňava, pozemkový a lesný odbor na výzvu súdu
predložil taktiež Rozhodnutie Okresného úradu Rožňava, OÚ-E2017/004366-010 z 2.10.2017 a naň
nadväzujúce Rozhodnutie OÚ Rožňava č. OÚ-RV-2018/00341-020 o vylúčení zamestnanca, procesný
úkon OÚ Rožňava z 19.10.2018 zaslaný žalobcovi (týkajúci sa zápisu zmien do registra pozemkových
spoločenstiev) avšak súd uvedené a navrhované dôkazy nevykonal a ani sa týmto návrhom žalobcu na

dokazovanie zákonne nezaoberal.
V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) tvrdil, že súd nesprávne ustálil súhrnnú výmeru pozemkov
spoločnej nehnuteľnosti – 316,35 ha, keď podľa LV č. XXX, XXX kat. úz. H., LV č. XXXX L. XXXX
kat. úz. K. N. a LV č. XXXX kat. úz. O. táto predstavuje 315,5435 ha. Súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď ustálil, že žalovaný bol a je členom seba samého a že jeho vlastníctvo

vo vzťahu k pozemkom na LV č. XXX kat. úz. H. vyplýva už z pozemnoknižnej vložky č. XXX, a to
v súlade so zákonným článkom X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch s tým, že vlastnícke právo
žalovaného bolo podľa tejto vložky už k dátumu 13.4.1934. V nadväznosti na uvedené dospel potom
súd k nesprávnym skutkovým zisteniam, že bol splnený zákonný predpoklad na podanie žiadosti členov
spoločenstva, ktorých hlasy predstavujú aspoň štvrtinu hlasov všetkých členov spoločenstva, ako aj,

že napádané uznesenia boli schválené potrebnou nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva,
resp. v osobitných prípadoch nadpolovičnou väčšinou členov spoločenstva mimo fondu za situácie, keď
neprihliadal na hlasy pripadajúce na pozemky zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. H.. Namietal, že nie je
pravdivé, že žalovaný je členom seba samého, a to dokonca už na základe zápisu z PKV č. XXX pre kat.
úz. H. z roku 1934. Tvrdil, že pasienkové, resp. pozemkové spoločenstvá upravené zákonným článkom

č. X z roku 1913, resp. všetky niekdajšie urbárske pozemkové spoločenstvá boli zrušené zákonom
č. 81/1949 Zb. resp. zákonom č. 2/1958 Zb. Žalovaný ako pozemkové spoločenstvo bol založený na
základe zákona č. 181/1995 Z.z., pričom sa jedná o úplne odlišný subjekt. Spoločnú nehnuteľnosť
tvoria vlastnícke podiely jednotlivých spoluvlastníkov a ich vlastnícke práva zostávajú zachované,
nedochádza k ich prevodu na spoločenstvo. Vtedajšia úprava ani nepredpokladala vlastníctvo spoločnej

nehnuteľnosti spoločenstvom. Spoločná nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva nie je vlastníctvom
spoločenstva, ale ostáva vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva. Záver súdu,
že žalovaný bol členom seba samého, pretože vlastnil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat.
úz. H. a predtým na PKV č. XXX, nie je pravdivý. Spoločnú nehnuteľnosť žalovaný iba obhospodaruje
a zveľaďuje, spoločný majetok ostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých členov - fyzických

osôb. Zákon č. 97/2013 Z.z. upravuje, že ak nemožno preukázať veľkosť podielov spoluvlastníkov
spoločnejnehnuteľnostivobnovenomspoločenstve,platí,ževeľkosťichpôvodnýchpodielovjerovnaká.
Žalovaný nie je členom seba samého a pri hlasovaní sa preto nemá ignorovať značná výmera spoločnej
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. H. - 111,1152 ha. Ide o chybný a nezákonný zápis,
na ktorý nemožno súdom zo zákona prihliadať. Žalovaný mal byť na LV č. XXX pre kat. úz. H.,

zapísaný na základe Rozhodnutia OÚ v Rožňave PP a LH c.2003/00652 EV.c.:2003/008730-16/03.
Toto rozhodnutie však nepreukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam
žalovaným. V uvedenej dobe ani nebolo zo zákona možné, aby pozemkové spoločenstvo nadobúdalo
vlastné podiely na spoločnej nehnuteľnosti. Súd mal na takúto tvrdenú vadu zo zákona prihliadať
a posúdiť ju. Žalovaný nebol a ani nie je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz.

H., ktoré rovnako patria do spoločnej nehnuteľnosti.
Nesprávne právne posúdenie videl v tom, že súd dospel k záveru, že je žalovaný členom seba samého
vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. H. a z toho dôvodu, podľa § 15
ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., sa na hlasy pripadajúce na tieto nehnuteľnosti nemá pri rozhodovaní
zhromaždenia ani pri jeho zvolávaní prihliadať. Nesprávne preto súd právne posúdil, keď vyhodnotil,

že žalovaný postupoval správne pri tom, keď podiel na spoločnej nehnuteľnosti na LV č. XXX pre kat.
úz. H. nezahrnul do celkovej výmery podielov na spoločnej nehnuteľnosti, z ktorej následne vypočítal
kvórum hlasov potrebných či už na zvolanie predmetných zhromaždení, alebo na prijatie uznesení na
zhromaždeniach. Do prijatia zákona č. 110/2018 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 97/2013 Z.z.,
žalovaný ani nemohol žiadne podiely na spoločnej nehnuteľnosti nadobúdať, avšak to neznamená, že

ich nadobudol potom. Podľa žalobcu, preto všetky rozhodnutia prijaté na zhromaždeniach spoločenstva
v dňoch 9.10.2018, 21.6.2019 a 9.6.2021 neboli prijaté zákonom vyžadovanou väčšinou, a teda neboli
prijaté platne a účinne, a preto nemohli a ani nespôsobili právne následky. Žalobca mal za nepochybné,
že zápis vlastníctva na LV č. XXX pre kat. úz. H. v prospech pozemkového spoločenstva - žalovanéhonezodpovedá zákonu a ani skutkovému stavu veci. Nakoľko nemožno preukázať veľkosť podielov
spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. H. platí, že ich veľkosť
podielov je rovnaká, čo podľa neho korešponduje aj s uznesením zhromaždenia žalovaného z 3.11.2013

(č.l. 135), ktoré bolo vykonané ako dôkaz. Po prepočte výšky hlasov hlasujúcich členov, zohľadniac ním
tvrdenú skutočnosť, že v rámci hlasovania sa má vychádzať z celej výmery spoločnej nehnuteľnosti
315,545 ha a zároveň z dôvodu, že nakoľko nemožno určiť celkový pomer účasti členov spoločenstva
na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve z dôvodu zmätočného zápisu na
LV č. XXX pre kat. úz. H., z ktorého nemožno určiť spoluvlastnícke podiely jednotlivých skutočných

členov spoločenstva, a nakoľko z uvedeného dôvodu nemožno preukázať veľkosť skutočných podielov
vlastníkov celej spoločnej nehnuteľnosti v spoločenstve podľa § 2 ods. 1 písm. a/, kde sa ich podiely
považujú aj zo zákona za rovnaké, po takomto prepočte hlasov na jednotlivých zhromaždeniach
napádané uznesenia neboli prijaté potrebnou väčšinou hlasov zodpovedajúcou väčšine výmer z LV č.
XXX, XXX kat. úz. H., LV č. XXXX, XXXX kat. úz. K. N. a LV č. XXXX kat. úz. O. či už pri hlasovaní, kde
hlasujú všetci členovia spoločenstva vrátane hlasov členov, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti

spravuje alebo s ktorými nakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona o pozemkových spoločenstvách,
ako aj pri hlasovaní vo veciach, kde zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov
spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje a s ktorými nenakladá fond podľa
§ 10 ods. 1 a 2 zákona o pozemkových spoločenstvách.
Mal za to, že napádané uznesenia žalovaného sú preto neplatné, nemohli byť nimi platné schválené

zmeny zmluvy o pozemkovom spoločenstve ani stanov spoločenstva dodatkami, keď tieto neboli
uzavreté členmi pozemkového spoločenstva v potrebnej písomnej forme a naviac boli vyhotovené
kzmluveopozemkovomspoločenstveastanovámzroku2013,ktorébolizrušenéanahradenézmluvou,
resp.stanovamiz30.6.2014.Tvrdil,žeuzavretieprávnehoúkonu-zmluvyopozemkovomspoločenstve,
ako aj stanov a ich dodatkov členmi spoločenstva, nemožno nahradiť hlasovaním na zhromaždení.

Podľa zákona je potrebné, aby takéto právne úkony najprv boli v písomnej forme uzavreté potrebnou
väčšinou členov pozemkového spoločenstva a následne schválené zhromaždením. Predložené dodatky
k zmluve o pozemkovom spoločenstve boli podpísané v rozpore so zákonom predsedom žalovaného
a predsedom dozornej rady, a to po konaní zhromaždenia, preto uznesenia zhromaždenia, ktoré takéto
zmeny schvaľovalo, sú nezákonné a závery súdu prvej inštancie o zákonnosti takýchto uznesení

vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žiadal zopakovať a vykonať v odvolacom konaní všetky doteraz označené a navrhnuté dôkazy, ktoré súd
prvej inštancie ani nevykonal a z niektorých ustálil nesprávny skutkový stav a nesprávne právne závery.
Žalobca uzavrel, že vzhľadom na doteraz uvedené a označené, ako aj vykonané dôkazy a procesné
prostriedky uniesol dôkazné bremeno a súd podľa jeho názoru v predmetnej veci nepostupoval správne

a zákonne, keď vyhodnotil, že napadané uznesenia žalovaného sú v súlade so zákonom a predčasne
sa odmietol zaoberať určením, že označenými dodatkami k zmluve a k stanovám žalovaného neboli
v zmysle zákona vykonané zmeny, resp. boli vykonané zmeny v rozpore so zákonom.

4. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu označil odvolanie za nedôvodné v celom rozsahu

a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil si nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.
Pokiaľ žalobca namietal, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalovaný
uviedol, že súd v rámci svojho procesného postupu umožnil žalobcovi v plnom rozsahu realizáciu jeho

procesných práv a vo vzťahu k vedeniu súdneho sporu nemožno súdu nič vytknúť a najmä nie je možné
postup súdu prvej inštancie považovať za svojvoľný. Za nesprávne mal i tvrdenie žalobcu, že zmluva
o spoločenstve musí byť podpísaná členmi pozemkového spoločenstva disponujúcimi nadpolovičnou
väčšinou, vrátane Slovenského pozemkového fondu s tým, že ich podpis nahrádza schválenie zmluvy
na zhromaždení. Za nesprávny označil aj návrh žalobcu, že splnomocnenie na zvolenie zhromaždenia

musí tvoriť súčasť pozvánky.
Pokiaľ žalobca namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, naplnenie ktorého odvolacieho dôvodu videl v tom, že mu nebolo známe, ktoré z ním
navrhnutých dôkazov súd zamietol vykonať a tiež v tom, že súd nerešpektoval zásadu koncentrácie
konania, keď prihliadol v konaní na vyjadrenie žalovaného z 13.6.2023, žalovaný uviedol, že jemu je

na rozdiel od žalobcu z priebehu konania zrejmé, ktoré dôkazy súd vykonal a prečo zamietol ďalšie
návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania. V súvislosti s namietaným porušením zásady zákonnej
koncentrácie, uviedol, že k porušeniu nedošlo, nakoľko sudcovská koncentrácia podľa § 153 ods. 2 CSP
umožňuje súdu neprihliadnuť na prostriedky procesnej obrany, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšiehopojednávania alebo vykonávanie ďalších úkonov súdu. Podľa jeho názoru to bol žalobca, v dôsledku
procesného postupu ktorého došlo k predĺženiu konania a k odročeniu pojednávania.
V súvislosti s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, tvrdil žalovaný, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie. Žalobcom navrhované ďalšie dôkazy by neslúžili na zistenie skutočností rozhodujúcich
pre zistenie skutkového stavu.
V súvislosti s uplatnením odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, a teda, že súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, uviedol žalovaný, že považuje skutkové zistenia súdu za správne.

Neexistuje právoplatný rozsudok súdu, ktorým by bolo určené, že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov
zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. H., pričom jeho vlastníctvo vyplýva zo zápisov v katastri
nehnuteľností. Uviedol, že pokiaľ by vlastnícke právo nezískal iným spôsobom, nadobudol by ho
vydržaním vzhľadom k dobromyseľnej nerušenej držbe trvajúcej minimálne od vydania rozhodnutia
Okresného úradu v Rožňave PPaLHc.2003/00652 EV.c.:2003/008730-16/03, na základe ktorého bol na
LV zapísaný. Dodal, že žalobca ani nikto iný doposiaľ ani len nepodal žalobu spochybňujúcu vlastnícke

právo žalovaného. Pokiaľ bolo zámerom žalobcu spochybniť vlastníctvo žalovaného, mal tak učiniť
v inom konaní a inou žalobou. Vedenie takéhoto „zástupného“ konania mal za zjavné zneužitie práva
podľa čl. 5 CSP, ktoré nepožíva právnu ochranu.
Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný uviedol, že súd vec správne právne
posúdil. Žalovaný sa stotožnil s právnymi závermi súdu, podľa ktorých žalovaný je členom seba samého

vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre kat. úz. H. a z tohto dôvodu s odkazom na §
15 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. sa na hlasy pripadajúce na tieto nehnuteľnosti nemá pri rozhodovaní
zhromaždenia, ani pri jeho zvolávaní prihliadať. Stotožnil sa s názorom súdu, že žalovaný postupoval
správne, keď podiel na spoločnej nehnuteľnosti na LV č. XXX pre kat. úz. H. nezahrnul do celkovej
výmery podielov na spoločnej nehnuteľnosti, z ktorej následne vypočítal kvórum hlasov potrebných či

už na zvolanie predmetných zhromaždení alebo na prijatie uznesení na zhromaždeniach.
V súvislosti so žalobným petitom žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že dodatkom č. 1 z 9.10.2018
a dodatkom č. 2 z 9.6.2021 nedošlo k zmene zmluvy o pozemkovom spoločenstve a že dodatkom č. 1
z 9.10.2018 nedošlo k zmene stanov spoločenstva, žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru v tejto časti
je žaloba procesne neprípustná a trval na tom, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na

požadovanom určení. Uviedol, že dodatkom č. 1 bolo zmenené sídlo spoločenstva a určení náhradníci
výboru a dodatkom č. 2 bola upravená možnosť korešpondenčného hlasovania zhromaždenia. Ani
jedna z týchto zmien sa nijako negatívne nedotýka práv a právom chránených záujmov žalobcu ako
člena spoločenstva, ako odvolateľ nesprávne argumentoval, ale práve naopak. Dodatkom č. 1 sa
umožnilo výboru fungovať aj v prípade zníženia počtu členov v pod zákonom stanovený počet tým, že

na uprázdnené miesto nastúpi náhradník. Tým sa znížili náklady inak potrebné zvolenie chýbajúceho
člena výboru. Umožnenie hlasovania korešpondenčnou formou je krokom v prospech členov, osobitne
tých, ktorí nebývajú v blízkom okolí sídla spoločenstva.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Žalobca v odvolacej replike sa s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení na ním –
žalobcom podané odvolanie, nestotožnil, označil ich za nepravdivé. Mal za to, že žalovaný účelovo
a nesprávne uvádza tvrdenia a skutočnosti, ktoré ani nevyplývajú z vykonaných dôkazov.
Zotrval na tom, že napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je presvedčivé a dostatočne

odôvodnené, rozsudok je nesprávny a súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesného práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Trval na tom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Osobitne k tvrdeniu žalovaného, že podpísanie zmluvy o spoločenstve nahrádza schválenie zmluvy
na zhromaždení, uviedol, že je nepravdivé, nesprávne a v rozpore so zákonom. Trval na tom, že aj
zmenyzmluvyospoločenstve,resp.dodatkykzmluveospoločenstvejepotrebnénajprvspoluvlastníkmi
spoločnej nehnuteľnosti (členmi pozemkového spoločenstva) tiež písomne uzavrieť a osobitne schváliť

zhromaždením spoločenstva.
Aj pokiaľ vzniesol námietku nerešpektovania zásady koncentrácie konania, zotrval na nej s tým, že
žalovaný sa v konaní vyjadril k žalobe až podaním z 9.12.2022 a neskôr prostredníctvom právneho
zástupcu až 13.6.2023, a teda je s vyjadrením k žalobe v omeškaní viac ako jeden rok, a preto on –žalobca žiadal, aby súd v rámci koncentrácie konania na vyjadrenie žalovaného k žalobe neprihliadal,
a to vrátane označených dôkazov a tvrdených skutočností.
Trval tiež na tom, že súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie s tým, že

zotrval na odvolacích dôvodoch bližšie túto námietku konkretizujúcich v odvolaní, a to najmä nevykonal
dokazovanienapreukázanieskutočností,žežalovanýniejeanikdynebolčlenomsebasamého;navrhol,
abyžalovanýpredložilzmluvu,resp.zmluvyktorýmibolzaloženývrátanezmienadoplnkov,rozhodnutia,
ktorýmibolžalovanýregistrovanýakoprávnickáosobastým,žeakichnepredložížalovaný,navrhol,aby
si súd tieto dôkazy zabezpečil od Okresného úradu Rožňava, pozemkový a lesný odbor a katastrálny

odbor a následne ich v rámci dokazovania vykonal.
Trvalnanámietkenesprávnychskutkovýchzistenísúduprvejinštancie,keďženesprávneustálilsúhrnnú
výmeru pozemkov spoločnej nehnuteľnosti na 316,35 ha, kým táto predstavuje 315,5435 ha, nesprávne
ustálil, že žalovaný bol a je členom seba samého a že jeho vlastníctvo vo vzťahu k pozemkom na
LV č. XXX pre kat. úz. H. vyplýva už z pozemnoknižnej vložky č. XXX a to v súlade so zákonným
článkom X/1913, pričom vlastnícke právo žalovaného bolo podľa tejto vložky už s dátumom k 13.4.1934.

V nadväznosti na tieto nesprávne zistenia dospel súd k ďalším nesprávnym skutkovým zisteniam, že bol
splnený zákonný predpoklad na podanie žiadosti členov spoločenstva, ktorých hlasy predstavujú aspoň
štvrtinu hlasov všetkých členov spoločenstva, ako aj, že napádané uznesenia boli schválené potrebnou
nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva.
Trval na tom, že žalovaný nie je členom seba samého. Žalovaný ako pozemkové spoločenstvo bol

založený na základe zákona č. 181/1995 Z.z., pričom sa jedná o úplne odlišný subjekt od niekdajšieho
urbárskeho pozemkového spoločenstva, ktoré bolo zrušené zákonom č. 81/1949 Zb., resp. zákonom
č. 2/1958 Zb. Podľa ustanovení zákona č. 181/1995 Z.z. členom spoločenstva môže byť iba ten,
kto je spoluvlastníkom pozemkového podielu v tomto spoločenstve; spoločnú nehnuteľnosť tvoria
vlastnícke podiely jednotlivých spoluvlastníkov a ich vlastnícke práva zostávajú zachované, nedochádza

k jeho prevodu na spoločenstvo. Vtedajšia právna úprava ani nepredpokladala vlastníctvo spoločnej
nehnuteľnosti spoločenstvom. Spoločná nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva ako taká nie je
vlastníctvom spoločenstva, ale ostáva vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva;
žalobca odkázal na nález ÚS SR II. ÚS 348/08-42. Spoločnú nehnuteľnosť žalovaný iba obhospodaruje
a zveľaďuje, spoločný majetok ostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých členov. Zákon č.

181/1995 Z.z., rovnako aj zákon č. 97/2013 Z.z. upravuje pravidlo, že ak nemožno preukázať veľkosť
podielov spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti v obnovenom spoločenstve, platí, že veľkosť ich
pôvodnýchpodielovjerovnaká.Keďžežalovanýnieječlenomsebasamého,prihlasovanísapretonemá
ignorovať značná výmera spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. H. – 111,1152 ha.
Žalovaný bol na LV č. XXX pre kat. úz. H. zapísaný na základe rozhodnutia OÚ v Rožňave č. 2003/00632

EV. č. 2003/008730 – 16/03; podľa žalovaného toto rozhodnutie objektívne nepreukazuje nadobudnutie
vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam žalovaným. V uvedenej dobe ani nebolo zo zákona
možné, aby pozemkové spoločenstvo nadobúdalo vlastné podiely na spoločnej nehnuteľnosti. Súd mal
na takúto tvrdenú vadu zo zákona prihliadať a posúdiť ju.
V súvislosti s navrhovaným určením, že napádanými právnymi úkonmi – dodatkom č. 1 z 9.10.2013

k zmluve o spoločenstve, dodatkom č. 1 k stanovám spoločenstva a dodatkom č. 2 z 9.6.2021 k zmluve
o založení spoločenstva neboli v zmysle zákona vykonané zmeny zmluvy o spoločenstve a zmeny
stanov, resp. boli vykonané v rozpore so zákonom, žalobca zotrval na tom, že na základe uvedených
dodatkov sa má riadiť pozemkové spoločenstvo vo svojom vnútornom živote, čo sa ho ako člena osobne
dotýka a nakoľko tieto zmeny vykonané dodatkami považuje za nezákonné, pretože ho aj majetkovo

nezákonne ovplyvňujú, má naliehavý právny záujem na určení, ktoré navrhol.

6. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní neboli dané.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalobcom

ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 - 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom (§ 380 a § 365 CSP),
preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený 11. decembra 2025 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského
súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a
zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 5.12.2025.9. Žalovaný odôvodnil odvolanie odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j. mal za to, že
súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to tvrdil, že v dôsledku nedostatku
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom absentuje adresná odpoveď
súdu na jeho konkrétne a zásadné skutkové a právne tvrdenia uvedené v žalobe; dôvodil odvolacím
dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.z. mal za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to za takúto inú vadu považoval to, že súd neuviedol,

ktoré z dôkazov, ktoré on navrhol vykonať, nevykoná, resp. nevykonal ako i to, že súd nerešpektoval
zásadu koncentrácie konania, keď prihliadal na vyjadrenie žalovaného z 13.6.2023 k žalobe, aj keď
mu výzva na vyjadrenie bola doručená ešte dňa 5.12.2021 fikciou; namietal, že súd nevykonal ním
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to najmä v rámci dokazovania
na preukázanie tej skutočnosti, že žalovaný nie je a nikdy nebol členom seba samého, čím mal za
naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP a napokon tvrdil aj danosť odvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne
posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Za nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie označil záver
súdu, že žalovaný bol a je členom seba samého a na to následne nadväzujúce nesprávne skutkové
zistenia, že bol splnený zákonný predpoklad na podanie žiadosti členov spoločenstva, ktorých hlasy

predstavujú aspoň štvrtinu hlasov všetkých členov spoločenstva na zvolanie zhromaždenia, ako aj, že
napádané uznesenia boli schválené potrebnou nadpolovičnou väčšinou hlasov. V tej súvislosti súd,
keďže podiel na spoločnej nehnuteľnosti na LV č. XXX pre kat. úz. H. nezahrnul do celkovej výmery
podielov na spoločnej nehnuteľnosti, z ktorej následne vypočítal kvórum hlasov potrebných či už na
zvolanie predmetných zhromaždení, alebo na prijatie uznesení na zhromaždeniach, vec nesprávne

právne posúdil, keď vyhodnotil, že potrebná 1 hlasov členov spoločenstva na zvolanie zhromaždenia
bola žalobcom napadnutým spôsobom zvolania zhromaždenia členom B. G. dodržaná a zhromaždenie
bolo zvolané zákonne, a nesprávne posúdil otázku (ne)dodržania kvóra, resp. potrebného poštu hlasov
na prijatie napadnutých uznesení na predmetných zhromaždeniach..

10. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

11. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil

správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil plne v súlade s § 220 ods. 2 CSP a neboli
ex offo prieskumom odvolacieho súdu (§ 380 ods. 2 CSP) zistené ani žiadne vady, resp. nedostatky
týkajúce sa procesných podmienok.

12. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorýmisaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2CSP).Odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, nenechal pritom
priestor pre vznik pochybností, prečo žalobu v celom rozsahu zamietol a nevyhovel návrhu, ktorým
sa žalobca/odvolateľ ako na jednotlivých zhromaždeniach žalovaného v dňoch 9.10.2018, 21.6.2019

a 9.6.2021 prehlasovaný člen pozemkového spoločenstva domáhal určenia neplatnosti všetkých
prijatých rozhodnutí na týchto zhromaždeniach a súčasne aj určenia, že dodatkami č. 1 k zmluve
o založení spoločenstva a k stanovám spoločenstva, oba z 29.10.2018, ktorými sa zmluva a stanovy
menili, boli vykonané zmeny v rozpore so zákonom a tiež dodatkom č. 2 z 9.6.2021 k zmluve
o založení spoločenstva vykonaná zmena bola vykonaná v rozpore so zákonom. Súd sa správne

vyporiadal s otázkou dosiahnutia potrebného kvóra 1 hlasov všetkých členov spoločenstva pre zvolanie
zhromaždenia žalovaného podľa § 14 ods. 5 zákona č. 97/2013 Z.z., keďže na základe písomného
požiadania členov spoločenstva (B. G., A. I. E., J. B. K., L. E. a F. M.), ktorých hlasy predstavujú
aspoň štvrtinu hlasov všetkých členov spoločenstva v termíne, ktorý navrhli členovia spoločenstva výbor
zasadnutie zhromaždenia nezvolal (resp. zvolal a potom zrušil) a preto zasadnutie zhromaždenia zvolal

splnomocnený zástupca členov spoločenstva; správne vyhodnotil aj otázku, že žalovaný je členom seba
samého a teda v zmysle § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 97/2013 Z.z. pri rozhodovaní zhromaždenia
nemá spoločenstvo žiadne hlasy, t.z. pri posudzovaní dosiahnutia potrebnej väčšiny hlasov na prijatie
jednotlivých rozhodnutí zhromaždením vychádzal správne z počtu hlasov všetkých členom spoločenstvabez zohľadnenia počtu hlasov spoločenstva. Správne tiež posúdil, že žaloba o určenie akého sa
žalobca domáhal (že dodatkami k zmluve a stanovám boli ich zmeny vykonané v rozpore so zákonom),
je v zmysle § 137 písm. d/ CSP neprípustná, nakoľko ide o určenie právnej skutočnosti, ktorej určenie

sa domáhať v súdnom konaní z osobitného predpisu nevyplýva.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v celom rozsahu a odvolací súd v celom rozsahu
sa stotožňuje s jeho dôvodmi. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie,
ako ani na správnosti dôvodov napadnutého rozsudku nie je spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie,

v ktorom žalobca/odvolateľ opakovane argumentuje a poukazuje na tie isté okolnosti, resp. skutočnosti,
ktorými dôvodil už v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento súd náležitým
spôsobom, dostatočne a správne vyporiadal. Odvolací súd sa preto v odôvodnení svojho rozsudku v
súlades§387ods.2CSPobmedzujelennaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutéhorozsudku,
ako už vyššie uviedol a na zdôraznenie správnosti týchto dôvodov ako i reagujúc na odvolacie námietky
žalobcu dopĺňa:

14. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného (riadneho a vyčerpávajúceho) odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie, nakoľko podľa žalobcu/odvolateľa v ňom absentuje adresná odpoveď súdu na jeho
konkrétne a zásadné skutkové a právne tvrdenia uvedené v žalobe, odvolací súd ju nepovažuje za
opodstatnenú. Ako už odvolací súd vyššie v odseku 12. odôvodnenia konštatoval, rozsudok súdu

prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné, t.z. pre spor významné a dôležité otázky vrátane
tých, ktoré žalobca/odvolateľ vymedzil v odvolaní za také, na ktoré nedostal odpoveď. S otázkou
zvolania zhromaždenia spoločenstva, ktoré žalobca namietal, že nebolo zákonné sa súd prvej inštancie
podrobne a správne vyporiadal v odseku 30. odôvodnenia rozsudku. Námietku žalobcu, že absentovali
zákonné predpoklady pre zvolania zhromaždenia členmi spoločenstva, a to chýbala požadovaná

aspoň štvrtina hlasov všetkých členov spoločenstva, argumentujúc pri tom tým, že za členku Slivenskú
podpísala žiadosť o zvolanie zhromaždenia členka A. E. avšak bez predloženia plnomocenstva, označil
súd za irelevantnú; súd konštatoval, že A. I. E. zastupovala L. E. na základe generálnej plnej moci
z 18.12.2016 (č.l. 214) pričom sa nestotožnil s námietkou, resp. tvrdením žalobcu, že plná moc mala byť
súčasťou pozvánky na zhromaždenie, nakoľko zákon takú povinnosť nestanovuje. Dodal, že predmetná

generálna plná moc z 18.12.2016 bola do spisu doložená. Odvolací súd s uvedeným názorom súdu
prvej inštancie súhlasí; zákon o pozemkových spoločenstvách neustanovuje žiadne bližšie podrobnosti
o zastupovaní člena spoločenstva a preto možno konštatovať, že na právne vzťahy súvisiace so
zastupovaním člena sa budú primerane aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o zastúpení
a teda okrem iného je potrebné pripustiť aj , že plná moc mohla udelená aj ústne. Podstatné je len to, aby

záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného (§ 22 ods. 2 Obč. zákonníka). Odvolací súd
dodáva, že výboru spoločenstva nič nebránilo (ani časové súvislosti) v prípade vzniknutých pochybností
o zastupovaní (členky Slivenskej členkou JUDr. Simanovou) aj neformálnym spôsobom tieto objasniť,
napr. overiť si pravosť splnomocnenia na zastupovania u zástupkyne alebo zastúpenej, prípadne vyzvať
člena žiadajúceho zvolať valné zhromaždenie B. G. na doplnenie plnej moci. Je preto potrebné uzavrieť,

keďže plná moc sa v spise nachádza, že potrebný počet hlasov členov spoločenstva na požiadanie
výboru o zvolanie zhromaždenia spoločenstva bol dodržaný. Ak žalobca, resp. odvolateľ namietal, že
potom, čo výbor zhromaždenie zvolal na deň 30.8.2018 a následne zrušil, a preto podľa jeho názoru
bola potrebná ďalšia/nová žiadosť členov spoločenstva s počtom hlasov minimálne 1/4, vychádzajúc už
len z chodu vecí, nemá opodstatnenie.

. Okrem toho, v prípade, ak by aj došlo k formálnym nedostatkom zvolania zasadnutia, ale rozhodnutia
sú výsledkom vôle potrebnej väčšiny členov spoločenstva, ktorá nebola ovplyvnená tým, že výkon práv
zúčastniť sa a hlasovať na zhromaždení ostatných členov by bol neprimerane obmedzený, sa možno
prikloniť k platnosti týchto rozhodnutí prijatých na zasadnutí zhromaždenia. Takýto záver podporuje
aj zákonodarca, keď sám predpokladá, že nedodržanie niektorých náležitostí zvolávania zasadnutia

zhromaždenia nebude samé osebe spôsobovať neplatnosť rozhodnutí prijatých na zasadnutí (pozri §
14 ods. 8 ZoPS).

15. Za celkom neopodstatnenú považuje odvolací súd námietku žalobcu/odvolateľa trvajúceho aj
v podanom odvolaní na tom, že zmeny zmluvy musia byť písomné a podpísané členmi spoločenstva

disponujúcimi väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva, vrátane fondu. Súd prvej inštancie sa
k tejto otázke výslovne nevyjadril, čo odôvodnil neprípustnosťou takej žaloby; správne ustálil, že ide
v prípade požadovaného určenia o žalobu o určenie právnej skutočnosti (nie o určenie práva či tu
právo je alebo nie je), ktorá v zmysle § 137 písm. d/ CSP je prípustná, ak to vyplýva z právnehopredpisu, pričom možnosť, resp. prípustnosť domáhať sa žalobcom požadovaného určenia nevyplýva
zo žiadneho právneho predpisu.
Odvolací súd dopĺňa, že aj podľa R 28/2024, možnosť prehlasovaných členov domáhať sa neplatnosti

rozhodnutia zhromaždenia podľa § 15 ods. 2 poslednej vety zákona č. 97/2013 Z.z. možno rozumieť
výlučne možnosť spochybniť väčšinové uznesenie zhromaždenia členov pozemkového spoločenstva
a nie aj právny úkon majúci byť takto schválený (odsúhlasený).

16. Aj pokiaľ ide o námietku, že zhromaždenie odsúhlasovalo zmeny k zmluve o spoločenstve

z 25.8.2013, ktorá bola nahradená ešte v roku 2014, je síce pravdivá z hľadiska formálneho, ale je zjavné
a nemôže byť sporné, že tak ako zmeny boli schvaľované sa týkali platných dokumentov, a teda zmluvy
a stanov z roku 2014.

17. Obstáť nemôže ani námietka žalobcu/odvolateľa, že súd neuviedol, ktoré z ním navrhnutých
dôkazov nevykonal, v čom odvolateľ videl naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.

d/ CSP. Podľa žalobcu, len všeobecné konštatovanie súdu, že nevykonal dôkazy, ktoré nesmerujú
kpreukázaniuspornejskutočnosti,nepostačuje.Odvolacísúdvtejsúvislostipoukazujenato,žeto,ktoré
so žalobcom navrhnutých dôkazov súd nevykonal je zrejmé z opaku, t.j. z toho ktoré dôkazy súd v konaní
vykonal,pretožeztohojemožnévyvodiťjedinéato,žežiadneďalšie(všetkyostatné) dôkazynevykonal,
čo odvolací súd vzhľadom na rozsah žalobcom navrhovaného dokazovania považuje za postačujúce.

Pre presnosť a správnosť je potrebné dodať, že uvedenú námietku nie je možné subsumovať pod
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.
Odvolací súd nevidí opodstatnenosť ani v námietke žalobcu, namietajúceho, že súd v rámci iných vád
konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP) nerešpektoval zásadu koncentrácie konania, keďže prihliadol na
oneskorené podanie žalovaného z 13.6.2023 - vyjadrenie žalovaného k žalobe, hoci mu – žalovanému

bolažalobaspolusvýzvou,abysaknejvyjadrildoručenáešte5.12.2021fikciou.Podľa§153ods.2CSP,
na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. T.z. ide o možnosť súdu, v žiadnom prípade nie povinnosť neprihliadnuť na oneskorene
doložené prostriedky procesného útoku či obrany.

18. Žalobca/odvolateľ namietal, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy na preukázanie tej skutočnosti,
že žalovaný nie je a nikdy nebol členom seba samého.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre kat. úz. H. tvoria
vlastnú majetkovú podstatu žalovaného/pozemkového spoločenstva. Mal to za zrejmé aj zo zmluvy

o založení spoločenstva z 20.6.2003, v ktorej je uvedená aj PKV č. XXX (podľa zápisu na PKV,
bolo vložené k 13. aprílu 1934 vlastnícke právo k parcelám, ktoré v súčasnosti sú evidované na
LV č. XXX pre kat. úz. H., Pasienkovému spoločenstvu v Rozložnej, a to v celosti v súlade so
zákonným článkom X/1913). Keďže podľa § 9 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. členmi pozemkového
spoločenstva sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti, uzavrel súd, že aj žalovaný je ako

vlastník spoločnej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX pre kat. úz. H., a to priamo zo zákona členom
seba samého. Odvolací súd dodáva, že aj podľa čl. III. odsek 1/ Zmluvy o pozemkovom spoločenstve
z 30.6.2014, členmi spoločenstva sú všetci vlastníci nehnuteľností, ktoré sú uvedené v čl. I (všetci
vlastníci pozemkovej podstaty spoločenstva, pričom v čl. I odsek 3 ako majetková podstata spoločenstva
sú uvedené aj nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre kat. úz. H., vlastníctvo, ku ktorým je evidované

v prospech spoločenstva/žalovaného v celosti 1/1).

Ak žalobca toto vlastníctvo žalovaného (evidované na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. H.)
spochybňuje, musí tak urobiť samostatnou žalobou a v inom konaní, pretože podľa § 70 ods. 1
Katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995 Z.z.), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa

nepreukáže opak. Podľa § 7 písm. c/ Katastrálneho zákona, ide aj o údaje o vlastníkovi nehnuteľnosti,
ktoré sú považované za hodnoverné kým sa nepreukáže opak.
Nie je preto opodstatnená argumentácia žalobcu, že rozhodnutie OÚ Rožňava, PP a LH č. 2003/0652
ev.č. 2003/008730-16/03, na základe ktorého bol žalovaný (spoločenstvo) zapísaný do LV č. XXX pre
kat.úz.H.akovýlučnývlastníkvpodiele1/1predmetnejzapísanejspoločnejnehnuteľnostinepreukazuje

nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného k dotknutým nehnuteľnostiam, pretože zo zákona nebolo
možné, aby spoločenstvo nadobúdalo vlastné podiely na spoločnej nehnuteľnosti, ide nezákonný zápis,
na ktorú vadu podľa žalovaného mal súd zo zákona prihliadať a posúdiť ju.19. Pokiaľ žalobca/odvolateľ namieta nevykonanie dôkazov listami vlastníctva (a to LV č. XXX, XXX
pre kat. úz. H., LV č. XXXX L. XXXX pre kat. úz. K. N. a LV č, 1289 pre kat. úz. O.) ohľadne

skutočnosti, že bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, jeho aktívna legitimácia nebola žalovaným
spochybnená a pochybnosti o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nemal ani súd, ktorý otázku
aktívnej legitimácie v prípade žaloby podanej podľa § 15 ods. 2 posledná veta zákona č. 97/2013 Z.z.
prehlasovaným členom spoločenstva, posudzuje vždy ex offo. Okrem toho zo zápisnice z pojednávania
z 25.10.2023 (č.l. 761 spisu) vyplýva, že súd dokazovanie listinami tvoriacimi obsah spisu vykonal a to

ich oboznámením.

20. Pokiaľ namietal odvolateľ nevykonanie dôkazov (položky výkazov zmien týkajúcich sa všetkých
zápisov ohľadne pozemkov zapísaných na LV č. XXX, XXX pre kat. úz. H., LV č. XXXX L. XXXX
pre kat. úz. K. N. a LV č, 1289 pre kat. úz. O., vrátane ich vlastníctva, príslušné pozemkovoknižné
vložky z pozemkovej knihy týkajúce sa pozemkov a vlastníctva k ním zapísaným na označených

LV spolu so všetkými zmenami), ktoré žiadal, aby súd vyžiadal od Okresného úradu Rožňava,
katastrálny odbor, za účelom preukázania výšky hlasov jednotlivých členov spoločenstva/žalovaného
a na preukázanie toho, že na zhromaždeniach nebola pri hlasovaní o jednotlivých uzneseniach
dosiahnutá potrebná väčšina hlasov, ako aj že nebola dosiahnutá potrebná výška hlasov pri písomnej
žiadosti o zvolanie zhromaždenia členmi na deň 30.8.2018, žalobca/odvolateľ neuviedol aké konkrétne

skutočnosti podstatné a rozhodné pre posúdenie danej veci, by z vykonania takýchto listinných dôkazov
mali vyplynúť (neuviedol nijaké konkrétne tvrdenie, v súvislosti s ktorým členom spoločenstva a jeho
počtom hlasov malo dôjsť k nezrovnalostiam, resp. k chybe pri posudzovaní počtu hlasov, jeho
spochybnenie je len všeobecného rázu) a ani neuviedol, z akých dôvodov listiny nepredložil on sám.
Nie je zrejmé, akým spôsobom, akými údajmi z týchto listín by malo dôjsť k preukázaniu, že žalovaný

nebol a nie je členom seba samého.
Bez tvrdenia potrebných konkrétností, prečo pri ktoromkoľvek z hlasovaní na zhromaždeniach
(konaných 9.10.2018, 21.6.2019 a 9.6.2021) nebolo podľa žalobcu dosiahnuté potrebné kvórum hlasov
členov spoločenstva, je potrebné návrhy žalobcu na vykonávanie dokazovania oznámeniami o zmene
údajov zapísaných v registri spolu so všetkými ich prílohami považovať za bezpredmetné a nadbytočné.

21. V súvislosti s námietkou odvolateľa ohľadne nevykonania zo strany súdu dokazovania tej
skutočnosti, že člen mandátovej komisie JUDr. Ján Halko písomne namietal na Okresnom úrade
Rožňava v rámci zápisu zmien týkajúcich sa žalovaného do registra, nezákonné hlasovanie na
zhromaždení dňa 9.10.2018, odvolací súd poukazuje na to, že sám žalobca uviedol v odvolaní (a

to uviedol správne), že sa s nimi - námietkami JUDr. Jána Halka, nevyporiadal správny orgán -
Okresný úrad Rožňava, pozemkový a lesný odbor; nejde teda o vzťah občianskoprávny, ale ide o postup
v správnom konaní. Žalobca preto takúto skutočnosť mohol a mal namietať v správnom konaní a keďže
ide o rozhodnutie správneho orgánu, jeho rozhodnutia mohol napadnúť žalobou v rámci správneho
súdnictva.

22. V ďalšom žalobca/odvolateľ napadol nevykonanie dokazovania týkajúceho sa právnych úkonov
(neuzavretia a nepodpísania dodatkov č. 1 z 9.10. 2018 k zmluve o spoločenstve a k stanovám,
neuzavretie a nepodpísanie dodatku č. 2 z 9.6.2021 k zmluve o spoločenstve členmi, resp. potrebnou
väčšinou členov ) a na preukázanie, že týmito úkonmi neboli vykonané zmeny zmluvy, príp. zmeny

stanov platne. Odvolací súd v tej súvislosti dáva do pozornosti, čo už bolo uvedené, že nakoľko sa
žalobca nemôže domáhať určenia, že dodatkami k zmluve o spoločenstve a stanovám boli prijaté zmeny
v rozpore so zákonom, ide o neprípustné určenie resp. žalobu, nebol dôvod, aby súd v tomto smere
vykonal akékoľvek žalobcom navrhované dokazovanie.

23. Pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. nesprávnych skutkových
zistení súdu prvej inštancie, žalobca/odvolateľ namietal nesprávne ustálenie súhrnnej výmery pozemkov
spoločnej nehnuteľnosti 316,35 ha, ktorá v skutočnosti predstavuje 315,5435 ha. Odvolací súd
v tej súvislosti ( s touto námietkou) konštatuje, že tak ako súd prvej inštancie ani žalobca svoje
tvrdenie o celkovej výmere spoločnej nehnuteľnosti 315,5435 ha nedoložil žiadnym skontrolovateľným

výpočtom; pravdou je, že takáto výmera spoločnej nehnuteľnosti (315,5435 ha) je uvedená v zmluve
o pozemkovom spoločenstve z 30.6.2014 a rovnako aj v potvrdení Okresného úradu Rožňava,
pozemkovýalesnýodborozápisezmenyúdajovvregistripozemkovýchspoločenstiev(z12.8.2014),ale
napríklad v rozhodnutí Okresného úradu v Rožňave, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesnéhohospodárstva z 22.8.2003 o zápise žalovaného (Lesné a pasienkové pozemkové spoločenstvo,
Rozložná) do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou boli uvedené ako predmet
spoluvlastníctva lesné pozemky a pasienky o celkovej výmere 316,35 ha, rovnako aj v zmluve o záložni

spoločenstva s právnou subjektivitou podielov spoločnej nehnuteľnosti z 20. júna 2003. V konečnom
dôsledku, pokiaľ ide o otázku podstatnú pre toto konanie, a to otázku dosiahnutia, resp. nedosiahnutia
potrebného kvóra hlasov členov spoločenstva, rozdiel 0,806 ha na záveroch prijatých súdom prvej
inštancie nie je spôsobilý nič zmeniť.

24.Zaďalšienesprávneskutkovézistenieoznačilžalovanýzáversúduprvejinštancieotom,žežalovaný
bol a je členom seba samého. V tomto prípade však ide o právny záver súdu prvej inštancie, nie o jeho
skutkovézistenie.Tentosvojprávnyzáversúdprvejinštancieriadnevodseku30.odôvodneniarozsudku
zdôvodnil. Aj závery prijaté súdom prvej inštancie o splnení zákonného predpokladu na podanie žiadosti
o zvolanie zhromaždenia členmi spoločenstva, ktorých hlasy predstavujú aspoň 1/4 hlasov všetkých
členov spoločenstva, ako i závery súdu o schválení napádaných uznesení prijatých na zhromaždeniach

potrebnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva, predstavujú právne posúdenie veci. Súd
k ním dospel, resp. ich prijal na základe ustálenia výmery spoločnej nehnuteľnosti (bez nehnuteľností
zapísanýchnaLVč.XXXprekat.úz.H.vprospechžalovanéhoakovlastníka)204,3883haanásledných
výpočtov 1/4 - 51,0971 ha a 1/2 - 102,1942 ha. Len tieto matematické výpočty/zistenia predstavujú
skutkové zistenia súdu.

25. Pokiaľ ide o otázku, či je žalovaný členom seba samého, a teda podľa § 15 ods. 1 veta druhá zákona
č. 97/2013 Z.z. pri rozhodovaní zhromaždenia nemá žiadne hlasy, súd prvej inštancie vychádzal zo
zápisu na LV č. XXX pre kat. úz. H., na ktorom liste vlastníctva v jeho časti B je ako vlastník majetkovej
podstaty – pozemkov zapísaných v časti A listu vlastníctva evidovaný žalovaný – Lesné a pasienkové

spoločenstvo v spoluvlastníckom podiele 1/1, a teda je členom seba samého. Odvolací súd sa s týmto
názorom stotožňuje. V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z., členmi spoločenstva podľa § 2 ods.
1 písm. a/ až c/ sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Vlastníkom podielov spoločnej
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. H. je podľa výpisu z katastra nehnuteľností, žalovaný.

26. Úvahy odvolateľa, že žalovaný nie je členom seba samého sú bez potrebnej právnej relevancie,
resp. nedôvodné vzhľadom na zápis vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaný na LV
č. XXX pre kat. úz. H.. Ako už odvolací súd uviedol, ide o hodnoverný údaj katastra a opak, že žalovaný
vlastníkom evidovaných nehnuteľnosti nie je, preukázaný nebol. Preto, ak súd zohľadniac tento zápis
v katastri ustálil, že žalovaný je členom seba samého a vychádzal z toho, že žalovaný, ktorý je členom

seba samého nemá pri rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy, postupoval správne, v súlade s § 15
ods. 1 veta druhá zákona č. 97/2013 Z.z.

27. Súd správne zohľadnil, že už v PKV č. XXX pre kat. úz. H. bolo vlastníctvo k pozemkom zapísaným
v časti A pod poradovými číslami 1 – 38 zapísané, resp. vložené v prospech Pasienkového spoločenstva

v Rozložnej v celosti. Aj keď žalovaný z hľadiska práva nie je právnym nástupcom uvedeného
Pasienkového spoločenstva v Rozložnej, historické súvislosti nie je možné poprieť a nezohľadniť.
Nedôvodná je preto odvolacia argumentácia žalobcu, podľa ktorého nakoľko nemožno preukázať
veľkosť podielov spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. H., platí,
že ich veľkosť podielov je rovnaká a z takejto fikcie podľa neho mal vychádzať i súd a nebol by potom

mohol dospieť k záveru o platne prijatých uzneseniach.

28. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, spoločnou nehnuteľnosťou
na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov
a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy.2/ (podľa poznámky 2/ ide o i/ Zákonný článok XIX/1898

o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej
správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých
urbarialistov; ii/ Zákonný článok X/1913 o nedielnych spoločných pasienkoch; iii/ Zákonný článok
XXXIII/1913 o predaji niektorých štátnych nemovitostí, poťažne o zamenení týchto)

29. Spoločné nehnuteľnosti majú svoj základ v minulosti, keď boli upravené uhorskými zákonmi
z obdobia Rakúsko – Uhorska. Pozemkové spoločenstvá zabezpečujú hospodárenie na spoločnej
nehnuteľnosti, ktorá je osobitá v tom, že ide o jednu jedinú nehnuteľnosť, a to spravidla napriek tomu,
že ju tvoria niekedy i stovky pozemkov (§ 8 ods. zák. č. 97/2013 Z.z.). V súčasnosti nie je možnévytvoriť spoločnú nehnuteľnosť, právne predpisy takúto možnosť neupravujú a ani nepredpokladajú.
Na druhej strane je však možné, aby vznikali pozemkové spoločenstvá, ktoré budú zabezpečovať
hospodárenienapozemkoch,ktoréniesú spoločnounehnuteľnosťou,vtakomprípadepôjdeospoločne

obhospodarované nehnuteľnosti.
Je preto potrebné rozlišovať pozemkové spoločenstvá, ktoré zabezpečujú hospodárenie na
spoločnej nehnuteľnosti, a pozemkové spoločenstvá, ktoré zabezpečujú hospodárenie na spoločne
obhospodarovaných nehnuteľnostiach. To, o aké pozemkové spoločenstvo ide, sa vyznačuje v registri
pozemkových spoločenstiev (§ 23 ods. 1 písm. h/ zák. č. 97/2013 Z.z.). Ak nie je v registri pri

pozemkovom spoločenstve v tomto smere žiaden údaj, treba vychádzať z toho, že ide o spoločenstvo
spoločnej nehnuteľnosti. Vyplýva to z dikcie § 23 ods. 1 písm. h/ zák. č. 97/2013 Z.z., podľa ktorého do
registra sa zapisuje údaj, či ide o spoločenstvo vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností
podľa § 2 ods. 1 písm. d/, a teda ak v registri žiaden údaj nie je, ide o spoločenstvo spoločnej
nehnuteľnosti.

30. V danej/posudzovanej veci vo výpise Okresného úradu Rožňava z pozemkových spoločenstiev
z 25.10.2018 nie je vyznačený žiaden údaj o charaktere spoločenstva/žalovaného ako spoločenstva
zabezpečujúceho hospodárenie na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach a teda ide
o spoločenstvo spoločnej nehnuteľnosti. Aj na jednotlivých listoch vlastníctva č. XXX L. R. XXX pre
kat. úz. H., listoch vlastníctva č. XXXX L. XXXX pre kat. úz. K. N. a na liste vlastníctva č. XXXX pre

kat. úz. O. je uvedený údaj, že „ide o spoločnú nehnuteľnosť zapísanú v troch katastrálnych územiach:
H. – LV č. 360,407, Kunova teplica – Lv č- 1195,1234 a Štítnik LV č. XXXX. Z úplného výpisu
z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. H. je zrejmé, že v jeho časti B: „Vlastníci a iné oprávnené
osoby“ je ako výlučný vlastník na liste vlastníctva v časti A zapísaných nehnuteľností zapísané
Lesné a pozemkové pasienkové spoločenstvo, t.z. žalovaný, v spoluvlastníckom podiele 1/1. Aj

podľa rozhodnutia Okresného úradu v Rožňave, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva z 22.8.2003 o zápise spoločenstva žalovaného do registra spoločenstiev, resp. v ňom
(č.l. 636) boli ako predmet spoluvlastníctva zapísané lesné pozemky a pasienky v kat. úz. H., K. N.
a Štítnik vedené v pznkn. vl. č. XX, 224 , 1, 268 o celkovej výmere 316,35 ha. Veľkosť a počet podielov
jednotlivých členov spoločenstva boli uvedené v zozname spoluvlastníkov, ktorý tvoril nedeliteľnú súčasť

zmluvy o založení spoločenstva s právnou subjektivitou.
Podľa PKV č. XXX pre kat. úz. H., v časti B. Vlastníctvo, pod por. č. 1 podľa prídelovej listiny Štátneho
pozemkového úradu v Prahe č.j. 145759/33 I/4-269, bolo na zapísané parcely vložené vlastnícke
právo Pasienkovému spoločenstvu v Rozložnej v celosti. Na listoch vlastníctva sa uvádza údaj, že ide
o spoločnú nehnuteľnosť, ale nie údaj o spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti . Podľa právnych

predpisov na úseku katastra nehnuteľností sa pri spoločnej nehnuteľnosti uvádza kód spoločnej
nehnuteľnosti „2“ (§ 9 ods. 1 a 2 písm. f/ v spojení s prílohou č. 6 vyhlášky č. 461/2009 Z.z.). Aj spoločná
nehnuteľnosť môže byť súčasťou spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, zákon č. 97/2013 Z.z.
to výslovne pripúšťa v § 12 ods. 1. Zaradením spoločnej nehnuteľnosti pod spoločne obhospodarované
nehnuteľnosti sa nemení režim spoločnej nehnuteľnosti ako jednej nehnuteľnej veci.

31. S účinnosťou od 1. júla 2018 v dôsledku novely zákona o pozemkových spoločenstvách
vykonanej zákonom č. 110/2018 Z.z. sa pripustila možnosť (čo nebolo cudzie ani uhorskej právnej
úprave spoločenstiev) nadobúdať podiely na spoločnej nehnuteľnosti aj samotným pozemkovým
spoločenstvom, ktoré na nej zabezpečuje hospodárenie, a to maximálne do výšky 49 % všetkých

podielov (§ 9 ods. 11 zák. č. 97/2013 Z.z.). Je teda možné, aby aj samotné spoločenstvo ako právnická
osoba bolo jedným z podielnikov na spoločnej nehnuteľnosti, t.j. členom seba samého.
Je potrebné zdôrazniť, že spoločná nehnuteľnosť musí byť historicky daná, táto spoločná nehnuteľnosť
nevzniká vznikom pozemkového spoločenstva. Vznikom pozemkového spoločenstva dochádza
k vytvoreniu organizačného substrátu, v ktorom spoluvlastníci (členovia) realizujú svoje vlastnícke

oprávnenia.
V dôvodovej správe k novelizácii ZoPS sa uvádza, že "spoločnou nehnuteľnosťou je i v platnom
zákone tá nehnuteľnosť, ktorá bola takto reštituovaná, t.j. jej vlastníctvo, resp. jej držba bola vrátená
pôvodným vlastníkom, na ktorých sa vzťahovali zrušené predpisy upravujúce postavenie a činnosť
bývalých tzv. ,spoločenstevných' útvarov (pozemkové, lesné, pasienkové, želiarske spoločenstvá,

urbáre, komposesoráty atď.); je ňou teda historicky daná spoločná nehnuteľnosť, čo sa v návrhu zákona
objasňuje vložením nového odkazu nad definíciu spoločnej nehnuteľnosti."32. V súvislosti so zápisom spoločnej nehnuteľnosti na list vlastníctva treba uviesť, že vyznačenie tejto
informácie na list vlastníctva nemusí znamenať, že v skutočnosti je vedený stav v katastri správny.
V zmysle § 70 katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Zápis na

liste vlastníctva nemusí zodpovedať skutočnému právnemu stavu. V prípade spornosti, či ide o spoločnú
nehnuteľnosť, resp. jej časť, je nutné domáhať sa práva žalobou na súde podľa Civilného sporového
poriadku.
Z toho dôvodu, aby spoločenstvo nerozhodovalo samo o sebe, a teda aby výbor de facto nebol
aj zhromaždením, zákonodarca ustanovil, že spoločenstvo, ktoré je členom seba samého, nemá pri

rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy. To neplatí, ak spoločenstvo nadobudlo podiely na spoločnej
nehnuteľnosti, resp. spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ktoré spravuje iné spoločenstvo.

33. Podstatou odvolacích námietok žalobcu/odvolateľa bolo jeho tvrdenie, resp. názor, že žalovaný nie
je členom seba samého, preto neprichádzalo do úvahy pri rozhodovaní na jednotlivých zhromaždeniach
spoločenstva postupovať podľa § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 97/2013 Z.z. a vychádzať z toho,

že spoločenstvo, ktoré je členom seba samého, nemá pri rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy.
Z toho žalobca vyvodil, že rozhodnutia prijaté na zhromaždeniach žalovaného uskutočnených v dňoch
9.10.2018, 21.6.2019 a 9.6.2021 neboli prijaté zákonom požadovanou väčšinou hlasov a preto nie sú
platné a účinné.
Odvolací súd vychádzajúc z vyššieuvedeného má však, totožne so súdom prvej inštancie za to, že

žalovaný je (ako vlastník v podiele 1/1 spoločnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz.
H.) členom seba samého a teda v zmysle § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 97/2013 Z.z. nemá pri
rozhodovaní zhromaždenia žiadne hlasy.

34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého

rozsudku odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

35. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho
konania, a to podľa § 255 ods. 1 CSP priznal v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobkyni, ktorá v odvolaní úspech nemala.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).