Rozsudok – Pracovné právo – Neplatnosť… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoPr/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318205610
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1318205610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: F. A. H. V. Á. Č.
H. V. Á. , Z. L. XX.X.XXXX, K. B. A., P. Č.. XXXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou POLÁK
s.r.o., Košice, Poštová č. 14, IČO: 55 080 987, za ktorú koná JUDr. Martin Polák, proti žalovanému: Lidl
Slovenská republika, v.o.s., Bratislava, Ružinovská č. 1E, IČO: 35 793 783, zastúpený spoločnosťou
bnt attorneys-at-law, s. r. o., Bratislava, Cintorínska č. 7, IČO: 35 886 978, za ktorú koná JUDr.
ZuzanaChudáčková,Mgr.Ing.DávidOršula,JUDr.MargaretaSovova,ourčenieneplatnostiokamžitého
skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti

rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 21. apríla 2023,
č.k. 7 Cpr 16/2018-321, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) zo dňa 21. apríla
2023, č.k. 7 Cpr 16/2018-321, p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava III) rozsudkom zo dňa 21.4.2023, č.k.
7 Cpr 16/2018-321, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100

%. Nevyhovel tak žalobe podanej na súde prvej inštancie dňa 11.9.2018, ktorou sa žalobkyňa domáhala
vyslovenianeplatnostiokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzodňa7.8.2018žalovanýmanáhrady
mzdy v sume 1.920,-- € mesačne od 31.8.2018 do dňa pridelenia práce; žiadala tiež priznať nárok na
náhradu trov konania.
1.1.1. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie boli preukázané nasledovné právne
skutočnosti. Pracovnoprávny vzťah medzi stranami sporu bol založený pracovnou zmluvou zo dňa
24.6.2011 na dobu neurčitú, na základe ktorej žalobkyňa (zamestnanec) s účinnosťou od 4.7.2011 pre

žalovaného (zamestnávateľa) vykonávala práce vedúceho predajne s miestom výkonu práce Košice.
Ďalšiu pracovnú zmluvu na dobu neurčitú v rovnakej pracovnej pozícii uzavreli dňa 18.2.2013, na
základe ktorej žalobkyňa vykonávala práce vedúceho predajne s miestom výkonu práce Prešov s
tým, že za dátum prvého nástupu do práce sa považuje deň 4.7.2011. Dňa 25.6.2012, 11.6.2013,
10.9.2013, 4.2.2014, 5.2.2015, 14.9.2015, uzavreli dodatky k pracovnej zmluve uzavretej dňa 24.6.2011.
Podľa lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu č. g 1054/18, datovaný dňom 29.5.2018,
žalobkyňa bola spôsobilá na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením: bremená dvíhať

do 5 kg - 1 rok. Lekársky posudok podpísal MUDr. A. U., lekár vykonávajúci dohľad nad výkonom
lekárskej prehliadky. Podľa lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu
č. g 1054/18, datovaný dňom 7.6.2018, žalobkyňa bola spôsobilá vykonávať posudzovanú prácu s
dočasným obmedzením: bremená dvíhať do 5 kg - 1 rok. Lekársky posudok podpísal MUDr. A. U., lekárvykonávajúci dohľad nad výkonom lekárskej prehliadky. Z vyjadrenia spoločnosti TeamPrevent Santé
s.r.o.,Bratislava,IČO:35945249,zodňa29.6.2018,vyplýva,žesohľadomnazdravotnýstavžalobkyne
sa vyšetrujúci lekár rozhodol posudok neuzavrieť a zaslal lekárske nálezy žalobkyne pracovnému

lekárovispoločnostiTeamPreventSantés.r.o.,abyvykonaldohľadnadvýkonompracovnéholekárskeho
posudku a uzatvoril posudok. Pracovný lekár je v pracovnom lekárstve nadriadený všeobecnému
lekárovi a v prípade výkonu dohľadu môže zmeniť záver posudku vyšetrujúceho všeobecného lekára.
Záver posudku pracovného lekára je teda nadriadený záveru všeobecného lekára, a tak spoločnosť
TeamPrevent Santé s.r.o. pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu žalobkyne nepochybila.

Všeobecnýlekárposudokvovzťahukžalobkynineuzatvoril,atakjelekárskyposudokuzatvorenýMUDr.
A. U. platný. V praxi sa bežne stáva, že vyšetrujúci lekár posudok neuzavrie, lebo niektorí lekári nechcú
prevziať zodpovednosť za správnosť posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu, a tak posudky musí
uzatvárať pracovný lekár; logicky sa pritom podpíše na miesto na to určené, keďže nevykonal samotnú
lekársku prehliadku. MUDr. A. U. na základe zdravotnej dokumentácie, ktorú mal k dispozícii a posúdení
faktorov práce, vo vzťahu k žalobkyni uzatvoril posudok so záverom: Spôsobilá na výkon posudzovanej

práce s dočasným obmedzením - zakazuje pracovať s bremenami nad 5 kg. Verejný pracovník
spoločnosti dňa 29.6.2018 spracoval odporúčanie, kde definoval práce, ktoré pracovné činnosti môže
žalobkyňa vykonávať a ktoré nie. Spoločnosť zároveň uviedla, že posudok uzatvorený MUDr. A. U.
je platný a založený na dostupných objektívnych lekárskych nálezoch žalobkyňou poskytnutých. V
posudku nesmú byť uvedené akékoľvek informácie o zdravotnom stave zamestnanca. Listom zo dňa

26.6.2018 žalovaný žalobkyňu vyzval na nástup do zamestnania, a to dňa 2.7.2018 o 10:00 hod.
na Logistickom centre Lidl-Záborské Prešov, spolu s upozornením, že absenciu bude považovať za
porušenie pracovnej disciplíny a neospravedlnenú absenciu. Listom zo dňa 3.7.2018 žalovaný opätovne
vyzval žalobkyňu na nástup do zamestnania, a to dňa 9.7.2018 o 9:40 hod. na Logistickom centre Lidl-
Záborské Prešov, spolu s upozornením, že absenciu bude považovať za porušenie pracovnej disciplíny

a neospravedlnenú absenciu, a zároveň že prijal všetky potrebné opatrenia, aby žalobkyňa mohla
vykonávať prácu v doterajšom zaradení v zmysle lekárskeho posudku; na jeho strane tak pominuli
prekážky v práci podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Listom zo dňa 9.7.2018 žalovaný
opätovne vyzval žalobkyňu na nástup do zamestnania, a to dňa 13.7.2018 o 8:00 hod. na Logistickom
centre Lidl-Záborské Prešov, spolu s upozornením, že absenciu bude považovať za porušenie pracovnej

disciplíny a neospravedlnenú absenciu a zároveň že prijal všetky potrebné opatrenia, aby
žalobkyňa mohla vykonávať prácu v doterajšom zaradení v zmysle lekárskeho posudku; na jeho strane
tak pominuli prekážky v práci podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Výzvy boli žalobkyni
doručené v dňoch 27.6.2018, 13.7.2018 a 11.7.2018, pričom v dňoch 9.7.2018, 10.7.2018 a 11.7.2018
boli vykonané zo strany žalovaného aj pokusy o osobné doručenie výzvy zo dňa 9.7.2018, avšak tieto

neboli úspešné, keďže žalobkyňa nebola zastihnutá v mieste trvalého bydliska.
1.1.2. Podaním zo dňa 7.8.2018 žalovaný so žalobkyňou okamžite rozviazal pracovný pomer podľa
ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalobkyňa napriek výzve neoznámila mu
(zamestnávateľovi) dôležitú osobnú prekážku v práci v súlade s ustanovením § 141 a nasl. Zákonníka
práce (žalobkyňou uvádzaný dôvod neprítomnosti v práci nie je dôležitou osobnou prekážkou v práci),

a preto považuje jej neprítomnosť v práci v období od 16.7.2018 za neospravedlnenú absenciu v práci
a za také závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je dôvodom na okamžité skončenie pracovného
pomeru,keďžežalobkyňapopísanýmkonanímzávažneporušilapovinnostivyplývajúcejejzpracovného
pomeru a pracovnej disciplíny, ktorých dodržiavanie vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 1 písm.
b/ a § 81 písm. b/ Zákonníka práce; okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni doručené

dňa 8.8.2018. Listom zo dňa 27.8.2018, doručený žalovanému dňa 30.8.2018, žalobkyňa žalovanému
oznámila, že so skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní. Univerzitná
nemocnica L. Pasteura Košice opätovne posúdila zdravotnú spôsobilosť na prácu žalobkyne a v súlade
s ustanovením § 30g ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z. potvrdila záver
lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti na prácu vydaný spoločnosťou TeamPrevent Santé s.r.o.

dňa 7.6.2018 (žalobkyňa je spôsobilá na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením - dvíhania
bremien nad 5 kg na 1 rok).
1.1.3. Žalobkyňa nenastúpila po rodičovskej dovolenke na výkon práce, nenastúpila do práce pred
nástupom na materskú dovolenku, dôvodiac, že nie je spôsobilá na výkon práce zo zdravotných
dôvodov. Po pracovnom úraze robila MUDr. I. F. každý rok posudok s rovnakým záverom (lekársky

posudokzroku2016).Následnebolaposudzovanáponávratezrodičovskejdovolenky;malasadostaviť
na lekársku prehliadku k MUDr. T. A. dňa 29.5.2018. MUDr. T. A. nemohla posúdiť jej zdravotný stav za
dva dni, nakoľko výpis bol príliš obsiahly, a tak zdravotnú dokumentáciu žalobkyne posunula MUDr. A.
U.. Vyhotovený posudok namietala, nakoľko z neho vyplývalo, že je spôsobilá na výkon práce. V prácibola dňa 1.6.2018, ale ju poslali domov z dôvodu, že nemá dokončený posudok. Zdravotný posudok
namietala z dôvodu, že bola neustále pod dohľadom neurológov, žiadala o posúdenie nemocnicu.
Potvrdila, že ju zamestnávateľ na nástup do práce vyzýval viackrát, no nenastúpila z dôvodu, že vedela,

čo táto práca obnáša a nestotožňovala sa s vyjadrením lekára, že je schopná túto
prácu vykonávať. Nenastúpila do práce na základe toho, že zamestnávateľ dal vypracovať posudok, kde
boli upravené pracovné podmienky, napriek tomu tam boli body ako práca v chlade, chodiť upratovať
vonku, vykladanie chýbajúceho tovaru, zabezpečiť chod predajne prevádzky, blokovanie tovaru, teda
veci, pri ktorých nebol zohľadnený jej zdravotný stav; pracovalo by sa v chlade, bolo treba zohnať a

doplniť tovar. Ak porovnala pôvodnú pracovnú zmluvu a podmienky po jej úprave, stále jej táto náplň
práce nevyhovovala. Do zamestnania nenastúpila aj po oznámení úpravy pracovného
prostredia, lebo jej úprava nevyhovovala vzhľadom na jej zdravotný stav. Žalobkyňa uviedla, že výzva
jej bola doručovaná na inú doručovaciu adresu, jednu výzvu si prevzala na pošte a má vedomosť, že
jej bola doručovaná viackrát, vždy na výzvu reagovala.
1.1.4. Svedok MUDr. A. U. je odborným garantom, má špecializáciu z

pracovného lekárstva, vyšetruje ľudí, podpisuje alebo kontroluje posudky, ktoré prichádzajú z celej
republiky. Obyčajne zamestnanci 3. a 4. kategórie musia chodiť k nemu. Ak nie sú podpísané lekárske
posudky lekárom vykonávajúcim vyšetrenie, podpisuje posudky aj v prípade 1. a 2.
kategórie. K posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti žalobkyne uviedol, že tak ako všetky ostatné posudky
mu prichádzajú na podpis, administratívna pracovníčka mu ich predloží; nešlo o nič neobvyklé. Osobne

nevykonal lekársku prehliadku, túto vykonala iná lekárka, táto ale na posudku nie je podpísaná, na
lekárskej správe je uvedené MUDr. T. A., ide o lekársku správu (lekárska prehliadka) zo dňa 7.6.2018
o11:52 hod. Nemal vedomosť o tom, že od mája do júna roku 2018 bolo vykonaných viacero prehliadok.
Potvrdil, že disponoval vo vzťahu k žalobkyni lekárskym vyšetrením - mimoriadne lekárske vyšetrenie zo
dňa 7.6.2018 a čestným prehlásením žalobkyne, ktoré vypisuje každý klient sám, zo dňa 29.5.2018 a tiež

staré záznamy z roku 2005. Nevedel uviesť dôvod, prečo nebol lekársky posudok podpísaný lekárom
vykonávajúcim lekársku prehliadku, avšak potvrdil, že to nie je jediný posudok, ktorý lekár nepodpísal,
chodí viac takých nepodpísaných posudkov. Neuviedol dôvod, pre ktorý by bol povinný vykonať dohľad.
Mal vedomosť o tom, že spoločnosťou TeamPrevent Santé s.r.o. bola Monika Kováčová v predošlých
rokoch (minimálne v rokoch 2015-2016) označená za dlhodobo nespôsobilú na výkon práce. Na otázku,

k akej zmene došlo v roku 2018, že žalobkyňa bola spôsobilá na výkon posudzovanej práce s dočasným
obmedzením, svedok odkázal na dosť dlhú dobu, za ktorú sa zdravotný stav zmeniť mohol. Stav sa
zlepšiť mohol od roku 2016, keďže odvtedy žalobkyňa neudávala žiadne ťažkosti, žiadne neurologické
či iné ochorenia. Pri priznaní invalidného dôchodku je uvedené, že pracovať môže. Pokiaľ žalobkyňa
neudávala pri posudzovaní žiadne ťažkosti, k zmene zdravotného stavu dôjsť mohlo. Svedok

má atestáciu internú a atestáciu hygiena, epidemiológia, nadstavbu pracovné lekárstvo a choroby z
povolaniaaodroku1988pôsobíakolekársozameranímnapracovnélekárstvo.Nepamätalsiktofyzicky
vykonal vyšetrenie žalobkyne, vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii, že písmo na posudku zo dňa
7.6.2018 nie je jeho, že sa s jeho záverom stotožňuje a že sa stáva, že mu posudok technicky a v znení
prichystá asistent alebo sekretárka a on ho následne potvrdí. Stáva sa, že zdravotný stav človeka skôr

označeného ako nespôsobilý sa neskôr zmení na spôsobilý. Pokiaľ sa ľudia chcú zamestnať, zatajujú
svoje choroby a keď chcú ukončiť alebo nepracovať, začnú ju zveličovať.
1.1.5. Podľa svedka Ing. P. F. (vedúci medicínskeho oddelenia, zabezpečuje informačný systém)
spoločnosť TeamPrevent Santé s.r.o. eviduje informácie o posudkovej činnosti v elektronickom systéme,
má vedomosť o tom, že bol vystavený posudok MUDr. A. U., pričom žalobkyňa požiadala o opätovné

posúdenie, tento posudok bol vyššou inštanciou potvrdený. Žalobkyňa mala rôzne námietky. Podľa jeho
názoru boli správne, až na niekoľko administratívnych pochybení. V danej spoločnosti je taký postup,
že pre vypracovanie posudku musí byť doložená kompletná zdravotná dokumentácia; u žalobkyne
bola prehliadka vykonaná dňa 29.5.2018 s tým, že posudok bol dokončený dňa 7.6.2018. MUDr. T.
A. je zmluvným lekárom (jedným zo 450-500 zmluvných lekárov na Slovensku). Tento lekár vyšetrí

zamestnanca a vypracuje posudok. Lekárske správy boli zaslané MUDr. A. U., ktorý posudok uzavrel.
V prípade, ak zamestnanec má pri výkone práce určité obmedzenia, ako to bolo v tomto prípade
(obmedzenie záťaže nad 5 kg), musí zamestnávateľ prispôsobiť pracovné podmienky zamestnancovi.
Podľajehoinformáciísatakajvprípadežalobkynestalo.Rozdielnosťdátumovnalekárskychposudkoch
bola spôsobená tým, že dňa 29.5.2018 bola vykonaná prehliadka, následne boli doručené chýbajúce

správy a operovalo sa s dátumom 7.6.2018, vtedy doktorka uzavrela lekársku správu (nález), nakoľko
sa jej vtedy doložili správy. MUDr. A. U. vyšetrí ročne okolo 4000 ľudí, plus kontroluje posudky; podklady
mu pripravujú administratívni zamestnanci. Administratívni zamestnanci do posudku uviedli dátum
29.5.2018, ktorý bol uvedený v systéme, až následne sa zistilo, že mal byť dátum 7.6.2018, kedy bolaMUDr. T. A. uzavretá správa. Mal za to, že administratívni zamestnanci prehliadli to, kedy bola správa
skompletizovaná. Ide však o jeden posudok, v ktorom sa opravil len dátum. V súčasnosti majú
v systéme možnosť vyznačenia opravy, v tom čase ale takáto možnosť nebola. Administratívna

chyba bola opravená, dátum na tomto posudku bol zmenený, aj žalovaný bol informovaný o tom, že
tento posudok nahrádza posudok pôvodný; boli o tom upovedomené všetky strany. Dôvodom, prečo
bola žalobkyni poslaná správa, že sa má dňa 7.6.2018 dostaviť na kontrolu, je systémová vec, kedy
naplánujú „akciu“ (lekárska prehliadka), majú k dispozícii kontakt, mail, telefón a pozvánka sa odošle
mailom a telefonicky. Toto dostala žalobkyňa dňa 29.5.2018. Po skompletizovaní správy od MUDr. T. A.

sa žalobkyni posielala SMS správa aj dňa 7.6.2018. Kolegyňa mala zaškrtnúť nulu, aby sa SMS správa
neposielala, čo sa ale nestalo, možno to bolo mätúce, avšak je to systémový štandard, ak sa niečo
prehodnocuje, tak sa automaticky rozposielajú SMSky. Svedok nevedel uviesť, z akého dôvodu MUDr.
T. A. nepodpísala posudok a zaslala ho MUDr. A. U. na uzavretie. Nejde o nezvyčajný prípad, kedy
vyšetrujúci lekár posudok neuzavrie, lebo si niečím nie je istý, prípadne potrebuje konzultáciu s MUDr. A.
U..Nevedelpovedať,akájehierarchiavovzťahuvšeobecnéhoaposudkovéholekára,alezjehopohľadu

je pracovný lekár nadriadený všeobecnému lekárovi. Ak zamestnanec nesúhlasí so záverom posudku
všeobecného lekára, prípad prehodnocuje posudkový lekár; ak zamestnanec nesúhlasí so závermi
pracovného lekára, prehodnocuje ho klinika pracovného lekárstva. Stáva sa, že lekár posudok neuzavrie
a posudkový lekár podpíše posudok za všeobecného lekára. Nemá vedomosť o podobnej situácii
počas dlhoročnej spolupráce so žalovaným, žeby zamestnanec rozporoval záver lekárskeho posudku

potvrdeného najvyššou inštanciou, ktorou je poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti. Prehliadky
žalobkyne sa nezúčastnil, a tak nevie uviesť, čo bolo dňa 29.5.2018 vykonané. Ak sa úkon neukončí, v
systéme sa zadáva „ospravedlnené“, to bol aj prípad dňa 29.5.2018, kedy nedošlo k ukončeniu správy,
preto nemohla byť vykázaná činnosť MUDr. T. A.. Preto až dňa 7.6.2018, kedy to bolo naplánované
duplicitne, je evidovaný výkon posudkovej činnosti MUDr. T. A. a až vtedy fakturovali spoločnosti Lidl.

Prehliadka bola vykonaná, nevedel uviesť kedy, kým a komu bola zdravotná dokumentácia doložená;
správa bola ukončená dňa 7.6.2018. Myslí si, že dňa 7.6.2018 MUDr. T. A. mala dokumentáciu, keďže
vtedy bola správa skompletizovaná. Svedok potvrdil, že dňa 7.6.2018 nemala byť žiadna prehliadka
žalobkyne, správa bola zaslaná systémom, ktorý automaticky posiela SMS správy. Svedok neprichádza
priamo do kontaktu s lekármi, s lekármi komunikuje call-centrum.

1.1.6. Svedkyňa MUDr. T. A. bola v čase od 1.4.2016 do 31.1.2021 zamestnaná v Poliklinike
Terasa s.r.o. v pracovnej pozícii praktický lekár pre dospelých. Okrem toho posudzovala zdravotnú
spôsobilosť na prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu sa riadilo konkrétnymi vopred
stanovenými vyšetreniami požadovanými zo strany spoločností. Vzhľadom na odstup času a množstvo
vykonaných vyšetrení si žalobkyňu nepamätá. Výsledky vyšetrení lekárskych prehliadok písomne

zaznamenávala, ale týmito záznamami nedisponuje. Nemá prístup k žiadnym záznamom; nevedela
uviesť, koľko lekárskych prehliadok u žalobkyne vykonala, nepamätá si, akú zdravotnú dokumentáciu
žalobkyne v priebehu lekárskej prehliadky mala k dispozícii. MUDr. A. U. je lekárom ambulancie
pracovného lekárstva, s ktorým spolupracovala v rámci vyhotovenia lekárskych prehliadok vyššej
náročnosti. Nevedela sa vyjadriť, či jej MUDr. A. U. poskytol súčinnosť pri posudzovaní pracovnej

spôsobilosti žalobkyne. Vo všeobecnosti MUDr. A. U. v priebehu vypracovania lekárskych posudkov
poskytovalavšetkydostupnéinformácie.Vprípade,žeMUDr.A.U.poskytovalsúčinnosťprivypracovaní
lekárskeho posudku žalobkyne, lekársky posudok sama neuzatvárala. Nepamätá si, kto formuloval
záver lekárskeho posudku týkajúceho sa žalobkyne, nepamätá si, kedy bola vykonaná lekárska
prehliadka žalobkyne a akými zdravotnými záznamami disponovala vo vzťahu k žalobkyni, nevedela sa

vyjadriť, aký postup bol vykonaný pri prehliadke žalobkyne. Jej postup pri vykonávaní práce ale bol vždy
v súlade s pokynmi zamestnávateľa.
1.2. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 70, § 77, § 79, čl.
3, čl. 8 veta prvá, § 59 ods. l, ods. 2, ods. 4, § 50, § 42 ods. l veta prvá, § 47 ods. l, § 81, § 141 ods. l
Zákonníka práce, § 6 ods. 1 písm. o/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia

pri práci a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 16 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods.
3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 30f ods. 1, ods. 2, § 30g ods. l, ods. 2, ods. 5 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1.3. Súd mal za to, že žalobkyňa podala žalobu na súd včas, v prekluzívnej lehote, okamžité skončenie
pracovného pomeru spĺňa formálne náležitosti, a z tohto dôvodu neplatné nie je. Nadväzne na to súd
skúmal, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru. Dôvodom
zamestnávateľa pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/Zákonníka práce je závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktoré malo spočívať v tom, že
žalobkyňa porušila základné povinnosti zamestnanca podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b/, § 81 písm.
b/ Zákonníka práce, keď sa napriek výzvam zamestnávateľa nedostavila na výkon práce, neoznámila

mu prekážku v práci, ktorá by jej v tom bránila, čo odôvodnilo neospravedlnenú absenciu žalobkyne.
Žalobkyňa neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru odôvodňuje tým, že okamžitým
skončením pracovného pomeru nedošlo ku skončeniu pracovného pomeru založeného pracovnou
zmluvou zo dňa 18.2.2013, ale došlo ku skončeniu pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou
zo dňa 24.6.2011, ktoré v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru už neexistovalo, a ďalej,

že lekárske posúdenie zdravotnej spôsobilosti žalobkyne nebolo vykonané v súlade so zákonom č.
355/2007 Z.z. a v nadväznosti na to nebola povinná do práce nastúpiť.
1.3.1. Za nedôvodné súd považoval námietky žalobkyne spočívajúce v tom, či s ňou žalovaný okamžite
skončil existujúci pracovný pomer. Sporné nebolo, že žalobkyňa (zamestnankyňa) vykonávala u
žalovaného (zamestnávateľa) závislú prácu od 4.7.2011 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.6.2011.
Sporné tiež nebolo to, že v rovnakom postavení uzavreli ďalšiu pracovnú zmluvu dňa 18.2.2013; že

v okamžitom skončení pracovného pomeru je uvedené, že žalobkyňa pracuje u zamestnávateľa na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.6.2011 v znení jej dodatkov. Žalobkyňa dôvodila, že sa neskončil
pracovný pomer, lebo pracovala u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.2.2013 a
nie zo dňa 24.6.2011. Bolo preukázané, že pracovný pomer bol založený práve pracovnou zmluvou
zo dňa 24.6.2011 a od tohto dátumu bola žalobkyňa u žalovaného v pracovnom pomere na pozícii

vedúcej prevádzky. Pokiaľ teda žalovaný označil v okamžitom skončení pracovného pomeru, že sa
končí pracovný pomer žalobkyne založený pracovnou zmluvou zo dňa 24.6.2011, jasne, určito a
nezameniteľneoznačilexistujúcipracovnýpomeržalobkyne. Zpracovnejzmluvyzodňa18.2.2013,
ako aj z ďalších dodatkov k zmluve, je preukázané, že medzi stranami bol uzavretý pracovný pomer
dňa 24.6.2011 s nástupom do práce dňa 4.7.2011. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala na znenie pracovnej

zmluvy zo dňa 18.2.2013, v ktorej je uvedené, že sa prostredníctvom tejto zmluvy rušia
všetky pracovné zmluvy uzatvorené pred touto pracovnou zmluvou, súd dôvodil, že zmena pracovnej
zmluvy, resp. nahradenie pôvodnej pracovnej zmluvy novým znením pracovnej zmluvy, neznamená
skončenie pracovného pomeru založeného pôvodnou pracovnou zmluvou ani jeho zánik. Zo znenia tejto
pracovnej zmluvy (§ 13) vyplýva, že práva a povinnosti zostávajú v platnosti a stávajú sa

súčasťou tejto zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak, čo znamená, že došlo len k úprave
pracovných podmienok dohodnutých v pôvodnej pracovnej zmluve. Nepochybne tým nedošlo k zániku
pracovnoprávneho pomeru a k vzniku nového pracovnoprávneho pomeru, keď je zároveň zrejmé, že
pracovná pozícia zostala nezmenená.
1.3.2. Stotožnil sa s názorom žalovaného, že skončenie pracovného pomeru alebo jeho zánik môže

nastať len na základe Zákonníkom práce vymedzených právnych úkonov alebo právnych udalostí,
pričom § 59 ods. 1 až ods. 3 Zákonníka práce upravuje spôsoby skončenia pracovného pomeru a §
59 ods. 4 a ods. 5 Zákonníka práce vymedzuje spôsoby zániku pracovného pomeru, pričom uzavretie
„novej“ zmluvy medzi tými istými subjektmi medzi nich nepatrí. Taktiež nemožno vzhľadom na dohodnuté
pracovné miesto v súlade so Zákonníkom práce (§ 50 Zákonníka práce) dospieť k záveru, že by šlo

o dva popri sebe existujúce pracovné pomery (tie možno dohodnúť len na práce iného druhu). Súd
tak s ohľadom na obsah pracovnej zmluvy dospel k záveru, že pracovnú zmluvu zo
dňa 18.2.2013 možno považovať za dohodu o zmene pracovných podmienok v zmysle § 54 Zákonníka
práce, ktorým došlo k úprave pracovných podmienok upravených pracovnou zmluvou zo dňa 24.6.2011
(s tým, že pracovná zmluva zo dňa 18.2.2013 bola jej úplným upraveným znením). Nepochybne však s

ohľadom na vyššie uvedené závery uzavretím pracovnej zmluvy dňa 18.2.2013 nedošlo ku skončeniu
pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 24.6.2011. Súd tak dospel k záveru, že
označenie pracovného pomeru so žalobkyňou odkazom na pracovnú zmluvu zo dňa 24.6.2011, ktorou
bol u žalovaného založený jediný a dovtedy stále trvajúci pracovný pomer žalobkyne, nie je zo strany
žalovaného žiadnym pochybením, označenie pracovného pomeru žalobkyne bolo uvedené správne a

okamžité skončenie pracovného pomeru vadou netrpí.
1.3.3. Za nedôvodné súd považoval aj ďalšie námietky žalobkyne týkajúce sa vykonania lekárskeho
posúdenia jej zdravotného stavu; ani tieto námietky nie sú spôsobilé privodiť neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa sa v konaní snažila spochybniť lekársky posudok najmä tým,
že postup pri jeho vypracovaní nebol v súlade so zákonom č. 355/2007 Z.z. a od toho

odvodzovala, že ho nemožno brať za relevantný na posúdenie jej zdravotného stavu. Podľa názoru
súdu netreba opomínať, čo je podstatou lekárskej posudkovej činnosti, teda vyhodnotenie zdravotnej
spôsobilosti na výkon práce, pričom v rámci jej výkonu je podstatný a pre zamestnávateľa záväzný
záver posudku, ktorým je v zmysle § 30f zákona č. 355/2007 Z.z. zamestnanec buď a/ spôsobilýna výkon posudzovanej práce, b/ spôsobilý na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením,
alebo c/ dlhodobo nespôsobilý na výkon posudzovanej práce. Zároveň z citovaného ustanovenia
vyplýva, že hlavným podkladom pre lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu sú výsledky

lekárskej prehliadky, čo podľa názoru súdu zodpovedá aj potrebe zohľadnenia v tom čase relevantného
aktuálneho zdravotného stavu posudzovaného zamestnanca. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na
prácu sa vykonáva na základe hodnotenia zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného
prostredia (faktory na strane zamestnávateľa) a výsledkov lekárskej preventívnej prehliadky (posúdenie
zdravotného stavu zamestnanca) a práve zohľadnením týchto dvoch relevantných faktorov sa následne

vypracuje lekársky posudok s jedným z troch vyššie uvedených záverov. Žalobkyňa spochybňovala
závery lekárskeho posudku jednak nedostatočnou, resp. neúplnou, zdravotnou dokumentáciou, jednak
tým, že túto mala k dispozícii len MUDr. T. A., ktorá ale posudok nepodpísala, a nie MUDr. A. U.,
ktorý lekársky posudok podpísal; tiež tým, že išlo o dva rozdielne posudky vypracované na základe
iných „vstupných údajov“ (zdravotnej dokumentácie žalobkyne). Súd dôvodil, že zákon č. 355/2007
Z.z. rozlišuje úkon - lekárska preventívna prehliadka na posúdenie zdravotnej spôsobilosti (§ 30e),

ktoré môže vykonať aj všeobecný lekár (lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné
lekárstvo), a následne záver - lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu (§ 30f). Zo zákona
č. 355/2007 Z.z. vyplýva, že všeobecný lekár, ktorý vykonáva lekárske preventívne prehliadky, je
oprávnený konzultovať postup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti s lekárom
so špecializáciou pre pracovné lekárstvo, pričom tento vykonáva nad činnosťou všeobecného lekára

dohľad, čo sa stalo aj v predmetnej právnej veci. MUDr. T. A. ako všeobecný lekár vykonala dňa
29.5.2018 lekársku prehliadku žalobkyne v ambulancii (čo v konaní ani nebolo sporné) a následne svoje
závery zaznamenala v lekárskom posudku, ktorý predložila MUDr. A. U. ako posudkovému lekárovi (bez
podpisu), ktorý ho následne uzavrel. Takýto postup je súladný so zákonom č. 355/2007 Z.z. bez ohľadu
na to, či mal MUDr. A. U. pri podpise posudku zdravotnú dokumentáciu žalobkyne v celosti, či len výpisy

z nej alebo „len“ správu z vykonanej prehliadky, keďže zákon č. 355/2007 Z.z. považuje za základ pre
vypracovanie lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti žalobkyne výsledky lekárskej prehliadky a
nie predchádzajúcu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nepochybne môže byť zohľadnená, no nie je v tomto
smere určujúca (táto nemusí byť vzhľadom na zmenu zdravotného stavu či už jeho zlepšenie alebo
zhoršenie vplyvom času a iných faktorov aktuálna, nemusí byť relevantná vo vzťahu k spôsobu

výkonu práce, atď.). Naopak práve lekárska prehliadka zamestnanca (žalobkyne) je v tomto smere, s
poukazom na potrebu posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu v konkrétnom čase, najaktuálnejšia
a tým aj určujúca.
1.3.4. Ďalšie námietky žalobkyne spočívali v tom, že lekársky posudok zo dňa 29.5.2018 a lekársky
posudok zo dňa 7.6.2018 sú dva samostatné lekárske posudky, pričom prvý nebol podpísaný MUDr. T.

A., ktorá reálne lekársku prehliadku vykonala a pri druhom nemal MUDr. A. U. kompletné podklady.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že lekársky posudok zo dňa 7.6.2018 je doplnením, resp.
opravou, lekárskeho posudku zo dňa 29.5.2018 (oprava dátumu), a to jednak s poukazom na to, že
má rovnaké číselné označenie, ako aj s poukazom na svedkami (Ing. P. F., MUDr. A. U., MUDr. T.
A.) popísaný priebeh posudkovej činnosti v spoločnosti TeamPrevent Santé s.r.o.

Ide tak o jednu a tú istú posudkovú činnosť zdravotnej spôsobilosti žalobkyne, pričom spochybnenie
posúdenia zdravotnej spôsobilosti žalobkyne, resp. záverov lekárskeho posudku, nemožno vyvodiť ani
z administratívnej chyby týkajúcej sa dátumu jeho vyhotovenia ani z iného označenia typu prehliadky.
Súd sa nestotožnil s výkladom žalobkyne a dospel k záveru, že v tejto súvislosti
je podstatný práve a jedine záver lekárskeho posudku, ktorý bol aj v lekárskom posudku datovanom

dňa 29.5.2018, aj dňa 7.6.2018, zhodný a ktorý bol napokon potvrdený aj univerzitnou nemocnicou (ako
najvyššou inštanciou v pracovnej posudkovej činnosti).
1.3.5. Svedkovia Ing. P. F., MUDr. A. U., ozrejmili spôsob vyhotovenia posudku, dôvody, pre ktoré boli na
lekárskom posudku dva rozdielne dátumy (administratívna chyba spočívajúca v dátume zaznamenanom
v informačnom systéme, ktorá sa následne opravila), o čom boli informovaní žalobkyňa i žalovaný.

Svedkovia tiež potvrdili, že nebolo ojedinelé a išlo o bežný postup pri lekárskej posudkovej činnosti,
že všeobecný lekár, ktorý vykonával lekársku prehliadku neuzatvoril posudok (či už z dôvodu vyššej
náročnosti alebo si nebol posudkom istý a za závery nechcel prevziať zodpovednosť) a
posudok so záverom vyplývajúcim z vykonanej lekárskej prehliadky postúpil pracovnému posudkovému
lekárovi, čo sa stalo aj v tomto prípade, keď MUDr. T. A. nepodpísala lekársky posudok a tento predložila

na podpis MUDr. A. U., ktorý lekársky posudok uzavrel. Uvedený postup je plne v súlade so zákonom
č. 355/2007 Z.z., keďže MUDr. A. U. je lekár so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo a MUDr. T.
A. mala špecializáciu v odbore všeobecné lekárstvo, a tak mohol za MUDr. T. A. nielen lekársky posudok
uzavrieť, ale ako profesne nadriadený lekár (pre pracovné lekárstvo) závery lekárskeho posudku ozdravotnej spôsobilosti aj zmeniť. Bolo preukázané, že MUDr. A. U. poskytoval pri posudkovej činnosti
súčinnosť a všeobecný lekár posudok neuzatváral (a nepodpísal), ale bol predložený MUDr. A. U. na
podpis. Svedok MUDr. A. U. tiež uviedol, že nepodpisoval posudok, kým nemal podklady, ktoré boli

skompletizované dňa 7.6.2018, a preto podpisoval lekársky posudok dňa 7.6.2018. Títo lekári vysvetlili,
prečo bola žalobkyni poslaná správa na dostavenie sa na prehliadku na deň 7.6.2018 (išlo o automatickú
správu, ktorá bola poslaná omylom), z akého dôvodu sa operuje po celý čas s dvoma dátumami, či už
na správe alebo v lekárskom posudku (listiny boli pripravené na základe vykonanej lekárskej prehliadky
dňa 29.5.2018, avšak skompletizované boli dňa 7.6.2018 a z dôvodu administratívnej chyby

bol vyhotovený posudok aj s dátumom 29.5.2018, nielen s dátumom 7.6.2018), a bol tiež náležite
objasnený celý postup pri uzatváraní lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti žalobkyne vrátane
spolupráce MUDr. T. A. a MUDr. A. U..
1.3.6. K námietke žalobkyne, že z predloženej lekárskej dokumentácie nie je možné zistiť, kedy bola
jej zdravotná dokumentácia predložená MUDr. T. A., súd dôvodil, že z pohľadu vyhotovenia lekárskeho
posudku nie je relevantné, kedy presne jej zdravotná dokumentácia bola doručená, ale že jej bola

doručená a že sa s ňou oboznámila, čo napokon potvrdila sama žalobkyňa v žalobe a tiež aj vo svojich
vyjadreniach. Z nich vyplýva, že sama žalobkyňa MUDr. T. A. zdravotnú dokumentáciu, ktorú obdržala
od všeobecnej lekárky MUDr. A. A., osobne odovzdala dňa 29.5.2018, kedy bola aj reálne vykonaná
lekárska prehliadka žalobkyne. Reálne vykonanie lekárskej prehliadky žalobkyne dňa 29.5.2018 vyplýva
aj zo zdravotnej dokumentácie. Žalobkyňa potvrdila, že jej F.. T. A. dňa 29.5.2018 uviedla, že sa z dôvodu

rozsiahlosti zdravotnej dokumentácie s ňou musí najprv oboznámiť a požiada o výpis zo zdravotnej
dokumentácie MUDr. A. A., ktorý aj bol dňa 5.6.2018 vypracovaný. V tomto smere je podľa názoru súdu
právne bezvýznamné presne v ktorý deň mala MUDr. T. A. zdravotnú dokumentáciu k dispozícii, ale
to, že ju k dispozícii mala dňa 7.6.2018. Uvedený záver preukazuje aj správa o lekárskej preventívnej
prehliadke zo dňa 7.6.2018 o 11:52 (kde je odkaz na odborné nálezy, vyšetrenia, výpis zo zdravotnej

dokumentácie predloženej MUDr. A. A.), keďže je zrejmé, že dňa 7.6.2018 došlo ku skompletizovaniu
a uzavretiu správy o lekárskej prehliadke vykonanej dňa 29.5.2018 (správa zo dňa 29.5.2018 predložená
žalobkyňou nebola súčasťou originálu zdravotnej dokumentácie z Polikliniky Terasa a možno ju preto
vyhodnotiť ako akýsi „koncept“ správy), pričom táto správa zo dňa 7.6.2018 je podpísaná MUDr. T. A.
a je preto smerodajná.

1.3.7. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj ďalšiu námietku žalobkyne spočívajúcu v
tom, že MUDr. A. U. mal k dispozícii len časť zdravotnej dokumentácie, keď mal k dispozícii správu
z lekárskej preventívnej prehliadky zo dňa 7.6.2018 a čestné vyhlásenie žalobkyne, v ktorom sama
žalobkyňa neuvádzala žiadne ťažkosti, pričom tieto listiny boli predložené aj spoločnosťou TeamPrevent
Santé s.r.o. Je potrebné rozlišovať výsledok vyšetrenia lekárskej preventívnej prehliadky vo vzťahu k

práci zaznamenaný v zdravotnej dokumentácii, ktorým je správa o lekárskej preventívnej prehliadke
vypracovanáMUDr.T.A.aktorúmalMUDr.A.U.nepochybnekdispozícii,ainúzdravotnúdokumentáciu
(ktorá je okrem vyšetrenia len podkladom na vypracovanie správy). MUDr. T. A., ako aj MUDr. A. U.,
tak mali k dispozícii zákonný podklad na vypracovanie lekárskeho posudku o spôsobilosti žalobkyne na
prácu(nebolopotrebné,abydisponovalicelouzdravotnoudokumentáciou,alebolopotrebnédisponovať

výsledkami vyšetrenia, ktoré mali). Súd uzavrel, že postup pri vypracovaní lekárskeho posudku bol
preukázaný predloženými listinami, výsluchmi svedkov. Súd zopakoval, že MUDr. T. A. vykonala dňa
29.5.2018 lekársku prehliadku žalobkyne vo vzťahu k práci a vzhľadom na to,
že žalobkyňou predložená zdravotná dokumentácia bola rozsiahla, požiadala o výpis zo zdravotnej
dokumentácie, ktorý bol vypracovaný dňa 5.6.2018 a výsledky vyšetrenia zdravotnej

spôsobilostiskompletizovaladňa7.6.2018(apodpísalasprávu)atútopredložilaMUDr.A.U.napodpisaj
s lekárskym posudkom. Dôvod, pre ktorý bol na lekárskom posudku uvedený dátum 29.5.2018, vyplýva
z toho, že v elektronickom systéme spoločnosti TeamPrevent Santé s.r.o. bol evidovaný
dátum 29.5.2018 (kedy bola vykonaná prehliadka), ktorý administratívni zamestnanci do posudku aj
uviedli a až následne sa zistilo, že správne mal byť uvedený dátum 7.6.2018, kedy bola MUDr. T. A.

skompletizovaná (bez vykonania ďalšej lekárskej prehliadky žalobkyne) a uzavretá správa, ktorá bola
MUDr. A. U. odovzdaná aj spolu s lekárskym posudkom na podpis. Z toho dôvodu bol vyhotovený
lekársky posudok s dátumom 7.6.2018, avšak ide o ten istý posudok o zdravotnej spôsobilosti
žalobkyne, v ktorom sa opravil dátum (svedkovia MUDr. A. U. a Ing. P. F. potvrdili, že posudok
datovaný dňom 29.5.2018 bol podpísaný až po predložení správy od MUDr. T. A., podpísal a uzavrel

sa teda dňa 7.6.2018 a následne sa prišlo na chybu v dátume, tak sa vyhotovil posudok s dátumom
7.6.2018). Súd prvej inštancie túto časť uzavrel tak, že postup pri vypracovaní lekárskeho posudku je
súladný so zákonom č. 355/2007 Z.z. a z neho vyplývajúce závery o spôsobilosti na prácu žalobkyne
pre žalovaného (a aj žalobkyňu) za záväzné. Podstatný je záver lekárskeho posudku, ktorý bol po celýčas nemenný s tým, že žalobkyňa bola spôsobilá na prácu s dočasným obmedzením. Chyba v dátume,
ktorá sa prejavila v dvoch vyhotoveniach (podľa obsahu) toho istého posudku, nie je tak závažná, ktorá
by bola schopná zvrátiť jeho správnosť a predovšetkým správnosť jeho záveru. Lekársky posudok bol

vykonaný na základe lekárskej zdravotnej prehliadky, obsahuje jasný záver týkajúci sa spôsobilosti na
prácu žalobkyne a bol podpísaný lekárom so špecializáciou v oblasti pracovné lekárstvo, ktorý
je oprávnený lekársky posudok podpísať pre všetky kategórie zamestnancov. Námietky žalobkyne tak
nie sú spôsobilé spochybniť závery lekárskeho posudku o zdravotnej spôsobilosti žalobkyne na prácu
č. g 1054/18 so záverom: spôsobilá na výkon posudzovanej práce s dočasným obmedzením - dvíhať

bremená ťažšie ako 5 kg počas obdobia 1 roka. Súd zdôraznil, že lekársky posudok bol potvrdený
univerzitnou nemocnicou ako nadriadenou, nezávislou, inštitúciou v oblasti pracovného lekárstva.
1.4. Následne súd prvej inštancie skúmal, či žalobkyňa bola oprávnená nenastúpiť na výkon práce
podľa pracovnej zmluvy u žalovaného, na základe jej nesúhlasu s lekárskym posudkom a s odkazom
na predchádzajúce lekárske posúdenia v roku 2016, či iné lekárske správy.
1.4.1. Zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce, ani zákona č. 355/2007 Z.z., nevyplýva možnosť,

resp. právo, zamestnanca nenastúpiť do práce, pokiaľ bol jeho zdravotný stav posúdený na základe
lekárskeho posudku posudkovým lekárom, čo sa aj stalo vydaním lekárskeho posudku vo vzťahu k
žalobkyni. Zamestnanec má právo nenastúpiť do práce len pokiaľ by zamestnávateľ napriek záverom
lekárskeho posudku s konštatovanými obmedzeniami trval na výkone práce zamestnancom bez
akéhokoľvek zohľadnenia v lekárskom posudku stanovenými podmienkami alebo by

napriek povinnosti zamestnávateľ vôbec posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu nevykonal, čo však
nie je prípad žalobkyne. Žalovaný ako zamestnávateľ vzhľadom na ukončenie rodičovskej dovolenky
žalobkyne zabezpečil v súlade s jeho povinnosťou zdravotné posúdenie spôsobilosti na výkon práce
žalobkyne podľa pracovnej zmluvy, posúdenie zdravotnej spôsobilosti bolo aj vykonané posudkovým
lekárom spoločnosti TeamPrevent Santé s.r.o., žalovaný upravil pracovné podmienky žalobkyne na

výkon práce v súlade s lekárskym posudkom o zdravotnej spôsobilosti (obrátil sa na TeamPrevent Santé
s.r.o., aby mu konkrétne odporúčania vypracoval a tieto žalovaný prijal) tak, aby v rámci výkonu práce
a pri plnení pracovných povinností žalobkyne počas uvedeného obdobia 1 roka nebola manipulácia
s bremenami nad 5 kg potrebná a aby s manipuláciou s takýmito bremenami ani nedochádzalo, o
čom žalobkyňu oboznámil (čo žalobkyňa v konaní aj potvrdila). Žalovaný ako zamestnávateľ v

záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci splnil svoje povinnosti a žalobkyňu ako
zamestnankyňu zaradil na výkon práce so zreteľom na jej zdravotný stav a najmä na výsledok posúdenia
jej zdravotnej spôsobilosti na prácu na základe uzavretej pracovnej zmluvy v súlade s podmienkami,
resp. obmedzeniami, v zmysle lekárskeho posudku, o čom bola žalobkyňa upovedomená. Žalobkyňa
sa však napriek tomu a výzvam na výkon práce nedostavila a argumentovala, že je daná existencia

prekážok nástupu do práce z dôvodu predošlých lekárskych potvrdení a jej zdravotného stavu.
1.4.2. Sama žalobkyňa potvrdila, že ju žalovaný oboznámil o úprave jej pracovných podmienok, avšak
namietala, že niektoré činnosti ako vykladanie pečiva, včasná kompletná dispozícia dostatočného
množstva všetkých artiklov sortimentu, blokovanie tovaru, čistenie prevádzky, či práca v chlade,
nezodpovedajú lekárskemu posudku. K tomu súd dôvodil, že úprava pracovných činností zo strany

žalovaného nesporne a preukázateľne vykonaná bola s tým, že vyššie označené činnosti
žalobkyne nemožno vyhodnotiť za rozporné s obmedzením vyplývajúcim z aktuálneho lekárskeho
posudku (nešlo o činnosti rozporné s obmedzením - dvíhanie bremien nad 5 kg). Súd zohľadnil
aj to, že v zmysle pracovnej zmluvy žalobkyňa vykonávala prácu vedúcej prevádzky, teda išlo o
vedúceho zamestnanca, ktorý je nepochybne oprávnený a zároveň povinný riadiť prácu podriadených

zamestnancov a určovať im pracovné povinnosti a s poukazom na to by žalobkyňa mala možnosť sama
ovplyvniť výkon konkrétnych činností na prevádzke (napr. žeby presun bremien nielen nad 5 kg, ale aj
pod 5 kg, uložila podriadenému zamestnancovi). Žalovaný tak nemal ani povinnosť žalobkyňu
preradiť na inú prácu v zmysle ustanovenia § 55 ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce, keďže žalobkyňa sa
v zmysle lekárskeho posudku nestala nespôsobilá na výkon práce podľa doterajšej pracovnej zmluvy

(bola spôsobilá na výkon práce s obmedzením); do práce odmietla nastúpiť vôbec.
1.4.3. Právne predpisy neupravujú možnosť zamestnanca vyčkať s nástupom do práce až do vybavenia
opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti na prácu v univerzitnej nemocnici ani povinnosť
zamestnávateľa do tejto doby tolerovať absenciu zamestnanca na pracovisku. Zamestnávateľ, v
predmetnej právnej veci žalovaný, mal len povinnosť vyčkať na vypracovanie lekárskeho posudku

posudkovým lekárom, čo sa stalo. Žalobkyňa preto bola povinná pracovať už od času vyhotovenia
lekárskeho posudku a úpravy pracovných podmienok s ním v súlade. Podmieňovanie nástupu do
práce žalobkyňou či už nesúhlasom s lekárskym posudkom či žiadosťou o opätovné
posúdenie zdravotnej spôsobilosti (posudkovým lekárom alebo univerzitnou nemocnicou) nemožnovyhodnotiť ako dôležitú osobnú prekážku v práci na strane žalobkyne v zmysle ustanovenia § 141 a
nasl. Zákonníka práce, pri ktorej existencii by žalobkyňa mala ospravedlnenú absenciu v práci. Naviac
žalobkyňa žiadnu z prekážok v práci na svojej strane pri odmietaní nástupu do práce ani netvrdila (či už

práceneschopnosťou, dovolenkou, návštevou lekára, ošetrovaním člena domácnosti či iným dôvodom);
k výzve, aby oznámila dôvod absencie v práci, neuviedla žiadnu zákonnú prekážku, ktorá by jej v tom
bránila. Predošlé lekárske potvrdenia (resp. lekárske správy z iného obdobia), subjektívne presvedčenie
žalobkyne o jej zlom zdravotnom stave, nemožno vyhodnotiť ako potvrdenie o práceneschopnosti
na čas od júna 2018, alebo ako iné potvrdenie o prekážke v práci na strane žalobkyne. Aj v tomto

smere potom neobstojí argumentácia žalobkyne. Zamestnávateľ nemal dôvod, oprávnenie, zákonnú
povinnosť, prihliadať na lekárske posudky predchádzajúce obdobiu skončenia rodičovskej dovolenky
ani ďalšie lekárske správy či inú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne (iných ako posudkových lekárov),
keďže zabezpečil posúdenie zdravotnej spôsobilosti žalobkyne posudkovým lekárom v spoločnosti
TeamPrevent Santé s.r.o. práve v období, keď mala po rodičovskej dovolenke žalobkyňa na výkon práce
nastúpiť. Zamestnávateľ nie je oprávnený sám posúdiť obsah lekárskych správ (či ad absurdum sám

vykonať lekárske vyšetrenie a posúdenie zdravotného stavu zamestnanca), správne sa za týmto účelom
na posudkového lekára aj obrátil.
1.4.4. Súd nespochybňoval oprávnenie žalobkyne požiadať v súlade so zákonom č. 355/2007
Z.z.(§30g)oopätovnéposúdeniezdravotnejspôsobilosti,čoajurobila,avšaktietoskutočnostinemožno
považovať za Zákonníkom práce aprobovanú, t.j. zákonom predpokladanú a upravenú, prekážku v práci

na strane zamestnanca (§ 141 Zákonníka práce), ktorá by jej objektívne v nástupe do práce a výkone
práce bránila. Nesúhlas žalobkyne s vydaným lekárskym posudkom založený na
jej subjektívnom presvedčení o jeho nesprávnosti nemožno považovať za dôvod, prečo by nemusela
nastúpiť na výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy (samozrejme po zohľadnení záverov
lekárskehoposudku,čosanepochybnestalo).Žalobkyňatiežžalovanéhonepožiadalaopracovnévoľno

(či už s náhradou mzdy alebo bez náhrady) z dôvodu, že napr. žiada vyčkať na výsledok
opätovného posúdenia (naviac keď v tom čase boli vyjadrenia žalobkyne žalovanému adresované jej
právnym zástupcom) a žalovaný jej nebol povinný v zmysle § 141 Zákonníka práce žiadne pracovné
voľno poskytnúť. Napokon na základe opätovného posúdenia zdravotnej spôsobilosti univerzitnou
nemocnicoubolizáverylekárskehoposudkuozdravotnejspôsobilostižalobkynepotvrdené.Skutočnosť,

že odpoveď na list žalobkyne univerzitná nemocnica vyhotovila až po doručení okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobkyni, nemôže vzhľadom na uvádzané závery byť dôvodom na odmietnutie
nástupu do práce a rovnako ani nemôže spochybniť platnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru založeného na absencii žalobkyne v práci.
1.4.5. V konaní nebolo preukázané, že zo strany žalovaného bola porušená zásada týkajúca sa ochrany

života a zdravia zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch, keďže žalovaný rešpektoval závery
lekárskeho posudku, o čom nepochybne žalobkyňu aj informoval. Žalobkyni nič nebránilo, aby sa na
výkon práce na základe pracovnej zmluvy po úprave podmienok (s ktorými sa objektívne mala možnosť
oboznámiť) so zreteľom na obmedzenia aj reálne dostavila a preukázala tak ochotu a pripravenosť prácu
pre žalovaného vykonávať, čo ale neurobila. Žalobkyňa mala nepochybne k dispozícii iné prostriedky

na ochranu jej tvrdeného zdravotného stavu (na ktorého podľa jej názoru úprava podmienok na základe
lekárskeho posudku nepostačovala, s čím sa však súd nestotožnil), avšak nebola oprávnená výkon
práce odmietnuť z dôvodu, že sa s lekárskym posudkom nestotožňuje a napriek opakovaným
výzvam do práce vôbec nenastúpiť. Pokiaľ zdravotný stav žalobkyne bol natoľko závažný, že jej v
konkrétnom období (od 16.7.2018 do 7.8.2018) výkon práce neumožňoval vôbec, ako to žalobkyňa

tvrdila, nie je zrejmé, prečo žalobkyňa nebola uznaná za práceneschopnú (či už svojou všeobecnou
lekárkou alebo lekárom špecialistom) a v tom prípade by nepochybne vznikla na strane žalobkyne
prekážka v práci, ktorá by jej vo výkone práce objektívne bránila; to sa však nestalo. Žalobkyňa nebola v
časevykazovanýchabsenciípráceneschopná(uvedenéžalovanémuvtomčaseanisúdupočaskonania
ani len netvrdila a súd to považoval za nespornú skutočnosť) a netvrdila a ani nepreukázala

žiadnu dôležitú prekážku v práci, ktorá by jej vo výkone práce bránila. Súd zopakoval, že subjektívny
nesúhlas so závermi lekárskeho posudku ani odkazovanie na staršie lekárske správy a nálezy takouto
dôležitou osobnou prekážkou v práci v zmysle § 141 Zákonníka práce nie sú a žalovaný
bol oprávnený vykazovať žalobkyni neospravedlnené absencie v práci.
1.5. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či nedôvodné odmietnutie nástupu žalobkyne do práce

a s tým spojená neospravedlnená absencia žalobkyne, možno považovať za závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Dospel k záveru, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu závažným spôsobom,
toto závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo vyčerpávajúcim spôsobom v okamžitom skončení
pracovného pomeru vymedzené, odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňoupodľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru je akceptovateľné v
situáciách, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa žiadať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede

ešte zamestnával počas výpovednej doby. Súd nerozporoval právne závery rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, na ktoré odkazovala žalobkyňa (vo veciach vedených pod sp.zn. 5 Cdo
17/2011, 8 Cdo 86/2018), v zmysle ktorých je posúdenie, či sa zamestnanec dopustil zavineného
porušenia pracovnej disciplíny vecou súdu, pričom pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi
konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejedávanej veci. Hodnotenie

intenzity porušenia pracovnej disciplíny nepochybne závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu,
osoby zamestnanca, pracovnú pozíciu, ktorú zastáva, miera zavinenia, spôsob porušenia pracovnej
disciplíny, ale aj čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp.zn. 8 Cdo 116/2017; uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.6.2018, sp.zn. 8 Cdo 19/2018; rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 25.9.2013, sp.zn. 2 CoPr 7/2013). Intenzitu porušenia

pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru, Zákonník práce nezakotvuje, a preto právna kvalifikácia závažného porušenia
pracovnej disciplíny závisí od okolností konkrétneho prípadu. V nadväznosti na vykonané dokazovanie,
práva a povinnosti zamestnanca vyplývajúce zo Zákonníka práce, súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žalobkyňa závažným zavineným spôsobom porušila pracovnú disciplínu, keď, napriek opakovaným

výzvam zo strany zamestnávateľa, vykázala niekoľkotýždňovú absenciu v práci bez zákonného dôvodu.
Reťazováadlhodobáneprítomnosťnapracovisku(absencia)jedôvodnapostuppodľa§68ods.1písm.
b/ Zákonníka práce (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.3.2014, sp.zn. 1
CoPr 1/2014). Porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou je takej intenzity, ktoré odôvodňuje okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odôvodňuje nemožnosť od neho spravodlivo

požadovať,abyžalobkyňuvzhľadomnajejbezdôvodnéodmietanienástupudopráceďalejzamestnával.
1.6.1. V závere odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že samotné posúdenie zdravotnej
spôsobilostijeodbornoučinnosťou,naktorúnemásúdodbornéznalosti,apretosatvrdeniamižalobkyne
(že nebola spôsobilá na výkon práce) odkazujúc na výpis zo zdravotnej dokumentácie ani zaoberať
nemohol. Bolo potrebné vychádzať z lekárskych posudkov vrátane odpovede

univerzitnej nemocnice na zistenie skutkového stavu - zdravotného stavu žalobkyne v čase vykonávania
zdravotnej spôsobilosti, čo sa aj stalo, nebol daný zákonný dôvod na doplnenie dokazovania. Lekárske
správy, ktoré nie sú lekárskymi zdravotnými posudkami, nemôžu spochybniť záver lekárskeho posudku
vypracovaného na účely spôsobilosti na prácu v konkrétnom čase, t.j. v rámci ktorých sa posudzuje
nielen zdravotný stav žalobkyne, ale aj faktory pracovného prostredia.

1.6.2. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobkyne o možnej zmene zdravotného stavu v období jedného
roka (teda že obmedzenie na dobu 1 roka je príliš dlhé), keďže v konaní súd vyhodnocoval len to, či
bol zdravotný stav žalobkyne náležite posudzovaný v súvislosti s jej nástupom do práce po rodičovskej
dovolenke a nebol dôvod posudzovať zdravotný stav v čase pred nástupom na rodičovskú
dovolenku a ani po skončení pracovného pomeru. Pokiaľ žalobkyňa odkazovala na svoj zdravotný

stav v čase pred nástupom na materskú, resp. rodičovskú, dovolenku, tento nebol vo veci skončenia
pracovného pomeru podstatný (naviac sama žalobkyňa vo vzťahu k uloženiu obmedzenia až na dobu
1 roka tvrdila, že sa zdravotný stav môže meniť rýchlo), možnosť zmeny zdravotného stavu od roku
2016 potvrdil aj svedok MUDr. A. U., a preto sa súd vo veci nezaoberal ani jeho vyhodnocovaním
a nevykonal ani dôkazy, ktoré sa týkali zdravotného stavu žalobkyne pred skončením rodičovskej

dovolenky, t.j. pred dňom 1.6.2018 a po skončení pracovného pomeru. V tomto smere za irelevantné
považoval aj lekárske správy MUDr. F. K., CSc., MUDr. I. F. a MUDr. A. A. a ako nadbytočné pre
meritum veci vyhodnotil aj výsluchy týchto lekárov ako svedkov, a preto ich nevykonal. Súd zdôraznil,
že posúdenie zdravotnej spôsobilosti je odbornou činnosťou, ktorá sa vykonáva posudkovým lekárom a
táto bola u žalobkyne vykonaná, pričom súd nemá dôvod a ani možnosť závery posudkov spochybňovať

na základe neaktuálnej (staršej) zdravotnej dokumentácie žalobkyne.
1.6.3. Nezaoberal sa tvrdeniami žalobkyne o ponuke inej vhodnej práce, ponuke skončenia pracovného
pomeru dohodou, či neprijatím žalobkyne na inú pozíciu, resp. jej nepreradením na inú prácu, ako
ani správaním žalovaného v roku 2016; ani upozornením na menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny, na ktoré žalobkyňa poukazovala, pretože sa netýka absencií žalobkyne, ale porušenia iných

povinností žalobkyňou s tým, že žalovaný následne z tohto menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny nevyvodzoval žiadne právne dôsledky týkajúce sa pracovného pomeru žalobkyne, a preto toto
upozornenie nebolo vo vzťahu k okamžitému skončeniu pracovného pomeru pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny (neodôvodnenej dlhotrvajúcej absencie žalobkyne) vo veci relevantné. Rovnakosúd nepovažoval vo veci za podstatné dostavenie či nedostavenie sa žalobkyne do práce dňa 1.6.2018,
keďže v tom čase nebol ešte uzatvorený lekársky posudok týkajúci sa jej spôsobilosti na prácu a
zároveň žalobkyni boli vykazované neospravedlnené absencie až od 16.7.2018 (t.j. v čase, kedy už bol

uzatvorený lekársky posudok žalobkyne a zároveň v tom čase bola žalobkyňa opakovane vyzvaná na
nástup do práce po úprave jej pracovných podmienok v súlade s lekárskym posudkom).
1.6.4. Nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne o šikanóznom správaní žalovaného voči nej, nebolo vôbec
preukázané také chovanie žalovaného, ktoré by odôvodňovalo šikanózny výkon práva, neadekvátne či
diskriminačné správanie žalovaného voči žalobkyni, a to ani vo vzťahu ku komunikácii žalovaného so

žalobkyňou alebo ku spôsobu a dôvodu skončenia pracovného pomeru žalovaného so žalobkyňou.
1.6.5. Keďže teda bola nedôvodná žaloba v časti týkajúcej sa vyslovenia neplatného skončenia
pracovného pomeru, nebol daný právny dôvod konať o zvyšnej časti žaloby, teda o splnenie peňažných
nárokov žalobkyne v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru. Výrok o trovách konania
súd odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p. a úspešnosťou žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac ustanovením § 365
ods. l písm. f/, h/ C.s.p. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Zopakovala skutočnosti uvádzané súdom prvej inštancie v ods. 13.2., 13.3., 13.4. napadnutého
rozsudku.

2.1. Má za to, že právne úvahy súdu ohľadne správnosti označenia pracovného pomeru, ktorý mal byť
skončený podľa ustanovenia § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce okamžitým skončením pracovného
pomeru sú nesprávne a nereflektujú jeho gramatický výklad. Ku dňu 7.8.2018, kedy bolo okamžité
skončenie pracovného pomeru datované, pracovná zmluva zo dňa 24.6.2011 neexistovala, čo výslovne
vylučuje pracovná zmluva zo dňa 18.2.2013. Jej prostredníctvom sa rušia a stávajú bezpredmetnými

všetky pracovné zmluvy uzavreté pred ňou, práva a povinnosti zostali v platnosti a stali sa súčasťou tejto
zmluvy, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. Za dátum prvého nástupu do práce sa považuje deň 4.7.2011,
pracovnázmluvazodňa18.2.2023(odvolateľkamalazrejmenamyslirok2013)jekomplexná,mávšetky
náležitosti pracovnej zmluvy, ktoré Zákonník práce vyžaduje, a teda nie je dodatkom, ktorý by odkazoval
na pracovnú zmluvu zo dňa 24.6.2021 (odvolateľka zrejme mala na mysli rok 2011). Ak súd prvej

inštancie polemizuje o spôsobe skončenia pracovného pomeru v intenciách Zákonníka práce v spojitosti
sexistenciounáslednejzmluvy,ideootázkuzákonnostipostupuzamestnávateľavovzťahuknahradeniu
pôvodnej pracovnej zmluvy zo dňa 24.6.2011 novou pracovnou zmluvou zo dňa 18.2.2013. Takýto
postup zamestnávateľa nemôže byť na ujmu zamestnanca. Vytýkala súdu prvej inštancie, že akcentuje
dátum prvého nástupu do práce (4.7.2011) uvádzaný v § 13 pracovnej zmluvy zo dňa 18.2.2013, ale

ignoruje § 1 pracovnej zmluvy zo dňa 18.2.2013, kde sa ako deň nástupu do zamestnania uvádza deň
1.3.2013. Má za to, že sa súd s otázkou správneho označenia platnej pracovnej zmluvy nevysporiadal.
Bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovnej zmluvy zo dňa 24.6.2011, ktorá bola zrušená a nahradená
pracovnou zmluvou zo dňa 18.2.2013, ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru existovala
pracovná zmluva zo dňa 18.2.2013.

2.2. Vo vzťahu k zákonnosti postupu pri lekárskej prehliadke zdôraznila, že existujú dva posudky
(datované dňom 29.5.2018, 7.6.2018). Najmä v prípade prvého posudku je otázny spôsob, akým lekár
MUDr. A. U. uzavrel preskúmanie jej zdravotného stavu, nebola vykonaná lekárska prehliadka, ktorá
by nasvedčovala riadnemu preskúmaniu jej zdravotného stavu; ani dňa 29.5.2018, ani dňa 7.6.2018. V
ďalšom zopakovala odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie k danej otázke. V konaní pred súdom

prvej inštancie poukázala na všetky skutkové okolnosti týkajúce sa postupu v rozpore so zákonom
č. 355/2007 Z.z. zo strany spoločnosti TeamPrevent Santé s.r.o., a jej zamestnávateľa, čo vyústilo
do odmietnutia výkonu práce do momentu, kedy bude jej zdravotný stav preskúmaný riadne. Súd sa
nevysporiadal so zásadami uvedenými v čl. 3, čl. 8 Zákonníka práce (Zamestnanci majú právo na mzdu
za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po

práci, resp. zamestnávatelia sú povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov
pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom
alebo chorobou z povolania.). Dôvodne uvádzala relevantné a odôvodnené námietky voči postupu
spoločnosti TeamPrevent Santé s.r.o., ktorý vykazoval známky ľahostajného prístupu k úplnému a
dôkladnému preskúmaniu jej zdravotnej spôsobilosti na prácu, nejde o svojvoľný prístup k plneniu si

pracovnýchpovinností.ZdôraznilauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa29.11.2018,
sp.zn. 8 Cdo 86/2018, podľa ktorého iba porušenie pracovnej disciplíny závažným hrubým spôsobom je
dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka
práce; v inom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky (uznesenie zo dňa 14.6.2011, sp.zn. 5Cdo 17/2011) uvádza iba závažné porušenie pracovnej disciplíny ako dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce. V nich uvádzané
a v konkrétnych súvislostiach v predmetnej právnej veci posúdenie jej chovania absentuje. Realizovala

svoje právo na ochranu života a zdravia, odmietla nastúpiť do práce, a teda nešlo o závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Prácu, ktorú zamestnanec nemôže vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav,
mu zamestnávateľ nemôže prideľovať. Odmietnutie výkonu takej práce, ktorá nespĺňa kritériá ochrany
zdravia zamestnanca, nie je porušením pracovnej disciplíny, a teda nemôže byť dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru.

2.3. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie; alternatívne navrhla rozsudok zmeniť a jej žalobe vyhovieť. Žiadala priznať nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100

%. Rozsudok je vecne správny, zákonný, súd precízne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo žalobe nebolo
možné vyhovieť.
3.1. V ods. 13.4. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie precízne vysporiadal s
označením pracovnej zmluvy, ktorej sa týkalo okamžité skončenie pracovného pomeru. Zopakoval,
že v okamžitom skončení pracovného pomeru správne označil jediný pracovný pomer bývalej

zamestnankyne, ktorý bol založený v spoločnosti Lidl na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.6.2011
v znení jej dodatkov; ku dňu 24.6.2011 ju prihlásil do Sociálnej poisťovne do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na sociálne poistenie; pracovný pomer trval nepretržite
od 4.7.2011 do 8.8.2018, strany sporu počas celého trvania pracovného pomeru nikdy trvanie
pracovného pomeru nerozporovali a zhodne pracovali s informáciou, že pracovný pomer bol založený

pracovnou zmluvou zo dňa 24.6.2011; všetky predložené dodatky pracovnej zmluvy opisujú pracovný
pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 24.6.2011. Za nesprávne, bez opory v Zákonníku práce,
považuje tvrdenie žalobkyne v tom, že dňa 7.8.2018 (kedy bolo datované okamžité skončenie
pracovného pomeru) pracovná zmluva zo dňa 24.6.2011 neexistovala. Naviac si vo svojom tvrdení
protirečí, keď cituje záverečné ustanovenia pracovnej zmluvy zo dňa 18.2.2013. O.i. z nich vyplýva,

že práva a povinnosti z predchádzajúcich pracovnoprávnych vzťahov nadobudnuté doteraz v skupine
Schwarz na základe firemnej príslušnosti zostávajú v platnosti a stávajú sa súčasťou tejto zmluvy,
pokiaľ nebolo dohodnuté inak. Za dátum prvého nástupu do práce sa považuje deň 4.7.2011. Zdôraznil
ustanovenie § 59 Zákonníka práce, že podpisom novej pracovnej zmluvy predchádzajúci pracovný
pomer nekončí ani nezaniká. Podpísaním pracovnej zmluvy zo dňa 24.6.2011 a následne zo dňa

18.2.2013 by v zmysle ustanovenia § 50 Zákonníka práce nemohli vzniknúť dva pracovné
pomeryžalobkyneunehopoprisebe,keďžeobabolidohodnuténavýkonpráctohoistéhodruhu(vedúca
predajne). Za právne neobhájiteľný považuje tvrdenie žalobkyne v tom, že súd nezohľadnil gramatický
výklad § 68 ods. 1 Zákonníka práce, nakoľko predmetné ustanovenie sa vôbec nezaoberá označením
pracovnej zmluvy. Zdôraznil, že so žalobkyňou ukončil jediný existujúci pracovný pomer, ktorý trval od

4.7.2011 do 8.8.2018 a tento v okamžitom skončení pracovného pomeru riadne identifikoval. Domnieva
sa, že žalobkyňa sa snaží odvrátiť pozornosť od kľúčového pracovnoprávneho aspektu celého sporu,
ktorým je zavinená, opakovaná, dlhodobá, vyše dvoch mesiacov trvajúca neospravedlnená absencia
žalobkyne v práci, ktorá predstavuje jediný relevantný právny dôvod, prečo bol s ňou okamžite skončený
pracovný pomer v súlade so Zákonníkom práce a ustálenou rozhodovacou praxou súdov.

3.2. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 14.1. až 15.6.) podrobne
zaoberal všetkými námietkami žalobkyne týkajúce sa zákonnosti postupu pri lekárskej prehliadke
žalobkyne v zmysle ustanovenia § 30f, § 30g ZoOVZ, vysvetlil, ktoré tvrdenia žalobkyne považoval za
nedôvodné a prečo. Žalovaný zdôraznil, že záver lekárskeho posudku bol potvrdený aj univerzitnou
nemocnicou ako nadriadenou, nezávislou, inštitúciou v oblasti pracovného lekárstva. Ak mala žalobkyňa

subjektívne presvedčenie (iné) o jej zdravotnom stave, nastupujú otázky: prečo nebola uznaná za
dočasne práceneschopnú; prečo žalobkyňa nedokladovala návštevu lekára, či nepreukázala dôležitú
osobnú prekážku v práci iným zákonným dôvodom v zmysle ustanovenia § 141 Zákonníka práce; prečo
ho žalobkyňa nepožiadala o pracovné voľno z dôvodu, že napr. žiada vyčkať na výsledok opätovného
posúdenia zdravotného stavu. Na tieto otázky žalobkyňa v celom konaní neodpovedala, nevyvinula

žiadnu aktivitu, ktorá by naznačovala, že má záujem túto situáciu riešiť.
3.3. Žalobkyňa vykázala absenciu v trvaní viac ako dva mesiace, mohol s ňou skončiť pracovný
pomer oveľa skôr. V čase od 1.6.2018 do 15.7.2018 jej poskytoval náhradu mzdy v plnej výške a za
toto obdobie neevidoval jej absenciu ako prejav dobrej vôle voči žalobkyni. Táto ale absentovala ajnaďalej, do 8.8.2018. Absenciu žalobkyne považuje za obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny
odôvodňujúce okamžité skončenie pracovného pomeru s ňou. Zdôraznil rozsudok Krajského súdu v
Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 6 CoPr 3/2017.

3.4. Žalobkyňa v odvolací namietala aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Svoje
odvolanie ale žalobkyňa nezaložila na existencii dôvodu uvedeného v § 365 ods. l písm. b/ C.s.p.
Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. l C.s.p.). Napriek tomu uvádza, že súd prvej
inštancie sa podrobne zaoberal so všetkými námietkami vznesenými žalobkyňou. Zásady uvádzané
v čl. 3, čl. 8 Zákonníka práce neporušil, naopak zo strany žalobkyne bola porušená zásada uvedená

v čl. 5 Zákonníka práce, a síce že ako zamestnankyňa bola povinná riadne si plniť svoje povinnosti
vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu. Za celý čas neospravedlnenej absencie v práci žalobkyňa
neprejavila ochotu a pripravenosť pracovať, a teda sa nemôže dovolávať ochrany podľa Zákonníka
práce. Sám si splnil všetky povinnosti uložené mu právnym poriadkom Slovenskej republiky.

4. Ďalšie vyjadrenia predložené neboli.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.; C.s.p.)], túto prejednal
bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo
potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l

C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 25. októbra 2023; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca
žalobkyne, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.).
Rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil, a keďže sa pridržiava dôvodov tam
uvedených, správnych, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387

ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Na zdôraznenie ich správnosti ale odvolací súd uvádza ešte nasledovné.

6. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191

ods. l C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým záverom, následne k správnym právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite (veľmi podrobne) odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
So skutkovými a právnymi závermi uvedenými v napadnutom rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a v
podrobnostiach na ne odkazuje. V postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
neboli zistené žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, na ktoré by

musel odvolací súd prihliadať aj bez namietania stranou sporu (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie
neporušil zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 316 a nasl. C.s.p. [v spore s ochranou
slabšej strany (individuálny pracovnoprávny spor)].

7. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania

pred súdom prvej inštancie, predovšetkým z chovania žalobkyne, ktoré potvrdzujú správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie.
7.1. Žalobkyňa v odvolaní uvádzala skutočnosti, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej inštancie a
ktorými sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal; podrobne, jasne, presvedčivo, vysvetlil, prečo žalobe
nevyhovel. V odvolacom konaní neuvádzala žiadne nové skutočnosti, také, ktoré by boli rozhodujúce a

spôsobilé privodiť jej úspech v odvolacom konaní.
7.2. Žalobkyňa polemizuje nad neexistenciou pracovnej zmluvy uzavretej dňa 24.6.2011 v čase
okamžitého skončenia pracovného pomeru; že v tom čase existovala pracovná zmluva uzavretá dňa
18.2.2013. Všetky dodatky týkajúce sa pracovnoprávneho vzťahu (okrem prvého zo dňa 25.6.2012)
medzi stranami sporu ale boli uzavreté až po dni 18.2.2013, všetky sa vzťahovali k pracovnej zmluve

zo dňa 24.6.2011, všetky dodatky obe strany podpisovali, nemali námietky k ich obsahu, osobitne
žalobkyňa k nim nemala žiadne námietky v priebehu celého trvania pracovného pomeru, zmluvné strany
ich rešpektovali, riadili sa nimi. Námietky žalobkyňa vznášala až v predmetnom súdnom konaní po
tom, ako s ňou zamestnávateľ okamžite rozviazal pracovný pomer; nevysvetlila, prečo nevznášala
námietky bezprostredne po predložení návrhu týchto dodatkov. Na tomto mieste a pre úplnosť odvolací

súd zdôrazňuje, že pracovná zmluva, jej zmeny, dodatky, je dvojstranný právny úkon, zakladá práva
a povinnosti také, na akých sa jej účastníci dohodli. Súd prvej inštancie správne uzavrel, a podrobne
odôvodnil, postavenie pracovnej zmluvy uzavretej dňa 18.2.2013. Zostalo bez pochybností, že deň
nástupu žalobkyne do práce bol deň 4.7.2011 a pracovný pomer medzi stranami sporu založenýpracovnou zmluvou zo dňa 24.6.2011 trval nepretržite do okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Nebolo preukázané, žeby popri sebe existovali viaceré pracovnoprávne vzťahy medzi tými istými
účastníkmi založené viacerými pracovnými zmluvami.

7.3. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyne porušil čl. 3,
čl. 8 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu rozviazania pracovného pomeru. Naopak žalobkyňa
porušila čl. 5 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu rozviazania pracovného pomeru, keď do práce
bez oznámenia dôvodov nenastúpila, na výzvy žalovaného nereagovala. Tvrdenie žalovaného, že
vykázala viac ako dva mesiace trvajúcu neospravedlnenú absenciu, hodnovernými dôvodmi a dôkazmi

nevyvrátila. Ani len netvrdila, žeby v danom čase bola práceneschopná, žeby navštívila lekára a v tejto
súvislosti kedy, ktorého, z akého dôvodu, s akým výsledkom sa vyšetrenie uzavrelo, žeby nastala u nej
objektívna (akákoľvek) prekážka do práce nastúpiť; resp. žeby sama vyvinula úsilie na prehodnotenie
jej zdravotného stavu a v prípade že vyvinula, potom kde, kedy, s akým výsledkom.
7.4. Nedôvodné je tvrdenie žalobkyne aj v časti týkajúcej sa zákonnosti postupu pri lekárskej prehliadke
a posudku z toho vyplývajúci. Správnosť postupu, záverov lekárskej prehliadky, posudok z toho

vyplývajúci, potvrdilo aj ústavné zdravotnícke zariadenie. K jeho záverom ale žalobkyňa nič nenamietala.
7.5. Zavinená dlhodobá vyše dvoch mesiacov trvajúca neospravedlnená absencia žalobkyne v práci
odôvodňuje záver, že sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom odôvodňujúci
okamžité skončenie pracovného pomeru s ňou zo strany zamestnávateľa podľa ustanovenia § 68 ods.
l písm. b/ Zákonníka práce.

8. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal aj v odvolacom konaní plný úspech, priznáva
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.

10. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v spojení s § 3 ods.
10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).