Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, July 25, 2024

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223200704
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2024:8223200704.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., 2/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX
D., 3/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. F. X, XXX XX D., žalobcovia v 1.-3. rade právne zastúpení:
JUDr. Lýdia Figura Molnárová, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 145/167, 044 13
Valaliky - Košťany, IČO:52 405 729 proti žalovanému: E. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, XXX
XX D., právne zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Werferova
1, 040 11 Košice, IČO: 42 109 680, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu 51.021,74 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,5 % ročne zo sumy 51.021,74 eur odo dňa 03.09.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 2.rade sumu 32.097,45 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 32.097,45 eur odo dňa 03.09.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni v 3.rade sumu 14.999,54 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne zo sumy 14.999,54 eur odo dňa 03.09.2022 do zaplatenia, a to všetko v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi v 1.rade, žalobkyni v 2.rade, žalobkyni v 3.rade trovy
konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v I.-III. rade sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 22.4.2023 domáhajú
od žalovaného zaplatenia nasledovných súm, žalobca v I. rade žiadal sumu 51.021,74 eur s 8,5 %
ročným úrokom z omeškania odo dňa 3.9.2022 do zaplatenia, žalobkyňa v II. rade sumu 32.097,45 eur
s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 3.9.2022 do zaplatenia a žalobkyňa v III. rade sumu
14.999,54 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 3.9.2022 do zaplatenia a to titulom náhrady
škody a bezdôvodného obohatenia. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania. Žiada sa dodať, že
pôvodne žaloval žalovaného aj C. J., avšak v jeho prípade pre nezaplatenie súdneho poplatku v lehote,

bolo konanie uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6C/23/2023 zo dňa 29.6.2023 zastavené (v
súčasnosti ním podaná nová žaloba vedená Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 5C/39/2023) .2. Žalobcovia v I. až III. rade žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely E K. L.
XXX/X o výmere XXXX m2, orná pôda, ktorá je zapísaná na LV XXX v k.ú. D. I. F.. Žalovaný na častiach
parciel E K. L. XXX/X E. XXX/X bez ich súhlasu žalobcov urobil vodnú nádrž „M.“, v ktorej chová rôzne

druhy rýb (Znalecký posudok znalca N. A. E.), pričom táto vodná nádrž nie je evidovaná ako rybník na
Regionálnej veterinárnej a poľnohospodárskej správe. Za účelom presného zistenia vybudovania vodnej
nádrže žalovaným na nehnuteľnostiach žalobcov bol spracovaný geometrický plán č. XXXXXXX-X/22
zo dňa XX.XX.XXXX s novovytvorenými parcelami žalobcov v I. až III. rade, kde:
-žalobcovi v I. rade pripadá z parcely E K. L. XXX/X podiel v parcele XXX/XX v diely 7, 8 a 9 vo výmere

XXXX m2,
-žalobkyni v II. rade pripadá z parcely E K. L. XXX/X podiel v parcele XXX/XX v diely 12, 13, 14, 18
a 21 vo výmere XXX m2 a
-žalobkyni v III. rade pripadá z parcely E K. L. XXX/X podiel v parcele XXX/XX v diely 17 a 19 vo
výmere XXX m2.
Súčet celkovej výmery (obsah) vodnej nádrže, ktorá je na pozemkoch žalobcov v I. až III. rade a C. J.

je vo výmere XXXX m2.

3. Za účelom presného zistenia škody si žalobcovia nechali vypracovať odborné vyjadrenie pod číslom
znaleckého úkonu XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX znalcom N. H. O., ktorá predstavuje škodu v
zásypovej zemine v celkovej sume 129.762,47 eur, z ktorej: žalobcovi v I. rade ako ohodnotená škoda

v zásypovej zemine na jeho podiel na parcele XXX/XX predstavuje sumu 41.738,8257 eur, zaokrúhlene
41.738,83 eur (129.762,47 eur : XXXX m2 x XXXX m2), žalobkyni v II. rade na jej podiel na parcele
XXX/XX pripadá suma 26.257,6314 eur, zaokrúhlene 26.257,63 eur (129.762,47 eur : XXXX m2
x XXX m2) a žalobkyni v III. rade na jej podiel na parcele XXX/XX pripadá suma 12.270,5154 eur,
zaokrúhlene 12.270,52 eur (129.762,47 eur : XXXX m2 x XXX m2). Škoda na ornici a podorničnej

vrstvy vrátane dvojročného nájmu, ako bezdôvodné obohatenie predstavuje pre žalobcu v I. rade na
jeho podiel na parcele XXX/XX pripadá suma 8.266,5167 eur, zaokrúhlene 8.266,52 eur (25.700 eur :
XXXX m2 x XXXX m2), žalobkyni v II. rade na jej podiel na parcele XXX/XX suma 5.200,4134 eur,
6C/23/2023 3 zaokrúhlene 5.200,41 eur (25.700 eur : XXXX m2 x XXX m2) a žalobkyni v III. rade
na jej podiel na parcele XXX/XX suma 2.430,2174 eur, zaokrúhlene 2.430,22 eur (25.700 eur : XXXX

m2 x XXX m2). Zároveň bezdôvodné obohatenie na chove rýb vo vodnej nádrži, ktoré predstavuje
polointenzifikačný spôsob hospodárenia, u žalobcu v I. rade na jeho podiel na parcele XXX/XX pripadá
suma 1.016,3933 eur, zaokrúhlene 1.016,39 eur (3.159,70 eur : XXXX m2 x XXXX m2), žalobkyni v II.
rade na jej podiel na parcele XXX/XX pripadá suma 639,4066 eur, zaokrúhlene 639,41 eur (3.159,70
eur : XXXX m2 x XXX m2) a žalobkyni v III. rade na jej podiel na parcele XXX/XX pripadá suma 298,8026

eur, zaokrúhlene 298,80 eur (3.159,70 eur : XXXX m2 x XXX m2). Žalobcovia predžalobnou výzvou zo
dňa 24.08.2022 žalovaného vyzvali na zaplatenie škody a bezdôvodného obohatenia, na ktorú žalovaný
žiadnym spôsobom nereagoval.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.8.2023 uviedol, že uplatnený nárok
v celom rozsahu neuznáva. Žalobcovia v žalobe tvrdeniami ani listinnými dôkazmi nepreukázali osobu
zodpovednú za vybudovanie rybníka, rozhodné obdobie pre jeho vybudovanie a ani len elementárne
súvislosti medzi týmito skutočnosťami. Žalovaný nie je osobou, ktorá predmetný rybník vybudovala,
pričom táto skutočnosť ani nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcov, je potrebné podľa jeho názoru

žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného zamietnuť.

5. Žalobcovia v replike zo dňa 17.9.2023 uviedli, že „ vecná legitimácia na začiatku konania – pri podaní
žaloby žalobcami – sa tvrdí; žalobcovia určili osobu zodpovednú za vzniknutú škodu a zároveň aj osobu,
ktorá sa bezdôvodne obohatila tým, že neoprávnene, svojvoľne, protiprávne a úmyselne užívala a užíva

cudzie pozemky (pozemky žalobcov), kde na týchto pozemkoch spôsobila škodu, tento stav naďalej
ako protiprávny udržiava a zároveň užíva predmetné pozemky bez existencie akéhokoľvek právneho
titulu (dôvodu). Žalovaný bez vedomia žalobcov ako vlastníkov pozemkov vybudoval rybník na ich
poľnohospodárskej pôde, a to bez vyňatia tejto pôdy z poľnohospodárskeho fondu (bez rozhodnutia)
a bez súhlasu príslušného banského úradu tam žalovaný vyťažil štrk, čím vznikla „jama“, ktorá následne

bola opäť bez akýchkoľvek povolení napustená vodou a kde boli osadené ryby – chov rýb opäť
bez akýchkoľvek povolení dotknutých úradov – orgánov. V priebehu súdneho konania na základe
vykonaného dokazovania sa preukazuje pasívna vecná legitimácia žalovaného, kde súd až na základe
žalobcami navrhovaných dôkazov – t.j. dôkaz – výsluch účastníkov konania (žalobcov, žalovaného)a svedkov; ich vykonaním (vykonanie dôkazu), bude môcť o tejto otázke skutkovo a právne rozhodnúť.
Žalovaný svojvoľne bez akéhokoľvek právneho titulu užíval a užíva cudzie pozemky a týmto užívaním
spôsobil škodu na pozemkoch žalobcov ako vlastníkov predmetných (v žalobe uvedených) pozemkov.

Konanie žalovaného bolo a je nielen svojvoľné, ale i protiprávne.“

6. Žalovaný v duplike zo dňa 26.9.2023 uviedol, že v žalobe ako aj vo vyjadrení žalobcov absentujú
akékoľvekrelevantnéskutkovétvrdenia,nazákladektorýchbybolomožnéoznačiťžalovanéhozaosobu
zodpovednú za vybudovanie a užívanie „M.“.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 30.11.2023, na ktorom vypočul žalobcov v I.
a III. rade a postupom podľa § 204 CSP sa oboznámil s podaniami strán sporu a listinnými dôkazmi a to:
Žaloba na č.l. 1-4, výpis z LV na č.l. 7-8, znalecký posudok na č.l. 14-30, znalecký posudok na č.l. 35-40,
predžalobná výzva na č.l. 41, odborné vyjadrenie N. H. O. na č.l. 46-57, uznesenie na č.l. 96, uznesenie
na č.l. 98, vyjadrenie žalovaného na č.l. 104-105, replika žalobcov na č.l. 115, duplika žalovaného na

č.l. 120, žiadosť o odročenie pojednávania zo strany PZ žalovaného na č.l 127.

8. Ďalej na pojednávaní dňa 18.1.2024 realizoval výsluch žalovaného, svedkov P. Q., N. A. R., A. H.,
P. H., M. K..

9. Na pojednávaní dňa 18.4.2024 oboznámil podanie žalobcov zo dňa 6.2.2024, odpoveď na výzvu zo
spoločnosti S. zo dňa 16.2.2024, realizoval výsluch svedkov G. B., N. H. M., C. J., opätovne vypočul
svedka A. H..

10. Na pojednávaní dňa 25.7.2024 sa súd oboznámil s vyšetrovacím spisom Q. P. D. č. L.: Q./X-XXX-
XX-XXXX a spisom Q. T. D., Q. S. Q. U. P. Q./XXXXXX, vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu,
ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovné:

11. Z LV č. XXX v k.ú. D. I. F. súd zistil, že žalobcovia v I. až III. rade sú podielovými spoluvlastníkmi

parcely E K. L. XXX/X o výmere XXXX m2, orná pôda.

12. Žalobca v I. rade, A. B., nar. X.X.XXXX pri výsluchu na pojednávaní dňa 30.11.2023 okrem iného
uviedol, že nevedel, že sa na ich pozemku niečo také deje. Až ho na to upozornil známy. Na 50 ha
pozemku nevedel, že je rybník na jeho pozemku. Policajti mu povedali, aby si to dal zamerať, aby bolo

zrejmé, kde má pozemok. Dal 450 eur zo svojho nízkeho dôchodku na znalecký posudok. Následne aj
na súdny poplatok si požičal a musel predať aj hudobné nástroje, aby mal na súdny poplatok. Zistili, že
na ich pozemku je aj val, ktorý mal chrániť od B. vodu. Val bol urobený žalovaným, keď búral bývalé
L. a doviezol tam všetok odpad a prikryl hlinou. Časť je na jeho (žalobcu v I. rade) pozemku, časť na
pozemku C. J. a časť na obecnom pozemku. Každý sa bojí so žalovaným naťahovať, hovorí sa, že

má veľké známosti a všetko si vybaví. Keď zistili, že je rybník na ich pozemku, tak išiel s pánom J.
za žalovaným. Žalovaný k nemu podišiel a povedal mu (žalobcovi v I. rade), že si môže ísť na rybník
nachytať ryby. Tiež mu povedal, že či si myslí, že na tom štrku, ktorý tam vyťažil, že na tom zbohatol. Pri
výsluchu na polícii si žalovaný vymyslel, že prišiel k nemu opitý, pričom on v živote nebol opitý, nie je
„pijak“. Veľmi ho to urazilo. Každý sa z neho (žalobcu v I. rade) smeje, že to len tak nechal. Preto podal

žalobu. Žalovaný si aj v D. K. postavil vilu bez stavebného povolenia, dokonca sa vyslovil, že je lepšie
postaviť bez stavebného povolenia a vybaviť dodatočne papiere ako vybavovať na celkové stavebné
povolenie. O rybníku sa dozvedel (žalobca v I. rade) asi v roku 2021-2022, presne si to nepamätá, na
parcely nechodil, lebo to boli políčka. Musel si to preto nechať vymerať. V roku 2012 tam nič nebolo,
nebolo nič kopané, až potom sú tam letecké snímky a pán, ktorý tieto role užíva, povedal, že má tiež

snímky a polícia tiež. Ľudia videli, ako vozia štrk a kde ho vozia. Vozil to žalovaný so svojimi ľuďmi.
Sám žalovaný mu uviedol, že on na tom nezbohatol. Ak by bol žalovaný čestný človek, tak príde za ním
a povie, že chce od neho kúpiť alebo vyťažiť. Ak by on (žalobca v I. rade) vedel, že sa to môže, tak by
tiež vyťažil štrk, obohatil sa, kúpil si auto. Záverom tohto pojednávania žalobca v I. rade dodal, že keď
boli prvýkrát pozvaní okresným úradom životného prostredia, bol tam aj pán A. H. a všetci, ktorí tam

vlastnia a pán H. mu vytkol, že doteraz mu nechýbalo a teraz mu chýba tá roľa. Žalovaný to postavil
a povedal mu, že „či si myslí, že on na tom šutru zbohatol?“13. Žalobkyňa v III. rade F. G., nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní dňa 30.11.2023 uviedla, že sa
stotožňuje s tým, čo povedal žalobca v I. rade A. B.. O rybníku sa dozvedela náhodou od mamy a na
cintoríne jej žalovaná v II. rade (H. C. nar. XX.X.XXXX) povedala, že či vie, že na ich pozemku sa robí

rybník. Nevedela si predstaviť, že si niekto dovolí stavať na cudzom. Býva blízko žalovaného a jeho
švagra. Odbil ju po otázkach, či je rybník vybudovaný na ich pozemkoch. Keď sa to dozvedela od pána
B., tak začali konať. Na margo tvrdení žalovaného, že to nie je jeho rybník, tak I. tam trávili čas, opekali
tam.AsipredtýždňomjejpánH.,švagoržalovaného,doniesolkapranaVianoce.Oddcérysadozvedela,
že sprostredkovane žalovaný zisťoval, koľko by chceli za rybník. Rybník bol vybudovaný asi v roku

2013-2014. Na pojednávaní dňa 18.1.2024 uviedla, že všetci I. tam chodili na grilovačky, na všetko.
Potvrdila, že žalobca v 1. rade je abstinent celoživotný.

14. Na pojednávaní konanom dňa 18.1.2024 žalovaný uviedol, že s tým nemá nič spoločné. Má
vedomosť, kde sa rybník nachádza, ale nevlastní tam nič. Ani pozemok, ani rybník. Nikdy rybník
nevyužíval. Uviedol, že nevie, žeby zariadenia, stavebné bunky a sedačky boli jeho. A tam sú teraz

veci, ktoré sú vypratané. Nevie, kto to vypratal. Rybník nevyužíval, lebo nie je predajca rýb, ani odchov
rýb nemá. Z jeho strany tam neboli nikdy vykonávané stavebné práce. Toto je 12 rokov stará záležitosť
a na niektoré veci si už nepamätá. Toto sa udialo pred 12 rokmi, niekto upravil rybník a niečo urobil.
Nevlastní tam nič, neobhospodaruje ho. Čo má informácie, tak A. R. sa o to zaujímal a že jednal s pánom
B. (žalobcom v 1. rade), pričom nevie, kde A. R. dal štrk, lebo nie je jeho strážcom. Žalovaný vytkol

žalobcovi v 1. rade, že sa o to predtým nezaujímal a až teraz ho žaluje. Na vyjadrenie žalobkyne v 3.
rade, že keď boli na pozemkoch na rybníku a boli tam spolu s pánom so životného prostredia, uviedol, že
on tam nebol. Na vyjadrenie žalobkyne v III. rade, že jeho manželka jej povedala, že sa o tieto pozemky
nestarali, tak ich zveľadili uviedol, že sa má pýtať jeho ženy. Po vyjadrení žalobkyne v III. rade, že tam
chodili celá rodina na grilovačky, žalovaný uviedol, že „ale oni tam majú 70 árov, prečo by nechodili na

svoje pozemky. Vždy tam chodili, čo si pamätá, 40 rokov babka sadila zemiaky. Aj naši tam kosia 40
rokov.“ Následne uviedol, že vie v ktorom roku vznikol rybník, lebo tam chodí so psom. Majú tam rodina
40 árov a babka mala 70 árov. Približne pred 12 rokmi sa to stalo a videl ako sa rybník budoval.

15. Svedok P. Q. na pojednávaní dňa 18.1.2024 pri výsluchu po zákonnom poučení o trestnoprávnych

následkoch krivej výpovede uviedol, že nakoľko obhospodaruje orné pôdy okolo tohto pozemku, vie
o tom a všetko je podložené leteckými snímkami, ktorými im kontrolujú spôsob a účel obrábania
poľnohospodárskej pôdy. V rozhodnom období bol so žalovaným v priamom kontakte, kedy sa tam
začalo robil. Snímkovanie bolo robené niekedy v auguste, septembri 2012, pričom je tam vidieť urobená
cesta v kamennom stave, makadame a už vidieť prvé zásahy do ornej pôdy na pozemku, ktorý sčasti asi

patrí manželke žalovaného. Vtedy na tie „inkriminované“ parcely robil (svedok) nové nájomné zmluvy
s vlastníkmi a niektorých vlastníkov si zisťoval, ale keď tam začala ťažba štrku, tak ďalej tých ľudí
nezazmluvňoval, tie ďalšie parcely, lebo nevedeli ako ďaleko bude tá ťažba štrku postupovať, lebo to
išlo za 3 roky stále ďalej a ďalej. Dokonca v roku 2014 tam parcelu obhospodarovalo P. H. V., pričom
tam mali zasiatu repku olejnú, ale niekedy v máji napriek tomu, že bola repka v plnom kvete, bager

odkryl územie. Išlo o bagristu, ktorý to robil pre žalovaného. Chodili tam bagre z firmy S., ktoré ťažili
štrk. Odkryli ťažobné jamy, kde ornicu pritom dali preč. Ťažobná jama č. 3 60x18 m a to je tiež na okraji
ornej pôdy, to ubudlo z ornej pôdy a tam v roku 2014 zablokoval traktorom bager vo výkopovej jame.
Potom po čase asi mesiac dva, keď bol na poli, bol tam aj žalovaný, pričom mu hovoril, že zazmluvňuje
ornú pôdu a preto nemôže ísť tak ďalej so štrkoviskom, lebo ak je to raz orná pôda, tak to má byť orná

pôda a keď za ňu platí nájom, tak ju chce obrábať. Vtedy mu žalovaný povedal, že ťaží na svojom
a že robí rybník. Následne svedok z katastra zistil nejaké informácie, že žalovaný s rodinou vlastní len
časť a že sú zasiahnuté ďalšie parcely. Vtedy mu žalovaný povedal, že ak zašli do cudzieho pozemku,
nie je problém, dá to vymerať, odkúpi to a urobí verejnú oddychovú zónu pre celú obec. Potom, keď
niektoré jamy revitalizovali, že sa z nich vyťažil štrk, sa zasypávali zeminou, ktorá sa odkrývala z ďalšej

jamy, tak to chcel žalovaný vyrovnať, mal tam brigádnikov a aj jeho požiadal s traktorom, keď na poli
pripravoval ornicu a bránil ju, tak pobránil aj žalovanému. Pobránil mu pozemok a žalovaný zasial trávu.
Celé zasiahnuté územie, na ktorom robili bolo 2,7-2,8 ha. Vodičov a bagristov svedok nepoznal, ale
párkrát ich zastavil a rozprávali sa. Vozili štrk na jednu firmu do D., odkiaľ berie žalovaný stavebný
materiál na penzión v D. K.. V D. je žalovaný známy ako veľký podnikateľ, má veľa firiem, betonárku,

stavebniny, D.. Štrk vozili zhruba tri zimy. Aj hlinu, ornicu odvážali do K.. Začalo to v zime v novembri,
decembri roku 2012. Cez zimu prebiehala ťažba. Odvtedy tam bola urobená spevnená cesta. Potom sa
cez leto len niečo ťažilo, následne zas celú zimu. Ťažilo sa v rokoch 2013, 2014, zhruba tri roky. Žalovaný
mu za vyššie spomenuté služby zaplatil nejakých 70 eur. Policajnú hliadku volal v roku 2014. Čakal, žeho policajti vypočujú, ale po oznámení sa tak nestalo. Chodí kombajnom aj na dva mesiace na služby po
celom Slovensku. Pre neho bolo podstatné, že keď mu žalovaný povedal, že keď zasiahol do cudzieho
pozemku, tak ho odkúpi a urobí tam oddychovú zónu pre obyvateľov obce D. I. F.. Rok po oznámení

polícii sa zaujímal, čo sa deje s vecou, ale o ničom na polícii po roku nevedeli. Ťažba štrku sa začala
v jeseni 2012. Policajnú hliadku volal, keď zablokoval bager v jame. Robil to žalovaný. Vyháňal odtiaľ
ľudí, že je to súkromný pozemok. Teraz je tam brána. Žiadna oddychová zóna pre obec. Zatvorená je aj
spevnená. Vyznačené je „Súkromný pozemok, zákaz vstupu“. Ak tam niekto ide, vyháňajú ich. Svedok
ďalej uviedol, že videl ako žalovaný riadi práce. Ukazoval priamo bagristovi, čo, kde a ako kopať a kde

ako prekladať. Záhradníkom žalovaný ukázal, čo, kde robiť, kde odviesť hlinu, kde odviesť štrk. Dialo sa
tak počas celých troch rokov v celom zasiahnutom areáli 2-3 ha skoro.

16. Svedkyňa N. A. R. na pojednávaní konanom dňa 18.1.2024 uviedla, že sa nezaujíma, čo sa dialo
na susedných parcelách. Videla, že tam chodia ľudia, ale ju to nezaujímalo. Nezaujíma sa, či je niekto
na vedľajšej parcele. Chodia tam ľudia z D. I. F., prechádzajú sa tam, ale nerieši, prečo tam chodia.

17. Následne na pojednávaní dňa 18.1.2024 po výzve súdu, aby do pojednávacej miestnosti vstúpil
svedok navrhovaný žalobcami A. H., žalovaný svojmu právnemu zástupcovi uviedol, že toto budú naši.
Na otázku súdu, akí Vaši, žalovaný uviedol, že toto sú jeho švagrovia.

18. Svedok A. H. (švagor žalovaného) na pojednávaní konanom dňa 18.1. 2024 uviedol, že tam mal
12 árov, kde je jama vykopaná. Sadili tam 3 alebo 4 roky zemiaky. Mal tam 12 árov, švagor jeden aj
druhý 12 árov a A. mali 12 árov. Nevie, kto vykopal rybník. Je rybárom, chytali tam rybky, ale púšťali ich
naspäť. Na otázku, či vie kto ich púšťal, uviedol, že on to nebol. Chodili tam baviť sa, opekať klobásy,
vypiť si. Následne uviedol, že na chytanie rýb v rybníku mu súhlas nikto nedal. Je to súkromný rybník.

Žalobcovi v I. rade svedok uviedol, že mu žalobca v I. rade hovoril, že žalovaný mu vybral štrk, ale meter
do zeme žalovaný mohol kopať, to nie je žalovaného. Štrk, že mu žalovaný vybral, 12 vagónov, ale do
metra vybrať môže, lebo tak hovoria, že je to štátne.

19. Svedok A. H. bol vypočutý aj na pojednávaní konanom dňa 18.4.2024, kde pri výsluchu uviedol, že

nezarybňoval rybník.

20. Svedok P. H. (švagor žalovaného) na pojednávaní konanom dňa 18.1.2024 uviedol, že je z D. I. F.,
chodil chytať ryby k potoku. Nemal vedomosť kto to robil, stavalo sa to 10 až 12 rokov dozadu. Keď
zistil, že sú tam ryby, tak si šiel zachytať. Nemá vedomosť, kto nasadil ryby, tam si môže hocikto prísť

zachytať. Chodil tam chytať, nikto mu nedal súhlas. Nevie, komu rybník patrí.

21. Svedok M. K. na pojednávaní konanom dňa 18.1.2024 uviedol, že čo s tým má, nevie, čie sú to
pozemky. Chodil tam kosiť, že je to pána P. H., že on tam má pozemky. Ak išiel kosiť pozemky, tak pokosil
na10,20,aleniktomunekázalkosiť,žejetopeknýpozemok.Okolorybníkanekosil,jetamkopec.Chodí

tam skoro každý deň na prechádzky so psom. Nie je tam zakázané chytať ryby. Nevie, či by tam niekto
niekoho odtiaľ vyháňal. Teraz sa už ten areál zatvára, lebo sa tam začal navážať neporiadok. Zatvára
ten areál on osobne, ale aj napríklad P. H. zatvára. Na otázku, prečo to zatvára, vyhýbavo uviedol, že
tam má on – P. H. - svoj pozemok.

22. Spoločnosť S., S. v podaní zo dňa 16.2.2024 uviedla, že vzhľadom na pomerne dlhý čas, ktorý
uplynulodpožadovanéhoobdobiasanemôževyjadriťkdotazovanýmskutočnostiamanemákdispozícii
žiadnu dokumentáciu, aby vedeli poskytnúť relevantnú informáciu k predmetnej veci.

23. Svedok G. B. na pojednávaní dňa 18.4.2024 uviedol, že s pánom H. pred rokom, dvomi, chodil dosť

často na ryby. Aj on je rybár. Medzi rečou mu pán A. H. povedal, že tam nemôže chytať ryby, lebo je to
E. (žalovaného) rybník, je to súkromný rybník. Nebol tam z dôvodu, že je to súkromný rybník, tak tam
nešiel. Bol na rybníku s vnukom v lete. Ohlásil to švagrovi žalovaného, že idú na rybník púšťať loďku. Na
rybníku bol, brána bola otvorená, vošiel dnu autom a potom zobrali loďku a púšťali ju. Pýtal sa pána H.,
či tam môže ísť s vnukom a ten mu to umožnil. Keďže je to súkromný rybník, netlačil na to, aby mohol

chytať ryby. Pán H. mu povedal, že je to rybník žalovaného.

24. Na pojednávaní dňa 18.4.2024 svedok C. J. po poučení o trestnoprávnych následkoch krivej
výpovede (pozn. právny zástupca žalovaného namietal, že nemožno podľa CSP taký dôkaz vykonať) tuopakovane aj v ďalšej časti odôvodnenia súd uvádza, že nejde o trestné konanie, kde zákonnosť dôkazu
je podstatná pre obvineného (vypočúvaného v pozícii svedka, resp. obvineného), ale v tomto prípade
ide o civilný spor (nejde o obvineného, resp. svedka v trestnom konaní), kde súd vychádza z § 187 CSP ,

ktorý zrejme vymedzuje, čo môže slúžiť za dôkaz, ale aj § 191 CSP týkajúcich sa hodnotenia dôkazov
a tak pristúpil aj k tejto výpovedi zohľadniac skutočnosť, že sa jedná o žalobcu v inom konaní (pôvodne
žalobcu aj v tomto konaní)), okrem iného uviedol, že má tam v podstate najväčšiu časť pozemku, ktorý
bolvyužívanýnarekreačnéúčely,rybolov.Priprvomstretnutízoživotnéhoprostrediamubolopovedané,
aby došiel do realitnej kancelárie N., kde mu bude navrhnuté, ako by sa to dalo riešiť. A. R., ktorý bol

právnym zástupcom žalovaného v tom čase mu povedal, že na túto akciu má vyčlenených 50.000 eur,
čo vychádzalo asi 5 eur/m2. Povedal, že pre nich je to neprijateľné. S tým sa rozišli, že ten
právny zástupca ešte bude jednať so žalovaným, ale potom sa už ani neozval. Potom prebehlo ďalšie
jednanie s políciou a ostalo to visieť a tak to došlo až na súd. Tá akcia bola taká, že mu zavolal právnik
realitnej kancelárie A. R., že ako by sa dala situácia so žalovaným riešiť. Že sa to dá riešiť, ale že nemá
viac ako 50.000 eur na túto akciu, na vyplatenie pozemkov žalobcov. Rybník vybudoval žalovaný, lebo

ten mal na to prostriedky. Jeho ľudia, jeho zamestnanci sa starali o areál, kosili, robili terénne úpravy,
udržiavali v prevádzkyschopnom stave, zakrmovali ryby. Zišli sa s pánom B. (žalobca v I. rade), lebo sú
susedia. Išli sa tam pozrieť a bol prekvapený. Roľa nebola obhospodarovaná. Až potom sa dozvedel,
došiel tam. Videl. Potom zavolali geodetov, ktorí určili hranice pozemkov a tak videl, že na ich pozemku
je vybudovaný rybník, kde určití ľudia chodili loviť ryby. Boli tam hojdačky, prenosné unimobunky, bolo to

v podstate rekreačné stredisko, ktoré bolo udržiavané v dobrom stave. Kosilo sa tam, čistilo. Na tých ich
pozemkoch bol uskladnený rôzny stavebný materiál. Až po upozornení, potom to dal žalovaný vypratať
z pozemkov a presunul na svoju časť pozemku. Na podnet žalobcov, majiteľov pozemkov, bolo jednanie
za prítomnosti životného prostredia s tým, že je tam neporiadok. Žalovaný to potom pozbieral. Bolo to
v priebehu rokov 2021-2023. Vo vzťahu k štátnym orgánom, tieto upozornili na daný stav. Bolo urobené

zameranie pozemkov, aby presne vedeli koľko a čo, kto má a potom sa začalo jednanie. Zvolali sa
majitelia pozemkov a začalo sa to riešiť. Pozemok je zastavaný, sú tam určité materiály, alebo stavebná
suť. Už asi 10 rokov ten rybník obhospodarujú pán A. H., P. H., rybári, ktorí tam chodili loviť ryby. Ešte
sa A. H. chválil, že akú šťuku tam chytil. Je presvedčený, že rybník postavil žalovaný. Nikto iný. Jeho
manželka tam má určitý pozemkový podiel na pozemku a nikto iný by si to nedovolil, ale ani nemal

záujem tam vybudovať, alebo odvahu vybudovať tento rybník. Bol tam skôr, ale nevedel, že kde presne
je jeho pozemok. V čase pred 10 rokmi nevedel, kde presne to je. Toto nastalo až, keď presne vedel, kde
to je, keď sa urobilo geodetické zameranie. Geometrický plán je z roku XXXX. Podal trestné oznámenie,
ale nič sa neurobilo. V dedičskom konaní zdedil pozemky po nebohej mame a presne nevedel, či to je
o 10 metrov ďalej. Urobili presné geodetické zamerania a tak vedeli, kde čo je a koľko percent pozemku

zabral žalovaný. Pozemky sú zdevastované, boli tam štrky, piesky, tie boli vybraté. Aj keby sa im to
vrátilo, zostane tam holá diera, z ktorej niet osoh, akurát škoda.

25. Z priebežného protokolu z vykonaného štátneho vodoochranného dozoru č. Q.[X]Q./
XXXXXX-XXX V. C. XX.X.XXXX vyplýva, že v častiach protokolu cit.: „III.I. Oplotenie - čo sa týka

oplotenia citovaného podania bolo postúpené listom č. Q./XXXXXX- XXX V. C. XX.XX.XXXX Mestu
D. na ďalšie konanie ako vecne a miestne príslušnému orgánu. III.II. Plechové búdy a unimobunky -
Na mieste boli zistené stavby - plechové búdy a unimobunky umiestnené na pozemkoch E K. XXX/
X, XXX/X E. XXX/X v k. ú. D. I. F., na ktoré poukázali pri tvaromiestnej ohliadke vlastníci uvedených
pozemkov. Orgán štátnej vodnej správy pri výkone ŠVD požiadal o preukázanie povolených stavieb

nakoľko to nebolo orgánu predložené bude táto vec postúpená na Mesto D., odbor životného prostredia
na ďalšie konanie ako vecne a miestne príslušnému stavebnému orgánu s fotodokumentáciou. III.III.
Štrky - Čo sa týka ťažby štrkov v predmetnom území citovaného podania bude postúpené na Obvodný
banský úrad K.. III.IV. Odpad - Pri vykonanom štátnom vodoochrannom dozore na príjazdovej ceste (C
K. XXXX/X, W. K. XXXX) k danému rybníku a na priľahlých pozemkoch (C K. XXXX/X) boli zistené aj

nelegálne skládky odpadu (rôzny stavebný materiál, panely, plasty, zemina a i.), pri preverení nelegálne
umiestneného odpadu žiaden z vlastníkov neuviedol, kto daný odpad na uvedené miesto umiestnil.
Tieto zistenia budú postúpené Okresnému úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie - orgánu
odpadového hospodárstva spolu s fotodokumentáciou. III.V. M. - V podaní bolo uvedené, že stavbu
rybníka pravdepodobne uskutočnil E. I., bytom J. XX, XXX XX D. I. F., ktorý sa na výkone ŠVD

nezúčastnil ani svoju neprítomnosť neospravedlnil. Orgán štátnej vodnej správy na základe uvedeného
nemôže toto tvrdenie potvrdiť ani ho vyvrátiť. Pri výkone ŠVD bolo zistené, že na parcele XXX/X sa
nachádza pravdepodobne studňa (viď. fotodokumentácia), splnomocnenec p. I. A. M. R. preukáže
doklad o studne (vrt) do 5 pracovných dní. Vlastníci pozemkov XXX/X (LV č. XXX) na mieste preukázalivytýčenie hraníc (kolíkmi), ktoré v teréne preukázalo, že vodná stavba bola z väčšej časti zrealizovaná
na ich pozemku bez ich súhlasu. A na tom istom pozemku sa nachádzali 2 unimobunky, ktoré nepatria
vlastníkompozemku.PriŠVDuvidelamajiteľkaH.I.,žeuvedenéunimobunkypatriajej(dôkazvyjadrenie

H. I.). Na vyššie uvedených parcelách sa nachádza rybník o ploche cca 3 000 m2. Napúšťanie vôd do
vodnejstavbyjestálymprítokomprostredníctvomdrobnéhovodnéhotokuJ.P.,vypúšťanievôdzrybníka
nebolo zistené na mieste. V čase výkonu ŠVD tiekla voda z toku do rybníka. P. H. pri ŠVD ústne uviedol,
že uvedený rybník zarybňovali rybami z J. a z vodnej nádrže C.. P. B. ústne uviedol pri ŠVD, že p. X. má
letecké snímky z roku 2012 kedy ešte nebol rybník uskutočnený. Vodná stavba sa nachádza za ČOV za

mestom D. v miestnej časti D. I. F. na pozemkoch par. č. XXX/X (vlastník K. E., H. A., I. H., A. P., LV č.
XXX), XXX/X (vlastník J. C., LV č. XXX) a XXX/X (vlastník B. A., G. F., C. E., LV č. XXX) v k. ú. D. I. F.“.

26. Zo znaleckého posudku znalca N. F. A. L. XX/XXX zo dňa X.X.XXXX plynie, že úlohou znalca bolo
na základe žiadosti vlastníkov pozemkov E K. XXX/X E. XXX/X v katastrálnom území D. I. F. vypočítať
hodnotu zabratého a vybagrovaného pozemku o výmere XXXX m2. Hodnota vybagrovaného pozemku

o výmere XXXX m2 je 25.729,64 eur. Súčet všeobecnej hodnoty sa podľa vyhlášky 534/2008 Z.z.
zaokrúhľuje na 25.700,00 eur. Slovom: dvadsaťpäťtisícsedemsto EUR.

27. Zo znaleckého posudku znalca N. A. E., P. L. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že vypočítaná
hodnota ročnej produkcie rýb v rybníku pri extenzívnom spôsobe hospodárenia môže v priemere

dosahovať hodnotu 539,55 eur a pri polointenzifikačnom spôsobe hospodárenia až 1.576,85 eur ročne.

28. Zo znaleckého posudku znalca N. H. O. L. XX/XXXX súd zistil, že jeho úlohou bolo stanoviť náklady
na uvedenie pozemku do pôvodného stavu – rybníka na parcelách W. XXX/X E. XXX/X k.ú. D. I. F.,
pričom znalec v odpovedi uviedol, že odhad nákladov na uvedenie terénu do pôvodného stavu t.j. na

úroveň okolitého terénu je vykalkulovaný v prílohe 05 a predstavuje bez DPH 108.135,39 eur, DPH 20 %
21.627,08 eur, spolu s DPH 129.762,47 eur (slovom: jednostodvadsaťdeväťtisícsedemstošesťdesiatdva
47/100 eur). Pri zmene podmienok predpokladaných v rozpočte (t.j. iné dovozné vzdialenosti, iná
dohodnutá cena zásypovej zeminy a pod.) môžu byť náklady na uvedenie do dôvodného stavu odlišné
od nákladov uvedených v tomto odbornom vyjadrení.

29. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Q. P. D. L.: Q./X-XXX-XX-XXXX vyplýva, že žalobca v I. rade
spolu s C. J. podali na žalovaného trestné oznámenie podaním zo dňa 21.9.2021. Uznesením L.: Q./X-
XXX-XX-XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyšetrovateľ PZ odmietol vec trestného oznámenia oznamovateľov
C. J., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom O. XXXX/XX, D. I. F., D. a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom C.

XXXX/XX, D. I. F., D., zo dňa XX.XX.XXXX, pre podozrenie zo spáchania zločinu Krádež podľa § 212
ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a prečinu Neoprávnené uskutočňovanie stavby podľa
§ 299a ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal podľa oznamovateľov dopustiť E. I., nar. XX.XX.XXXX,
trv. bytom J. XXXX/XX, D. I. F., D. tým, že v presne nezistenej dobe, v k.ú. D. I. F., z pozemkov registra
„E“ parcelné čísla XXX/X E. XXX/X, bez súhlasu a vedomia vlastníkov dotknutých nehnuteľností, vyťažil

28 000 m3 štrku z výmery 498 m2 do hĺbky 5 m, kde v takto vzniknutej jame vybudoval bez povolenia
rybník, pričom vyťažený štrk následne použil pri výstavbe obchodného domu K. F. D. a tiež ako materiál
na výrobu betónu v betonárke v D., čím mal poškodeným C. J. a A. B. spôsobiť škodu odcudzením
štrku a znehodnotením pozemkov v celkovej výške najmenej 26 600,- €, pretože nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

30. V odôvodnení uvedeného uznesenia vyšetrovateľ uviedol, že časť vybagrovanej plochy sa nachádza
na parcele číslo W. XXX/X, ktorej vlastníkmi sú manželka podozrivého E. I., ako aj ďalší jeho rodinní
príslušníci. Zo zabezpečených leteckých snímok z doby, keď došlo k výkopom, na dotknutom pozemku
nie sú viditeľné nijako inak identifikovateľné hranice parciel, ako sú evidované v registri E. Presná

reálna poloha parciel evidovaných v registri E nemusí zodpovedať ich zákresu v mape katastra
nehnuteľností. Na základe uvedeného vyšetrovateľ uzavrel, že v danom prípade možno prijať záver
o neexistencii subjektívnej stránky trestného činu krádeže (analogicky aj trestného činu poškodzovanie
cudzej veci) z dôvodu neexistencie zreteľných hraníc pozemkov, čím došlo k nesúladu páchateľovho
poznania so skutočnosťou, vo vzťahu k tomu, že ide o „cudziu vec“. Ako vyplýva z výsluchu E. I., na

vybudovanie rybníka dala súhlas jeho manželka ako aj ďalší jeho rodinní príslušníci, ktorí sú podielovými
spoluvlastníkmi jednej z parciel, na ktorej došlo k výkopom. Vyšetrovateľ pre absenciu subjektívnej
stránky ďalej nerealizoval vyšetrovanie vo vzťahu k žalovanému a ani žalovaným označenému
nebohému A. R.. Vo vzťahu k žalovanému tiež nerealizoval ďalšie vyšetrovanie pre prečin neoprávnenéuskutočňovanie stavby pre premlčanie tohto trestného stíhania. Zároveň záverom uvedeného uznesenia
vyšetrovateľ zvýrazneným písmom uviedol, že vydaním uznesenia nie sú dotknuté práva poškodených
domáhať sa svojich práv a oprávnených záujmov v civilnom sporovom konaní na príslušnom súde.

31. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

32. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

33. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada
a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

34. Vychádzajúc z premisy, že základnými predpokladmi pre vznik zodpovednosti za škodu je zavinené
protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, súd
konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom bolo dokázané zavinené protiprávne konanie žalovaného, ktorý bez
súhlasu žalobcov (a bez relevantného povolenia orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie vodnej

stavby) vystaval rybník na ich pozemkoch „M.“, pričom škodu spôsobil úmyselne, o čom súd presvedčila
aj jeho obrana, ktorá nebola založená na uvádzaní pravdivých skutkových tvrdení (žalovaný sa bránil
akoby bol obvinený v trestnom konaní, pričom v danom prípade išlo o civilné konanie).

35. Úmyselné zavinenie mal súd preukázané tým, že žalovaný realizoval tieto úkony bez povolenia

orgánuštátnejvodnejsprávyabezsúhlasuvlastníkovnehnuteľností,pričomcelévykonanédokazovanie
súd utvrdilo v tom, že žalovaný tak konal úmyselne (v danom prípade nebol skúmaný súdom úmysel vo
vzťahu k trestnoprávnej zodpovednosti, ale občianskoprávnej zodpovednosti, kedy žalovaný bez pochýb
vedel, že tak koná bez relevantného povolenia štátneho orgánu, orgánu štátnej vodnej správy, banského
úradu a bez toho, aby si overil vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam).

36. Súd na pojednávaní dňa 18.1.2024 v záujme zabezpečenia bezprostrednosti realizovaného
pojednávania a možnej analýzy dôveryhodnosti výpovedí svedkov a strán sporu v súlade s doktrínou
RAVEN nesúhlasil s opustením pojednávacej miestnosti žalobcom, pričom uvedené pri jednotlivých
výsluchoch úplne napomohlo vyhodnocovaniu dôkazov a absolútne utvrdilo súd pri posudzovaní jedinej

námietky žalovaného vo vyjadrení k žalobe a duplike a to námietke pasívnej legitimácie.

37. Súd vychádzal z riadne vykonaného dokazovania, kde svedok Q. potvrdil, že práce na zriadení
rybníka riadil žalovaný. Rovnako svedok G. B. potvrdil, že švagor žalovaného mu opakovane
uviedol, že je to súkromný rybník žalovaného a on sa oňho stará. Ak by súd uznal len formálne

argumenty žalovaného (ktorý použil obdobné argumenty ako v trestnom konaní, kde je možnosť sa
brániť aj uvádzaním nepravdivých tvrdení a klamstiev na svoju obranu) pochopiteľne brániacemu sa
zodpovednosti, upustil by od elementárnej spravodlivosti a dopustil by sa na žalobcoch skrivodlivosti.
Celý výsluch žalovaného, ako aj „jeho“ svedkov, ktorí vyhýbavo odpovedali na otázky, presvedčil súd
o lživých tvrdeniach žalovaného. Všetci v podstate potvrdili, že uvedené riadi žalovaný. Svedkovia

(švagrovia žalovaného) žijúc v uvedenej oblasti, tvrdili, že o ničom nevedia, pričom sa o areál starajú,
realizujú tam súkromné aktivity, zamedzujú/povoľujú prístup do areálu, lov rýb, iným osobám, sami
tvrdiac, že ide o súkromný areál (svedok M. K. (zamestnanec žalovaného) uvádzajúc, že uzatvára areál,
bránku od areálu, alebo tak robí P. H., A. H. zas tvrdí, že si tam môže prísť zachytať ryby hocikto a kopať
štrk mohol hocikto, lebo do metra do zeme si môže kopať kto chce, atď.).

38. Sofistikovaná obrana žalovaného, ktorý pri povinnosti uvádzať pravdivé skutkové tvrdenia
a substancovať ich už vo vyjadrení k žalobe, namietal len nedostatok pasívnej legitimácie a že o rybníku
nič nevie (všetky dôkazy v spojitosti potvrdili, že o rybníku vie, koordinoval práce na jeho výstavbe,
vlastní švagrovia ho považujú za vlastníka (viď výpoveď svedka B.) a riadi starostlivosť oň, realizoval

spoločné rodinné aktivity a nechal po kontrole z odboru životného prostredia vypratať nehnuteľnosť),
následne po protirečivých vykonštruovaných skutkových tvrdeniach pri výsluchu na pojednávaní dňa
18.1.2024, prešla do spochybňovania svedeckej výpovede svedka Q. (svedok bez relevantného vzťahu
k stranám, ktorý vypovedal spontánne po poučení o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede (a tiežsvedka C. J. a svedka B., ktorý spomenul, že švagor žalovaného (A. H.) mu výslovne uviedol, že je
to súkromný rybník žalovaného) a následne aj pokusom o prenesenie zodpovednosti na nebohého (A.
R.), keď opakujúc do pojednávania dňa 18.1.2024 pri povinnosti uvádzať pravdivé skutkové tvrdenia

tvrdiac, že rozporuje skutkové tvrdenia žalobcov, takéto vlastné skutkové tvrdenie ani neuviedol. Tu
sa žiada opäť pripomenúť rozdiel medzi trestným a civilným sporom (kde žalovaný v trestnom konaní
môže uvádzať aj nepravdy, pričom civilné sporové konanie je založené na povinnosti strán uvádzať
pravdivé skutkové tvrdenia). Sám pritom raz tvrdil, že o veci vie, že sa tak stalo pred 12 rokmi a že
niekto upravil rybník a na strane druhej uvádza, že nič o tom nevie. Uvádzal, že to nevyužíval a na

strane druhej uviedol, že tam chodí, chodí tam so psom. Jeho rodina tam má 70 árov a stalo sa to
pred 12 rokmi a videl ako sa rybník budoval. Následnú obranu na pojednávaní založil na osobnom
útoku a znevažovaní žalobcu v I. rade (dôchodcu vo veku XX rokov) tvrdením o tom, že je alkoholik,
pričom žalobkyňa v III. rade potvrdila, že žalobca v I. rade vôbec nepije, je abstinent. Pri konfrontácii
a vyjadreniach žalovanej v III. rade opäť zmenil vyjadrenia a potvrdil, že o veci vie, chodil tam. Celá
jeho obrana pri posudzovaní jeho výpovede v súlade s doktrínou RAVEN bola postavená len na tvrdení,

že „nie je vlastníkom nehnuteľností“ a bola absolútne nedôveryhodná a vyhodnotiac ju v súvislosti
s ďalšími dôkazmi slušne povedané ako nepravdivá. Aj svedok A. H. (jeho švagor, ktorý sa o areál
stará, umožňuje osobám vstup do areálu) pri svojej tendenčnej výpovedi potvrdil, že rybník využívali ako
súkromný, že tam chodili opekať a v konečnom dôsledku aj o ťažbe štrku, keď vyhýbajúcimi odpoveďami
koncom výsluchu potvrdil, že tam ťažil žalovaný, že „meter do zeme môže kopať, že to nie je žalobcu“.

Vierohodnosť výpovedí svedkov – švagrov a zamestnancov žalovaného súd vyhodnotil s prihliadnutím
k tomu, aký majú svedkovia vzťah k žalovanému (A. H., P. H. – švagrovia a M. K. - žalovaný ich
zamestnáva, dáva im prostriedky na živobytie) a k prejednávanej veci a aká je ich rozumová a duševná
úroveň, k okolnostiam, ktoré sprevádzali ich vnímanie skutočností, o ktorých vypovedajú, vzhľadom
k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k správaniu sa pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť

výpovede, ochota odpovedať na otázky a pod.) a k poznatkom získaným na základe hodnotenia iných
dôkazov (do akej miery je dôkaz výpoveďou svedka súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, poprípade
či sa vzájomne dopĺňajú); celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti
či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností a konštatuje, že výpovede svedkov P. H., A.
H. a M. K., ktoré sa vzájomne odporovali (svedok P. H. tvrdil, že nevie, čie to je, svedok M. K. uviedol,

že tam kosil a pozemky sú práve jeho, P. H., svedkovia H. potvrdili, že tam chodili na spoločné akcie,
pričom žalovaný tvrdil, že tam nechodí, len ak so psom) boli tendenčné a vykazujúce znaky krivých
výpovedí. Výpovede týchto svedkov boli tendenčné a protichodné. Tu treba uviesť, že žalovaný až
záverom a až po vykonaní dokazovania výsluchmi strán sporu a výsluchoch spomenutých svedkov
a až po prednesení predbežného právneho názoru súdu vzniesol námietku premlčania. Súd rozhodujúc

na základe najlepšieho možného úsudku realizujúc výklad zákona a posúdenie sporu podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia nemohol obrane žalovaného vyhovieť.

39. Tu sa žiada pripomenúť vo vzťahu k argumentácii právneho zástupcu žalovaného, že ide o civilný
spor, nie trestné konanie založené na zásade zistenia skutočného stavu bez dôvodných pochybností.

V civilnom sporovom konaní sa neuplatňuje vyšetrovací princíp. Objem informačného základu, z
ktorého súd vychádza pri tvorbe meritórneho rozhodnutia vychádza výlučne z dôkazov navrhnutých
stranami (formálna pravda). Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je
obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd sa tak
nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba

v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Každý z
účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne preukázať
tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať a to aj vtedy, keď je druhý
účastník v konaní nečinný. Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v
rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho

uplatnenia základného práva na súdnu ochranu. Ak súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje
rozhodnutie, v takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v
konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno,
t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Súd v rámci
dokazovania vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté účastníkmi konania na zistenie skutkového

stavu. Žalovaný nepredložil v celom konaní žiadne dôkazy a odkazoval na dôkazné bremeno žalobcov.
Títo však v konaní riadne preukázali, že konaním žalovaného došlo k vytvoreniu vodnej nádrže „M.“,
vktorejchovárôznedruhyrýbatátovodnánádržniejeevidovanáakorybníknaRegionálnejveterinárneja poľnohospodárskej správe. Vykopaná zásypová zemina, ornica a podorničná vrstva vrátane nájmu
a chov rýb predstavuje bezdôvodné obohatenie.

40. Žalovaný pri výpovedi mal viditeľný prehľad o situácii, keď vedel o zariadeniach, ktoré boli pri rybníku,
o sedačkách a stavebných bunkách, pričom uviedol, že sú tam teraz vypratané veci a ostalo ich len
zopár. Zároveň majúc o predmetnej veci značnú vedomosť, keďže vedel (na rozdiel od žalobcov), že sa
tam staval pred 12 rokmi rybník a upravoval rybník a na niektoré veci si nepamätá, pričom však zároveň
tvrdí, že nie je z obce, kde sa budoval rybník a nepozná žalobcov.

41. Výpoveď svedka A. H. – švagra žalovaného bola tendenčnou a hodnotiac jeho výpoveď v súlade
s doktrínou RAVEN, táto vykazovala známky krivej výpovede. Svedčali o tom aj odpovede, keď napríklad
na otázku „Kto nasadil ryby do rybníka?“ uviedol, že on ich tam nepúšťal. Na pojednávaní dňa 18.1.2024
tvrdil raz, že tam chodili baviť sa, opekať a zrazu uviedol, že je to súkromný rybník a nevie, koho je.

Potom zas smerujúc k žalobcovi v I. rade uviedol, že žalobca hovoril, že mu žalovaný vybral štrk, ale do
metra mohol vyberať, lebo do jedného metra mohol kopať, to nie je žalobcove, ale žalovaného.

42. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bola riadne preukázaná pasívna legitimácia žalovaného,
ktorý spôsobil škodu žalobcom tak, že bez súhlasu príslušných štátnych orgánov, orgánu štátnej vodnej

správy, banského úradu, vykonal aj bez súhlasu žalobcov ťažbu štrku, pričom spôsobil im škodu na
zásypovej zemine a obohatil sa na ornici a podorničnej vrstve z ich pozemkov a obohatil sa tiež na chove
rýb v uvedenej vodnej nádrži. Celým dokazovaním bolo potvrdené, že sa tak dialo zo strany žalovaného,
ktorý práce riadil a organizoval.

43. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110).

44. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

45. Podľa § 106 ods. 1-2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

46. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

47. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).

48. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o
obohatenie neoprávnené, v minulosti sa tiež nazývalo neoprávnený majetkový prospech. Bezdôvodné
obohatenie teda nie je každé obohatenie sa dlžníka, napríklad z dôvodu prevzatia dodaného tovaru a

následnéhonevyplateniafaktúry.Prevznikzodpovednostizabezdôvodnéobohatenieniejenevyhnutné,
aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným
činom krádeže alebo sprenevery), aj keď to nie je vylúčené. Samotné zákony však predpokladajú
určité situácie, kedy konaním, ktoré je práveže v súlade s právom, vzniká bezdôvodné obohatenie.
K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť aj úplne bez vôle zúčastnených subjektov (napríklad

v dôsledku zmeny právnej úpravy, v dôsledku nepredvídanej udalosti nezávislej na vôli účastníkov a
i.). Je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny
dôvod, preto je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor kohosa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch (napríklad vo
vykonaní určitých prác), teda ak plnenie malo nehmotný charakter, prípadne ak sa predmet obohatenia

zničil, musí sa poskytnúť relutárna, teda peňažná náhrada. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam,
kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol.

49. Táto tzv. subjektívna premlčacia doba je však limitovaná objektívnou premlčacou dobou, a najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné

bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to: subjektívna,
ktorá je dvojročná, a objektívna trojročná, resp. desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich
vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Ak
skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená
námietka premlčania). Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok

pasívnej vecnej legitimácie znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalovaný subjektom
tvrdenej povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.

50. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451
Obč. zák. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo

k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Inštitút bezdôvodného obohatenia
vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ
k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.

51. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva

roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (§ 107 ods. 2 OZ).

52. V odseku 1 tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna premlčacia doba. Vzájomný vzťah týchto

dvoch premlčacích dôb je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich a je vznesená námietka premlčania,
právo sa premlčí a nemožno ho priznať. Premlčanie nevedie k zániku práva (pohľadávky), bráni len jeho
vymáhateľnosti.

53. Pre stanovenie začiatku behu objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Obč. zák. je

rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok behu
subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Obč. zák.) potom nemôže dôjsť predtým, než bezdôvodné
obohatenie vôbec vzniklo. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť najskôr s počiatkom
lehoty objektívnej. Bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, vzniká
okamžikom, kedy odpadol právny dôvod už poskytnutého plnenia.

54. Vzhľadom k tomu, že zo skutkového stavu mal súd preukázané, že rybník bol dobudovaný v roku
2014 (teda udalosť, z ktorej škoda vznikla), pričom žalovaný uvedené práce riadil a o rybník sa staral
jeho zamestnanec, resp. rodinní príslušníci, teda bola preukázaná jeho pasívna legitimácia v spore tým,
že svojím konaním výstavbou rybníka spôsobil žalovaným škodu znehodnotením pozemku o zásypovú

zeminu a zároveň sa na ich úkor bezdôvodne obohatil na chove rýb vo vodnej nádrži. Žalovaný je
subjektom, ktorý žalobcom spôsobil škodu a tiež sa na ich úkor bezdôvodne obohatil tým, že získal na
ich úkor majetkový prospech. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania sa súd zaoberal
otázkou, či nárok žalobcov nie je premlčaný.

55. Z vykonaného dokazovania plynie, že objektívna premlčacia lehota vo vzťahu k nárokom žalobcov
začala plynúť v roku 2014 (ak by aj súd bral, že začala plynúť už 1.1.2014 (malo sa tak stať v priebehu
roka 2024), keďže úplne presne na deň nebolo možné túto skutočnosť objektivizovať, tak by objektívna
premlčacia lehota plynula do 1.1.2024), kedy podľa svedka Q. došlo k dobudovaniu rybníka a vyvezeniu
zeminy, ornice a podorničnej vrstvy a žalobcovia sa o tom dozvedeli, že im vznikla škoda a na ich

úkor sa žalovaný obohatil, až keď bol vyhotovený geometrický plán zo dňa XX.X.XXXX, z ktorého
bolo zrejmé, že žalovaný zasiahol do ich pozemkov, preto najskôr týmto dňom im začala plynúť
subjektívna lehota na podanie žaloby a následne sa o výške škody žalobcovia dozvedeli zo znaleckých
posudkov - zo dňa XX.X.XXXX znalecký posudok znalca N. H. O. týkajúci sa škody v zásypovej zemine,zo dňa X.X.XXXX znalecký posudok znalca N. A. týkajúci sa škody na ornici, podorničnej vrstve a
dvojročnéhonájmu,azodňaXX.X.XXXXznaleckýposudokznalcaN.A.E.,P.týkajúcisabezdôvodného
obohatenia vyprodukovaných rýb v rybníku. Obdobne sa uvedené týka bezdôvodného obohatenia

pri polointenzifikačnom spôsobe hospodárenia vzniknuté chovom a produkciou rýb, ktoré žalobcovia
požadovali za obdobie dvoch rokov pred doručením výzvy žalovanému v septembri 2022, pričom o
výške sa dozvedeli zo znaleckého posudku znalca N. A. E., P. zo dňa XX.X.XXXX a žalobu podali dňa
24.4.2023, teda lehota v prípade tohto bezdôvodného obohatenia by uplynula najneskôr dňa 15.7.2024.
Je teda zrejmé, že ak žalobcovia doručili žalobu na Okresný súd Bardejov dňa 24.4.2023, realizovali

tak v lehote (ktorá objektívna lehota a teda s ňou zároveň aj subjektívna (náhrada škody) by uplynula
najneskôr dňa 1.1.2024 a v prípade bezdôvodného obohatenia týkajúceho sa chovu a produkcie rýb by
subjektívna lehota uplynula dňa 15.7.2024) a ich nárok podľa názoru súdu premlčaný nie je.

56. Žalovaný v spore namietal len dve skutočnosti a to, že nie je pasívne legitimovaný a že nárok
žalobcov je premlčaný. Pasívnu legitimáciu mal súd preukázanú a taktiež vyhodnotením skutkového

stavu vo vzťahu k zákonným lehotám, ani námietku premlčania nepovažoval za dôvodnú.

57. Žalovaný žiadnym spôsobom v priebehu konania nenamietal výšku spôsobenej škody
a bezdôvodného obohatenia, pričom táto bola riadne objektivizovaná znaleckými posudkami, (žalobcovi
v I. rade ako ohodnotená škoda v zásypovej zemine na jeho podiel na parcele XXX/XX predstavuje sumu

41.738,8257 eur, zaokrúhlene 41.738,83 eur (129.762,47 eur : XXXX m2 x XXXX m2), žalobkyni
v II. rade na jej podiel na parcele XXX/XX pripadá suma 26.257,6314 eur, zaokrúhlene 26.257,63 eur
(129.762,47 eur : XXXX m2 x XXX m2) a žalobkyni v III. rade na jej podiel na parcele XXX/XX pripadá
suma 12.270,5154 eur, zaokrúhlene 12.270,52 eur (129.762,47 eur : XXXX m2 x XXX m2); škoda na
ornici a podorničnej vrstvy vrátane dvojročného nájmu, ako bezdôvodné obohatenie predstavuje pre

žalobcu v I. rade na jeho podiel na parcele XXX/XX pripadá suma 8.266,5167 eur, zaokrúhlene 8.266,52
eur (25.700 eur : XXXX m2 x XXXX m2), žalobkyni v II. rade na jej podiel na parcele XXX/XX suma
5.200,4134 eur, zaokrúhlene 5.200,41 eur (25.700 eur : XXXX m2 x XXX m2) a žalobkyni v III. rade na
jej podiel na parcele XXX/XX suma 2.430,2174 eur, zaokrúhlene 2.430,22 eur (25.700 eur : XXXX m2 x
XXX m2), bezdôvodné obohatenie na chove rýb vo vodnej nádrži, ktoré predstavuje polointenzifikačný

spôsob hospodárenia, u žalobcu v I. rade na jeho podiel na parcele XXX/XX pripadá suma 1.016,3933
eur, zaokrúhlene 1.016,39 eur (3.159,70 eur : XXXX m2 x XXXX m2), žalobkyni v II. rade na jej podiel na
parcele XXX/XX pripadá suma 639,4066 eur, zaokrúhlene 639,41 eur (3.159,70 eur : XXXX m2 x XXX
m2) a žalobkyni v III. rade na jej podiel na parcele XXX/XX pripadá suma 298,8026 eur, zaokrúhlene
298,80 eur (3.159,70 eur : XXXX m2 x XXX m2), preto súd vyhovel žalobe vo výške požadovanej

žalobcami. Rovnako tak súd priznal žalobcom zákonný nárok na úrok z omeškania, ktorý taktiež zo
strany žalovaného namietaný nebol, preto súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznal žalobcom úrok z omeškania z dlžných súm a to od 3.9.2022, teda po uplynutí 7
dňovej lehoty od výzvy žalovanému (žalovaný skutkovo nenamietal túto skutočnosť) na náhradu škody
a bezdôvodného obohatenia zo dňa 24.8.2022.

58. Súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.
Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie
vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý

proces“ Pokračujúc súd poukazuje aj na to, že rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami účastníkov konania. Pokiaľ neboli v odôvodnení uvedené zdôvodnenia na všetky otázky
nastolené účastníkmi konania, súd poukazuje na to, že je postačujúce len tie zdôvodňovať, ktoré majú
pre vec podstatný význam, a to s poukazom na uznesenie ÚS SR z 23.06.2004, III. ÚS 209/04, rozsudok
W. J. z v. Španielsko z 21.01.1999, J. c. Grécko z 29.05.1997, R. c. Francúzsko z 19.02.1998.

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. O nároku na náhradu trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcom, ktorí boli vo veci plne úspešní priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvody na nepriznanie nároku v zmysle § 257 CSP
súd nevzhliadol. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia

na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.