Rozsudok · Incidenčné spory · Judgement

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4Cbi/27/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123204023
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123204023.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. A. XXX XXD., XX-XXX E., F. G., zastúpeného JUDr. Gáborom Szárazom,
advokátom, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému: Správcovská
a konzultačná, k.s., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO:
53 089 570, správca konkurznej podstaty úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO v konkurze, so
sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, zastúpenému JUDr. Tomášom
Szalontayom, advokátom, Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 42 329 388, o určenie právneho dôvodu,
výšky, vymáhateľnosti a poradia popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. Zamieta návrh žalovaného zo dňa 9.8.2023 na prerušenie konania.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.4.2023, doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 27.4.2023, voči
žalovanému domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou pohľadávky do
konkurzného konania úpadcu: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01
Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2R/1/2021, zapísaná
v zozname pohľadávok, a to pohľadávka pod por. č. 567 z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe
NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD, ktorá vznikla vylúčením
žalobcu z členstva v družstve v časti istina vo výške 5.046,83 eura a v časti úroky z omeškania vo výške

458,36 eura je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia ako iná pohľadávka nesporná a
oprávnená. Zároveň sa žalobca domáhal, aby konajúci súd určil, že žalobca má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022, sp.
zn. 2R/1/2021 súd zastavil reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO,
so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, začal konkurzné konanie voči

dlžníkovi: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská 17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO:
36 477 494, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, so sídlom Popradská
17/670, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 477 494, ustanovil správcu: Správcovská a konzultačná,
k.s., so sídlom kancelárie Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 53 089 570. Predmetné uzneseniebolo publikované v Obchodnom vestníku č. 176/2022 dňa 13.09.2022 pod podaním „K053297“, a
teda predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2022. Z uvedeného s poukazom na
§ 28 ods. 4 ZKR k § 203a ods. 1 ZKR nesporne vyplýva, že základná prihlasovacia lehota 45 dní

začala plynúť dňa 15.09.2022 a skončila dňa 31.10.2022 (podľa § 203a ods. 2 ZKR - dôvod skončenia
je, že lehota skončila 29.10.2022, čo je sobota teda nasledujúci pracovný deň bol dňa 31.10.2022).
Taktiež z uvedeného vyplýva, že základná lehota na popieranie s poukazom na § 32 ods. 3 písm.
a/ ZKR skončila dňa 30.11.2022 (lehota od 01.11.2022 do 30.11.2022). Uznesením Okresného súdu
Prešov zo dňa 09.11.2022, sp. zn. 2R/1/2021, súd predĺžil správcovi lehotu na popieranie pohľadávok

o 30 dní. Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 219/2022 dňa 15.11.2022
pod podaním „K066341“, a teda predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2022. Z
uvedeného uznesenia súdu vyplýva, že lehota na popieranie bola súdom správcovi predĺžená od
01.12.2022 do 30.12.2022. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 09.12.2022, sp. zn. 2R/1/2021,
súd predĺžil opakovane správcovi lehotu na popieranie pohľadávok o 30 dní. Predmetné uznesenie
bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 240/2022 dňa 15.12.2022 pod podaním „K072571“, a teda

predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2022. Z uvedeného uznesenia súdu vyplýva,
že lehota na popieranie bola súdom správcovi predĺžená od 31.12.2022 do 29.01.2023. Uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 19.01.2023, sp. zn. 2R/1/2021, súd predĺžil opakovane správcovi
lehotu na popieranie pohľadávok o 30 dní. Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom
vestníku č. 17/2023 dňa 25.01.2023 pod podaním „K004799“, a teda predmetné uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 26.01.2023. Z uvedeného uznesenia súdu vyplýva, že lehota na popieranie bola
súdom správcovi predĺžená od 30.01.2023 do 28.02.2023. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa
22.02.2023, sp. zn. 2R/1/2021, súd predĺžil opakovane správcovi lehotu na popieranie pohľadávok o
30 dní. Predmetné uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 41/2023 dňa 28.02.2023
pod podaním „K010515“, a teda predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2023.

Z uvedeného uznesenia súdu vyplýva, že lehota na popieranie bola súdom správcovi predĺžená
od 01.03.2023 do 30.03.2023. Ustanovený správca doručil právnemu zástupcovi žalobcu (veriteľa)
Oznámenie o popretí pohľadávok podľa ustanovenia § 32 ods. 4 ZKR prípisom zo dňa 31.03.2023,
doručenýmdoelektronickejschránkyprávnehozástupcudňa31.03.2023o22.22hod.Tedajenesporné,
že ustanovený správca doručil právnemu zástupcovi žalobcu „Oznámenie o popretí pohľadávok“ zo

dňa 31.03.2023 po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok, pretože lehota na popieranie správcovi
po opätovných predĺženiach skončila dňa 30.03.2023 o 24.00 hod., pričom správca poprel prihlásenú
pohľadávku veriteľa čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia, a to až dňa 31.03.2023.
Podľaustanovenia§32ods.16ZKR,uplynutímlehotynapopretiepohľadávkysapohľadávkavrozsahu,
vakomnebolapopretá,považujezazistenú.VbodeI.odôvodneniažalobnéhonávrhužalobcanesporne

preukázal, že ustanovený správca doručil právnemu zástupcovi žalobcu (veriteľa) Oznámenie o popretí
pohľadávokpodľaustanovenia§32ods.4ZKRprípisomzodňa31.03.2023,doručenýmdoelektronickej
schránky právneho zástupcu dňa 31.03.2023 o 22.22 hod. Teda je nesporné, že ustanovený správca
doručil právnemu zástupcovi žalobcu „Oznámenie o popretí pohľadávok“ zo dňa 31.03.2023 po uplynutí
lehoty na popieranie pohľadávok, pretože lehota na popieranie správcovi po opätovných predĺženiach

skončila dňa 30.03.2023 o 24.00 hod., pričom správca poprel prihlásenú pohľadávku veriteľa čo do
právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia, a to až dňa 31.03.2023. Žalobca má teda za to,
že pohľadávka žalobcu sa v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Napriek tomu,
že žalobca sa domnieva, že jeho pohľadávka sa uplynutím lehoty na popieranie považuje za zistenú
v celom jej prihlásenom rozsahu do predmetného konkurzného konania vedeného na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. 2R/1/2021, podáva túto žalobu z opatrnosti a odôvodňuje ju nasledovne. Žalobca
si prihlásil v základnej prihlasovacej lehote do konkurzného konania, vedeného na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 2R/1/2021, svoju pohľadávku prihláškou nezabezpečenej pohľadávky. Žalovaný
správca prihlásenú pohľadávku žalobcu poprel čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a
poradia, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v zozname pohľadávok po uplynutí lehoty na popieranie

pohľadávok (zoznam pohľadávok predložený vo formáte excel). S popretím ustanoveného správcu
žalobca nesúhlasí, toto popretie považuje za nedôvodné, nezákonné, ktoré hraničí aj s porušením
povinnosti správcu. Pohľadávku žalobcu, zapísanú v zozname pohľadávok pod č. 567, žalovaný správca
poprel z nasledujúcich dôvodov. Čo sa týka popretia výšky uplatnenej pohľadávky, ust. § 233 a nasl.
ObZ spoločne so stanovami družstva uvádzajú spôsob, akým sa vypočítava hodnota vyrovnacieho

podielu, avšak veriteľ nepredložil a nepreukázal výpočet výšky vyrovnacieho podielu a/alebo spôsob
jehovýpočtu,resp.žiadavydaťto,čoplnil,hocinepreukázal,čoplnil,apretojepotrebnétútopohľadávku
poprieť aj v celom prihlásenom rozsahu čo do výšky. Veriteľ sám uvádza, že jej výšku vyrovnacieho
podielu nevie určiť. Povinnosť preukázať oprávnenosť uplatnenej výšky svojej pohľadávky je výlučne naveriteľovi. Správca naviac poukazuje na to, že veriteľ si nie je oprávnený uplatniť výšku pohľadávky v
rovnakej výške ako je (resp. bol) jeho členský vklad (resp. súčet investičných vkladov), nakoľko v zmysle
zásadyzákazuvráteniavkladu,členskévkladyčlenomdružstvaniejemožnévrátiť(uvedenésavzťahuje

aj na prípadné úroky z členských vkladov). Pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého
obchodného imania družstva, čo je obchodný majetok družstva po odpočítaní záväzkov vzniknutých
družstvu v súvislosti s podnikaním. Veriteľom priložený „certifikát“ bez právneho významu deklaruje len
výšku členského vkladu, je však otázne, či je táto určená správne, pretože zo Zmluvy o majetkovej
účasti v dovolenkovom programe NFD nevyplýva, že by suma, na úhradu ktorej sa veriteľ zaviazal,

bola zároveň členským vkladom, a ak áno, rozhodne nie v celom rozsahu, keďže minimálne v časti sa
považovala za jednorazovú sumu určenú na pokrytie služieb kooperácie s DAE. Správca poukazuje na
viaceré konania o určení neplatnosti prijatých uznesení (členovia predstavenstva a členstvo v družstve
ako také) a z uvedeného dôvodu je vysoko sporné, ktorým veriteľom (resp. vysokému počtu vylúčených
členov) platne aj zaniklo členstvo v družstve, a bez právoplatného ukončenia týchto konaní úpadca
nevie vykonať a správca nevie preveriť výpočet výšky vyrovnacích podielov z dôvodu nekompletného a

najmä sporného zoznamu vkladov členov družstva, od ktorých by bolo možné uvedenú sumu odvodiť.
V každom prípade však nemožno súhlasiť s veriteľom uplatneným nárokom vo výške členského vkladu,
resp. plnení, ktoré družstvu do zániku jeho členstva poskytol. Keďže sa dôvod popretia vzťahuje k
istine (jej výške a právnemu dôvodu, prípadne vymáhateľnosti), je nevyhnutné poprieť aj prihlásené
príslušenstvo, nakoľko sa dôvod popretia vzťahuje aj na prihlásené príslušenstvo. Správca má za to,

že pohľadávka veriteľa by sa mala spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa ust.
§ 28 ods. 5 ZKR, pričom veriteľ si takúto podmienenú pohľadávku neprihlásil. Správca popiera právny
dôvod uplatnenej pohľadávky pre spornosť zániku členstva veriteľa v družstve. Spornosť právneho
dôvodu vzniku pohľadávky veriteľa vniesol aj samotný veriteľ v ním uvedenom právnom dôvode vzniku
pohľadávky v prihláške doručenej správcovi tým, že sám veriteľ uviedol: „Predstavenstvo úpadcu

svojvoľne vylúčilo veriteľa z členstva v družstve svojim rozhodnutím v roku 2020.“, t. j. aj samotný
veriteľ spochybňuje svoj zánik členstva v družstve, čo je predpoklad pre vznik nároku na vyrovnací
podiel. Súčasne je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že na príslušných súdoch prebiehajú konania o
určenie neplatnosti členských schôdzí družstva, rozhodnutia ktorých budú mať vplyv aj na posúdenie
vylúčeníviacerýchčlenovdružstva,pretomásprávcazato,žepohľadávkaveriteľabysamalaspravovať

ustanoveniami o podmienených pohľadávkach podľa ust. § 28 ods. 5 ZKR, pričom veriteľ si takúto
podmienenú pohľadávku neprihlásil. Správca poukazuje aj na viaceré konania o určení neplatnosti
prijatých uznesení (členovia predstavenstva a členstvo v družstve ako také) a z uvedeného dôvodu je
vysoko sporné, či veriteľovi platne aj zaniklo členstvo v družstve, tu je aj dôvod na popretie pohľadávky
čo do vymáhateľnosti. Žalobca zotrváva na skutočnostiach uvedených v prihláške pohľadávok, vrátane

jej príloh, pričom uvádza, že s popretím správcu sa žalobca nestotožňuje, a to z nasledovného dôvodu.
Žalobca si prihlásil do konkurzného konania úpadcu nezabezpečenú pohľadávku z titulu plnení účasti
na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD,
ktorá žalobcovi vznikla vylúčením žalobcu z členstva v družstve a výšku pohľadávky žalobca preukázal
Certifikátom vystaveným úpadcom na meno žalobcu. Predstavenstvo úpadcu v roku 2020 vylúčilo

žalobcu z členstva v družstve rozhodnutím, pričom žalobca sa voči rozhodnutiu o vylúčení z členstva
v družstve odvolal a následne bolo žalobcove odvolanie prerokované na členskej schôdzi družstva
konanej dňa 18.11.2020 a žalobca bol vylúčený uznesením č. 467. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť,
že zánikom jeho členstva v družstve zanikol aj jeho nárok na plnenie účasti v dovolenkovom programe
NFD, t. j. žalobcovi vznikla peňažná pohľadávka, ktorej splatnosť nastala pred začatím, pred povolením

reštrukturalizácie a aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a teda nemôže byť podmienenou
pohľadávkou, ako to uvádza žalovaný správca. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného správcu
v popretí pohľadávky s tým, že sú vedené spory o neplatnosť členských schôdzí, pretože doposiaľ
žiadny súd nerozhodol o tom, že vylúčenie žalobcu z členstva v družstva zo strany úpadcu je neplatné.
V prílohe prihlášky žalobca preukázal jeho vylúčenie z členstva v družstve. Podľa ustanovenia § 233

ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na
vyrovnací podiel. Podľa ustanovenia § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí
pomerom splateného členského vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho
členstva k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich
členstva. Podľa ustanovenia § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu

je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za
účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky
vyrovnacieho podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov,
aj v iných zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročnýmčlenstvom predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. Podľa ustanovenia § 233
ods. 4 Obchodného zákonníka, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch
mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce

účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná
závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na
podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. Podľa ustanovenia § 233 ods. 5 Obchodného
zákonníka, ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanový neurčujú inak. Podľa Článku
15 bod 1 Stanov úpadcu, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací

podiel. Podľa Článku 15 bod 2 Stanov úpadcu, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu(základnéhoaďalšieho)doterajšiehočlena,násobenéhopočtomukončenýchrokovjehočlenstva
k súhrnu splatených členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.
Podľa Článku 15 bod 3 Stanov úpadcu, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého
obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, v ktorom
členstvo zaniklo. Neprihliada sa na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde a iných zabezpečovacích

fondoch. Rovnako sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom
ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje. Podľa Článku 15 bod 4 Stanov úpadcu, právo na
vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej
účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu v ktorom zanikla účasť
spoločníka v spoločnosti alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch

mesiacov odo dňa keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku družstva vzniká len za obdobie
trvania členstva. Podľa Článku 15 bod 5 Stanov úpadcu vyrovnací podiel sa uhrádza v peniazoch
alebo inej vecnej a majetkovej forme. Ak sa vyrovnací podiel vypláca v peniazoch, potom platí: nárok
na výplatu vyrovnacieho podielu nepresahujúci sumu 50. 000 eur je splatný v lehote do 3 mesiacov
od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie v ktorom členstvo zaniklo.

nárok na výplatu vyrovnacieho podielu presahujúci sumu 50.000 eur je splatný v rovnomerných ročných
splátkach, maximálne v lehote 5 rokov od zániku členstva. Podľa Článku 15 bod 6 Stanov úpadcu, ak
členský vklad spočíval v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na družstvo môže byť vyrovnací
podiel splatený vrátením vloženej nehnuteľnosti a to v hodnote, ktorá je evidovaná v majetku družstva v
čase zániku jeho členstva. Ak je nárok na vyrovnací podiel menší než je hodnota vrátenej nehnuteľnosti,

je nadobúdajúci člen povinný uhradiť družstvu rozdiel v peniazoch. Ak bude mať naopak nehnuteľnosť
nižšiu hodnotu než vyrovnací podiel, družstvo je povinné doplatiť rozdiel v peniazoch. Uvedené platí
aj pre prípad, keď členský vklad spočíval v poskytnutí iného vecného plnenia. Družstvo zodpovedá
členovi, ak nakladá s majetkom družstva spôsobom, ktorý by toto vrátenie znemožňoval. K prihlásenému
nároku z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti v

dovolenkovom programe NFD žalobca uvádza, že v súlade so Zmluvou mal nárok využívať apartmány
vo vlastníctve úpadcu alebo nehnuteľnosti sprostredkované spolupracujúcou spoločnosťou s úpadcom.
Žalobca bol vylúčený úpadcom z členstva v družstve pred začatím a pred povolením reštrukturalizácie,
ako aj pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Zánikom členstva žalobcu v družstve úpadcu
žalobcovi zanikol nárok na plnenie účasti v dovolenkovom programe NFD a daná pohľadávka sa stala

peňažnou pohľadávkou. V dôsledku vylúčenia žalobcu z členstva v družstve nemožno na tento jeho
nárok aplikovať ustanovenia Stanov družstva. Preto podľa ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka
má žalobca nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol úpadcovi, a to v peňažnom vyjadrení. Teda
pohľadávka žalobcu nesporne vznikla pred vyhlásením konkurzu ako peňažná pohľadávka, pričom jej
splatnosť nastala pred začatím a pred povolením reštrukturalizácie, ako aj pred vyhlásením konkurzu na

majetok úpadcu. V dôsledku vylúčenia žalobcu z členstva v družstve poukazuje žalobca na skutočnosť,
že má nárok na vrátenie plnenia, ktoré poskytol úpadcovi, a to v peňažnom vyjadrení, s poukazom
na vyššie citované ustanovenia § 233 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj s poukazom
na citované ustanovenia Stanov úpadcu. Nestotožňujeme sa s popretím žalovaného správcu v časti
popretie prihláseného poradia, pretože podľa § 32 ods. 1 ZKR správca nemôže poprieť pohľadávku

čo do poradia. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje popretie prihláseného poradia za nedôvodné a
neúčinné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je žalobca toho právneho názoru, že nárok žalobcu
je dôvodný čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia.

3. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 9.8.2023, okrem iného uviedol, že žalovaný

nesúhlasí s podanou žalobou, ktorá je nedôvodná, a túto z nižšie uvedených dôvodov navrhuje súdu
zamietnuť(popretiepohľadávkybolodôvodné).Podstatouprvéhoprostriedkuprocesnéhoútokužalobcu
je názor žalobcu, že žalovaný v pozícii správcu majetku úpadcu nepoprel pohľadávku žalobcu v lehote,
ktorá je určená Zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorýchzákonov (ďalej aj „ZKR“) na popieranie pohľadávok, a preto sa táto považuje za zistenú v celom rozsahu.
Túto argumentačnú líniu žalobcu považuje žalovaný za nedôvodnú a účelovú, nakoľko žalobca poprel
pohľadávky žalobcu v ZKR predpísanej lehote. Žalobca uvádza, že lehota na popieranie pohľadávok

uplynula (poslednou minútou tohto dňa) dňa 30.03.2023, pričom popretie pohľadávky mu bolo doručené
až dňa 31.03.2023 (deň po), a teda jeho pohľadávka sa považuje zistenú. Tento výklad ust. § 32 v časti
popierania pohľadávok zo strany žalobcu je nesprávny. Na tomto mieste je potrebné poukázať na ust.
§ 32 ods. 9 ZKR: „Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom
žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde

vočivšetkýmtýmtoosobámdo30dníoddoručeniapísomnéhooznámeniasprávcuopopretípohľadávky
veriteľovi, inak zanikne“. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že len určuje okamih,
kedy vznikne prvýkrát (actio nata) právo veriteľa na uplatnenie žaloby o určenie popretej pohľadávky.
Predmetné ustanovenie neustanovuje moment hmotného práva, v ktorom správca je povinný poprieť
pohľadávku a predmetné oznámenie o popretí zároveň aj doručiť. V tomto smere je preto potrebné
rozlišovať dve základné skutočnosti (ktoré nie sú totožné), a to hmotnoprávne účinky lehoty vo vzťahu

k správcovi na popretie pohľadávky a procesnoprávne účinky lehoty vzniku práva veriteľa na podanie
žaloby (vznikajú doručením, lehota je však rovnako hmotnoprávna). Účinky popretia pohľadávky (podľa
hmotného práva) nastávajú zapísaním popretia do zoznamu pohľadávok, pričom tento zápis má účinky
popretia pohľadávky (veriteľovi však stále nevzniklo právo na podanie tzv. incidenčnej žaloby, keďže to
mu vzniká až doručením oznámenia správcu o popretí pohľadávky). Správca teda zapísal popretie do

zoznamu pohľadávok a následne oznámil veriteľovi (žalobcovi) v súlade so ZKR, že jeho pohľadávka
bola popretá. O uvedenom správnom postupe žalovaného ako správcu majetku úpadcu svedčí aj ust.
§ 32 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v zmysle ktorej: „Po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok sa v kancelárii správcu v

nasledujúcich troch dňoch doplnia v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú
uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok za zistené (§ 32 ods. 17 piata veta a § 124 ods. 2 tretia
veta zákona). Takto doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých pohľadávok sa v zákonnej
lehote doručí súdu (§ 32 ods. 3 a § 123 ods. 4 zákona).“ Z uvedeného jasne vyplýva, že lehota na
popieranie pohľadávok a doručenie oznámenia o popretí pohľadávok nie sú totožné, nakoľko každá

z nich má iný právny význam. Pohľadávka žalobcu bola popretá v lehote určenej podľa ZKR, pričom
tomuto následne vzniká len právo na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Okrem vyššie
uvedenej argumentácie žalobcu však predovšetkým žalovaný poukazuje aj na tú skutočnosť, že lehota
na popieranie pohľadávok bola zachovaná práve na deň 31.03.2023. V zmysle ustanovenia § 199 ods.
1 a ods. 9 ZKR: „Ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia a iné písomnosti súdu sa v konaniach

podľa tohto zákona doručujú ich zverejnením v Obchodnom vestníku; to platí rovnako aj pre písomnosti,
ktoré sa majú zverejniť podľa osobitného predpisu. Uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom
vestníku, sa zverejňuje bez odôvodnenia. Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho
rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia
alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona

zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň
po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.“ V zmysle ust. § 203a ods. 2 ZKR: „Ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.“
Uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 07.09.2022 sp. zn.: 2R/1/2021 o vyhlásení konkurzu bolo
zverejnené v čiastke Obchodného vestníka SR č. 176/2022 dňa 13.09.2022. Lehota na popieranie

pohľadávok bola predlžená (vrátané zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok) Uznesením Okresného
súdu Prešov zo dňa 09.11.2022, Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 09.12.2022, Uznesením
Okresného súdu Prešov zo dňa 19.01.2023 a Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.02.2023.
V prípade lehoty na prihlasovanie pohľadávok (45 dní), táto pripadla na víkend a z vyššie uvedeného
vyplýva, že lehota sa následne aj posunula na najbližší pracovný deň (a teda aj zákonná lehota na

popieranie pohľadávok). Rovnako v rámci zákonnej lehoty na popieranie pohľadávok a následných
4 predĺžených lehôt na popieranie pohľadávok súčasne došlo k pripadnutiu tejto lehoty na víkend,
čo rovnako spôsobilo posunutie lehoty na najbližší pracovný deň, pričom predlženie lehoty a účinky
uznesenia súdu nastávajú po uplynutí predošlej lehoty na popieranie pohľadávok. Vzhľadom na všetko
vyššieuvedenémážalovanýzato,žeakosprávcapoprelpohľadávkyzákonnýmspôsobomavzákonnej

lehote. Za zmätočnú preto považujeme argumentáciu žalobcu s odkazom na ust. § 32 ods. 16 ZKR,
zmysle ktorého uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola
popretá,považujezazistenú.Rovnakozazmätočnúpovažujemesamotnúpredmetnúincidenčnúžalobu
žalobcu, ak ten je toho názoru, že jeho pohľadávka sa považuje zistenú. Na predmetnom popretípohľadávky žalobcu z uvedených dôvodov žalovaný naďalej trvá, keďže pohľadávky sú nielenže sporné
(vzhľadom na prebiehajúce spory, okolnosti uvádzané v prihláške) ale aj v zásade nepreskúmateľné tak,
ako tieto prihlásil žalobca. Prvou spornou skutočnosťou, ktorá bola dôvodom na popretie pohľadávky

žalobcu, je dostatočné nepreukázanie výšky pohľadávky, ktorú si žalobca prihlasuje do konkurzného
konania. Žalobca ako veriteľ hodnoverným spôsobom nepreukázal výšku svojej pohľadávky tak, ako to
vyžaduje Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „ObZ“). Prvú zmätočnosť a zrejmý dôvod
na popretie vidí žalovaný v tom, že žalobca ako veriteľ v prihláške si „prihlasuje“ viaceré právne dôvody
najprv (v prihláške) plnenie na účasti na dovolenkovom programe NFD podľa Zmluvy o majetkovej

účasti na dovolenkovom programe (čo sa javí ako štandardný záväzkový vzťah), následne (v prihláške)
spomína vylúčenie z družstva. Žalobcov diapazón právnych dôvodov, rôznych možností výpočtu súm či
zmätočnosti pri prihlasovaní len zvyšuje spornosť prihlasovaných pohľadávok a žalovaný ako správca
bol povinný tieto prihlášky z tohto dôvodu poprieť. Ak žalobca tvrdí, že jeho účasť už zanikla je potrebné
tento vzťah posudzovať podľa ust. § 233 ods. 1 až 5 ObZ spoločne so stanovami družstva. Stanovy
družstva na ktoré odkazuje žalobca, sú však v zásade totožné so zákonnou úpravou. K tomu teda

žalovaný odkazuje na relevantnú právnu úpravu. Právna úprava presne ustanovuje spôsoby určenia
výšky vyrovnacieho podielu a síce, že je potrebné tento určiť týmto pomerom s odkazom na stav
čistého obchodného imania. Hlavnou argumentačnou líniou žalobcu s ohľadom na správne určenie
výšky pohľadávky, je práve odkaz na tzv. Certifikát. Tu je však potrebné uviesť, že tento Certifikát
mal súvislosť s predmetným dovolenkovým programom, čo však nie je možné stotožňovať s členským

vkladomaužvôbecniejemožnéuvedenézamieňaťsvýpočtomvýškyčlenskéhovkladupodľaust.§233
ObZ.Tentocertifikátjetakzrejmebezprávnehovýznamu,keďženejdeourčeniečlenskéhovkladupodľa
pravidiel určených v ust. § 233 ObZ, pričom naviac je otázna aj takto určená výška. Vysoká spornosť
predmetného Certifikátu spočíva aj v tom, keďže minimálne v časti sa považovala za jednorazovú
sumu určenú na pokrytie služieb spojených s týmto dovolenkovým programom, čo sa nepovažuje za

členský vklad. Správcovi ako žalovanému tak nebola bez pochybností preukázaná výška vyrovnacieho
podielu. Akékoľvek iné práva, povinnosti či iné hodnoty spojené s členským vkladom (napr. vyplývajúce
z dovolenkových programov) nie je možné zamieňať s právom na vyrovnací podiel per se. Per analogiam
si dovoľuje žalovaný odkázať na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/153/2000:
„ Vyrovnací podiel a tzv. zostatková hodnota členského podielu v bytovom družstve sú úplne odlišné

právne kategórie, pričom obidve nie je možné stotožniť s členskými právami a povinnosťami spojenými
s užívaním družstevného bytu.“ Žalobca ako veriteľ nielenže nepreukázal výšku tohto vyrovnacieho
podielu, ale neuviedol ani spôsob tohto výpočtu. Aj pri prihlasovaní pohľadávok v konkurze platí zásada
dominus litis a Vigilantibus iura scripta sunt, a teda žalovaný nemôže nahrádzať úlohu žalobcu ako
veriteľa pri prihlasovaní pohľadávok a túto určiť za neho. Povinnosť uviesť správnu výšku vyrovnacieho

podieluatútoajpreukázať(napr.sodkazomnasprávnyspôsobvýpočtupodľaust.§233ObZ)jevýlučne
v gescii žalobcu (veriteľa). Žalovaný aj naviac poukazuje na to, že žalobca v pozícii veriteľa si nie je
oprávnený uplatniť výšku pohľadávky v rovnakej výške ako je (resp. bol) jeho členský vklad (resp. súčet
investičných vkladov), nakoľko v zmysle zásady zákazu vrátenia vkladu, členské vklady členom družstva
nie je možné vrátiť (uvedené sa vzťahuje aj na prípadné úroky z členských vkladov). Samotný žalobca

pri tom mal pochybnosti o výške svojho vkladu. Dôvod popretia čo do výšky je potrebné vzťahovať
aj na prihlásené príslušenstvo. Z dôvodu nepreukázania zániku zmluvy, nie je možné následne ani
určiť výšku príslušenstva pohľadávky Z dôvodu vysokej spornosti prihlásených pohľadávok žalobcom,
bol správca povinný tieto poprieť aj čo do poradia z tohto dôvodu, že takáto pohľadávka by sa mala
spravovať ustanoveniami o podmienených pohľadávkach (ust. § 28 ods. 5 ZKR). Správca odôvodňuje

uvedené popretie z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní o určenia neplatnosti členských schôdzí
úpadcu. Výsledok týchto sporov bude mať význam predovšetkým pre určenie platnosti úkonov týchto
osôb. Nakoľko má význam určenie, či členské schôdze nie sú neplatné, a teda táto otázka má význam
aj pre toto konanie, v súlade s ust. § 164 CSP navrhuje žalovaný, aby sa predmetné konanie prerušilo
až do právoplatného skončenia týchto konaní o určenie neplatnosti rozhodnutí členských schôdzí. V

otázke právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky žalovaný vidí rovnako vysokú spornosť, a to najmä z
dôvodu viacerých konaní o určení neplatnosti prijatých uznesení a z dôvodu nepreukázania ukončenia
trvania zmluvy. Z dôvodu viacerých konaní o určení neplatnosti prijatých uznesení bolo sporné, kto na
jednej strane bol oprávnený konať v mene družstva a kto na druhej strane bol, resp. nebol členom
družstva.Rovnakosamotnýžalobcaspochybňujesvojevylúčenie(slovnéspojenia„svojvoľnévylúčenie“

a množstvo sporov o určenie neplatnosti). Ak samotný žalobca najprv rozporuje svoje vylúčenie a
následne si prihlasuje pohľadávku z tohto dôvodu, takáto skutočnosť je sporná a správca je povinný
postupovať v súlade so ZKR a túto pohľadávku poprieť. Správca odôvodňuje uvedené popretie čo
do vymáhateľnosti z dôvodu prebiehajúcich súdnych konaní o určenia neplatnosti členských schôdzíúpadcu. Výsledok týchto sporov bude mať význam predovšetkým pre určenie platnosti úkonov týchto
osôb. Nakoľko má význam určenie, či členské schôdze nie sú neplatné, a teda táto otázka má význam aj
pre toto konanie, v súlade s ust. § 164 CSP navrhuje žalovaný, aby sa predmetné konanie prerušilo až do

právoplatného skončenia týchto konaní o určenie neplatnosti rozhodnutí členských schôdzí. Vzhľadom
na všetko doteraz uvedené je zrejmé, že žalobcova pohľadávka je sporná vo všetkých smeroch a v
zmysle ust. § 32 ods. 1 ZKR, správca bol povinný pohľadávku žalobcu poprieť. Žalobca tak vôbec
nepreukázal, že mu vzniklo právo peňažnej pohľadávky, pričom žalobca súčasne na viacerých miestach
zamieňa plnenia zo Zmluvy o majetkovej účasti na dovolenkovom programe s právom na vyrovnací

podiel. Žalobca ako veriteľ môže mať len jeden právny dôvod na prihlásenie pohľadávky, pričom pri
práve na vyrovnací podiel sú pravidlá určené v ObZ (prípadne stanovách) a v prípade iných plnení sú
zase pravidlá na určenie peňažnej pohľadávky vždy iné, podľa druhu a výšky plnenia. Žalobca tieto
pojmy a skutočnosti neustále zamieňa a správca bol povinný tieto skutočnosti poprieť z dôvodu ich
spornosti(obdobnýproblémakonapr.vsúvislostisodstúpenímodzmluvyjevinýchžalobcompodaných
incidenčných žalobách). Čo sa týka popretia pohľadávky čo do poradia, na tejto skutočnosti žalovaný

zotrváva, nakoľko nemožno pripustiť, aby poradie pohľadávok bolo nepopreteľné, ako to vyplýva z
argumentácie žalobcu. Na záver si dovoľuje žalovaný namietnuť navrhovaný petit žalobcu, ktorý je podľa
jeho názoru nevykonateľný z dôvodu, že evokuje určenie právnej skutočnosti, čo nie je predmetom
incidenčného konania.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 23.9.2024, okrem iného uviedol, že výška
uplatnenej pohľadávky je preukázaná certifikátom, ktorý potvrdzuje prijatie plnenia zo strany veriteľa
a v danom prípade ide o nespochybniteľný dokument, ktorý vydalo posledné platné predstavenstvo
družstva úpadcu. V danom prípade si veriteľ prihláškou a aj žalobným návrhom neuplatňuje vyrovnací
podiel, ale uplatňuje nárok z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o

majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotnej prihlášky,
ako aj žaloby, a potvrdzuje to aj prípis (druhá strana prípisu nazvaného ako výpočet vyrovnacieho
podielu), ktorý súdu žalobca predkladá v prílohe tohto vyjadrenia. Z predloženého dôkazu je zrejmé
a nesporné, že žalobca ako veriteľ po tom ako bol vylúčený z členstva v družstve (rozhodnutím
predstavenstva úpadcu v roku 2020, pričom vylúčenie žalobcu bolo následne potvrdené na členskej

schôdzi konanej v dňoch 17.-18.11.2020 uznesením č. 467), čím daný skutkový stav prestal podliehať
Stanovám NFD, ale riadi sa Obchodným zákonníkom. Daným okamihom vznikol veriteľovi nárok na
finančné plnenie. Ak súd dospeje k právnemu názoru nesprávnej formulácie výroku, aj napriek tomu, že
žalobca má za to, že tento je vykonateľný a spĺňa požiadavky na to, aby žalobe bolo vyhovené v celom
rozsahu, poukazuje žalobca súdu na judikát R-14/2021 - uznesenie NS SR, sp. zn. 7Cdo/268/2019

zo dňa 25.11.2020, a to: „súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní pokračovať, ak
je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Je totiž vecou súdu, aby v zmysle zásady
„iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatňovaného nároku. Pre analýzu právneho vzťahu strán
a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý
žalobkyňa vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je tak rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu

majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu. Súd je viazaný petitom žaloby po
obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcov v
spore.“ Z uvedeného je možné vyvodiť záver, že súd prvej inštancie je oprávnený preformulovať petit
žalobného návrhu tak, aby bol v súlade so skutkovými tvrdeniami uvádzanými žalobcom v predmetnom
spore. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu dožadoval od reštrukturalizačného správcu,

dlžníka, ako aj ustanoveného správcu úpadcu o výpočet jeho pohľadávky. Žalobca priamuje pozornosť
súdu najmä na žiadosti zo dňa 01.10.2022, žiadosť zo dňa 08.10.2022, žiadosť zo dňa 11.10.2022
a žiadosť zo dňa 13.10.2022, ktorými žiadal ustanoveného správcu Správcovská a konzultačná, k.
s., aby právnemu zástupcovi početných vylúčených členov družstva zaslal vypočítaný členský vklad
toho, ktorého člena družstva. Na predmetné žiadosti ustanovený správca reagoval prípisom zo dňa

11.10.2022, v ktorom uviedol, že nedisponuje údajmi potrebnými na výpočet vyrovnacieho podielu toho,
ktorého vylúčeného člena družstva a ani požadovaným informáciami k výpočtu vyrovnacieho podielu a
iných plnení. Predmetný správca bol aj správcom, ktorý vyhotovil úpadcovi reštrukturalizačný posudok
a tento správca v Prílohe č. 4 reštrukturalizačného posudku preložil záväzky dlžníka, z ktorých mimo
iné vyplýva, že ku dňu vypracovania posudku, ktorý vychádzal z účtovnej závierky k 31.12.2020 účtoval

o vyrovnacích podieloch a iných plnení vylúčených členov k 05.12.2020 spolu sumu 410.913,65 eura
(sumu 298.575,72 eura a sumu 112.337,93 eura = 410.913,65 eura). Teda tvrdenie správcu v prípise
zo dňa 11.10.2022 je zavádzajúce, nepravdivé a takého konanie (uvádzanie neprávd) považuje za
konania správcu v rozpore so záujmami veriteľov úpadcu. Ustanovený žalovaný správca má k dispozíciiúčtovníctvo úpadcu a v tomto konkurznom konaní nekoná s odbornou starostlivosťou, účelovo poprel
pohľadávky veriteľov, t. j. aj žalobcu napriek tomu, že má vedomosť o existencii nároku žalobcu. K
Zmluve o prevode členského vkladu na Tradičné družstvo, ktoré bolo súdu predložené v prílohe žaloby

žalobca uvádza, že týmto dôkazom chcel poukázať na konanie zo strany úpadcu, ktorý daný prevod
členského vkladu v zmysle predmetnej zmluvy považuje za neplatný pre neudelenie súhlasu s prevodom
členského vkladu tak ako si to vyžadujú Stanovy NFD. Z uvedeného dôvodu žalobca s prihliadnutím
na vyššie uvedené skutočnosti si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania, keďže na prevod
členského vkladu jej nebol udelený súhlas úpadcu. Súdu žalobca taktiež predkladá prípis - uznanie

záväzkov NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, ktorým poslední platní členovia predstavenstva úpadcu
(keďže následne boli prijaté uznesenia, ktorými dochádzalo k zmene v predstavenstve úpadcu, pričom
tieto sú predmetom súdneho prieskumu v rámci súdnych konaní, o čom má vedomosť aj súd z vlastnej
úradnej činnosti) uznávajú záväzky veriteľov v konkurznom konaní, ktorých zastupuje JUDr. Gábor
Száraz, advokát, a to z dôvodu, že zároveň predložili výpočet vyrovnacích podielov vylúčených členov
družstva,pričomprijehozostavenívychádzalizevidenciečlenovavkladovnachádzajúcejsavdatabáze

crm.nfd.sk, ktorou disponuje p. B. H. ako riaditeľ úpadcu, ktorý je naďalej v pracovnom pomere u
žalovaného úpadcu v pracovnom zaradení riaditeľ. Ak bude súd toho názoru, že nie je preukázaný
nárokžalobcu,prípadnejehovýška,žalobcanavrhuje,abyzaúčelomoboznámeniafungovaniasystému
plnení účasti na dovolenkovom programe, vedenia evidencie členov, vedenia a vydávania certifikátov
a pod. bol vykonaný dôkaz výsluchom B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. E. XXXX/XXX, XXX XX

J. K., ktorý zastáva funkciu riaditeľa úpadcu, a to s poukazom na rozsudok Okresného súdu Poprad
zo dňa 09.03.2022, sp. zn. 11Cpr 14/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
26.09.2023, sp. zn. 2CoPr/2/2020. Taktiež súdu žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Obdo/70/2016, v zmysle ktorého: „V súvislosti s otázkou incidenčného konania najvyšší
súd poukazuje na nález ústavného súdu z 11.09.2014, č. k. II. ÚS 409/2013-49. V zmysle záverov

ústavného súdu úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky
súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom,
či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnostiam vylučujúcim pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.
Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a

v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej
jeho šírke a hĺbke“. Ak súd nahliadne do popieracieho prejavu správcu, správca žiadnym spôsobom
nerozporuje úpadcom vystavený certifikát, pretože úpadcovi je zrejmé a známe, že jediným dôkazom
preukazujúcim výšku plnení zo strany žalobcu, je práve tento vystavený certifikát. Samotný správca
v popieracom prejave uviedol, že daný certifikát deklaruje výšku členského vkladu. Ďalej správca v

popieracom prejave poukazuje na prípadnú spornosť ukončenia členstva v družstve, avšak v spore je
nesporné,žežalobcabolvylúčenýzčlenstvavdružstvedňa18.11.2020,rozhodnutímč.467,pričomtúto
skutočnosť žalovaný správca ani v predmetnom spore nerozporoval. Preto v tomto rozsahu popierací
prejav správcu neobstojí. Súd má v konaní zisťovať, či správca mal dôvod na popretie, avšak v danej
súvislosti by musel správca preukázať, že konal v zmysle § 32 ods. 1 ZKR a vlastným skúmaním dospel

k iným záverom ako sú uvedené v prihláške, no správca poprel pohľadávku bez vlastného skúmania,
keďže správca disponuje s výrokom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 5Cb/5/2020, ktorý rozhodol
o neplatnom predstavenstve, ktoré vylúčilo žalobcu z družstva úpadcu, a teda mal skúmať, s kým
žalobca uzatvoril predmetné zmluvy, na základe, ktorých vznikli predmetné pohľadávky a mal si overiť
skutočnosti uvedené v prihláške pohľadávky. Teda z uvedeného vyplýva, že správca mal kontaktovať

p. B. H., ktorý uzatváral zmluvy s veriteľmi, bol autorom projektu družstva NFD a zakladateľom NFD
a posledným právoplatným štatutárnym orgánom úpadcu. Aj z daného dôvodu má žalobca za to,
že je nevyhnutné v konaní vypočuť danú osobu. Správca vyššie uvedené konanie neučinil, pričom
nedisponoval žiadnymi dátami a ani informáciami o prihlásených pohľadávkach, čo malo za následok
nekvalifikované popretie pohľadávky. Súdu žalobca taktiež predkladáme ako dôkaz videozáznam z

priestorov sídla úpadcu NAŠE FINANČNÉ DRUŽSTVO, nachádzajúcich sa na adrese Popradská
670/17, 064 01 Stará Ľubovňa, z ktorého nesporne vyplýva, že pri odovzdávaní priestorov vydražiteľom
nehnuteľností v konkurznom konaní úpadcu Eco Energy Point s.r.o. (dcérska spoločnosť družstva)
boli v pivničných priestorov nájdené šanóny označené ako zoznam členov družstva, šanóny označené
ako prihlášky členov družstva, ako aj šanóny označené ako účtovníctvo družstva, ktoré po otvorení

neobsahovali žiadne dokumenty, t. j. žiadny zoznam členov, žiadne prihlášky členov a žiadne účtovné
doklady a pod. Z uvedeného teda vyplýva, že tieto dokumenty boli odcudzené neznámou osobou, a
teda úpadca a ustanovený správca úpadcu nedisponujú úplným zoznamom členov družstva, vrátane
ich členských vkladov a dokumentami o iných plneniach členov. Zo strany neplatného predstavenstvaúpadcu došlo k ich úmyselnému odcudzeniu, aby zmarili uspokojenie vylúčených členov družstva, ktorí
svojimi členskými vkladmi prispeli k majetku úpadcu, ktorý je zapísaný v súpise všeobecnej a oddelenej
podstaty majetku úpadcu. K podstatnému porušeniu Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom

programe NFD chce žalobca uviesť, že práve zo strany žalovaného úpadcu došlo k jej podstatnému
porušeniu v okamihu, keď vylúčil žalobcu uznesením č. 467, prijatom na členskej schôdzi konanej v
dňoch 17.- 18.11.2020. Vylúčeniu predchádzalo to, že rozhodnutím predstavenstva úpadcu bol žalobca
vylúčený, avšak ten sa odvolal, pričom jeho vylúčenie bolo potvrdené práve uvádzaným a preukázaným
uznesením č. 467. Taktiež súdu žalobca predkladá e-mailovú komunikáciu medzi viacerými veriteľmi

(ktorí si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní a ktorí sú stranami v iných sporoch o určenie
popretých pohľadávok vedených na Okresnom súde Prešov), z ktorej vyplýva, že bol to práve žalovaný,
ktorý odmietal poskytnúť plnenie v zmysle predmetnej zmluvy. Následne žalovaný správca nepoukazuje
na konkrétne dôvody neplatnosti odstúpenia od zmluvy NFD PV. Žalovaný správca až v priebehu sporu
začal poukazovať na to, že tu nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy, avšak žiadnym spôsobom nepoprel
doručenie odstúpenia žalobcom od zmluvy NFD PV, ktoré bolo úpadcovi doručené dňa 03.11.2020. Ak

žalovaný správca poprel pohľadávku len z dôvodu, že nebolo preukázané ukončenie trvania Zmluvy o
majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD, avšak žalobca túto skutočnosť nielenže preukázal
v prílohe prihlášky, ale aj v samotnej žalobe, je potrebné pohľadávku žalobcu považovať za nespornú.
V predmetnom konaní nie je povinnosťou súdu skúmať, či boli naplnené dôvody odstúpenia od zmluvy,
pretože žalovaný správca v popretí pohľadávky žiadnym spôsobom nerozporoval dôvodnosť odstúpenia

(žalovanýsprávcapoukazujelenna„ktorýmúkonomakedydošlo“kodstúpeniu).Kspornostiodstúpenia
sa mal vyjadriť písomne úpadca v čase odstúpenia priamo žalobcovi, aby dané odstúpenie napadol a ak
by bolo sporné tak to mohli riešiť súdnou cestou v osobitnom konaní. Dodnes však odstúpenie úpadca
nenapadol, a preto je potrebné vychádzať z faktu, že odstúpenie nebolo napadnuté a je teda platné a
nie je možné ho retrospektívne zneplatniť a tváriť sa, že žalobca podal nesprávne svoju pohľadávku. V

tejto súvislosti žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/70/2016, ktorý
uviedol, že: „Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v
incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty
(zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať
nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom

rozsahu za zistenú. Opačný postup súdu spočívajúci v preskúmavaní existencie prihlásenej pohľadávky,
ak bola správcom popretá len jej vymáhateľnosť a správca ju nepoprel čo do dôvodu, by totiž nahrádzal
nečinnosť správcu, čo je neprípustné (§ 32 ods. 1, ods. 5 a ods. 17 ZKR) a aj v rozpore s čl. 2
ods. 2 ústavy, nakoľko Zákon o konkurze preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje správcovi
a nie konkurznému súdu. Správca nemôže zodpovednosť za svoju nečinnosť prenášať na konkurzný

súd.“ Preto skúmanie spornosti dôvodu zo strany súdu prvej inštancie, ktoré neboli namietané druhou
stranou sporu, t. j. správcom úpadcu, považuje žalobca za konanie v rozpore so zákonom a nad rámec
zákona, v neprospech žalobcu, pričom je nesporné, že v tomto rozsahu žalovaný správca nenamietal
spornosť skutočností uvádzaných žalobcom v prihláške pohľadávky. Žalobca je fyzickou osobou, je
osobou chránenou pred nekalým konaním právnickej osoby, ktorá obdržala od fyzickej osoby početné

plnenia finančných prostriedkov v rámci dovolenkového programu, avšak po obdržaní daných plnení
žalovaný úpadca žiadne plnenie pre žalobcu neučinil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda je
nesporné, že žalovaný porušil predmetnú zmluvu, odmietol poskytnúť, resp. čerpať aj žalobcovi plnenie
tzv. dovolenky, a teda žalobca preukázal opodstatnenosť svojho nároku.

5. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 27.9.2024, okrem iného uviedol, že žalovaný
opakovane vznáša námietku sudcovskej koncentrácie konania ku všetkému, čo sa týka pohľadávky
žalobcu a bolo doručené po základnej prihlasovacej lehote z dôvodu, že konanie (a pohľadávka)
sa skoncentrovala uplynutím lehoty na prihlasovanie. Všetky tieto údaje mali byť doručené spoločne
s prihláškou a nemôžu byť posudzované ex post (inak by správca nemal ani možnosť ex post

prieskumu, keďže má ustanovenú lehotu na popieranie pohľadávok - zmaril by sa zmysel popieracieho
prejavu a prieskumu). Čo sa týka dodatočne doručených podkladov, a teda uznanie záväzku, či
výpočet vyrovnacieho podielu, tieto považuje žalovaný za tendenčné (okrem namietnutia sudcovskej
koncentrácie konania), keďže dochádza k uznávaniu záväzku a určitých výpočtov až po pojednávaní
v obdobných veciach (žalobca si prispôsobuje procesné prostriedky). Aj z dátumu je zrejmé, že tieto

boli vyhotovené ex post a ich účelom je odôvodniť postup žalobcu, ktorý nevie vypočítavať a správne
určiť právny dôvod pohľadávok. Za účelové žalovaný považuje napr. tvrdenie, že výpočet vyrovnacieho
podielu sa netýka (špeciálne) dovolenkového programu. Tento dokument bol účelovo vypracovaný na
účely týchto pojednávaní. Žalobca zamieňa dovolenkové programy (a rôzne práva z toho vyplývajúce) sčlenstvom družstve. Tieto dôkazy sú neprípustné, keďže sú doručené v rozpore s koncentráciou konania
(i), doručené sú osobou, ktorá je zastupovaná v sporoch s totožným advokátom (je tu pochybnosť
o hodnovernosti daných údajov), (ii) a predovšetkým aj v týchto vyjadreniach je evidentné, že sa

nepostupuje podľa ObZ v otázke výpočtu (napr. neoveriteľné počty členov, splatené vklady a pod.) (iii).
Jediným, kto disponuje údajmi (aj to z akéhosi CRM systému bez právneho významu) je práve p. B. H.,
ktorý má rovnako prihlásené pohľadávky, a teda tu je očividná zaujatosť v tejto veci a tieto údaje nie je
možné overiť. Okrem uvedeného žalovaný nemá ani za preukázané (vzhľadom na veľký počet sporov),
kto je aktuálnym štatutárnym orgánom úpadcu. Dôvodná obava z nezaujatosti daných výpočtov a

uznaniazáväzkovjenasledovnébiankouznaniezáväzku:„NAŠEFINANČNÉDRUŽSTVOtýmtouznáva
záväzokdružstvavovýškeprihlásenejpohľadávky,ktoréprihlásiliveriteliaevidovanívzoznameveriteľov
v konkurze 2R/1/2021, ktorých zastupuje JUDr. Gábor Száraz.“ Takémuto dôkaznému prostriedku
nemôže byť poskytnutá právna ochrana a prihliadať na neho ako na zákonný dôkaz. Rovnako v zmysle
ust. § 44 ods. 1 ZKR: „Právne úkony úpadcu urobené počas konkurzu, ak ukracujú majetok podliehajúci
konkurzu, sú voči jeho veriteľom neúčinné ; tým nie je dotknutá ich platnosť.“ Za zmätočné (nie len v

tomto aj v iných prípadoch) považuje žalovaný tvrdenia, kde najprv členovia popierajú svoje vylúčenie,
potom sa spomínajú podané žaloby o určenie neplatnosti a následne sa spomína ešte aj prevod
členského vkladu. Uvedený postup žalobcu len dotvára obraz o zmätočnosti a dôvodnosti popretia
jeho pohľadávok, keďže správca je povinný poprieť pohľadávky, ktoré sú sporné. K právnemu dôvodu
(dovolenkový program, vylúčenie a pod.) prihlásených pohľadávok naďalej žalovaný uvádza, že žalobca

si zamieňa a uplatňuje rôzne právne dôvody (nie je možné zamieňať vklad a práva spojené s členstvom
v družstve). O zrejmej zmätočnosti podanej žaloby svedčí aj odkaz na judikát R-14/2021, z ktorého
uplatnenia je zrejmé, že žalobca naďalej nevie (resp. neskôr zistil, že uplatní iný spôsob procesného
útoku) uplatniť svoj nárok. Uvedené rozhodnutie nie je uplatniteľné na daný prípad, keďže jeho účelom
bola formálna náprava žalobného petitu a nie hľadanie práva žalobcu. V odôvodnení je uvedené: „ak je

z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje“, avšak na viacerých miestach žaloby a prihlášky je
zrejmé, že žalobca sporne uplatňuje viacero právnych dôvodov, ktoré si navzájom zamieňa, a ani jeden
tento právny dôvod nebol zákonným spôsobom preukázaný. Zmyslom uvedeného rozhodnutia nie je
nachádzať právo žalobcu. Incidenčný spor nie je typickým určovacím sporom, keďže predmet sporu
je zadefinovaný dvoma veličinami a síce prihláškou pohľadávky a následným popieracím prejavom.

Následné formálno - technické úpravy žalobného petitu s tým nemajú nič spoločné. Posudzovať sa má
len to, či popierací prejav správcu obstojí oproti informáciám uvedeným v prihláške pohľadávky. Aj z
tohto dôvodu sú neprípustné neskoršie výpočty (aj keď aj tie sú nepreskúmateľné), či neskoršie uznania
záväzku (kde je pochybnosť o ich nezaujatosti). Za ďalšiu zmätočnosť vyplývajúcu z vyjadrenia žalobcu
žalovaný považuje to, že podľa žalobcu správca mal vypočítať výšku vyrovnacieho podielu (to však nie

je úlohou správcu v konkurznom konaní) a to podľa podkladov, ktoré predložil. Nielenže správca nemá
povinnosť tohto výpočtu (a teda táto argumentácia je zbytočná), ale predovšetkým aj samotný žalobca
mal k dispozícii všetky podklady (podľa jeho tvrdenia), no rozhodol sa prihlásiť pohľadávku spôsobom,
ktorý je nepreskúmateľný a sporný.

6. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 9.5.2025, okrem iného uviedol, že má
za to, že správca poprel pohľadávky žalobcu v zákonnej lehote, k čomu sa vyjadril aj Krajský súd v
Košiciach v otázke nepriznania hlasovacích práv. Žalovaný má za to, že predmet tohto sporu je vopred
daný popieracím prejavom správcu, a teda či vo svetle prihlášky a jej príloh obstojí tento popierací
prejav. Žalobca si však prihlasuje to, čo do úpadcu vložil (členský vklad), na to však nemá nárok, keďže

sa zakazuje vrátiť vklad. Akýkoľvek výstup z družstva musí byť vypočítaný cez tzv. vyrovnací podiel,
ktorý je uvedený či už v stanovách družstva, alebo v Obchodnom zákonníku v ust. § 233 a nasl. (teda
počet ukončených rokov, počet ostatných členov družstva, stav čistého obchodného imania a pod.).
Keďže žalobca to nesplnil, neodôvodnil a nepreukázal veličiny, na základe ktorých vychádzal, správca
mal jedinú povinnosť, a to pohľadávku poprieť. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že správca mal s

odbornou starostlivosťou hľadať v účtovníctve rôzne skutočnosti (účtovníctvo správca nemá), dopytovať
sa a v podstate nachádzať právo žalobcu. Práve naopak, správca má podľa výslovnej dikcie ZKR poprieť
to, čo je sporné. Správca ako orgán verejnej moci má povinnosť konať to, čo mu zákon prikazuje, nie to,
čo mu zákon nezakazuje. Nakoľko ZKR prikazuje poprieť sporné pohľadávky, bol žalovaný povinný tieto
poprieť.Všetkyostatnédôkazy,ktorésúdoručovanéexpost,neobsahujúinformácieprepotrebyvýpočtu

vyrovnacieho podielu. Predložená excelovská tabuľka neobsahuje informácie potrebné na výpočet
vyrovnacieho podielu. Dokument od úpadcu je nielenže bez právneho významu, ale naviac ani nebol
vyhotovený orgánom (osobou), ktorý podľa obchodného registra bol oprávnený konať. Práve naopak,
ak by žalovaný jednostranne prihliadal na tento dokument, nekonal by s odbornou starostlivosťou,keďže by túto jednoduchú tabuľku nemohol s ničím porovnať a overiť v nej uvedené údaje (v tabuľke
nie sú uvedené údaje pre výpočet vyrovnacích podielov, tabuľka nereflektuje existenciu aj tzv. ďalších
členských vkladov cez tzv. dovolenkový program alebo dokonca cez nákup zlata - už len tieto okolnosti

vytvárajú vysokú spornosť a hodnovernosť týchto údajov). Žalovaný chápe, že žalobca nevie tento
svoj nárok vypočítať, avšak takisto vzhľadom na rovnosť strán sporu zase ani správca nemôže niesť
zodpovednosť za nároky žalobcu. Žalobca bol členom družstva a o svoje členstvo sa mal aktívne
zaujímať alebo predložiť znalecký posudok k tomuto výpočtu, keďže certifikát len predstavuje sumu, čo
do družstva žalobca vložil ako členský vklad. Poukazovať na kladné vlastné imanie, a teda to, že žalobca

žiada len to čo vložil do úpadcu, je zjavné neunesenie dôkazného bremena. Na viacerých miestach
bolo uvedené, že žalobca sa dopytoval od úpadcu na výpočet svojho vyrovnacieho podielu, avšak
neúspešne, čo je jasným dôkazom toho, že týmito informáciami nedisponuje, čo ešte viac zvýrazňuje
spornosť týchto pohľadávok, nakoľko keď ani samotný žalobca týmito informáciami nedisponuje, ako
môže správca tieto skutočnosti posúdiť. Poukazovať na rôzne dokumenty s tým, aby si správca vyberal
tieto informácie (účtovníctvo, ktorým nedisponuje; excelovská tabuľka bez výpovednej hodnoty a pod.)

a sám nachádzal právo, je zjavné neunesenie dôkazného bremena. Správca tak vznáša námietku
koncentrácie konania na všetky tie dokumenty či prípadné návrhy na vykonanie výsluchu svedkov, ktoré
neboli uvedené v prihláške pohľadávky.

7. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 12.5.2025, okrem iného uviedol, že žalobca

poukazuje na to, že žalobca si v prihláške pohľadávky uplatnil plnenie z titulu zmluvy v zmysle § 344
a násl. Obchodného zákonníka. Túto skutočnosť odôvodňuje tým, že družstvo uzatvorilo so žalobcom
obchodnoprávny vzťah, ktorý nespadá pod režim členského vkladu. Odstúpením od zmluvy, ako aj
vylúčením z členstva v družstve, zmluvný vzťah zanikol od počiatku, čím zmluvným stranám vznikol
nárok na vrátenie toho čo si vzájomne plnili. Preto v danom prípade si žalobca uplatňuje predmetný

nárok na vrátenie plnení účasti na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti
v dovolenkovom programe NFD. Žalobca zotrváva na právnom názoru, že v danom prípade došlo k
zmeškaniu lehoty na popieranie pohľadávok zo strany správcu. V predmetnom spore nebolo spornou
skutočnosťou, že členstvo žalobcu v družstve úpadcu zaniklo jeho vylúčením z členstva v družstve, a
to uznesením č. 467, prijatým na náhradnej členskej schôdzi konanej v dňoch 17.-18.11.2020. Súdu

boli predložené viaceré listinné dôkazy preukazujúce to, že zo strany úpadcu došlo k podstatnému
porušeniu Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD tým, že neposkytol plnenie
žalobcovi v zmysle predmetnej zmluvy, t. j. neposkytol dovolenku v potrebnom rozsahu a zároveň
žalobca odstúpil od predmetnej zmluvy. K výške uplatnenej pohľadávky žalobca uvádza, že táto
je preukázaná certifikátom, ktorý potvrdzuje prijatie plnenia zo strany veriteľa a v danom prípade

ide o nespochybniteľný dokument, ktorý vydalo posledné platné predstavenstvo družstva úpadcu.
V tejto súvislosti žalobca poukazuje na obchodnú zvyklosť medzi úpadcom a žalobcom, pričom v
rámci obchodnej zvyklosti bolo práve vystavovanie certifikátu zo strany úpadcu žalobcovi. V danom
prípade si veriteľ prihláškou a aj týmto žalobným návrhom neuplatňuje vyrovnací podiel, ale uplatňuje
nárok z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti

v dovolenkovom programe NFD. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotnej prihlášky, ako aj žaloby, a
potvrdzuje to aj prípis - výpočet vyrovnacieho podielu, ktorý sme súdu predložili. Ak by súd pristúpil
k preformulovaniu petitu a priznal by žalobcovi nárok z titulu vyrovnacieho podielu, žalobca má
za to, že súdu náležite zdokladovali oprávnenosť a dôvodnosť výšky pohľadávky žalobcu. Úpadca
poskytol správcovi pri vypracovaní reštrukturalizačného posudku súčinnosť, na základe ktorej správca

(správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok je totožný ako správca konkurznej podstaty) v
Prílohe č. 4 reštrukturalizačného posudku preložil záväzky dlžníka, z ktorých mimo iné vyplýva, že ku
dňu vypracovania posudku, ktorý vychádzal z účtovnej závierky k 31.12.2020 účtoval o vyrovnacích
podieloch vylúčených členov k 05.12.2020 spolu sumu 410.913,65 eura (sumu 298.575,72 eura a sumu
112.337,93 eura = 410.913,65 eura). Zároveň žalobca súdu poukázal na to, že čisté obchodné imanie

úpadcu v zmysle účtovných závierok za rok 2019 malo kladnú hodnotu vo výške 5.247.949,- eura a za
rok 2020 kladnú hodnotu vo výške 4.470.083,- eura. Práve tieto ukazovatele poukazujú a odôvodňujú
tvrdenia žalobcu, že nárok žalobcu by mal byť omnoho vyšší ako si žalobca uplatňuje.

8. Na pojednávaní konanom dňa 15.5.2025 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením listinných

dôkazov založených v spise, a to konkrétne uznesení, Oznámenia o popretí pohľadávok + doručenky,
Prihlášky nezabezpečenej pohľadávky + prílohy, Zoznamu pohľadávok po uplynutí lehoty na popieranie
pohľadávok, Certifikátu vystavenému úpadcom, Výpisu z Obchodného vestníka 176/2022 zo dňa
13.9.2022, Výpisu z Obchodného vestníka 219/2022 zo dňa 15.11.2022, Výpisu z Obchodného vestníka240/2022 zo dňa 15.12.2022, Výpisu z Obchodného vestníka 17/2023 zo dňa 25.1.2023, Výpisu
z Obchodného vestníka 41/2023 zo dňa 28.2.2023, Notárskej zápisnice, Účtovnej závierky úpadcu
k 31.12.2020, Stanov družstva, Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD č. z.

0614502016, Potvrdenia členstva v družstve zo dňa 25.2.2020, Zmluvy o prevode členského vkladu
zo dňa 25.2.2020, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 9.8.2023, Vyjadrenia právneho
zástupcu žalobcu zo dňa23.9.2024, e-mailovej komunikácie, Oznámenia zo dňa 24.7.2024, Oznámenia
o neexistencii členstva zo dňa 3.8.2020, Prílohy č. 4 reštrukturalizačného posudku, Výpočtu vyrovnacie
podielu zo dňa 13.6.2024, Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/32/2024-3489 zo dňa

24.10.2024, Rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11Cpr/14/2020-254, Výpočtu vyrovnávacieho
podielu zo dňa 13.6.2024, Žiadostí zo dňa 20.12.2021, 1.10.2022, 8.10.2021, 11.10.2022,13.10.2022,
Vyjadreniaprávnehozástupcužalovanéhozodňa27.9.2024,Vyjadreniaprávnehozástupcužalovaného
zo dňa 9.5.2025, Vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.5.2025, ako aj ďalšieho spisového
materiálu.
9. Skutkový stav posúdil súd podľa týchto právnych predpisov:

10. Podľa § 32 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, každú prihlásenú
pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou
dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a
iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené.

Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej
pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky
zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje
predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky

úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva
z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť
ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných
alebo daňových poradcov.

11. Podľa § 32 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, prihlásenú pohľadávku
je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu
na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia
zabezpečovacímprávomaleboporadiazabezpečovaciehopráva.Akideopohľadávkuorgánu,inštitúcie
alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou

alebo agentúrou Európskej únie.

12. Podľa § 32 ods. 3 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávku možno poprieť
a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok,
b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v Obchodnom vestníku, ak

ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

13. Podľa § 32 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, z dôvodu vysokého počtu
prihlášok alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu
predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní.

14. Podľa § 32 ods. 5 Zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, ten, kto pohľadávku popiera,
musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera,
pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah
popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom,

zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil
popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

15. Podľa § 32 ods. 6 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, popretie pohľadávky
správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého

pohľadávka bola popretá.

16. Podľa § 32 ods. 7 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, popretie pohľadávky
veriteľom je účinné, aka) bolo podané na predpísanom tlačive a
b) na účet správcu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bol zložený preddavok na trovy konania
vo výške podľa odseku 19 s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako variabilného

symbolu.

17. Podľa § 32 ods. 8 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, úpadca je oprávnený
prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie pohľadávok. Námietka sa
zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.

18. Podľa § 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, veriteľ má právo domáhať sa
nasúdeurčeniapopretejpohľadávkyžalobou,pričomžalobamusíbyťpodanávočivšetkým,ktorípopreli
pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia
písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej
pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

19. Podľa § 32 ods. 10 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak veriteľ pohľadávky
popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie uznané poradie.

20. Podľa § 32 ods. 11 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, podmienkou podania

návrhu na určenie popretej pohľadávky, ak ide o popretie pohľadávky iba veriteľom, je riadne a včasné
zloženie preddavku na trovy konania vo výške podľa odseku 19. Ak navrhovateľ zloženie preddavku
nepreukáže, súd konanie zastaví.

21. Podľa § 32 ods. 12 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, za právne zastupovanie

v konaní podľa odseku 9 patrí úspešnej strane, ktorá je právne zastúpená, náhrada tarifnej odmeny
podľa osobitného predpisu8b) ako pri zastupovaní v exekúcii. Základom na určenie odmeny je suma
prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka
sporná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bolo
konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku.

22.Podľa§32ods.13 Zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii,akbolapopretápohľadávka
veriteľa, o ktorej rozhodovať patrí do právomoci iného orgánu ako súdu je súd, príslušný aj na konanie
o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán ako súd také rozhodnutie nevydal.

23. Podľa § 32 ods. 14 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v žalobe sa veriteľ môže
domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac
toho, čo uviedol v prihláške.

24. Podľa § 32 ods. 15 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, rozhodnutie o určení
popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.

25. Podľa § 32 ods. 16 Zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, uplynutím lehoty na popretie
pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.

26. Podľa § 32 ods. 17 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávku popretú len
správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať,
ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za
zistenú.

27. Podľa § 32 ods. 18 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, pohľadávka určená
právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za
zistenú.

28. Podľa § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka, družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb
založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb
svojich členov.29. Podľa § 227 ods. 1 Obchodného zákonníka, členmi družstva môžu byť fyzické i právnické osoby.
Ak podľa stanov je členstvo podmienené pracovným vzťahom k družstvu, môže sa členom stať fyzická
osoba, ktorá skončila povinnú školskú dochádzku a dosiahla 15 rokov svojho veku.

30. Podľa § 229 ods. 1 Obchodného zákonníka, členské práva a povinnosti môže člen previesť na
iného člena družstva, pokiaľ to stanovy nevylučujú. Dohoda o prevode členských práv a povinností na
inú osobu podlieha súhlasu predstavenstva. Stanovy môžu určiť dôvody, ktoré prevod vylučujú. Proti
zamietavému rozhodnutiu sa môže člen odvolať na členskú schôdzu. Rozhodnutím predstavenstva

alebo členskej schôdze o schválení dohody o prevode členských práv a povinností sa stáva nadobúdateľ
členských práv a povinností členom družstva v rozsahu práv a povinností prevádzajúceho člena.

31. Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší
člen nárok na vyrovnací podiel.

32. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

33. Podľa § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav

čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie,
ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho
podielu sa neprihliada na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných
zabezpečovacích fondoch. Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom
predo dňom, ku ktorému sa ročná účtovná závierka zostavuje.

34. Žalobca si do konkurzného konania prihlásil pohľadávku, ktorú v prihláške špecifikoval tak, že ide o
pohľadávku z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti v
dovolenkovomprogrameNFD(č.061455016),ktorázaniklajehovylúčenímzčlenstvavdružstve,apreto
má nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu mu vznikol zo

zákona po zániku členstva v družstve. Túto pohľadávku veriteľ preukazuje Certifikátom vystaveným
úpadcom na meno veriteľa a vylúčením veriteľa z členstva v družstve.

35. Podľa predmetu vyššie uvedenej zmluvy čl. I bodu 2, účastník podpisom tejto zmluvy a prihlášky do
NFD po splnení podmienok uvedených v stanovách NFD a v zmluve sa stal členom NFD a účastníkom

NFD programu. Pričom podmienkou nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy bolo aj schválenie prijatia u
účastníka NFD.

36. Podľa čl. I bodu 3 účastník sa v rámci účasti na dovolenkovom programe NFD zaviazal uhradiť sumu
6990 eur, ktorej suma 332 eur je považovaná za základný členský vklad v NFD, suma 400 eur s DPH

bola určená, že je jednorazová suma určená na pokrytie služieb kópiu situácie DAE, zostávajúca suma
sa považovala za ďalšiu majetkovú účasť člena na podnikaní NFD v zmysle čl. 16 bod 6 stanov NFD,
čím sa stal žalobca členom NFD. Rovnako bolo uvedené, že ak nemá možnosť daný vklad realizovať
v plnej výške, potom NFD vyjadrilo súhlas, aby to zaplatil aj v splátkach podľa čl. IV tejto zmluvy bez
potreby vystavovania faktúr.

37. Podľa čl. I bodu 4 cena jedného podielu k NFD programu, respektíve, prípadne aj hodnota jedného
vlastníckeho podielu v apartmáne bola určená vo výške 6990 eur splatná do (bez uvedenia dňa) po
úhrade v celosti a účastník programov sa rozhodol zakúpiť 1 podiel NFD programu, čím získal násobok
poskytnutých týždňov, pričom 1 zakúpený podiel sa rovná jednému týždňu dovolenkového pobytu.

38. Žalobca ďalej poukázal na Certifikát identifikačné č.280037, ktorým úpadca potvrdil, že žalobca
ako člen družstva vlastní 15.2 podielov, registračné č.33206 a členský vklad bol autorizovaný dňa
4.2.2020 s výškou členského vkladu 5.046,83 eura. Svoju pohľadávku vyčíslil z titulu plnení účasti
na dovolenkovom programe NFD v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti na dovolenkovom programe

NFD, resp. ako nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, keďže žalobca v prihláške tiež uviedol, že
predstavenstvo úpadcu ho svojvoľne vylúčilo z členstva v družstve svojim rozhodnutím v roku 2020,
pričom žalobca sa voči rozhodnutiu o vylúčení z členstva v družstve odvolal. Následne bolo žalobcove
odvolanie prerokované na členskej schôdzi družstva konanej dňa 18.11.2020 a žalobcovo odvolaniebolo potvrdené uznesením č. 467. Veriteľ v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že zánikom jeho
členstva v družstve zanikol aj jeho nárok na plnenie účasti na dovolenkovom programe NFD. Z právnych
dôvodov uplatnenej pohľadávky odkázal aj na ustanovenia § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka a

taktiež na článok 15 bod 3,4,5,6 stanov úpadcu a citoval predmetné znenia stanov. Následne žalobca
uvádzal, že prihláškou si uplatňuje pohľadávku z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe NFD
v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti, ktorá zanikla vylúčením veriteľa (žalobcu) z členstva v družstve.
Zároveň si v prihláške veriteľ uplatnil aj príslušné úroky z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po
vylúčení veriteľa z družstva úpadcu do 13.9.2022 (do dňa predchádzajúcemu dňu vyhlásenia konkurzu

na majetok úpadcu), a to vo výške 5 % ročne.

39. Súd tu však poukazuje na to, že pokiaľ ide o stanovy predložené žalobcom k žalobe pod čl. 15
je upravené základné imanie družstva a až v čl. 20 je upravené vysporiadanie majetkových nárokov
ak členstvo zaniklo, je teda zrejmé, že žalobca nepredložil správne stanovy úpadcu, respektíve ide o
stanovy, ktoré boli schválené členskou schôdzou zo dňa 28.03.2014.

40. V konaní vo vzťahu k pohľadávke žalobcu ako nesporné skutkové tvrdenia boli teda zistené členstvo
žalobcuvdružstveúpadcuavylúčeniežalobcuzčlenstvavdružstve.Naopakspornéskutkovétvrdeniav
konaní medzi stranami konania sú výška pohľadávky žalobcu uplatnenej v konkurznom konaní z dôvodu
jej nesprávneho výpočtu a spôsob prihlásenia pohľadávky žalobcu.

41. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca bol vylúčený z členstva družstva
(rozhodnutím predstavenstva úpadcu v roku 2020). Žalobca toto rozhodnutie spochybnil, keď sa proti
tomuto rozhodnutiu odvolal. Následne bolo žalobcovo odvolanie prerokované na členskej schôdzi
družstva, konanej dňa 18.11.2020 a žalobcovo odvolanie bolo potvrdené uznesením č. 467. Veriteľ

vychádzal z toho, že zánikom jeho členstva v družstve zanikol aj jeho nárok na plnenie účasti na
dovolenkovom programe NFD, a preto má nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Následne žalobca
uvádzal, že prihláškou si uplatňuje pohľadávku z titulu plnení účasti na dovolenkovom programe NFD
v zmysle Zmluvy o majetkovej účasti, ktorá zanikla vylúčením veriteľa (žalobcu) z členstva v družstve.

42. Na základe uvedeného, dospel súd k záveru, že aj keď právny dôvod uplatnenej pohľadávky
uvedený v prihláške je zmätočný, do úvahy by prichádzal iba nárok uplatnený z titulu vyrovnacieho
podielu, na ktorý je potrebné aplikovať postup podľa § 233 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd v
tomto konštatuje, že stanovy družstva (úpadcu) mali zakotvený obdobný výpočet vyrovnacieho podielu
v prípade zániku členstva v družstve (aj keď boli predložené stanovy kde na rozdiel od uvádzaného

článku 15 v prihláške upravujú nárok na vyrovnávací podiel v článku 20).

43. Podľa § 233 ods. 2 Obchodného zákonníka, vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského
vkladu doterajšieho člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených
členských vkladov všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva. Podľa komentára

Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, s. 1146,
1147 k § 233 Obchodného zákonníka, sa uvádza: „Majetková účasť, ktorú vložil člen do družstva v
podobe členského vkladu, je počas trvania jeho členstva majetkom družstva. Zánikom členstva vzniká
bývalému členovi družstva nárok na vyrovnací podiel. Stanovy nesmú tento nárok vylúčiť. Vyrovnacím
podielom sa rozumie majetkový nárok bývalého člena, ako aj nárok dediča, ktorý sa nestal členom

družstva (§ 232 ods. 3). Nárok na vyrovnací podiel môže voči družstvu uplatniť aj likvidátor alebo správca
konkurznej podstaty bývalého člena družstva. (...) Kritériami na určenie výšky vyrovnacieho podielu je
výška splateného členského vkladu a počet ukončených rokov členstva. Z ustanovenia však explicitne
nevyplýva, či súhrn splatených vkladov všetkých členov sa má násobiť súčtom rokov členstva všetkých
členov alebo priemerom týchto rokov. Vzhľadom na to, že vyrovnací podiel by sa nemal diametrálne

odlišovať od likvidačného zostatku, súhrn splatených vkladov všetkých členov by sa mal podľa nášho
názorunásobiťpriemeromsúčturokovčlenstvavšetkýchčlenov.(...)Zákonvýslovnezakotvuje,že§233
ods. 2 – 4 má dispozitívnu povahu. Stanovy teda môžu odchylne od zákona ustanoviť spôsob určenia
vyrovnacieho zostatku, pričom ho nemôžu úplne vylúčiť; § 233 ods. 1 má totiž kogentnú povahu. Pri
spôsobe určenia vyrovnacieho podielu sa však nesmie diskriminovať menšinová skupina členov.“

44. Žalobca si však v konkurznom konaní uplatnil pohľadávku, ktorá nepredstavuje vyrovnací podiel,
ale predstavuje v podstate jeho členský vklad v družstve. Tomuto zodpovedá aj certifikát, ktorý žalobca
predložil, kde je práve konštatované, že týmto sa potvrdzuje, že menovaný člen, teda žalobca vlastní15.2 podielov a výška členského vkladu je vo výške 5.046,83 eura, ktorá suma je totožná s výškou
uplatnenej pohľadávky a žalobca týmto odôvodňoval uplatnený nárok. Na tomto mieste je potrebné
zdôrazniť, že členský vklad existuje len do zániku členstva v družstve, pričom jeho hmotná stránka

sa po zániku členstva transformuje do majetkového práva, ktorým je vyrovnací podiel.

45. Súd v tomto poukazuje na aplikovateľnú právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 22Cdo 153/2000, v ktorom uvádzal, že vyrovnací podiel a tzv. zostatková hodnota členského
podielu v bytovom družstve sú úplne odlišné právne kategórie, pričom obidve nie je možné stotožniť s

členskými právami a povinnosťami spojenými s užívaním družstevného bytu.

46. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd dospel k názoru, že žalobca bol platne vylúčený z
členstva v družstve úpadcu, čo v konaní ani nebolo sporné. Vylúčením člena družstva z jeho členstva
mu v zmysle § 233 a nasl. Obchodného zákonníka vzniká nárok na vyrovnací podiel, ktorý sa vypočíta v
zmysle ustanovenia § 233 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Takúto pohľadávku, nárok si však žalobca

svojou prihláškou neuplatnil do konkurzného konania úpadcu.

47. V zmysle § 29 ods.1, 6 ZKR je veriteľ povinný uviesť nielen právny dôvod prihlásenej pohľadávky,
ale aj pripojiť listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške. Z predložených listín k žalobe a tieto boli
pripojené aj k prihláške vyplýva len výška členského vkladu. Žalobca súdu nepreukázal pre účely

výpočtu vyrovnacieho podielu jednak počet ukončených rokov jeho členstva, nakoľko iný údaj sa
nachádza na Zmluve o majetkovej účasti v dovolenkovom programe zo dňa 21.12.2016 a iný údaj
v Potvrdení členstva v družstve zo dňa 25.2.2020, kde sa uvádza dátum vzniku členstva 16.3.2016.
Taktiež žalobca nepreukázal preurčenievýškyvyrovnaciehopodielurozhodnýpočetčlenovavýškuich
vkladov v čase ukončenia členstva žalobcu, ako ani ostatné podmienky nevyhnutné pre účely výpočtu

vyrovnacieho podielu uvedené v § 233 ods. 1-5 Obchodného zákonníka. Nepreukázal to relevantnými
dôkazmi ani pri podaní svojej prihlášky, ani pri podaní svojej žaloby, a ani v priebehu tohto konania, čo je
však v posledných dvoch prípadoch s prihliadnutím na charakter tohto sporu a predmet preskúmavania
v konaní na základe jeho žaloby už aj tak irelevantné.

48. Súd v tejto súvislosti poukazuje na dôkaznú povinnosť žalobcu. „Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z
toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky

hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom,
že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom
účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky;
ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež t tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010) “.

49. V zmysle vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
nielen tvrdenia, ale i preukázania nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu, keďže tak ako správca
v popretí uviedol, nebol preukázaný právny dôvod vzniku - veriteľ nepredložil a nepreukázal výpočet
výšky vyrovnacieho podielu a spôsob jeho výpočtu, respektíve žiadal vydať to, čo plnil, hoci nepreukázal,

čo plnil. Žalovaný teda dôvodne poprel pohľadávku žalobcu uplatnenú prihláškou do konkurzného
konania úpadcu. Súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že by žalovaný ako ustanovený správca konkurznej úpadcu postupoval v rozpore s
odbornou starostlivosťou, napríklad, že by disponoval dokladmi, na základe ktorých by mohol posúdiť
oprávnenúvýškužalobcovhonárokunavyrovnacípodiel,avšaktakvrozporezodbornoustarostlivosťou

alebo neodborným postupom alebo z nejakého iného dôvodu neučinil. Naopak, na základe vykonaného
dokazovania dospel súd záveru, že žalovaný v čase popretia žalobcovej pohľadávky nedisponoval
dostatočnými podkladmi, aby si prípadne v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti žalobcom uplatnenej
pohľadávky, sám mohol vypočítať výšku vyrovnacieho podielu žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že ani na základe listinných dôkazov, ktoré v priebehu dokazovania predložil súdu žalobca, nie

je vlastne ani možne vypočítať výšku vyrovnacieho podielu žalobcu v súlade so zákonom stanovenými
kritériami.50. K zmluve o prevode členského vkladu na Tradičné družstvo, ktoré bolo súdu predložené v prílohe
žaloby, žalobca uviedol, že týmto dôkazom chcel iba poukázať na konanie zo strany úpadcu, ktorý daný
prevod členského vkladu v zmysle predmetnej zmluvy považuje za neplatný pre neudelenie súhlasu s

prevodom členského vkladu tak ako si to vyžadujú Stanovy NFD a z uvedeného dôvodu si preto žalobca,
s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania,
keďže na prevod členského vkladu mu nebol udelený súhlas úpadcu.

51. Hlavným účelom predmetnej Zmluvy o majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD bolo podľa

názoru súdu len bližšie vyšpecifikovať práva žalobcu ako člena družstva, ktoré sú spojené s jeho
členským vkladom (ak okrem základného členského vkladu sa zaviazal aj na ďalší osobitný vklad) ako
člena družstva pri užívaní predmetných nehnuteľnosti. Žalobca, tak ako ostatní členovia družstva, mohol
mať a mal len jeden členský vklad, výška členských vkladov jednotlivých členov družstva sa však
mohla líšiť a závisela od toho či sa ten-ktorý člen zaviazal len k základnému členskému vkladu alebo
aj k osobitnému vkladu. Avšak základný a prípadný ďalší majetkový vklad člena družstva predstavoval

v konečnom dôsledku len jeden členský vklad. V danom prípade členský vklad žalobcu pozostával
nielen zo základného členského vkladu, ale aj z ďalšieho osobitného vkladu, čo mala za následok, že v
súvislosti s takýmto členským vkladom boli spojené osobitné oprávnenia-užívanie nehnuteľností v rámci
dovolenkového programu. Stále však žalobca disponoval len jedným členským vkladom a pri zániku
jeho členstva v družstve mu vznikol nárok len na jeden vyrovnací podiel. V súvislosti s pohľadávkou

žalobcu je preto potrebné uviesť, že žalobca si nemôže uplatňovať svoju pohľadávku titulom plnení na
majetkovej účasti v dovolenkovom programe NFD a zároveň aj titulom vyrovnacieho podielu.

52. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k záverom, že je predovšetkým

úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a
podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie
a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné
preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného
konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody

obsiahnutévpopieracomprejavesprávcuzodpovedajúskutočnostiavylučujúpohľadávkuzuspokojenia
v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval
svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky
osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či

v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu
o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné,
keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy (k tomu viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp. zn. II. ÚS 409/2013).

53. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré
správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok a
na základe iných listín (dôkazov), ktoré boli veriteľom predložené spolu s jeho prihláškou. Účelom
incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (k

tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016,
ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017 ).

54. Vychádzajúc z uvedeného je pre rozhodnutie súdu o incidenčnej žalobe popretého veriteľa

relevantný len dôvod (resp. dôvody) popretia uvedený v popieracom prejave správcu a súd v
predmetnom konaní skúma výlučne len to, či dôvod uvedený v popieracom prejave vylučuje prihlásenú
pohľadávku popretého veriteľa z uspokojenia v konkurze. Na základe vykonaného dokazovania dospel
súd k záveru, že dôvody uvedené v popieracom prejave vylučujú prihlásenú pohľadávku popretého
veriteľa (žalobcu) z uspokojenia v predmetnom konkurze.

55. Súd sa zaoberal aj tvrdením žalobcu, že žalovaný ako správca nepoprel pohľadávku žalobcu v rámci
30-dňovej lehoty, čoho dôsledkom sa jeho pohľadávka považuje za zistenú. V zmysle § 32 ods. 3 ZKR
pohľadávku možno poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok. V §32 ods. 6 ZKR sa ďalej uvádza, že popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do
zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Podľa komentáru
Ďurica,M.Zákonokonkurzeareštrukturalizácii.Komentár.4.vydanie.Praha:C.H.Beck,2021,s.281.k

§ 32 ZK: „Správca vykoná popretie pohľadávky v zozname pohľadávok, aj keď to KR v znení účinnom od
1. januára 2012 už neupravuje a v odseku 6 zákon prikazuje správcovi len zapísať popretie pohľadávky
a bez zbytočného odkladu písomne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, ktorému bola pohľadávka
popretá. Podľa § 31 vykonávacej vyhlášky sa po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok v kancelárii
správcu v nasledujúcich troch dňoch doplnia v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa

považujú uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok za zistené. Takto doplnený zoznam pohľadávok
s vyznačením popretých pohľadávok sa v zákonnej lehote doručí súdu (odkaz na § 32 ods. 3 KR je
vo vykonávacej vyhláške nesprávny a správne má byť odkaz na § 31 ods. 3 KR).“ Súd je v zmysle
uvedeného názoru, že zákon neukladá správcovi v lehote 30 dní poprieť spornú pohľadávku a toto
popretie následne aj oznámiť veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá. Samotný zákon pracuje
s pojmom bezokladne oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, neuvádza, že v lehote stanovenej na

popieranie pohľadávok. Okrem toho je súd názoru, že ak by aj správca bol povinný oznámiť popretie
pohľadávky veriteľovi v lehote 30 dní, t. j. v lehote na jej popretie, správca túto lehotu dodržal. Súd
v tomto poukazuje na ustanovenie § 203a odsek 2 ZKR, v zmysle ktorého ak pripadne koniec lehoty
na víkend alebo deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je najbližší pracovný deň. V tomto súd
poukazuje na plynutie lehôt ako to uviedol žalobca vo svojej žalobe, keď posledný deň lehoty (predĺžený

súdom) vmesiacijanuár2023označilakodeň29.01.2023,ktorýbolvšaknedeľou,pretovtomtomesiaci
bol skutočným posledným dňom lehoty deň 30.01.2023. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že
táto lehota bola ako jeden celok s tým, že ak v niektorej z jej predlžených častí pripadol posledný
deň na víkend alebo deň pracovného pokoja, nepredlžovala sa lehota na najbližší pracovný deň. Bolo
by nelogické, ak by v takomto prípade došlo k predĺženiu lehoty iba vtedy, ak správca nepožiada o

predĺženie lehoty a v prípade, ak o jej predĺženie požiada, koniec tejto pôvodnej lehoty by pripadol aj
na víkend alebo štátny sviatok. Súd je teda názoru, že ak súd predĺžil správcovi lehotu o ďalších 30
dní, táto začala plynúť až nasledujúci deň po skutočnom konci pôvodnej lehoty, ktorý ak pripadol na
víkend alebo štátny sviatok, bol až najbližší pracovný deň. V tomto prípade bol posledným dňom lehoty
na oznámenie popretia pohľadávky deň 31.03.2023, pričom týmto dňom bolo zo strany žalovaného

ako správcu oznámené žalobcovi ako veriteľovi popretie jeho pohľadávky, čo uviedol v podanej žalobe
sám žalobca. Súd je teda názoru, že žalovaný poprel pohľadávku žalobcu a oznámil mu jej popretie v
zákonnej lehote.

56. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (Komentár.

4. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2021, s. 281. k § 32 ZKR) v zmysle ktorého: „Správca vykoná popretie
pohľadávky v zozname pohľadávok, aj keď to ZKR v znení účinnom od 1. januára 2012 už neupravuje a v
odseku 6 zákon prikazuje správcovi len zapísať popretie pohľadávky a bez zbytočného odkladu písomne
oznámiť popretie pohľadávky veriteľovi, ktorému bola pohľadávka popretá. Podľa § 31 vykonávacej
vyhlášky sa po uplynutí lehoty na popieranie pohľadávok v kancelárii správcu v nasledujúcich troch

dňoch doplnia v zozname pohľadávok všetky ďalšie skutočnosti, ktoré sa považujú uplynutím lehoty
na popieranie pohľadávok za zistené. Takto doplnený zoznam pohľadávok s vyznačením popretých
pohľadávok sa v zákonnej lehote doručí súdu (odkaz na § 32 ods. 3 ZKR je vo vykonávacej vyhláške
nesprávny a správne má byť odkaz na § 31 ods. 3 ZKR)“.

57. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka p. H., súd tento zamietol,
keďže považuje takéto doplnenie dokazovania za nehospodárne a neúčelné vzhľadom na vyššie
uvedené závery súdu, keď súd dospel k záveru, že žalobca si neuplatnil svoju pohľadávku v konkurznom
konaní v súlade so zákonom a výpoveď navrhovaného svedka na tom už nemohla nič zmeniť. Z
rovnakého dôvodu súd zamietol aj návrh právneho zástupcu žalobcu na prehratie videozáznamu.

58. Žalovaný k podanej žalobe v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 9.8.2023, okrem iného uviedol, že
z dôvodu vysokej spornosti prihlásenej pohľadávky žalobcom, bol správca povinný túto poprieť aj čo
do poradia a vymáhateľnosti z dôvodu, že takáto pohľadávka by sa mala spravovať ustanoveniami o
podmienených pohľadávkach, čo odôvodňuje prebiehajúcimi súdnymi konaniami o určenie neplatnosti

členských schôdzí úpadcu. Výsledok týchto sporov bude mať význam predovšetkým pre určenie
platnosti úkonov týchto osôb. Vzhľadom k tomu žalovaný navrhol v zmysle § 164 Zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) prerušiť predmetné konanie až do právoplatnosti
skončenia uvedených konaní o určenie neplatností rozhodnutí členských schôdzí.59. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

60. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

61. V iných obdobných konaniach vedených na Okresnom súde Prešov, kde vystupujú iní veritelia
úpadcu, prerušil konajúci súd tieto konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 6Cb/1/2021. Voči týmto rozhodnutiam podali žalobcovia,
t. j. iní veritelia odvolania, o ktorých rozhodoval odvolací Krajský súd v Košiciach. Takýmto prípadom
bolo aj konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7Cbi/57/2023, kde súd uznesením zo
dňa 06.10.2023 pod č. k. 7Cbi/57/2023 – 62 konanie prerušil. Uznesením zo dňa 31.01.2024 pod

č. k. 4CoKR/57/2023 – 105 odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a v tejto súvislosti uviedol:
„Z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konanie štatutárneho orgánu úpadcu
(predstavenstvo družstva) a rovnako ani jeho zloženie nemá na výšku a opodstatnenosť prihlásenej
pohľadávky žalobcu žiadny vplyv, pretože tento nárok vyplýva priamo zo zákona a jeho výška sa určuje
podľa objektívnych skutočností, ktorých sa nijako nedotýka prípadná následná zmena v štatutárnom

orgáne úpadcu. Akákoľvek zmena v zložení predstavenstva úpadcu dňa 05.12.2020 teda nemá žiadny
vplyv na rozhodnutie o opodstatnenosti prihlásenej pohľadávky žalobcu, ktorá vznikla v súvislosti s jeho
predchádzajúcim vylúčením. S ohľadom na vyššie uvedené (viď body 17 až 19) výsledok konania o
platnosti spornej zmeny predstavenstva úpadcu nemá pre konanie vo veci určenia pravosti pohľadávky
žalobcu žiadny právny význam.“

62. S poukazom na vyššie uvedené považuje konajúci súd otázku potreby prerušenia tohto konania
za vyriešenú viacerými rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach, pričom nevidí dôvod sa od týchto
odkloniť a toto konanie prerušiť. Vzhľadom na to návrh žalovaného na prerušenie konania konajúci súd
zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

63. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

65.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262

ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov
v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Feb 19, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Incidenčné spory , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025