Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 9, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4T/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010265
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Plášek

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325010265.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4T/42/2025

13

Okresný súd Levice v konaní pred samosudcom JUDr. Ivanom Plášekom, v trestnej veci obžalovaného
A. B. pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom

na § 138 písmeno h/, písmeno j/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Leviciach dňa
09.06.2025 takto,

r o z h o d o l :

4T/42/2025
2

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/XX, F. C.,

j e v i n n ý, ž e
dňa 30.11.2023 v čase o 12.53 h viedol na ceste G.. B. č.XXXX medzi obcou H. C. a H. C. v smere na
mesto C. jazdnú súpravu, nákladné vozidlo - ťahač návesu zn. Mercedes-Benz, EČ: C. s nákladným
návesom zn. Krone - SD, EČ: C., patriacu spoločnosti C., D., pričom v rozpore s ustanovením § 9
odsek 1 a 16 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, počas prejazdu tiahlou pravotočivou zákrutou neprispôsobil
rýchlosť svojej jazdy najmä nepriaznivým poveternostným podmienkam a vlastnostiam vozidla a
pripojeného návesu, v dôsledku čoho na šmykľavej zasneženej ceste prešiel prázdnym návesom do
protismernej časti vozovky, kde došlo k zrážke medzi bočnou časťou návesu a prednou časťou
osobného motorového vozidla zn. Renault Megane Scenic, EČ: C., ktoré v tom čase viedol v opačnom
smere jazdy jeho vlastník I. J., po ktorej došlo k odhodeniu osobného motorového vozidla do priekopy
po pravej strane cesty v smere jeho jazdy, následkom čoho utrpel vodič I. J. viaceré zranenia, z

ktorých najzávažnejším bolo poranenie hrudníka s viacerými sériovými zlomeninami rebier vľavo s
pomliaždením pľúc, sprevádzané zakrvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny, pričom uvedený úrazový
stav predstavoval pre jeho zmenený srdcovocievny systém stresovú situáciu a nadlimitnú záťaž a za
spolupôsobenia jeho osobitného zdravotného stavu - prítomnosti aterosklerotickej choroby srdca, vyústil
do zlyhania činnosti srdca pri rozsiahlom akútnom infarkte prednej steny ľavej komory srdca ako akútnej
poúrazovej komplikácie zranení vzniknutých pri dopravnej nehode dňa 30.11.2023, čo viedlo k jeho smrti
dňa 07.12.2023 v čase o 07.50 h. v nemocnici Agel Levice, jeho spolujazdec G. K. L. sediaci na prednom

sedadle utrpel akútne respiračné zlyhanie v dôsledku kombinácie poruchy mechaniky ventilácie a
rozvoja traumaticko-hemoragického šoku, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpel pridopravnej nehode, následkom čoho došlo v sanitnom vozidle k jeho smrti dňa 30.11.2023 o 13.40 h. a
jeho spolujazdkyňa M. L. sediaca na zadnom sedadle utrpela zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým
na miesta podľahla, a to úrazovú stratu mozgu z lebečnej dutiny pri odtrhnutí mozgového kmeňa od

krčnej miechy pri ťažkom devastačnom poranení hlavy s otvoreným defektom do vnútrolebečnej dutiny,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej

povinnosti uloženej mu podľa zákona a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l

prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení
zákona č. 402/2023 Z. z. s poukazom na § 138 písmeno h/, písmeno j/ Trestného zákona č. 300/2005

Z. z. v znení zákona č. 402/2023 Z. z.,

a o d s u d z u j e s a

Podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j/, § 36 písm. l/, § 38 odsek 2, odsek 3

Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 402/2023 Z. z. (ďalej len Trestný zákon) k trestu
odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek l písmeno a) Trestného zákona, sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, sa obžalovanému určuje skúšobná doba probačného dohľadu
v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno h/ Trestného zákona, sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu

v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu sociálneho výcviku.

Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 5 (päť) rokov a 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú A. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/
XX, H. C., poškodenú A. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. XXXX/XX, C., poškodeného A. J.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX/X, Q., poškodeného I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q.
XX, poškodeného H. B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. S. XXX/XX, H. C., poškodeného H. K.
L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. J. XXX/XX, P., všetci zast. T. A. U. U. H., D., IČO: XXXXXXXX,

O. XX, XXX XX Q. a obchodnú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2,
851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody odkazuje
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

4T/42/2025

10

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Levice podala dňa 07.04.2025 na obvineného A. B. obžalobu č. 1

Pv 513/23/4402-27 pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno h/, písmeno j/ Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní prokurátorka predniesla obžalobu v súlade s písomným podaním. Obžalovaný
A. B. po prednesení obžaloby v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku vyhlásil, že

je vinný zo skutku uvedenom v obžalobe prokurátorky, ktorý mu je kladený za vinu a svoje konanieoľutoval. Obžalovaný po poučení o svojich právach na otázky samosudcu uvedené v ustanovení § 333
odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku odpovedal „ áno“. Prokurátorka v zmysle § 257
odsek 6 Trestného poriadku navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Zároveň aj prítomní poškodení A.

J., A. O., H. B. L. ako aj prítomný splnomocnenec poškodených T. A. U. U. H., D. v zastúpení na základe
substitučného plnomocenstva H. J. H. na hlavnom pojednávaní navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať.

Súd uznesením podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo
spáchania skutku uvedenom v obžalobe a zároveň s poukazom na § 257 odsek 8 Trestného poriadku

vyhlásil,žedokazovanievrozsahu,vktoromsaobžalovanýpriznalkuskutkusanahlavnompojednávaní
nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.

Spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je okrem vyhlásenia obžalovaného o vine, dostatočne
preukázané aj ďalšími dôkazmi zadováženými v prípravnom konaní a to najmä výpoveďami svedkov
G. D. L., H. B. E., znaleckým posudkom č. X/XXXX znalca G. U. U. z odboru cestnej dopravy, odvetvie

technickýstavcestnýchvozidiel,nehodyvcestnejdoprave,odhadhodnotycestnýchvozidiel,znaleckým
posudkom č. XX/XXXX a XX/XXXX znalcov H. M. R., J. znalkyne v odbore zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie súdne lekárstvo a H. H. R. znalkyne ad hoc v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
súdne lekárstvo, znaleckým posudkom č. XX/XXXX a XX/XXXX znalcov H. M. R., J. znalkyne v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a H. H. R. znalkyne ad hoc v odbore zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, znaleckým posudkom č. XX/XXXX a XX/XXXX znalcov H. M. R.,
J. znalkyne v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a H. S. A. znalca v odbore
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, predbežnými pitevnými nálezmi, úmrtnými listami
poškodených, zápisnicou o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody spolu so záznam dopravnej
nehody, fotodokumentáciou dopravnej nehody, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky
formálne znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/, písmeno j/ Trestného zákona z hľadiska objektu,
objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona
a na viacerých osobách. Konanie obžalovaného súd zo subjektívnej stránky vyhodnotil ako vedomú
nedbanlivosť v zmysle § 16 písmeno a/ Trestného zákona, nakoľko vedel, že môže spôsobom uvedeným
v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, teda život alebo zdravie, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Pri nedbanlivostnom

zavinení na rozdiel od úmyselného zavinenia páchateľ nechce spôsobiť následok predpokladaný
trestným činom, ani s jeho spôsobením nesúhlasí. Vedomá nedbanlivosť zahŕňa vedomosť páchateľa o
možnosti spôsobenia následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov
sa spolieha, že následok nenastane. Toto vedomie v predmetnom prípade spočíva v znalostiach
obžalovaného ako vodiča - účastníka cestnej premávky o povinnostiach vodiča uložených v zákone

č. 8/2009 o cestnej premávke. Zároveň súd nezistil podmienky na aplikáciu materiálneho korektívu
upraveného v § 10 odsek 2 Trestného zákona, a to najmä s poukazom na následky daného prečinu
v podobe spôsobenia smrti trom osobám.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a výrokom o náhrade

škody listinnými dôkazmi – čestným vyhláseniami A. O., A. J. a A. J., listom syna I. J. a vnučky B.,
výsledkom dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu u obžalovaného zo dňa 30.11.2023, protokolom
o toxikologickom vyšetrení pošk. I. J., potvrdením o zadržaní vodičského preukazu obžalovaného,
rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu OR PZ Levice o zadržaní vodičského preukazu
obžalovaného, evidenčnou kartou vodiča – obžalovaného, evidenčnou kartou nákladného vozidla –

ťahača návesu a evidenčnou kartou návesu, uplatnením nároku na náhradu škody od Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s., odpisom registra trestov, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výpisom zo systému AVÍZO, správou o povesti z mesta C.,
uplatnením nároku na náhradu škody pošk. A. J., uplatnením nároku na náhradu škodu pošk. A. O., A. J.
aI.J.,uplatnenímnárokunanáhraduškodypošk.H.B.L.,dokladmionákladochvsúvislostisdopravnou

nehodou a smrťou I. J., dokladmi o nákladoch v súvislosti s dopravnou nehodou a smrťou pošk. K. L. a M.
L., trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 4T/42/2025 z 22.04.2025, odporom prokurátorky
voči trestnému rozkazu z 22.04.2025, výpisom z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov
MS SR, lustráciou v systéme Sociálnej poisťovne, lustráciou v systéme Generálnej prokuratúry SR,lustráciou v Registri obyvateľov SR, uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 12D/190/2023 v konaní
o dedičstve po poručiteľke M. L., uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 7D/11/2024 v konaní
o dedičstve po poručiteľovi I. J., uznesením Okresného súdu Levice sp. zn. 5D/190/2023 v konaní

o dedičstve po poručiteľovi G. K. L., odborným vyjadrením Slovenského hydrometeorologického ústavu,
vyhlásením zamestnávateľa obžalovaného, listom T. N., lekárskou správou H. T. J..

Zo zápisu o vykonaní dychovej skúšky obžalovaného zo dňa 30.11.2023 vyplýva, že v čase skutku
obžalovaný nebol pod vplyvom alkoholu.

Obžalovanému bol v súvislosti so stíhaným skutkom dňa 30.11.2023 zadržaný vodičský preukaz č. R.
vydaný dňa 02.09.2019, tak ako to vyplýva z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu ODI OR PZ
Levice zo dňa 30.11.2023. Uvedená skutočnosť bola následne konštatovaná aj v rozhodnutí o zadržaní
vodičského preukazu ODI OR PZ Levice zo dňa 13.12.2023 sp. zn. ORPZ-LV-ODI2-261/2023-ZVP.
Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplýva, že vodičské oprávnenie skupiny B, B1 a AM má odo

dňa22.12.2005.ZároveňmáajvodičskéoprávnenieskupinyC,C1aTod17.01.2008askupinyBE,C1E
a CE od 20.03.2008. Ďalej z evidenčnej karty vyplýva, že v nej má zaznamenané tri priestupky na úseku
cestnej dopravy, priestupok zo dňa 19.09.2022 s uloženou pokutou 10 eur, pričom išlo o porušenie § 3
odsek 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, priestupok zo dňa 09.03.2022 s uloženou
pokutou 20 eur, priestupok zo dňa 12.05.2020 s uloženou pokutou 20 eur, v obidvoch prípadoch znovu

išlo o porušenie § 3 odsek 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (nerešpektovanie
dopravného značenia). Z evidenčnej karty nákladného vozidla ťahača návesu a návesu vyplýva, že tieto
boli vo vlastníctve spoločnosti C., D..

Obžalovaný v odpise registra trestov Slovenskej republiky nemá žiaden záznam. Vo výpise z ústrednej

evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR má evidované tri priestupky na úseku cestnej premávky,
a to práve tie, ktoré už boli spomenuté a sú evidované v evidenčnej karte vodiča obžalovaného.
Z policajného systému AVÍZO vyplýva, že voči obžalovanému nie je vedené iné trestné stíhanie.

Zo správy o povesti mesta C. na obžalovaného nevyplývajú žiadne negatívne skutočnosti, vyjadrili sa

k tomu, kde obžalovaný má evidovaný trvalý pobyt, a že nebol riešený v priestupkovom konaní.

Súd o podanej obžalobe najskôr rozhodol trestným rozkazom sp. zn. 4T/42/2025 z 22.04.2025, voči
ktorému podala prokurátorka dňa 05.05.2025 odpor. Z odporu prokurátorky vyplynulo, že vzhľadom na
spôsob spáchania činu a najmä spôsobený následok trestného činu (spôsobenie smrti trom osobám)

bez spoluzavinenia poškodených je potrebné, vychádzajúc aj zo súdnej praxe, uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke v hornej polovici trestnej sadzby.

Z výpisu Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR nevyplývajú iné priestupky

u obžalovaného, ako tie, ktoré už boli vyššie spomenuté.

ZvýpisuzosystémuSociálnejpoisťovnevyplýva,žeobžalovanýjezamestnancom spoločnostiH.D.S.,
pričom má príjem okolo 820 eur mesačne. Z výpisu zo systému Generálnej prokuratúry SR vyplynulo,
že má evidované iba toto aktuálne vedené trestné stíhanie, nemá evidované iné trestné stíhanie a ani

v minulosti nemal evidované trestné stíhanie. Z výpisu z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo,
že obžalovaný má jedno dieťa – mal. dcéru R. (10-ročná), je slobodný.

Z odborného vyjadrenia Slovenského hydrometeorologického ústavu z 03.06.2025 vyplynulo, že dňa
30.11.2023 v čase o 12:53 h v lokalite medzi F. H. C. T. H. C. bolo zamračené (8/8/ pokrytia oblohy

oblačnosťou) a snežilo. Podľa radarových záznamov sa postupne intenzita sneženia v danom čase
mala tendenciu (od juhu až juhovýchodu) zvyšovať. Dohľadnosť bola do 4 km a podľa lokality sa menila
a závisela od intenzity sneženia, ktorá bola v uvedenej lokalite slabá až mierna. Prirodzený povrch pôdy
bol pokrytý snehom do 2 cm. V uvedenej lokalite mrzlo a teplota vzduchu bola v rozmedzí od -0,2 ?
do – 1,4 ?. Fúkal prevažne východný vietor rýchlosťou 3 až 6 m/s, v nárazoch do 9 m/s. V dôsledku

sneženia, teploty pod bodom mrazu a rýchlosti vetra nad 7 m/s sa mohli na niektorých miestach tvoriť
snehové jazyky.Zamestnávateľ obžalovaného (H. D.) vo vyhlásení uviedol, že obžalovaný je jeho zamestnanec, je
zodpovedný a pracovitý, ochotný pomôcť a zaskočiť za kolegu. Do práce chodí riadne a včas. Nemá
absencie. Je dôležitým zamestnancom reštaurácie Q. V. K..

Z listu T. N. vyplýva, že majú s obžalovaným spoločnú dcéru R. B., ktorá je na otca mimoriadne
naviazaná, trávi s ním rada veľa času. R. sa zdržiava s otca v jeho domácnosti v nájomnom byte,
o ktorý by prišiel v prípade nepodmienečného odsúdenia, pričom by na istú dobu R. prišla o otca, o svoj
druhý domov, bojí sa o duševný dopad na dcéru. Ako matka potrebuje otca na výchovu ich dcéry a na

finančné zabezpečenie. Výživné na dieťa platí pravidelne. Obžalovaného považuje za zodpovedného,
starostlivého a láskavého človeka.

Z lekárskej správy H. T. J. z 22.05.2025 vyplýva, že obžalovaný prvýkrát prišiel na psychiatrické
vyšetrenie v decembri 2023, predtým bez psych. starostlivosti. U obžalovaného bola diagnostikovaná
reakcia na ťažký stres a depresívna porucha stredne ťažká, pričom liečba je nutná naďalej a dlhodobo.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný

zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty
a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným

členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí
vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj
etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu

a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného
zákona a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu

a tento úprimne oľutoval, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona u obžalovaného nezistil.
Súd mal za to, že tri priestupky na úseku cestnej premávky (uložené pokuty 2x vo výške 20 eur
a raz vo výške 10 eur za nerešpektovanie dopravného značenia), ktoré možno hodnotiť ako menej
závažné drobné priestupky, v priebehu doterajšieho života obžalovaného, neodôvodňujú záver, že by
obžalovaný bol osobou nerešpektujúcou právny poriadok a neviedol by riadny život. Pre priznanie tejto

poľahčujúcej okolnosti je vlastné pozitívne zistenie o tom, že páchateľ dodržiava právny poriadok a
ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti
(vočizamestnávateľovi,rodineapod.),nezneužívasvojeprávavočispoluobčanom,nenarúšaobčianske
spolužitie v bydlisku ani v zamestnaní, nedopúšťa sa závažných priestupkov resp. i menej závažnýchale pravidelne a vo väčšom rozsahu, iných deliktov a trestných činov, čo v danom prípade aj napriek
zisteným trom drobným priestupkom v doprave, a súčasnému nezisteniu žiadnych negatívnych relácií na
obžalovaného, zjavne naplnené bolo, preto mal súd za to, že bolo plne dôvodné priznať obžalovanému

aj túto poľahčujúcu okolnosť. Súd nezistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona, nakoľko napomáhaním sa rozumie aktívna participatívna činnosť páchateľa (v
konkrétnom procesnom postavení), ktorou reálne napomôže orgánom činným v trestnom konaní k
náležitému zisteniu skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Samotné priznanie páchateľa ako
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona z tohto dôvodu nemožno uplatniť, o to

viac, ak priznanie sa k žalovanej trestnej činnosti je konzumované ustanovením § 36 písm. l) Trestného
zákona. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 2:0 a súd ukladal obžalovanému trest podľa
§ 149 odsek 2 Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba trestu odňatia slobody 2 roky až 5
rokov. Súd s poukazom na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností použil ustanovenie § 38 odsek
2, odsek 3, odsek 8 Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu a znížil hornú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, takže ukladal trest v trestnej sadzbe v rozpätí 2 roky

až 4 roky. Neboli zistené ani okolnosti dôvodiace použiť ust. § 38 odsek 5, odsek 6 Trestného zákona.
Trest bol ukladaný podľa právnej úpravy platnej v čase spáchania prečinu. V tomto smere nenastal stav,
aby znenie Trestného zákona pri rozhodovaní o treste bolo v čase rozhodovania súdu priaznivejšie ako
v čase spáchania predmetného prečinu.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil predovšetkým postoj obžalovaného k trestnej činnosti, ktorej sa dopustil
a ku ktorej sa od začiatku trestného konania priznával, spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom
konaní, svoje konanie oľutoval, popísal akým spôsobom sa trestnej činnosti dopustil a na hlavnom
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijal všetky účinky uznania viny a to aj po
poučení o výške a druhu trestu, ktorý prichádzal do úvahy pri predmetnom trestnom čine. Obžalovaný

svoje konanie úprimne oľutoval, na svoju obranu uvádzal, že na kamióne jazdil približne 15 rokov
a za ten čas nezavinil žiadnu dopravnú nehodu, nikdy mu nebol odobratý vodičský preukaz, pričom
má odjazdené vyše milióna a pol kilometrov a snaží sa jazdiť predpisovo a zodpovedne. Ďalej sa
ospravedlnil poškodeným na hlavnom pojednávaní, uviedol, že ho to veľmi mrzí, následky si ponesie
celý život, je asociálny, chodí len k psychiatričke, je s dcérou, chodí do práce a obchodu a nechodí

nikde inde. Súd zohľadnil poľahčujúce okolnosti, bez zistenia priťažujúcej okolnosti, formu zavinenia,
ktoré bolo v danom prípade nedbanlivostné, osobné pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy.
Obžalovaný sa v minulosti nedopustil žiadneho trestného činu. Zároveň vyplýva, že obžalovaný od
získania vodičského oprávnenia (22.12.2005) sa dopustil iba troch priestupkov na úseku cestnej
dopravy, pričom dvakrát mu bola uložená pokuta vo výške 20 eur a raz vo výške 10 eur, vo všetkých

prípadoch za nerešpektovanie dopravného značenia. Možno konštatovať, že ide o menej závažné
priestupky na úseku cestnej premávky, pričom obžalovaný podľa vykonaného dokazovania nespôsobil
v minulosti pred daným skutkom dopravnú nehodu, nebol mu zadržaný vodičský preukaz a nemá
evidované závažnejšie priestupky a ani priestupky napr. spôsobené v súvislosti s požitím alkoholu alebo
iných návykových látok. Nemal v minulosti evidovaný žiaden zákaz činnosti viesť motorové vozidlá.

Teda aj napriek trom menej závažným priestupkom na úseku cestnej premávky nemožno konštatovať,
že by sa v prípade obžalovaného jednalo o vodiča, ktorý by pravidelne, resp. vo zvýšenej miere
nerešpektoval pravidlá cestnej premávky. Z hľadiska spôsobu spáchania daného prečinu súd poukazuje
aj na to, že obžalovaný neprekročil povolenú rýchlosť na danom úsekom cesty (70 km/hod.) a pohyboval
sa rýchlosťou od 58,15 do 60,21 km/hod. Súd ďalej poukazuje na úprimné oľutovanie daného činu

obžalovaným, a to aj na hlavnom pojednávaní, pričom aj samotný obžalovaný nie je ľahostajný k svojmu
konaniu, čo sa prejavilo až v potrebe jeho psychiatrickej liečby s dlhodobým predpokladom. Zároveň
bolo potrebné zohľadniť zásadu personality trestu, keď z dokazovania vyplynulo, že dcéra obžalovaného
je naňho silno naviazaná, stará sa o ňu, k rukám matky platí pravidelne výživné, pričom prípadný
výkon nepodmienečného trestu by dcéra obžalovaného ťažko znášala. O obžalovanom nie sú žiadne

negatívne správy, pričom z miesta trvalého pobytu nie je hodnotený negatívne, obžalovaný naďalej
pracuje, jeho zamestnávateľ ho hodnotí ako zodpovedného a dôležitého zamestnanca.

Pri ukladaní trestu obžalovanému, nemožno neprimerane favorizovať skutočnosti dôležité pre ukladanie
trestu obžalovanému v neprospech obžalovaného (najmä spôsobenie toho najzávažnejšieho následku

– smrti trom osobám), aj keď súd tento najzávažnejší následok žiadnym spôsobom nebagatelizuje a
nezľahčuje a takýto objektívne existujúci následok plne berie do úvahy, ako aj spáchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti podľa § 138 písm. h/, písm. j/ Tr. zák. V tomto smere je následok
trestného činu najzávažnejší a nenapraviteľný, nakoľko došlo konaním obžalovaného k smrti tromosobám, pričom došlo k smrti manželov (zosnulí L.) naraz, ktorí boli aj rodičmi a starými rodičmi, ďalej
prišiel o život I. J., ktorý bol taktiež manžel, rodič a starý rodič. Teda zásah do rodín pozostalých
poškodených, do ich súkromného a rodinného života, bol výrazný, nepredvídateľný a nenapraviteľný.

Potrebné je však zohľadniť skutočnosti aj v prospech obžalovaného (predchádzajúci bezúhonný spôsob
života obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol odsúdený pre spáchanie trestného činu, žiadne záznamy
o závažných priestupkoch v cestnej premávke alebo o spôsobení dopravnej nehody, nezistené žiadne
negatívne poznatky z miesta bydliska, pozitívne poznatky od zamestnávateľa, jeho kritický postoj
k spáchanej trestnej činnosti od začiatku, psychické následky u obžalovaného, zásada personality

trestu - jeho vzťah k dcére, existenciu poľahčujúcich okolností pri absencii priťažujúcich okolností,
vyhlásenie o priznaní viny na prvom hlavnom pojednávaní, spáchanie nedbanlivostného trestného
činu, miera porušenia povinností vodiča obžalovaným, v dôsledku čoho došlo k vzniku dopravnej
nehody). Pri ukladaní trestu obžalovanému nie je správnym neprimerane favorizovať a zvýrazňovať
len určité skutočnosti významné pre ukladanie trestu obžalovanému, ale treba zobrať do úvahy
všetky skutočnosti a zistenia významné pre ukladanie trestu obžalovanému, tak v prospech, ako aj v

neprospech obžalovaného. Aj na tomto mieste súd opakuje, že si je vedomý nezvratného následku v
podobe smrti nebohých I. J., G. K. L. a M. L. v dôsledku poranení, ktoré utrpeli pri dopravnej nehode, ale
pri ukladaní trestu obžalovanému treba v rovnováhe vyhodnotiť všetky skutočnosti, na podklade ktorých
súd rozhoduje o druhu a výmere trestu.

Nepodmienečný trest odňatia slobody ako najprísnejší druh trestu možno uložiť len vtedy, ak účel
trestu nemožno dosiahnuť iným spôsobom, pričom nepodmienečný trest odňatia slobody má medzi
ostatnými trestami postavenie „ultima ratio“, čiže krajného, posledného prostriedku nápravy páchateľa,
pokiaľ zlyhali ostatné možnosti uloženia trestu alebo sú neúčelné vzhľadom na osobu páchateľa, či
uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody by dostatočne nezohľadňovalo závažnosť

a okolnosti spáchanej trestnej činnosti. Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo a v súlade
so zákonom zohľadňovali konanie (spôsob spáchania činu) obžalovaného, jeho zavinenie, následok,
pohnútku, osobu, pomery a možnosti nápravy obžalovaného a v neposlednom rade i poľahčujúce
okolnosti, pri absencii priťažujúcich okolností, vychádzajúc zo zásad pre ukladanie trestu podľa §
34 Tr. zák., ako aj účelu trestu, keď trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť

úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionálnosti trestu), ale súčasne musí zohľadňovať
aj osobu páchateľa, na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného je primeraným trestom trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom a ktorý je aj objektívnym
vyjadrením spáchanej trestnej činnosti. Jeho výška 3 roky (v polovici upravenej trestnej sadzby) a určená
skúšobná doba probačného dohľadu 4 roky, zvýraznený spolu s povinnosťou podrobiť sa sociálnemu

výcviku je odôvodnené závažnosťou trestnej činnosti v jej následku, ktorým je smrť troch osôb bez
zistenia ich spoluzavinenia a spáchanie trestnej činnosti obžalovaným závažnejším spôsobom konania.
Súd teda nezistil podmienky na uloženie trestu odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby a ani
podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
Trestným zákonom.

Účelom trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je jednak vyradiť obžalovaného z činnosti, na
ktorú je potrebné osobitné oprávnenie, z dôvodu hrubého porušenia pravidiel cestnej premávky, ale
súčasnej aj chrániť nezávadný výkon danej činnosti, vychovávať obžalovaného i ostatných občanov k
náležitému morálnemu vzťahu k nezávadnému výkonu činnosti vedenia motorového vozidla. Skúsenosti

získané pri sledovaní účinnosti jednotlivých trestov ukladaných za trestné činy v doprave ukazujú, že
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti v
cestnej doprave. Boli splnené podmienky aj na ukladanie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, pretože sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti
s touto činnosťou, na ktorú treba osobitné povolenie. Pri určovaní výmery trestu zákazu činnosti

súd zohľadnil, že obžalovaný nikdy nebol sankcionovaný za akýkoľvek delikt spáchaný pod vplyvom
alkoholu, či iných návykových látok alebo v súvislosti s ich užívaním. V priebehu držby vodičského
oprávnenia sa dopustil iba troch priestupkov na úseku cestnej dopravy, menej závažných, pričom
v minulosti mu nebol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a nemá záznam ani
o spôsobení dopravnej nehody. Uloženie trestu zákazu činnosti má posilniť a podporiť účel trestu odňatia

slobodyspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobusprobačnýmdohľadom,areflektujenanaplnenie
znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty spáchaného trestného činu usmrtenia, kedy pri uložení aj tohto
druhu trestu bude podporená jednak individuálna prevencia tak aj generálna prevencia, kedy je potrebné
vo zvýšenej miere pôsobiť na obžalovaného, aby si dôsledne uvedomil následok svojho konania a dobudúcnosti sa mu vyvaroval. S poukazom na formu zavinenia, prítomné poľahčujúce okolnosti, vyššie
uvedené skutočnosti a najmä na spôsobený následok v podobe smrti troch osôb, súd považoval za
potrebné uložiť tento druh trestu v hornej polovici možnej výmery trestnej sadzby.

V rámci výroku o náhrade škody sa súd spravoval nasledovnými úvahami. Vzhľadom na definíciu pojmu
škoda (§ 46 ods. 1 Tr. por.) povinnosť rozhodnúť o jej náhrade v odsudzujúcom rozsudku, ak bol jej nárok
riadne uplatnený, sa vzťahuje na škodu majetkovú, morálnu aj inú, aj na porušenie či ohrozenie iných
zákonných práv alebo slobôd poškodeného s tým, že pojem „morálna škoda“ vo vzťahu k škodlivému

následku spôsobenému trestným činom treba v prípade smrti vykladať v súlade s výkladom pojmu
„nemajetková ujma“ v občianskom konaní. Je zrejmé, že trestnoprávny pojem „škoda“ je obsahovo
výrazne širší a obsiahlejší ako pojem „škoda“ v práve súkromnom. Trestné právo, a to predovšetkým v
zmieňovanom ustanovení § 46 ods. 1 Tr. por. vychádza z pojmu škoda, resp. definuje jeho obsah nie v
zmysle judikatúrou a právnou praxou prekonanej predstavy o škode ako zásahu výlučne do majetkových
právpoškodeného,alenazeránaškoduakonaprotiprávnyzásahdomateriálnychinemateriálnychpráv,

pričom výsledkom takéhoto zásahu môže byť logicky nielen ujma materiálna (majetková či peňažná),
ale aj ujma nemateriálna (imateriálna), teda ujma či škoda, ktorá sa neprejaví vo sfére materiálnej, ale
vo sfére inej, tvorenej všetkými ostatnými právami inej, nie materiálnej povahy, ktorým právny poriadok
priznáva právnu ochranu a ich porušenie, resp. zásah do takýchto práv sankcionuje.

Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody v adhéznom konaní je nutné rešpektovať hmotnoprávne
ustanovenia osobitných predpisov, na ktorých je uplatnený nárok založený a ktorými sa tiež aj riadi.
Tieto predpisy špecificky upravujú vznik nároku na náhradu škody, jeho obsah a rozsah, spôsob
náhrady. Potom aj pri rozhodovaní o neoprávnených zásahoch do osobnostných práv a právnych
prostriedkochnápravysarozhodujepodľa§11Občianskehozákonníkaanasl.(ďalejlenOZ).Občiansky

zákonník rozlišuje medzi zodpovednosťou za škodu podľa svojej šiestej časti a zodpovednosťou za
ujmu spôsobenú zásahom do osobnostných práv. Medzi týmito dvoma inštitútmi je pojmová a obsahová
odlišnosť. Právo na ochranu osobnosti predstavuje nemajetkové právo rýdzo osobnej povahy a je úzko
späté s osobnosťou človeka a jej prejavmi. Na rozdiel od toho právo na náhradu škody patrí tak fyzickej,
ako aj právnickej osobe, nemá absolútnu, ale len relatívnu povahu a má majetkovú povahu. Zásadný

rozdiel je aj medzi odškodnením nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody ako majetkovej ujmy,
ktorý spočíva v tom, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vychádza iba z predpokladu,
akú ujmu mohol zásah vyvolať (nemožno presne zistiť skutočnú ujmu). V prípade náhrady škody treba
však výšku škody presne uviesť a preukázať. Právo na náhradu škody a právo na ochranu osobnosti
fyzickej osoby podľa platnej právnej úpravy teda predstavujú dve celkom samostatné práva, ktoré sú

podmienené rôznou sférou ochrany zabezpečovanej Občianskym zákonníkom.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 odsek 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 odsek 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.V rámci tohto konania tiež možno nárok na náhradu škody jednotlivých poškodených, pozostalých po
poškodených I. J., G. K. L. a M. L., rozdeliť na škodu majetkovú, objektívne vyjadriteľnú v peniazoch
a škodu nemajetkovú v podobe spôsobenej nemajetkovej ujmy a jej náhradu v peniazoch, ktorú však

objektívne nie je možné presne vyčísliť. Zároveň iba o majetkovú škodu sa jedná v prípade poškodenej
obchodnej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.

Poškodená A. J. si uplatnila v rámci majetkovej škody nárok na náhradu pohrebných nákladov v sume
2.351,95 eur, vecnú škodu vo výške 240 eur. Poškodený H. B. L. si uplatnil v rámci majetkovej škody

nárok na náhradu pohrebných nákladov v sume 2.785,36 eur. Priloženými dedičskými rozhodnutiami
bolo zistené, že A. J. a H. B. L. sú právnymi nástupcami pozostalých poškodených. Zároveň výška
tejto škody bola preukázaná jednotlivými dokladmi od poškodených. Poškodená obchodná spoločnosť
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila majetkovú škodu vo výške 369,03 eur, pozostávajúcu
z nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 351,52 eur I. J. a vo výške 17,51 eur G. K. L..

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (ods. 2).
V danom ustanovení je upravená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1/ protiprávny úkon, 2/ spôsobenie

škody a 3/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Ustanovenie § 420 ods. 2 OZ
dopadá na prípady, keď konkrétnu činnosť, pri ktorej vznikla škoda, vykonáva právnická alebo fyzická
osoba (podnikateľ) nie sama, ale prostredníctvom iných osôb, ktoré zamestnáva alebo ktorých prácu k
svojej činnosti využíva. Táto zodpovednosť právnickej či fyzickej osoby sa uplatní nielen v prípadoch,
keď škoda bola spôsobená jej zamestnancom, ale aj vtedy, ak bola spôsobená inými osobami, ktoré

podnikateľský subjekt použil k svojej činnosti. Priama zodpovednosť toho, kto škodu spôsobil, nastáva
len v prípade, že jeho konanie, ktorým bola škoda spôsobená, nespadá do rámca činnosti podnikateľa,
pre ktorého prácu vykonal. Ustanovenie v odseku 2 vyjadruje zásadu, že pokiaľ niekto spôsobí škodu
pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu
zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec

pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V
takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ
právnickoualebofyzickouosobou.Skutočnosť,žezodpovednouosobouzaspôsobenieškodyvovzťahu
k poškodenému je právnická osoba alebo fyzická osoba, ak bola spôsobená škoda pri ich činnosti,
ešte neznamená, že osoby, ktoré túto činnosť za právnickú alebo fyzickú osobu vykonávali a pritom

tretej osobe spôsobili škodu, vyjdú z tejto konštrukcie bez akýchkoľvek právnych následkov. Tieto osoby
však nezodpovedajú priamo poškodenému, ale ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
tým nie je dotknutá. Nebolo spornou skutočnosťou, že obžalovaný viedol nákladné vozidlo - ťahač
návesu s nákladným návesom v rámci svojej pracovnej činnosti pre svojho zamestnávateľa. Súd preto
nemohol priznať nárok na náhradu tejto majetkovej škody, ide o prípad objektívnej zodpovednosti

a preto konajúci súd nemohol uložiť obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, ktorá mala vzniknúť
poškodeným jeho protiprávnym konaním. Pasívne legitimovaným nie je obžalovaný, ale prevádzkovateľ
dopravného prostriedku (v danom prípade zamestnávateľ obžalovaného v čase spáchania skutku).
Zároveň z výsluchov poškodených v prípravnom konaní (A. J., H. B. L.) vyplýva, že okrem nemajetkovej
ujmy, si budú uplatňovať nárok na náhradu škody prostredníctvom povinného zmluvného poistenia,

pričom H. B. L. uviedol, že tak aj urobil. Bolo by preto potrebné vykonať ďalšie dokazovanie na
poisťovateľa, či v akej výške, z akých dôvodov poškodení uplatnili nárok na náhradu škody a či bolo
o ňom poisťovateľom rozhodnuté. Uvedené platí aj o poškodenej obchodnej spoločnosti Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., teda bolo by potrebné preskúmať, či si svoj nárok neuplatnila už skôr voči
poisťovateľovi a či tento o ňom už nerozhodol.

V rámci náhrady škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch si uplatnila nárok A. J., ako pozostalá manželka
po neb. I. J., vo výške 3.000 eur. Poškodení A. O., A. J. a I. J. ml., ako deti po neb. I. J., si uplatnili
nárok každý vo výške 2.000 eur. Poškodení H. B. L. a H. K. L., ako deti po neb. G. K. L. a neb. M. L., si
uplatnili nárok každý vo výške 4.000 eur. Ako bolo uvedené vyššie, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch je odlišným nárokom od nároku na náhradu škody. V rámci písomných uplatnení nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy jednotliví poškodení popísali ich vzťah k nebohým ako aj to, čo znamenala
ich náhla smrť pre nich, resp. aký to bol vážny zásah do ich súkromného a rodinného života, o čom
svedčia aj čestné vyhlásenia A. J., A. J., A. O.. V rámci nároku - nemajetkovej ujmy v peniazoch bybolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, a to aj výsluchmi
ďalších osôb (ďalších príbuzných prípadne rodinných známych, priateľov alebo susedov), aby bolo
možné vyhodnotiť aký bol vzťah (jeho intenzita, povaha spoločného spolužitia, intenzita stretávania sa

detí s neb. rodičmi a podobne) medzi pozostalými poškodenými žiadajúci nemajetkovú ujmu v peniazoch
a neb. poškodenými. Okrem uvedeného v zmysle ustálenej judikatúry platí, že aj nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch je krytý v rámci povinného zmluvného poistenia, teda bolo by potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie, aj vzhľadom na uplynutie času od dopravnej nehody, či poškodení svoj
nárok neuplatnili už voči poisťovateľovi, a ak áno ako tento o tomto nároku rozhodol.

Preto súd všetkých poškodených s ich nárokom na náhradu škody (či už škody majetkovej/vecnej alebo
náhrady nemajetkovej ujmy) odkázal na civilný proces v zmysle § 288 odsek 1 Tr. por..

Poučenie:

4T/42/2025
2

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp.zn. 4T 42/2025 Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému
ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané
najneskoršie. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 Tr. por. okrem prokurátora sa končí lehota tým
stým dňom ako obžalovanému.

Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v
prospech alebo neprospech obžalovaného.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré
podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené
tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.