Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, September 22, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4Nt/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010334
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Uhrik
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325010334.2

Uznesenie

4Nt/38/2025

Okresný súd Levice, samosudcom Mgr. Tomášom Uhrikom, v trestnej veci odsúdeného A. B., o návrhu
na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/107/2023, na verejnom
zasadnutí konanom v Leviciach dňa 22.09.2025, takto

r o z h o d o l :

4Nt/38/2025
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného A. B., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D., t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody E. na povolenie obnovy konania v trestnej
veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 2T/107/2023 z a m i e t a , nakoľko neboli zistené
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

4Nt/38/2025
Odsúdený A. B. podal dňa 29.04.2025 na tunajší súd návrh na povolenie obnovy konania vo vyššie
uvedenej veci, ktorý odôvodnil tým, že podľa vyjadrenia súdu, poškodený nemusel byť PN pre to, aby
on mohol byť odsúdený. Ako menovaný odsúdený ďalej uviedol, poškodený mohol normálne pracovať,
nebol obmedzený na obvyklom spôsobe života, čím bol vyvrátený znalecký posudok. Súd sa ďalej
nevysporiadal s návrhom dôkazov, neboli vypočutý svedkovia F. B., G. H., ani B. I.. Odsúdený uviedol,

že poškodenému žiadne rebrá nezlomil, poškodený nemal žiadnu PN, neliečil sa.

Súd sa na verejnom zasadnutí vykonal dokazovanie výsluchom odsúdeného a oboznámením listinných
dôkazov zabezpečených do spisu, vrátane pripojené spisového materiálu.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že na svojom návrhu trvá, trest, ktorý si odsedel mu bol

uložený na základe obžaloby, ktorá sa nezakladá na pravde. Na poslednom pojednávaní uviedol,
že nepopiera, že dal poškodenému facku, ale žiadal súd, aby prihliadol na všetky okolnosti, že ten
poškodenýobťažoval14ročnédievča,ktoréonlenbránil.Súdsatýmtovôbecnezaoberal,nevysporiadal
sa s tým Krajský súd Nitra ani prokurátor. Odsúdený podáva obnovu konania na generálnu prokuratúru,
ktorá to postúpila na krajskú prokuratúru, táto na vybavenie Okresnej prokuratúre Levice a títo to
postúpili na rozhodnutie Okresnému súdu Levice. Odsúdený navrhuje vykonať nový znalecký posudok

na zranenia u poškodeného, tento nebol PN, bol zamestnaný a chodil do zamestnania, podľa znalca
mal byť PN tri týždne, poškodený nemal žiadne zranenia, ktoré opisoval znalec, že mali byť spôsobené.

Rozsudkom Okresného súdu Levice sp. zn. 2T/107/2023 zo dňa 13.11.2023, právoplatný dňa
20.02.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/128/2023, bol A. B. uznaný
vinným pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený

ďalší trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so
strednýmstupňom stráženia.Uvedeného skutku sa menovaný odsúdený dopustil tým spôsobom, že dňa30.12.2022včaseokolo23.00h.vobciD.vpriestorochrodinnéhodomusúp.č.XXXbezdôvodnefyzicky
napadol B. I. takým spôsobom, že ho udrel zovretou päsťou do oblasti hlavy - ľavého ucha, v dôsledku
čoho poškodený B. I. spadol na zem, kde ho opakovane kopal do celého tela a pritom mu vulgárne

nadával, čím svojím konaním poškodenému B. I. spôsobil zlomeninu IX.-XII. rebra vpravo s poúrazovým
krvácaním do hrudníka, pomliaždenie ľavej čelovotemenospánkovej oblasti hlavy, pomliaždenie ľavej
čelovej oblasti tváre, pomliaždenie pravej ušnice, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie s
primeranou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 6 týždňov, počas ktorej bol obmedzený na
bežnom spôsobe života v trvaní do 6 týždňov.

Zo spisového materiálu vzťahujúceho sa na prejednávanú vec bolo zistené, že uznesením Okresného
súdu Levice sp. zn. 3Nt/33/2024 zo dňa 10.06.2024, právoplatné dňa 26.09.2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2Tos/67/2024, bol návrh menovaného odsúdeného na povolenie obnovy
konania vedeného Okresným súdom Levice pod sp. zn. 2T/107/2023 zamietnutý, keďže neboli zistené
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Z výpisu registra trestov súd zistil, že menovaný odsúdený v ňom má celkovo 21 záznamov, pričom
naposledybolodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduvLeviciachsp.zn.2T/107/2023zodňa13.11.2023
v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/128/2023 zo dňa 20.02.2024 pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorý trest v súčasnosti vykonáva.

Lustráciou v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov bolo zistené, že menovaný odsúdený
v nej má celkovo 6 záznamov, opakovane sa jedná o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.

3Nt/116/2024 zo dňa 27.01.2025, právoplatné dňa 12.03.2025 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 2Tos/17/2025, bol návrh menovaného odsúdeného na povolenie obnovy konania
vedeného Okresným súdom Levice pod sp. zn. 2T/149/2012 zamietnutý, keďže neboli zistené
podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku.

Z pripojeného spisového materiálu bolo ďalej zistené, že uznesením Okresného súdu Levice sp.
zn. 2Nt/69/2024 zo dňa 21.02.2025, právoplatné dňa 12.03.2025 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Nitre sp. zn. 2Tos/20/2025, bol návrh menovaného odsúdeného na povolenie obnovy konania
vedeného Okresným súdom Levice pod sp. zn. 2T/107/2023 odmietnutý.

Súd na verejnom zasadnutí podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku odmietol vykonať návrhy
odsúdeného na doplnenie dokazovania výsluchmi svedkov H. B., F. B., G. H., mladšieho brata
svedkyne G. J. a G. J., ďalej návrh na zabezpečenie potvrdenia od spoločnosti D., s.r.o. o dochádzke
poškodeného, ako aj odmietol návrh na vypracovanie nového znaleckého posudku k zraneniam
poškodeného, nakoľko uvedené dôkazy nepovažoval za okolnosti podstatné pre rozhodnutie resp. danú

okolnosť možno zistiť inými dôkazmi.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi

odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa § 394 odsek 4 Trestného poriadku, skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu
Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí
podmienky obnovy konania podľa § 394.Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorého účelom je odstrániť nedostatky v
skutkových zisteniach niektorých právoplatných rozhodnutí, a to v prípadoch, keď príčiny zistených
nedostatkov vyšli najavo až po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Príčinami sa tu rozumejú nové

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré odôvodňujú tento mimoriadny prielom do nezmeniteľnosti a záväznosti
rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým
dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz v pôvodnom konaní síce vykonaný,
ale snovým obsahom. V takom prípade však musí byť predmetom hodnotenia súdu aj okolnosť, pre
ktorú došlo k obsahovej zmene dôkazu. Skutočnosťou predtým neznámou sa pritom rozumie objektívne

existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom a ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu
veci. Nové skutočnosti v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania treba preukázať novými a
konkrétnymi dôkazmi, keďže úlohou súdu, konajúceho o návrhu na povolenie obnovy konania a v
kontradiktórnom procese, nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie odsúdeným iba tvrdených a nie
aj konkrétnym dôkazom preukázaných nových skutočností. Za nové skutočnosti alebo dôkazy pritom
nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov. Účelom obnovy

konania totiž nie je posúdiť celkovú zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia a správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo. V konaní o povolení obnovy nemôže súd preskúmavať
zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so všetkými
okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri dokazovaní
a pod. (R 33/1988).

Pri obnove konania sa výlučne posudzuje iba tá otázka, čo existujú nové skutočnosti a dôkazy, ktoré
neboli orgánom, ktoré vo veci rozhodovali, skôr známe a či také skutočnosti alebo dôkazy by mohli, či
už samé o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už skôr známymi, odôvodniť iné, než
pôvodné rozhodnutie, ktorého sa môže dotýkať obnova konania.

Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach
alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel ale či tieto skutočnosti a dôkazy boli
alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolení obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp
pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných ( a obsahovo nezmenených )

dôkazov či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom prvého, resp. druhého
stupňa v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997), či zákonnosť
postupu súdu vo vzťahu k obhajobe (R 35/1988).

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania

nie je možné vyhovieť, keďže nevyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by
mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine, prípadne o treste.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2023 v trestnej

veci vedenej pod sp. zn. 2T/107/2023 súd v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného A. B. o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, tzn. že menovaný
odsúdený bol uznaný za vinného zo žalovaného skutku bol po tom, čo urobil vyhlásenie o uznaní
viny, ktoré bolo súdom prijaté a dokazovanie k otázke jeho viny za tento skutok sa nevykonávalo. K
posudzovaniu podmienok pre prijatie vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny dochádza na základe

takéhoto vyhlásenia obžalovaného spolu s kladnými odpoveďami na zákonom stanovené otázky po
konfrontácii jeho postoja k súdenej trestnej činnosti výlučne s dôkazmi zabezpečenými v prípravnom
konaní, pričom dôsledkom prijatia vyhlásenia o uznaní viny je, že dokazovanie sa v otázke viny na
hlavnom pojednávaní nevykonáva. V pôvodnom konaní sa menovaný odsúdený priznal a uznal vinu
za spáchaný skutok aj jeho právnu kvalifikáciu v zmysle obžaloby, bol s ňou uzrozumený a súhlasil s

ňou, následkom čoho mu bol uložený trest odňatia slobody s prihliadnutím na existenciu poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. Skutočnosť, že po uvedenom postupe sa odsúdený
domáha obnovy konania vo výroku o vine, sa potom javí ako popieranie slobody, vážnosti, určitosti alebo
zrozumiteľnosti prejavu svojej vlastnej vôle vyjadrenej v pôvodnom konaní, pričom samotným návrhom
odsúdený v podstate spochybňuje zmenu vlastného postoja v otázke viny. V uvedenej súvislosti je

potrebnékonštatovať,žeodsúdenýnepredložilakýkoľveknovýdôkaz,ktorýbyrelevantnespochybňoval
slobodu, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť jeho vyhlásenia o uznaní viny na hlavnom pojednávaní
v pôvodnom konaní. K návrhom odsúdeného na vykonanie ďalších dôkazov súd uvádza, že svedkovia,
vypočutie ktorých odsúdený navrhol, jednak neboli prítomní pri páchaní žalovaného skutku (F. B., G. H.),resp. nie sú odborne spôsobilí vyjadrovať sa k spôsobeným zraneniam poškodeného (G. J., H. B., ako
ani mladší brat svedkyne G. J.). Za týmto účelom bol v pôvodnom konaní pribratý znalec, ktorý podal
znalecký posudok, ktorého obsah nebol v pôvodnom konaní odsúdeným namietaný. Naviac, odsúdený

v pôvodnom konaní po tom, ako mu bola okrem iných písomností doručená aj výzva na doplnenie
návrhovnavykonaniedokazovania,nepredložilžiadnynávrh.Súdpritomzdôrazňuje,žeúčelomobnovy
konania nie je revízia pôvodného trestného konania ani spochybňovanie spôsobu hodnotenia dôkazov
v pôvodnom konaní. Nie je správna predstava odsúdeného, že súd má v konaní o povolenie obnovy
konania opätovne hodnotiť dôkazy, ktoré boli vykonané a vykonať akýkoľvek ním navrhovaný dôkaz,

ako je to v prípade ním navrhovaného nového znaleckého posudku.

Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je jednou zo záruk právnej
istoty. Náprava rozhodnutia sa spravidla môže docieliť v riadnom dvojinštančnom postupe formou
odvolania ako riadneho opravného prostriedku. Výnimkou z tohto pravidla sú mimoriadne opravné
prostriedky, ktorými možno dosiahnuť nápravu právoplatných rozhodnutí, medzi ktoré Trestný poriadok

zaraďuje aj obnovu konania. Povolenie obnovy konania je v zásade prípustné za splnenia podmienok
uvedených v § 394 Trestného poriadku. Súd musí preto najprv skúmať existenciu nových skutočností
alebo dôkazov, ktoré neboli súdu skôr známe a až následne zisťovať, či takéto nové skutočnosti alebo
dôkazy sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami, či dôkazmi známymi súdu už predtým, môžu
odôvodniť iné rozhodnutie týkajúce sa viny alebo trestu než v pôvodnom konaní. Súd teda nemôže bez

ďalšieho prevziať nové skutočnosti či dôkazy bez toho, aby ich hodnotil vo vzťahu ku skutočnostiam
a dôkazom, z ktorých vzišlo pôvodné rozhodnutie. Nie každá nová skutočnosť, či dôkaz sú tak spôsobilé
vyvolať následky prezumované v § 394 odsek 1 Trestného poriadku. V konaní o obnove treba túto novú
skutočnosť preukázať dôkazom, ktorý sa v čase rozhodovania súdu v spise nenachádzal.

Odsúdený po podaní návrhu na povolenie obnovy konania nepredložil, resp. neuviedol žiadne také nové
skutočnosti, či dôkazy súdu skôr neznáme, ktorých existencia by mohla sama osebe alebo v spojitosti
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi, viesť k inému záveru o jeho vine. Žiadne skutočnosti
uvádzané odsúdeným, nie sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine, resp. o treste odsúdeného.
Odsúdený neuviedol také vecné skutočnosti, ktoré by neboli predmetom dokazovania, resp. zisťovania

pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu konania týka.

Súčasne súd dodáva, že uložený ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nie je v zrejmom nepomere
k závažnosti spáchaného činu alebo k pomerom páchateľa, ani nie je uložený druh trestu v zrejmom

rozpore s účelom trestu. Súd teda dôsledne zohľadnil všetky okolnosti spáchania trestného činu a taktiež
celkové pomery páchateľa.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd návrh

odsúdeného A. B. na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nezistil dôvody na jeho povolenie tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

4Nt/38/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa

jeho vyhlásenia na Okresný súd Levice sp. zn. 4Nt/38/2025.
Sťažnosť má odkladný účinok.
O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Sťažnosť môže podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na
uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu súdu môže

podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech
mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný
zástupca, obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately;
lehota na podanie opravného prostriedku im plynie samostatne.
Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota

na podanie sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi všakplynie lehota vždy samostatne.
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej

nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za
obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s
výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť
späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade plynie obvinenému nová lehota

na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť.
Uznesenie možno napadnúť pre
a) nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b) zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c) porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto
porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v
prvostupňovom konaní.
Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť
sťažnosť zároveň odôvodnená.