Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Jozef Caban, PhD.

Legislation area – Trestné právoŽivot a zdravie

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8T/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012799
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Caban, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125012799.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného:A.B.,nar.XX.XX.XXXXvTrnave,trvalebytomC.,t.č.vovýkoneväzbyvÚVVLeopoldov,
pre zločin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. f) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave,
trvale bytom C.,

t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 15.08.2025 v čase približne o 15:04 hod. na Trojičnom námestí v Trnave, pred budovou Divadla J.
Palárika, vylial so zámerom spôsobiť rozruch a upútať pozornosť v blízkosti tam stojacich ľudí neznámu
tekutinu do detského kočíka okoloidúcej neznámej ženy, v nadväznosti na čo ihneď pristúpil k tam

stojacej poškodenej D. E., kedy slovne a gestikuláciou odpútaval jej pozornosť a túto zameriaval na
vyliatu tekutinu v detskom kočíku a krik neznámej ženy, pričom v momente, kedy poškodená upriamila
pozornosť a svoj zrak na túto ženu, využil tento moment a zo zadnej časti jej bicykla odviazal tam
pripevnenú dámsku kabelku, ktorej obsahom bola okrem iného aj finančná hotovosť vo výške 120 eur
uložená v peňaženke a túto kabelku zo zadnej časti bicykla aj vytiahol, na čo zareagovala poškodená,
ktorá obvineného chytila rukami za trup, v dôsledku čoho stratila rovnováhu a spadla aj s bicyklom na
zem, po čom obvinený A. B. utiekol s takto odcudzenou kabelkou z tohto miesta smerom na Radlinského
ulicu, kde bol neskôr obmedzený na osobnej slobode,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a taký čin
spáchal závažnejším spôsobom konania – ľsťou,

č í m s p á c h a l

zločin krádež podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
f) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :Podľa§212ods.3Trestnéhozákonaspoužitím§36písm.l)Trestnéhozákona,§37písm.m)Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 5 Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 74 ods. 1 Trestného zákona súd

obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného: D. E., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom F. XXXX/
X, C., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal obžalobu na obvineného: A. B., nar. XX.XX.XXXX

v Trnave, trvale bytom C., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, pre zločin krádež podľa § 212 ods. 1
písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona, ktorý mal
byť obvineným spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.

Súd vo veci nariadil a vykonal hlavné pojednávanie.

Súdnahlavnompojednávanívykonaldôkazy:znaleckýposudokč.62/2025odMUDr.MonikaGregorová
(č. l. 65-89), uznesenie a zápisnica o vrátení veci (č. l. 93, 94a), lustrácia v registri obyvateľov (RO),
lustrácia ZVJS, lustrácia v centrálnej databáze súdov (CDB), lustrácia v centrálnej evidencii správnych
deliktov a priestupkov (CESDAP), a odpis z registra trestov (RT).

K výroku o vine.

Obžalovaný A. B. po poučení o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm.
b) alebo písm. c) Trestného poriadku, o možnosti radiť sa s obhajcom pred vyhlásením podľa § 257

ods. 3 Trestného poriadku a o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b), písm. c) Trestného
poriadku v rozsahu § 257 ods. 5, ods. 8 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku, že je vinný. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c),
písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom obžalovaný na všetky položené otázky
odpovedal „áno“. Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd podľa § 257 ods. 7 Trestného

poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, prijal, pretože súd nemal žiadne pochybnosti
o naplnení všetkých zákonných znakov žalovanej trestnej činnosti, a to zločinu krádež podľa § 212 ods. 1
písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. f) Trestného zákona. Výrok
o vine preto vychádza z postupu podľa § 257 Trestného poriadku.

K výroku o treste.

Pri úvahe nad druhom a výmerou trestu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného
zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Súd zároveň zohľadňoval zásady uvedené v § 33a Trestného zákona a § 34
Trestného zákona.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula
od spáchania trestného činu.

Obžalovaný A. B. má v odpise registra trestov 5 záznamov, a to:· odsúdenie Okresný súd Trnava; rozsudok 30.03.2017; spis. značka 5T/8/2017; právoplatnosť
30.03.2017; §201/1 Trestný zákon; odňatie slobody podmienečne na 1 rok 6 mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní 2 roky do 30.03.2019; nariadený výkon trestu 12.03.2020; vykonanie trestu 30.11.2021,

· Okresný súd Trnava; trestný rozkaz 28.08.2018; spis. značka 9T/30/2018; právoplatnosť 15.08.2019;
§212/2f Trestný zákon, prečin, začiatok páchania skutku: 22.12.2017, odňatie slobody nepodmienečne
na 2 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; vykonanie trestu 24.10.2019,
· Okresný súd Trnava; trestný rozkaz 16.08.2019; spis. značka 0T/210/2019; právoplatnosť 16.08.2019;
§289/1, prečin, začiatok páchania skutku: 16.8.2019, §216/1 Trestný zákon, prečin, začiatok páchania

skutku: 16.08.2019, odňatie slobody podmienečne na 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok
6 mesiacov do 17.02.2021; nariadený výkon trestu 21.05.2020 v ústave na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia; vykonanie trestu 30.7.2022; zákaz činnosti riadiť motorové vozidlá na 3 roky;
vykonanie trestu 26.4.2025,
· Okresný súd Trnava; trestný rozkaz 24.01.2020; spis. značka 0T/20/2020; právoplatnosť 24.01.2020;
§364/1a Trestný zákon, prečin, začiatok páchania skutku: 21.01.2020, odňatie slobody nepodmienečne

na 4 mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia; vykonanie trestu 31.05.2020;
zrušený,
· Okresný súd Trnava; rozsudok 17.06.2021; spis. značka 28T/30/2020; právoplatnosť 21.06.2021;
§348/1a Trestný zákon, začiatok páchania skutku: 15.08.2019, odňatie slobody nepodmienečne na 8
mesiacovvústavenavýkontrestusostrednýmstupňomstráženia;vykonanietrestu30.11.2022;uložený

trest je súhrnný, trest uložený rozsudkom Okresný súd Trnava, 24.01.2020, spisová značka 0T/20/2020
bol zrušený.

Obžalovaný A. B. má v registri priestupkov celkovo 17 záznamov, a to za obdobie od 16.10.2017 do
12.08.2025, z toho 9 priestupkov je priestupkov proti majetku (drobná krádež), a to priestupky zo dňa

16.10.2017, 30.12.2024, 09.01.2025, 03.06.2025, 30.06.2025, 23.07.2025, 31.07.2025, 07.08.2025,
12.08.2025; ostatné priestupky sa týkajú najmä občianskeho spolunažívania.

Pri zločine krádež podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. f) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody 2 (dva) roky až 8 (osem) rokov.

Súd pri skúmaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona dospel k
záveru, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a jednu priťažujúcu okolnosť. Poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal
a trestný čin úprimne oľutoval, je daná vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a jeho prednesy

na hlavnom pojednávaní („ľutujem, že sa to stalo“, „priznal som sa na mieste, ľutoval som a ľutujem
to každý deň“ a „rád by som sa aj osobne ospravedlnil potom ak by sa dalo tej dotyčnej“). Priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, je daná
s poukazom na jeho záznamy v odpise registra trestov.

Súd pri ukladaní trestu použil tiež § 38 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého pri opätovnom
spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd
obžalovaného uznal za vinného za zločin krádež, pričom obžalovaný už bol odsúdený za zločin v konaní
vedenom pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 5T/8/2017, a to zločin sexuálne zneužívanie podľa §
201 ods. 1 Trestného zákona; vzhľadom na výmeru uloženého trestu odňatia slobody sa neuplatní § 121

ods. 1 Trestného zákona. Z dôvodu použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona súd upravoval trestnú sadzbu
trestu odňatia slobody v súlade s § 38 ods. 6 Trestného zákona, a to tak, že zvýšil dolnú hranicu 2 roky
o jednu tretinu, a nakoľko sa jedna tretina počíta z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej
sadzby, teda rozdielu medzi 8 a 2 (8-2=6 a 1/3 zo 6 je 2 roky), tak dolná hranica 2 roky zvýšená o 2
roky je 4 roky. Upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona

s poukazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona je 4 roky až 8 rokov.

Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť) mesiacov, ktorý považuje za
spravodlivý a naplňujúci účel trestu, pričom súd pri ukladaní trestu odňatia slobody tento mimoriadne
znížil pod dolnú hranicu trestnej sadzby v súlade s § 39 ods. 5 Trestného zákona.

Súd v prospech obžalovaného zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal, túto
úprimne oľutoval, urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a že
opakovane prejavil záujem ospravedlniť sa poškodenej.Súd v neprospech obžalovaného zohľadnil jeho vysoký počet záznamov v odpise registra trestov a v
registri priestupkov. Z týchto skutočností vyplýva, že opakované sankcie za priestupky, predchádzajúce

podmienečné odsúdenia, a ani neskoršie opakované výkony nepodmienečných trestov odňatia slobody,
dokonca aj v strednom stupni stráženia, u obžalovaného neviedli k dlhodobej náprave, pretože napriek
týmto predchádzajúcim skúsenostiam sa obžalovaný neskôr trestnej činnosti a priestupkového konania
opäť dopustil. Z uvedených skutočností vyplýva, že obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti.
V prospech sklonom k páchaniu trestnej činnosti svedčí aj skutočnosť, že odsúdenia uvedené v odpise

registra trestov a záznamy o priestupkoch pokrývajú dlhé časové obdobie takmer 9 rokov, čo znamená,
že celkovo 22 záznamov (5 v registri trestov a 17 v registri priestupkov) svedčí o vysokej intenzite
páchania protiprávneho konania. Početnosť a povaha predchádzajúcich sankcií spolu so skutočnosťou,
že posledné sankcie sú z roku 2025, svedčia o tom, že u obžalovaného sa tieto sklony prejavovali
aj v nedávnej minulosti, a v prípade obžalovaného nešlo len o ojedinelé vybočenie z inak riadneho
života. Napokon súd poukazuje aj na to, že obžalovanému boli uložené 3 nepodmienečné tresty odňatia

slobody a 2 podmienečné tresty odňatia slobody, pričom u oboch podmienečných trestoch odňatia
slobody napokon došlo k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody, teda v minulosti všetky trestné činy
napokon viedli k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Predchádzajúce sankcie (trestnoprávne
a priestupkové) a ani samotné opakované výkony trestov odňatia slobody, nepôsobili na obžalovaného
dostatočne výchovne a preventívne tak, aby obžalovaného odradili od páchania ďalšej trestnej činnosti.

Páchanie protiprávnej činnosti preto nie je u obžalovaného len ojedinelým vybočením z inak riadneho
spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane páchala protiprávnu činnosť.

Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že predmetom prejednávanej trestnej veci je majetková trestná
činnosť, obžalovaný za majetkovú trestnú činnosť bol už aj odsúdený, a majetkového protiprávneho

konania v podobe priestupkov sa v poslednom období dopúšťal opakovanie (16.10.2017, 30.12.2024,
09.01.2025, 03.06.2025, 30.06.2025, 23.07.2025, 31.07.2025, 07.08.2025, 12.08.2025), pričom za
posledných 5 záznamov za skutky z 12.08.2025, 07.08.2025, 31.07.2025, 23.07.2025 a 30.06.2025 mu
bola uložená vysoká pokuta 500 Eur, a za záznam z 03.06.2025 pokuta vo výške 250 Eur – obžalovaný
sa za obdobie vyše 2 mesiacov dopustil 6 priestupkov proti majetku, za ktoré mu boli ukladané vysoké

pokuty, čo svedčí o vysokej intenzite páchania protiprávneho konania, a tiež o tom, že ukladané sankcie
zjavne nemali vplyv na konanie obžalovaného.

Súd všetky vyššie uvedené skutočnosti posúdil tak, že tieto odôvodňujú uloženie trestu odňatia slobody
ako druhu trestu. Iný druh trestu by nenaplnil účel trestu, pretože by bol príliš mierny, nakoľko vzhľadom

na trestnú minulosť obžalovaného je na obžalovaného potrebné pôsobiť práve trestom odňatia slobody,
pričom uvedené skutočnosti, ktoré súd posúdil v neprospech obžalovaného, vylučujú podmienečný
odklad výkonu trestu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ktorý žiadal obžalovaný v rámci
záverečnej reči), hoci tento nie je vylúčený v zmysle § 49 ods. 3 Trestného zákona.

K výmere trestu odňatia slobody 36 mesiacov súd dodáva, že obžalovanému boli za predchádzajúcu
trestnúčinnosťukladanémiernejšietresty(postupne18mesiacov,2mesiace,8mesiacova8mesiacov),
a keďže sa obžalovaný napriek tejto skúsenosti dopustil trestnej činnosti, je súd toho názoru, že
na obžalovaného je potrebné pôsobiť prísnejším trestnom odňatia slobody oproti tomu, ktorý mu bol
uložený predtým. Výmera 36 mesiacov je teda prísnejšia oproti predchádzajúcim trestov, a zároveň ide

o mimoriadne znížený trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby (ktorá je 48 mesiacov).
Súd obžalovanému mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby zo 4 rokov
na 3 roky, a to v súlade s § 39 ods. 5 Trestného zákona, teda dôvodom na mimoriadne zníženie trestu
bolo vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, jeho kritický postoj
k trestnej činnosti a záujem ospravedlniť sa poškodenej. Súd je toho názoru, že trest takéhoto druhu

a výmery naplní účel trestu.

Pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného na výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v súlade s § 48

ods.2písm.b)Trestnéhozákona.SúdvtejtosúvislostipoukazujenaodsúdenieOkresnéhosúduTrnava
z roku 2021, sp. zn. 28T/30/2020, pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia; vykonanie
trestu 30.11.2022.K výroku o ochrannom opatrení.

Súd obžalovanému podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 74 ods. 1 Trestného

zákona uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, a to z nasledujúcich dôvodov.

Zo znaleckého posudku č. 62/2025 od znalca MUDr. Monika Gregorová vyplýva, že u obžalovaného
je prítomná rozvinutá závislosť od kanabinoidov, skutku sa dopustil aj v súvislosti s touto závislosťou,
a znalkyňa navrhla obžalovanému uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku sú podľa názoru dané dôvody pre uloženie ochranného
liečeniapodľa§73ods.2písm.c)Trestnéhozákona,podľaktoréhosúdmôžeuložiťochrannéholiečenie
aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin v dôsledku závislosti od návykovej látky; návykovou látkou sa
podľa § 130 ods. 5 Trestného zákona rozumie alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky
spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti,
alebo sociálne správanie.

Znalkyňa síce navrhla uložiť obžalovanému ochranné liečenie ambulantnou formou, avšak pretože súd
obžalovanémuukladalnepodmienečnýtrestodňatiaslobody,súdmuselvsúlades§74ods.1Trestného
zákona obligatórne (povinne) uložiť obžalovanému ústavnú formu liečenia. Podľa § 74 ods. 1 posledná
veta Trestného zákona „Ak súd ukladá ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) popri treste odňatia

slobody, ktorého výkon podmienečne neodkladá, uloží ho ústavnou formou.“

K výroku o náhrade škody.

Súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú D. E. s nárokom na náhradu škody odkázal

na civilný proces, a to z dôvodu, že poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 70,- Eur
na výsluchu dňa 29.09.2025 („Nárokujem si náhradu škody vo výške 70 Eur za odcudzenú finančnú
hotovosť vo výške uvedených 70 Eur.“), preto bol súd povinný o ňom rozhodnúť, avšak z uznesenia
o vrátení veci zo dňa 30.09.2025 a zo zápisnice o vrátení veci zo dňa 13.10.2025 vyplýva, že finančná
hotovosť práve vo výške 70 Eur, ktorá bola zaistená A. B. pri osobnej prehliadke dňa 15.08.2025, bola

vrátená poškodenej D. E..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre nesprávnosť
ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku
o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, a c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V písomne podanom odvolaní
treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj
odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť

zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať
odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť,
že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami,

osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.