Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100939
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100939.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

11 28Sas/20/2024

A.:B.:B.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
28Sas/20/2024
IČS: XXXXXXXXXX

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,
v právnej veci žalobcu: C. A. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX E. D., adresa na doručovanie
B. XXX/XX, XXX XX D. F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8

- 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 610 325 6379 0 zo dňa 05. 09. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 610 325 6379 0 zo dňa 05.
09. 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 27. 05. 2024 žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku podľa Zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom

poistení"). Starobný dôchodok žiadal priznať od 25. 05. 2024. O žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna
poisťovňa, ústredie (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa") rozhodnutím č. 610 325 6379 0
- I. zo dňa 08. 07. 2024, ktorým mu podľa § 65, § 82 a § 293gb ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
priznal od 25. 05. 2024 starobný dôchodok v sume 316,20 eur mesačne. Vyšiel zo zistenia, že žalobcadosiahol dôchodkový vek dovŕšením 63 rokov a dvoch kalendárnych mesiacov a ku dňu 25. 05. 2024
získal 8 992 dní obdobia dôchodkového poistenia (t.j. 24 rokov a 232 dní), čím splnil podmienky
nároku na starobný dôchodok. Suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 Zákona o

sociálnom poistení ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia
získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (hodnota
priemerného osobného mzdového bodu 0,6307 x 24,6357 rokov obdobia dôchodkového poistenia x
aktuálna dôchodková hodnota platná v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku 17,7688 = 276,10
eur mesačne). Suma starobného dôchodku bola zvýšená o 40,10 eur mesačne (14,5 %) podľa § 82

a § 293gb ods. 1 Zákona o sociálnom poistení na 316,20 eur mesačne. Suma starobného dôchodku
žalobcu nebola zvýšená na sumu minimálneho dôchodku, nakoľko nezískal najmenej 30 rokov obdobia
dôchodkového poistenia. Orgán verejnej správy prvého stupňa skonštatoval, že ku dňu, od ktorého
žalobca žiadal priznať starobný dôchodok, získal 7 370 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely
zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, pričom podľa § 60 ods. 10 Zákona o sociálnom
poistení rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Žalobca získal 20 rokov a

70 dní obdobia dôchodkového poistenia na účely zvýšenia dôchodku na sumu minimálneho dôchodku.
Osobné listy dôchodkového poistenia tvorili prílohu rozhodnutia. Orgán verejnej správy prvého stupňa
pre nárok na starobný dôchodok nehodnotil dobu trvania výkonu základnej vojenskej služby žalobcu od
01. 10. 1985 do 30. 09. 1986 a dobu služobného pomeru od 15. 11. 1991 do 30. 09. 2011 (t.j. 20 rokov a
325 dní), ktorá bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok. Orgán verejnej správy prvého stupňa

následne vydal rozhodnutie č. 610 325 6379 0 - II. zo dňa 08. 07. 2024, na základe ktorého žalobcovi
podľa § 81 ods. 1 a § 112 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení od 25. 05. 2024 vypláca starobný dôchodok
v sume 316,20 eur a súčasne od 10. 08. 2024 žalobcovi odníma invalidný dôchodok v sume 201,20 eur
mesačne, keďže suma starobného dôchodku je vyššia (ďalej spolu rozhodnutie č. 610 325 6379 0 - I.
zo dňa 08. 07. 2024 a č. 610 325 6379 0 - II. zo dňa 08. 07. 2024 len „prvostupňové rozhodnutia").

2. Žalobca podal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu proti prvostupňovým
rozhodnutiam vo veci dôchodkových nárokov odvolanie zo dňa 22. 07. 2024, o ktorom rozhodla
žalovaná rozhodnutím č. 610 325 6379 0 zo dňa 05. 09. 2024 vydaným prostredníctvom generálneho
riaditeľa Sociálnej poisťovne tak, že odvolanie zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutia (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie"). Na odôvodnenie okrem citovala znenie § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 Zákona o
sociálnom poistení, § 21 ods. 1, § 14 ods. 4, § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení. Následne uviedla, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPSČ-OSZ-46247
- 12/2020 - VZ zo dňa 25. 08. 2020 bol žalobcovi od 01. 10. 2011 priznaný výsluhový dôchodok
podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení

niektorýchzákonov(ďalejlen„Zákonč.328/2002Z.z.").Prenároknavýsluhovýdôchodokbolažalobcovi
zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1985 do 30. 09. 1986 v I. kategórii funkcií,
výkon služby v Policajnom zbore od 15. 11. 1991 do 31. 12. 1999 v I. kategórii funkcií a výkon služby v
Policajnom zbore od 01. 01. 2000 do 30. 09. 2011 v III. pracovnej kategórii. Žalovaná konštatovala, že
žalobca nezískal dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií v takom rozsahu, aby mu vznikol nárok na

zníženie dôchodkového veku a priznanie starobného dôchodku aj podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej len „Dohovor č. 128"). Pretože žalobca nesplnil
všetky podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku a súčasne získal dobu služby v rozsahu
zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, doba základnej vojenskej
služby a doba služby v policajnom zbore nemôže byť na nárok na starobný dôchodok zhodnotená.

Suma starobného dôchodku nemôže byť určená ani postupom podľa čl. 33 Dohovoru č. 128. Na nárok
na starobný dôchodok bolo žalobcovi zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia získané vo
všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a na určenie sumy dôchodku boli započítané všetky
vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období. Ďalej vo vzťahu k vyplácaniu invalidného
dôchodku v sume 201,20 eur mesačne žalovaná uviedla, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie

č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 08. 07. 2024 sa od 10. 08. 2024 upravil žalobcov nárok na výplatu dvoch
dôchodkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok, a to tak, že žalobcovi sa podľa § 81 ods. l a § 112 ods. 2 a
6 Zákona o sociálnom poistení vypláca starobný dôchodok, pričom nárok na invalidný dôchodok, ako na
dôchodok v nižšej sume, od 10. 08. 2024 zanikol a bol odňatý. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi
doručené dňa 11. 09. 2024.

Správna žaloba3. Žalobca v zákonom stanovenej lehote (dňa 11. 11. 2024 bola správna žaloba podaná
na pošte Dolný Kubín) podal správnu žalobu v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP") na Správny súd

v Banskej Bystrici. Žalobné námietky žalobcu po sumarizácii priebehu administratívneho konania sa
koncentrovali na celkovú dobu dôchodkového poistenia, ktorá mala byť zhodnotená pre účely nároku
na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom
poistení, t.j. aj doba trvania služobného pomeru v rozsahu 20 rokov a 325 dní. Žalobca uviedol, že už pri
spísaní žiadosti o invalidný dôchodok predložil Sociálnej poisťovni relevantné listiny o jeho služobnom

pomere príslušníka Policajného zboru, ktoré boli ignorované. V podstatnom namietal nesprávne právne
posúdenie veci orgánmi verejnej správy, neobjektívnosť, keďže mu mala byť zhodnotená celková
doba jeho dôchodkového poistenia pre účely nároku na starobný dôchodok, vrátane 20 rokov a 325
dní hodnotených pre účely priznania výsluhového dôchodku. Žalobca uviedol, že pri spísaní žiadosti
o starobný dôchodok nežiadal o zníženie dôchodkového veku, nakoľko podľa Zákona o sociálnom
poistení riadny dôchodkový vek dovŕšil dňa 25. 05. 2024, pričom nárok na starobný dôchodok podľa

§ 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení vzniká získaním pätnástich rokov obdobia dôchodkového
poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí vo väzbe na nárok
a podmienky zníženia dôchodkového veku, t.j. aplikáciou § 21 ods. 1, § 174 ods. 1 a 2 zákona č.
100/1988 Zb., je preto podľa žalobcu právne irelevantné. Žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňa 25. 05.
2024, pričom od dovŕšenia dôchodkového veku má výsluhový dôchodok charakter dávky v starobe a na

právnu situáciu je potrebné uplatniť čl. 33 Dohovoru č. 128. Postup žalovanej je diskrimináciou žalobcu.
Žalovaná je povinná vo svojej rozhodovacej činnosti aplikovať Dohovor č. 128, a to priamo bez potreby
osobitného zákona. Žalobca poukázal na Rozsudky Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 9So/131/2011 zo
dňa 22. 08. 2012, sp. zn. 9So/165/2011 zo dňa 26. 09. 2012, sp. zn. 7So/11/2011 zo dňa 28. 09. 2011,
sp. zn. 10So/11/2014 zo dňa 11. 02. 2015 a sp. zn. 9So/151/2016 zo dňa 27. 06. 2018) a ďalej na

rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sd/106/2015 spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR
9So/151/2016. Žalobca konečne navrhol správnemu súdu, aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej
spolu s prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy č. 610 325 6379 0 - I. zo dňa 08. 07. 2024
a vec vrátil na nové konanie Sociálnej poisťovni, ústredie. Pre prípad úspechu si neuplatnil nárok na
náhradu trov konania, nakoľko výslovne navrhol, že žalovaná mu nie je povinná nahradiť trovy konania.

Žalobca nežiadal, aby bolo vo veci nariadené pojednávanie.

Vyjadrenie žalovanej

4. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25. 11. 2024 zotrvala na svojej argumentácii uvedenej

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nakoľko žalobca v správnej žalobe neuvádza žiadne nové
skutočnosti, ktoré by neboli už odvolacím orgánom preskúmané v súlade so zásadou presného a
úplného zistenia skutočného stavu veci. Žalovaná sa pridržiavala skutkových a právnych dôvodov
uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne
totožné s prvostupňovými rozhodnutiami. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná

uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva. Navrhla, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol. Nežiadala vo veci nariadiť pojednávanie.

Replika žalobcu

5. Žalobca v replike zo dňa 02. 01. 2025 okrem iného zdôraznil, že žalovaná právoplatné rozhodnutia
súdov úplne ignorovala a pri priznaní starobného dôchodku tak konala spôsobom odporujúcim zákonu a
v priamom úmysle mu spôsobiť materiálnu škodu. Žalovaná mala postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru
č. 128.

6. Žalovaná možnosť podať dupliku nevyužila.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Sudkyňa Správneho súdu v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v

konaní o správnej žalobe v sociálnej veci (ust. § 23 ods. 2 písm. a), § 199 až § 205 SSP) preskúmala
rozhodnutia vydané prvostupňovým orgánom verejnej správy, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovanej
č. 610 325 6379 0 zo dňa 05. 09. 2024, podrobne sa oboznámila s obsahom administratívneho spisu
mapujúceho priebeh konania na úrovni orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež súdneho spisu,a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust.
§ 134 ods. 2 písm. d), § 199 ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá SSP a dospela k záveru, že správna žaloba
v sociálnych veciach je dôvodná.

8. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

9. Podľa § 293fw prvá veta pred bodkočiarkou Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca

narodeného pred rokom 1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak.

10. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

11. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní

do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma
určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej

vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského
dôchodku.

12. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú

sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

13. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

14. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaná potvrdila prvostupňové
rozhodnutia o priznaní starobného dôchodok v sume 316,20 eur mesačne a vyplácaní starobného

dôchodok v sume 316,20 eur a súčasne odňatí invalidného dôchodku žalobcovi v sume 201,20 eur
mesačne od 10. 08. 2024.

15. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek, teda 63
rokov a dva kalendárne mesiace, dňa 25. 05. 2024. Žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok, na

výpočet ktorého mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1985 do 30. 09. 1986
a doba trvania služobného pomeru v policajnom zbore od 15. 11. 1991 do 30. 09. 2011, t.j. celková doba
výkonu štátnej služby v rozsahu 20 rokov a 325 dní. Vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia
žalobca k 25. 05. 2024 získal 8 992 dní obdobia dôchodkového poistenia, a preto mu bol starobný
dôchodok priznaný podľa § 65, § 82 a § 293gb ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v sume 316,20 eur

mesačne, a to Rozhodnutím orgán verejnej správy prvého stupňa č. 610 325 6379 0 - I. zo dňa 08. 07.
2024. Nakoľko zanikol nárok na vyplácanú dôchodkovú dávku - invalidný dôchodok, z dôvodu priznania
inej dôchodkovej dávky - starobný dôchodok, orgán verejnej správy prvého stupňa s odkazom na § 112
ods. 2 Zákona o sociálnom poistení Rozhodnutím č. 610 325 6379 0 - II. zo dňa 08. 07. 2024 rozhodol,
že od 25. 05. 2024 vypláca žalobcovi starobný dôchodok v sume 316,20 eur mesačne a súčasne od 10.

08. 2024 odníma žalobcovi invalidný dôchodok v sume 201,24 eur mesačne.16. Spornou je otázka, či má byť doba, ktorá bola žalobcovi zhodnotená pre priznanie výsluhového
dôchodku, zohľadnená ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku žalobcu na
starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia.

17. Správny súd na úvod uvádza, že z právnej úpravy sociálneho poistenia (Zákon o sociálnom
poistení) a sociálneho zabezpečenia ostatných skupín poistencov (Zákon č. 328/2002 Z. z.) je zrejmé,
že aj keď oba systémy sociálneho poistenia sú založené na hodnotení dôb poistenia (či už služby
alebo zamestnania), osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu

starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu (teda aj v civilnom
zamestnaní), ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na
hodnotení doby služby poistenca.

18. V danom prípade žalobcovi dňom 01. 10. 2011 vznikol podľa § 38 ods. 1 a § 39 Zákona č.

328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na výsluhový dôchodok, ktorého výška
bola určená s prihliadnutím len na dobu jeho základnej vojenskej služby (od 01. 10. 1985 do 30. 09.
1986, t.j. 1 rok) a na dobu trvania služobného pomeru v policajnom zbore (od 15. 11. 1991 do 30. 09.
2011, t.j. 19 rokov a 325 dní), bez zohľadnenia doby civilného zamestnania. Správny súd z obsahu
administratívneho spisu zistil, že jeho súčasťou je i „Oznámenie údajov na účely konania o dôchodkovej

dávke" č. SPSČ-OSZ-46247 - 12/2020 -VZ zo dňa 25. 08. 2020 vystavené sekciou personálnych a
sociálnychčinnostíodborusociálnehozabezpečeniaMinisterstvavnútraSlovenskejrepubliky,ktorébolo
doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 27. 08. 2020 a z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol priznaný
podľa Zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok od 01. 10. 2011, pričom na určenie sumy priznanej
dávky mu bola zhodnotená doba v rozsahu 20 rokov a 325 dní (z toho od 01. 10. 1985 do 30. 09.

1986 - základná vojenská služba, od 15. 11. 1991 do 31. 12. 1999 - výkon služby policajnom zbore,
od 01. 01. 2000 do 30. 09. 2011 - výkon služby policajnom zbore). Pre výšku dôchodku z osobitného
systému dôchodkového poistenia nebolo žalobcovi zhodnotené obdobie zodpovedajúce obdobiu tzv.
„civilného sektoru". Zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby do dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení výsluhový dôchodok priznaný podľa Zákona č. 328/2002

Z. z. plnil funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia ako dávka
existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok až dovŕšením
dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Podľa § 60 ods.
2 v spojení s § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, ak policajt vykonával profesionálnu službu v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, doba jeho služby by sa vo všeobecnom systéme

sociálneho poistenia nemala hodnotiť. Podľa § 39 Zákona č. 328/2002 Z. z. pre výšku výsluhového
dôchodku sa nehodnotí celé obdobie trvania profesionálnej služby, ale len ukončené celé roky. Sociálne
zabezpečenie policajtov za tzv. „zvyškové doby" nie je týmto zákonom upravené. Pri posudzovaní
spornej otázky je teda v konkrétnom prípade potrebné vychádzať zo všeobecnej zásady, že ak niektoré
obdobie poistenia v osobitnom systéme nebolo hodnotené pre „výšku" dôchodku v osobitnom systéme,

potom takéto obdobie musí byť zhodnotené vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia.

19. K tejto problematike existuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu SR (na ktorú správne poukazoval
v podanej správne žalobe žalobca). Správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017, v ktorom sa cituje z Rozsudku Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15. 08. 2012, ktorý konštatoval nasledovné: „Z právnych úprav,
týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva,
že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)
pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov

zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia
boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy (napr. zák. č.
328/2002 Z. z.), používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá
zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu

výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov
ozbrojenýchzborovneobsahujeúpravustarobnýchdôchodkov,sirotskýchavdovskýchdôchodkov,ktoré
by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len
úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkovainvalidnýchvýsluhovýchdôchodkov,ktorésúzaloženélennahodnotenídobyslužbypoistencaavôbec
nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti
potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z

pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom
systéme (s výnimkou prípadov podľa §60 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorým sa pre nárok
na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v
časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký
dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým

výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré
doby poistenia nehodnotí vôbec. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených
zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri
ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného
systému nemala za cieľ. Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala
za cieľ pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zák. č. 461/2003 Z. z. vylúčenie možnosti

zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom systéme ju poistenec získal)
a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa ustanovení tohto zákona
vo všeobecnom systéme. To by malo za následok situáciu, kedy doby poistenia vo všeobecnom
systéme dôchodkového zabezpečenia ostali nezhodnotené (rovnako ako v prípade navrhovateľa).
Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali

dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.

Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá
z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,
následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v
osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby

poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov
osobitného systému a nebude poškodzovať odporkyňu."

20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby doba zhodnotená
pre účely priznania výsluhového dôchodku nebola považovaná za obdobie dôchodkového poistenia

podľa Zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady, kedy sa
určuje výška invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného
dôchodku v zmysle ustanovení Zákona č. 328/2002 Z. z..

21. Ak teda žalovaná vo veci žiadosti žalobcu o starobný dôchodok rozhodla tak, že žalobcovi síce

priznala starobný dôchodok v sume 316,20 eur mesačne od 25. 05. 2024, avšak na účely výpočtu
starobného dôchodku z obdobia dôchodkového poistenia absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho
poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, tak jej rozhodnutie má za
následok jeho nezákonnosť, ako i nezachovanie ústavného práva žalobcu na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe. Podľa právneho záveru vysloveného v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1So/2/2015 zo dňa 24. 08. 2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré
zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo
iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia."

22. Žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky,
ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku podľa Zákona o sociálnom poistení plní funkciu starobného
dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v sume primeranej
dobe trvania služobného pomeru s tým, že na určenie sumy starobného dôchodku podľa Zákona o
sociálnom poistení má žalobca zákonný nárok na to, aby mu bola do doby zamestnania započítaná

doba služby a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho
zabezpečenia policajtov a vojakov. Suma starobného dôchodku sa následne zníži podľa čl. 33 ods.
2 Dohovoru č. 128, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za
celé roky. Zámerom zákonodarcu bolo Zákonom č. 328/2002 Z. z. zabezpečiť, aby súčet výsluhovéhodôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň
rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal všetky doby poistenia (zamestnania)
hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

23. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018 v znení: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju
argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu,
ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom

systéme."... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I.
alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií)."... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady,
kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom
zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku
aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33
ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.."

24. Správny súd konštatuje, že sa jedná o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
v otázke týkajúcej sa aplikácie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 na výsluhových dôchodcov v
postavení obdobnom ako u žalobcu, keďže vyššie citované právne názory boli opakovane vyjadrené v
rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR.

25. Vo svetle vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že preskúmavané napadnuté rozhodnutie
žalovanej nie je v súlade so zákonom, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto
ho podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil. Správny súd zároveň vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie
(§ 191 ods. 4 SSP).

26. Žalobca navrhol správnemu súdu podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušenie Rozhodnutia orgánu
verejnej správy prvého stupňa č. 610 325 6379 0 - I. zo dňa 08. 07. 2024. Podľa správneho súdu nebolo
potrebné zrušiť aj predmetné rozhodnutie, keďže pre odvolacie konanie podľa § 218 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení je typický (úplný) apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán, ktorý rozhoduje o

odvolaní, môže sám napraviť odvolaním napadnuté rozhodnutie/rozhodnutia a preskúmať ich v celom
rozsahu s tým, že ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie môže doplniť, prípadne zistené nedostatky
odstrániť. Súčasne podľa § 218 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení odvolací orgán rozhodnutie zruší
a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a
rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka

Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.

27. Úlohou žalovanej v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu
i ustálenej judikatúry sa dôsledne zaoberať všetkými konkrétnosťami danej veci týkajúcej sa žiadosti
žalobcu o priznanie starobného dôchodku a znovu rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti prvostupňovým

rozhodnutiam s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym
názorom správneho súdu viazaný.

28. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,

ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, avšak nárok náhradu
trov konania si neuplatnil. Žalobca v žalobe výslovne navrhol, že žalovaná mu nie je povinná nahradiť
trovy konania, a preto správny súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)

označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach)

a d) SSP (správna žaloba vo
veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.