Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/57/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200436
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200436.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: PROCESS
MANAGEMENT, s.r.o., so sídlom Gaštanová 13, 811 04 Bratislava, IČO: 36 356 794, právne zastúpený:
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s. r. o., so sídlom Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO:
47 239 921, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100207428/2021 zo dňa
05.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 100207428/2021 zo dňa

05.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101583440/2020 zo dňa 15.10.2020 a vec v
r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie

obdobia január až december 2017, ktorá začala dňa 12.06.2018. Správca dane rozhodnutím č.
100905463/2019 zo dňa 17.04.2019 (ďalej aj len „rozhodnutie o prerušení“) podľa § 61 ods. 1 písm. a)
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj len „daňový poriadok“) prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že začal konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, pretože u dodávateľa žalobcu AKYS, s.r.o. prebieha daňová
kontrola dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až december
2017 a výsledky šetrení budú potrebné pre správne určenie výšky dane u žalobcu. Daňová kontrola

bola prerušená od 25.04.2019. Listom č. 101604846/2019 zo dňa 02.07.2019 správca dane oznámil
žalobcovi, že dňa 10.06.2019 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Závery
daňovej kontroly zhrnul správca dane v protokole č. 101640277/2019 zo dňa 04.07.2019, ktorý bol spolu
svýzvounavyjadreniežalobcovidoručenýdňa09.07.2019,kedysapodľa§46ods.9písm.a)daňového
poriadku daňová kontrola skončila.

2. Správca dane rozhodnutím č. 101583440/2020 zo dňa 15.10.2020 (ďalej aj len „prvostupňové

rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane 16 000,- eur na
DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že poskytnutie reklamných
a marketingových služieb nebolo realizované spoločnosťou AKYS, s.r.o., ktorá faktúry vystavila.3. Žalovaný rozhodnutím č. 100207428/2021 zo dňa 05.02.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako
aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.

c), d), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len
„SSP“) a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

5. Žalobca namietal nezákonnosť daňovej kontroly z dôvodu, že nebola vykonaná v lehote podľa §
46 ods. 10 daňového poriadku. Uviedol, že správca dane zneužil inštitút prerušenia daňovej kontroly,
nakoľko k prerušeniu došlo až v závere lehoty na vykonanie daňovej kontroly (10 mesiacov od začatia),

v rozhodnutí o prerušení nebolo špecifikované konanie a predbežná otázka ako dôvod prerušenia a
v protokole z daňovej kontroly nebol uvedený výsledok konania o predbežnej otázke a ani ako bol
premietnutý do záverov v protokole. Prerušenie daňovej kontroly nespĺňalo podľa žalobcu zákonné
požiadavky nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Žalobca tiež namietal nezákonnosť rozhodnutia
správcu dane o prerušení pre neurčitosť výroku a rozpor medzi výrokom a odôvodnením tohto

rozhodnutia. Výrok považoval za neúplný, keďže obsahuje len všeobecne dôvod prerušenia bez
konkretizácie, o aké konanie o predbežnej otázke ide. Ak chcel správca dane prerušiť daňovú kontrolu
za účelom zabezpečenia protokolu z daňovej kontroly dodávateľa AKYS, s.r.o., mal použiť § 61 ods.
1 písm. b) daňového poriadku a nie § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Žalobca nesúhlasil s
argumentáciou žalovaného, že v rozhodnutí o prerušení došlo len k chybe pri prepisovaní písmena pri §

61, lebo vo výroku nebol uvedený len § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku, ale aj jeho slovné znenie.

6. Ďalej žalobca namietal nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane vo veci
pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu sa vydané rozhodnutie netýka jeho daňovej kontroly, keď v
odôvodnení rozhodnutia sa neuvádza ako kontrolovaný žalobca, ale spoločnosť AKYS, s.r.o., ktorá bola

povinná preukázať dodané služby spoločnosťou PETAS, spol. s r.o. Dodávateľom žalobcu bola AKYS,
s.r.o. a so spoločnosťou PETAS, spol. s r.o. nemal žalobca priamy právny vzťah. Zmätočnosť videl
žalobca v tom, že v odôvodnení sa správca dane zaoberal zamietnutím práva na odpočítanie DPH u
dodávateľa AKYS, s.r.o. a nie u žalobcu. Správca dane sa venoval faktúram vystaveným spoločnosťou
PETAS, spol. s r.o. voči AKYS, s.r.o. Z týchto dôvodov mal žalobca za to, že prvostupňové rozhodnutie

je nulitné podľa § 64 ods. 1 daňového poriadku.

7. Žalobca tiež namietal arbitrárnosť napadnutých rozhodnutí, keď správca dane v rozhodnutí
nezohľadnil dôkazy a listiny svedčiace v prospech žalobcu a ani nevysvetlil ich odmietnutie. Žalobca
pritom preukázal všetky fázy obchodného vzťahu medzi ním a dodávateľom AKYS, s.r.o., ako aj úhradu

cenyzaposkytnutéslužbybankovýmiprevodmi.Správcadanepoprel,ženímdeklarovanéplatbysúvisia
snákupomslužieboddodávateľa,aleužneuviedol,zaakýinýobchodmalžalobcadodávateľovizaplatiť.
Správca dane nemôže záver o nedodaní služby dodávateľom postaviť len na svojich pochybnostiach vo
vzťahu medzi dodávateľom AKYS, s.r.o. a subdodávateľom PETAS, spol. s r.o.

8. Ďalej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci daňovými orgánmi, že prezentácia loga
a obchodného mena žalobcu nie je reklamnou službou. Podľa žalobcu prezentácia obchodného
mena alebo loga je reklamou podľa zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Logo a obchodné meno žalobcu bolo prezentované
na športových a kultúrnych akciách. Žalobca nebol sponzorom podujatia, nemal ani uzavretú zmluvu

o sponzoringu. Žalovaný tak vzal za základ svojho rozhodnutia skutkový stav, ktorý nemá oporu v
administratívnom spise, lebo nebolo dokazovaním preukázané, že bol žalobca jedným zo sponzorov
podujatí, síce to žalovaný tvrdil. Nesprávne právne posúdenie videl žalobca aj ohľadom splnenia
podmienok pre odpočítanie dane. Služba bola žalobcovi riadne dodaná, dodávateľovi AKYS, s.r.o. tak
vznikla daňová povinnosť a žalobca ako odberateľ mal právo odpočítať si DPH podľa § 49 ods. 1 zákona

č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o DPH“).
Žalobcanesúhlasilsnázoromdaňovýchorgánov,žepreuplatnenieodpočtuDPHjepotrebnépreukázať,
že fakturované služby boli skutočne dodané tým dodávateľom, ktorý faktúry vystavil. Odvolávajúc sa
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-18/13 tvrdil, že na vylúčenie práva na odpočetnepostačuje to, že plnenie nebolo uskutočnené dodávateľom z faktúry, ale musela by byť preukázaná
účasť daňového subjektu na daňovom podvode. Správca dane a ani žalovaný v rozhodnutiach neuviedli
žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by išlo o daňový podvod. Žalobcovi nemôže byť na ťarchu ani

skutočnosť, že dodávateľ bol súčasťou reťazových obchodov.

9. Žalobca tiež namietal porušenie jeho práv podľa § 25 ods. 4, § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku,
nakoľko bol vykonaný výsluch viacerých svedkov bez jeho prítomnosti, o ich výsluchu bol upovedomený
len dodávateľ AKYS, s.r.o., pričom protokol z daňovej kontroly v AKYS, s.r.o. bol použitý ako podklad

napadnutých rozhodnutí. Správca dane nebol oprávnený bez ďalšieho prevziať časti protokolu z daňovej
kontroly v AKYS, s.r.o., v ktorých sú rekapitulované vyjadrenia svedkov, ale bol povinný zopakovať
výsluchy tak, aby sa ich mohol žalobca zúčastniť a klásť svedkom otázky.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10.Žalovanývpísomnomvyjadrenízodňa21.05.2021navrholžalobuakonedôvodnúzamietnuť.Zotrval
na správnosti skutkových záverov a na zákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí.

11. Uviedol, že daňová kontrola bola vykonaná na žiadosť Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej

aj len „KÚFS“), ktorý za rok 2017 zaistil žalobcovi doklady a odovzdal na Daňový úrad Bratislava. KÚFS
zaistil doklady za rok 2017 aj v spoločnosti AKYS, s.r.o. ako deklarovanému dodávateľovi reklamných
služieb žalobcu a požiadal ho o vykonanie daňovej kontroly DPH aj u tohto subjektu. Daňová kontrola
žalobcu začala skôr ako kontrola v spoločnosti AKYS, s.r.o., preto správca dane prerušil daňovú
kontrolu rozhodnutím č. 100905463/2019 od 25.04.2019 z dôvodu získania podkladov na účely zistenia

skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane. Nešlo o formálne prerušenie daňovej kontroly, lebo
protokol z daňovej kontroly v AKYS, s.r.o. sa použil pri rozhodovaní u žalobcu. Daňová kontrola trvala
celkovo 392 dní, z toho bola po dobu 47 dní (od 25.04.2019 do 10.06.2019) prerušená. Žalovaný potvrdil,
že správca dane uviedol v rozhodnutí o prerušení nesprávny dôvod prerušenia kontroly podľa § 61 ods.
1 písm. a) daňového poriadku, ale to neznamená, že by nebola daňová kontrola prerušená.

12. K námietke žalobcu o jeho neprítomnosti na výsluchu svedkov žalovaný ozrejmil, že svedkovia boli
vypočúvaní v rámci daňovej kontroly u AKYS, s.r.o. a správca dane mal právo použiť protokol z daňovej
kontroly u dodávateľa pri inej daňovej kontrole podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku.

13. Podľa žalovaného si žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z § 24 ods. 1 v spojení s §
45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku a nepreukázal predmet dane a jeho nadobudnutie od dodávateľa
uvedeného na faktúrach a následne použitie prijatého deklarovaného zdaniteľného obchodu na účely
svojich zdaniteľných obchodov. Žalovaný zotrval na tom, že žalobca bol sponzorom dotknutých podujatí
a že jeho obchodné meno a logo nie sú spôsobilé informovať širokú verejnosť o existencii a kvalite

výrobkov resp. služieb žalobcu, s cieľom zvýšiť ich predaj.

IV.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

14. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023
vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva
v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v
Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/57/2021 bola v súlade s platným

a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto
súde vedená pod sp. zn. BA-6S/57/2021.

15. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13
ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátanekonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 02.12.2025.

16. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

17. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

18. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

19. Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je
najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.

20. Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť,
že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného
predpisu.

21. Podľa § 61 ods. 4 daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane
písomne oznámi účastníkom konania.

22. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

23. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

24. Podľa § 64 ods. 1 daňového poriadku, na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje
rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Také rozhodnutie nemá právne účinky a

hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

25. Podľa § 64 ods. 2 písm. b) daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie,
ktoré bolo vydané omylom inej osobe.

26. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov alebo služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.30. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu
správcu dane v súvislosti s dĺžkou daňovej kontroly a jej prerušenia a tiež zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, ktorým žalovaný v rámci odvolacieho konania potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu

dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2017.

31. Posúdenie námietky zákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly súviselo s vyhodnotením námietky
o nedôvodnosti a nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly, preto sa správny súd v prvom rade
vysporiadal s otázkou, či reálne existoval dôvod na prerušenie daňovej kontroly a či je rozhodnutie

o prerušení daňovej kontroly zákonné. Z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly
jednoznačne vyplýva dôvod prerušenia, a to prebiehajúca daňová kontrola u dodávateľa žalobcu -
spoločnosti AKYS, s.r.o. Preto je nedôvodná námietka žalobcu o nedôvodnosti prerušenia daňovej
kontroly u žalobcu.

32. Správny súd neuznal ani námietku žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly.

Z obsahu rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly vyplýva, že vo výroku je uvedený dôvod podľa § 61
ods. 1 písm. a) daňového poriadku a slovné odôvodnenie, že sa začalo konanie o predbežnej otázke s
tým, že daňová kontrola sa prerušuje do doby, kým správca dane získa podklady pre správne určenie
výšky dane. V odôvodnení predmetného rozhodnutia je uvedené, že sa začalo konanie o inej skutočnosti
rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, t. j. u dodávateľa žalobcu AKYS, s.r.o. prebieha daňová kontrola

na DPH za január až december 2017 a výsledky šetrenia budú potrebné pre správne určenie výšky
dane u žalobcu. Čiže z odôvodnenia rozhodnutia o prerušení vyplýva dôvod podľa § 61 ods. 1 písm.
b) daňového poriadku. Z pohľadu subjektívnych práv žalobcu nevidí správny súd žiadne rozumné
pochybnosti o tom, že daňová kontrola bola prerušená z dôvodu začatia daňovej kontroly u dodávateľa
žalobcu - spoločnosti AKYS, s.r.o. Správny súd má za to, že správne malo byť vo výroku rozhodnutia

o prerušení použité ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, čo však možno hodnotiť
ako formálnu vadu konania, ktorá nemala za následok nezákonnosť prerušenia konania. Rozhodnutie
o prerušení je v prvom rade označené číslom konania, je na ňom označený žalobca a napokon vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia je uvedené, že sa prerušuje daňová kontrola DPH za príslušné
zdaňovacie obdobia. Aj napriek chybnému označeniu dôvodu prerušenia daňovej kontroly, z celého

kontextu tohto rozhodnutia bolo možné vyvodiť skutočný dôvod prerušenia daňovej kontroly. Takéto
pochybenie nedosahuje takú intenzitu, ktorá by mala za následok nezákonnosť vykonanej daňovej
kontroly u žalobcu. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžo/15/2008 zo dňa 06.08.2008, v zmysle ktorého sa rozhodnutie správneho orgánu
nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť

rozhodnutia a nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rovnako R 122/2003, R
43/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/7/2016 zo dňa 26.01.2017,
sp. zn. 5Sž/16/2012 zo dňa 29.10.2012, jeho závery akceptoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení sp. zn. I. ÚS 342/2013 zo dňa 29.05.2013). Takýto postup by bol v rozpore so zásadou
hospodárnosti konania. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa

16.12.2015 vyplýva, že ústavnú relevanciu majú len „závažné procesné pochybenia, ku ktorým dôjde v
postupe a rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci, ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú
do podstaty základných práv“. Z toho vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly bolo zákonné po celý čas
od 25.04.2019 do 10.06.2019.

33. Správny súd preto vyhodnotil žalobnú námietku žalobcu o nezákonnej dĺžke trvania daňovej
kontroly ako nedôvodnú. Daňová kontrola je procesom v rámci daňového konania, prostredníctvom
ktorého správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti pre správne určenie dane alebo dodržiavanie
ustanovení osobitných predpisov (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Začatie daňovej kontroly aktivuje
oprávnenia správcu dane (korešpondujúce s povinnosťami daňového subjektu), ktoré umožňujú

intenzívnymainvazívnymspôsobomzasahovaťdozákladnýchprávaslobôddaňovéhosubjektu,pričom
tento je povinný sa týmto úkonom podriadiť. Výsledkom daňovej kontroly je protokol, ktorý predstavuje
jeden z najdôležitejších dôkazov v daňových konaniach nadväzujúcich na uskutočnenú daňovú kontrolu
(§ 47 a nasl. daňového poriadku). Časový rámec pre výkon daňovej kontroly je definovaný v § 46 ods.
10 daňového poriadku, pričom právna úprava predvída možnosť prerušenia daňovej kontroly (§ 46 ods.

10 v spojení s § 61 daňového poriadku) a momentom jej prerušenia sa prerušuje plynutie lehoty na jej
vykonanie (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 daňového poriadku). Daňová kontrola začala u žalobcu
dňa 12.06.2018, bola zákonne prerušená od 25.04.2019 do 10.06.2019 (t. j. 47 dní) a ukončená boladňa 09.07.2019, a teda zo strany správcu dane nedošlo k nedodržaniu lehoty na výkon daňovej kontroly
podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku.

34. Po preskúmaní rozhodnutia o prerušení správny súd uzatvára, že (i) správca dane prerušil daňovú
kontrolu v súlade s daňovým poriadkom - preto je nedôvodná námietka žalobcu, že daňová kontrola bola
prerušená účelovo ku koncu daňovej kontroly, (ii) správca dane daňovú kontrolu prerušil zo zákonného
dôvodu a jej účel bol zrejmý - zistiť rozhodné skutočnosti ohľadom dodávateľa žalobcu a (iii) prerušenie
daňovej kontroly bolo primerané - správny súd mal za to, že správca dane prerušil daňovú kontrolu

len na nevyhnutne potrebný čas a po odpadnutí dôvodu prerušenia bezodkladne v daňovej kontrole
pokračoval. Na podklade uvedeného tak správny súd nemohol prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že
daňová kontrola nebola vykonaná v zákonnej lehote a že protokol z daňovej kontroly je nezákonne
získaným dôkazom.

35. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu ohľadom nulity napadnutého

rozhodnutia. Vychádzajúc z daňového poriadku, tento nulitné rozhodnutie upravuje v § 64, pričom
pre toto konanie je podstatný § 64 ods. 2 písm. b) daňového poriadku, ktorý upravuje, že pri správe
daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré bolo vydané omylom inej osobe. Po preskúmaní
administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj
rozhodnutie žalovaného boli vydané žalobcovi, pričom v predmetnom prípade bola daňová kontrola

a vyrubovacie konanie zamerané na zdaňovacie obdobie jún 2017. Adresátom týchto rozhodnutí bol
výlučne žalobca, daňová povinnosť (vo vzťahu k vyrubeniu rozdielu dane) bola uložená žalobcovi a
daňové konanie bolo zamerané vo vzťahu k žalobcovi. Na podklade uvedeného tak neboli naplnené
predpoklady na to, aby sa na uvedené rozhodnutia nazeralo ako na nulitné. Žalovaný sa k nedôvodnosti
nulity prvostupňového rozhodnutia vyjadril dostatočne v odôvodnení svojho rozhodnutia, preto aj táto

námietka žalobcu je nedôvodná.

36. Aj napriek tomu, že správny súd vyhodnotil námietku nulity napadnutého rozhodnutia ako
nedôvodnú, stotožnil sa s námietkou žalobcu o zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Po preskúmaní oboch rozhodnutí správny súd

dospel k záveru, že ako správca dane, tak aj žalovaný sa formalisticky a bezmyšlienkovito stotožnili
so závermi protokolu z daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa žalobcu, pričom opomenuli, že ich
úlohou bolo vyhodnotiť dôkazy vo vzťahu k žalobcovi. Súčasne dal správny súd za pravdu žalobcovi
v tom, že tým, že správca dane a následne žalovaný poukazovali na protokol z daňovej kontroly
vykonanej u dodávateľa žalobcu, na viacerých miestach v napadnutých rozhodnutiach (v častiach, kde

daňovéorgányjednoznačnehovoriaotom,žespoločnosťAKYS,s.r.o.akodaňovýsubjektnepreukázala
vykonanie služieb spoločnosťou PETAS, spol. s r.o.) hovoria o daňovom subjekte, avšak myslia ním
spoločnosť AKYS, s.r.o. a nie žalobcu. Z celkového počtu 53 strán prvostupňového rozhodnutia správca
dane uvádza skutočnosti o dodávateľovi na stranách 3 až 6, 9 až 32, podrobne oboznamuje s listinami
z daňovej kontroly za rok 2017 u dodávateľa vrátane zistení z listín, opakovane spomína spoločnosť

PETAS, spol. s r.o. bez ozrejmenia, aký mal mať záväzkový vzťah k žalobcovi, na stranách 35 až 50 je
skopírovaný text vyjadrenia žalobcu. Správny súd dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa viac
venovali daňovej kontrole spoločnosti AKYS, s.r.o. a jej dodávateľským vzťahom, než právu žalobcu na
odpočítanie DPH a jeho dodávateľskému vzťahu.

37. Správny súd je toho názoru, že žalovaný svojím postupom konal nesprávne, ak nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane, hlavne ak sám vyhodnotil, že správca dane „mal/mohol
prehľadnejšie a vecnejšie uviesť a odčleniť skutočnosti a dôkazy získané z protokolu z daňovej kontroly
spoločnosti AKYS, s.r.o., od ktorej deklaroval platiteľ nadobudnutie služieb, čim by bolo rozhodnutie
platiteľa ucelené a kompaktnejšie“. Absencia odôvodnenia žalovaného je aj v tom, že spája pojem „mal“

majúciobligatórnupovahuspojmom„mohol“sfakultatívnoupovahou.Taktiežtýmtosastalorozhodnutie
zmätočným, lebo vznikla otázka, či správca dane bol povinný alebo len mohol rozhodnutie ucelenejšie
odôvodniť. Ak sám žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neodstránil neprehľadnosť
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, čím by zhojil vady absencie odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia, tak sa dopustil nesprávneho právneho postupu, lebo prvostupňové rozhodnutie s vyššie

uvedenou úvahou len potvrdil. V tejto súvislosti potom v rozhodnutiach nie sú uvedené úvahy, ktoré
ovplyvnili aj hodnotenie dôkazov, čo spôsobilo absenciu náležitosti danej v § 63 ods. 5 daňového
poriadku.38. Žalobnú námietku, že správca dane v rozhodnutí nezohľadnil dôkazy a listiny svedčiace v prospech
žalobcu, správny súd vyhodnotil ako všeobecnú bez konkretizácie dôkazov a listín, ktorých sa to
týka, preto sa ňou ani nezaoberal (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012).

39.Relevanciunemoholsprávnysúdpriznaťaninámietkežalobcu,žemuneboloumožnenézúčastniťsa
výsluchov svedkov, o ktorých vyjadrenia sa správca dane a žalovaný opierajú vo svojich rozhodnutiach.
Nedôvodnou bola aj námietka žalobcu o neoprávnenosti správcu dane prevziať časti protokolu z daňovej

kontroly u dodávateľa AKYS, s.r.o. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že výsluchy svedkov
boli realizované v rámci daňovej kontroly v spoločnosti AKYS, s.r.o. Správny súd nevylučuje, aby boli
v rámci daňovej kontroly využité poznatky aj z iných daňových kontrol. Uvedené judikoval aj Najvyšší
správny súd Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 8Sžfk/76/2020 zo dňa 02.02.2022), že ak
svedkovia vypočúvaní v rámci inej daňovej kontroly neboli vypočúvaní aj v daňovej kontrole daňového
subjektu, nie je porušením procesných práv daňového subjektu to, ak o výsluchu takýchto svedkov

nebol upovedomený. Uvedené však neznamená, že je vylúčené, aby ako dôkaz v daňovej kontrole
nemohli byť použité ako podklady aj listiny z daňovej kontroly iných daňových subjektov, avšak tieto
listiny budú použité ako dôkaz podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ktorý musí správca dane posúdiť
v okolnostiach celého prípadu, vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu a preverovanému
daňovému subjektu. Správca dane sa nemôže uspokojiť len s tým, že mechanicky prevezme závery z

inej daňovej kontroly bez toho, aby tieto závery na základe voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil tak,
ako to predpokladá aj § 3 ods. 3 daňového poriadku.

40. Správny súd s odkazom na vyššie uvedené dáva do pozornosti, že odpočítanie dane môže
byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k
zneužitiu práva (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020
zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene
je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním

splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo
zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní
daňového podvodu alebo zneužitia práva na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do
podvodného reťazca sa v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú

splnené.

41. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za
predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z
čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty v platnom znení (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej
republiky. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (i) poskytovateľom plnenia je iná
osoba registrovaná pre daň (t. j. status dodávateľa), (ii) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o
fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia), (iii) prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom) použité
v rámci jeho ekonomickej činnosti. Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú

najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15.09.2016, bod 29; vo veci A. B. C., C-610/19 zo dňa
03.09.2020,bod43;voveciKemwaterProChemies.r.o.,C-154/20zodňa09.12.2021,bod24).Zatiaľčo
medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita
dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod
25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.11.2021, body 26, 27).

42. Materiálne podmienky priznania práva na odpočítanie dane sa v zásade týkajú individuálneho
obchodného vzťahu medzi dodávateľom - daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z

tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti
nasledujúcej po odberateľovi daňového subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o
spochybnení hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok práva na odpočítanie dane (pozri rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sfk/67/2022 zo dňa 30.05.2024). Právez tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt nesplnil hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských spoločností deklarovaného
dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov, nemali personálne vybavenie,

nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponovali nevyhnutnými
prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, publikovaný v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022).

43. Správny súd s odkazom na uvedené uvádza, že finančné orgány sa zamerali na vzťah dodávateľa
žalobcu (AKYS, s.r.o.) a jeho dodávateľov, venovali sa jednotlivým dodávateľom spoločnosti AKYS,
s.r.o., pričom ich hlavnou úlohou bolo dokazovanie vo vzťahu: dodávateľ AKYS, s.r.o. a žalobca. Nie
je vylúčené preverovanie subdodávateľov finančnými orgánmi, ale len ak by daňovú kontrolu zamerali
za účelom vyhodnotenia daňového podvodu, o čo v tomto konkrétnom prípade nešlo, keďže žalobcovi
nebol priznaný odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok.

44. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že finančné orgány nespochybnili
dodanie služieb, ale spochybnili dodanie týchto služieb zo strany spoločnosti AKYS, s.r.o. Správny súd
dáva do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo, podľa ktorého
sú splnené hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie len vtedy, ak sa reálne

uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Čiže vznik daňovej
povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný.
Na vyvodenie záveru o nedodaní služby a odopretí práva na odpočítanie dane nestačí, že dotknutú
službu nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru a ani jej subdodávateľ. Právo na odpočítanie dane
možno zamietnuť len vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť

jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa
uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/52/2021 zo dňa 15.11.2022).

45. Z administratívneho spisu vyplýva, že medzi žalobcom a spoločnosťou AKYS, s.r.o. boli uzatvorené

zmluvy o poskytnutí reklamných služieb, spoločnosť AKYS, s.r.o. sa zaviazala pre žalobcu poskytnúť
komplexné marketingové a reklamné služby a uskutočňovať aktivity a činnosti smerujúce k prezentácii a
propagácii objednávateľa (článok 1 zmlúv). Z článku 2 zmlúv (bod 2.8) vyplynulo, že spoločnosť AKYS,
s.r.o. bola oprávnená svoje záväzky plniť aj prostredníctvom tretích subjektov, a teda tieto služby mohli
dodať aj subdodávatelia. V administratívnom spise sa nachádzajú aj preberacie protokoly, na základe

ktorých boli spoločnosti AKYS, s.r.o. odovzdané dizajn manuály.

46. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok odôvodnenia správny
súd nemohol vyhodnotiť aj ostatné žalobcom vznesené žalobné body, keďže v tomto štádiu by sa jednalo
o vyhodnotenie predčasné, navyše za nejasného dôvodu nepriznania nároku na odpočítanie DPH.

47. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a vychádzajúc zo žalobných bodov žalobcu, dospel správny
súd k záveru, že námietky žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia spolu s
prvostupňovým rozhodnutím sú dôvodné. V rozhodnutiach absentujú správne úvahy, ktoré ovplyvnili
hodnotenie dôkazov, čo spôsobilo absenciu náležitosti danej § 63 ods. 5 daňového poriadku. Nedostatok

odôvodnenia vo vyššie naznačenom smere spôsobilo nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia
správcu dane ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
z ktorého dôvodu správny súd obe rozhodnutia zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil podľa
§ 191 ods. 3 písm. a) SSP orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

48. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

49. Správny súd považuje za potrebné dodať, že závery prezentované v tomto rozsudku automaticky
neznamenajú, že žalobcovi má byť priznané právo na odpočet dane z predmetného dodania služieb.
Úlohou finančných orgánov bude opätovne preskúmať nárok žalobcu na odpočet DPH (aj vo svetledôkazov nasvedčujúcich splneniu existencie materiálneho plnenia, napríklad skúmaním prepojenosti
dodávateľských a odberateľských faktúr) súc viazaní názorom správneho súdu a poskytnúť mu
relevantné a preskúmateľné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Následne bude ich úlohou

buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych podmienok a zreteľne oznámiť žalobcovi, ktorú
podmienku považujú za spochybnenú s následným umožnením žalobcovi preukázať jej splnenie alebo
preukázať, že žalobca buď priamo participoval na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa
zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo či došlo k zneužitiu práva.

50. V záujme predídenia nesprávneho právneho posúdenia veci pri opätovnom rozhodovaní finančnými
orgánmisprávnysúdvreakciinanámietkužalobcusúvisiacuscharakteromzabezpečenýchreklamných
služieb dáva v závere do pozornosti ustálenú súdnu prax kasačného súdu, ktorý vo svojej rozhodovacej
činnosti už veľa krát uviedol, že rozlišovanie v kvalifikácii plnenia ako sponzoringu (sponzorského
odkazu) alebo ako reklamnej služby nie je pre odpočet DPH významné (rozsudky Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/58/2022 zo dňa 27.06.2024, sp. zn. 2Sfk/57/2022

zo dňa 31.05.2024, sp. zn. 8Sžfk/18/2021 zo dňa 27.07.2023, bod 39, sp. zn. 5Sfk/20/2021 zo dňa
27.06.2023, bod 24, sp. zn. 4Sfk/55/2021 zo dňa 22.03.2023, bod 41). Pre odpočet DPH nie je
podstatné, či plnenie nazveme sponzoringom (sponzorským odkazom) alebo reklamnou službou, ale
rozhodujúcim je, či bolo preukázané, že deklarovaná reklamná služba mala priamy a bezprostredný
súvis s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami daňového subjektu na výstupe (rozsudky

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/57/2019 zo dňa 28.02.2022, sp. zn.
10Sžfk/21/2020 zo dňa 26.04.2022, sp. zn. 2Sžfk/9/2021 zo dňa 27.06.2022, sp. zn. 2Sfk/118/2022 zo
dňa 26.10.2023, sp. zn. 2Sfk/93/2022 zo dňa 30.11.2023).

51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému

žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

52. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr
začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti aleboj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.