Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200060
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JeannetteHajdinovejačlenov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytomC.D.XX,E.F.XX,XXXXXA.,G.H.,právnezastúpený:BURDALEGALs.r.o.,sosídlomRudnícka
8, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 46 530 894, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/056434-003 zo dňa 10. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. p. PPZ-
HCP-BA2-2020/056434-003 zo dňa 10. novembra 2020 a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície

Policajného zboru Bratislava č. p. PP2-HCP-BA6-4057-22/2020-TPC zo dňa 3. septembra 2020 z r u š
u j e a v e c v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA2-2020/056434-003 zo dňa 10. novembra 2020 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej

polície Policajného zboru Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. p. PPZ-HCP-BA6-4057-22/2020-
PPC zo dňa 3. septembra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán
podľa § 33 ods. 6 písm. g) v spojení s § 34 ods. 12 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte
cudzincov“) zamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky
na účel podnikania zo dňa 11. septembra 2019.

2. Dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej
republiky na účel podnikania bolo zistenie prvostupňového orgánu, že výkon podnikateľskej činnosti
žalobcu nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Uvedený záver v konečnom
dôsledku znamenal, že obnovenie prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky nie je
vo verejnom záujme, čím bol naplnený dôvod pre zamietnutie jeho žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu.

II. Správna žaloba

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca považoval rozhodnutiavydané v oboch stupňoch za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho a skutkového
posúdenia veci a za rozhodnutia nepreskúmateľné.

4. Poukázal na to, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán, zamietli žiadosť žalobcu o obnovenie
prechodného pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, že obnovenie prechodného pobytu
žalobcu za účelom podnikania na území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme, pričom svoje
rozhodnutia opreli o zamietavé stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len
„MH SR“). V tejto súvislosti zdôraznil, že stanovisko MH SR, de facto tvoriace jediný podklad pre

napádané rozhodnutia, neobsahuje žiadnu správnu úvahu ani preskúmateľné odôvodnenie. MH SR vo
svojom stanovisku len stroho konštatuje, že podnikateľská činnosť štátneho príslušníka tretej krajiny
nebude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, pričom MH SR sa ďalej žiadnym
spôsobomnevysporiadalospodkladmi,ktoréžalobcakžiadostipriložil,aktorýmijednoznačnepreukázal
splnenie zákonných podmienok na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky
na účely podnikania. Žalobca je toho názoru, že závery stanoviska MH SR sú v zjavnom rozpore

so skutočnosťami zachytenými v správnom spise. Namietal, že správne orgány oboch stupňov si pri
rozhodovaní osvojili neodôvodnený a ničím nepodložený záver MH SR uvedený v jeho stanovisku o
neexistencii verejného záujmu Slovenskej republiky na podnikateľskej činnosti žalobcu, pričom tento
následne vo svojich rozhodnutiach interpretovali bez akéhokoľvek logického zdôvodnenia, v neprospech
žalobcu. Týmto postupom podľa žalobcu zaťažili svoje rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti.

5. Rovnako s poukazom na § 3 ods. 4 a ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) dôvodil, že jednou zo základných
zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy. Mal za to, že správne orgány vychádzajúc
výlučne zo stanoviska MH SR nepostupovali v zmysle zásad správneho konania a nezistili skutočný

stav veci tak, ako im to ukladá § 32 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí
zhodne s prvostupňovým orgánom uvádza, že v konaní o žiadosti žalobcu boli predložené všetky
doklady v zmysle zákona o pobyte cudzincov, avšak ako ďalej uvádza, zo žiadneho ustanovenia
tohto zákona nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby pri splnení zákonných podmienok obnovil
prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu. V tejto súvislosti žalobca uviedol,

že hoci v zmysle platnej právnej úpravy nie je na udelenie povolenia na obnovenie pobytu na území
Slovenskej republiky za účelom podnikania právny nárok a je na úvahe správneho orgánu ako rozhodne,
žiadnym zákonným ustanovením nebola správnemu orgánu zverená ničím neobmedzená voľná úvaha
pri rozhodovaní, či udelí alebo neudelí povolenie k pobytu na území Slovenskej republiky za účelom
podnikania. Zdôraznil, že žalovaný pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná

právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými
dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

6. Ďalej žalobca považoval tvrdenia žalovaného ohľadom neexistencie verejného záujmu z dôvodu, že
podnikanie žalobcu v posudzovanom období, ktoré bolo len začiatkom podnikania žalobcu na území

Slovenskej republiky, nemá prínos pre hospodárstvo Slovenskej republiky, nakoľko žalobca splnil len
zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie pobytu, za účelové a nenachádzajúce oporu v
zákone. Mal za to, že pokiaľ zákon stanovuje podmienky potrebné na udelenie prechodného pobytu
na účely podnikania príslušníkovi tretej krajiny, ktoré žalobca splnil, čo bolo opakovane deklarované
žalovaným aj prvostupňovým orgánom, správny orgán nemôže pri aplikácii voľnej úvahy tieto podmienky

interpretovať extenzívnym spôsobom, resp. vytvárať ďalšie podmienky, ktoré zákon neukladá, tak ako
tomu bolo v danom prípade, a tieto pripísať na ťarchu žalobcu. Naviac zastával názor, že žalovaný
a prvostupňový orgán pri svojom rozhodovaní nepostupovali pri svojej voľnej úvahe a hodnotení
skutkového stavu v intenciách zákona o pobyte cudzincov, dôsledkom čoho bolo vydanie nesprávnych,
resp. nezákonných rozhodnutí. Žalobca považoval postup správnych orgánov oboch stupňov za

rozporný s princípom právnej istoty.

III. Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným zo dňa 3. mája 2021, keď žalobu

považovalzanedôvodnúažiadaljuzamietnuť.Ďalejuviedol,žedňa29.marca2020prvostupňovýorgán
v rámci riadneho posúdenia prínosu podnikateľskej činnosti pre hospodárstvo Slovenskej republiky
požiadal MH SR podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku s poukazom na § 33 ods. 2 písm. a) zákona
o pobyte cudzincov o stanovisko k podnikateľskej činnosti žalobcu. Súčasťou žiadosti bol výpis zObchodného registra Slovenskej republiky, hospodársky výsledok, pohovor a zápisnica, ktorá bola
spísaná so žalobcom. Dňa 10. júna 2020 bola prvostupňovému orgánu z MH SR doručená odpoveď pod
č. 16175/2020-3420-33213 zo dňa 4. júna 2020. MH SR sa k podnikateľskej činnosti žalobcu vyjadrilo,

že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky.

8. Dňa 13. júla 2020 bola splnomocnenému zástupcovi zaslaná výzva na vyjadrenie podľa § 33 ods.
2 správneho poriadku, v ktorej prvostupňový orgán uviedol zistené skutočnosti a oznámil žalobcovi, že
predmetná žiadosť podľa ustanovenia § 33 ods. 6 písm. g) s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 1

zákona o pobyte cudzincov na základe neodporúčajúceho stanoviska MH SR smeruje k zamietnutiu.
Podľa § 27 ods. 1 správneho poriadku určil prvostupňový orgán lehotu na vyjadrenie sa k podkladom
v trvaní 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Splnomocnený zástupca bol zároveň poučený, že ak sa
v stanovenej lehote k predmetnej veci nevyjadrí, bude rozhodnutím prvostupňového orgánu žiadosť
žalobcu zamietnutá. Výzvu na vyjadrenie prevzal splnomocnený zástupca dňa 18. augusta 2020.

9. Na základe zistených skutočností ako aj stanoviska MH SR k podnikateľskej činnosti žalobcu
prvostupňový orgán zastal názor, že obnovenie prechodného pobytu žalobcovi na účel podnikania na
území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme, a tak sú splnené zákonné dôvody na postup
podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov, a to z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona
o pobyte cudzincov. Prvostupňový orgán tak dňa 3. septembra 2020 vydal rozhodnutie č. p. PPZ-HCP-

BA6-4057-22/2020-PPC, ktorým zamietol žalobcovu žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel
podnikania na území Slovenskej republiky.

10. Dňa 7. októbra 2020 bolo na prvostupňový orgán doručené odvolanie žalobcu podané
prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Prvostupňový orgán odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel

a podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku ho predložil dňa 14. októbra 2020 spolu s administratívnym
spisom žalovanému.

11. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že pokiaľ žalobca žiadal o obnovenie prechodného
pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky správne orgány sú povinné pri rozhodovaní

o jeho žiadosti prihliadať na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy
Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre
hospodárstvo Slovenskej republiky (negatívne stanovisko MH SR) a na ochranu verejného zdravia.
Taktiež musia prihliadať na záujmy osobné, rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho
finančnú situáciu. Žalovaný má za to, že verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša

majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že udelenie či neudelenie, resp. obnovenie či neobnovenie prechodného
pobytu cudzincovi, je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky.
Cudzinec nemá na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky právny nárok. Pri obnovovaní

prechodného pobytu sa prihliada na verejný záujem. Príslušný správny orgán je povinný riadne
preskúmať vec, žiadosť o obnovenie prechodného pobytu zamietnuť iba v zákonom stanovených
prípadoch a takéto rozhodnutie aj náležíte odôvodniť. Žiadateľ (žalobca) je ten, na kom leží dôkazné
bremeno a povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že prechodný pobyt je skutočne vo verejnom
záujme. Žalovaný poukázal na to, že zákonom povolená správna úvaha pri prihliadaní na verejný

záujem nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Verejný záujem v tomto prípade
nemožno vidieť v majetkovom prospechu, ktorý má Slovenská republika z podnikania žalobcu, nakoľko
žalobca podľa zistení žalovaného v zdaňovacom období za rok 2018 dosiahol zisk, ktorým splnil
len zákonom určené podmienky potrebné na obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania
na území Slovenskej republiky. V prípade žalobcu tak nemožno vidieť faktické plnenie účelu

pobytu, čím absentuje celospoločenská prospešnosť, ktorá by mala vznikať podnikateľskou činnosťou
žalobcu. Pre preukázanie významu prínosu podnikania vo verejnom záujme nestačí splniť kritériá
dosiahnutia zisku po zdanení a uhradenie všetkých odvodov a daní štátu, ale je potrebný prínos pre
hospodárstvo v kontexte, napr. vytvorenia pracovných miest, obchodovanie v rámci Slovenskej republiky
s podnikateľskými subjektmi pôsobiacich na území Slovenskej republiky a vytvorením hodnôt, ktoré sú

prínosom pre štát.

13. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán disponujú stanoviskom MH SR, o ktoré prvostupňový orgán
požiadal podľa § 32 správneho poriadku s poukazom na § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.Zo stanoviska MH SR č. 15786/2020-3420-30706 zo dňa 28. mája 2020 jednoznačne vyplýva, že
podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. MH
SR ako orgán, ktorý je kompetentný vyjadrovať sa ku skutočnosti, či podnikateľská činnosť žalobcu

bude prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, mal k dispozícii podklady pre adekvátne
vyhodnotenie, či podnikateľská činnosť bude, alebo nebude prínosom, a z toho jasne vyplýva, že MH
SR preverilo a zhodnotilo všetky skutočností uvedené v predložených dokladoch a na základe týchto
skutočností vydalo uvedené stanovisko. MH SR má oprávnenie a dostatočné prostriedky posudzovať
dopad vykonávania podnikateľskej činnosti subjektov pre hospodárstvo Slovenskej republiky.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej konštatoval, že v konaní o obnovenie prechodného pobytu na
účel podnikania na území Slovenskej republiky boli priložené všetky doklady požadované zákonom
o pobyte cudzincov, avšak doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou z
podmienokpreobnovenieprechodnéhopobytunaúzemíSlovenskejrepubliky.Zožiadnehoustanovenia
zákona o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu, pri splnení zákonných podmienok,

obnoviť prechodný pobyt na účel podnikania bez priestoru na správnu úvahu.

IV. Replika žalobcu

15. V replike zo dňa 10. júna 2021 žalobca uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe. Žalobca

ďalej zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe, pričom uviedol, že žalovaný sa však vo
svojom vyjadrení k správnej žalobe žiadnym spôsobom bližšie nezaoberá skutočnosťou, že stanovisko
MH SR, ktorého záver si pri rozhodovaní prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, osvojili, neobsahuje
akúkoľvek správnu úvahu ani preskúmateľné odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, čo MH SR viedlo
k záveru o tom, že podnikateľská činnosť žalobcu nie je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej

republiky. Tento záver vyplývajúci zo stanoviska MH SR následne žalovaný, ako aj prvostupňový
orgán vo svojich rozhodnutiach interpretovali bez akéhokoľvek logického odôvodnenia, v neprospech
žalobcu. Vzhľadom na uvedené, tak žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sa žalovaný, ako aj
prvostupňový orgán zaoberali všetkými podkladmi, ktoré žalobca k žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu doložil, nakoľko uvedená skutočnosť žiadnym spôsobom zo správnou žalobou napadnutého

rozhodnutia nevyplýva.

16. Taktiež vo svojom rozhodnutí prvostupňový orgán, ako aj žalovaný žiadnym spôsobom neposkytli
náležité vysvetlenie, ako vyhodnotili podklady, ktoré žalobca predložil a obmedzili sa na strohé
konštatovanie skutočnosti, že žalobca predložil všetky zákonom vyžadované doklady, avšak splnenie

tejto podmienky nie je jedinou podmienkou na obnovenie prechodného pobytu, pričom ďalej tieto dôkazy
nehodnotili v súvislosti s ďalším dôkazom, ktorým bolo stanovisko MH SR. Z uvedeného možno taktiež
vyvodiť, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný sa nezaoberali podkladmi, ktoré žalobca predložil a
bez logického a presvedčivého vysvetlenia prihliadali výlučne na stanovisko MH SR.

V. Relevantná právna úprava

17. Podľa § 20 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej
krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký
mu bol policajným útvarom udelený.

18. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania.

19. Podľa § 22 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný

útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,
ktorý a) podniká alebo bude podnikať na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba, alebo b) koná
alebo bude konať v mene obchodnej spoločnosti alebo družstva a nie je v pracovnoprávnom vzťahu.

20. Podľa § 33 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti

o udelenie prechodného pobytu prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko,
hospodárske záujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka
tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia.21. Podľa § 33 ods. 6 písm. g) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak udelenie prechodného pobytu nie je vo verejnom záujme.

VI. Pojednávanie

22. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v

ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre
a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 1S/8/2021 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/8/2021.

23. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na

pojednávaní konanom dňa 10. decembra 2025 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel
k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil
postupom podľa ust. § 137 ods. 3 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

24.Predmetomsúdnehoprieskumubolorozhodnutiežalovanéhoč.p.PPZ-HCP-BA2-2020/056434-003
zo dňa 10. novembra 2020, ktorým podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. p. PPZ-HCP-

BA6-4057-22/2020-PPC zo dňa 3. septembra 2020, ktorým bola v zmysle § 33 ods. 6 písm. g) v spojení
s § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu
naúzemíSlovenskejrepublikynaúčelpodnikaniazdôvodu,ževýkonpodnikateľskejčinnostižalobcunie
je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky, t. j. obnovenie prechodného pobytu žalobcu
na území Slovenskej republiky nie je vo verejnom záujme.

25. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívnych spisov správny súd má za zrejmé,
že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné v
časti odôvodnenia, prečo podnikanie žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky.
Napriektomu,žežalovanýdisponovalstanoviskomMHSR,ktorésanachádzavadministratívnomspise,

bolo jeho povinnosťou poskytnúť v rozhodnutí náležitú správnu úvahu v tomto smere. Z napadnutého
rozhodnutia nie je ani v minimálnej miere zrejmá analýza podnikania žalobcu v kontexte jeho prípadného
prínosu. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, na základe akých konkrétnych skutočností
nie je podnikateľská činnosť žalobcu prínosom pre štát. V rozhodnutiach správnych orgánov nebola
uvedená ani len podstata dôvodov, pričom v prípade, že je príslušný správny orgán názoru, že

podnikanie žalobcu nie je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, je povinný poskytnúť
náležité vysvetlenie obsahujúce logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu. V prípade napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, tomu tak nebolo. Konaním správnych
orgánov tak bol porušený princíp právneho štátu definovaný v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Jedným zo základných znakov právneho štátu je, aby rozhodnutia správnych orgánov boli zákonné,

resp. aby neboli arbitrárne, formalistické, svojvoľné a nedostatočne odôvodnené. Tieto požiadavky
dotknuté rozhodnutia správnych orgánov nespĺňajú, a preto ich možno považovať za formalistické a
nedostatočne odôvodnené. Správny súd na tomto mieste poukazuje na právo na spravodlivý proces
zakotvené v čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie. S právom na spravodlivý proces úzko súvisí aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z

rozhodnutia správneho orgánu musí byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil a na základe
akých konkrétnych podkladov rozhodol.

26. V zmysle zákona o pobyte cudzincov je orgánom oprávneným rozhodovať o žiadosti žalobcu
o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území SR Oddelenie cudzineckej polície

Policajného zboru Bratislava, pričom písomnosť (vyjadrenie), ktorej pôvodcom je MH SR, je jedným z
podkladov rozhodnutia o žiadosti žalobcu.27. V zmysle rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovenie
prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky na účely podnikania, správne orgány
nevzhliadli dôvod na spochybňovanie informácií získaných od MH SR, či potrebu hlbšej analýzy. Je

však v rozpore s postavením policajného útvaru jeho postup spočívajúci v bezvýhradnom akceptovaní
obsahu písomnosti, ktorá slúži ako podklad rozhodnutia. Písomnosť obsahujúcu informácie potrebné na
rozhodnutie je správny orgán povinný podrobiť hodnoteniu podľa svojej úvahy, a to jednotlivo (tak ako
ostatné dôkazy) a všetky v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 34 ods. 5 správneho poriadku.

28. V danej veci nebolo sporné, že správne orgány oboch stupňov vychádzali z informácie MH SR,
s dôvodmi ktorej žalobca v konaní pred správnymi orgánmi nebol oboznámený. Stanovisko MH SR
neobsahuje žiadnu správnu úvahu, či dôvody. Súd zastáva názor, že takýmto postupom správneho
orgánu nedošlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu, a preto nebola v prospech žalobcu zabezpečená
rovnosť zbraní, resp. zásada proporcionality. Žalobca sa nemal možnosť kvalifikovane brániť a ani sa
vyjadriť k zistených skutočnostiam, pre ktoré bolo rozhodnuté o zamietnutí jeho žiadosti o obnovenie

prechodného pobytu žalobcu na území SR na účely podnikania. Správny orgán mal povinnosť žalobcovi,
resp. jeho právnemu zástupcovi uviesť dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu žiadosti. Žalobca ako
účastník konania pred správnymi orgánmi nemal k dispozícii dôvody, na ktorých základe správne orgány
postavili svoje rozhodnutia. Na základe toho sa žalobca ako účastník konania nemohol účinne brániť v
správnom konaní, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

29. Správna úvaha v tomto smere je potrebná o to viac, že príslušnými správnymi orgánmi už bol v
minulosti skúmaný prínos podnikateľskej činnosti žalobcu, a to v procese posudzovania jeho žiadosti
o udelenie prechodného pobytu v Slovenskej republike na účely podnikania v roku 2015, pričom v tom
čase bola táto podnikateľská činnosť vyhodnotená kladne. Bez udania dôvodu bola tak táto skutočnosť

zmenená bez toho, aby mal žalobca možnosť vyjadriť sa k jej podkladom.

30. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil ako nezákonné a vec vrátil orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude príslušný orgán viazaný v tomto

rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, a bude postupovať v naznačenom smere. Úlohou
správneho orgánu bude riadne zistiť v čom podniká žalobca na území Slovenskej republiky a riadne
zhodnotiť, či takáto činnosť je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky. Vyjadrenie MH SR
je v súčasnom obsahu a forme nedostatočné na prijatie uvedených záverov. V kontexte uvedeného
potom bude potrebné zhodnotiť individuálne okolnosti prípadu žalobcu (jeho rodinný život, dĺžku jeho

doterajšieho pobytu na území SR, mieru jeho integrácie v spoločnosti, a pod.) v kontexte jeho práva na
ochranu súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru a práva na spravodlivý proces
v zmysle čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a
proporcionálne zhodnotiť stret verejného a súkromného záujmu v danom prípade.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods.
1 SSP účinného do 30. júna 2023)Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.