Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202239
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1724202239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1/. J.. M. K., nar.
XX. X. XXXX, bytom S. D. XX, B., 2. Z. K., nar. XX. X. XXXX, bytom S. D. XX, Senec, žalobcovia 1, 2
zastúpení : JUDr. Dušan Jovankovič, advokát s.r.o., Doležalova 5, Bratislava, IČO : 47 253 479, proti
žalovaným : 1. J.. V. K., nar. XX. X. XXXX, bytom V. T. XX, K., zastúpená : JUDr. Andrej Gara, advokát,
Štefánikova ul. 14, Bratislava, IČO : 30 850 436, 2. J.. V. K., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, B., o určenie
vydržania práva vecného bremena, na odvolanie žalobcov 1, 2 proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
zo dňa 17. 3. 2025 sp. zn. 8C/59/2024 - 98, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaní1,2 majú vočižalobcom1,2 nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov 1, 2, ktorou sa voči žalovaným
1, 2 domáhali určenia, že sú spoločne a nerozdielne oprávnení z práva vecného bremena bezodplatne
a výlučne užívať nehnuteľnosti, a to rodinný dom s. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/XXX,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedený Okresným úradom
Senec, katastrálnym odborom pre okres B., obec B., kat. úz. B., parcelu č. XXXX/XXX zastavanú plocha
a nádvorie o výmere 200 m2 a parcelu č. XXXX/XX záhrada o výmere 520 m2 evidované na LV č. XXXX

vedenom Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres B., obec B., kat. úz. B.. Žalobcovia
1, 2 v žalobe poukazovali na to, že žijú spolu v jednej domácnosti v rodinnom dome; podľa údajov
uvedených na predmetnom liste vlastníctva, je rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve žalobcov,
( v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome 1/5 k
celku ) a žalovaných 1, 2 ( zvyšný spoluvlastnícky podiel vo výške 4/5 k celku je v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovaných ). Parcela č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, na
ktorej je rodinný dom postavený, ako aj parcela č. 5400/58 záhrada o výmere 520 m2, sú evidované

na liste vlastníctva číslo XXXX pre kat. územie Senec. Žalovaný 2 je synom žalobcov, pričom výstavbu
tohto rodinného domu v celom rozsahu financovali žalobcovia spoločne a nerozdielne. V čase začiatku
a aj v priebehu stavebných prác ( rok 2008 ) žili a pracovali žalobcovia v Kežmarku, pričom ich syn
v čase začatia stavebného konania žil v Bratislave. Žalobcovia sa chystali, že na starobu budú žiť
v blízkosti syna v Senci a rodinný dom bude vo výlučnom vlastníctve ich syna. Žalovaný 2 požiadal
o stavebné povolenie, ktoré mu, ako stavebníkovi, bolo vydané príslušným stavebným úradom dňa
15.08.2008. Po vydaní stavebného povolenia sa začali práce na rodinnom dome, pričom vodorovné

a zvislé nosné konštrukcie rodinného domu vrátane múrov (teda stavba ako taká) boli zhotovené do
konca roku 2008. Užívanie stavby bolo povolené Rozhodnutím zo dňa 21.03.2011 rovnako výlučne
na meno žalovaného 2. Následne bolo dňa 18.04.2011 vydané Mestom Senec Rozhodnutie o určení
súpisného čísla, všetko výlučne na meno žalovaného 2. Žalobcovia žijú v dotknutom rodinnom domeod počiatku, tj. od jeho zhotovenia, a výlučne ho užívajú, pričom aj uhrádzajú 100% prevádzkových
nákladov na chod a údržbu tohto rodinného domu. Žalovaná 1 sa nepodieľa a nikdy sa nepodieľala na
financovaní výstavby a ani prevádzky daného rodinného domu. Žalobcovia financovali celú stavbu z

vlastných zdrojov, pričom všetky rozhodnutia vydané v stavebnom konaní ako aj vyjadrenia dotknutých
orgánov boli vydané na meno ich syna, tj. žalovaného 2 len formálne. Žalovaná sa nepodieľala finančne
ani na výstavbe a ani na chode tohto rodinného domu a i napriek tomu si naň vznáša nároky v súdnom
konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva spis. zn. B3-11C/47/2022 vedeného na Mestskom
súde Bratislava IV. V minulosti žalobcovia opakovane žiadali syna, tj. žalovaného 2 o právne kroky

smerujúce k ochrane ich majetku, on ich však uistil, že jeho manželka, tj. žalovaná 1 si je plne vedomá
to, že tento dom do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, lebo ho financovali výlučne žalobcovia
a nebude vznášať žiadne nároky z tohto titulu, žiaľ opak sa stal pravdou. Žalobcovia, v zmysle ústnej
dohody, ktorú dobromyseľne uzatvorili so žalovanými ako osobami blízkymi, majú právo rodinný dom,
zastavaný pozemok a záhradu bezodplatne výlučne užívať a obývať ich ako aj povinnosť starať sa o
ne, udržiavať ich a platiť úhrady za náklady spojené s ich užívaním ( voda, plyn, elektrická energia,

poplatok za odvoz odpadu ). Preto toto právo bezodplatne výlučne užívať predmetné nehnuteľnosti
vykonávajú právom a dobromyseľne. Žalovaní nikdy nevyzvali žalobcov na vypratanie nehnuteľností, ani
nepožadovali od nich nájomné či vydanie bezdôvodného obohatenia za ich užívanie. Žalobcovia nikdy
nepožadovali od žalovaných žiadne plnenie z titulu vykonávania údržby a starostlivosti nehnuteľností ani
z titulu vynaložených plnení spojených s užívaním nehnuteľností. Žalobcovia sa nepretržite a výlučne o

nehnuteľnosti starajú, vykonávajú na nich opravy, udržiavajú ich a sústavne ich bezodplatne a výlučne
užívajúatoodzhotoveniarodinnéhodomuvroku2011aždoposiaľatojednakfaktickyužívaním(držba)
ako aj zriadením svojho jediného obydlia ( trvalým obývaním ) a to so súhlasom žalovaných v zmysle
vzájomnej ústnej dohody. V zmysle uvedeného skutkového stavu, žalobcovia malú právo bezodplatne
výlučne užívať nehnuteľnosti a toto právo vykonávajú dobromyseľne. Žalovaní sa voči žalobcom nikdy

a to ani ústne ani písomne nedomáhali vypratania predmetných nehnuteľností.

2/ Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňovali žalobcovia 1, 2 tým, že žalovaná
1 má v úmysle rodinný dom speňažiť v rámci vyporiadania BSM, pričom hodnotu rodinného domu
stanovila na cenu trhovú - bez prihliadnutia na vydržanie vecného bremena bezodplatného užívania

rodinného domu žalobcami. Z vyššie uvedeného je evidentné, že žalovaná 1 právo vecného bremena
bezodplatného užívania rodinného domu žalobcami neakceptuje. Žalobcovia majú právny záujem na
určení práva vecného bremena, ktorý je daný spôsobilosťou rozsudku súdu byť podkladom pre zápis
práva vecného bremena užívania v prospech žalobcov do katastra nehnuteľností na príslušný list
vlastníctva. Právne postavenie žalobcov je v tejto situácii neisté a bez požadovaného určenia je ich

výkon práva ohrozený.

3/ Žalovaný 2 sa k žalobe žalobcov vyjadril súhlasne.

4/ Žalovaná 1 so žalobou nesúhlasila, poukazovala na to, že zo subjektívnych požiadaviek za

rozhodujúci treba považovať subjektívny vzťah ( presvedčenie ) osoby uskutočňujúcej činnosti
zodpovedajúce vecnému bremenu v pomere k týmto činnostiam a to, že daná osoba je so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že mu uvedené právo patrí. Pre naplnenie zákonného predpokladu nie
je dostačujúce iba subjektívne presvedčenie, ale aj objektívna skutočnosť, a to „so zreteľom na všetky
okolnosti“. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nie je splnená základná podmienka vydržania práva

vecného bremena spočívajúceho vo výlučnom užívaní nehnuteľnosti. Žalobcovia nie sú dobromyseľní,
teda so zreteľom na všetky okolnosti nie sú a neboli v dobrej viere, že vykonávané právo je právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov, že financovali celú stavbu
rodinného domu. Práve naopak, žalovaní ako manželia financovali stavbu rodinného domu. Žalobcovia,
keď sa do rodinného domu presťahovali a predali svoj byt, dali žalovaným sumu, ktorá v tom čase

zodpovedala 1/5 sumy celého rodinného domu. Z tohto dôvodu žalovaná 1 navrhla, aby sa 1/5 rodinného
domu zapísala v prospech žalobcov, teda aby sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu
o veľkosti podielu 1/5. Žalovaní žalobcom umožnili bývať v rodinnom dome. Strany sporu sa nedohodli
na dobe a nechali žalobcom rodinným dom bezplatne užívať. Toto právo je teda žalobcami realizované
z iného dôvodu alebo prípadne bez právneho dôvodu. Na základe vyššie uvedeného mala žalovaná

1 za to, že žalobcovia nemohli vydržať právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Oprávnený držiteľ
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť presvedčený, že jemu, prípadne jeho právnym
predchodcom, toto právo platne vzniklo, teda že mu patrí právo, ktoré vzniká na základe písomnej
zmluvy, ku ktorej je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. Oprávnená držba práva zodpovedajúcavecnému bremenu sa nemôže opierať o samotnú skutočnosť, že obsah určitého práva dlhodobo fakticky
vykonával. V neposlednom rade žalovaná 1 poukazovala na podľa nej účelovosť tohto konania; keď sa
žalobcovia začali domáhať tohto práva až z dôvodu vyporiadania BSM žalovaných 1, 2. Na Mestskom

súde Bratislava IV, pod sp. zn. B3-11C/47/2022 je vedené konanie o vyporiadanie BSM žalovaných
ako bývalých manželov. Predmetom vyporiadania jej aj rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania.
Žalovaný 2 približne 2 roky od podania žaloby prišiel s argumentáciou, že jeho rodičia - žalobcovia
vydržali právo vecného bremena spočívajúce v užívaní rodinného domu. Ďalej žalovaný 2 uvádza,
že z tohto dôvodu je hodnota rodinného domu pri vyporiadaní rovnajúca sa nule. Z tohto konania

žalovaného 2 je zrejmé, že konanie je účelové s cieľom znížiť hodnotu rodinného domu z dôvodu
vedenia súdneho konania o vyporiadanie BSM. Takýmto konaním - zriadením vecného bremena dôjde
k zníženiu hodnoty rodinného domu a tým pádom k zníženiu masy BSM v časti aktíva. Na základe
vyššie uvedených skutočností má žalovaná 1 za to, že žalobcovia nikdy neboli v dobrej viere, že
vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ich správanie nemôže viesť k vydržaniu práva
zodpovedajúcehovecnémubremenu.Konaniežalobcovanajmäžalovaného2jeúčelovéscieľomznížiť

hodnotu rodinného domu v konaní o vyporiadanie BSM.

5/ Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil na základe ust. § 137 písm. c/ CSP, ďalej podľa §
135c ods. 3, § 151o ods. 3, § 129 ods. 1, ods. 2, § 134 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 4 Obč. zák.

6/ V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vecné bremeno možno charakterizovať ako vecné
právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať ( pati, facere, non facere ). Vyznačuje sa teda tým, že
spočíva v obmedzení vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného
konkrétneho vlastníka, alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je

späté so zaťaženou nehnuteľnosťou ( obmedzenie vlastníka ) v prospech panujúcej nehnuteľnosti.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo
patria určitej osobe ( § 151n a nasl. Obč. zák. ). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže
byť, rovnako ako u vlastníckeho práva, zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon
a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním.

Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov,
ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Obč.
zák. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré
môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb ( § 125
Obč. zák. ). Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha

zmenámzodpovedajúcimstupňuvývojaspoločnosti,možnovovšeobecnostikonštatovať,žezákonnými
podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý
predmet vydržania.

7/ V konaní bolo nespornou skutočnosťou, že, v súlade s údajmi zapísanými v katastri nehnuteľností

katastrálneho operátu vedeného Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom, sú žalobcovia
( 1/5 ) a žalovaní ( 4/5 ) podieloví spoluvlastníci rodinného domu s. č. XXXX, postavený na parcele
č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2, zapísaný na LV č. XXXX vedený
Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres B., obec B., katastrálne územie B., a
výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/XXX zastavanú plocha a nádvorie o výmere 200 m2 a parcelu

č. XXXX/XX záhrada o výmere 520 m2, evidované na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Senec, katastrálnym odborom pre okres B., obec B., katastrálne územie B., je žalovaný 2. Nespornou
skutočnosťou v konaní bolo, že predmetné nehnuteľnosti užívajú žalobcovia, uhrádzajú všetky povinné
platby za nehnuteľnosti a riadne sa o tieto nehnuteľnosti starajú. Sporným v konaní bol užívací titul
pre užívanie celej nehnuteľnosti, v zmysle ktorého, podľa tvrdenia žalobcov, boli splnené podmienky

pre vydržanie užívacieho práva k celej nehnuteľnosti a súdnym rozhodnutím sa domáhali zosúladenia
faktického a právneho stavu.

8/ Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22Cdo 1568/2012, „Vlastníkovi pozemku, ktorý niekto používa k
priechodu alebo prejazdu, musí byť dané najavo, že sa tak robí z titulu vecného bremena, a vlastník

tento stav musí trpieť, inak nemôže ísť o držbu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale len o
správanie, ktoré by síce mohlo byť obsahom držby práva, avšak je realizované z iného právneho dôvodu
( napr. vyprosí, obligácie, verejné užívanie ), alebo bez právneho dôvodu. Takéto správanie teda nemôže
viesť k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.“9/ Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1597/2011, „Cudziu nehnuteľnosť alebo jej časť možno
užívať na základe rôznych právnych dôvodov; môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o

výprosu ( vlastník užívanie nehnuteľnosti inými osobami trpí bez toho, aby im k nim vzniklo nejaké
právo ). Je tiež možné, že niekto užíva cudziu nehnuteľnosť preto, že sa domnieva, že je jej vlastníkom;
potom nie je držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ale je držiteľom vlastníckeho práva.
Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, ešte neznamená, že je držiteľom vecných práv. Predpokladom držby a vydržania práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva práve právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“ Podľa
rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 32Cdo 4428/2009, „Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý napĺňa
možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ešte neznamená, že je držiteľom vecného
práva. Predpokladom držby a vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba
tohto práva; držiteľ musí byť teda so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva práve

právo zodpovedajúce vecnému bremenu.“

10/PodľarozhodnutiaNSČR,sp.zn.22Cdo1442/2004,„Aknebolavdojednanímedzivlastníkomatým,
komu bolo umožnené užívať cudziu vec, určená ani doba ani účel užívania, nevzniká skutočná zmluva,
ale nezáväzná výprosa a vlastník môže kedykoľvek žiadať vrátenie požičanej veci. Vec prenechaná

užívateľovi z dôvodu výprosy nemôže užívateľ vydržať.“

11/ Súd prvej inštancie poukazoval na to, že za držbu práva sa považuje aj jeho výkon po
dobu vyžadovanú zákonom, ktorá spolu s naplnením subjektívnej stránky jej držiteľa a naplnenia
objektívnych predpokladov, má právne dôsledky spočívajúce vo vydržaní práva a za splnenia ďalších

podmienok uvedených v zákone, má za následok vydržanie vecného bremena, ktoré zaťažuje
konkrétnu nehnuteľnosť, ku ktorej bolo právo vykonané. Držiteľ je oprávnený, teda vykonáva právo
( zodpovedajúce vecnému bremenu ) k cudzej veci pre seba a je presvedčený, že toto právo mu patrí.
Nerušený výkon práva mu trvá po dobu 10 rokov. Nehnuteľnosť môže byť predmetom vlastníctva.
Zo subjektívnych požiadaviek za rozhodujúci treba považovať subjektívny vzťah ( presvedčenie )

osoby uskutočňujúcej činnosti zodpovedajúce vecnému bremenu v pomere k týmto činnostiam a to,
že daná osoba je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu uvedené právo patrí. Pre
naplnenie zákonného predpokladu nie je dostačujúce iba subjektívne presvedčenie, ale aj objektívna
skutočnosť, a to „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súd prvej inštancie poukazoval na to, že nie je
splnená základná podmienka vydržania práva vecného bremena spočívajúceho vo výlučnom užívaní

nehnuteľnosti. Žalobcovia v tomto konaní nepreukázali dobromyseľnosť držby vo vzťahu k vecnému
bremenu, teda so zreteľom na všetky okolnosti nie sú a neboli v dobrej viere, že vykonávané právo je
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Žalovaní majú užívacie právo k domu titulom ich podielového
spoluvlastníctva.Žalovanízároveň žalobcomumožnilibývaťvrodinnomdome(danáskutočnosťnebola
v konaní sporná ). Strany sporu sa nedohodli na dobe a nechali žalobcom rodinný dom bezplatne užívať.

Toto právo je teda žalobcami realizované z iného dôvodu, ako z práva vecného bremena. Na základe
vyššie uvedeného má súd prvej inštancie za to, že žalobcovia nemohli vydržať právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

12/ Súd prvej inštancie tiež poukazoval na to, že oprávnený držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu musí byť presvedčený, že jemu, prípadne jeho právnym predchodcom, toto právo platne
vzniklo, teda že mu patrí právo, ktoré vzniká na základe písomnej zmluvy, ku ktorej je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu. Oprávnená držba práva zodpovedajúca vecnému bremenu sa nemôže
opierať o samotnú skutočnosť, že obsah určitého práva dlhodobo fakticky vykonával. Vzhľadom na
neexistenciu putatitívneho titulu preukazujúceho dobromyseľnosť nadobudnutia vecného práva a to

práva užívania celej nehnuteľnosťami žalobcami, žalobcov 1 a 2 nemožno považovať za oprávnených
držiteľov, a teda nie sú naplnené ustanovenia § 129, § 130 a § 134 Obč. zák. a v konaní nie je možné
priznať právo zodpovedajúce vecnému bremenu žalobcom na základe vydržania.

13/ Rovnako mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia 1 a 2 nepreukázali v konaní existenciu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorý je jednou z podmienok určovacej žaloby
predpokladanou zákonom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2010, sp. zn. 2 Cdo
110/2009, naliehavý právny záujem na určení nie je daný, ak sa práva, ktoré má byť ohrozené alebo
neisté, dotýka ďalšia právna zmena. Rozhodujúci je preto stav daný v čase vyhlásenia rozsudku.Naopak, naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho
právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť.

14/ Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia 1 a 2 nemajú naliehavý právny záujem na
požadovanom určení z dôvodu, že ich spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti rodinného domu s. č.XXXX
postavený na parcele č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 200 m2, zapísaný na LV
č. XXXX, vedený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres B., obec B., katastrálne

územie B., nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Do výkonu ich užívacieho práva nikto nezasahuje. V
konaní bolo nespornou skutočnosťou, že žalovaní súhlasia s ich nadužívaním spoločnej nehnuteľnosti
a voči žalobcom si neuplatňujú žiadne nároky titulom spoluvlastníctva. Žalobcovia, ako jediní užívatelia
nehnuteľnosti, uhrádzajú dane a vykonávajú jej riadnu údržbu. Vzhľadom na tieto skutočnosti by súdne
rozhodnutie nezmenilo postavenie žalobcov a taktiež postavenie by sa bez takéhoto určenia nestalo
neistým, nakoľko žalobcovia majú zabezpečený výkon svojho užívacieho práva a nie sú v ňom nikým

rušení. Zároveň prípadný stav právnej neistoty je možné odstrániť aj iným právnym prostriedkom, ktorým
je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, kedy žalobcom priamo zo zákona
vyplýva predkupné právo k podielom vo vlastníctve žalovaných.

15/ Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za to, že u žalobcov nie sú splnené

predpoklady vydržania práva vecného bremena podľa § 134 Obč. zák. a žalobcovia zároveň v konaní
nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na určení existencie vecného bremena a preto
súd žalobu zamietol.

16/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie na základe § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s §

262 ods. 1 CSP; v konaní úspešným žalovaným 1, 2 súd priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

17/ Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia 1, 2, v celom rozsahu, domáhajúc
sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukazovali na to, že sa

žalobou domáhali voči žalovaným určenia, že sú spoločne a nerozdielne oprávnení z vecného bremena
bezodplatne a výlučne užívať nehnuteľnosti a to rodinný dom s. č. XXXX postavený na parcele č. XXXX/
XXX,zastavanáplochaanádvorieovýmere200m2,zapísanýnaLVč.XXXXvedenýOkresnýmúradom
Senec, kat. úz. B., parcelu č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2 a parcelu č.
XXXX/XX záhrada o výmere 520 m2 evidované na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom B., kat.

odborompreokresSenec,obecB.,kat.úz.B.. Žalobcoviažijúvjednejspoločnejdomácnostivrodinnom
dome súp. č. XXXX postavenom na parc. č. XXXX/XXX; podľa údajov na predmetnom liste vlastníctva
je rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, v ktorých BSM je spoluvlastnícky podiel na
rodinnom dome 1/5 k celku a zvyšný spoluvlastnícky podiel vo výške 4/5 k celku je v BSM žalovaných.
Parcela č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2 , na ktorej je postavený rodinný

dom, ako aj parcela č. XXXX/XX záhrada o výmere 520 m2 sú evidované na LV č. XXXX vedený
Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom pre okres Senec, obec B., kat. úz. B.. Žalovaný 2
je synom žalobcov, pričom výstavbu tohto rodinného domu v celom rozsahu financovali žalobcovia
spoločneanerozdielne.Nazačiatkuajvpriebehustavebnýchprác(rok2008) žiliapracovaližalobcovia
v Kežmarku, pričom ich syn v čase začatia stavebného konania žil v Bratislave. Žalobcovia mienili na

starobu žiť v blízkosti syna v Senci a že rodinný dom bude vo výlučnom vlastníctve ich syna. Žalovaný 2
požiadal o stavebné povolenie, ktoré mu ako stavebníkovi bolo vydané príslušným stavebným úradom
dňa 15. 8. 2008. Užívanie stavby bolo povolené rozhodnutím zo dňa 21. 3. 2011 rovnako výlučne
na meno žalovaného 2. Následne bolo dňa 18. 4. 2011 vydané Mestom Senec rozhodnutie o vydaní
súpisnéhočísla,všetkovýlučnenamenožalovaného2. Žalobcoviažijúvrodinnomdomeodpočiatku,t.j.

od jeho zhotovenia a oni tiež platia 100 % prevádzkových nákladov na chod a údržbu rodinného domu.
Žalovaná 1 sa nepodieľa a nikdy sa nepodieľala na financovaní výstavby ani prevádzky rodinného
domu.Žalobcovia1,2financovalistavburodinnéhodomuzvlastnýchzdrojov,pričomvšetkyrozhodnutia
vydané v stavebnom konaní boli vydané výlučne na meno ich syna len formálne. Napriek tomu si
žalovaná 1 vznáša v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( vedenom na

Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B3 - 11C/47/2022 ) vznáša nároky na nehnuteľnosť. Žalobcovia
1, 2 v minulosti žiadali syna, aby podnikol právne kroky na ochranu ich majetku, on ich ale vždy
uisťoval, že jeho manželka, žalovaná 1 si je plne vedomá toho, že tento rodinný dom do bezpodielovéhospoluvlastníctva manželov nepatrí, nakoľko ho financovali výlučne žalobcovia a že žalovaná 1 nebude
vznášať žiadne nároky.
18/ Žalobcovia 1, 2 poukazovali na to, že v zmysle ústnej dohody, ktorú uzavreli dobromyseľne so

žalovanými ako blízkymi osobami, majú právo rodinný dom, zastavaný pozemok a záhradu bezplatne
výlučne užívať, obývať ich, ako aj povinnosť starať sa o ne, udržiavať ich a platiť úhrady za náklady
spojené s ich užívaním ( voda, plyn, elektrická energia, poplatok za odvoz odpadu ). Žalovaní
nikdy nevyzvali žalobcov na vypratanie nehnuteľností, nepožadovali od nich nájomné či vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností.

19/ Žalobcovia ďalej uviedli, že ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení, spočíva v tom, že
má žalovaná 1 v úmysle rodinný dom v rámci vyporiadania BSM speňažiť, pričom hodnotu rodinného
domu stanovila ako trhovú cenu - bez prihliadnutia na vydržanie vecného bremena bezodplatného
užívania rodinného domu žalobcami. Žalovaná 1 teda právo vecného bremena bezodplatného užívania
rodinného domu žalobcami neakceptuje. Rozsudok súdu bude podkladom pre zápis práva vecného
bremena užívania v prospech žalobcov do katastra nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. Právne

postavenie žalobcov je bez daného určenia neisté a výkon ich práva je ohrozený. Za podstatné
okolnosti zakladajúce právo vecného bremena spočívajúceho v bezodplatnom užívaní predmetných
nehnuteľností považujú žalobcovia nasledovné skutočnosti : Od začiatku išlo o jasný, určitý a
zrozumiteľný prejav vôle spočívajúci vo výstavbe rodinného domu za účelom zabezpečenia bývania pre
žalobcov, v rodinnom dome od počiatku bývali výlučne žalobcovia, v rodinnom dome okrem žalobcov

nemá nikto iný trvalý a ani prechodný pobyt, ani sa v ňom nenachádzajú osobné veci iných osôb,
čo vyplýva z ústnej dohody strán sporu a napokon, že žalovaní po celú dobu nespravili žiadny úkon
smerujúci k vyprataniu žalobcov. So zreteľom na všetky okolnosti sú tak žalobcovia v dobrej viere,
že vykonávajú právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Dobrú vieru žalobcovia preukazujú ústnou
dohodou zakladajúcou im právo výlučného bezodplatného užívania nehnuteľnosti.

20/ Žalobcovia poukazovali na to, že majú naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení,
z dôvodu potreby uviesť do súladu faktický ( výkon práva vecného bremena žalobcami ) so stavom
právnym, pričom výsledkom sporu bude výrok súdu, na základe ktorého sa vykoná zmena v katastri
nehnuteľností. V prípade, ak by v konaní o vyporiadanie BSM žalovaných 1, 2 pripadla nehnuteľnosť
žalovanej 1, bolo by pokojné užívanie nehnuteľnosti žalobcami ohrozené, nakoľko žalovaná 1 právo

vecného bremena žalobcov rozporuje, na rozdiel od žalovaného 2. Stanovisko súdu, ktorý rozhoduje o
vyporiadaní BSM žalovaných 1, 2 je, že právo vecného bremena nemôže riešiť ako predbežnú otázku.
21/ Žalobcovia 1, 2 uviedli, že súd prvej inštancie zamietol ich návrh na doplnenie dokazovania, a
to preskúmať všetky právne tituly, ktoré mali za následok zmenu vlastníckeho práva k rodinnému
domu ako aj zdokladovať všetky zmeny vlastníckeho práva k rodinnému domu za účelom preukázania

dobromyseľnej držby práva žalobcov. Súd prvej inštancie svoj postup odôvodnil nedostatkom
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Zároveň však v odôvodnení svojho rozhodnutia
súd prvej inštancie uviedol, že sporným v konaní bol užívací titul pre užívanie celej nehnuteľnosti, v
zmysle ktorého podľa tvrdenia žalobcov, boli splnené podmienky pre vydržanie užívacieho práva k celej
nehnuteľnosti a súdnym rozhodnutím sa domáhali zosúladenia faktického a právneho stavu. Konajúci

súd však nesprávne a bez vykonaného dokazovania ustálil, že žalobcovia v tomto konaní nepreukázali
dobromyseľnosť držby vo vzťahu k vecnému bremenu, teda so zreteľom na všetky okolnosti nie sú a
neboli v dobrej viere, že vykonávané právo je právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Konajúci súd
konštatoval, že žalovaní majú užívacie právo k domu titulom ich podielového spoluvlastníctva, čo je
však iba jedným z titulov užívacieho práva, popri práve vecného bremena. Žalobcovia sa podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností stali až neskôr - rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva pod
M. - XXXX/XX zo dňa 8. 6. 2011. Rodinný dom bol skolaudovaný výlučne pre stavebníka J.. V. K.,
žalovaného 2. Žalobcovia nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaní umožnili
žalobcom bývať v rodinnom dome, pričom strany sporu sa nedohodli na dobe a žalobcom nechali
rodinný dom užívať bezplatne; žalobcovia trvali na tom, že v skutočnosti bol rodinný dom postavený

vyslovene pre žalobcov aby v ňom mohli bývať do konca svojho života.
22/ Rovnako nesprávne súd prvej inštancie ustálil, že žalobcovia v konaní nepreukázali existenciu
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V konaní bolo nesporné, že žalovaní súhlasia s
nadužívanímspoločnejnehnuteľnostiŽalovaná1sisícepriamovočižalobcomneuplatnilažiadnenároky
titulom spoluvlastníctva, avšak v konaní o vyporiadanie BSM navrhla prikázať spoluvlastnícky podiel k

rodinnému domu vo výške 4/5 k celku do výlučného vlastníctva žalovaného 2, za náhradu vo výške
226.000 eur, čím de facto núti žalovaného 2 uvedený spoluvlastnícky podiel kúpiť, aby užívacie právo
žalobcov k rodinnému domu zostalo zachované. Je zrejmé, že bez požadovaného určenia vydržania
vecného bremena bezodplatného a výlučného užívania je právne postavenie žalobcov neisté. Tvrdeniesúdu, že prípadný stav právnej neistoty je možné odstrániť aj iným právnym prostriedkom, ktorým je
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, kedy žalobcom priamo zo zákona
vyplýva predkupné právo k podielom vo vlastníctve žalovaných, nezohľadňuje skutočnosti, že rodinný

dom bol od začiatku postavený pre žalobcov, nikdy ho neužívali tretie osoby, nezohľadňuje zdravotný
stav žalobcu 2 ( odkázaný na lôžko ), nezohľadňuje vek ani finančnú situáciu žalobcov, ktorí nedisponujú
prostriedkami na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
23/ Žalobcovia 1, 2 odvolanie opreli o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP, t.j.
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

ďalej, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobcovia 1, 2 vytýkajú súdu prvej inštancie, že nevykonal nimi navrhnuté dôkazy, a síce genézu
vývoja vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ďalej súd nesprávne ustálil, že užívacie
právo je žalobcami realizované z iného dôvodu ( spoluvlastníckeho práva ) než z práva vecného
bremena, a preto ho žalobcovia nemohli vydržať a napokon, súd prvej inštancie prehliadol splnenie

zákonných podmienok na vydržanie práva vecného bremena užívania nehnuteľností žalobcami ako aj
skutočnosťou, že nerozpoznal naliehavý právny záujem.
24/ Na odvolanie žalobcov žalovaní 1, 2 vyjadrenie nepodali.
25/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu, bez nariadenia
ústneho odvolacieho pojednávania ( § 379 a § 380 ods. 1 CSP ), keď rozsudok odvolacieho súdu bol

verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcov
1, 2 nie je dôvodné.
26/ Samotní žalobcovia 1, 2 odôvodňovali existenciu naliehavého právneho záujmu na nimi
požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c/ CSP tým, že jedine prostredníctvom tejto určovacej žaloby
jemožnédosiahnuťsúladmedzistavom,zapísanýmvkatastrinehnuteľnostíaskutočnýmstavom,keďže

súdne rozhodnutie je podkladom pre zápis práva vecného bremena užívania v prospech žalobcov 1, 2
do katastra nehnuteľností na príslušný list vlastníctva. Podľa záveru súdu prvej inštancie, žalobcovia 1,
2 v konaní nepreukázali existenciu naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení, a to z
dôvodu,žeichspoluvlastníckeprávokoznačenejnehnuteľnostinieježiadnymspôsobomohrozené,keď
do výkonu ich užívacieho práva nikto nezasahuje. Žalovaní 1, 2 súhlasia s ich nadužívaním spoločnej

nehnuteľnosti a voči žalobcom si neuplatňujú žiadne nároky z titulu ich spoluvlastníctva. Súdne
rozhodnutie by tak nijako nezmenilo postavenie žalobcov; navyše aj prípadný stav právnej neistoty
možno odstrániť iným právnym spôsobom, a to zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva,
kedy tiež žalobcom z titulu ich spoluvlastníckeho práva patrí predkupné právo k podielom vo vlastníctve
žalovaných.

27/ S právnym záverom súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho záujmu na žalobcami
požadovanom určení sa odvolací súd nestotožnil.
28/ Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
29/ Podľa § 129 ods. 1, ods. 2, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, držiteľom je ten, kto s vecou
nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré
pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

30/ V súdenej právnej veci sa žalobcovia 1, 2 domáhajú určenia, že sú spoločne a nerozdielne oprávnení
z vecného bremena spočívajúceho v bezodplatnom a výlučnom užívaní označených nehnuteľností, t.j.
domáhajú sa určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem ( § 137 písm.
c/ CSP ). V posudzovanej právnej veci je podmienkou úspechu žalobcov 1, 2 v konaní preukázanie

existencie naliehavého právneho záujmu na nimi požadovanom určení, nakoľko nejde o prípad, kedy by
naliehavý právny záujem vyplýval z osobitného predpisu. Súd prvej inštancie teda správne skúmal, či je
táto podmienka splnená, ( keď preukázanie splnenia tejto podmienky zaťažuje žalobcov 1, 2 ), pričom
ale dospel k nesprávnemu právnemu záveru o jej neexistencii.
31/ Právny názor žalobcov 1, 2, že na určení, že sú oprávnení z práva vecného bremena, spočívajúceho

v bezodplatnom a výlučnom užívaní označených nehnuteľností ( v dôsledku vydržania tohto práva )
majú naliehavý právny záujem, nakoľko ich právne postavenie je neisté, je podľa odvolacieho súdu
odôvodnený. Na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Senec nie je v prospech žalobcov 1,
2 zapísané žiadne právo vecného bremena. Žalobcovia tvrdia, že takéto právo im patrí v podobepráva bezodplatného a výlučného užívania tam vedených nehnuteľností, na základe ústnej dohody so
žalovanými 1, 2 ( ako zvyšnými spoluvlastníkmi daných nehnuteľností ), a to v dôsledku vydržania tohto
práva. Žalobcovia tvrdili, že rodinný dom užívajú od roku 2011 výlučne oni, so súhlasom žalovaných 1,

2, ktorým za nadužívanie nehnuteľnosti neplatia žiadnu finančnú protihodnotu; zároveň žalobcovia 1, 2
uhrádzajú všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľností a žalovaní 1, 2 ich v užívaní nehnuteľností
nijako nerušia. Žalobcovia 1, 2 sa teda predmetnou žalobou snažia dosiahnuť súlad medzi faktickým
( skutočným ) stavom v užívaní nehnuteľností a právnym stavom v katastri nehnuteľností, kedy v
katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva nie je v prospech žalobcov zapísané žiadne právo

zodpovedajúce vecnému bremenu. Za týchto okolností odvolací súd dospel k záveru, že naliehavý
právny záujem na žalobcami požadovanom určení je daný, lebo len na základe navrhovaného súdneho
rozhodnutia v prospech žalobcov možno dosiahnuť zmenu stavu vedeného v katastri nehnuteľností
( týkajúceho sa práva vecného bremena ).
32/ Bez ohľadu na rozdielny právny názor odvolacieho súdu ohľadom preukázania existencie
naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení, však súd prvej inštancie rozhodol o

žalobe žalobcov vecne správne, keď túto zamietol, nakoľko súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania správne uzavrel, že žalobcovia 1, 2 v konaní nepreukázali dobromyseľnosť nadobudnutia
tvrdeného práva vecného bremena, ( a to práva užívania celej nehnuteľnosti výlučne a bezodplatne ),
vydržaním.
33/ Súd prvej inštancie dostatočne dôkladne preskúmal dobrú vieru ( dobromyseľnosť ) žalobcov

ako predpoklad oprávnenej držby práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a správne poukazoval
na to, že pre naplnenie dobrej viery nestačí subjektívne presvedčenie držiteľa, že mu takéto právo
prináleží, nakoľko takéto právo dlhodobo reálne vykonával. V judikatúre ako aj v literatúre panuje zhoda,
že posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo
subjektívneho hľadiska ( osobného presvedčenia ) samotného účastníka a taktiež je potrebné vždy brať

do úvahy, či držiteľ pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu u každého požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu sporné právo patrí.
34/ Rozhodujúcim kritériom pre vyhodnotenie držby ako oprávnenej je práve dobromyseľnosť držiteľa. Z
vymedzenia pojmu oprávnená držba vyplýva, že dobromyseľnosť ako subjektívny prvok, ako psychická

vnútorná kategória sa má objektivizovať s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých došlo k faktickému
nakladaniu s vecou ( alebo právom ) ako vlastnými. Z týchto okolností spravidla vyplynie, či držiteľ mohol
alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo aj naozaj patrí. Oprávneným držiteľom nie je ten, u
koho subjektívna stránka ( dobromyseľnosť ) nekorešpondovala so všetkými okolnosťami prípadu, ktoré
majú objektívny charakter. Naopak, za neoprávneného držiteľa treba považovať každého, ktorý vec

ovláda, užíva, inými slovami nakladá s ňou ako s vlastnou a pritom vzhľadom na všetky okolnosti nie
je a ani nemôže byť dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, čo je podľa názoru odvolacieho
súdu v zhode so záverom súdu prvej inštancie aj prípad žalobcov 1, 2.
35/ Ako správne argumentuje súd prvej inštancie, žalobcovia 1, 2 si museli byť od počiatku vedomí
skutočnosti, že právo užívať nehnuteľnosť im vyplýva zo skutočnosti, že sú podieloví spoluvlastníci

predmetných nehnuteľností. Oprávnených držiteľov práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
( spočívajúceho v bezodplatnom a výlučnom užívaní celej nehnuteľnosti ) zo žalobcov nerobí ani
okolnosť, že zvyšní podieloví spoluvlastníci ( žalovaní 1, 2 ) sa rozhodli svoje užívacie právo ( plynúce im
zo spoluvlastníckeho práva nehnuteľností ) nevyužívať a že s nadužívaním predmetných nehnuteľností
žalobcami ( ktorí sú menšinovými podielovými spoluvlastníkmi ) súhlasia.

36/ Na tomto právnom závere by nič nezmenilo ani žalobcami navrhované doplnenie dokazovania
- genézou vývoja vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, t.j. preskúmaním všetkých
právnych titulov, ktoré mali za následok zmenu vlastníckeho práva k rodinnému domu. Rozsah
dokazovania vykonaný súdom prvej inštancie bol pre právne posúdenie veci a jej rozhodnutie
postačujúci.

37/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP ).
38/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. §
396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1,
2 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

39/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP ).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).