Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 4Ntd/13/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202896
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Plášek
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325202896.3

Uznesenie

4Ntd/13/2025

Okresný súd Levice, samosudcom JUDr. Ivanom Plášekom, v trestnej veci A. B., o preskúmaní trvania
dôvodov detencie, na verejnom zasadnutí konanom v Leviciach dňa 18.12.2025 takto

r o z h o d o l :

4Ntd/13/2025

Podľa § 463 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 82 odsek 3 Trestného zákona odsúdený A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., C. XX, t. č. v Detenčnom ústave Hronovce, bude pokračovať vo

výkone detencie, ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu Pezinok sp. zn. 46Nt/26/2023 zo
dňa 30.10.2024, právoplatným dňa 31.01.2025, nakoľko dôvody detencie podľa § 81 odsek 4 Trestného
zákona trvajú.

o d ô v o d n e n i e :

4Ntd/13/2025

Okresnému súdu Levice bola dňa 11.09.2025 predložená komplexná správa o pacientovi A. B.,
ktorý vykonáva detenciu v Detenčnom ústave Hronovce. Odborná komisia v rámci zhodnotenia
stavu umiestneného za obdobie od prijatia do detencie dňa 14.10.2024 skonštatovala, že nedošlo
k významnému ovplyvneniu zdravotného stavu, zaradenie do určeného liečebného režimu je dôvodné
a dôvody detencie trvajú naďalej.

Dňa 18.12.2025 súd vykonal verejné zasadnutie, na ktorom v rozsahu potrebnom na rozhodnutie
o podanom návrhu vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov zabezpečených do spisu,
ako aj výsluchom zástupcu detenčného ústavu A. B. D. a umiestneného A. B..

Zástupca detenčného ústavu na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu zotrval na komplexnej správe

o osobe v detencii vypracovanej ústavom dňa 09.09.2025. Ako ďalej uviedol, odborná komisia v rámci
zhodnotenia stavu umiestneného za obdobie od prijatia do detencie dňa 14.10.2024 konštatuje, že
nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho zdravotného stavu, diagnóza pacienta je trvalá, stav pacientanemôžeme brať ako stabilizovaný, zaradenie do liečebného režimu je dôvodné a dôvody detencie trvajú
naďalej. V nechránenom prostredí by mohlo dôjsť k zhoršeniu stavu, s najväčšou pravdepodobnosťou
by svojvoľne vynechával liečbu.

A. B. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa mu v detenčnom ústave páči, cíti sa dobre.

Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že rozhodnutie o preskúmaní dôvodov detencie
a ponechaní A. B. v detencii ponecháva na zvážení súdu.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že s poukazom na závery hodnotiacej komisie DÚ Hronovce,
listinné dôkazy a lekárske správy vyplýva, že ďalšie trvanie detencie u A. B. je dôvodné, a preto navrhol
ponechať A. B. v detecii.
Z komplexnej správy o osobe v detencii vypracovanej na A. B. Detenčným ústavom Hronovce dňa 09.09.
2025 vyplýva záver, podľa ktorého jeho stav v rámci základných diagnóz v chránených podmienkach

Detenčného ústavu zatiaľ nemožno považovať za stabilizovaný. Ide u neho o trvalú duševnú poruchu,
kde liečbou a inými režimovými a terapeutickými postupmi nedošlo k významnému ovplyvneniu jeho
zdravotného stavu. Vzhľadom na dlhodobo nemenný stav prognosticky nie možné očakávať zmenu.
Existuje predpoklad, že v nechránenom prostredí by došlo k zhoršeniu psychického stavu vzhľadom na
anosognóziu a neschopnosť sebareflexie. V nechránených podmienkach je taktiež vysoký predpoklad

na nonkomplianciu a nonadherendu v liečbe čo enormne zvyšuje riziko dekompenzácie psychického
stavu.
A. B. bol umiestnený do detencie dňa 14.10.2024. Na absolvovanie adaptačnej fázy bol zaradený do
detenčnej jednotky do režimu A. Adaptácia na uvedenej jednotke prebiehala bez väčších problémov.
Po absolvovaní adaptačnej fázy bol preradený do režimu B. Prechod do skupiny bol bezproblémový.

V júli 2025 bol pacient preradený do RDJ (resocializačno-detenčná jednotka) do režimu C. U pacienta
neboli pozorované agresívne prejavy, avšak pôsobí pasívne, do aktivít sa zapája len okrajovo, vyžaduje
usmernenie a neprejavuje dostatočný kritický postoj voči svojmu predchádzajúcemu kriminálnemu
správaniu. Jeho stav je napriek liečebným, režimovým a rehabilitačným aktivitám je v základe nemenný,
nedošlo k jeho výraznejšiemu pozitívnemu ovplyvneniu. Pacientovi boli stanovené diagnózy - ľahká

duševná zaostalosť, signifikantná porucha správania vyžadujúca pozornosť alebo liečenie.
Z hodnotenia psychológom vyplýva, že v osobnom kontakte spoločenské konvencie dodržiava, na
otázky odpovedá stroho, alebo len jednoslovne, slovná zásoba jednoduchšia. Reč pomalšieho tempa.
Osobou, miestom, časom a situáciou orientovaný správne. Vedomie bez kvantitatívnych či kvalitatívnych
porúch. Nálada je počas celého umiestnenia plocho eutýmna, bez výraznejšieho kolísania. Nedbalá

úprava zovňajška. Záujem o individuálne pohovory neprejavuje. V kolektíve je tichší, utiahnutý, málo
spoločenský. Na psychoterapeutických skupinách menej aktívny, zapája sa len pri vyzvaní. Na základe
psychologického vyšetrenia sa u pacienta nemanifestovali poruchy vnímania alebo myslenia. Myslenie
koherentné, obsahovo i asociačné chudobné, bez bludných koncepcií, bez suicidálnych myšlienok.
Intelektové schopnosti pacienta sú v pásme ľahkej mentálnej retardácie. Tenacita pozornosti klesá

v čase, pracovné tempo je výrazne spomalené. Pacient je v súčasnosti nekritický voči dôvodom
umiestnenia a preto nie je možné hovoriť o dostatočnom náhľade na vlastné ochorenie a spáchanú
trestnú činnosť. Pacient nemá dostatočnú sociálnu oporu, kontakt udržiava len so starou mamou, preto
je pravdepodobné vystavenie sa destabilizátorom v podobe užívania návykových látok a nedostatok
podpory zo strany blízkeho okolia. Po zohľadnení výsledkov klinických a psychodiagnostických metód

hodnotí psychológ celkové riziko násilného správania sa ako stredne vysoké.
Podľa vyjadrení ďalších členov ošetrujúceho personálu je pacient tichý, spomalený, usmerňovaný,
prítomný mierny tras horných končatín. Rešpektuje pokyny ošetrujúceho personálu, snaží sa
spolupracovať, zúčastňuje sa RHB a ergoterapeutických aktivít. Počas voľného času rád si zahrá
spoločenské hry alebo sleduje TV program. Medzi spolupacientmi má málo kamarátov, je menej

komunikatívny, ťažko si nadviaže kontakt. Pravidelne absolvuje vychádzky v rámci ktorých má
umožnené fajčenie. V hodnotení škálovania agresivity má za sledované obdobie nulové výsledky. Lieky
užíva pod dohľadom ošetrujúceho personálu, správanie bez hrubších porúch, spolupráca s pacientom je
hodnotená ako formálna. Počas aktivít bol často pasívny, bolo nutné vedenie personálom a individuálny
prístup. Pacient mal niekoľkokrát umožnené telefonáty s mamičkou alebo s babkou, absolvoval aj

návštevu príbuzných. Pacient využíva možnosť telefonátov 1 x týždenne, v intervaloch cca 1 x za 3
mesiace využíva možnosť návštev a v pravidelných intervaloch 1x mesačne prijíma balík.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 46Nt/26/2023 vyplýva, že pacient bol do
Detenčného ústavu Hronovce preložený z Psychiatrickej nemocnice P.Pinela v Pezinku na základepredbežného príkazu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 50Tp/59/2024 zo dňa 09.10.2024 na umiestnenie
do detencie podľa § 462 odsek 4 Trestného poriadku. Následne bol pacient A. B. umiestnený do
detenčného ústavu uznesením Okresného súdu Pezinok sp.zn. 46Nt/26/2023 zo dňa 30.10.2024

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Tos/4/2025 zo dňa 31.01.2025.

Podľa § 463 odsek 1 Trestného poriadku, súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, najmenej
jedenkrát ročne, ale vždy na návrh riaditeľa detenčného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného na
verejnom zasadnutí, preskúma, či dôvody detencie trvajú. Odsúdený môže žiadosť o preskúmanie

dôvodnosti detencie podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o umiestnení v
detenčnom ústave alebo do šiestich mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii. Ak dôvody
detencie pominuli, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí, inak uznesením rozhodne,
že vo výkone detencie sa bude pokračovať.

Podľa § 82 odsek 2 Trestného zákona, pobyt páchateľa v detenčnom ústave trvá dovtedy, kým ochranu

spoločnosti pred páchateľom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami.

Podľa § 82 odsek 3 Trestného zákona najmenej jedenkrát ročne a vždy na návrh detenčného ústavu
súd preskúma dôvodnosť držania páchateľa v detenčnom ústave a na základe odborného lekárskeho
posudku rozhodne o ďalšom trvaní detencie alebo o prepustení páchateľa z detenčného ústavu, ak

dôvody detencie pominuli, a rozhodne o ďalšom výkone trestu.

Detencia je druh ochranného opatrenia, ktorého trvanie nie je časovo limitované, ale jej trvanie je
závislé len od aktuálneho stavu osoby, ktorej bolo nariadenie umiestnenia v detenčnom ústave, kedy
ochranu spoločnosti pred ňou nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami. Vzhľadom na uvedenú

skutočnosť, ktorá predstavuje vážny zásah do osobnej slobody osoby, je žiaduce pravidelné skúmanie
dôvodov trvania detencie. Oprávnenie žiadať o preskúmanie trvania dôvodov detencie súdom
priznáva zákon aj odsúdenému, ktorý môže odsúdený využiť najskôr po uplynutí šiestich mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení do detenčného ústavu a rovnako sa lehota zachováva
v prípade rozhodnutia o pokračovaní v detencii. K vyššie uvedenému rozhodovaniu si súd v zmysle

vyžiada odborný lekársky posudok.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dôvodnosť držania A. B. v detenčnom ústave je
naďalej daná, keďže dôvody, pre ktoré bol menovaný umiestnený do detenčného ústavu nepominuli,
a preto bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie. Ako to vyplýva z odborných

lekárskych posudkov vypracovaných na menovaného, jedná sa o osobu, u ktorej bola diagnostikovaná
ľahká duševná zaostalosť a signifikantná porucha správania vyžadujúca pozornosť alebo liečenie.
Ide o celoživotnú medikamentózne nevyliečiteľnú poruchu. Z komplexnej správy detenčného ústavu
vyplýva, že zdravotný stav umiestneného je v podstate trvalý, liečbou málo ovplyvniteľný. Vzhľadom
na charakter jeho predchádzajúceho agresívneho kriminálneho správania, je jeho pobyt na slobode

pre spoločnosť potenciálne nebezpečný. Podľa dostupných znaleckých posudkov, duševná porucha
pacienta môže bez symtomatickej psychofarmakoterapie viesť k protispoločenskému správaniu najmä
na báze zhoršeného ovládania pudovej sféry. I keď sa u pacienta nepreukázala sexuálna deviácia
(skúmaná v súvislosti so spáchaným zločinom znásilnenia), znalec abnormálne konanie hodnotil
ako prejav úzko zrastený s celkovou osobnostnou patológiou. Po zhodnotení všetkých uvedených

skutočností, najmä s poukazom na komplexnú správu o osobe umiestneného dospel súd k záveru, že
v predmetnom prípade u menovaného naďalej pretrváva riziko recidívy trestnej činnosti (resp. činnosti
inak trestnej), ktoré nie je v súčasnej dobe možné medicínsky znížiť a dosiahnuť dostatočný efekt liečby
a pre neprítomnosť perspektívy jeho prechodu do chráneného prostredia (napríklad v zariadení sociálnej
starostlivosti) a pretrvávajúce poruchy správania aj počas kontinuálnej terapie je nutné jeho umiestnenie

v detenčnom ústave. Keďže v konaní nebolo preukázané, že dôvody, pre ktoré bol umiestnený do
detenčného ústavu by boli pominuli, naopak, bolo preukázané, že naďalej trvajú nezmenené, v záujme
ochrany spoločnosti rozhodol súd o ďalšom pokračovaní vo výkone detencie.

Súd bude v zákonných intervaloch – prípadne na návrh naďalej skúmať, či dôvody detencie trvajú.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že liečbu menovaného, ako aj ochranu spoločnosti pred
prípadným protiprávnym konaním z jeho strany, možno toho času zabezpečiť jedine ďalším trvaním jeho
detencie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

4Ntd/13/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia na
Okresný súd Levice sp. zn. 4Ntd/13/2025.
Sťažnosť nemá odkladný účinok.

O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.