Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/142/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725010355
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7725010355.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Sojku, PhD. a sudcov

JUDr. Františka Ševčoviča a JUDr. Mateja Čintalu, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa
28. januára 2026, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 2.10.2025
sp.zn. 5T/78/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods.2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe ustanovenia § 322 ods.3 Tr. por. ukladá obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale

bytom D. XX podľa § 289 ods.1 Tr. zák. s použitím § 56 ods.1, ods.2 Tr. zák., § 38 ods.2 Tr.
zák. peňažný trest vo výmere 1.000,- (tisíc) eur.

Podľa § 57 ods.3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ukladá
obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 61 ods.1,2 Tr. zák. ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových

vozidiel v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. za vinného z prečinu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 3.7.2025 v čase okolo 15.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Kia Sportage, evidenčné
číslo E. (Veľká Británia) na parkovisku LOM Beňatina v obci D., okres Sobrance, pričom v dôsledku
nevenovania sa plne vedeniu vozidla narazil do tam zaparkovaného osobného motorového vozidla zn.
Kia Sportage, evidenčné číslo F.. Následne bol hliadkou privolanou k dopravnej nehode, po zákonnom

poučenívyzvaný,abysapodrobildychovejskúškenazistenieprítomnostialkoholuvdychu,kdetátobola
vykonaná v čase o 16.23 hod. mu bola nameraná hodnota 1,46 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu
a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 16.47 hod. rovnakým prístrojom mu bola nameraná hodnota
1,45 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu. Po poučení o možnosti vyšetrenia odberom krvi alebo
iného biologického materiálu toto nežiadal. Pri dopravnej nehode vznikla na vozidle zn. Kia Sportage,
evidenčné číslo F. škoda vo výške najmenej 1 156,00 € s DPH.

Za to mu okresný súd podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 38 ods. 2, § 36 písm. j), l), § 56 ods. 1,
2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere 800 ( osemsto ) €.Podľa§57ods.3Tr.zák.preprípadúmyselnéhomareniavýkonupeňažnéhotrestuuložil obžalovanému
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 ( troch ) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov na dobu 15 ( pätnástich ) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému B. A., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom G. H. XX, I. C., škodu vo výške 1.156 €.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. H. XX, I. C., so zvyškom
nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor, čo do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania poukázal na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. a § 34 ods. 4 prvá veta

Trestného zákona. Uviedol, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byt' úmerný k
spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie
účeluTrestnéhozákona.Týmjeurčenáajjehofunkciavtýchsmeroch,vktorýchmápôsobiťzákon,t.j.na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne

súčasne v každom treste.
Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali
v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv

a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných
členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej
prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto

spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah možno potom dospieť k
záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver
súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým
trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných

činov. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej

činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej
a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a

zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a
teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest.
Trest zákazu činnosti ukladaný v súvislosti s trestnými činmi v doprave, je svojou povahou trestom
viac preventívnym než represívnym. Má ochrániť spoločnosť pred tými, ktorí riadenie motorového
vozidla nezvládli a v príčinnej súvislosti s tým napríklad spôsobili dopravnú nehodu z dôvodu požitia

alkoholu alebo iných návykových látok pred jazdou alebo z iných relevantných dôvodov. Pri úvahách,
či páchateľovi trestného činu trest zákazu činnosti uložiť alebo nie, resp. v akej výške, by teda súd
mal zohľadňovať najmä to, či možno počas doby trvania zákazu činnosti riadenia motorového vozidla
dôvodneočakávaťdosiahnutievyššejochranyspoločnostipredtýmtokonkrétnympáchateľomtrestného
činu oproti stavu, aký by tu bol v prípade neuloženia tohto trestu, resp. jeho uloženia v neprimeranej

výške.
V danej trestnej veci je nutné vyhodnotiť spôsob spáchania skutku ako takého, kde podstatnou
okolnosťou je to, že obžalovaný nafúkal skoro 3 promile, čo možno z medicínskeho hľadiska považovaťza stav ťažkej opitosti, a dôsledkom tohto konania bola spôsobená aj dopravená nehoda so spôsobením
majetkovej škody vo výške 1.156 eur.
V tomto smere poukázal aj na ustálenú judikatúru (R l./1966), podľa ktorej účelom trestu zákazu činnosti

je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto jeho uloženie je plne odôvodnené vtedy,
keď páchateľ trestným činom v doprave vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti k
vedeniu motorových vozidiel. V tomto prípade možno jednoznačne konštatovať, že obžalovaný svojím
konaním (s prihliadnutím na výsledok dychovej skúšky skoro 3 promile), dôvodne vyvolal pochybnosť
o svojej spoľahlivosti a spôsobilosti vo vzťahu k vedeniu motorového vozidla a uloženie tohto trestu na

dobu 15 mesiacov možno v tomto prípade považovať za neprimerané.
Je toho názoru, že súdom uložený trest zákazu činnosti vo výmere 15 mesiacov možno so zreteľom na
všetky okolnosti považovať za nepostačujúci na nápravu obžalovaného. Súd síce pri jeho výmere vzal
do úvahy skutočnosť, že obžalovaný sám opatruje svoju matku, s ktorou pravidelne chodí na lekárske
vyšetrenia, ktoré vyhodnotil ako mimoriadne rodinné okolnosti, file_0.jpg

file_1.wmf

avšak obžalovaným uvádzané skutočnosti podľa jeho názoru nemajú mat' vplyv pri ukladaní trestu v
kontexte všetkých okolností spáchania skutku. Tieto by bolo možné zohľadniť pri prípadnom podaní
žiadosti o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

V súvislosti s uloženým peňažným trestom vo výške 800 eur uviedol, že tento možno rovnako považovať
za nepostačujúci na nápravu páchateľa s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Súd síce dôvodil
tým, že pri jeho výške zohľadnil priznanie obžalovaného k spáchaniu stíhaného skutku, jeho osobné
pomery a taktiež prihliadol aj na ideu restoratívnej justície, avšak je toho názoru, že ak finančné pomery
obžalovaného nie sú postačujúce pre uloženie vyššieho peňažného trestu, je namieste zvážiť uloženie

trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.

Záverom prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie prvostupňovému súdu alebo rozsudkom sám rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Uviedol, že
odôvodnenie odvolania prokurátora je absolútne tendenčné, nezohľadňujúce relevantné vykonané
dôkazy a je v príkrom rozpore so záverečnou rečou prokurátora a jeho záverečným návrhom, ktorý bol
prednesený na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 2.10.2025, keď navrhoval odsúdiť obžalovaného
k peňažnému trestu vo výmere od 600 eur do 800 eur a zároveň uložiť mu trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 18 mesiacov.
Má za to, že v jeho prípade sa jedná o netrestanú osobu, obžalovaný za celú dobu držby vodičského
oprávnenia spáchal len jeden priestupok na úseku dopravy, za ktorý mu bola uložená pokuta 20 eur v
roku 2023, pričom preukázal, že v jeho prípade sa jedná o spoľahlivú osobu a skutok zo dňa 3.7.2025
možno považovať za ojedinelý exces v jeho živote.

Obžalovaný sa priznal ku skutku a úprimne oľutoval svoje konanie.
V trestnom konaní boli jeho obhajcom dňa 1.10.2025 predložené dôkazy, z ktorých je zrejmé, že
uloženie trestu zákazu činnosti v čo najnižšom rozsahu by mu uľahčilo podstatným spôsobom výkon
opatrovateľskej činnosti jeho matky, J. B., ktorá je vo veku 88, keďže obžalovaný je jediným rodinným
príslušníkom svojej matky, ktorý jej môže poskytnúť pomoc v jej vysokom veku a veľmi zlom zdravotnom

stave, nakoľko všetci ostatní blízki rodinní príslušníci J. B. bývajú ďaleko od obce D.. Od doby zadržania
vodičského oprávnenia má zásadný problém s dopravou svojej matky za lekármi.
V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval Okresný súd Michalovce absolútne
v súlade s ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku, vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky potrebné dôkazy majúce význam pre rozhodnutie o druhu trestu a jeho výmere, keď detailne a

precízne vyhodnotil vykonané dokazovanie, hlavne pokiaľ ide o určenie výmery peňažného trestu, ako
aj uloženia trestu zákazu činnosti.

Navrhol, aby Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, v zmysle ust. § 319 Trestného poriadku
odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podalodvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora je dôvodné.

Na základe podaného odvolania prokurátora krajský súd skúmal len zákonnosť výroku o treste
a spôsobu jeho výkonu bez skúmania zákonnosti o výroku o vine, keďže obžalovaný na hlavnom
pojednávaní vykonal prehlásenie o vine, ktoré súd prijal, na základe čoho sa stal tento výrok právoplatný.

Krajský súd preskúmaním spisu zistil, že prvostupňový súd v rámci dokazovania na hlavnom

pojednávaní okrem iného prečítal listinné dôkazy, a to evidenčnú kartu vodiča a ústrednej evidencie
priestupkov obžalovaného, z ktorej vyplýva, že vodičský preukaz má od roku 2005 a doposiaľ spáchal
jeden priestupok na úseku dopravy a to dňa 18.1.2023 za prekročenie rýchlosti v meste Sečovce, za
ktorý mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20 €.
Taktiež prečítal odpis z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.
Prečítal aj podanie obžalovaného, z ktorého vyplýva, že obžalovaný opatruje svoju matku ktorá má

v súčasnosti 88 rokov a poberá za opatrovanie matky opatrovateľský príspevok., pričom z potvrdenia
od všeobecného lekára matky obžalovaného B. K. vyplýva, že matka obžalovaného navštevuje jeho
ambulanciu pre jej viaceré diagnostikované ochorenia.

Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že podľa jeho názoru postupoval pri ukladaní

druhu trestu a jeho výmery v súlade s ustanovením § 34, 36, 37 a 38 Trestného zákona s tým, že
prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, na stupeň spoločenskej nebezpečnosti
spáchaného skutku, na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu.

V konaní obžalovaného prvostupňový súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti, ktorou bolo priznanie
sa obžalovaného k spáchaniu skutku uvedeného v obžalobe a jeho úprimné oľutovanie ako aj to, že
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Na strane druhej súd u obžalovaného nezistil žiadne
priťažujúce okolnosti.
Prvostupňovýsúdzároveňvodôvodnenírozsudkuokreminéhouviedol,žeobžalovanýjeopatrovateľom

matky, jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 500 €, nebol doposiaľ súdne trestaný a spáchal len
jeden priestupok na úseku dopravy a aj vzhľadom k týmto vyššie uvedeným skutočnostiam a s ohľadom
na možnosť nápravy obžalovaného uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 800 €. Zároveň súd
obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 15 mesiacov
z dôvodu spáchania prečinu hrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorého sa dopustil po požití alkoholu

akovodičosobnéhomotorovéhovozidla,pričomsúdsijevedomýtoho,žeobžalovanýhneďprispáchaní
dopravnej nehody bol podrobený dychovej skúške a nafúkal skoro 3 promile ( čo je dosť nad hranicu
trestnej činnosti, ktorá začína od 1 promile ), avšak na strane druhej súd vzal do úvahy aj ďalšie
skutočnosti a to doterajšiu beztrestnú minulosť obžalovaného, ako aj jeho doznanie sa k spáchanému
skutku a jeho úprimné oľutovanie a starostlivosť o matku.

Krajský súd po preskúmaní spisu zistil, že prvostupňový súd v rámci dokazovania vykonal zákonným
spôsobom všetky dôkazy, nevyhnutné pre rozhodnutie o výroku o treste, na základe ktorých dostatočne
zistilskutkovýstav,potrebnýpreobjektívnerozhodnutieovýrokuotreste,avšaknáslednetentoskutkový
stav nedostatočne a nesprávne vyhodnotil, keď prijal nesprávne právne závery, v dôsledku čoho uložil

obžalovanému neprimerane mierny trest.

Prvostupňový súd pri ukladaní trestu nepostupoval dôsledne v zmysle ustanovenia §§ 33a,34,36,37,38
Tr. zák. a uložil obžalovanému trest, ktorý nespĺňa účel trestu ani z hľadiska individuálnej, ani generálnej
prevencie. Pri uložení takéhoto trestu súd prihliadol na záujem obžalovaného, ale nedostatočne

prihliadol na záujem spoločnosti.
Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že uložil
obžalovanému prísnejší trest, a to peňažný trest vo výmere 1.000,- (tisíc) eur, náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov, keďže spáchal trestný čin v súvislosti s riadením motorového vozidla.

Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že z medicínskeho hľadiska, akceptovaného trestnoprávnou
praxou, je schopnosť vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo zásadným spôsobom ovplyvnená, ak
hladina alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu (hladina 1 promile alkoholuv krvi). V uvedenom prípade bola obžalovanému nameraná hodnota 1,46 mg/l etanolu vo vydychovanom
vzduchu a pri opakovanej dychovej skúške hodnota 1,45 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu, čo
v prepočte znamená skoro 3 promile alkoholu v krvi.

Krajský súd konštatuje, že sa jednalo o ťažkú opitosť, v dôsledku ktorej je psychomotorika takéhoto
vodiča ťažko narušená. K takémuto stavu dochádza pri nameraní hodnoty 2-2.99 promile a pri nameraní
hodnoty od 3- 3.99 promile dochádza k vážnej otrave alkoholom, ktorá môže mať za následok ťažké
poruchy vedomia, keď takýto vodič ani nemusí reagovať na podnety.

Z výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, že u obžalovaného sa jednalo o ťažkú
opitosť, pri ktorej narazil do iného osobného vozidla a je šťastím v nešťastí, že nenarazil do nejakej
osoby a nespôsobil takejto osobe ublíženie na zdraví, prípadne aj iný oveľa závažnejší následok. Ak
obžalovaný napriek takémuto stupňu opitosti riadi osobné motorové vozidlo, tak prvostupňový súd
nemôže ukladať obžalovanému za takýto trestný čin trest na úrovni pokuty za priestupok.
Krajský súd dodáva, že osobné motorové vozidlo sa v rukách takejto osoby stáva ťažko ovládateľnou

a ťažkotonážnou zbraňou, ktorej nezvládnutie môže mať nenapraviteľné následky. Aj vzhľadom na tieto
skutočnosti bolo nevyhnutné prvostupňovým súdom uložený trest zrušiť.

Následne krajský súd postupoval pri určovaní druhu a výmery trestu v zmysle ustanovení §§
33a,34,36,37,38 Tr. zák., keď prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na osobu obžalovaného, na stupeň

spoločenskej nebezpečnosti spáchaného skutku, na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho
nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu.
Aj krajský súd prihliadol na poľahčujúce okolnosti, keď obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný,
priznal sa a oľutoval spáchanie trestného činu a zohľadnil tieto skutočnosti pri ukladaní trestu.

Pri ukladaní trestu prihliadol aj na obhajobou v odvolaní uvedené ustanovenie § 34 ods.3 Tr. zák., podľa
ktorého má trest postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu
a jemu blízke osoby starostlivosť.
Krajský súd prihliadol na starostlivosť obžalovaného o jeho matku, pretože v opačnom prípade by súd
uložil obžalovanému ešte prísnejší trest zákazu činnosti. V nadväznosti na to krajský súd uvádza, že

u obžalovaného nenastala nutnosť starať sa o svoju matku po dopravnej nehode, ale o matku sa staral
aj predtým a napriek tomu, že vedel o tejto svojej povinnosti a potrebe vlastniť vodičské oprávnenie požil
značné množstvo alkoholu a sadol si za volant vozidla v stave, v ktorom mohol závažným spôsobom
ohroziť nielen účastníkov cestnej premávky, ale aj iné osoby a spôsobiť vážne následky, ktoré zčasti
poškodenému aj spôsobil. Takéto konanie nesvedčí o zodpovednosti obžalovaného.

Krajský súd pri určovaní druhu a výške trestu nemohol prihliadať len na okolnosti v prospech
obžalovaného, ale musel prihliadnuť s poukázaním na ustanovenie §33a ods.2 Tr. zák. aj na závažnosť
trestného činu. Každý súd pri rozhodovaní za účelom spravodlivého rozhodnutia musí prihliadať nielen
na okolnosti v prospech obžalovaného, ale aj na okolnosti v jeho neprospech. Iný spôsob rozhodovania
nevedie ku spravodlivému rozhodnutiu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd uložil obžalovanému oproti prvostupňovému súdu prísnejší
trest - uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s tým, že nenapadnuté výroky rozsudku ostávajú
nezmenené.

Krajský súd považuje takto uložený trest za správny a zákonný, ktorý zabezpečí ochranu spoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti, ale zároveň vytvorí podmienky pre
jeho výchovu, aby sa v budúcnosti nedopúšťal trestnej činnosti, aby viedol riadny život a súčasne takýto
trest odradí iných členov spoločnosti od páchania trestnej činnosti, čím bude splnený účel trestu nielen
z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie.

Krajský súd upozorňuje prvostupňový súd, že po novele Trestného zákona, účinnej od 6.8.2024 nemajú
byť súčasťou výroku o treste aj ustanovenia §§ 36,37 Tr. zák., ale len ustanovenie § 38 ods.2 Tr. zák.,
pričom na ustanovenia §§ 36,37 stačí poukázať v odôvodnení rozsudku.

S poukázaním na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.