Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125209696
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125209696.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/
XX, E., časť F., zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Agata Džačovská, advokátka so sídlom
Hviezdoslavova 315, Senica, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, E.,
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 22.12.2025, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 22.12.2025, sa domáhal
žalobca vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému
vstupovať a zdržiavať sa v nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným číslom XXX/XX, zapísaný na LV č.

XXXX, kat. úz. F., obec E., okres E., od doručenia neodkladného opatrenia, na dobu neurčitú.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žalobca býva v predmetnom
rodinnom dome, ktorého vlastníčkou je jeho dcéra I. B., ktorá vlastnícke právo k predmetnému domu
nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.9.2025 uzatvorenej so žalobcom ako darcom
a výlučným vlastníkom domu. V čase, kedy bol ešte žalobca výlučným vlastníkom predmetného domu,

býval v ňom spolu s manželkou J. a so žalovaným, ktorý je jej synom. Na rozdiel od žalovaného, má
žalobca v predmetnom dome nahlásený trvalý pobyt. Už v minulosti mal žalobca so žalovaným nezhody,
pričom žalovaný bol aj trestne stíhaný. Už pred prevodom nehnuteľnosti opakovane žiadal žalobca
žalovaného, aby opustil dom z hore uvedených dôvodov, v ktorom nemá žalovaný žiadne užívacie
právo ani bydlisko. Žalovaný nechcel situáciu riešiť súdne kvôli manželke. V súčasnosti je žalobca
v rozvodovom konaní, manželka s ich spoločnou dcérou sa v dome nezdržiavajú, odsťahovala sa spolu

s dcérou k jej priateľovi. Dcéra I. B. poverila žalobcu starostlivosťou o nehnuteľnosť v plnom rozsahu bez
akýchkoľvek obmedzení. V nehnuteľnosti bol žalobca napadnutý žalovaným, ktorý mal v ruke bejzbalovú
palicu, C. G. - novým priateľom manželky, a manželkou J.. Žalobca má obavy o svoje zdravie a život aj
o nehnuteľnosť, lebo sa mu vyhrážali rôznym fyzickým napadnutím, ako aj zapálením predmetnej
nehnuteľnosti. Ku dňu písania návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia násilne vnikol žalovaný
s priateľom jeho manželky do domu, a odsťahovali veci. Žalobca nepochodil na polícii s oznámením,

nakoľko stále sú manželia. Žalobca sa však bojí zdržovať v predmetnom dome, lebo žalovaný nemá
problém ho napadnúť.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil žalobca darovaciu zmluvu zo dňa
26.9.2025, rozhodnutie Okresného úradu Hlohovec, katastrálneho odboru zo dňa 24.10.2025 o povolení
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, potvrdenie o oznámení zo dňa 19.9.2022, vydané Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave (ďalej aj ako len „OR PZ v Trnave“), odborom poriadkovej
polície, Obvodným oddelením PZ Leopoldov (ďalej aj ako len „OO PZ Leopoldov“) a potvrdenie zodňa 5.12.2025 o ústnom oznámení o priestupku OR PZ v Trnave, odbor poriadkovej polície, OO PZ
Leopoldov.

4. Darovacou zmluvou, rozhodnutím o povolení vkladu, informatívnym výpisom z LV č. XXXX pre kat.
úz. F. a z lustráciami z Registra obyvateľov SR (informatívny výpis z listu vlastníctva a lustrácie z
registra obyvateľov si zadovážil súd), boli dostatočným spôsobom osvedčené tvrdenia žalobcu o tom,
že výlučnou vlastníčkou predmetného domu je jeho dcéra I. B., že v tomto dome má žalobca nahlásený
trvalý pobyt, že žalovaný nemá v predmetnom dome nahlásený ani trvalý pobyt, ani prechodný pobyt, že

žalovaný nemá k tomuto domu v katastri nehnuteľností zapísané žiadne vecné právo (vlastnícke právo,
právo z vecného bremena).

5. Potvrdenia o oznámeniach na polícii zo dňa 19.9.2022 a zo dňa 5.12.2025 preukazujú podanie
oznámení samotným žalobcom a o predmete týchto oznámení, konkrétne, že dňa 19.9.2022 napadol
žalovanýžalobcu(dôvodpodaniatrestnéhooznámenia)ažedňa3.12.2025žalovaný,manželkažalobcu

a jej priateľ sa mali vyhrážať žalobcovi (dôvod podania oznámenia pre podozrenie zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu). Žiadnu listinu o spôsobe vybavenia ani jedného z týchto
oznámení žalobcu už žalobca súdu nepredložil.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov

(ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

11. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

12. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, (1) ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany
a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe

vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

13. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

14. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.15. Podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov), (1) nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená
môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,

neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

16. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke zákonov
ako oznámenie č. 209/1992 Zb. v znení neskorších protokolov; ďalej aj ako len „Dohovor“), nikoho
nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

17. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej ako
len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

18. Podľa § 27a ods. 1, 2 a 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, v znení neskorších

predpisov (ďalej ako len „zákon o Policajnom zbore“) (1) policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo
domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného
okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať
útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupu

vykázanejosobedospoločnéhoobydliapočas14dníodvykázania,pričomdotejtodobysapočítaajdeň
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
(2) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej
osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (9) Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím
14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania
zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o
čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne
ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.

19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

23. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov
(spravidla pomerov strán konania), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte
nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá

aspoňosvedčeniedanostipráva(nároku)bezpochybnostiopotrebepredbežnejúpravy,pričomzásadne
neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že
nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného
opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú
úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril

nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov
(spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola
neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.24. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení
vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť

bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa
spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia
nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že
ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený

procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s
vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoré má povahu osvedčovania.

25. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy
strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu
upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnejochrany,čia)jeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahu(spravidlamedzisporovýmistranami),
ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny
stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a
právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí

návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi
povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však

vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby
mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť

poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie,
ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania,
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného

nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

28. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, úprava pomerov neodkladným opatrením zásadne
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či

oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by
vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo
spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu sporu či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladnéhoopatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina,
pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery bezodkladne určitým spôsobom stabilizovať.

29. Ukladanie povinností neodkladným opatrením je výnimočným zásahom do práv inej osoby,
na ktorého využitie musia byť splnené urgentné dôvody, ktoré musia byť v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia riadne osvedčené, kedy navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť
naliehavú, neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov vo forme neodkladného
opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje súd aj intenzitu

a rozsah zásahu rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do práv osoby povinnej
z neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba vtedy, ak osoba povinná
z neodkladného opatrenia nebude rozhodnutím súdu obmedzená na svojich právach neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

30. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP je chrániť fyzickú

a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre
nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia dostatočným
spôsobom osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním
žalovaného ohrozená. Pod pojmom integrita treba pritom rozumieť celistvosť, neporušenosť, osobnú
istotu a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka

dochádza pôsobením násilia. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej
osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim
násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor
má násilník v domácom prostredí obete alebo v kontakte s takouto osobou.

31. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca odvodzoval svoju
požiadavku na bezodkladnú úpravu pomerov strán z ním tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva
bezprostredne jemu hroziacej ujmy, spočívajúcej v dopúšťaní sa násilného konania žalovaným voči
nemu v predmetnom dome, v ktorom žalobca býva. Poukázal aj na odnášanie vecí z domu žalovaným
a jeho matkou (manželkou žalobcu), ako aj na vyhrážanie sa mu žalovaným, manželkou žalobcu a jej

novým priateľom. Žalobca sa domáhal v danom prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa §
325 ods. 2 písm. f) CSP, keďže navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do rodinného
domu, v ktorom žalobca býva, tvrdiac, že žalovaný sa voči nemu opakovane dopustil násilia. Na
osvedčenie svojich tvrdení predložil žalobca súdu listiny preukazujúce podanie oznámení samotným
žalobcom na OR PZ v Trnave, odpor poriadkovej polície, OOPZ Leopoldov, a to 1/ potvrdenie o podaní

trestného oznámenia zo dňa 19.9.2022 žalobcom o tom, že ho doma napadol žalovaný (manželkin
syn F. G.), a 2/ potvrdenie zo dňa 5.12.2025 o podaní oznámenia žalobcom o podozrení zo spáchania
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ku ktorému malo dôjsť tak, že sa mu mali slovne vyhrážať
žalovaný, manželka žalobcu J. B. a C. G..

32. Súd zistil, že žalobca na jednej strane tvrdil, že bol žalovaným napadnutý, že sa mu aj vyhrážal,
nepredložil však jediný listinný dôkaz osvedčujúci páchanie fyzického či psychického násilia, ktorého sa
mal na ňom dopustiť žalovaný. Žalobca dokonca neosvedčil ani svoje tvrdenie, že žalovaný bol trestne
stíhaný, k čomu súd dodáva, že potvrdenie o podaní trestného oznámenia samo osebe nepreukazuje
neskoršie vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania, ani vydanie uznesenia o vznesení obvinenia

pre trestný čin proti osobe žalovaného.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, dôkazné bremeno preukázať,
resp. aspoň osvedčiť, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie
navrhnutého neodkladného opatrenia, zaťažovalo samotného žalobcu. V konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti,
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Povinnosťou žalobcu bolo aspoň osvedčiť (nie
nepochybne preukázať) dôvodné podozrenie z násilia žalovaného proti nemu, ako aj hodnoverne
osvedčiť, že osobná integrita žalobcu vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia.

34. Na osvedčenie tvrdeného násilia zo strany žalovaného predložil žalobca súdu iba listiny
preukazujúce podanie oznámení žalobcom na polícii, a to trestného oznámenia proti žalovanému
a oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku žalovaným a ďalšími dvomi osobami. Neosvedčilvšak, že na základe jeho trestného oznámenia z roku 2022 a oznámenia o priestupku z roku 2025 bolo
voči žalovanému následne začaté trestné stíhanie, že by bolo vznesené proti žalovanému obvinenie
pre trestný čin spáchaný na žalobcovi, že by bol žalovaný vzatý do väzby alebo dokonca právoplatne

odsúdený pre násilný trestný čin proti osobe alebo majetku žalobcu, že by bolo vydané rozhodnutie
správneho orgánu o uznaní žalovaného za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorým priestupkom bola narušená telesná alebo duševná integrita žalobcu alebo jeho
majetok. Nepredložil ani potvrdenie polície o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia podľa § 27a
zákona o Policajnom zbore.

35. Od podania trestného oznámenia v roku 2022 navyše uplynuli viac než 3 roky, a trestné stíhanie
by už bolo dôvodné očakávať, začatie ktorého žalobca však neosvedčil. O spôsobe vybavenia jeho
trestného oznámenia za takú dlhú dobu, podľa názoru súdu, sa už musel žalobca dozvedieť, a možno
iba predpokladať, že spôsob vybavenia trestného oznámenia skočil inak, než začatím trestného stíhania
(napr. odmietnutím trestného oznámenia).

36. Žalobca násilie psychické či fyzické, ktorého sa voči nemu mal dopustiť žalovaný, neosvedčil
ani žiadnou lekárskou správou, čestným prehlásením tretej osoby (svedka), zápisnicou o výsluchu
svedka alebo poškodeného (odlišného od subjektov tohto konania), dokonca ani fotografiu s následkami
poškodenia zdravia žalobcu. Rovnako neosvedčil ani krádež či poškodzovanie vecí žalobcu žalovaným.

37. Jediné dôkazy, ktorým žaloba chcel osvedčiť ním tvrdené páchanie násilia žalovaným voči jeho
osobnej integrite, boli iba oznámenia o podaní na polícii samotným žalobcom, ktoré oznámenia
obsahujú iba vlastné skutkové tvrdenia oznamovateľa (žalobcu), čo samo osebe (bez iných dôkazov)
na osvedčenie žalobcom tvrdeného násilia páchaného na jeho osobnej integrite v žiadnom prípade

nepostačuje. Žalobca teda neosvedčil dostatočným spôsobom, že by v čase podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia alebo v čase rozhodovania súdu o tomto návrhu existovalo
také násilné alebo ohrozujúce správanie žalovaného proti osobnej integrite žalobcu a jeho majetku
v predmetnom dome, ktoré by odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2
písm. f) CSP.

38. Keďže žalobca neosvedčil existenciu akejkoľvek formy násilia zo strany žalovaného voči žalobcovi,
resp. existenciu bezprostredného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobcu zo strany
žalovaného, konajúci súd ustálil, že nebola naplnená základná zákonná podmienka pre nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, a potom ani potreba bezodkladnej úpravy

pomerov navrhovaným spôsobom (§ 325 ods. 1 CSP. Súdu neostávalo preto nič iné, iba postupovať
podľa § 328 ods. 1 CSP, a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, keďže neboli splnené
zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa § 325 ods. 1 CSP.

39. Iba pre úplnosť súd zdôrazňuje, že pokiaľ by sa žalovaný dopustil v budúcnosti akéhokoľvek násilia

voči žalobcovi, alebo žalovaný by ním preukázateľne žalobcovi hrozil, toto rozhodnutie netvorí prekážku
res iudicata (§ 230 CSP), ktorá by bránila žalobcovi podať nový návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia na dočasný zákaz vstupu žalovaného do predmetného rodinného domu.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. úd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania
o neodkladnom opatrení. Keďže žalobca bol v konaní o nariadení neodkladného opatrenia neúspešný,
podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom

rozsahu. Nakoľko však žalovanému žiadne preukázateľné účelné trovy konania o neodkladnom opatrení
nevznikli, za použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť
konania), v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).