Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1S/24/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100332
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100332.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., D. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Centrum
právnej pomoci Bratislava – ústredie, so sídlom: Námestie Slobody 12, 810 05 Bratislava, o „žalobe proti
oznámeniu o odložení podania“, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu odmieta.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 19.08.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 21.08.2023 sa žalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. P0/15205/2023 zo dňa 13.07.2023 a vrátenia veci
žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie.

2. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril svojim podaním zo dňa 07.02.2024 v ktorom uviedol,
že pod uvedeným číslom PO/15205/2023 neeviduje žiadne rozhodnutie. V elektronickej registratúre bolo
zistené,žepodč.k.PO/15205/2023boldňa13.07.2023zaevidovanýelektronickýzáznamč.82041/2023
– „Oznámenie o odložení podania“ (ďalej aj ako „oznámenie“), ktoré si žalobca prevzal dňa 07.08.2023.

3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,

alebo sa jej priamo dotýka.

6. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

7. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

9. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

11. Podľa § 170 písm. a) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

žaloba bola odmietnutá.

12. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly
s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo

opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti
fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne
z prieskumu vylučuje. Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne
označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní ( Správny poriadok) (ďalej aj ako „SP“) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri
posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je
správnysúdpovinnýposúdiť,čisažalobounapadnutérozhodnutiealeboopatrenienedotýkazákladných
práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná
medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie

súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. V tomto konaní však nejde
o takýto prípad.

13.Správnysúdpredvecnýmprejednanímžalobyskúmalpodmienkyprípustnostisúdnehopreskúmania
žalobou napadnutého oznámenia žalovaného a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť pre

neprípustnosť, pretože napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom prieskumu pred správnym
súdom.

14. Žalovaný v prejednávanej veci vybavoval podanie žalobcu, o ktorého vybavení vydal oznámenie
a v ktorom uviedol, že právnemu odboru Centra právnej pomoci Bratislava – ústredie bola jeho

časť odstúpená na vybavenie, nazvaná ako „Sťažnosť na postup pracovníkov Centra právnej pomoci
v Prešove ako aj v Bratislave s podozrením na prepojenosť na sudcov“, v ktorej vyjadril nespokojnosť
s postupom Centra právnej pomoci Kancelárie Prešov a Centra právnej pomoci Bratislava - ústredie,
v súvislosti s rozhodovaním o nároku na poskytnutie právnej pomoci v súdnych konaniach.

15. Žalovaný v napadnutom oznámení konštatoval, že:

- postupoval v súlade so znením § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach
(ďalej aj ako „ZOS“), a teda podanie žalobcu posudzoval podľa obsahu a s ohľadom na to, že podľa
ZOS sťažnosťou nie je podanie, ktoré má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu

alebo návrhu, taktiež ním nie je podanie smerujúce proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému
v konaní podľa osobitného predpisu;

- podanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktoré bolo vydané v konaní podľa
osobitného predpisu ( zákon č. 327/2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o

zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z. z.); obsahuje viacero vyjadrení, názorov, žiadostí týkajúcich sa pracovných postupov zamestnancov
Centra;- sťažnosťami, podnetmi a žiadosťami nie je možné nahrádzať podanie podľa iných právnych predpisov;
o opravnom prostriedku, ktorým je možné napadnúť namietané rozhodnutie centra bol v uvedenom

rozhodnutí riadne poučený;

- na základe vyššie uvedeného žalovaný o podaní žalobcu rozhodol tak, že toto podľa § 4 ods. 3 ZOS
odložil.

16. Správny súd na základe vyššie uvedeného uzavrel, že v napadnutom oznámení sa žalobcovi
neukladajú žiadne povinnosti, taktiež ním žalobcovi neboli odňaté žiadne práva. Jeho obsahom je
len vyrozumie žalobcu o tom, ako bol príslušný orgán verejnej správy povinný, v súlade so zákonom,
postupovať. Jeho výsledkom nie je založenie subjektívnych práv, a to nemohlo mať za následok ujmu
na subjektívnych právach žalobcu.

17. V súlade s vyššie citovaným § 3 ods. 1 písm. b) SSP je rozhodnutím orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako
rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje
alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej a právnickej osoby alebo
sa jej priamo dotýka. Žalobou napadnuté oznámenie nie je formálne označené ako rozhodnutie, a ani

nie je za rozhodnutie považované. Ide o oznámenie podľa § 4 ods. 3 ZOS, ktoré nespĺňa formálne
ani vecné náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Podľa obsahu nejde ani o opatrenie podľa
§ 3 ods. 1 písm. c) SSP, keďže nejde ani o rozhodnutie o právach a právom chránených záujmoch
fyzickej a právnickej osoby, nezakladá, nemení, neruší ani nedeklaruje takéto práva alebo povinnosti,
a ani sa priamo netýka práv, či právom chránených záujmov fyzickej či právnickej osoby. Opatrením je

správny akt spĺňajúci súčasne tri pojmové znaky vymedzené SSP, a to že je vydaný orgánom verejnej
správy,vadministratívnomkonaní,aženímmôžubyťprávaaprávomchránenézáujmyalebopovinnosti
priamo dotknuté. Predmetné oznámenie tieto kritéria nespĺňa. Bolo síce vydané v administratívnom
konaní,nonebolinímdotknutéprávaúčastníkakonanianakoľkosamotnéoznámenienijakýmspôsobom
nezasiahlo do práv a právom chránených záujmov, či povinností žalobcu, ide iba o konštatovania

a zhrnutie dôvodov, pre ktoré bolo jeho podanie odložené. Žalobca bol riadne poučený o možnosti
podania opravného prostriedku, ktorým bolo možné napadnúť rozhodnutie centra, ktorého zákonnosť
sa predmetným podaním snažil spochybniť.

18. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol správny súd

autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky sú také vlastnosti, ktoré musia byť splnené
na to, aby sa dosiahol cieľ správneho súdneho konania.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, a teda že v tu súdenej veci ide o nespôsobilý predmet prieskumu /
§ 7 písm. e) SSP/ správny súd žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú (t.j.

neodstrániteľná vada konania).

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá
právo na náhradu trov konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd
v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/

alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.