Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100075
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100075.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ing.MatúšaŠkarbalu(sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej
vecižalobcu:A.A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XX,XXXXXC.,protižalovanému:starostaobce
Veličná, so sídlom Veličná 162, 027 54 Veličná, IČO: 00 314 960, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 765/2024 zo dňa 21.11.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného starostu obce Veličná, č. spisu 765/2024 zo dňa 21.11.2024 zrušuje a vec
vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca ako žiadateľ dňa 17.10.2024 doručil obci Veličná (ďalej aj ako „prvostupňový orgán verejnej
správy“) emailom žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z. z.“), ktorou žalobca požiadal o: 1/ zaslanie
informácií o výsledku zistení prokuratúry, na ktorú obrátiť sa v súvislosti s preskúmaním zákonnosti

Všeobecne záväzného nariadenia č. 1/2023 navrhli poslanci obecného zastupiteľstva starostovi na
zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 24.06.2024, 2/ zaslanie fotokópie stavebného povolenia na
reklamnú stavbu – bilbordu na konci obce Veličná po pravej strane smerom od Istebného, vo vzťahu
ku ktorej sa poslanci obecného zastupiteľstva dopytovali aj na zasadnutí obecného zastupiteľstva
dňa 29.04.2024, kto je jej vlastníkom/stavebníkom, 3/ zaslanie fotokópie stavebného povolenia na
stavbu – Hala – predajňa záhradníckych potrieb Veličná realizovanej na parcele KN-C č. 721, k.ú.
C., 4/ informácie k poplatkom za rozvoj obce Veličná od roku 2022 položkovito za každú stavbu

(vyrubenie na základe právoplatného stavebného povolenia), 5/ informáciu, koľko čiernych stavieb na
pozemkoch vo vlastníctve obce Veličná vo všeobecnosti obec eviduje a akým spôsobom boli doteraz
uvedené stavby od roku 2010 riešené (napr. rozhodnutie o odstránení stavby a pod.), 6/ informácie o
projektovej dokumentácii k preložke plynového potrubia na námestí vo Veličnej v termíne do 31.10.2024,
na základe požiadavky zastupiteľstva zo dňa 29.01.2024, ktorá bola predmetom dohody na zvolanom
štátnom stavebnom dozore medzi starostom obce Veličná a SPP distribúcia, a.s., 7/ informáciu, akým
spôsobom bolo zo strany obce Veličná vybavené upozornenie prokurátora vo veci porušenia všeobecne

záväzných predpisov a nečinnosti (Dodatočné povolenie stavby chaty, stavebník D. E. a spol.) (ďalej
aj ako „žiadosť“). Žalobca k svojej žiadosti pripojil Zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva
obce Veličná konaného dňa 24.06.2024, Zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Veličnákonaného dňa 29.04.2024 a Zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva obce Veličná konaného
dňa 29.01.2024.

2. O žiadosti žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol rozhodnutím č.j.: 712/2024 LA1 zo
dňa 28.10.2024 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán verejnej správy
poskytol informácie v nasledovnom rozsahu: k bodu 1/ žiadosti uviedol, že starosta obce Veličná po
porade s advokátom dospel k záveru, že tento podnet nie je potrebné riešiť prostredníctvom okresnej
prokuratúry a bude riešený v zmysle platnej legislatívy, pričom o tomto postupe boli jednotliví poslanci

informovaní; k bodu 2/ žiadosti uviedol, že reklamný bilbord nie je podľa § 43 ods. 3 Stavebného
zákona stavbou, nakoľko nie je pevne spojený so zemou a nevyžaduje vydanie stavebného povolenia
a pozemok, na ktorom je umiestnený, nie je vo vlastníctve obce Veličná; k bodu 3/ žiadosti s odkazom
na ust. § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj ako
„Správny poriadok“) uviedol, že obec nemôže poskytnúť fotokópiu stavebného povolenia; k bodu 4/
žiadosti uviedol, že obec vyrubuje poplatok fyzickým a právnickým osobám na základe všeobecne

záväzného nariadenia č. 2/2020 o miestnom poplatku za rozvoj a v zmysle zákona č. 447/2015 Z. z. a
vydáva „rozhodnutia“, ktoré obsahujú osobné údaje, z uvedeného dôvodu tieto informácie položkovito
nemôže poskytnúť, celkovú výšku získaných prostriedkov z poplatku za rozvoj ako aj ich použitie je
obec povinná v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj v znení
neskorších predpisov zverejniť a obec si túto povinnosť plní, a to zverejnením na svojej webovej stránke

a v prvom vydaní obecných novín príslušného roku; k bodu 5/ žiadosti uviedol, že obec nemá informácie
ani nezaznamenala podnety na čierne stavby, ktoré by boli postavené na pozemkoch vo vlastníctve
obce; k bodu 6/ žiadosti uviedol, že takáto požiadavka zo strany obecného zastupiteľstva na uvedenom
zasadnutí dňa 29.01.2024 nebola vznesená, závery štátneho stavebného dozoru sú naďalej riešené
na úrovni obce a SPP Distribúcia a.s.; k bodu 7/ žiadosti uviedol, že stavebný úrad bude v tejto veci

konaťvzmysleupozorneniaokresnejprokuratúryvnajbližšomobdobí.Vodôvodnenísvojhorozhodnutia
prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že po posúdení obsahu žiadosti a striktne vychádzajúc z jej
obsahu dospel k právnemu názoru, že vo vzťahu k požadovaným informáciám existuje dôvod, ktorý
bráni povinnej osobe pristúpiť k poskytnutie niektorých informácií požadovaných v žiadosti.

3. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s tým,
že jeho predmetom nie sú body 5 až 7 žiadosti. Odvolanie žalobcu smerovalo proti prvostupňovému
rozhodnutiu, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy považoval za vybavené body 1/ až 4/ žiadosti
žalobcu. Žalobca (k vybaveniu bodu 1/ žiadosti) poukázal na ust. § 21 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre s tým, že skutočnosť, či je vydané všeobecne záväzné nariadenie v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi – Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi – je oprávnený posudzovať
prokurátor, nie starosta obce so svojím advokátom. Žalobca (k vybaveniu bodu 2/ žiadosti) uviedol, že
z odpovede obce vyplýva, že nakoľko sa táto stavba nenachádza na pozemku obce, nezaujíma sa o to,
kto ju postavil, žalobca namietal rozpor so zákonom č. 211/2000 Z. z. a do zátvoriek uviedol „poskytnutie
anonymizovanej kópie ohlásenia“. Žalobca (k vybaveniu bodu 3/ a 4/ žiadosti) uviedol len stručne rozpor

so zákonom č. 211/2000 Z. z. a do zátvoriek uviedol „poskytnutie anonymizovanej kópie“. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému
orgánu verejnej správy na nové prejednanie a rozhodnutie.

4. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný podľa § 19 zákona č.

211/2000 Z. z. rozhodnutím č. 765/2024 zo dňa 21.11.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“)
tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne a procesne správne
potvrdil. Žalovaný v odôvodnení zhrnul obsah žiadosti žalobcu a uviedol, že povinná osoba vydala
prvostupňové rozhodnutie, v ktorom poskytla žalobcovi ako žiadateľovi všetky informácie, ktoré mala
k dispozícii. Ďalej uviedol procesný postup prvostupňového orgánu verejnej správy po vydaní

rozhodnutia a obsah podaného odvolania. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že podrobne
a v celom rozsahu preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie spolu s predloženým materiálom
a oboznámil sa s dôvodmi uvádzanými v podanom odvolaní. Zároveň preskúmal postup povinného,
ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je
vecne a procesne správne, povinná osoba poskytla žiadateľovi všetky požadované informácie, o ktorých

mala vedomosť a ktoré mu na základe jeho žiadosti mohla poskytnúť, preto neexistujú dôvody, ktoré
by viedli k jeho zrušeniu.

Správna žaloba – žalobné body5. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote na miestne a vecne príslušný Správny súd v Banskej
Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného

a vrátenia veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil právo na náhradu
trov konania. Žalobca v podanej správnej žalobe, doplnenej na základe výzvy správneho súdu podaním
doručeným dňa 03.03.2025, uviedol, že v konaní sú splnené procesné podmienky – vecná a miestna
príslušnosť, právomoc správneho súdu, aktívna a pasívna vecná legitimácia žalobcu a žalovaného,
označenie predmetu súdneho prieskumu a včasnosť podanej správnej žaloby. V ďalšej časti správnej

žaloby žalobca namietal nesprávne právne posúdenie skutkového stavu zo strany žalovaného, ktorý
dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne a procesne správne, čo žalobca považoval za nesprávny záver
z dôvodov uvedených v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa žalobcu je konštatovanie
žalovaného, podľa ktorého „povinná osoba poskytla žalobcovi všetky požadované informácie, o ktorých
mala vedomosť a ktoré mu na základe jeho žiadosti mohla poskytnúť, preto neexistujú dôvody, ktoré
by viedli k jeho zrušeniu“, v rozpore so zákonom č. 211/2000 Z. z., pričom povinná osoba účelovo

odmietla sprístupniť požadované informácie, ktorá má k dispozícii a je povinná takéto informácie
sprístupniť (rozhodnutia správneho orgánu – stavebné povolenia v anonymizovanej podobe, položkovitý
rozpis vyrubených poplatkov za rozvoj na základe právoplatných stavebných povolení od roku 2022).
Žalobca mal za to, že sú naplnené predpoklady na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný
nedostatočne zistil skutkový stav veci a postupoval v rozpore s platnou legislatívou (nesprístupnenie

informácií, ktorá má povinná osoba k dispozícii).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

6. Žalovaný sa k podanej v správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.04.2025, v ktorom zopakoval

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a navrhol správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko
neexistujú dôvody, ktoré by viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

7. Žalovaný sa nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vyjadrení k správnej žalobe vyjadril
k jednotlivým bodom žiadosti, ktoré boli predmetom odvolania a správnej žaloby žalobcu.

8. Žalovaný k bodu 1/ žiadosti (podnet prokuratúre) uviedol, že poskytovateľ obec Veličná nemohol
poskytnúť požadovanú informáciu vzhľadom na to, že nedisponoval žiadnym rozhodnutím prokuratúry
v tejto veci. Z uznesenia prijatého na obecnom zastupiteľstve nevyplynula povinnosť žiadať prokuratúru
o preskúmanie všeobecne záväzného nariadenia o verejnom poriadku. O jeho preskúmanie môže

požiadať ktorákoľvek fyzická resp. právnická osoba, ak to uzná za vhodné. Starosta sa zasadnutia
obecného zastupiteľstva nemohol zúčastniť, aby nemohol informovať zastupiteľstvo, že takéto
uznesenie nie je potrebné prijímať. Poslanci boli informovaní, že obec pripraví nové všeobecne záväzné
nariadenie a doteraz platné zruší. Uznesenie malo len odporúčací charakter a bolo prijaté na vedomie.
Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné odporúčanie poslancov riešiť zaťažovaním prokuratúry.

9. Žalovaný k bodu 2/ žiadosti (stavebné povolenie na reklamnú stavbu) uviedol, že obec Veličná ako
stavebný úrad nemohol poskytnúť požadovanú informáciu vzhľadom na skutočnosť, že nedisponoval
žiadnym stavebným povolením, ktoré by bolo na takúto stavbu vydané. Po obhliadke uvedeného miesta
stavebný úrad poskytol informáciu, ktorú pri obhliadku zistil.

10. Žalovaný k bodu 3/ žiadosti (fotokópia stavebného povolenia Haly – predajňa záhradníckych
potrieb Veličná) uviedol, že poskytovateľ obec Veličná sa pri poskytovaní uvedenej informácie riadil
Správnym poriadkom. Keďže žiadateľ nepreukázal dôvody svojej požiadavky nebola mu táto informácia
poskytnutá.

11. Žalovaný k bodu 4/ žiadosti (informácie k poplatkom za rozvoj obce Veličná od roku 2022 – stavebné
povolenia) uviedol, že poskytovateľ obec Veličná poskytol dostatočnú informáciu žiadateľovi, z ktorej
je zrejmé ako obec hospodári s prostriedkami získanými z miestneho poplatku za rozvoj, čo je aj
účelom zákona o miestnom poplatku. Požadované informácie z rozhodnutí vydaných obcou konkrétnym

osobám, resp. firmám, ktoré takýto poplatok zaplatili na základe právoplatného stavebného povolenia,
považovala obec za nad rámec možnosti poskytnutia informácie, podobne ako informácie z vydaných
rozhodnutí o vyrubení dane na základe daňového priznania. Žiadateľ sa odvoláva na stavebné povolenia
v anonymizovanej podobe, avšak dotknutú osobu je možné identifikovať aj na základe nie len osobnýchúdajov, ale aj napr. na základe parcely, na ktorej je stavba povolená a ktorá sa v stavebnom povolení
uvádza.

12. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe bolo žalobcovi v súlade s § 106 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) doručené na vyjadrenie
dňa 13.05.2025, pričom žalobca svoje právo vyjadriť sa nevyužil.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

13. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP a ani správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. b) až e)
SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil dňa 21.01.2026 postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení
s § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na
úradnej tabuli súdu od 07.01.2026 do 22.01.2026. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého

rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho i administratívneho spisu dospel k
záveru, že žaloba je dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie.

14. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v

rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

15. Podľa čl. 26 ods. 1, 4, 5 Ústavy SR,
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia

v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
(5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti
v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby,
ktorýmzákonzverujeprávomocrozhodovaťoprávachapovinnostiachfyzickýchosôbaleboprávnických
osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

17. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré
majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného
dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

18. Podľa § 8 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Ak požadovaná informácia tvorí utajovanú

skutočnosť podľa osobitného zákona 12) alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového
tajomstva podľa osobitného zákona, 12) ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju
nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 12) (2) Porušením
alebo ohrozením bankového tajomstva nie je zverejnenie zmluvy podľa § 5a.

19. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a
súkromiafyzickejosoby,písomnostiosobnejpovahy,podobizne,obrazovésnímkyaobrazovéazvukové
záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len
vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby.
Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba;13) súhlas sa nevyžaduje, ak

ide o sprístupňovanie osobných údajov zosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel,
na účel archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia
pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre
jeho naplnenie. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. (2) Informácie o osobných
údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených

osobitným zákonom,9) povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe
predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne
úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca.16) Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas
môže poskytnúť jej blízka osoba;13) súhlas sa nevyžaduje, ak ide o sprístupňovanie osobných údajovzosnulej dotknutej osoby na vedecký účel, na štatistický účel, na účel archivácie, dokumentačnej
činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania
spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.

14. Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,
elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé,
ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa
pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ

navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne
vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil.
Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť
nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

15. Podľa § 16 ods. 1 a 9 zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Informácie sa sprístupňujú najmä ústne,

nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na
technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom,
poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom,
dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. (9) Povinná osoba umožní
každému bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu nahliadnuť, robiť si výpisy alebo

odpisy alebo kópie zo spisov a z dokumentácie.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba
vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo
odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa

sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. Podľa § 18 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi
požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí

rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
(2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote
písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). (3) Ak
povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani
informáciunesprístupnila,predpokladása,ževydalarozhodnutie,ktorýmodmietlaposkytnúťinformáciu.

Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie
žiadosti (§ 17).

18. Podľa § 19 ods. 1, 2 a 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o
odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia

alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej
osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby
rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie
obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu
štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3)

Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.

20. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa
na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

21. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy nesprístupnil žalobcovi
informácie v rozsahu, ktorý žalobca žiadal vo svojej žiadosti. Napriek tomu, že správna žaloba žalobcu
je síce pomerne strohá bez bližšej argumentácie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
správny súd z hľadiska jej obsahu vyvodil námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorá bola

dôvodná, preto správny súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa ust. § 191
ods. 1 písm. c) SSP.22. Správny súd považuje za dôležité uviesť, že žalobca podaným odvolaním napadol prvostupňové
rozhodnutie len v časti, v ktorej mu neboli sprístupnené informácie v ním požadovanom rozsahu podľa
bodu 1/ až 4/ žiadosti, preto sa žalovaný zaoberal podaným odvolaním žalobcu len v rozsahu ním

vymedzených odvolacích námietok, ktoré nesmerovali k bodom 5/ až 7/ žiadosti. V správnom súdnom
konaní o všeobecnej správnej žalobe, akou je správna žaloba žalobcu v prejednávanej veci, je správny
súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), preto vykonal prieskum len
v rozsahu žalobných námietok, ktoré vymedzil žalobca v správnej žalobe. Zo správnej žaloby žalobcu
pri tom vyplýva, že táto smeruje proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného len v časti neposkytnutia

informácií ohľadom bodu 3/ a 4/ žiadosti, pričom žalobca v správnej žalobe nenamietal nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k bodu 1/ žiadosti týkajúceho sa výsledku konania na
základe podnetu na prokuratúru, ktorý starosta obce Veličná nepodal, ani vo vzťahu k bodu 2/ žiadosti
týkajúceho sa stavebného povolenia na reklamnú stavbu, na ktorú z hľadiska jej povahy postačovalo
ohlásenie, ktoré žalobca vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácií nežiadal. Námietka nesprávneho
právneho posúdenia spočívala v tom, že žalovaný podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil, ak

nevzhliadol vadu prvostupňového rozhodnutia, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy neposkytol
žalobcovi ako žiadateľovi informácie v bodoch 3/ a 4/ žiadosti žalobcu (stavebné povolenie „Haly –
predajňa záhradníckych potrieb Veličná“ v anonymizovanej podobe a informácie k poplatkom za rozvoj
obce Veličná od roku 2022 položkovito za každú stavbu vyrubené na základe právoplatných stavebných
povolení v anonymizovanej podobe), ktoré mal k dispozícii a to s odôvodnením, že obsahujú osobné

údaje, resp. pre rozpor s ustanovením § 23 Správneho poriadku.

23. Správny súd uvádza, že právo na informácie musí byť v rovnováhe s princípom dobrej verejnej
správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej cieľom je služba
občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej pôsobnosti

pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych vzťahov,
ktorých občania sú súčasťou, pretože žijú, pracujú a zdržiavajú sa v oblasti právneho celku (štátu).
Taktiež ani právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu právnu
pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy (viď rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014). Princíp dobrej verejnej správy vyžaduje,

aby orgány verejnej správy riadne a včas plnili zákonom uloženú informačnú povinnosť, pričom platí,
že ak má informácia pôvod v oblasti verejnej správy, v ktorej povinná osoba vykonáva rozhodovaciu
činnosť, implicitne, charakterom informácie je daný aj právny záujem na jej poskytnutí. Súd si je vedomý
toho, že pri posúdení sprístupnenia informácií povinnou osobou nie je možné zákon č. 211/2000 Z.z.
aplikovať ako izolovaný právny predpis, ale je potrebné zároveň vyhodnotiť, či sprístupnením informácie

nedôjde k ohrozeniu iného záujmu štátu. Extenzívnym výkladom uvedeného zákona by bolo možné
rozšíriť informačnú povinnosť povinných osôb na akýkoľvek údaj, ktorý majú k dispozícii. V tom prípade
však dochádza k výraznému narušeniu princípu dobrej verejnej správy. Správny súd poukazuje aj na
judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, v ktorej viackrát zaujali stanovisko, že obsahom
základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní

žiadateľa (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. II. ÚS 10/99, II. ÚS 184/03, II. ÚS
514/2010). Ústava SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré
je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha.
Súd zdôrazňuje, že právo na informácie je právom ústavným, nie však právom absolútnym a možno ho
obmedziť, ak tak ustanoví zákon.

24. Správny súd ešte dodáva, že zákon č. 211/2000 Z. z. je všeobecným právnym predpisom
poskytujúcim spoločnú úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje úprava špeciálna, napr. na
určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom teda pôsobí ako lex generalis; príslušný
špeciálnyzákonderogujejehopostavenielenvtakomrozsahu,vktoromsámproblematikuposkytovania

informácií upravuje. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sži/1/2010 zo dňa 15.03.2011). Inými
slovami zákon č. 211/2000 Z. z. je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou,
čo znamená, že povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých, u ktorých to zákon zakazuje,
pričomzákazvšaknemusíbyťexplicitnestanovenýpriamozákonomč.211/2000Z.z.,alemôževyplývať
aj z iných právnych predpisov verejného práva.

25. Zákon č. 211/2000 Z. z. predstavuje predpis verejného práva, upravujúci povinnosti povinných osôb
pri aplikácii tohto zákona, ako aj rozsah práv jednotlivých oprávnených subjektov (žiadateľov). Vzťah
medzi povinnou osobou a žiadateľom je vzťahom vertikálnym a konanie v zmysle zákona č. 211/2000Z. z. je osobitným druhom administratívnoprávneho konania. Zákon č. 211/2000 Z. z. je koncipovaný
tak, že jeho základnou zásadou vyjadrenou v § 3 ods. 1 tohto zákona, je sprístupniť v zásade všetky
informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Ustanovenie citovaného odseku 1 pokračuje v druhej

vete formuláciou aj tzv. negatívneho vymedzenia informácie, t. j. definíciou informácie, na ktorú sa právo
prístupu na informácie podľa citovaného zákona nevzťahuje. Ide o informácie, ktoré nie sú k dispozícii,
a za ktoré zákonodarca demonštratívnym výpočtom považuje najmä dotazy na nové informácie v
podobe vytvárania výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických
stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov či vytváranie názorov. Požiadavka, aby povinná

osoba mala žiadané informácie k dispozícii, tak musí byť skúmaná už v prvom kroku posudzovania
žiadosti o poskytnutie takýchto informácií. Ak povinná osoba zistí, že žiadané informácie vôbec nemá
k dispozícii, alebo ide o informácie z kategórie podľa druhej vety § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.,
má to podľa citovaného zákona za následok, že žiadateľovi nevznikne subjektívne právo na to, aby
mu povinná osoba takéto informácie poskytla. To znamená, že povinná osoba môže jeho žiadosť bez
ďalšieho odmietnuť, pokiaľ nie sú dané podmienky na jej postúpenie inej povinnej osobe (§ 15 ods. 1

zákona č. 211/2000 Z. z.).

26. Vo vzťahu k jedinej námietke nesprávneho právneho posúdenia spočívajúcej v tom, že žiadané
informácie mal žalovaný k dispozícii, ale tieto nesprístupnil žalobcovi z dôvodu, že obsahujú osobné
údaje, správny súd považuje za potrebné uviesť, že z ustanovenia § 12 ods.1 zákona č. 211/2000 Z. z.

vyplýva, že ak sú medzi požadovanými informáciami aj informácie, ktoré sú podľa § 8 až § 11 zákona
č. 211/2000 Z. z. vylúčené zo sprístupnenia, povinná osoba nemôže zamietnuť sprístupnenie všetkých
požadovaných informácií (napr. celého dokumentu obsahujúceho osobné údaje alebo utajované
skutočnosti). Musí takéto informácie vylúčiť (napr. znečitateľniť prekrytím a oxeroxovaním alebo
začierniť) a ostatné informácie musí sprístupniť. Ak teda požadované dokumenty obsahujú čo len

niektoré čiastkové informácie, ku ktorým nie je podľa zákona vylúčený prístup, povinná osoba je tieto
informácie povinná sprístupniť. Nie je možné zamietnuť prístup ku všetkým informáciám nachádzajúcim
sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú ochrane. Nesprístupnením celého
dokumentu, ktoré by obsahovali informácie, ktoré nie je potrebné v zmysle ústavy chrániť by bolo v
rozpore s ústavnou požiadavkou proporcionality (primeranosti) pri obmedzovaní základných práv a s

požiadavkou minimalizácie zásahu do ústavného práva na informácie. Na podporu tejto právnej úvahy
súd poukazuje na právny názor najvyšších súdnych autorít obsiahnutý napríklad v týchto rozhodnutiach :
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sži 2/2009 zo dňa 22. septembra 2009: „Senát Najvyššieho
súdu SR dospel k záveru, že dôvody rozhodnutia obsiahnuté v napadnutom rozsudku sú vecne správne,
odvolací súd sa v plnom rozsahu s nimi stotožnil a na zdôraznenie uvádza, že v tomto prípade

nepovažuje za zákonný dôvod na odmietnutie poskytnutia informácií obranu žalovaného, že predmetná
zápisnica zo zasadnutia mestskej rady nie je úplným zápisom, ale ide len o rámcový záznam o priebehu
zasadnutia.Takýmtodôvodomniejeaniskutočnosťtvrdenážalovaným,žedôvodomnanesprístupnenie
žalobcom požadovanej zápisnice zo zasadnutia mestskej rady zo dňa 19.6.2008 je, že predmetná
zápisnica obsahuje údaje o fyzických osobách, ktorých zverejnenie by mohlo znamenať porušenie

zákona č. 428/2002 Z.z. Podľa názoru senátu Najvyššieho súdu SR ak zápisnica z rokovania mestskej
rady zo dňa 19.6.2008 obsahovala údaje o fyzických osobách, ktoré by podľa názoru žalovaného
mohli znamenať porušenie zákona č.428/2002 Z. z., mal žalovaný postupovať v súlade s § 9 ods. 2
citovaného zákona... Z dôvodu, že žalovaný v tomto prípade takýmto spôsobom nepostupoval, keď
neposkytol žalobcovi celú zápisnicu z rokovania mestskej rady, porušil zákon č. 211/2000 Z.z., keďže

podľa názoru odvolacieho súdu mal postupovať tak, že žalobcovi mal poskytnúť požadovanú informáciu,
teda zápisnicu z rokovania mestskej rady zo dňa 19.6.2008 a to bez osobných údajov dotknutých osôb,
resp. bez takých údajov, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie prístupu k informáciám upravené v §§ 8, 9,
11, 12 zákona č. 211/2000Z.z., predovšetkým podľa ust. § 12 citovaného zákona, podľa ktorého povinná
osoba všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva tak, že sprístupní požadované informácie

vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.“ Rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7A 3/2002 zo dňa 14. januára 2004 : „Pokud jde o
rozsah, v jakém lze odmítnout poskytnutí osobních údajů, Nejvyšší správní soud má za to, že osobním
údajům je poskytnuta dostatečná ochrana již jejich znečitelněním v autentickém textu a proto nelze
odmítnout poskytnout celou ucelenou část textu tyto údaje obsahující.“

27. Správny súd zároveň vo vzťahu k odkazu prvostupňového orgánu verejnej správy na ust. § 23
Správneho poriadku (nazeranie do spisov) ako dôvodu nesprístupnenia informácií ohľadom stavebného
povolenia – Haly – predajňa záhradníckych potrieb Veličná, s ktorou sa žalovaný (implicitne) stotožnil,uvádza, že právna norma ustanovená v § 3 zákona č. 211/2000 Z. z. je hmotnoprávnou úpravou práva
na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a právna úprava ustanovená v §
23 ods. 2 Správneho poriadku má procesnoprávny charakter a oprávňuje správny orgán konajúci vo

veci, aby povolil nazrieť do spisov, urobiť si výpis, poskytnúť kópiu alebo informáciu zo spisov iným
spôsobom aj iným osobám ako účastníkom konania, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Nie
je možné odmietnuť právo žiadateľa na poskytnutie informácie žiadanej podľa zákona č. 211/2000 Z. z. z
dôvodov aplikácie ustanovenia § 23 ods. 2 Správneho poriadku (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010). Ak by sme pripustili, že právo na nahliadnutie do spisu v zmysle § 23

ods. 2 Správneho poriadku predstavuje zákonný dôvod obmedzenia sprístupnenia v zmysle § 11 ods. 1
písm. b) zákona č. 211/2000 Z. z., znamenalo by to absurdnú situáciu, pretože množstvo požadovaných
informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. sa v nejakom spise nachádza a špecifikovaný okruh osôb
má právo do to toho spisu nahliadať. V prípade pripustenia výkladu, aký navrhuje žalovaný by bolo
možné veľkú časť žiadostí o poskytnutie informácií odmietať s tým, že sú súčasťou spisu a určitý okruh
osôb má právo do nich nahliadať. Takýto stav nie je v právnom štáte a demokratickej spoločnosti žiaduci.

Súčasne neobstojí ani rozširujúca argumentácia žalovaného vo vyjadrení k správnej žalobe, podľa ktorej
žalobca nepreukázal (vo vzťahu k požiadavke v bode 3/ žiadosti – stavebné povolenie – Haly – predajňa
záhradníckych potrieb Veličná) dôvody svojej požiadavky, nakoľko zákon č. 211/2000 Z. z. v ustanovení
§ 3 ods. 3 ustanovuje, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu
alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. je prvotným

predpokladom vzniku subjektívneho práva žiadateľa voči povinnej osobe na informáciu to, aby povinná
osoba žiadanými informáciami disponovala, čo v prejednávanom prípade (vo vzťahu k bodu 3/ a 4/
žiadosti) ani nebolo sporné.

28. Pokiaľ sa teda žalovaný stotožnil s právnym posúdením veci prvostupňovým orgánom verejnej

správy, ktorý nesprístupnil žalobcovom požadované informácie – stavebné povolenia, resp. rozhodnutia
o vyrubení poplatkov za rozvoj obce od roku 2022 – ani v anonymizovanej podobe (tak ako to požadoval
žalobca v podanom odvolaní), vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu súdu žalovaný napadnutým
rozhodnutím nesprávne vec právne posúdil. Vadami rovnakého druhu trpia obe rozhodnutia správnych
orgánov, keďže však po účinnosti SSP sa zrušenie prvostupňového rozhodnutia viaže na návrh žalobcu

(§ 191 ods. 3 SSP) a žalobca žiadal zrušiť len rozhodnutie žalovaného, správny súd zrušil rozhodnutie
žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. ods.
4 SSP.

29. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu
vzrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

30. Povinnosťou žalovaného bude v ďalšom konaní v zmysle ustanovenia § 191 ods.6 SSP riadiť sa
právnym názorom správneho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozsudku, dôsledne posúdiť odvolanie
žalobcu a rozhodnúť o ňom tak, aby predmetné rozhodnutie bolo súladné s ustanoveniami zákona č.
211/2000 Z. z. ako aj Správneho poriadku. V rámci odvolacieho konania žalovaný zároveň posúdi v
zmysle vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu podporeného právnym názorom najvyšších

súdnych autorít, či bol postup správneho orgánu prvého stupňa správny, či požadované dokumenty
obsahujú údaje, ktoré podliehajú ústavnej ochrane osobných údajov, posúdi, či aj údaj o parcele je takým
údajom, ktorého zverejnením dôjde k zásahu do práv fyzickej osoby, ktorej sa dokumenty požadované
žalobcom dotýkajú.

31. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd

prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, a
preto mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Žalovaný jepovinný zaplatiť žalobcovi trovy konania, o ktorých výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť

podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.