Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 7, 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 23C/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824201249
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824201249.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v spore žalobcov: X/XXXXXXXX A., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. D. XXX, 2/mal. E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. D. XXX,
zákonné zastúpená matkou – žalobkyňou 1/, X/XXXXX A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/
XX, F., X/XXX A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, F., všetci žalobcovia právne zastúpení:
JUDr. Martin Kákoš, advokát z Topoľčian, Bernolákova 1546/32, proti žalovaným: X/XXXXXXXX G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. D. XXX, J. K. J., 2/KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group,IČO:00585441,Štefanovičova4,Bratislava,oochraneosobnosti,onáhradunemajetkovejujmy,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 35000,- eur, a to do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého
plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 45000,- eur, a to do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého
plnenia povinnosť druhého žalovaného.
III. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 3/ sumu 5000,- eur, a to do 30 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého
plnenia povinnosť druhého žalovaného.
IV. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni 4/ sumu 5000,- eur, a to do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého
plnenia povinnosť druhého žalovaného.
V. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
VI. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ trovy konania v celom rozsahu s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného,

a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške
tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ až 4/ sa žalobou podanou domáhali, aby súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného
2/ k povinnosti zaplatiť žalobkyni 1/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 90000,- eur, žalobkyni 2/
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100000,- eur, žalobcovi 3/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
20000,- eur a žalobkyni 4/ náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20000,- eur, s tým, že plnením jedného

zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného. Zároveň si
žalobcovia uplatnili voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania. Podanú žalobu žalobcovia
odôvodnili tým, že žalovaný 1/ bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.1.2023
pod sp. zn. 6T/49/2022, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 7.6.2023 pod sp.zn. 23To/23/2023-366, uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.
a), odsek 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona na skutkovom základe,
že: dňa XX.X.XXXX v čase približne o 07.50 hod. na ceste č. L. v obci J. K. J., časť H. I. viedol po

predchádzajúcom požití alkoholu osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4 Avant, ev. č. J. v smere od J. K.
J. M. M. rýchlosťou najmenej 120 km/h, pričom v uvedenom úseku je maximálna dovolená rýchlosť 70
km/h a plne sa nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, nejazdil vo svojom
jazdnom pruhu vpravo pri pravom okraji vozovky, neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a prešiel s vedeným vozidlom pri prejazde po nadjazde

nad rýchlostnou cestou R2 v mierne pravotočivej zákrute do protismernej časti vozovky, kde v opačnom
smere viedol poškodený F. A. osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, ev. č. F., následkom čoho
došlo k zrážke ľavej prednej časti vozidla zn. AUDI A4 Avant, ktoré po zrážke narazilo do zvodidiel a
zostalo stáť za vozidlom zn. Škoda Octavia, ktoré po uvedenej zrážke odhodilo do zvodidiel vpravo a
zostalo stáť opreté o zvodidlá, v dôsledku ktorej zrážky poškodený F. A. utrpel traumaticko-hemoragický
šokpreporaneniaviacerýchživotnedôležitýchorgánovaanatomickýchsystémov,ktorébolinezlučiteľné

so životom a na mieste nehody im podľahol, pričom obvinený dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu
vykonal bezprostredne po nehode dňa 12.3.2022 o 08:22 hod. s pozitívnym výsledkom 0,77 mg/l
alkoholu v dychu a opakovanú dychovú skúšku dňa XX.XX.XXXX o 08:43 hod. s pozitívnym výsledkom
0,64 mg/l alkoholu v dychu, čím porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c), odsek 2 písmeno d),
§ 9 odsek 1 a § 16 odsek 1, odsek 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších

predpisov. Uvedené súdne rozhodnutie preukazuje, že neb. F. A. podľahol zraneniam, ktoré utrpel
pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, ktorú zavinil žalovaný 1/ ako vodič a zároveň vlastník a
prevádzkovateľ motorového vozidla AUDI A4 Avant, ev. č. J.. Žalovaný 1/ mal v čase predmetnej nehody
uzavreté povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ev. č. J. so
žalovaným 2/ a poistný vzťah v čase dopravnej nehody trval. Následkom smrti manžela žalobkyne 1/

došlo k vážnemu zásahu do psychickej a morálnej integrity jej osobnosti, čím boli zásadne narušené
jej osobnostné práva chránené § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, konkrétne právo na súkromie,
ktorého súčasťou je aj rodinný život zahŕňajúci právo fyzickej osoby vytvárať, udržiavať a rozvíjať
vzájomné vzťahy a v ich rámci uplatňovať vlastnú osobnosť. Zásah do života žalobkyne 1/ ako pozostalej
manželky je v tomto prípade trvalý, neodstrániteľný. Žalobkyňa 1/ v dôsledku straty svojho manžela

utrpela psychickú traumu, znížila sa jej životná úroveň, stratila manžela, ktorý sa v prevažnej miere
staral o príjem do domácnosti, a bol jej nenahraditeľnou oporou v každej životnej situácií. Jej život sa
stratou manžela a otca jej novonarodeného dieťaťa zásadne zmenil, došlo k zhoršeniu materiálnej a
sociálnej situácie ich mladej rodiny, ktorú tvoril nebohý manžel s manželkou a ich maloletou 3 mesačnou
dcérkou E. A. – žalobkyňou 2/. Žalobkyňa 1/ je aktuálne poberateľkou rodičovského príspevku v sume

405,20 eur, ktorým jej štát prispieva na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku
– žalobkyňu 2/ a po smrti manžela poberá vdovský dôchodok v sume 267,50 eur K jej rukám je tiež
aktuálne vyplácaný sirotský dôchodok dcéry, mal. žalobkyne 2/ v sume 178,30 eur. Žalobkyňa 1/ utrpela
smrťou manžela objektívne veľmi ťažkú citovú, psychickú a osobnostnú ujmu vo forme šoku a smútku
zo straty blízkej osoby. V tejto situácii vyhľadala pomoc vo forme smútkového poradenstva v Centre pre

rodinu v F. (N. XX, XXX XX F.) u H. B. D., ktorá v správe zo dňa 25.09.2023 potvrdila, že menovaná
navštevovala ich smútkové poradenstvo od 4.4.2022, smrť manžela jej spôsobila extrémny zásah do
života, dosiaľ existujúce istoty sa z jej života náhle vytratili, jej svet sa smrťou najbližšej osoby, ktorú
pre ňu predstavoval nebohý manžel, nečakane a navždy zmenili. Problémy objavujúce sa po tragickej
udalostimenovanejsaobjaviliasúnaďalejprítomnénaúrovnisomatickej(bolesťžalúdka,bolesťbrucha,

tlak na hrudníku, problémy s dýchaním, svalová slabosť, únava, búšenie srdca), na úrovni emocionálnej
(smútok, zlosť a hnev, úzkosť a strach, osamelosť, vyčerpanie, bezmocnosť, šok) a na kognitívnej úrovni
(zmätok,poruchypozornostiapamäti).Nazákladeodporúčaniaodsmútkovéhoporadenstva,žalobkyňa
v 1/ rade ventilovala svoje pocity aj prostredníctvom denníka, z ktorého časť žalobkyňa 1/ prikladá. Z
jeho obsahu vyplýva intenzita jej vzťahu s manželom, duševné útrapy s ktorými zápasí v dôsledku jeho

straty, prežívaná bolesť a smútok. Táto tragická udalosť, jej okolnosti a následky otriasli nielen jej blízkym
okolím, ale zarezonovali aj v širšom spoločenskom okruhu, čo preukazuje aj skutočnosť, že rozhovor so
žalobkyňou 1/ bol uverejnený vo viacerých médiách, okrem iných aj v novinovom článku celoštátneho
mienkotvorného denníka SME. K usmrteniu manžela žalobkyne 1/ došlo iba po ôsmich mesiacoch
od uzavretia ich manželstva, kedy spolu prežívali tie najkrajšie a najšťastnejšie chvíle svoju života a

spoločne vychovávali v tom čase iba 3 mesačnú dcérku –žalobkyňu 2/. Žalobkyňa 1/ stratou svojho
milovaného manžela v prvom roku ich manželstva plného lásky a šťastia z novonarodeného dieťaťa
utrpela ohromne bolestivý zásah do jej súkromného života, ktorá bolesť je jej každodennou súčasťou
života. Nebohý manžel bol v najlepšom produktívnom veku 29 rokov, rovnako ako žalobkyňa v 1/ rade, ateda mali celý spoločný život iba pred sebou. Stratila manžela, s ktorým si budovali spoločnú budúcnosť
aotcapresvojudcéru,človeka,ktorýjejboloporou.Životsajejzhoršilnielenvcitovej,aleajekonomickej
oblasti, lebo manžel bol počas jej materskej dovolenky hlavným živiteľ rodiny, a všetky jej potreby a

potreby maloletej dcéry musí zabezpečovať sama. Nenaplnili sa jej očakávania spoločného rodinného
života. Pozostalá maloletá žalobkyňa 2/, v dôsledku tejto tragickej udalosti nikdy nebude môcť prežívať
osobnú prítomnosť svojho otca, svoj vzťah k nemu nebude môcť rozvíjať. Svojho otca bude poznať iba z
fotografiíazrozprávaniapozostalých.Ajkeďvčasesmrtiotcamalamaloletážalobkyňa2/iba3mesiace,
a okolnosti tejto tragédie vzhľadom na svoj vek nemohla vnímať, nepochybne sa však jeho smrť dotýka

maloletejžalobkyne2/ každodennomživote.Týmtoneoprávnenýmzásahomdojejživotaprišlaoživiteľa
a o milujúceho otca, ktorý jej zo všetkých svojich síl chcel zabezpečiť krásne detstvo a život, v ktorom by
jej bol oporou a zdrojom šťastia a lásky tak, ako to od neho zažívala jeho manželka, keď jej každý deň
dávalnajavo,žejuľúbiažepriňomsaničohonemusímbáť.Maloletáprišlaosvojhootca,tedaajoprávo
na rodinný život s ním, pričom tento stav je už nezvratný. Ani do budúcna sa nebude môcť spoľahnúť na
pomoc a podporu svojho otca. Nebude s ním môcť mať citovú väzbu, ani s ním prežívať radosti a starosti

spojené so svojím životom. Z uvedeného je zjavné, že u pozostalej manželky - žalobkyne 1/ a pozostalej
maloletej dcéry - žalobkyne 2/ došlo k hrubému zásahu do práva na ochranu ich osobnosti, konkrétne do
ich práva na rodinný život, práva na spolužitie so zomrelým manželom a otcom, a práva na vytváranie a
rozvíjanie rodinných vzťahov, a to veľmi intenzívnym spôsobom. Strata milovanej a milujúcej osoby nie
je žiadnou materiálnou ani nemateriálnou formou reparovateľná. V prípade tejto mladej rodiny má strata

ich živiteľa a hlavy mladej rodiny následky, s ktorými sa jej členovia nevyrovnajú celý život, o to viac, že
nebohý F. A. žiadnym spôsobom neprispel k vzniku dopravnej nehody, pri ktorej prišiel o život. Nebohý
F. A. bol mimoriadne šikovný, pracovitý a dobrosrdečný mladý muž, ktorý ako živiteľ mladej rodiny bol
pre jej členov oporou a prameňom šťastia, lásky a bezpečia. Od roku 2016 do roku 2021 vykonával
podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom F. A., IČO: 50

573 977 s predmetom podnikania: Údržba motorových vozidiel bez zásahu do motorickej časti vozidla
a Výroba a opracovanie jednoduchých výrobkov z kovu. V roku 2020 založil jednoosobovú obchodnú
spoločnosť TOM Group s. r. o., IČO: 52 969 797 s rovnakým predmetom činnosti, ktorá po roku svojej
existencie už dosiahla výnosy z hospodárskej činnosti vo výške 29.214,05 eur. Krátko pred tragickou
nehodou bolo žalobkyňa 1/ so svojim manželom u architekta projektovej kancelárie Lamikra, s.r.o., kedy

si finálne vybrali projekt domu, ktorý si plánovali postaviť, na ktorého výstavbu už manžel zhromažďoval
stavebný materiál. F. A. sa nesmierne tešil, ako si začnú ich vlastný dom stavať, hovoril, že im ho postaví
vlastnými rukami spolu s kamarátmi a rodinou. Toto všetko sa však v jedinom okamihu dňa 12.3.2022
stalo minulosťou bez možnosti pokračovania. Ako vyplýva aj z dokazovania vykonaného v trestnom
konaní, najmä zo znaleckého posudku znalca z odboru dopravy, nebohý F. A. ničím nepochybil a na

vzniku dopravnej nehody a jej následkoch nemal žiadnu spoluvinu. Nesadol si za volant pod vplyvom
alkoholu, nešiel nepovolanou rýchlosťou a neporušil žiadne pravidlo cestnej premávky. Šiel v to ráno za
prácou, za plánmi ktoré chcel realizovať pre svoju rodinu, žalobkyňu 1/ a 2/. Žalobkyňa 1/ si v trestnom
konaní uplatnila nárok na náhradu škody majetkovej, ako aj na náhradu nemajetkovej ujmy na práve
na spoločný rodinný život spôsobenej jej stratou manžela a jej dcére E. stratou otca, s ktorým nárokom

bola odkázaná na civilný proces. Žalovaný 1/ pred vynesením uvedeného rozsudku poukázal na účet
žalobkyne 1/ sumu 5000,- eur, o ktorej platbe sa pred súdom vyjadril, že táto má pokrývať jej hotové
výdavky. Následne dňa 19.4.2023 žalovaný 1/ poukázal na jej účet ešte sumu 10000,- eur. Žiadna
náhrada nemajetkovej ujmy však pozostalej manželke a dcére žiadnym spôsobom milovaného manžela
a milujúceho otca nemôže nikdy nahradiť, ani kompenzovať ich ujmu v majetkovej sfére. Primeraná

náhrada nemajetkovej ujmy však môže aspoň zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu
do ich práv. Vzhľadom na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu
do osobnosti pozostalej manželky a pozostalej dcéry došlo, v súlade s požiadavkou spravodlivosti, ako
aj vývoj inflácie, považujeme za opodstatnenú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v sume 100.000,- eur
v prípade nároku pozostalej manželky a rovnako v sume 100.000,- eur v prípade nároku pozostalej

maloletej dcéry. Výšku tohto nároku možno považovať za primeranú aj s ohľadom na priznanie nárokov
v obdobných veciach. Nakoľko žalovaný 1/ uhradil na účet žalobkyne v 1/ rade titulom náhrady škody
dňa 19.4.2023 sumu 10000,- eur, o túto sumu žalobkyňa 1/ znižuje uplatňovaný nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy na sumu 90.000,-eur. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa v 1/ rade uplatňuje voči
žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 90.000,- eur a ako zákonný

zástupcažalobkyne2/radeuplatňujenároknanáhradunemajetkovejujmyspôsobenejžalobkyni2/rade
vo výške 100.000,- eur. Žalobcovia 3/ a 4/ rade boli citovo naviazaní na svojho syna, s ktorým mali veľmi
hlboký vzťah a sociálne väzby. Vzťahy medzi pozostalými rodičmi a ich synom boli hlboké, založené
na láske, vzájomnej dôvere, prežívané veľmi intenzívne čo do bežných starostí i radostí každodennéhoživota. Bol ich dieťaťom, ktoré bezhranične milovali a žili s ním v spoločnej domácnosti až doby, než sa
odsťahoval k svojej manželke do obce B. C.. Aj po odsťahovaní syna F. od nich, boli so svojim synom
v intenzívnom, takmer dennodennom kontakte a pravidle sa navštevovali. F. im aj potom stále pomáhal

vo všetkom čo potrebovali. Zrekonštruoval im všetky izby v ich rodinnom dome, povymieňal okná na
ich dome za nové, postavil im altánok v záhrade, pričom ešte zostalo mnoho práce, čo im plánoval
vypomôcť a porobiť na dome, na čo všetko si teraz musia volať a platiť majstrov. O veľa vecí syna ani
nemuseli žiadať, nakoľko sa on sám postaral o to, aby im pomohol. Napríklad kúrenie na zimu, keďže vo
svojom rodinnom dome kúria drevom, tak bez toho, aby synovi museli niečo hovoriť, on sa sám ohlásil,

že im príde drevo, ktoré im na zimu zabezpečil a podobne. Aj na rezanie tohto dreva zabezpečil pre
nich brigádu a za deň všetko spolu so svojimi kamarátmi porobili, aj poupratovali. Staral sa o nich,
myslel dopredu na ich potreby aj bez toho, aby ho o to museli výslovne žiadať, a bol im vždy maximálne
nápomocný. Čo potrebovali, všetko im svojim úsilím a prácou chcel a vedel zabezpečiť. Súčasťou práva
na súkromie a rodinný život je i právo na spolužitie s inými členmi rodiny. Ujmu, ktorú žalobcovia v 3/
a 4/ rade, ako rodičia, stratou svojho syna utrpeli, by z objektívneho hľadiska každá osoba považovala

za ťažkú a nenapraviteľnú ujmu. V dôsledku neoprávneného zásahu spôsobeného žalovaným v 1/ rade
došlo v danom prípade k násilnému pretrhnutiu rodinných a citových väzieb vyplývajúcich predovšetkým
z intenzity ich vzťahu so svojim synom. Táto intenzita je daná už tým, že pozostalí rodičia okrem
psychickej bolesti, ktorá v prípade straty veľmi blízkeho človeka je vnímaná ako neznesiteľná, fyzicky
obmedzujúca aktivity pozostalých, sú zasiahnutí stratou blízkej osoby, ktorej nezastupiteľným poslaním

bolo upevňovanie a pozitívne rozvíjanie citových vzťahov rodinnej spolupatričnosti, odovzdávanie lásky
i výchovného poslania. Nepostačuje iba morálne zadosťučinenie, ale je treba rodičom poskytnúť aj
náhradu nemajetkovej ujmu v peniazoch, ktorej cieľom je aspoň čiastočné zmiernenie utrpenej ujmy
berúc do úvahy najmä to, že navrátenie do pôvodného stavu nie je možné. Za primeranú a dôvodnú
možno považovať výšku náhrady ich nemajetkovej ujmy v sume 20.000,- eur. Výšku tohto nároku možno

považovať za primeranú aj s ohľadom na priznanie nárokov v obdobných veciach. Žalobcovia pred
podaním žaloby prostredníctvom právneho zástupcu Predsúdnou výzvou zo dňa 16.1.2024, zaslanej
žalovanému 1/ na vedomie, uplatnili predmetné nároky u žalovanej 2/, ktorá im v odpovedi zo dňa
23.1.2024 oznámila, že poisťovňa tento nárok vysporiada až na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu.

2. Žalovaný 1/ vo vyjadrení uviedol, si je plne vedomý následkov svojho protiprávneho konania. V tomto
smere žalovaný 1/ emočné, citové a rodinné väzby nespochybňuje. Žalovaný 1/ bol v deň incidentu v
rozrušenívdôsledkuhádkysjehovtedajšoupriateľkou,ktoráincidentupredchádzala.Vtakomtocitovom
rozpoložení sadol do auta, neuvedomujúc si následky svojho konania, nesprávne vyhodnotil situáciu
ohľadne schopnosti viesť v tomto stave motorové vozidlo a v zlom citovom rozpoložení bezhlavo v hneve

po predchádzajúcej hádke sadol do auta a vydal sa na cestu preč. Žalovaný 1/ si je plne vedomý, čo
svojímnerozvážnymkonanímspôsobilasvojskutokbudeľutovaťdokoncaživota.Nietdňa,abynadanú
tragickú udalosť v ľútosti nemyslel. Po tejto tragickej udalosti aj u žalovaného nastali psychické problémy,
ktorévyústilidoviacerýchsuicidiálnychpokusov.MuselnavštevovaťambulanciupsychológaO.O.,ktorú
navštevovalvobdobíod3/2022do3/2023(nanálezeč.990312/336224doktorkyO.O.jechybavpísaní,

kde je uvedené, že žalovaný 1/ navštevoval ambulanciu v období do 03/2024) a ambulanciu psychiatra
H. G., pretože uvedená tragédia bola a stále je pre neho obrovský šok s ktorým sa nikdy nevyrovná. Z
uvedeného lekárskeho nálezu vyplýva, že žalovaný 1/ z udalosti, ktorá sa udiala dodnes pociťuje pocity
viny, výčitky a obavy. Postupne sa u neho prejavovali depresívne stavy, socialno fobické prejavy, začal
sa vyhýbať kontaktu s ľuďmi, čo ho obmedzovalo v bežnom živote. Počas sedení nezvládal psychicky

uniesť vinu za spôsobenú situáciu a viac krát premýšľal o samovražde. Žalovaný 1/ je podľa lekárskeho
nálezu emočne nestabilný, má úzkostné prejavy a depresívne myslenie. Dodnes máva nočné mory a
suicidálne sklony. Nikdy predtým psychológa ani psychiatra nenavštevoval, ani nebral v tomto smere
žiadne lieky, avšak to sa po tejto tragickej udalosti zmenilo. Jeho život sa zmenil rovnako ako žalobcom
1/ až 4/ a už nič nie je ako pred uvedenou nehodou. Uvádza tiež, že celú vzniknutú situáciu ťažko zvláda

a veľmi ťažko hľadá akékoľvek slová na ospravedlnenie toho, čo spôsobil. Za dôležité tiež považuje
žalovaný 1/ uviesť to, že išlo o jeho prvý exces v živote, nebol doposiaľ súdne trestaný a viedol pred
uvedenou tragédiou naozaj riadny a usporiadaný život, ktorý sa mu vzniknutou situáciou prevrátil hore
nohami a aj po odpykaní si trestu už nič nebude ako predtým. Doposiaľ sa mu nič podobné nestalo,
jazdil vždy zodpovedne a uvedomuje si, že celé je to spôsobené jeho vinou a nerozvážnosťou, ktorú

úprimne ľutuje. Žalovaný 1/ sa ku skutku riadne priznal, a to tak že urobil vyhlásenie pred súdom o jeho
vine, prijal trest s pokorou a súčasne si svoj trest odpykáva vo výkone. Dokonca sa pred súdom vyjadril,
„Keby som mohol, radšej by so zomrel ja“. Žalovaný 1/ v rámci svojich možností sa snažil zmierniť aspoň
čiastočne bolesť, ktorú spôsobil, a poslal všetky svoje peniaze (nasporené počas jeho života) a peniazenasporené jeho rodičmi spolu vo výške 15000,- eur (5.000 eur dňa 14.01.2023 a 10.000 eur, z dňa
19.04.2023) na účet žalobkyne v 1) rade, ktorá mala aspoň čiastočne nahradiť stratu, čím prejavil vôľu
nahradiť v čo najvyššej možnej miere škodu, ktorú spôsobil. Keby mohol a mal viac financií, poskytol

by ich, no uvedená suma bola všetko, čo s rodinou dokázali našetriť a momentálne ani nemá možnosť
našetriť viac. Čo sa týka tvrdení žalobcov 3/ a 4/, pri určení intenzity zásahu do práv žalobcov 3/ a 4/,
žalovaný 1/ plne súhlasí, že ide o smrť syna a trpia nesmiernou bolesťou, no v danom prípade navrhuje,
aby súd prihliadol na to, že nebohý už mal založenú samostatnú domácnosť a rodinu, žijúc oddelene od
rodiny jeho rodičov. Tiež si nemožno nevšimnúť že žiadny zo žalobcov 3/ a 4/ rade nevyhľadali po danej

udalosti odbornú pomoc, z čoho bolo možné prijať záver o nižšej intenzite daného zásahu než je to u
žalobkyne 1/. Žalovaný 1/ si uvedomuje, že strata syna ich musela hlboko zasiahnuť, avšak nestotožňuje
sa s výškou požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy s poukazom na ich silné rodinné a citové väzby,
nakoľko nebohý už nežil so žalobcami 3/ a 4/ v jednej domácnosti a rovnako neboli od neho ani finančne
či sociálne závislí, nakoľko sa jedná o dvoch ľudí samostatne sa schopných zaopatriť. Čo sa týka
výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný v 1) rade s výškou požadovanej nemajetkovej

ujmy nesúhlasí. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zákon zveruje na voľnú úvahu súdu.
Ten musí hodnotiť tak jednotlivé okolnosti, ako aj celkovú povahu konkrétneho prípadu; určiť konkrétne
pravidlá hodnotenia je takmer nemožné vzhľadom na rozdielnosť toho - ktorého konkrétneho prípadu a
vzhľadomnapovahuosobnostnéhopráva,ktoréhoochranysafyzickáosobadomáha.Výškupeňažného
zadosťučinenia súd určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou a pri rozhodovaní

o náhrade nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí mať preukázané, že sú tu
okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ustanovenia § 13 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a to najmä z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov
vzniknutých žalobcom. Súdy niekoľkokrát konštatovali, že náhrada imateriálnej ujmy v peniazoch nie
je náhradou za život, ale slúži len na zmiernenie následkov vzniknutej ujmy, pričom pri stanovení jej

výšky je smerodajných niekoľko faktorov, a to či bol žalovaný pôvodcom takéhoto zásahu, či k zásahu
do práv došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti tak ako aj to, ako bol žalobca uspokojený v trestnom
konaní. Je nepochybné, že žiadna suma, priznaná súdom, nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú
ujmu ani na to, aby nahradila život človeka. Tento inštitút si kladie za cieľ túto ujmu zmierniť, a to najmä
v prípadoch, kedy navrátenie do pôvodného stavu neprichádza do úvahy. Výšku náhrady nemajetkovej

ujmy možno určiť, a to spôsobom, ktorý uvádza zákon. Vždy s prihliadnutím na individuálne okolnosti
charakterizujúce závažnosť vzniknutej ujmy a na jedinečnú povahu okolností, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Z judikatúry súdov Českej republiky je zrejmé, že súdy pri rozhodovaní musia zohľadniť
viaceré okolnosti tak na strane pozostalých, ako aj na strane vinníka. Na strane pozostalých je dôležité
to, akú intenzitu mal ich vzťah s usmrtenými, vek usmrteného a pozostalých, existenčná závislosť

pozostalých na usmrtených. Dôležitou skutočnosťou je taktiež satisfakcia (napr. ospravedlnenie vinníka
alebo jeho potrestanie). Je na mieste predpokladať, že rodinné vzťahy, ktoré sú mimoriadne blízke a
kvalitné sú dôvodom pre zvýšenie náhrady. Naopak, rodinné vzťahy, ktoré majú slabšie ako obvyklé
väzby sú dôvodom pre úvahy o nižšej náhrade. Na strane vinníka je dôležité to, aký postoj z udalosti
zaujal, ako táto udalosť zasiahla do jeho duševnej sféry, aká bola forma a miera jeho zavinenia ako aj

aké sú jeho majetkové pomery (tie sa posudzujú iba preto, aby výšky náhrady nebola spôsobilá privodiť
ekonomickú likvidáciu vinníka). Pri posudzovaní výšky náhrady nemateriálnej ujmy v peniazoch súd teda
musí diferencovať medzi väzbami každého zo žalobcov vo vzťahu ku usmrtenému. Pri úmrtí nemôže
žiadnezadosťučinenieodčiniťvzniknutúujmu,pričomtrebaprihliadaťkuvšetkýmokolnostiamdanejveci
i k tomu, že hľadisko primeranosti sa vzťahuje aj k výške náhrady, ktorej zmyslom je vyvážiť, prípadne

zmierniť nemajetkovú ujmu. Súd musí prihliadať aj na satisfakčný význam toho, že žalovaný 1/ bol
odsúdený aj v rámci trestného konania. Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch však nemá byť
ocenením hodnoty ľudského života, pretože tento má nevyčísliteľnú hodnotu, ale jej cieľom je len určitá
satisfakcia za spôsobený zásah do súkromného a rodinného života. Nemôže teda na strane žiadateľa
slúžiť na neprípustné obohacovanie a na druhej strane mať likvidačný charakter voči tomu, kto je na

zaplatenie nemajetkovej ujmy zaviazaný. Z toho vyplýva, že pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, súd musí prihliadať aj na majetkové pomery žalovaného. Súd by mal tiež pri posudzovaní
výšky nemajetkovej ujmy brať do úvahy vek, príjmové a majetkové pomery žalovaného 1/, pričom
žalovaný 1/ je pomerne mladý človek, ktorý mal v čase nehody 23 rokov, nemá žiaden príjem, nakoľko sa
nachádza vo výkone trestu a nemá možnosť zamestnať sa. Všetky peniaze čo mal, odovzdal žalobkyni

1/. Priznanie nemajetkovej ujmy v požadovanej výške spolu 230000 eur, preto považuje za enormne
vysoké, ktorým by súd fakticky znemožnil žalovanému 1/ ďalší život, nakoľko v dôsledku exekúcie, ktorá
ako logický dôsledok takéhoto rozhodnutia nastane, nebude môcť podnikať a ani sa riadne zamestnať.
Žalovaný 1/ bol za spáchaný trestný čin riadne a právoplatne odsúdený a momentálne si odpykáva svojtrest vo výkone trestu odňatia slobody. Uvedené odsúdenie vyjadruje mieru odsúdenia žalovaného 1/
spoločnosťou a rovnako poskytuje žalobcom 1/ až 4/ zadosťučinenie. Okolnosti týkajúce sa vykonania
daného skutku už boli zohľadnené v trestnom konaní a vyústili v trest odňatia slobody a v doživotný

zákaz viesť motorové vozidlá. Požadovaná výška nemajetkovej ujmy spolu vo výške 230000,- eur je
zjavne likvidačného charakteru. Žalovaný 1/ je osoba bez príjmu, v súčasnosti vo výkone trestu odňatia
slobody s doživotným zákazom viesť motorové vozidlá a nemá možnosť nielen v súčasnosti ale ani v
budúcnosti uhradiť sumu 230.000,- eur žalobcom 1/ až 4/. Takúto sumu nikdy vo svojom živote nezarobí
aaninemážiadenmajetok,ktoréhopredajombymoholuspokojiťžalobcov1/až4/.Žalovaný1/navrhuje,

aby súd prihliadol na skutočnosť, že svoje konanie náležite viac krát oľutoval a snažil sa svoje konanie
čiastočne zahojiť finančným zadosťučinením vo výške 15000,- eur, ktorá suma predstavovala celý jeho
majetok. Pri priznaní tak vysokej sumy odškodnenia, aká by potenciálne mohla byť priznaná v danom
prípade, musí byť zohľadnená zásada primeranosti. Výsledok súdneho konania v danej vecí by nemal
byť príčinou vzniku ďalšej osobnej tragédie a nemal by mať ruinujúci charakter. Žalovaný ak by mohol
vrátiť čas, určite by to urobil. Ukladať mu povinnosť uhradiť sumu 230000,- eur, je neprimerané jeho

osobnej situácii a pomerom a je de facto ďalšou osobnou tragédiou. Po vykonaní trestu, ak sa aj podarí
žalovanému1/ sozáznamomvregistritrestovabezoprávneniaviesťvozidlozamestnaťsa,niejereálne
očakávať že by ako bežný občan mohol vo svojom živote čo i len v hrubom zarobiť sumu priznaných
nárokov. Uvedená požiadavka má jednoznačne likvidačný charakter a preto v tomto kontexte dané
súdne rozhodnutie odporuje zásade spravodlivosti, a je de facto ďalším doživotným trestom. Zjavnú

neprimeranosť požadovanej výšky nemajetkovej ujmy preukazujú i rozhodnutia okresných a krajských
súdov v obdobných prípadoch, kedy následkom dopravnej nehody bola smrť, a pozostalí si uplatňovali
nároky na nemajetkovú ujmu v peniazoch. Princíp spravodlivého súdneho konania obsahujúci aj princíp
právnej istoty svedčí záveru, že v obdobných veciach by malo byť rozhodované obdobne tak, aby
súdne konanie a jeho výsledok bol vypočítateľný a predvídateľný. Vzhľadom na judikatúru, žalovaný 1/

nepovažuje výšku nároku nemajetkovej ujmy požadovanú zo strany žalobcov 1/ až 4/ za primeranú
a v prípade tak vysokej sumy odškodnenia, aká by potenciálne mohla byť priznaná v danom prípade,
musí byť zohľadnená zásada primeranosti. Celkovú požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch považuje žalovaný 1/ za vysoko predimenzovanú, vôbec nenapĺňajúcu elementárnu funkciu
inštitútu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ale skôr hraničiacu s inštitútom bezdôvodného

obohatenia. Priznaná náhrada musí spĺňať požiadavku primeranosti vzniknutej ujmy v osobnostných
právach žalobcov, inak by došlo k spôsobeniu ďalšej ujmy na ich strane. Je zrejmé, že žiadna suma,
priznaná súdom, nie je dostatočná vzhľadom na spôsobenú ujmu ani na to, aby nahradila život človeka,
avšak nemožno ani zo strany žalovaného požadovať tak neprimeranú sumu nemajetkovej ujmy, ako
navrhujú žalobcovia v žalobnom petite. Pre žalovaného 1/ ide rovnako o tragédiu obrovských rozmerov,

ktorá otriasla jeho životom a hodnotami od základov. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
má v úmysle viesť riadny život a začleniť sa do spoločnosti, pokúsiť sa nájsť si prácu, ktorá by mu
poskytla okrem uspokojenia základných potrieb aj možnosť nahradiť žalobcom 1/ až 4/ súdom priznanú
sumu, ktorú bude musieť splácať v splátkach buď tak, že požiada o úver (je však len nepatrná šanca,
že mu úver poskytnú) alebo o splátkový kalendár žalovaného 2/. Tak vysokú sumu ako požadujú

žalobcovia v 1) až v 4) rade však splácať nedokáže aj keby polovicu celej svojej mzdy (ktorá vzhľadom
na jeho možnosti a schopnosti sa nebude pohybovať na vyššej úrovni ako niečo nad minimálnu mzdu)
celý svoj život používal na splatenie tohto dlhu. Ak by sa mu to aj podarilo, jeho ďalším trestom by
bola v tomto dôsledku nemožnosť nadobudnúť majetok, mať do konca života exekúciu, nemožnosť
založiť si rodinu, mať deti a viesť ako-taký normálny život. Žalovaný v 1) rade súhlasí, že sa nedá

namietať proti konštatovaniu, že hodnota usporiadaného rodinného života, resp. hodnota žiaľu, smútku
a bolesti pri narušení rodinných vzťahov usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch. Uvedené
konštatovanie však automaticky neznamená, že súvisiaca výška náhrady za nemajetkovú ujmu je
prakticky z hľadiska hornej hranice neobmedzená a že žalobcovia môžu prakticky požadovať akúkoľvek
sumu.

3. Žalovaný 2/ k žalobe uviedol, žalobcovia v žalobe nepreukázali, že by ich bolo možné považovať
za poškodených v súlade s ust. § 2 písm. g) z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP). V nadväznosti na uvedené sa pod

pojmom poškodený chápe ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu
škody podľa Zákona o PZP. Podľa názoru žalovaného 2/ nie je daný nárok, ktorého priznania sa
žalobcovia v tomto spore domáhajú. Žalovaná poukazuje tiež na tú skutočnosť, že nárok v zmysle
žaloby, by nevznikol v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou MV Audi, a to s poukazom na RozsudokNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 32/2007 zo dňa 29.03.2007 a ďalších obdobných
rozhodnutí.Keďževprípadežalobcovbysanejednaloopoškodených,akotoplyniezvyššieuvedeného,
tak podľa názoru žalovanej logicky by nebolo možné dospieť k záveru, že by žalobcom patrilo právo

uplatňovať voči žalovanej 2/ nároky v súlade s ust. § 15 ods. 1 druhá veta Zákona o PZP. V prípade, že
súd bude považovať nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy za daný, tak žalovaný 2/ z opatrnosti
uvádza, že súd by mal výšku nemajetkovej ujmy uplatnenú žalobcami primerane znížiť. Žalovaný
2/ si uvedomuje, že cena ľudského života sa nedá vyčísliť v peniazoch, avšak takéto konštatovanie
automaticky neznamená, že súvisiaca výška náhrady za nemajetkovú ujmu je z hľadiska hornej

hranice neobmedzená. V tomto smere žalovaný 2/ poukazuje napríklad na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci M. A. proti Slovenskej republike. V predmetnom
rozhodnutí ESĽP priznal sťažovateľke nemajetkovú ujmu v sume 25000,- eur, pričom neoprávneným
zásahom do osobnostných práv sťažovateľky bolo usmrtenie jej dvoch detí. V uvedenom prípade
išlo o zásah spočívajúci v absolútnom rozvrátení a deštrukcii rodinného života sťažovateľky, nakoľko
došlo k súčasnému usmrteniu oboch jej maloletých detí. V porovnaní s vyššie uvedeným prípadom sa

žalovaný2/domnieva,ževprípadežalobcovnemuselodôjsťkúplnémurozvráteniuichrodinnéhoživota,
nemuseli stratiť zmysel života, aj keď prítomnosť sa žalobcom tak nejaví, pretože žalobcovia môžu ešte
navzájom naďalej rozvíjať svoje rodinné vzťahy a byť si i navzájom oporou.
4. Potom ako žalobcovia a žalovaný na svojich prostriedkoch procesného úroku a procesnej obrany
zotrvali súd nariadil v danej veci pojednávanie, na ktorom spor prejednal a vykonal dokazovanie

výsluchom žalobcov 1/, 3/ a 4/, svedkov, oboznámením žaloby, podaní strán a listinných dôkazov
doložených do spisu, listinami rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6T/49/2022-333
zo dňa 16.01.2023 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To/23/2023 zo dňa 07.06.2023,
sobášny list, rodný list mal. žalobkyne 2/, rozhodnutie SP o priznaní vdovského a sirotského dôchodku,
listina Centra pre rodinu Trenčín- potvrdenie zo dňa 25.09.2023, listiny označené stranou žalobcov

ako časť denníka pozostalej manželky, fotokópia článku v denníku SME s dátumom 04.12.2022,
výpis zo živnostenského registra, výpis z obchodného registra o obchodnej spoločnosti TOM Group,
s.r.o., daňové priznanie za rok 2021 TOM Group, s.r.o., záväzná objednávka projektových prác spolu
s prílohami fotografiami stavebného materiálu, rodný list F. A., výzva PZ žalobcov zo dňa 16.01.2024
pre žalovaného 2/ a žalovanému 1/ spolu s dokladmi o doručovaní, odpoveď žalovaného 2/ zo dňa

23.01.2024, rozhodnutia súdov predložené stranami sporu, potvrdenie žalovaného 1/ o platbe zo dňa
14.01.2023 na sumu 5000,- eur, potvrdenie žalovaného 1/ o platbe na sumu 10000,- eur zo dňa
19.04.2023, lekárska správa o žalovanom 1/ vystavená 09.05.2024 O. P. O., zápisnica o hlavnom
pojednávaní vo veci OS BN 6T/49/2022 zo dňa 16.01.2023 č. l. 214, listiny s označením Priemerná
mesačná mzda z č. l. 231-235, listina s označením vývoj priemernej mzdy a hodnota priemernej mzdy

podľa rokov č.l. 236, listina vystavená spoločnosťou ČSOB poisťovňa zo dňa 18.10.2023 na č. l.
237, znalecký posudok č. 22/2022 zo súdnej pitvy nebohého F. A., konk. zo spisu OS Bánovce nad
Bebravou sp.zn. BN-6T/49/2022 konk. z pripojeného vyš. spisu pod ČVS:ORP-51/VYS-BN-2022, bod
IV na strane 10 a 11, odborné vyjadrenia č. 18/2022 kon. zo spisu OS Bánovce nad Bebravou sp.zn.
BN-6T/49/2022, konk. z pripojeného vyš. spisu pod ČVS:ORP-51/VYS-BN-2022, bod 3 na strane 5,

Uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 1D/48/2022-84 zo dňa 16.12.2022.
5. Právny zástupca žalobcov 1/ až 4/ po vykonanom dokazovaní uviedol, že vzťahy žalobcov
k nebohému F. A. boli mimoriadne pozitívne a blízke, pociťujú stratu tejto osoby devastačne a rozsah
útrap a bolestí, ktorú v dôsledku tejto straty prežívajú a dokonca svojho života prežívať budú je enormný.
Za nosné pre rozhodnutie v tejto veci je stanovenie primeranej náhrady primeranej okolnostiam,

za ktorých došlo k tomuto usmrteniu, ktoré boli jednoznačne výlučne na strane žalovaného 1/,
ktorý hrubo nedbanlivo porušil pravidlá cestnej premávky, či už rýchlosť ktorú prekročil dvojnásobne
a v neposlednom rade, že v takom stave opitosti viedol motorové vozidlo, takým spôsobom, že sa
zrážke zo strany nebohého nedalo zabrániť, nebolo možné prežiť. Čiže v tomto smere by táto náhrada
v zmysle proporcionality mala byť zohľadnená ale aj tie útrapy, ktoré tu aj zo strany svedkov boli

preukázané, že sú nepochybné, manželka, jeho rodičia a mal. dcéra prežívajú a budú prežívať do
konca života. Pokiaľ je argumentácia na strane žalovaného 1/, že uplatňované nároky sú neprimerane
vysoké, opätovne poukazujem na vyjadrenie žalobcov k týmto vyjadreniam a aj v zápisnici o hlavnom
pojednávaní v trestnom konaní, kde žalovaný 1/ v postavení obžalovaného uznal, že uplatňovaná
náhrada v rozsahu 168 000,- je dôvodná, keďže teda žalobkyňa svojím nárokom bola odkázaná na

občiansko-súdny proces, je primeranosť tejto náhrady predmetom tohto konania, ale má za to, že
s ohľadom na jeho vtedajší bezprostredný postoj je argumentácia o nejakej enormnej výške náhrady
nedôvodná.Obranužalovaného1/,žejetátovýškaprežalovanéholikvidačná,považovalzanedôvodnú.
Má možnosť sa v rámci celého ekonomického života, ktorý má pred sebou aspoň pokúsiť zmierniťutrpenie, ktoré svojím konaním spôsobil manželke, deťom a rodičom. Práve poskytnutím primeranej
finančnej náhrady možno toto svedomie aspoň čiastočne zhojí a mal by v tomto smere prejaviť vôľu ním
spôsobené konanie aspoň touto formou zmierniť. K argumentu, že pokiaľ bude zaviazaná k náhrade aj

žalovaná 2/ táto si v dôsledku požitia alkoholu bude oprávnená regresne uplatňovať voči žalovanému
1/ čo má byť zohľadnené pri výške náhrady za tieto devastačné útrapy. Nesúhlasil s argumentáciou,
vzhľadom na tento regresný nárok by mala byť znížená náhrada a nemôže to byť na ujmu žalobcov.
Skutkové tvrdenie že žalovaný dal všetko čo mal, nebolo ničím doložené, nejako neboli preukazované
jeho majetkové pomery, má celý produktívny vek pred sebou, môže sa dohodnúť na splátkovom

kalendári vo vzťahu k poisťovni. Žalobkyňou 2/ nadobudnutý podiel 4/10 na rodinnom dome svojich
starých rodičoch nijako nezmierňuje skutočnosť, že žalobkyňa 2/ je poznačená tým, že nebude môcť
rozvíjať svoj emočný vzťah k svojmu otcovi a bolo preukázané, že nebohý F. A. bol príkladným otcom,
tento vzťah by bol pre ňu jedným z piliérov pre jej zdravý duševný a emočný vývin. Požadovaná náhrada
plne zodpovedá okolnostiam ako aj súdnej praxi keď už žalobe žalobcovia poukázali na odvolacími
súdmi potvrdené rozhodnutia, ktorých nimi požadované sumy boli priznané a posúdené ako dôvodné

a z ktorých teda odvodzujú aj súčasnú výšku aj keď teda hodnota života je nevyčísliteľná a niet nijakým
spôsobom meradla ako sa k stanoveniu takejto náhrady odkazom na spisové značky a sumy v daných
časoch úplne porovnávať a v neposlednom rade poukazujem na našu argumentáciu, že je potrebné
samozrejme zohľadniť aj tieto argumenty vo vzťahu k súdnej praxi, kde poukázali na rozhodnutia
s obdobnými sumami a pokiaľ protistrana poukazuje, že sa výška má z hľadiska hodnotenia porovnávať

aj s predchádzajúcimi rozhodnutiami, tak aj z predložených štatistických údajov, raste priemernej mzdy,
min. mzdy, inflácie, kde od roku 2014 za uplynulých 10-11 rokov hodnota priznanej náhrady v konaní na
ktoré poukázal žalovaný 2/ pri strate manžela 45 000,- dosahuje ekvivalent na dnešné pomery 68 000,-
eur. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
6. Právna zástupkyňa žalovaného 1/ po vykonanom dokazovaní uviedla, že z hlavného pojednávania

konaného dňa 16.01.2023 vyplýva, že žalovaný 1/ mal na mysli škodu uplatnenú poškodenými a nie
nemajetkovú ujmu. Žiadna suma nenahradí život človeka. Na strane pozostalých, teda na strane
žalobcov 1/ - 4/ je dôležité akú intenzitu mal ich vzťah s usmrteným. Bolo preukázané, že intenzita bola
vysoká, že sa mali radi, ale bolo preukázané aj to, že paradoxne smrť nebohého dala celú rodinu tak
dokopy, že si navzájom preukazovali podporu, sestra sa presťahovala z J., podporovali sa, dokonca

teraz sa podporujú a navzájom sa utešujú aj na tomto pojednávaní. Žalobkyňa 1/ absolvovala smútkové
poradenstvo 2-3 mesiace, našla tam ako uviedla nových priateľov, novú skupinu, ktorá jej pomáha,
ktorá je hradená z iných prostriedkov, prostredníctvom dobrovoľníkov a prostredníctvom ktorého sa jej
čo najviac snaží zmierniť ujma aj formou pobytov, vzájomných konzultácii. Žalobkyňa 1/, žalobkyňa 3/
a žalobca 4/ uviedli, že nikdy nevyhľadali pomoc psychológa, psychiatra, nepotrebovali žiadne lieky.

Žalobkyňa 1/ našla novú lásku po 2 rokoch od smrti svojho manžela, s ktorou priviedla na svet ďalšiu
lásku, dieťa. Ďalšou skutočnosťou, ktorú by mal súd posudzovať je existenčná závislosť pozostalých
na usmrtenom. Poukazuje na vykonané dokazovanie ohľadne nadobudnutia majetku po nebohom zo
strany žalobkyne 1/ a 2/, poukazujem rovnako na dávky, ktoré sú poskytované žalobkyni 1/ a 2/,
ktoré boli preukázané, ako aj na výsluch žalobcov 3/ - 4 /, z ktorých vyplynulo, že neboli ekonomicky

závislí na svojom synovi. Ďalšou skutočnosťou, ktorú navrhla zohľadniť v zmysle odporúčaných
myšlienkových pochodov podľa konštantnej judikatúry je satisfakcia, resp. ospravedlnenie vinníka alebo
jeho potrestanie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný 1/ uhradil nemajetkovú ujmu vo
výške 15 000,- eur, išlo o všetky peniaze nasporené, ktoré mal on a jeho rodina, niekoľkokrát povedal,
že chcel zomrieť namiesto nebohého, niekoľkokrát sa pokúsil o samovraždu, doposiaľ trpí úzkosťami,

depresiami, musí brať lieky, je v liečbe psychiatra, navštevuje pravidelne psychologičku. Okrem toho bol
potrestaný výkonom trestu odňatia slobody v rámci ktorého nemá možnosť zaobstarať ďalšie finančné
prostriedky, ktoré by mohol poskytnúť žalobcom 1/ - 4/. Nie je prítomný na pojednávaní preto, lebo
sa nedokáže pozrieť do očí ľudom, ktorým spôsobil tak tragickú udalosť. Táto udalosť zasiahla do
jeho duševnej sféry tak závažne, že už nikdy nebude oslavovať svoje narodeniny, nakoľko na svoje

narodeniny spôsobil svojím nezodpovedným konaním nešťastie inej rodine a toto mu bude každý rok
výročie jeho narodenia pripomínať a bude sa mu stále odhaľovať to, ako emočne nezvládol hádku
so svojou priateľkou, ktoré vyústilo za nezodpovedné sadnutie si za volant a spôsobenie tragickej
udalosti. Čo sa týka majetkových pomerov, nie je možné preukázať negatívne tvrdenie, ale žalovaný
1/ niekoľkokrát uvádzal, že nemá žiaden majetok, odpykáva si trest, ktorý mu bol uložený, v dôsledku

tejto nehody trpí psychickými ťažkosťami, ktoré neviem, či mu budú možné umožňovať sa zaradiť
plnohodnotne do života a vzhľadom na svoje stredoškolské vzdelanie nikdy v živote nezarobí 230 000,-
eur. Čo sa týka myšlienkových pochodov pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy, ktoré sú odporúčané
konštantnou judikatúrou, majetkové pomery sa posudzujú z toho dôvodu, aby výška náhrady nebolaspôsobilá privodiť ekonomickú likvidáciu vinníka. Vzhľadom na následný regres, ktorý nie je možné
moderovať zo strany súdu, tento regres alebo takéto uplatnenie si škody v uvedenej výške bude mať
pre neho jediný následok, a to vyhlásenie exekúcie na jeho majetok, ak bude pracovať postupne bude

splácať, vzhľadom k tomu si nebude môcť vziať úver, založiť si rodinu, finančne bude zlikvidovaný do
konca života. Z konštantná judikatúry na ktorú žalovaný vo vyjadrení poukazuje vyplýva spôsob ako sa
obvykle rozhoduje v obdobných prípadoch, aj keď nie je možné prípady posudzovať obdobne, každý
prípad má svoj vlastný príbeh a svoje vlastné ukazovatele pri vykonávaní testu proporcionality za účelom
priznania náhrady. Uplatnenie náhrady v požadovanej výške bude jeho ďalším trestom nakoľko nebude

môcť do konca života viesť riadny život. Žiada, aby súd v tejto súvislosti zohľadnil aj tú skutočnosť, že
nebohý si rovnako sadol za volant porušujúc predpisy o cestnej premávke, keď sadol za volant v čase,
keď sa v jeho tele nachádzala látka po požití marihuany. Uvedené nebolo možné do dôsledku prešetriť,
nakoľko žalovaný 1/ uznal svoju vinu v celom rozsahu. Tým zabránil ďalšiemu dokazovaniu v trestnom
konaní a všetko v záujme toho, aby si čo najrýchlejšie začal odpykávať trest, ktorý mu právom patril.
Rovnako poukazuje, že v čase smrti nebohého mala mal. žalobkyňa 2/ tri mesiace, mal. dieťa vo veku

troch mesiacov si ešte nedokáže vytvoriť taký vzťah k rodičom a je na ostatných pozostalých rodičoch
aby ho vychovávali takým spôsobom aby tú ujmu nevnímalo ako utrpenie. Zotrvala na zamietnutí návrhu
a priznaní nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Právny zástupca žalovaného 1// po vykonanom dokazovaní zotrval, že žaloba voči žalovanému 2/ nie
je dôvodná, a to s prihliadnutím na argumentáciu ohľadne neexistencie aktívnej legitimácie žalobcov.

Z dôvodu, že ich nie je možné považovať za poškodených v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom zákonnom poistení. Uplatnená výška nemajetkovej ujmy zo strany všetkých štyroch žalobcov
je neprimerane vysoká, pričom odkazuje ním uvádzané súdne rozhodnutia. Je ťažké ak sa vôbec dá
vyčísliť hodnota ľudského života, preto to žiadny právny predpis SR neupravuje, Občiansky zákonník
hovoríibaotom,žezadosťučineniemusíbyťprimerané.Vzmyslenemajetkovejujmy,ajvtomtoprípade,

vie ju len zmierniť, žiadna peňažná čiastka vysoká alebo nízka, nebude nikdy dostačujúcim ekvivalentom
prostriedku ochrany osobnosti, v tomto alebo obdobných prípadoch. S prihliadnutím na hodnotiace
kritériaakojeblízkosťvzťahu,rodinnéväzby,hmotnázávislosťaleajrozhodovaciapraxSRvobdobných
prípadoch nemajetkovej ujmy a na vykonané dokazovanie, navrhol v prípade ak žalobu voči žalovanému
nezamietne, tak aby primerane znížil nemajetkovú ujmu, ktorú prizná žalobcom a rozhodol o trovách

konania.
8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
9. Z výsluchu žalobkyne 1/ na pojednávaní vyplynulo, že nebohý F. A., jej manžel bol ten
najzodpovednejší človek, ich vzťah bol veľmi intenzívny, po roku a pol chodenia sa zobrali, v novembri
sa im narodilo dieťa, bývali u mojich rodičov, išli si stavať dom. F. na ten dom zháňal materiál asi rok,

veľmi sa na to tešil. neviem si predstaviť, že by si našla lepšieho muža ako si našla, zodpovednejšieho,
staral sa nielen o ňu ale o celú rodinu, všetko vedel zariadiť, nemusela pri ňom robiť nič. Po jeho smrti
bola veľmi rada, že bola doma na materskej, lebo by sa nedokázala a stretávať s ľuďmi. O F. smrti sa
dozvedela tak, že ho išla hľadať na cestu, lebo volal jeho kamarát, že mu nedvíha telefón, keď ho videla
prikrytého na ceste, zrútil sa jej celý svet. F. v tom čase rozbiehal firmu na prerábku bytových jadier, dosť

sa mu začalo dariť, stále mu vyzváňal telefón, vedel si ľudí získať, lebo vedel o čom rozpráva. Vedel
zarobiť peniaze. Po jeho smrti zostala bývať v detskej izbe, ktorú neskôr prerobila aj na detskú izbu
pre E.. Po tom, čo mala stavy, že roztrhala všetky naše svadobné pohľadnice, mi rodičia jej vyhľadali
odbornú pomoc, povedali, že to potrebuje. Začala chodiť do F. do Centa rodiny, kde sa rozprávala so
smútkovou terapeutkou, chodila tam každý týždeň, najskôr ju vozili, bála sa šoférovať, bála sa, že ju

niekto zabije. Bolo to len rozprávanie, terapeutka jej kládla rôzne otázky aby sa zamýšľala, odporúčala
jej písať, moja najväčšia terapia bola to, že mohla o F. rozprávať. Začala písať na internet, lebo sa jej
ľudia pýtali, no nevedela odpovedať. Chcela rozprávať o jeho výnimočnosti, aký bol jedinečný človek
a chcela rozprávať o smútku ako ľudia nevedia reagovať, povedia veci ktoré vás veľmi zrania typu, ešte
si mladá, ešte si niekoho nájdeš, to prebolí. Nebola schopná chodiť ani na úrady, kde musela vypisovať

kolónky, že je vdova, nedokázala sa s tým vyrovnať, stále sa s tým nedokáže vyrovnať. Je to ťažké,
keď mladá rodina s perspektívou, keď zostane matka úplne sama na dieťa. Medzi prvé E. slová patrilo
slovo tata, lebo o ňom stále doma rozprávajú. Chodila stále na cintorín, bolo to možno aj 6 hodín, len
tam sedela, spravila mu pomník len z trávy, nech nesedí na betóne ale na tráve. E. prvé kroky boli na
cintoríne a ťažká je každá oslava bez neho, lebo sa chcú tešiť ale nevedia sa tešiť, lebo nám strašne

chýba, stále mi chýba. F. si veľmi potrpel na rodinné vzťahy a mal veľmi rád jej rodinu. Pri takýchto
udalostiach býva, že to rodinu rozvráti ale ich to ešte väčšmi spojilo, stretávame sa a pomáhame si,
stretávame sa stále. Po F. smrti sa nám prehodnotili hodnoty, prehodnotil sa im celý život, ocino ktorý
pracoval v K. a v D., zostal s nami, mamina zostala doma pol roka, lebo sa nedokázala stretávať s ľuďmi,sestra bývala v J., tiež sa vrátila domov. Ďalšia sestra sa snažila otehotnieť, aby mohla zostať doma
s celou rodinou. F. sa strašne tešil na deti, od dvoch týždňov chodenia jej povedal, že by chcel deti,
bol si ňou istý, chcel štyri deti, E. miloval. Keď prišla z pôrodnice, hneď kúpal, bez toho aby mu niečo

povedala, vedel sa hneď starať. S maminou stále telefonoval, veľa razy po tme sekal drevo s čelovkou
na dvore lebo povedal, že to chce ešte zaniesť rodičom. Veľa vecí mal na pláne, čo sa týka prerábky
ich domu. Chodili tam veľmi často. Pres 10 dňami sa jej narodilo ďalšie dieťa. Má nového partnera,
ale nie je to človek ktorého hľadala na internete, je to najlepší kamarát F.. Zblížili sa cez leto minulý
rok, zblížil ich F., často sa stretávali na cintoríne, sedávali tam po nociach. Nemajú zatiaľ žiadne plány,

pozná celú rodinu, pozná aj jej svokrovcov, F. ho mal veľmi rád, o F. sa rozprávajú každý boží deň. Prvá
návšteva z pôrodnice pred 5 dňami bola na cintorín za F., kde sme mu išli ukázať bábätko a poďakovať
sa mu. Plánuje si s týmto mužom spoločnú budúcnosť, je rada že tu je, má aj veľmi rád E.. Nepodporuje
žalobkyňu 1/ finančne, nemajú spoločné financie, keď niečo potrebuje kúpiť maličkej, samozrejme kúpi,
alebo keď idú na výlet. Nechce peniaze pre svoje nové dieťa, chce peniaze pre E., E. prišla o otca.
Žalobkyňa udržiava dobrý vzťah s rodičmi nebohého, s jeho krstnými rodičmi, aj s jeho bratom, s celou

jeho rodinou a aj s jeho kamarátmi. Po jeho smrti chcela stretávať iba s jeho rodinou a s jej rodinou, takto
sa o ňom ešte niečo nové dozvie. Robia F. aj oslavu na jeho narodeniny, stretne sa celá rodina, urobí mu
tortu, sviečky a plačú, že tam nie je. Nebohý F. mal jedného brata, stretáva sa aj s ním, ale nie tak často,
býva v K., má syna ktorý bude mať 2,5 roka. Sestrin syn bude mať dva roky v máji, sestra s manželom
a so synom bývajú tiež v C. u rodičov ale oni sa budú sťahovať, lebo si prerábajú dom. Žalobkyňa má

pomoc zo strany manželovej rodiny. Smútková terapeutka je osobou vysokoškolsky vzdelaná, odkázala
ju na Kolobeh života, je to organizácia, ktorá sa zaoberá po strate človeka, pracujú tam aj dobrovoľníci,
organizujú festivaly kde sa rozpráva o smrti, ľudia tam rozprávajú svoje príbehy, našla si tam zopár
kamarátiek, prežívajú to spolu, píšu si. Neužívala žiadne lieky, kojila ale ani potom nechcela užívať lieky.
Smútkové poradenstvo trvalo dva alebo tri mesiace, potom nevyhľadala psychiatra alebo psychológa.

10.Zvýpovedížalobcov3/a4/rodičovnebohéhoF.A.napojednávanívyplynulo,žeF.predM.aninemal
nejakú vážnu známosť, bratovi, povedal že je to tá pravá, veľmi ju ľúbil aj ona jeho. Keď bol v K., radil
sa žalobkyňou aký snubný prsteň kúpiť, svadbu si zorganizovali, bolo to krásne. E. mal veľmi rád, hral
sa s ňou, kúpal, prebalil, nemal problém chytiť to malé telíčko, veľmi sa tešil, chcel mať deti. Ukazoval
žalobkyni 4/ projekt v počítači, hovoril, že bude v Guinessovej knihe, za to, ako ho rýchlo postaví. Syn

spravil taxislužbu asi v roku 2015/2016, robili tam všetci traja, synovia a žalobca 3/, potom išiel do J.
robiť na električku alebo to mohlo byť aj predtým, druhý syn robil kuchára v J. a žalobca 3/ zostal sám
robiť taxislužbu. Syn F. odišiel do K., na aute robil tisíce km, nikdy sa nestalo nič. Do K. chodil niekedy aj
2,5 mesiaca, potom bol aj 10 dní doma, záleží do akého závodu išiel. Medzitým sa zoznámili s M. a po
ukončení toho K. prišiel naspäť na Q., rozhodol sa, že si založí stavebnú firmu, aj sa tak stalo. Keď sa

syn F. oženil, nežiadali syna a nevestu, aby išiel bývať k nim, čakali bábätko, dostali do daru pozemok,
išli stavať, riešili už stavbu. Po smrti syna žalobkyni 1/ navrhovali aby išla bývať k nim. Zostalo im po F.
prázdne miesto v srdci. Zostala im po ňom jeho manželka a vnučka, je často u nich, podobá sa na F., je
veselá, M. ju dobre vychováva. Vie o tatinovi, M. jej o ňom rozpráva, pozná ho z fotiek, pozerajú si videá.
Na dovolenky žalobcovia 3/ a 4/ s deťmi chodili, len keď boli deti malé, keď boli staršie už s nechceli

chodiť, každý mal svoje. Syn im chýba. Stratili syna ale našli dcéru, s M. si veľmi dobre rozumejú, jej
druhé dieťa bude ako ich vnúča. Majú ešte jedného syna, je starší, má svoju rodinu, má jedného syna.
Stretávame sa dva krát do mesiaca, aj si telefonujú.
11. Z výpovede svedkyne H. M. L., ktorá je sestrou žalobkyne 1/ vyplýva, že jej a všetkým nebohý F. A.
strašne chýba, bol na jej deti dobrý, bol milujúci manžel pre moju sestru, pomáhal všetkým, bol zručný,

šikovný. Je to pre nich veľká strata, nehovoriac, že E. prišla o tak úžasného otca, bol dokonalý otec,
nemal čas ju ani poznať. on sa tak s láskou o ňu staral, mal veľa kamarátov, bol veľmi priateľsky, vždy
každému išiel pomôcť, ako aj v ten deň, aj jej manželovi veľmi pomáhal, rozumeli si svoju, mali sme
takú „idylku“ mali sme pekné vzťahy. To je všetko, čo chcem uviesť. Keď sa to stalo, presťahovali sa
domov z J., aby bývali všetci spolu, E. mala tri mesiace, M. sa nevládala ani o ňu starať, pomáhali,

bolo to hrozné obdobie, tie deti vyrastali na cintoríne, nechodili prechádzať na ihrisko, kočíkovali na
cintoríne, tŕpli spolu so sestrou, bude trpieť večne lebo to bola jej pravá láska. S rodičmi nebohého F. boli
v kontakte od riešenia pohrebu, oni sú úžasní starí rodičia, stále sú v kontakte, oni sa starajú príkladne
o E., veľmi ju ľúbia, F. bol skvelý syn, chýba im aj na dvore čo sa týka chlapskej pomoci, nehovoriac o tej
citovej stránke. Keď navštevujú cintorín, neobídu ich, prídu do C.. Považuje svedkyňa za nespravodlivé,

že takéto niečo sa stane takýmto super ľuďom, bol zodpovedný, nikdy by nesadol za volant opitý, bol
pracovitý.
12. Z výpovede svedkyne M. E., ktorá je sestrou žalobkyne 1/ vyplýva že nebohý F. A. nebol iba švagor,
bol ako brat, asi aj tým, že všetci žili v jednom dome, bol veľmi dobrý, obetavý. M. stále býva v detskejizbe. F. si vždy skladal navliečky do písmená T, M. asi rok a pol neoprala návliečky, všetci nosia F.
veci. M. bola na vrakovisku, zobrala si z tadiaľ jeho bundu a má ju v skrini. S F. stále žijú, E. sa stále
češe jeho hrebeňom, stále o ňom hovoria. Keď bola malinká, nevedela kto je jej tata, ukazovali jej fotky,

bozkávala ich. Manžela sa pýtala, či môže byť jej tata. M. chodila každý týždeň do F. k psychologičke
a ona sa jej starala o malú, všetci sa jej snažili pomáhať. Nebohý F. A. bol tak strašne dobrý človek,
týždeň pred svadbou robil sprchový kút, založil si svadobný denník, strašne sa tešil na svadbu, svedkyňa
ich nepočula sa pohádať, iba kvôli fotografovi, inak nikdy. Vždy svedkyni dal darček, musel každému
niečo dať, keď niekto niečo mal. Svedkyňa mu napr. nezapálila sviečku na cintoríne, nedokáže to, chodia

tam za ním, polievajú mu len trávu. Noro je to jeho najlepší priateľ.
13. Z výpovede svedka M. H., ktorý je otcom žalobkyne 1/ súd zistil, že dcéra následkom usmrtenia jej
manžela F. A., prežíva ťažké chvíle, dcéra za posledné roky strávila na cintoríne viac času ako doma,
vnučka jej vychovávaná na cintoríne, nakoľko nemá pomník ale trávu, celé leto tam trávi. A on ako otec
a dedo sa na to musím pozerať, čo mu trhá srdce.
14. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že nebohý F. A. nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX

v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode s motorovým vozidlom, ktoré ako vodič viedol
žalovaný 1/. Nie je sporné, že nebohý F. A. bol od 10.07.2021 manželom žalobkyne 1/ a otcom
žalobkyne 2/ nar.XX.XX.XXXX a bol synom žalobcov 3/ a 4/, ktorý s nimi už nežil v spoločnej domácnosti.
Za nesporné súd považuje tiež, že žalovaný 2/ bol v rozhodnom čase zmluvným poisťovateľom
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola nehoda spôsobená.

Nebohý mal v tele prítomnú látku THC. Žalobkyňa 1/ v dôsledku úmrtia manžela dňa 4.4.2022 vyhľadala
smútkové poradenstvo, žalovaný 1/ od 03/2022 do 04/2023 navštevoval psychologickú ambulanciu,
navštevoval po 12.3.2022 ambulanciu psychiatra. Žalobkyňa 1/ je poberateľkou vdovského a sirotského
dôchodku na žalobkyňu 2/. F. A. má brata. Žalovaný 1/ žalobkyni 1/ dňa 14.01. 2023 uhradil 5000,-eur
a dňa 19.4.2023 10000,- eur. F. A. mal jedného staršieho brata R..

15. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6T/49/2022-333 zo dňa 16.1.2023
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To/23/2023-366 zo dňa 7.6.2023, bol žalovaný
1/ uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 12.03.2022
žalovaný 1/ v obci J. K. J., časť H. I. viedol po predchádzajúcom požití alkoholu osobné motorové

vozidlo zn. AUDI A4 rýchlosťou najmenej 120 km/h, pričom v uvedenom úseku je maximálna dovolená
rýchlosť 70 km/h a plne sa nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, nejazdil
vosvojomjazdnompruhu,neprispôsobilrýchlosťjazdysvojimschopnostiam,vlastnostiamvozidla,stavu
a povahe vozovky a prešiel s vedeným vozidlom v mierne pravotočivej zákrute do protismernej časti
vozovky, kde v opačnom smere viedol osobné motorové vozidlo F. A., došlo k zrážke, v dôsledku ktorej

zrážky F. A. utrpel traumaticko-hemoragický šok pre poranenia viacerých životne dôležitých orgánov
a anatomických systémov, ktoré boli nezlučiteľné so životom a na mieste nehody im podľahol, pričom
žalovaný 1/ dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu vykonal bezprostredne po nehode dňa 12.03.2022
o 08:22 hod. s pozitívnym výsledkom 0,77 mg/l alkoholu v dychu a opakovanú dychovú skúšku dňa
12.03.2022 o 08:43 hod. s pozitívnym výsledkom 0,64 mg/l alkoholu v dychu, čím porušil ustanovenia

§ 4 odsek 1 písmeno c), odsek 2 písmeno d), § 9 odsek 1 a § 16 odsek 1, odsek 5 zákona č. 8/2009
Z.z., o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pričom nejde o doslovné znenie skutkovej vety
uvedenej v rozsudku, ale o uvedenie rozhodujúcich skutkových okolností. Dňa 16.1.2023 žalovaný 1/
na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu, ospravedlnil sa všetkým pozostalým.
16. V konaní bolo nesporné, že k osobnému motorovému vozidlu zn. AUDI A4 Avant, ev. č.: J. ku

dňu dopravnej nehody bolo uzavreté so žalovaným 2/ ako poisťovateľom povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla.
17. Súdni znalci H. N. S., O., H. P. J. v znaleckom posudku č. 22/2022 (zo súdnej pitvy neb.
F. A., nar. XX.X.XXXX), ktorý bol vypracovaný na účely uvedeného trestného konania a ktorý je
súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-51/VYS-BN-2022, konštatovali (na st. 10,11), že po vykonaní

taxikologických vyšetrení v organizme poškodeného F. A. bola zistená pozitivita na kanabinoidné
látky, jednalo sa o THC v hodnote 4ng/ml a THC-COOH v hodnote 73 ng/ml. Výška ich koncentrácie
poukazuje, nato, že neb. F. A. v čase rádovo hodín pred vedením osobného motorového vozidla požil
zakázanú psychotropnú látku, no z nízkej koncentrácie detekovaných látok vyplýva, že v čase vedenia
osobného motorového vozidla už ňou nebol ovplyvnený a jej účinok sa priamo nepodieľaj na ovplyvnení

schopnosti viesť osobné motorové vozidlo.
18. Znalec ad hoc z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia MUDr. RNDr. Jeja Čajdová,
PhD. v odbornom vyjadrení č. 18/2022), ktorý bol vypracovaný na účely uvedeného trestného konania
a ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-51/VYS-BN-2022, konštatoval (na st. 5) , žepostupmi bola v krvnej vzorke neb. F. A. nar. XX.X.XXXX dokázaná prítomnosť látky yaradenje do
skupiny psychotropných látok v zmysle zákona č. č. 139/1998 Z.z., a to THC.
19. Z odôvodnenia Rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 6T/49/2022-333 zo dňa

16.1.2023 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 23To/23/2023-366 zo dňa 7.6.2023
vyplýva, že žalovaný 1/ bol priestupkovo riešený za priestupok jeden krát dňa 10.02.2021 pre priestupok
na úseku cestnej premávky, pre prekročenie rýchlosti, za ktorý priestupok bol postihnutý pokutou 10 eur
a že nebol doteraz súdne trestaný. Podrobuje sa liečeniu zameranému na liečenie závislosti na užívaní
alkoholických nápojov v Centre duševného zdravia u H. G. a taktiež sa podrobuje psychologickému

poradenstvu u O. P. O.. Zo správy o probácii vyplýva, že obžalovaný od 07.07.2022 pracuje na základe
živnostenského oprávnenia vo firme SPPP Bánovce nad Bebravou – práca na vysokozdvižnom vozíku.
Taktiež z odôvodnenia tohto rozsudku súd zistil, že hoci obžalovaný výšku škody uznáva, túto chce
podľa svojich možností a schopností poškodenej uhradiť, poškodenú súd odkázal s celým uplatneným
nárokom na civilný proces, nakoľko podľa názoru súdu je pre správne ustálenie výšky škody, o ktorej
výške má súd t.č. dôvodné pochybnosti, potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje rámec

trestného konania.
20. Zo zápisnice na hlavnom pojednávaní dňa 16.1.2023 vyplýva, že žalovaný 1/ v postavení
obžalovaného na otázku aký je jeho postoj ku škode uviedol, že sa bude snažiť nahradiť škodu v čo
najväčšom množstve a rozsahu, ktorý uznáva. Z obsahu zápisnice vyplýva, že sa chce ospravedlniť
celej rodine a pozostalým aj všetkým ktorý spôsobil ujmu, mrzí ho to, nedokáže sa na nich pozrieť, hanbí

sa za to čo spravil.
21. Z výpovede žalobkyne 1/, listiny žalobkyňou označenej ako časť z denníka pozostalej manželky a Z
potvrdenia Centra pre rodinu Trenčín vyplýva, že žalobkyňa 1/ v čase od 4.4.2022 vyhľadala smútkové
poradenstvo, ktoré trvalo 2 až 3 mesiace, kedy jej smútková poradkyňa poradila aby si písala denník.
Z potvrdenia tiež vyplýva, že smútková poradkyňa sa jej snažila byť nápomocná v akceptácii straty,

v sedeniach ju podporovala k vyjadreniu a prežívaniu emócii a následne ventilácii, pomohla identifikovať
ich význam, adekvátne ich nasmerovať, pomôcť žiť bez manžela, podporovať jej schopnosť žiť ďalej
s podporou záverečného uvedomenia si, že smútenie je dlhodobý proces, neočakávaná udalosť ako
smrť manžela prináša do života nový aspekt, učiť sa rozvíjať zmysluplný život bez zosnulého, v čom
bola podporovaná a sprevádzaná.

22. Z daňového priznania za rok 2021 a z výpisu z Obchodného registra vedeného Okresným súdom
Trenčín vyplynulo, že nebohý bol od 03.02.2020 vedený ako spoločník a zároveň konateľ spoločnosti
TOM Group s.r.o. a následne odo dňa 17.1.2023 je vedená ako spoločníčka a konateľka uvedenej
spoločnosti žalobkyňa 1/ a v roku 2021 spoločnosti TOM Group s.r.o. vykazovala výnosy z hospodárskej
činnosti 29214,05 eur a náklady z hospodárskej činnosti 31063,31 eur.

23.VlekárskejspráveO.P.O.zodňa09.04.2024vyplýva,žežalovaný1/ vyhľadaljejambulanciu,počas
sedení opakovane vyjadroval pocit priam debaklovej situácie, nezvládal psychicky uniesť okolnosti
a všetko okolo toho súvisiace, hroziace suicidálne myslenie, uviedol užívanie antidepresív, prejavy
emočnej nestability, sociálno-fobické prejavy.

24. Z rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany, prostredníctvom súdneho komisára JUDr. Gabriela
Palugovej č.k. 1D/48/2024-84 zo dňa 6.12.2022 v dedičskej veci po poručiteľovi F. A. zomr. XX.X.XXXX
vyplýva, že došlo v tejto veci k schváleniu dohody o vypriadaní dedičstva, pričom bola určená všeobecná
hodnota majetku poručiteľa 105525,13 eur, výška dlhov 24273,15 eur, čistá hodnota dedičstva 81251,98
eur, pričom je zrejmé, že žalobkyňa 1/ z majetku poručiteľa nadobudla majetok v hodnote 13525,13 eur

a žalobkyňa 2/ majetok v hodnote 92000,- eur.
25. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 12.03.2022
(ďalej aj len „Občiansky zákonník“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

26. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
27. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
28. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
30. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu 01.09.2016 (ďalej aj len "zákon č. 381/2001 Z. z.“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej
zmluve.
31. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie, d) ušlého zisku.

32. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.
33. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.

Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
34. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
35. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

36. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
37. Podľa § 193 C.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

38. Právo na súkromie v rôznych poňatiach môže zahŕňať tak ochranu rodinného života, súkromie
obydlia, listové tajomstvo, ako aj ochranu cti, povesť človeka, či ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním údajov o osobe. Rešpektovanie súkromného života musí tiež obsahovať do určitej
miery právo zakladať a rozvíjať vzťahy s ostatnými ľuďmi. Podstatou rodinného života je oprávnenie
fyzickej osoby utvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy medzi členmi rodiny založené na silných citových

väzbách.
39. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci
ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému
zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom tretej osoby do
práva na súkromie, resp. práva rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu spôsobená taká

ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni naplno napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková ujma
postihujúca inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová
(emocionálna) ujma. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže utrpieť
citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu) s blízkou
osobou. (porovnaj Uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 265/2009 zo dňa 17.02.2011.)

40. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak
došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú
exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Zásah do emocionálnej sféry
fyzickej osoby, spôsobený protiprávny konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby,zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom úzkom vzťahu
k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity jeho osobnosti aj po jeho smrti (tzv. postmortálna

ochrana) je ich osobným záujmom; ide o najbližších príbuzných, a to manžela a deti, a ak ich niet, o
rodičov. (porovnaj Uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 265/2009 zo dňa 17.02.2011.)
41. V prejednávanom spore podľa súdu všetkým žalobcom svedčí aktívna vecná legitimácia, keďže
každému z týchto žalobcov nepochybne svedčí existencia kvalifikovaného (príbuzenského) vzťahu s
nebohým, keďže právo na súkromie a v rámci neho právo na rozvoj rodinných väzieb je jedným zo

základných osobnostných práv fyzickej osoby v zmysle ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Je teda
nespochybniteľné, že každá z nich prišla o možnosť naplno napĺňať svoje citové potreby stratou
nebohého ako manžela, ako otca alebo ako syna a že utrpela citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo
straty takejto jej blízkej osoby, ktorá ujma má charakter nemajetkovej ujmy a zakladá jej tak nárok na jej
náhradu, ktorej sa dožaduje v tomto sporovom konaní.
42. Pasívna vecná legitimácia v danom prípade svedčí obom žalovaným. V prípade žalovaného 1/

preto, nakoľko tento sa dopustil protiprávneho konania, ktoré je toho času osvedčené už právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. BN-6T/49/2022-333 zo dňa 16.1.2023,
ktorého následkom bolo to, že nebohý F. A. utrpel zranenia nezlučiteľné so životom, v dôsledku ktorých
zomrel, čím zanikol rodinnoprávny vzťah medzi ním a žalobcami. Pasívna legitimácia žalovaného 2/
zase vyplýva z § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a nadväzne na to v spojení s platnou
súdnoujudikatúrouvyššíchsúdnychautorít,atopredovšetkýmspoukazomnarozsudokSúdnehodvora
vo veci Haasová C-22/12, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 1/2016 zo
dňa 31.07.2017 zverejnený pod číslom R 61/2018 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 8/2018, ktorý je aj súladný s právnym názorom vysloveným Ústavným

súdom SR v jeho uznesení sp.zn. I.ÚS 474/2016 z 17.08.2016. Na označené rozhodnutia Súdneho
dvora, ústavného súdu ako aj najvyššieho súdu nadviazali ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, a to sp.
zn. 2 Cdo 33/2017, 2 Cdo 41/2018, 6 Cdo 143/2017, 6 Cdo 206/2017, 6 Cdo 80/2018, 8 Cdo 6/2018 a
8 Cdo 177/2018, 2 Cdo 235/2018 takže v súlade s judikátom najvyššieho súdu R 71/2018 definujúceho
pojem „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ je otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného

2/ jednoznačne vyriešená.
43. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, ktorej sa žalobcovia domáhajú svojou žalobou, táto by mala
vyjadrovať najmä náhradu za utrpené pocity frustrácie, šoku, stresu, smútku, straty zo spoločenstva s
milovanou osobou, a podobne. K vzniku nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej osoby môže dôjsť
vzhľadom na odlišnú povahu jednotlivých hodnôt osobnosti tvoriacich ich fyzickú a morálnu jednotu

rôznym spôsobom.
44. Aj k vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby však
musia byť splnené zákonné predpoklady, pričom týmto predpokladmi sú: 1. existencia zásahu, ktorý je
objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti
fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, 2. musí ísť o zásah neoprávnený, teda musí ísť o

porušenie právnej povinnosti resp. protiprávny úkon spočívajúci v konaní tretej osoby zodpovednej za
narušenie osobnostných práv žalobcov a 3. musí byť daná príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými
predpokladmi, teda medzi ujmou a protiprávnym konaním. (porovnaj Občiansky zákonník I, § 1-450,
Komentár, Praha : C.H.Beck, 2015 , str. 83, ale aj napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo
265/2009 zo dňa 17.02.2011 ).

45. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t.j. úkon je v rozpore s objektívnym
právom. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako
fyzická (právnická) osoba skutočne konala ( prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby
splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou normou. (porovnaj Občiansky
zákonník . 1. Veľký komentár , Bratislava : Eurokódex 2011, str. 1042).

46. Vzhľadom na citované ust. § 193 C.s.p, je preto zrejmé, že súd v tomto konaní je viazaný rozsudkom
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (toho času Okresný súd Prievidza) č.k. BN-6T/49/2022-333
zo dňa 16.1.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23To/23/2023 zo dňa
07.06.2023, a na ich základe je teda viazaný tým, že žalovaný 1/ sa dopustil protiprávneho konania, a
síce prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2, písm. a), odsek 4 Trestného zákona s použitím § 138

písm. h) Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe ako vyplýva z tohto rozsudku. Skúmanie
tohto protiprávneho konania žalovaného 1/ zo strany súdu v tomto prebiehajúcom sporovom konaní
nebolo možné a jeho prípadne posúdenie inak než to učinil trestný súd ani neprichádza v úvahu. Jeteda možné konštatovať, že prvý predpoklad zodpovednosti za škodu (za nemajetkovú ujmu) a síce
protiprávne konanie žalovaného 1/ v tomto konaní bol preukázaný.
47. Ďalším zo zákonných predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom

do osobnosti fyzickej osoby je existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú
ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej
integrite. Tento zásah má pritom vyvolať závažnú ujmu. Za závažnú ujmu je treba považovať ujmu, ktorú
fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie
alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne

pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej
istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a podobne) vnímala aj každá iná fyzická osoba. To
že úmrtie nebohého, ktorý bol manželom žalobkyne 1/, otcom žalobkyne 2/ a synom žalobcov v 3. a
4. rade, predstavuje z objektívneho hľadiska závažnú ujmu na súkromnom živote týchto osôb je podľa
súdu nepochybné. Z objektívneho hľadiska možno konštatovať, že v prípade usmrtenia blízkej osoby
dochádza vždy k zásahu do práva na súkromie. Žalobcovia preto, podľa názoru súdu, nemali z hľadiska

posudzovania danosti základu nároku povinnosť osobitne existenciu vzájomných citových väzieb medzi
nimi a nebohým preukazovať.
48. Rovnako tak bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi oboma uvedenými predpokladmi, teda
medzi vyššie uvedenou ujmou a protiprávnym konaním, keďže to vyplynulo priamo z právoplatného
odsudzujúceho rozsudku súdu sp.zn. BN-6T/49/2022 zo dňa 16.1.2023.

49. Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, určenie výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch súdom neustanovuje zákon žiadne medze. Pre určenie tejto výšky
náhrady nemajetkovej ujmy však § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka zakotvuje taxatívne dve kritéria:
závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (čím závažnejšia je čo do svojej intenzity i svojho trvania, tým

vyššia by mala byť aj čiastka peňažného zadosťučinenia) a ďalej veľmi široko chápané okolnosti, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo (pričom vždy musia byť zisťované
okolnosti nielen na strane pôvodcu zásahu, ale aj na strane postihnutej osoby, konkrétne, napríklad,
aký je podiel samotnej postihnutej osoby na priebehu činnosti pôvodcu vyusťujúcej do neoprávneného
zásahu). Druhé kritérium (okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo), je stanovené zámerne veľmi

všeobecne tým, že by malo byť uplatnené vo vzťahu ako k postihnutej fyzickej osobe, tak k osobe, ktorá
neoprávnený zásah spôsobila (napr. či išlo na strane pôvodcu neoprávneného zásahu len o určitú ľahkú
nedbanlivosť alebo naopak o úmysel). Tým je sledovaný cieľ, aby pri určení konkrétnej výšky peňažného
zadosťučinenia bolo možné v rámci voľnej úvahy súdu, ktorá práve na tomto mieste dostáva veľký
priestor, a v súlade s princípom spravodlivosti pružne prihliadnuť na najrôznejšie momenty, za ktorých k

neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Súd musí pritom však vychádzať vždy z čo
najúplnejšieho skutkového stavu a opierať sa o preskúmateľné konkrétne hľadiská. Maximálna čiastka
peňažného zadosťučinenia, ktorú môže súd priznať je ohraničená výškou požadovaného peňažného
zadosťučinenia, ktorá musí byť zrejmá zo žalobného návrhu. Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v
dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre

určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj
u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila. (R 29/2001, resp. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. apríla 1998, sp.zn.1Cdo 89/1997).
50. K otázke prípadného poskytnutia inej satisfakcie ako náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd

uvádza, že žalobcom bola poskytnutá satisfakcia aj tým, že žalovaný 1/ bol postihnutý v trestnom
konaní,odňatímslobodyanahlavnompojednávaníprejavilúprimnúľútosťasapozostalýmospravedlnil.
Vzhľadom na závažnosť zásahu do osobnostných práv žalobcov je však takáto satisfakcia, klasifikovaná
ako morálna satisfakcia, nepostačujúca, keď odstránenie následkov zásahu a obnovenie pôvodného
stavu je z dôvodu fatálnosti následkov nemožné.

51. Pokiaľ ide o samotnú výšku náhrady za túto nemajetkovú ujmu, tu súd vykonaním dokazovaním a
následným hodnotením jednotlivých dôkazov dospel k týmto záverom.

52. V danom prípade bol žalovaný 1/ uznaný za vinného z prečinu usmrtenia F. A. podľa § 149 ods.
1, ods. 2, písm. a), odsek 4 Trestného zákona s použitím § 138 písm. h) Trestného zákona, keď

ako vodič spôsobil z nedbanlivosti dopravnú nehodu, následkom ktorej manžel žalobkyne 1/, otec
žalobkyne 2/a tiež syn žalobcov 3/ a 4/ zahynul a tým bola preukázaná zodpovednosť žalovaného 1/ za
neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti žalobcov. Uvedená zodpovednosť žalovaného 1/ je
objektívnou zodpovednosťou, t.j. zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie. Z hľadiska posudzovaniazávažnosti vzniknutej ujmy súd vzal na zreteľ príbuzenský vzťah žalobcov ako najbližších rodinných
príslušníkov nebohého, u ktorých bola prítomnosť najintenzívnejších interpersonálnych väzieb na
výsostne emocionálnom základe vykonaným dokazovaním nespochybniteľná. Aj keď nepopierateľne pri

určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú výšku určuje súd podľa závažnosti ujmy
a podľa okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, je správanie samej dotknutej osoby-nebohého
pri neoprávnenom zásahu právne významné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
októbra 2010 sp. zn. 1 Cdo 77/2009). V prejednávanom prípade skutočnosť, že nebohý v čase nehody
mal prítomnosť THC v nízkej hladine, súd nepovažoval za skutočnosť, ktorá by mala mať zásadný

vplyv na posúdenie samotnej výšky nemajetkovej ujmy, nakoľko ako vyplynulo záverov znaleckých
posudkov vyhotovených v uvedenom trestnom konaní jedinou príčinou predmetnej dopravnej nehody
bola nesprávna technika jazdy žalovaného 1/ a z nízkej koncentrácie detekovaných látok vyplýva, že
v čase vedenia osobného motorového vozidla už ňou nebol F. A. ovplyvnený a jej účinok sa priamo
nepodieľaj na ovplyvnení schopnosti viesť osobné motorové vozidlo.
53. Na druhej strane súd nemôže neprihliadnuť ani na tie okolnosti, že u žalovaného 1/ išlo o zavinenie

nedbanlivostné, kedy bol žalovaný 1/ pod vplyvom alkoholických nápojov, ktorá skutočnosť vylučuje
jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo, túto činnosť vykonával, počas vedenia motorového vozidla
sa dostatočne nevenoval vedeniu motorového vozidla, neprispôsobil rýchlosť vozidla svojim aktuálnym
schopnostiam, stavu a povahe vozovky, nerešpektoval dopravné predpisy a svojim motorovým vozidlom
vošiel do jazdného pruhu protiidúceho motorového vozidla, s týmto sa zrazil a tak usmrtil manžela

žalobkyne1/, otca žalobkyne 2/ a syna žalobcov 3/ a 4/.
54. Hoci aktuálna súdna prax i právna teória považujú za náležité občianskoprávne sankcie za zásah do
osobnosti fyzickej osoby (spočívajúci napr. aj v usmrtení blízkej osoby pri dopravnej nehode), priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, zatiaľ neboli dostatočne jasne ustálené ani (aspoň) základné
medze, v rámci ktorých by sa mala pohybovať výška tejto peňažnej náhrady. Z publikovaných a

následne spracovaných súdnych rozhodnutí (Šorl. R.: Náhrada nemajetkovej ujmy (bolestné za smútok)
pozostalého príbuzného. Stav a východiská. Bulletin slovenskej advokácie 9/2017, s. 12 - 14), ako
aj rozhodnutí, na ktoré v rámci procesného útoku a procesnej obrany upriamili pozornosť obe strany
konania,bolozistené,ženielenztýchto,aleanizostatnýchsúdnychrozhodnutínemožnovyvodiťžiaden
objektivizovateľnýtrendtoho,akábymalabyťvýškanáhradynemajetkovejujmy,keďže prirodzeneideo

vec, ktorej podstata nie je transparentná a ktorá vychádza z dlho morálne a právne odmietaného názoru,
že smútok z úmrtia príbuzného možno vyjadriť v peniazoch. A preto sa súd zisťoval či sa najvyššie
súdne autority vo svojej rozhodovacej činnosti doteraz vyjadrili k náhradám za útrapy, smútok z úmrtia
príbuzného.
55. Súd v tejto súvislosti uvádza, že Krajský súd Žilina vo svojom rozsudku sp.zn. 7Co/578/2014 zo

dňa 09.09.2015 za základ svojich úvah vzal verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“)
v prípade Kontrová proti Slovenskej republike. V predmetnom rozhodnutí ESĽP priznal sťažovateľke
nemajetkovú ujmu v sume 25000,- eur pričom neoprávneným zásahom do osobnostných práv matky
bolo zasiahnuté usmrtením jej oboch maloletých detí (vo veku 5 a 1 rok). Uvedený krajský súd
zvolil dotknuté rozhodnutie za východisko aj z toho titulu, že v kategóriách nemajetkovej ujmy v

rodinných, emocionálnych vzťahoch je prakticky nedosiahnuteľné bližšie vymedzenie všeobecnejších
kritérií. Takmer každá (aj maximálne) racionálna a logická úvaha totiž môže byť interpretovaná rozlične,
možno až protichodne, resp. opačne. Napríklad nedá sa nič namietať proti konštatovaniu, že hodnota
usporiadaného rodinného života, resp. hodnota žiaľu, smútku a bolesti pri narušení rodinných vzťahov
úmrtím/usmrtením blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch. Uvedené konštatovanie však automaticky

neznamená, že súvisiaca výška náhrady za nemajetkovú ujmu je prakticky z hľadiska hornej hranice
neobmedzená. Rovnako možno z daného konštatovania dedukovať, že nevyčísliteľnosť vedie k záveru
o „nulovom“ základnom východisku. (porovnaj rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 7Co/578/2014
zo dňa 09.09.2015). Uvedený krajský súd neskôr toto rozhodnutie ESĽP ako určujúce kritérium pre
stanovovanievýškynemajetkovejujmyaplikovalajvďalšíchsvojichrozhodnutiachnapr.rozsudoksp.zn.

7Co/61/2018 zo dňa 23.05.2018, pričom sa objavuje aj v rozhodnutiach iných (odvolacích) súdov, napr.
rozsudok Krajského súdu Trnava sp.zn. 24Co/479/2012 zo dňa 13.11.2013.
56. Podľa článku 2 ods. 2 Základných princípov C.s.p., právna istota je stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Zároveň podľa článku 3 ods.
1 Základných princípov C.s.p., Každé ustanovenie tohto zákona je a ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
57. V oblasti explikovaných ako „najvyššie súdne autority“ je potrebné článok 2 vykladať vo funkčnej

jednote s článkom 3. V tomto zmysle je jednoznačné, že za najvyššie súdne autority možno sémanticky
dosadiť okrem iného aj Európsky súd pre ľudské práva. (porovnaj Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha:C.H.Beck, 2016, str. 32). Z tohto pohľadu je preto možné uvedený rozsudok ESĽP vo veci
Kontrová proti Slovenskej republike zo dňa 31.05.2007 považovať za rozhodnutie najvyššej súdnej
autority, z ktorého je možné vychádzať pri určovaní výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy pre

pozostalých v dôsledku usmrtenia ich blízkeho rodinného príslušníka. Uvedeným rozhodnutím ESĽP
bola priznaná v roku 2007 nemajetková ujma vo výške 25000,- eur za smrť dvoch maloletých deti, kedy
k uvedenej tragédii došlo ešte v decembri 2002. Išlo pritom o zásah spočívajúci v absolútnom rozvrátení
a deštrukcii rodinného života, nakoľko došlo k súčasnému usmrteniu oboch (jediných) detí. Použitím
hraničného zjednodušenia možno konštatovať, že vo vzťahu k jednému dieťaťu by sa jednalo o čiastku
12500,- eur. Podľa v tom čase platného a účinného zákona č. 90/1996 Z.z. o minimálnej mzde v spojení s

nariadením vlády č. 514/2002 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy bola výška minimálnej
mzdy pre rok 2002 stanovená sumou vtedajších 5570 Sk za mesiac, čo v prepočte na menu EURO
príslušným konverzným kurzom ( t.j. 1,--EURO = 30,126 SK), predstavovalo sumu 184,89 EUR. To
znamená , že priznaná vyššie uvedená suma nemajetkovej ujmy za smrť predstavovala 67,60 násobok
sumy minimálnej mzdy platnej v čase, kedy došlo k zásahu do rodinného života poškodenej, teda v

roku 2002 ( k tragédii došlo v decembri 2002). Súd tento prepočet na násobok minimálnej mzdy zvolil aj
z toho dôvodu, že minimálna mzda je určujúcim kritériom pre výpočet náhrady nemajetkovej ujmy pre
pozostalých aj na základe zákona č. 274/2017 Z.z., o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, účinného od 01.01.2018 ( ďalej len ako „ zák č. 274/2017 Z.z.“).V tejto súvislosti
dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že aj v čase, kedy vyššie uvádzané súdy na stanovovanie výšky

náhrady nemajetkovej ujmy vychádzali zo spomínaného rozhodnutia ESĽP, bol platný a účinný zákon
č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, napriek tomu však tieto
súdy z tohto zákona nevychádzali.
58. V čase spáchania prečinu usmrtenia, vo vzťahu ku ktorému sa rozhoduje o nároku na nemajetkovú
ujmu v tomto sporom konaní, teda v roku 2022 (k dopravnej nehode došlo 12.03.2022) bola výška

minimálnej mzdy v hrubom podľa Nariadenia vlády č. 278/2017 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma
minimálnej mzdy na rok 2022, stanovená na sumu 646,- eur mesačne. Pri zohľadnení 67,6 násobku
vyplývajúceho z rozsudku ESĽP vo veci Kontrová proti Slovenskej republike, by teda výška priznanej
sumy nemajetkovej ujmy mala predstavovať sumu v číselnom vyjadrení 43669,60 eur.
59. Ide o sumu, v premietnutí na danú konkrétnu situáciu posudzovanú ESĽP ktorá sa týkala usmrtenia

maloletých detí veľmi nízkeho veku (1 a 5 rokov), ku ktorému došlo v dôsledku úmyselného trestného
činu, kedy došlo k pretrhnutiu najintenzívnejšieho rodinného vzťahu, a síce vzťahu matky k maloletému
dieťaťu úplne odkázanému na ňu, pričom týmto atakom dotyčná matka teda prišla, prakticky o celý svoj
rodinný život. Súd preto sa snažil porovnávať tieto aspekty so situáciou v danom sporovom prípade.
Pri rozhodnutí o výške náhrady nemajetkovej ujmy pre každého zo žalobcov vzal do úvahy skutočnosť,

že žalobcovia a nebohý mali medzi sebou vytvorené silné rodinné väzby. Ale v prípade žalobcov 3/ a
4/ jeho strata je zmiernená tým, že žalobcovia 3/ a 4/ v čase smrti nebohého nežili s týmto v spoločnej
domácnosti a nebolo preukázané, že by s ním v tejto žili dlhší čas pred jeho smrťou, dlhodobo sa nebohý
pracovne zdržiaval v zahraničí, po uzatvorení manželstva žil s rodičmi svoje manželky (žalobkyňa 1/)
a žalobcovia 3/ a 4/ svojho syna, nebohého nežiadali aby po uzatvorení manželstva so žalobkyňou 1/

žil s nimi. Pokiaľ ide o žalobkyňu 1/ je zase potrebné podotknúť, že mala určite najintenzívnejší vzťah s
nebohým a to práve v čase smrti manžela ich manželský vzťah, z ktorého sa im 3 mesiace pre nehodou
narodila maloletá žalobkyňa 2/.
60. I keď smrť nebohého bola zaiste výrazným zásahom do rodinného spoločenstva žalobcov ako
najbližších pokrvných príbuzných nebohého, v ich vzájomnom vzťahu v konečnom dôsledku nenastala

situácia, že by v dôsledku tragickej smrti nebohého každý z týchto žalobcov zostal úplne sám. Sami
vo svojich výpovediach vypovedali o zomknutosti rodiny o ich vzájomnej podpore. V konaní nebolo
preukázané, že smrť nebohého mala výrazne nepriaznivé následky na zdravotný stav žalobcov, títo
nevyhľadali odbornú pomoc psychológa, či psychiatra a neboli hospitalizovaní, nebrali lieky. Súdu sa
žalobcovia 3/ a 4/, rodičia nebohého prezentovali ako silné osobnosti, ktoré takúto pomoc nepotrebovali.

V prípade žalobkyne 1/ táto síce poukazovala na to, že sa jej takejto pomoci dostalo zo strany smútkovej
poradkyne, ktorú navštevovala cca 3 mesiace, na doporučenie ktorej si svoj smútok, žiaľ hnev a ostatné
emócie vyjadrovala prostredníctvom denníka, i zo strany priateľa svojho nebohého manžela, s ktorým sa
často zhovárala o svojom manželovi, s ktorým sa neskôr aj zblížili, toho času tvoria pár a je medzi nimivzťah,zktoréhosa imvroku2025narodilodieťa,čopreukazuježeodbornápomoczostranypsychológa
alebo psychiatra nebola pre žalobkyňu 1/ nevyhnutná a potrebná. Medzi žalobkyňou 1/ a zosnulým
manželom bol dobrý manželský vzťah založený na vzájomnej náklonnosti, láske, spoločnom vedení

rodinného života, spoločnej budúcnosti bez zásadných morálnych a kultúrnych rozdielov v hodnotách,
prioritách a životných zásadách, bez konfliktov. Zosnulý manžel žalobkyne 1/ zastával rolu živiteľa
a prirodzenej autority v rodine, staral sa o mal. žalobkyňu 2/ od je narodenia, trávil s ňou čas, a tak aby
si od je narodenia budoval vzájomný vzťah rodič, otec –dieťa, ktorý si žalobkyňa 2/ už vzájomne nebude
môcť budovať. Pokiaľ sa jedná o odkázanosť žalobcov 3/ a 4/ na opateru od nebohého zomrelého syna,

súd sa stotožnil s názorom žalovaných, že uvádzaná očakávanosť, že sa práve nebohý o nich postará je
irelevantná, nakoľko takúto povinnosti majú všetky deti, teda ich starší syn, pretože nemá taký vek, ktorý
by mu v tom bránil a žalobcovia 3/ a 4/ nie sú ešte v takom veku, že by boli na pomoc detí odkázaní,
obidvaja sú stále pracovne činní.
61. Za takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie je namieste poskytnutie nemajetkovej
ujmy žalobkyniam 1/ a 2/ vo výške tak, ako to požadujú, nakoľko nebol preukázaný mimoriadne masívny

zásah do ich osobnostných práv, neboli preukázané mimoriadne zvýšené nepriaznivé následky smrti
nebohého na žalobkyne, a preto za primeranú v prípade žalobkýň 1/ a 2/ považuje sumu 45000,-
eur (v prípade žalobkyne 1/ s prihliadnutím na okolnosť, že suma 10000,- eur jej už žalovaným 1/
bola uhradená), prihliadajúc na zásady a princípy priznanej sumy nemajetkovej ujmy vyplývajúceho z
rozsudku ESĽP vo veci A. proti Slovenskej republike.

62. V prípade žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy súd vzal na zreteľ, že na rozdiel od prípadu, o
ktorom rozhodoval ESĽP vo veci A. proti Slovenskej republike a kde obeťami boli maloleté deti, v
danom sporovom prípade nebohý bol dospelý a preto v prípade žalobcov 3/ a 4/ ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za stratu plnoletého, osamostatneného syna bez potreby (odkázanosti) na jeho
starostlivosť určil sumu 5000,- eur. Z ich výsluchu mal súd za preukázané, že neboli v hmotnej závislosti

na zomrelom synovi. Žalobcovia 3/ a 4/ si náklady a výdavky na ich život znášali samostatne, mimo
finančnej výpomoci od nebohého, pomoc, ktorú im nebohý syn počas života poskytoval spočívala
väčšinou vo fyzickej pomoci s prácami v domácnosti.
63. Súd zároveň prihliadal aj na skutočnosť, že žalovaný 1/ viedol pred predmetnou dopravnou nehodou
riadny život, pričom tragická nehoda zasiahla aj do jeho života, bol nútený vyhľadať odbornú pomoc.

Zároveň však pri určení tejto výšky nemajetkovej ujmy pri každom prihliadol aj na okolnosti, za ktorých
k dopravnej nehode prišlo. Predovšetkým, tak ako už vyššie uviedol, jedinou príčinou predmetnej
dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalovaného 1/. Žalovaný 1/ sa uvedeného skutku
dopustil z nedbanlivosti, a nejednalo sa teda o úmyselný trestný čin (na rozdiel rozsudku ESĽP vo veci A.
proti Slovenskej republike), bolo však preukázané, že uvedený čin spáchal v stave kedy bol pod vplyvom

alkoholických nápojov, ktorá skutočnosť vylučuje jeho spôsobilosť viesť motorové vozidlo, túto činnosť
vykonával, počas vedenia motorového vozidla sa dostatočne nevenoval vedeniu motorového vozidla,
neprispôsobil rýchlosť vozidla svojim aktuálnym schopnostiam, stavu a povahe vozovky, nerešpektoval
dopravné predpisy a svojim motorovým vozidlom vošiel do jazdného pruhu protiidúceho motorového
vozidla, s týmto sa zrazil.

64. Aj keď v prípade žalobkýň 1/ a 2/ súd pri určovaní výšky náhrady poukázal na ich odkázanosti od
neboho manžela a otca, obom žalobkyniam priznal sumu v rovnakej výške a to aj napriek, že žalobkyňa
2/ je maloletou osobou, ktorej možnosti vzhľadom na jej vek si zabezpečiť v najbližšej dobe príjem
sú toho času obmedzené, prihliadal však na výsledky dedičského konania, v ktorom mal. žalobkyňa
2/ nadobudla majetok, ktorý síce pokrýva dlhy po svojom nebohom otcovi ale žalobkyňa 2/ disponuje

i majetkom (dedičstvom), ktorý by prípadne mohla použiť na pokrytie svojich opodstatnených potrieb.
65. Takto súdom určená výška náhrady spĺňa aj požiadavku proporcionality zásahu vzniknutej ujmy v
osobnostných právach žalobcov. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy súd na základe vyššie uvedených
hľadísk po zohľadnení všetkých okolností prípadu považuje za adekvátnu. Primárne súd pri voľnej úvahe
vychádzal z individuálnych okolností prípadu a stretu práv žalujúcej a žalovanej strany, keďže priznané

finančné plnenie by nemalo mať pre žalovanú stranu likvidačný charakter. Výška náhrady nemajetkovej
ujmy zosobňuje hodnotu práva nemateriálnej povahy, týkajúceho sa osobnej integrity človeka, vrátane
ľudskej dôstojnosti. Uvedenú voľnú úvahu je potrebné vnímať práve v kontexte ekvivalencie finančného
plnenia vo vzťahu k aktuálnym cenovým reláciám. Spravodlivá voľná úvaha je výsledkom spravodlivého
riešenia kolízie práv strán sporu tak, aby žalobcovia priznanú požadovanú náhradu mohli oprávnene

vnímaťakozadosťučinenie.Nie jevšakuvedenouúvahou,vrámciktorejsaznížiuplatnenánáhradapod
adekvátnu výšku náhrady nemajetkovej ujmy, predstavujúcu dôstojné a zadosť učiňujúce odškodnenie.
66. Medzi všeobecné právne zásady, ktoré sa v európskej právnej kultúre bezo zvyšku uplatňujú
patri i zásada, princíp proporcionality a že porušením pravidla proporcionality môže tiež dôjsť kzásahu do ústavou garantovaných práv a to práva na súdnu ochranu. Vzhľadom na uvedené súd
korigoval žalobcami uplatnenú výšku a určil uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s princípom
proporcionality. Bolo potrebné prihliadať na skutočnosť, že došlo ku kumulovaniu nárokov viacerých

najbližších príbuzných, so zachovaním princípu primeranosti. V prevyšujúcej časti bola preto žaloba
žalobcov zamietnutá. Taktiež súd nepovažoval za rozhodné pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v súlade s princípom proporcionality zohľadňovať stanovisko, postoj žalovaného 1/ v trestnom
konaní, pretože v tomto trestnom konaní po vypočutí žalovaného 1/ nadobudol súd dôvodné pochybnosti
o výške škody a prezentoval potrebu vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahovalo rámec trestného

konania a poškodenú odkázal na civilný proces. Náhrada nemajetkovej ujmy ešte nižšou sumou by
prichádzala do úvahy pri zohľadnení kvalifikovaného spoluzavinenia poškodeného, k čomu nedošlo,
ako aj v prípade inej intenzity a rozsahu zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcov, pri zohľadnení
okolnostiach osobitného zreteľa (ktorú inú intenzitu súd však vykonaným dokazovaním nezistil). Súd
taktiež dospel k názoru, že priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovaným nemá likvidačný
charakter a napĺňa princíp proporcionality ako súčasť práva na súdnu ochranu. Nestotožnil sa s obranou

žalovaného 1/ že uloženie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcom (žalovaný žiadal žalobu žalobcov
v celom rozsahu zamietnuť) by bolo pre žalovaného 1/ likvidačné resp. že by išlo fakticky o ďalší trest.
Je zrejmé, že žalovaný 1/ je v produktívnom veku, preukázateľne bez vyživovacích povinností a už
počas trestného konania, kedy už nedisponoval oprávnením viesť motorové vozidlá, už navštevoval
psychologickú a psychiatrickú ambulanciu sa vzhľadom na svoje možnosti a pri súčasnom vykonávaní

probačného dohľadu sa zapojil do pracovného procesu, čím mal súd preukázané že i v prípade
vykonania trestu odňatia slobody je u žalovaného 1/ predpoklad že sa riadne zamestná, a to i skôr, ak
by bude vyhovené jeho žiadosti o upustenie zvyšku trestu odňatia slobody, čim by sa žalovanému 1/
naskytla i možnosť svoju povinnosť v súdom určenej výške si splniť napr. formou poskytnutia úveru. Na
záver súd konštatuje, že samotnú výšku žalobcami uplatneného nároku súd posudzoval aj so zreteľom

na skutočnosť, že náhrada nemajetkovej ujmy nemá mať z ekonomického hľadiska pre žalovaného 1/
likvidačné následky a skutočnosť, že v prípade, ak bude náhrada vyplatená žalobcom práve žalovaným
2/ a tento si bude prípadne následne náhradu regresne vymáhať od žalovaného1/, nie je pri posudzovaní
výšky náhrady nemajetkovej ujmy pre súd rozhodná.
67. Súd teda v konečnom dôsledku žalobe žalobcov 1/ až 4/ čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného

1/ a žalovaného 2/ k povinnosti zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 35000,- eur, žalobkyni 2/ sumu 45000,-
eur, a žalobcom 3/ a 4/ každému z nich sumu 5000,- eur s tým, že plnením jedného z nich zaniká v
rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcov 1/ až 4/
ako nedôvodnú zamietol.
68. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd

môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť
žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s ohľadom na
výšku uloženej povinnosti.
69. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
70. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
71. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1
C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu. Žalobcovia 1/ až 4/ boli plne procesne úspešní, nakoľko mali

úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška priznaného plnenia závisela výlučne od
úvahy súdu, ktorú žalobcovia nemohli nijako predvídať. Preto majú žalobcovia 1/ až 4/ voči neúspešným
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd zároveň poukazuje na § 10
ods. 8 zákona č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ k povinnosti nahradiť žalobcom 1/ až 4/ trovy

konania v celom rozsahu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého
plnenia povinnosť druhého žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na
Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.

V Bánovciach nad Bebravou, dňa 7. mája 2025
JUDr. Monika Sitáriková

sudkyňa
Kanc.: opíš a doruč na VvR resp. do 3 dní

PZ žalobcov 1/ - 4/
PZ žalovaného 1/

PZ žalovaného 2/
Kal. na právoplatnosť

V BnB, 07.05.2025