Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200009
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1724200009.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť,
a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners,
s.r.o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovaným: 1/ V. Š., I..
X.X.XXXX, E. XX/XX, X. Y., 2/ W. W., I.. XX.X.XXXX, E. XX/XX, X. Y., 3/ X. L., I.. X.X.XXXX, E. XX/

XX, X. Y.,
o zaplatenie 321,39 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok č. k. 49Csp/1/2024-88, zo dňa 13.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/ až 3/ nepriznal nárok na
náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia
istinyvovýške321,39euraspoluspríslušenstvom,natomskutkovomzáklade,žežalovanísúvlastníkmi
nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva
č. XXX, katastrálne územie I. N., ktorú žalobca eviduje ako odberné miesto
č. OM00110208 na adrese E. XX/XX, X. Y., do ktorej dodával pitnú vodu bez zmluvy. Za dodanú službu

vystavil žalovaným faktúry v úhrnnej výške 321,90 eura, ktoré neuhradili v lehote ich splatnosti a ani
po jej márnom uplynutí.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.) súd prvej inštancie
vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie: I. N., obec: X. Y., parcela č. XXX/X, a to každý v

1/3. Žalobca si uplatnil od žalovaných ako podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti nárok
na zaplatenie náhrady škody za dodávku pitnej vody do odberného miesta označeného č. OM00110208
na adrese E. XX/XX, X. Y., kde žalobca dodával pitnú vodu bez uzavretej zmluvy. Celkový nedoplatok
si uplatnil vo výške 321,39 eura.

3. Z predložených faktúr vyplynulo, že žalobca si účtoval za dodané služby sumu vo výške 321,39 eura

(faktúra č. 4234191559 zo dňa 3.4.2023 vystavená žalovanej 3/ ku dňu 3.4.2023 na sumu 2.115,83
eura, faktúra č. 4234191549 vystavená dňa 3.4.2023 na sumu 44,33 eura so splatnosťou dňa 17.4.2023,
faktúra č. 4234247737 vystavená žalovanej 3/ na sumu 1.121,57 eura, faktúra č. 4234247737 vystavená
žalovanej 3/ na sumu 44,33 eura so splatnosťou dňa 22.5.2023, faktúra č. 4234303068 vystavená
žalovanej 3/ dňa 3.6.2023 na sumu 44,33 eura splatná dňa 21.6.2023, faktúra č. 4234356347 vystavená
žalovanej 3/ na sumu 1220,23 eura, faktúra č. 4232356347 vystavená žalovanej 3/ na suma 44,33 eura,

faktúra č. 4234409134 vystavená žalovanej 3/ na sumu 44,33 eura, splatná dňa 21.8.2023, faktúra
č. 42231183288 vystavená žalovanej 3/ dňa 13.9.2023 na sumu 99,74 eura, splatná dňa 2.10.2023).Faktúrou č. 4234191549 vystavenou dňa 3.4.2023 na sumu 44,33 eura, splatnou dňa 17.4.2023 účtoval
žalobca žalovanej 3/ za obdobie 4.3.2023 do 3.4.2023 stočné v objeme 37 m3. Faktúrou č. 4234247737
vystavenou dňa 3.5.2023 na sumu 44,33 eura, splatnou dňa 22.5.2023 účtoval žalobca žalovanej 3/

za obdobie 4.4.2023 do 3.5.2023 stočné v objeme 37 m3. Faktúrou č. 4234303068 vystavenou dňa
3.6.2023 na sumu 44,33 eura, splatnou dňa 21.6.2023 účtoval žalobca žalovanej 3/ za obdobie 4.5.2023
do 3.6.2023 stočné v objeme 37 m3. Faktúrou č. 4234356347 vystavenou dňa 3.7.2023 na sumu 44,33
eura, splatnou dňa 21.7.2023 účtoval žalobca žalovanej 3/ za obdobie 4.6.2023 do 3.7.2023 stočné
v objeme 37 m3. Faktúrou č. 4234409134 vystavenou dňa 3.8.2023 na sumu 44,33 eura, splatnou

dňa 21.8.2023 účtoval žalobca žalovanej 3/ za obdobie 4.7.2023 do 3.8.2023 stočné v objeme 37 m3.
Faktúrou č. 4234356347 vystavenou dňa 3.7.2023 na sumu 44,33 eura, splatnou dňa 21.7.2023 účtoval
žalobca žalovanej 3/ za obdobie 4.6.2023 do 3.7.2023 stočné v objeme 37 m3. Vyúčtovacou faktúrou
č. 4231183288 vystavenou dňa 3.7.2023 na sumu 99,74 eura, splatnou dňa 2.10.2023 účtoval žalobca
žalovanej 3/ za obdobie 4.9.2022 do 3.9.2023 stočné v objeme 455 m3 za obdobie od 4.9.2022 do
3.9.2023.

4. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu aby predložil dôkaz preukazujúcu odber pitnej vody na danom
mieste, k čomu žalobca uviedol, že odberné miesto č. OM00110208 je paušálnym odberným miestom,
kde sa fakturuje spotreba vody podľa smerných čísel a poukázal na § 28 ods. 3, ods. 8 zákona č.
442/2002 Z. z.. Na preukázanie potvrdeného neoprávneného odoberania vody z verejného vodovodu

predložil faktúry, z ktorých obsahu vyplýva, že žalobca nimi fakturuje stočné.

5. Mal za nesporné, že žalovaní sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č.
XXX, katastrálne územie I. N. a žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia faktúr vystavenej iba
žalovanej 3/, ktorej predmetom bolo stočné v celkovej výške 221,65 eura a vyúčtovacia faktúra vo výške

99,74 eura vystavená za stočné. Žalobca tvrdil, že dodával do predmetnej nehnuteľnosti pitnú vodu bez
toho, aby mal so žalovanými uzavretú zmluvu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na § 28
ods. 9 zákona č. 442/2002
Z. z. podľa, ktorého právo na stočné vzniká pripojením pozemku alebo stavby na verejnú kanalizáciu
kanalizačnou prípojkou a uzatvorením zmluvy o odvádzaní odpadových vôd.

Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že právo na stočné vzniká kumulatívnym splnením dvoch
podmienok a to pripojením pozemku alebo stavby na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou a
uzatvorením zmluvy o odvádzaní odpadových vôd, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že
na predmetnom odbernom mieste došlo k neoprávnenému vypúšťaniu odpadových vôd na základe čoho
si podanou žalobou uplatnil stočné. Zároveň nebolo v konaní preukázané, či je predmetná nehnuteľnosť

obývaná a napojená na verejný vodovod.

6. Súd prvej inštancie považoval argumentáciu a listinné dôkazy žalobcu za nedostatočné a
nepreukázané, nakoľko z predložených faktúr nie je zrejmé v akom objeme mala byť do danej
nehnuteľnosti dodávaná pitná voda, pričom z faktúr je zrejmý iba identický objem vypúšťanej vody v

objeme 37 m3. Čo sa týka žalobcom uplatnenej výšky škody, ktorá mu mala byť spôsobená, s poukazom
na § 29 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z. uviedol, že ak vypúšťa producent do verejnej kanalizácie vodu
z iných zdrojov ako z verejného vodovodu a ak nie je možné zistiť množstvo vypúšťanej odpadovej
vody meraním alebo iným spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý
vydá ministerstvo, zistí sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd odborným výpočtom overeným

prevádzkovateľomverejnejkanalizácie.Vzhľadomnauvedenémalzato,žeakbyajpripustilskutočnosť,
ktorá preukázaná v konaní nebola, že žalovaní neoprávnene vypúšťajú odpadové vody do verejnej
kanalizácie, tak žalobca bol povinný v zmysle § 29 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z. predložiť žalovaným
ako aj súdu odborný výpočet overený prevádzkovateľom verejnej kanalizácie, pričom tak neučinil.

7. Ozrejmil, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia
a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva

a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca,
zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Zákon ukladá stranám tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právnanorma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané)
ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na označenie
dôkazov preukazujúcich pravdivosť skutkových tvrdení, pričom splnenie tejto povinnosti nie je možné

od účastníka konania vynucovať. Jej nesplnenie má spravidla významné dôsledky pre rozhodnutie vo
veci samej. Neunesenie dôkazného bremena totiž znamená neúspešnosť účastníka v spore.

8. Na uvedenom základe za použitia § 51, § 420 ods. 1, ods. 2, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, §
4 ods. 4, § 18 ods. 3 písm. c), § 22 ods. 1 veta prvá, § 23 ods. 2, ods. 5, § 25 ods. 4, § 28 ods. 3, ods. 4,

ods. 6, ods. 8, ods. 9 zákona č. 442/2002 Z. z.; dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, a preto uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaní mali vo veci plný úspech, a preto im prislúchal nárok na náhradu
trov konania, nakoľko však z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd
prvej inštancie im náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych
argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že nárok na náhradu škody bol vyúčtovaný za obdobie, v ktorom
boli žalovaní preukázateľne vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti nesie objektívnu
zodpovednosť za jej stav, bez ohľadu na to, či ju aktívne užíva alebo nie. Činnosti, ako je vypúšťanie
odpadovýchvôd,súspojenésvlastníckymtitulom,aniesosamotnýmfaktickýmužívaním.Malzato,žev

tomto prípade ide navyše o nárok na náhradu škody, ktorý vyplýva z užívania služby odvádzania vôd bez
platne uzatvorenej zmluvy a takéto nároky nespadajú ani pod režim predpisov na ochranu spotrebiteľa
(ktoré by aspoň čiastočne odôvodňovali výklad pochybností v prospech žalovaných). Predpisy na
ochranu spotrebiteľa majú za cieľ chrániť slabšiu stranu v spotrebiteľsko-právnych vzťahoch, avšak v
tomto prípade ide o vzťah založený na zodpovednosti za spôsobenú škodu podľa osobitného právneho

predpisu, a preto nie je dôvod uplatniť na žalovaných akékoľvek osobitné pravidlá alebo výnimky, ktoré
by poskytli výhodnejšie postavenie, než aké mu patrí podľa všeobecných ustanovení občianskeho
práva. Spor sa musí posudzovať výlučne podľa princípov zodpovednosti za škodu, pričom žalobca
unesie dôkazné bremeno na preukázanie vzniku škody, jej výšky a príčinnej súvislosti medzi konaním
žalovaného a vznikom škody.

10. V konaní boli predložené dôkazy, ktoré dostatočne preukazovali skutkový stav, nakoľko žalobca,
ako subjekt zodpovedný za prevádzku verejného vodovodu a kanalizácie v danom území, sa v
predmetnom konaní domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku neoprávneného odberu
vody a neoprávneného vypúšťania odpadových vôd žalovanými. Žalovaní po celý čas konania zostali

pasívni a nereagovali na výzvy súdu, nenamietali skutkové tvrdenia, ani nijakým spôsobom nevyvracali
predložené dôkazy o neoprávnenom odbere a vypúšťaní. Napriek tejto skutočnosti súd rozhodol v
neprospech žalobcu a konštatoval, že nebolo dostatočne preukázané, či škoda skutočne vznikla, a
neurčil žalovaným povinnosť uhradiť žalobcovi ním tvrdené a relevantne vyčíslené sumy. Dôvodil, že
týmto postupom súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti strán a s ňou súvisiace právo žalobcu na

spravodlivý proces. Porušenie princípu rovnosti zbraní videl aj v nedodržaní § 151 ods. 1
C. s. p.; vo vyžadovaní vysvetlenia spôsobu výpočtu škody, hoci tento výpočet nebol protistranou
žiadnym spôsobom spochybnený; a tvrdenej nepreukázanosti samotnej existencie škody napriek tomu,
že vychádzal z paušálnej fakturácie podľa smerných čísel spotreby vody a rovnako detailne opísal, akým
spôsobom bol odber vody (respektíve jej spotreba) určený. Dôvodil, že požiadavky súdu a jeho závery

vnášajú nerovnováhu do procesného postavenia strán, pretože žalobca musel preukazovať niečo, čo
podľa zákona preukazovať nemusel, a súčasne žalovaní z procesného hľadiska „profitovali“ z vlastnej
nečinnosti. Ak žalobca splnil svoju povinnosť tvrdenia a žalovaní nič nenamietali, neexistuje dôvod,
aby súd akýmkoľvek spôsobom spochybňoval obsah týchto tvrdení, nakoľko žalovaní nepodali žiadne
písomnévyjadrenie,nezúčastnilisapojednávaní,nepredložilidôkazyaninenamietalipredloženédôkazy

žalobcom, nevyvrátili tvrdenia žalobcu o existencii neoprávneného odberu vody, nevyvrátili tvrdenia
týkajúce sa rozsahu (množstva) odobratej vody a takisto rozsahu vypúšťania odpadových vôd.11. Výslovným popretím skutkových tvrdení podľa § 151 C. s. p. sa rozumie kvalifikované procesné
stanovisko, ktorým sa spochybňuje obsah skutku, prípadne jeho rozsah, či časové alebo iné aspekty.
Nečinnosť žalovaných však zapríčinila, že v tomto konaní nebolo vznesené žiadne popretie skutkových

tvrdení. V tejto situácii súd prvej inštancie nemal zákonný priestor interpretovať tvrdenia žalobcu ako
nedokázané. Ak boli skutkové tvrdenia zo strany žalobcu v konaní včas a riadne prednesené, potom
vzhľadom na nečinnosť žalovaných ich bolo potrebné považovať za nesporné. V praxi vodárenských
spoločností ide o typický jav v prípadoch, keď nie je možné presne zistiť objem spotrebovanej vody cez
určené meradlo, či už z dôvodu chýbajúceho alebo poškodeného vodomeru. Ustanovenie § 3 ods. 7

vyhlášky č. 397/2003 Z. z. uvádza, že v takomto prípade sa množstvo odoberanej vody určí smernými
číslami. Tento spôsob vychádza zo štatistických údajov o priemernej spotrebe vody na obyvateľa,
prípadne na domácnosť, respektíve na konkrétne účely využitia. Tieto smerné čísla majú legislatívnu
oporu, takže ich použitie je nielenže prípustné, ale aj právne vynútené. Uviedol, že zaslal súdu prvej
inštancie podrobnú špecifikáciu, akým spôsobom dospel k výpočtu a napriek tomu, že tak učinil nad
rámec toho, čo by musel, keďže žalovaní voči nemu nič nenamietali, tak súd prvej inštancie tento postup

nielenže neuznal, ale dokonca ho spochybnil, čím sa dostal do rozporu s účelom § 151 ods. 1 C. s. p..
Mal za to, že ak zákon stanovuje, že tvrdenia, ktoré neboli popreté sa považujú za nesporné, potom je
neprípustné, aby súd takéto tvrdenia ignoroval, vyhlásil ich za nepreukázané, či kládol ďalšie dôkazné
bremená na ich podporu. Takýto postup považoval za svojvoľný výkon súdnej moci, ktorý je v rozpore
s princípmi spravodlivého procesu a s jeho legitímnymi očakávaniami. Žalovaní sa k otázke výpočtu

spotreby nevyjadrili, ani nezaobstarali žiaden dôkaz, ktorým by spochybnili žalobcom uvádzanú výšku.
Zdôraznil jeho postavenie ako subjektu s majetkovou účasťou štátu, zriadeného na poskytovanie služieb
verejnosti a vo verejnom záujme. Vo vzťahu k náležitostiam riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí
poukázal na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04,
IV. ÚS 14/07,

I. ÚS 265/05, II. ÚS 410/06, II. ÚS 200/09, IV. ÚS 340/2012, III. ÚS 311/07, IV. ÚS 296/09, rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vetrenko v. Moldavsko). Záverom dodal, že súd prvej
inštancie sa nevysporiadal so skutkovými okolnosťami prípadu a rozhodnutie je nielen nesprávne, ale
jeho závery sú tiež nepreskúmateľné.

12. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p. a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

14. Podľa § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa § 151 ods. 1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

16. Podľa § 153 ods. 1, ods. 2 C. s. p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

17. Podľa § 186 ods. 2 C. s. p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

18. Odvolací súd na ozrejmenie právnej stránky veci uvádza, že Civilný sporový poriadok zaviedol
princíp formálnej pravdy. Formálnou pravdou sa rozumie stav, kedy súd pri rozhodovaní takmer výlučne
vychádza z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu (s výnimkami stanovenými § 185 ods. 2 a ods. 3 C. s.
p.). Dôraz sa tu kladie na procesnú diligenciu strán, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívysúdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Súd tak nemusí vždy zistiť skutočnú (materiálnu)
pravdu ohľadom skutočností prezentovaných stranami sporu. Princíp formálnej pravdy plne vyjadruje aj
§ 186 ods. 2 veta prvá C. s. p., podľa ktorého súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje

dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd teda nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností
(skutkových tvrdení), ktoré medzi stranami nie sú sporné, a môže ich bez dokazovania zobrať za základ
svojho rozhodnutia. Skutkové tvrdenia možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa strana ku
skutkovým tvrdeniam protistrany buď vôbec nevyjadrila, prípadne ich nepoprela účinným spôsobom (§
151 C. s. p.).

19. Limitom tohto prístupu je však existencia dôvodnej pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení;
za „dôvodnú pochybnosť“ možno považovať pochybnosť, ktorá by spôsobila, že súd po komplexnom,
starostlivom a objektívnom zhodnotení skutkových tvrdení, by bol tak nerozhodný, že by nemohol
povedať, že konkrétne skutkové tvrdenie je pravdivé; nie je to však imaginárna pochybnosť ani
pochybnosť založená na rozmare alebo určitej náhode, či na domnienke alebo dohade, ale musí sa

jednať o pochybnosť rozumnú, teda majúcu vecný a racionálne odôvodniteľný základ. Ak nadobudne
súd dôvodné pochybnosti o pravdivosti skutkových tvrdení, až vtedy vykonáva dokazovanie (na návrh
strán a plne v súlade s § 185 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná).

20. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalovaní 1/ až 3/ nepopreli žiadne zo
skutkových tvrdení žaloby a v spore ostali plne pasívni; podania doručené súdu prvej inštancie
dňa 22.5.2024 elektronickým spôsobom, v ktorých sa uvádza meno, priezvisko a dátum narodenia
žalovaného 1/, boli absolútne nezrozumiteľné a neboli doplnené v súlade s § 125 ods. 2 C. s. p.. Vo
vzťahu k skutkovým tvrdeniam žalobcu preto nastúpili účinky právnej domnienky uvedenej v § 151 ods.

1 C. s. p., t. j. tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe bolo potrebné považovať za nesporné.

21. Z obsahu spisu nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by opodstatňovali potrebu aplikovať korektív
uvedený v § 186 ods. 2 C. s. p., pretože neexistovala dôvodná pochybnosť o pravdivosti tvrdení
uvádzaných žalobcom a to ani pokiaľ ide o pravdivosť skutkového tvrdenia o výške stočného, ktoré si

uplatnil žalobou; argument súdu prvej inštancie o potrebe predloženia odborného výpočtu overeného
prevádzkovateľom verejného vodovodu podľa
§ 29 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z. z. by totiž (avšak až po účinnom popretí tohto skutkového tvrdenia zo
strany žalovaných) mal opodstatnenie iba za predpokladu, ak nie je možné zistiť množstvo vypúšťanej
odpadovej vody meraním alebo iným spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom

predpise, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z. z. (§ 29 ods. 9
zákona č. 442/2002 Z. z.). Z úvah súdu prvej inštancie predostretých v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia však nevyplývajú žiadne logické a ucelené závery vysvetľujúce dôvodnú pochybnosť o
pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu týkajúcich neoprávneného vypúšťania odpadových vôd, či výšky
uplatneného nároku.

22. Pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o žalobcom uplatnenom nároku na zaplatenie 321,39
eura s prísl. titulom nezaplateného stočného založil na nesprávnych skutkových záveroch, pre ktoré
sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie opodstatnenosti
uplatneného nároku nezaoberal, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil v
tom, že nezohľadnil nesporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu ohľadom pohľadávky žalobcu
vyplývajúcej z neoprávneného vypúšťania odpadových vôd, a nakoľko uvedený nedostatok nemožno
napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil vec na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. V novom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym
názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný. Zohľadní, že pokiaľ žalovaní
právne účinným spôsobom nepopreli, resp. nespochybnili skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe,
je potrebné z týchto podľa § 186 ods. 2 C. s. p. vychádzať. Súd prvej inštancie zváži, či je na prejednanie
sporu potrebné nariadiť pojednávanie (za predpokladov uvedených v § 297 C. s. p.) berúc do úvahy, že

súdy v konaní postupujú a rozhodujú v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení
ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi Civilného sporového poriadku
(Čl. 16 ods. 1 Základných princípov C. s. p.); na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav
potrebný pre svoje rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľnéa po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci
odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich
uvedenie bolo zrozumiteľné.

23. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania
(§ 262 ods. 1, § 396 ods. 3 C. s. p.).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).