Rozhodnutie – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202935
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antal, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2124202935.4

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Michalom Antalom, PhD. vo veci toho času plnoletého dieťaťa: A. B.
B. B., bytom C. D. XXXX/XX, A., v konaní zastúpený: E. F. G. F., V. Clementisa 6455/68, a povinného
platiť výživné – otca: D. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom na neznámom mieste, o zvýšenie výživného,
takto

r o z h o d o l :

I. S účinnosťou od 09.04.2024 sa z v y š u j e výživné otca na t.č. plnoleté dieťa: A. B. B. B. zo sumy

108 eur za obdobie od 09.04.2024 do 31.12.2024 na sumu 150 eur mesačne, za obdobie od 01.01.2025
do 31.12.2025 na sumu 160 eur mesačne a od 01.01.2026 na sumu 185 eur mesačne, pričom výživné
je splatné vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám t.č. plnoletého dieťaťa.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.04.2024 do 31.12.2025 vo výške 990,80,- eur je
otec povinný uhradiť t.č. plnoletému dieťaťu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 20P/8/2014 - 21 zo dňa 03.09.2014

v časti učenia výživného na maloletého.
IV. Vo zvyšku sa návrh navrhovateľa zamieta.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 09.04.2024 (pôvodne v zastúpení zákonným
zástupcom – matkou) domáhal zvýšenia výživného voči svojmu otcovi, ktoré bolo naposledy stanovené

rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 03.09.2014.

2. Návrh na zvýšenie výživného bol matkou toho času plnoletého dieťaťa odôvodnený tým, že naposledy
bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k.20P/8/2014-21 zo dňa 03.09.2014,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.10.2014. Vtedy maloletý A. bol zverený do jej starostlivosti a
otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným vo výške 108,-€ mesačne. V čase posledného

rozhodnutia mal maloletý 7 rokov a jeho výdavky boli výrazne nižšie ako v súčasnosti. Od 1.9.2022
študuje na gymnáziu a je vo veku blízkom dospelosti. Dňa 14.5.2022 uzavrela manželstvo. Žije
v spoločnej domácnosti s manželom, avšak výdavky jej syna sa neustále zvyšujú a teda má za
to, že jeho biologický otec by mal byt' zaviazaný vyšším výživným. Výdavky na maloletého A. boli
nasledovné: Strava v školskej jedálni 50 eur mesačne, strava doma 150 eur mesačne, oblečenie 50 eur
mesačne, športový krúžok 20 eur mesačne. výdavky spojené so školou (školské potreby, akcie, výlety,

ZRPŠ) asi 50 eur mesačne, vreckové 30 eur, poistenie 45 eur mesačne. Otec na výživu maloletého
neprispieva, s maloletým nie je v kontakte a poberá náhradné výživné. Keďže sa výdavky a náklady
na maloletého podstatne zvýšili a od posledného rozhodnutia uplynulo 10 rokov, výživné nepostačuje
pokryť odôvodnené výdavky, preto navrhuje, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého
A. na sumu 250,-€ mesačne. Zročné výživné je otec povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

3. Otec sa k návrhu nevyjadril.4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením podaní účastníkov, dôkazov založených v spise
a výsluchom navrhovateľa.

5. Z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že stále študuje na Gymnáziu F. I. v Trnave, je v 4. ročníku, bude
maturovať. Čo sa týka jeho nákladov na živobytie, tieto sú mesačne spolu 273,- eur za rok 2024 a za
rok 2025 328,- eur. Občasne si aj privyrába, chodí na brigády. V r. 2024 si priemerne privyrobil mesačne
vo výške 67,75,-eura. Robil pre Mesto Trnava – MiniTrnava – je to detský tábor. V r. 2025 si privyrobil

brigádnicky 102,75,-eura mesačne, vykonával tú istú brigádnickú prácu, plus pracoval v reštaurácii.
V súčasnosti sa chystá na brigádu, príjmy budú asi obdobné ako doteraz. Ostatné náklady platí matka.
Iné príjmy nemá. Býva v spoločnej domácnosti s matkou v byte, je vo vlastníctve nevlastného otca, ktorý
býva s nimi. Iné osoby s nimi nebývajú.

6. Súdu sa o otcovi nepodarilo zistiť žiadne informácie.

7. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

8.Vkonaníjenesporné,ženavrhovateľniejeschopnýsasámživiť,keďžetentostáleštudujenastrednej
škole. Brigádnicky si síce privyrába, avšak nie v takej výške, aby si vedel sám zabezpečiť živobytie.
Podľa názoru súdu k tomu zároveň ako žiak strednej školy ani nie je povinný, keď jeho živobytie v danom

veku majú zabezpečovať najmä jeho rodičia. Súd náklady, ktoré navrhovateľ v konaní vyčíslil, považuje
za primerané.

9. Pokiaľ ide o majetkové možnosti povinného otca, tak tieto nie sú súdu známe. Súd preto v tejto
súvislosti vychádzal zo štatistických údajov – t.j. aký príjem by mohol otec na dosahovať, ak by sa

zamestnal aspoň za minimálnu mzdu. Na základe týchto údajov súd následne vychádzal z metodiky
určovania výživného a dospel k sumám, na ktorých platenie otca vo svojom rozsudku zaviazal.

10. Súd zároveň vyčíslil aj zročné výživné, k úhrade ktorého súd otca zaviazal v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, keďže nepožiadal o poskytnutie možnosti plnenia v splátkach.

11. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže súd nezistil, že by tu boli také
okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom
na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie osôb, ktoré sa práva na podanie odvolania výslovne do zápisnice súdu
vzdali je právne neúčinné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie.