Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Katarína Skubáková
Legislation area – Občianske právo – Poistenie
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/48/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204610
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2125204610.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: ČSOB
Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31325416, zastúpený: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners, s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské Nivy 10, Bratislava, IČO: 47239921,
proti žalovanému: A. A., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom B. X, B., o zaplatenie sumy 237,15 eur s
príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 237,15 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2025 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 237,15 eur.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 02.06.2021 s pánom B. C., r.č. XXXXXXXXXX,
trvale bytom A. D. B. XXXX/X, B. XXX XX (ďalej ako "poškodený") poistnú zmluvu DOMOS
kompakt poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu č. XXXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu. Predmetom poistenia bol
byt č. X, nachádzajúci sa na 2 poschodí, na adrese A. D. B. XXXX/X. Dňa 31.08.2023 došlo
k poistnej udalosti, pri ktorej prišlo k poškodeniu majetku poškodeného. Poistná udalosť bola
spôsobená žalovaným. K poistnej udalosti došlo v dôsledku úniku vody z radiátora v byte žalovaného,
pričom následne unikajúca voda poškodila strop a steny v kúpeľni a v spálni poškodeného. Žalobca ako
poistiteľ poukázal poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 237,15 eur. V zmysle Likvidačného
protokolu zo dňa 26.09.2023 žalovaný na tlačive Uplatnenie nároku poisteného/poškodeného na
náhradu škody uznal zodpovednosť za škodu a požiadavku považoval za oprávnenú. Vyplatením
poistného plnenia poškodenému prešlo právo na náhradu škody z poškodeného na žalobcu ako
poistiteľa.Žalobcavyzvalžalovanéhonaúhradudlžnejsumyvovýške237,15eurdo15dníoddoručenia
výzvy, a to Výzvou na zaplatenie regresného nároku zo dňa 09.01.2024, ktorú žalovaný prevzal
dňa 16.01.2024. Žalovaný bol teda povinný dlžnú sumu uhradiť do 31.01.2024. Dňa 12.04.2024
poslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu, s výzvou na zaplatenie vyššie spomenutého nároku vo
výške 237,15 eur. Žalovaný si predžalobnú výzvy prevzal dňa 17.04.2024. Žalovaný do dnešného dňa
neuhradil žalobcovi dlžnú sumu vo výške 237,15 eur.
3. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu. Proti platobnému rozkazu
podal žalovaný včas odpor, na základe čoho došlo k jeho zrušeniu. Žalovaný v odpore uviedol,
že istinu žalobcu čo do dôvodu a výšky neuznáva a žiada platobný rozkaz zrušiť. Počas prerábky
kúpeľne z nezistených príčin pretiekla voda z ventilov na prípojných trubkách radiátora cez stupačkydo bytu poškodeného B. C.. Škodová udalosť bola riešená poisťovňou poškodeného. Náhrada škody,
ktorá vznikla vytopením nebola uhradená z jeho poistky, ktorú má uzavretú s poisťovňou UNION odo
dňa 21.06.2011, poistná zmluva č. XXXXXXXXXXX.
4. Žalobca v replike trval na žalobe a doplnil, že na úpravu vzťahu medzi ním a spoločnosťou UNION
v tomto prípade dopadá ustanovenie § 534 OZ, podľa ktorého: „Kto sa s dlžníkom dohodne, že
splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi.
Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak ten, kto sa
zaviazal dlžníkovi splniť za neho jeho záväzok, tak neurobil, je za nesplnenie záväzku zodpovedný iba
dlžníkovi; zodpovedá aj za škodu, ktorá mu prípadne z toho vznikla. Veriteľ takéto právo nemá, pretože
o dohode sa nemusí ani dozvedieť, keďže jeho súhlas sa na uzavretie dohody nevyžaduje. Žalobca
preto nedisponuje tzv. priamym nárokom poškodeného. Žalobca nemal žiaden zmluvný ani zákonný
podklad na jednanie so subjektom odlišným od žalovaného. Žalovaný neuvádza žiadne skutočnosti,
ktoré by mali súvis so škodovou udalosťou. Všeobecná občianskoprávna prevencia podľa § 415 OZ
je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok – pri
splnení ďalších podmienok – vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 OZ. Každý
je povinný počínať si v občianskoprávnom styku podľa podmienok konkrétnej situácie tak starostlivo
(pozorne, ohľaduplne), aby pritom nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iného, prírode alebo
životnom prostredí, čo znamená, že je povinný zachovávať pri svojom konaní s ohľadom na konkrétne
podmienky vždy taký stupeň pozornosti, starostlivosti a ohľaduplnosti, ktorý je – objektívne posudzované
– spôsobilý vždy zabrániť vzniku daných škôd. K tomuto názoru dospela aj súdna prax (pozri napr.
R 16/1980, R 5/1981, R 12/1986, R 9/1992). Princíp náhrady škody a princíp prevencie patria medzi
hlavné zásady občianskeho práva. Platí to nielen vo vzťahu k fyzickým osobám (škodcom), ale aj vo
vzťahu k právnickým osobám, ktoré spôsobili škodu, pretože reparačný princíp vedie k zvyšovaniu a
prehlbovaniu majetkovej zodpovednosti právnických osôb a logicky vedie až k osobnému majetkovému
postihu jednotlivcov (zodpovedných zamestnancov). Nesplnenie prevenčnej povinnosti môže založiť
všeobecnú zodpovednosť za škodu. Žalobca mal za to, že nárok bol v celom rozsahu preukázaný,
žalovaný neuviedol žiadnu argumentáciu týkajúcu sa vlastných skutkových okolností.
5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14. januára 2026, pojednávajúc v neprítomnosti žalobcu,
ktorýsúhlasilspojednávanímvneprítomnostizdôvoduhospodárnostikonania.Vkonanímedzistranami
nebolo sporné, že žalobca uzatvoril s p. B. C. (poškodeným) poistnú zmluvu na poistenie domácnosti
k bytu č. X na B. X, B. (čo potvrdzuje návrh poistnej zmluvy č.l. 7-9), že dňa 31.08.2023 došlo k poistnej
udalosti, pri ktorej došlo k úniku vody z radiátora v byte žalovaného, čo poškodilo strop a steny v kúpeľni
a spálni poškodeného (čo potvrdzuje hlásenie poistnej udalosti č.l. 9-10, ako aj tlačivo uplatnenie
poisteného (poškodeného) č.l. 11), že žalobca poukázal ako poisťovateľ poškodenému poistné plnenie
237,15 eur (čo potvrdzuje tlačivo oznámenie o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti z
26.9.2023 a výpis z účtu č.l. 14,15), že žalovaný na tlačive uplatnenia nároku uznal zodpovednosť
(čo potvrdzuje tlačivo uplatnenie zodpovednosti č.l. 12), že žalobca vyzval žalovaného výzvou, ktorú
žalovaný prevzal 16.01.2024 na úhradu sumy 237,15 eur (čo potvrdzuje výzva zo dňa 9.1.2024 a
doručenka č.l. 13,14), že žalovaný má uzatvorenú poistnú zmluvu s poisťovňou Union. Sporné nebolo
taktiež to, že žalovaný dosiaľ žalobcovi na uplatňovanú pohľadávku neuhradil žiadnu sumu. Sporné tak
neboli žiadne skutkové tvrdenia, iba všeobecná dôvodnosť nároku.
6. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
7. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (OZ), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(1) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.(3)
Podľa § 534 OZ, kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi
povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.8. Na základe nesporného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodnou. Žalovaný
v zmysle ustanovení § 415 a § 420 OZ zodpovedá poškodenému za škodu, ktorá mu vznikla na jeho byte
zatečením vody uniknutej z radiátora v byte žalovaného, keď nepreukázal, že by túto škodu nezavinil
(hociznedbanlivosti),pričombolpovinnýpočínaťsitak(prijaťvšetkypreventívneopatrenia),abynikomu
škoda nevznikla. Poškodený tak mal nárok na náhradu škody voči žalovanému. Keďže bol poistený,
vzniknutú škodu v nespornej výške 237,15 eur mu uhradila jeho poisťovňa (žalobca) po uplatnení nároku
ako plnenie z poistnej udalosti. V zmysle § 813 ods. 1 OZ po vyplatení poistného plnenia poškodenému
na žalobcu prešla pohľadávka poškodeného na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, žalobca
tak má voči žalovanému právny nárok na zaplatenie sumy do výšky poistného plnenia, ktoré bolo
nesporne na poistnú udalosť poskytnuté. Žalovaný tak je v konaní pasívne vecne legitimovaným. Na
uvedenomničnemeníaninímtvrdenánespornáskutočnosť,žejesámpoistenývpoisťovniUnion,keďže
ide o jeho samostatný právny vzťah z poistenia, z ktorého žalobcovi voči poisťovni žalovaného žiadne
priame právo nevzniká. Z uvedených dôvodov, keďže žalobca si voči žalovanému v súlade s právnymi
predpismi uplatnil nárok poškodeného, ktorý naňho prešiel výplatou poistného plnenia, a tento mu dosiaľ
nebol žalovaným uhradený, súd mu vo výroku I. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 237,15 eur.
9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie podané žalovaným by však nebolo účinným, keď sa práva podať odvolanie
vzdal po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia do zápisnice súdu.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.