Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sas/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100037
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v C. C. XXX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Ľubomírom Šablicom,
advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom
Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 610 530 6944 0 zo dňa 19.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. R u š í rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.12.2024 a tiež
aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.10.2024 a vec vracia
žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie

1.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“) č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 31.10.2024 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi zamietnutá
jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 19.09.2024. V jeho odôvodnení prvostupňový orgán verejnej
správypocitáciiust. §65 ods.1(poistenecmánároknastarobnýdôchodok,akboldôchodkovopoistený

najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek) a tiež ust. § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový
vek 30.07.2024. Uviedol tiež, že žalobca k dátumu 30.07.2024 získal 3100 dní obdobia dôchodkového
poistenia, t.j. 8 rokov a 180 dní obdobia dôchodkového poistenia, preto nesplnil podmienku potrebného
počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Ďalej podľa
textu prvostupňového rozhodnutia, z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPSČ-
OSZ-43603-7/2024-VZ zo dňa 23.10.2024 (ďalej ako „potvrdenie“) vyplýva, že žalobcovi bol priznaný

podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov
a vojakov“) výsluhový dôchodok od 01.01.2010. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a na jeho
sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.04.1981 do 25.03.1983
v IIl. pracovnej kategórii, doba trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od
01.12.1986 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii a od 01.01.2000 do 31.12.2009 v III. pracovnej
kategórii. Podľa prvostupňového rozhodnutia žalobcovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového

veku,nakoľkodobajehoslužbyv Hasičskomazáchrannomzbore nebolazaradenádokategóriefunkcií.
Prvostupňový orgán verejnej správy dôvody svojho rozhodnutia uzavrel tak, že keďže žalobca obdobie
jeho služobného pomeru vrátane základnej vojenskej služby získal v takom rozsahu, ktorý mu založil
nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, predmetnéobdobie nie je možné považovať za obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy žalobcovho
starobného dôchodku.

2.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná (jej generálnym
riaditeľom) dňa 19.12.2024, číslo rozhodnutia 610 530 6944 0, (ďalej ako „rozhodnutie žalovanej“) tak,
že odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

3.Žalovaná okrem dôvodov, na ktorých bolo založené prvostupňové rozhodnutie, uviedla, že keďže

žalobcakudňu30.07.2024nezískalpotrebnýpočetrokovobdobiadôchodkovéhopoistenia,čoznamená
v rozsahu najmenej 15 rokov, ale získal len 8 rokov a 180 dní, nesplnil jednu z podmienok na nárok na
starobný dôchodok a preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol. Žalovaná súčasne ubezpečila,
že na nárok na starobný dôchodok boli započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia
žalobcu a to na základe údajov uvedených v jeho žiadosti o starobný dôchodok, priložených dokladov
a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. V zhode s prvostupňovým orgánom

verejnej správy žalovaná uzavrela, že keďže žalobca v období trvania služobného pomeru nebol
zaradenýdoI.aleboII.kategóriefunkciiazískaldobuslužbyvrozsahuzakladajúcomnároknavýsluhový
dôchodok podľa osobitného predpisu a tento výsluhový dôchodok bol žalobcovi od 01.01.2010 aj
priznaný, doba zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok sa nepovažuje za obdobie dôchodkového
poistenia na účely nároku na starobný dôchodok.

II. Správne súdne konanie

4.Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonnej lehote na Správny súd v Košiciach správnu
žalobu a ňou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej a tiež prvostupňového rozhodnutia a vrátenia

veci orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Súčasne žiadal zaviazať žalovanú k úplnej náhrade trov
konania.

5.V správnej žalobe žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné, keďže bolo vydané
na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu a je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a to najmä pokiaľ ide o zamietnutie rozsahu zakladajúceho
nároky žalobcu na hmotné zabezpečenie v starobe nepriznaním starobného dôchodku podľa
zhodnotených dôb dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia v
súbehu s výsluhovým dôchodkom priznaným žalobcovi v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia.
Žalobca zároveň vyslovil presvedčenie, že pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného

dôchodku sa žalovaná neriadila zákonmi a ani ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít a ich rozhodnutiami, o ktorých má vedomosť. Na vysvetlenie žalobca uviedol, že mu bol
priznaný výsluhový dôchodok, na ktorého výšku mu bola zhodnotená doba trvania služobného pomeru
v Hasičskom a záchrannom zbore (a v jeho právnych predchodcoch), čo však ale žalovaná právne
posúdila ako dôvod, pre ktorý nie je možné zhodnotiť obdobie trvania jeho služobného pomeru,

ako profesionálneho hasiča, pre vznik nároku na starobný dôchodok. Žalobca kontroval, že v čase
podávania žiadosti o priznanie starobného dôchodku (19.09.2024) splnil zákonom o sociálnom poistení
stanovené obidve podmienky a to dôchodkový vek, ktorý dovŕšil 30.07.2024 a súčasne tiež poistnú dobu
najmenej 15 rokov. Podľa mienky žalobcu priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom
zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie (doba) výkonu služby v služobnom pomere

príslušníka Hasičského a záchranného zboru a jeho predchodcoch nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre priznanie nároku a
zistenie výšky starobného dôchodku v pomernej (krátenej) časti. Žalobca je toho názoru, že žalovaná
mala v jeho dávkovej veci sociálneho poistenia pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného
dôchodku postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a cit. zákonmi a tento krátiť primerane k dobe

trvania jeho služobného pomeru, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku a nie mu
žiadosť o starobný dôchodok zamietnuť. Ubezpečil tiež, že vo svojej žiadosti sa nedomáhal priznania
starobného dôchodku z titulu tzv. kategórií funkcií alebo pracovných kategórií (čo odôvodňuje žalovaná
v jej rozhodnutí), ale z dôvodu, že splnil zákonom o sociálnom poistení ustanovené podmienky pre
priznanie starobného dôchodku.

6.K správnej žalobe zaujala stanovisko žalovaná a vo vyjadrení datovanom ku dňu 25.02.2025
zopakovala skutkovú a právnu argumentáciu prvostupňového rozhodnutia a tiež aj rozhodnutia
žalovanej a uviedla, že trvá na správnosti a zákonnosti oboch uvedených rozhodnutí.7.Žalobca reagoval listom zo dňa 27.02.2025 kde zotrval na žalobných dôvodoch, zopakoval, že na
účely priznania starobného dôchodku v pomernej (krátenej) výške boli pri podaní žiadosti splnené obidve

podmienky ustanovené zákonom o sociálnom poistení, kedy podľa žalobcu zákon o sociálnom poistení
nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia aj
napriek tomu, že mu bol priznaný tzv. výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení
policajtov a vojakov.

8.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

9.Sudca Správneho súdu v Košiciach, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní
o správnej žalobe v sociálnej veci (ust. § 23 ods. 2, písm. a/, § 199 až § 205 Správneho súdneho
poriadku, ďalej ako „SSP“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie a tiež aj rozhodnutie žalovanej,
podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh správneho konania na

úrovni orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež súdneho spisu, a to tak v právnych medziach
vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm. d/, § 199
ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá SSP a vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase
vydaniarozhodnutiažalovanejdospelkzáveruodôvodnostisprávnejžalobyapretopotreberozhodnutie
žalovanej a tiež aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.

10.Keďže žalobca a tiež žalovaný vo svojich podaniach výslovne uviedli, že nežiadajú vo veci nariadiť
pojednávanie a súčasne nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania
v zmysle ust. § 107 ods.1 SSP, správny súd vo veci rozhodol bez toho, aby pojednávanie nariadil.
Postupom podľa ust. § 137 ods. 4 SSP bolo preto v zákonnej lehote a zákonným spôsobom oznámené,

že rozsudok v tejto veci bude verejne vyhlásený dňa 12.02.2026 o 12.00 hod. v jeho pojednávacej
miestnosti P2. Na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 12.02.2026 sa osobne zúčastnil žalobca.

11.Podľa ust. § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej

a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len
"policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny
vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje
inak.

12.Podľa ust. § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,
tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí a)
nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby
sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného
zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby,

Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej
správy, ak tento zákon neustanovuje inak.

13.Podľa ust. § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak
bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

14.Podľa ust. 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

15.Podľa ust. 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.16.Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128,
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej ako „dohovor“), ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku

sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

17.Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie

v starobe.

18.Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19.Medzi účastníkmi správneho súdneho konania nebolo sporné dosiahnutie dôchodkového veku u
žalobcu, ale to, že na účely vzniku nároku na starobný dôchodok, nebolo pri posudzovaní doby
dôchodkového poistenia zohľadnené obdobie, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho
poistenia (zabezpečenia) a ktoré bolo žalobcovi hodnotené na účely priznania výsluhového dôchodku.

20.Z administratívneho spisu, predloženého v preskúmavanej veci žalovanou, vyplýva, že žalobca
žiadosťou spísanou dňa 19.09.2024 požiadal o priznanie starobného dôchodku odo dňa 30.07.2024.
Dôchodkový vek 63 rokov a dvoch mesiacov žalobca dosiahol dňa 30.07.2024. K tomuto dňu bolo
žalobcovi zhodnotených 3100 dní, čo predstavuje 8 rokov a 180 dní dôchodkového poistenia. Z

potvrdenia a tiež z listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SRLZ-43.603-5/SZ-2010 zo dňa
01.03.2010 vyplýva, že žalobcovi bol od 01.01.2010 priznaný výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia,
na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba v rozsahu 25 rokov a 31
dní pozostávajúca z doby základnej vojenskej služby od 01.04.1981 do 25.03.1983 a doba služobného
pomeru hasiča v sumáre od 01.12.1986 do 31.12.2009 (z toho od 01.12.1986 do 31.12.1999 v II.

pracovnej kategórii a od 01.01.2000 do 31.12.2009 v III. pracovnej kategórii).

21.Správny súd z prehľadu priebehu dôchodkového poistenia tvoriaceho prílohu prvostupňového
rozhodnutia zistil, že žalobcovi nebola na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa zákona o
sociálnom poistení zhodnotená doba jeho služobného pomeru (základná vojenská služba a služobný

pomer hasiča), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný mu od 01.01.2010. Sociálna
poisťovňa teda žalobcovi z doby dôchodkového poistenia dobu jeho služobného pomeru vylúčila a túto
pre vznik nároku na starobný dôchodok nehodnotila.

22.Všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je, pokiaľ ide o poskytovanie dávok z

dôchodkového poistenia, založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania resp. služby). Na rozdiel
od všeobecného systému sociálneho poistenia, osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia)
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia získanú v celom
rozsahu a teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských
výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre

účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca avšak nehodnotí sa doba poistenia,
ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému
sociálneho poistenia (zabezpečenia) sú tak vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v
rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti,
ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký

dôchodok. Právna úprava osobitného systému sociálneho poistenia definuje iný okruh dávok sociálneho
zabezpečenia než je tomu v prípade všeobecného systému sociálneho poistenia a ako dobu poistenia
zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Inak povedané, zákon
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje právnu úpravu dôchodkovej dávky, ktorá by
zohľadňovala dobu poistenia získanú v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba

úpravu dávok výsluhového zabezpečenia (napr. výsluhový dôchodok), ktoré sú založené výlučne na
hodnotenídobytrvaniaslužobnéhopomerupoistencaanehodnotídobupoistenia,ktorúpoisteneczískal
vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.23.Za účelom posúdenia oprávnenosti žalobcovho nároku správny súd čerpal z relevantných
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“), ktoré v tomto smere
predstavujú výdatný argumentačný zdoj a zároveň sú vo veci preskúmavanej problematiky považované

za ustálenú rozhodovaciu prax.

24.Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 vysvetlil, že
„Ustanovenie § 1 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo
všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených

síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a
získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového
poistenia. .....Odvolací súd teda zastáva názor, že ak navrhovateľ nesplnil podmienku získania zákonom
stanovenej doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by potrebnú dobu
po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku
s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi

po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom
systéme. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom
zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona.“

25.Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovanom v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 6/2013 (R 83/2013) povedal, že priznanie
výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
nevylučuje,abyobdobievýkonuslužbyprofesionálnehovojaka(policajtaavojakaprípravnejslužby)bolo
považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné
pre zistenie výšky starobného dôchodku. Ten istý súd v rozhodnutí publikovanom v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 konštatoval, že pri určení výšky starobného
dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia
započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby,

maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

26.Za nesprávnu považuje správny súd argumentáciu žalovanej o zhodnotení doby výkonu služby len
u tých poistencov, ktorých služba, hodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, bola zaradená do I.
alebo II. kategórie funkcií, nakoľko uvedené sa viaže k zákonným možnostiam zníženia dôchodkového

veku, ktorý ale v preskúmavanej veci sporný nebol a nie na zhodnotenie celkovej doby dôchodkového
poistenia. U všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola
zaradenádozvýhodnenejpracovnejkategórie,dochádzakzásahudoichpráv,akimnebolazohľadnená
celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. Najvyšší súd vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 vyslovil: „Pre správne posúdenie veci však

nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“
Z judikatúry najvyššieho súdu vyplýva vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na
starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128 od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. Vzájomná
podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového

veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom
ustanovení zákona o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí najvyššieho súdu. Pre posúdenie
nároku poistenca na starobný dôchodok (a v prípade jeho vzniku, na určenie jeho výšky), je potrebné
zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol.
Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového

veku preto nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca.

27.Ak rozhodnutie žalovanej vychádza z názoru, že na vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu boli
započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia dosiahnuté v rozhodujúcom období,
okrem doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok, kedy doba základnej vojenskej

služby a doby služobného pomeru hasiča nemôže byť na nárok na starobný dôchodok žalobcovi
zhodnotená, tento názor žalovanej je mylný, nemajúci oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Ak
žalovaná pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia pracovala so znením ust. § 255 ods. 5 a § 60 ods.
2 zákona o sociálnom poistení, jej výklad a aplikácia týchto ustanovení, sú nesprávne. Výkladomuvedených ustanovení vo vyššie opísaných súvislostiach dospel najvyšší súd opakovane k záveru
(zovšeobecnenému zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 55/2011), že
priznanie výsluhového dôchodku podľa zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a

vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (tu základnej vojenskej služby a služobného
pomeru hasiča) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho
výšky.

28.Zo záverov vyššie uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu, ako aj ďalších početných rozhodnutí
správnych súdov vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods.
1 zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového
poistenia, teda obdobie, ktoré získal vo všeobecnom a tiež aj v osobitnom systéme sociálneho
poistenia (zabezpečenia). Z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala potom Sociálna poisťovňa
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila a od takto určenej sumy následne

podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len
za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka
výsluhového zabezpečenia (výsluhový dôchodok), pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka
výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej
dobedôchodkovéhopoisteniapreúčelypriznaniavýsluhovejdávky.Žalobcovibypotomvznikolnárokna

starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku,
na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré
bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného
dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

29.Ak teda Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu
na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení vylúčila hodnotenie doby poistenia získanej
žalobcom v osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), mal tento postup Sociálnej
poisťovne za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho
dôchodkového poistenia tak, ako je to u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek
a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. V
súvislosti s uvedeným ústavným právom správny súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp.
zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, podľa znenia ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie,

ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo
iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Z uvedeného pre správny súd vyplýva, že výklad
Sociálnou poisťovňou aplikovaných právnych predpisov, z ktorého táto vyvodila záver, že doba poistenia
získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobcovi zhodnotená v žiadnom

systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), teda ani vo všeobecnom, ani v osobitnom je ústavne
neudržateľný. Sociálna poisťovňa preto nepostupovala správne, ak pre účely rozhodnutia o nároku
na starobný dôchodok žalobcovi vylúčila obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získal v osobitnom
systéme sociálneho poistenia, čo malo za následok nezhodnotenie takto získanej doby dôchodkového
poistenia vo všeobecnom sociálnom systéme.

30.Prvostupňové rozhodnutie nasledované rozhodnutím žalovanej preto vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia veci a správnemu súdu neostalo nič iné, ako obe rozhodnutia zrušiť (ust. § 191 ods.
1, písm. c/ SSP) a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie, ktorá viazaná právnym názorom vysloveným
v tomto rozsudku, opierajúcom sa o uvedenú judikatúru najvyššieho súdu, vo veci znovu rozhodne.

31.V súvislosti s vysloveným právnym názorom, správny súd považuje za potrebné zároveň zdôrazniť,
čo bolo žalovanej už predtým inými rozhodnutiami správnych súdov viackrát adresované a to povinnosť
v obdobných veciach rozhodovať rovnako, pretože iný postup by znamenal popretie princípu právnej
istoty. Teda ak žalovaná, na základe skorších rozhodnutí najvyššieho súdu rozhodla v súlade s jeho

právnym názorom, je povinná podľa tohto právneho názoru postupovať aj vo všetkých ostatných
obdobných veciach.32.O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1
SSP a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov
konania. O výške tejto náhrady rozhodne správny súd podľa ust. § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v
lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnúsťažnosťmožnopodľa§440ods.1Správnehosúdnehoporiadkuodôvodniťlentým,žesprávny
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.