Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 23Csp/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125227429
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:6125227429.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,

so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 19.291,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo 06.05.2025 (postúpenie Okresným súdom Banská Bystrica) sa žalobca na žalovanom
domáhal zaplatenia istiny vo výške uvedenej v záhlaví tohto rozhodnutia s príslušenstvom a náhrady

trov konania. Dôvodom bolo nesplnenie dlhu zo Zmluvy č. 218197211190821 z 19.08.2021.

2. Žalobca tvrdil, že v uvedený deň jeho právny predchodca (Všeobecná úverová banka, a.s.) uzavrel so
žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej predmetom boli peňažné prostriedky v celkovej výške
20.000 eur.

3. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať dlh v 96 mesačných splátkach vo výške 323,08 eur (uvedené

skutkové tvrdenie v žalobe absentovalo. Súd ho zistil zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru ,,VÚB, pôžička“, ktorá bola súčasťou príloh žaloby, pričom žalobca naň v žalobe ani neodkázal).

4. Do podania žaloby žalovaný na svoj dlh zaplatil sumu v celkovej výške, ktorú žalobca zastúpený
právnym zástupcom v žalobe takisto opomenul uviesť.

5. Žalovaný dlh nezaplatil včas a riadne, a preto žalobca úver zosplatnil k 13.06.2022 pre nezaplatenie

splátky splatnej 17.02.2022.

6. Do podania žaloby žalovaný dlh, ktorý je predmetom sporu nezaplatil.

7. V prejednávanom spore sú predmetom konania peňažné prostriedky v celkovej výške 19.291,14 eur
z titulu istiny.

8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, prehľadu splátok a úhrad a oznámenia o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru bol zistený tento skutkový stav:9. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným 19.08.2021 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Jej
predmetom boli peňažné prostriedky vo výške 20.000 eur.

10. Ročná úroková sadzba bola stranami dohodnutá na úrovni 9,9 %.

11. Dlh sa žalovaný zaviazal splatiť 96 mesačnými splátkami vo výške 323,08 eur.

12. Prvá splátka bola splatná 17.09.2021, posledná uplynutím 96 mesiacov.

13. RPMN v zmluve bola dojednaná na úrovni 10,98 %.

14. Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 13.06.2022. O tom bol žalovaný informovaný listom
z 13.06.2022 neúspešne doručovaným do sféry vplyvu žalovaného s poznámkou ,,adresát neznámy“.

15. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť istinu vo výške 20.000
eur. V žalobe absentovalo skutkové tvrdenie žalobcu o tom, v akom rozsahu bola pohľadávka zo strany
žalovaného uspokojená. Dlh vo výške žalovanej sumy však nezaplatil.

16. Na základe skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním súd dospel k nasledovným

právnym záverom.

17. Právne vzťahy sporových strán sa riadia ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
obchodník so spotrebiteľom.

18. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo

na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,

niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice
výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje (ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

19. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (ust. § 2 písm. d) Zákona

o spotrebiteľských úveroch).

20. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník
požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi
splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške piatich percent

poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej
zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na
desať rokov (ust. § 53 ods. 9 písm. b) Občianskeho zákonníka).

21. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie

niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.22. Žalobca v prejednávanom spore netvrdil, žeby sa pôvodný veriteľ so žalovaným dohodol na svojom
práve žiadať v prípade omeškania jednorazové splatenie pohľadávky tak ako to predpokladá ust. § 565
OZ.

23. Avšak, aj keby sa zmluvné strany dohodli na tejto možnosti veriteľa uplatniť právo podľa ust. § 565
OZ, právny predchodca žalobcu v postavení veriteľa si ho uplatnil spôsobom odporujúcim kogentnému
ustanoveniu § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom do 01.11.2024. Táto skutočnosť je zrejmá z vyššie
uvedeného vykonaného dokazovania. Vyhlásenie predčasnej splatnosti z 13.06.2022 je tak právnym

úkonom neplatným keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ).

24. Žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti pôvodného veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovaného úver splatiť tak ako mu táto povinnosť vyplýva z ust. § 7 ods. 1 Zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

25. Prvoradou povinnosťou súdu bolo preskúmať, či veriteľ pohľadávky s odbornou starostlivosťou
posúdil schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, keďže články 8 a 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť
preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej

veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré
z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú
požiadavky podľa uvedeného článku 23 (Rozhodnutie SD EÚ C–679/18).

26. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru (ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

27. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom (ust. § 7 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

28. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od

spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa §7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie

povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42 (ust. § 11 ods. 2
Zákona č. 129/2010 Z. z.).

29. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca na preukázanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7
ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. nenavrhol žiadne konkrétne skutkové tvrdenie. V tejto súvislosti len

všeobecne konštatoval splnenie tejto povinnosti pôvodným veriteľom pohľadávky s tým, že poukázal na
listinný dôkaz označený ako ,,Výstup zo Spoločného registra bankových informácií a preverením príjmu
žalovaného“.

30. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu, v ktorej v závislosti

na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama osebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.31. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií

získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

32. Podľa bodu 26. preambuly vyššie citovanej Smernice členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia

na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný
charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a
vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení
týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,
abyveritelianeposkytovaliúverynezodpovednealebobezpredchádzajúcehoposúdeniaúverovejbonity
a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili

potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch.

33. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho
parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií
(1), veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel

by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej
zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého zmluvného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli
veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať
svoje zmluvné povinnosti.

34. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa.

35. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou
veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku
na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne
odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais,

C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

36. V tejto súvislosti sa poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 18.12.2014, CA Consumer
Finance SA, C-449/13, podľa ktorého Článok 8 ods. 1 Smernice č. 2008/48, sa má vykladať v tom

zmysle, že jednak nebráni, aby sa ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa uskutočnilo len na základe
ním predložených informácií za predpokladu, že sú tieto informácie dostatočné a že k obyčajným
vyhláseniam spotrebiteľa sú pripojené dôkazy, a jednak veriteľovi neukladá povinnosť systematicky
overovať pravosť informácií poskytnutých spotrebiteľom.

37. V prejednávanom spore žalobca síce tvrdil, že pôvodný veriteľ posúdil schopnosť žalovaného
splácať spotrebiteľský úver, ale toto skutkové tvrdenie nekonkretizoval. V tejto súvislosti len k žalobe
priložil listinný dôkaz – ,,Overovanie bonity klienta“ a ,,Dátami dopytu“ z 19.08.2021. Ako konkrétne
informácie získané z uvedených zdrojov vyhodnotil, neuviedol.

38. V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (ust. § 132
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“)).

39. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (ust. § 132

ods. 2 C. s. p.).40. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca už v žalobe neúplne opísal rozhodujúcu skutočnosť
týkajúcu sa posúdenia schopnosti žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Na preukázanie
splnenia esenciálnej zákonnej povinnosti neuplatnil konkrétne skutkové tvrdenie.

41. Podľa ust. § 149 C. s. p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky
k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

42. Podľa ust. § 150 ods. 1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalobca v žalobe nesplnil základnú povinnosť
pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu tak ako mu to
ukladá ust. § 150 ods. 1 C. s. p.

43. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní

určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu.

44. Rozdelenie bremena vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia
objektívneho dôkazného bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha:

Knihovna sborníku věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten,
kto je ohrozený stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná.

45. Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová
strana uviesť, aby v spore uspela.

46. Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena: subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym
dôkazným bremenom.

47. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení
objektívneho dôkazného bremena.

48. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi
spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je

určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno,
možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť.

49. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je žalobca povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti
zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo

(pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR
385/2015). Ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť (v prejednávanom spore
v časti uplatneného nároku).

50. Tvrdenia žalobcu o splnení povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch boli v žalobe uvedené len všeobecným konštatovaním s odkazom na listinný
dôkaz. Bolo jeho procesnou povinnosťou skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo vzťahu k uvedenej
zákonnej povinnosti podrobnejšie rozviesť. Túto procesnú povinnosť však nesplnil, keď pri opísaní
rozhodujúcich skutočností len odkázal na predložené listinné dôkazy, ktoré boli súčasťou prílohy žaloby.

51. Vzhľadom na procesnú pasivitu žalobcu týkajúcu sa objasňovania esenciálnych skutočností
súvisiacich s kontraktačným procesom a splnením si svojej právnej povinností pri uzatváraní zmluvy so
žalovaným, tak nebolo možné tieto rozhodné skutkové okolnosti objasniť. Uvedené skutočnosti tak nie
sú ani preukázané, ani vyvrátené. Zostali preto neobjasnené (stav non liquet).

52. Na základe uvedeného tak neboli prostriedky procesného útoku žalobcu obsiahnuté v žalobe
dostatočným podkladom pre konštatovanie splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z. z.53. Možno preto uzavrieť, že pôvodný veriteľ nesplnil povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou
pri posúdení schopnosti žalovaného v právnom postavení spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď
túto zákonnú povinnosť vôbec nesplnil.

54. Dostatočnými informáciami dokladujúcimi schopnosť spotrebiteľa splácať nie sú považované
informácie získané výlučne od spotrebiteľa. Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník
veriteľovi uviedol, overiť, resp. objektívne preukázať minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka
zdroj jeho príjmu (v danom prípade žalobca v konaní nepredložil ani len tvrdenie o takejto skutočnosti).

Kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie akými sú napríklad štátom
publikovanéúdajeoživotnomaexistenčnomminime,priemernýchvýdavkochobyvateľstvaapod.atieto
porovnávať so známymi alebo od spotrebiteľa zistenými (nie len tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch
a výdavkoch (pozri Rozsudok NS ČR z 25.07.2018, sp. zn. 33Cdo 2178/2018).

55. Pôvodný veriteľ pohľadávky nesplnil povinnosť podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., a preto

i z tohto dôvodu nebol oprávnený vyžadovať od žalovaného v hmotnoprávnom postavení spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru (ust. § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z.).

56. Veriteľ pohľadávky si tak právo na jednorazové splatenie dlhu uplatnil spôsobom odporujúcim vyššie
citovaným zákonným ustanoveniam. Táto skutočnosť je zrejmá z vykonaného dokazovania. Vyhlásenie

predčasnej splatnosti je tak právnym úkonom neplatným, keďže je v rozpore so zákonom (ust. § 39 OZ).

57. Režim splatnosti jednotlivých splátok tak vzhľadom na vyššie uvedené právne posúdenie pokračuje
do splatnosti poslednej splátky.

58. Pôvodný veriteľ však so žalobcom v právnom postavení postupníka uzavrel zmluvu o postúpení
pohľadávky nepochybne pred splatnosťou poslednej splátky.

59. Žalobca nenavrhol dôkaz o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky veriteľom ani dôkaz
preukázania postúpenia pohľadávky postupníkom (aktuálnym žalobcom). Obaja žalobcovia (pôvodný

ani aktuálny) v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nepreukázali, žeby žalovanému doručili do
jeho sféry vplyvu oznámenie o postúpení pohľadávky, prípadne preukázanie postúpenia pohľadávky.

60. Právo vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádza a veriteľ ho nemôže previesť
na tretiu osobu, to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami

s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (táto zákonná podmienka v danom prípade splnená nebola) (ust. § 17 ods. 1
Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 438/2015 Z. z.).

61. Je zrejmé, že v danom prípade veriteľ pohľadávky porušil ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona č.
129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Túto zmluvu
je tak potrebné kvalifikovať ako právny úkon neplatný.

62. Okrem uvedeného je potrebné dodať, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách predpokladá pre

platné postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní
so splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva
banky podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne
splatný (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.07.2025 sp. zn. 1VCdo 4/2025
uverejnený aj pod R 38 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2025).

63. Žalobca v tejto súvislosti v konaní pred súdom prvej inštancie ako prostriedok procesného útoku
uplatnillenlistinnýdôkazoznačenýako,,Výzvanapredčasnésplateniezostatkuúveruspríslušenstvom“
z 13.06.2022. Z uvedeného je zrejmé, že tak neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno
o existencii kvalifikovanej výzvy pôvodného veriteľa (banky) tak, ako ju špecifikoval Najvyšší súd SR

v citovanom rozsudku.64. V dôsledku posledne uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v právnom postavení postupníka
pohľadávky voči žalovanému z vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je aktívne vecne
legitimovaným, a preto žalobu zamietol.

65. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca podaním datovaným 13.10.2022
a 14.11.2022 predkladal nové skutkové tvrdenia, ktoré absentovali v žalobe.

66. Zmenou žaloby je podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe

(ust. § 140 ods. 2 C. s. p.).

67. O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena
navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby
uplatnená podaním mimo pojednávania (ust. § 142 ods. 1 C. s. p.).

68. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (ust. § 290 C. s. p.).

69. Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ (ust. § 294
C. s. p.).

70. Je nepochybné, že podaniami z 13.10.2022 a 14.11.2022 žalobca dopĺňal rozhodujúce skutočnosti
tvrdené v žalobe, ktoré však, vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia mali byť súčasťou
žaloby.

71. Tieto podania boli súdom prvej inštancie vyhodnotené ako zmeny žaloby podľa ust. § 140 ods. 2
C. s. p. a ako neprípustné podľa ust. § 294 C. s. p. neboli postupom podľa ust. § 142 ods. 1 C. s. p.
pripustené (Výrok II., III.).

72. Podľa § 255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc
zásadu úspechu v konaní. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak žiadne trova mu v konaní pred súdom
nevznikli, a preto bolo rozhodnuté že sa mu právo na ich náhradu nepriznáva (Výrok II.).

74. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).

75. Vzhľadom na vyššie uvedené výška náhrady trov konania nebude predmetom rozhodovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.