Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Judgement

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225201299
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8225201299.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Dianou Králikovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpená Mgr. Petrom Baranom, advokátom, Šarišská 1976/18, 091
01 Stropkov, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom
Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpená: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úver zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 13.06.2013, je bezúročný a bez poplatkov.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 13.06.2013
v časti „Vyhlásenie klienta“, v znení: „Prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so
Zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasím s nimi,
nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXX, zo dňa

13.6.2013 v Zmluve v časti „Vyhlásenie klienta“, v znení: „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a Úrokom z
omeškania prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a
včas.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o pôžičke č. XXXXXXXX, zo dňa
13.6.2013 v časti Zmluvné podmienky v čl. 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania, v znení: „13.3.
Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný

zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj
splatnou.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.05.2025 domáhala určenia že úver je
bezúročný a bez poplatkov, určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že s právnym predchodcom žalovanej, spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, uzavrela Zmluvu o pôžičke,
č. XXXXXXXX, zo dňa 13.6.2013 (ďalej len „Zmluva“). Uviedla, že v predmetnej zmluve vystupovala
ako spotrebiteľ, keďže zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala vrámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Predmetná zmluva je tak zmluvou spotrebiteľskou podľa Občianskeho zákonníka a tiež podľa

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Preto sa na žalobkyňu vzťahujú právne
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 970,- eur,
ktorý sa zaviazala splatiť v 10 mesačných splátkach po 113,51 eura. V Zmluve bola uvedená celková
čiastka 1135,10 eura, úroková sadzba vo výške 41,99 % p.a., RPMN vo výške 41,99 %, priemerná

RPMN vo výške 39,20 % a konečná splatnosť úveru 4/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná
o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Konkrétne, podľa ZoSÚ, Zmluva musí okrem iného
obsahovať: - úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru, (§ 9 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ), - ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ). Zmluva o pôžičke, č. XXXXXXX zo dňa
13.6.2013 neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu ani predpoklady pre výpočet RPMN, a teda neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) a písm. j/ ZoSÚ. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Odkázala na ust. § 11 ods. 4 ZoSÚ.
Zmluva obsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe v hodnote 41,99 %, čo predstavuje takmer 5 násobok
priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere v období 6/2013. V tomto období totiž priemerná
ročná úroková sadzba dosahovala 8,52%. Poukázala v tejto súvislosti na rozsudok Krajského súdu
Prešov, sp. zn. 8CoCsp/31/2022 z 27.10.2022. V danom prípade presahuje výška ročnej úrokovej

sadzby priemernú úrokovú sadzbu takmer päťnásobne. Zároveň poukázala na názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v rozsudku z 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo26/2011. Ak je v danom prípade ročná
úroková sadzba v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatná, má to ten istý dôsledok,
ako keby nebola vôbec dojednaná, a preto je na mieste aplikovať sankciu podľa § 11 ods. 1 písm.
b) ZoSÚ . Zmluva tiež neobsahuje údaj o predpokladoch pre výpočet RPMN. K tomu poukázala na

rozsudok SD EÚ, sp. zn. D./XX, z 23.1.2025. Vzhľadom na absenciu hore uvedených náležitostí preto
považovala poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ. K zmluvným
podmienkam, ktoré žiadala vyhlásiť za neprijateľné, uviedla, že Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré už boli súdmi určené za neprijateľné. V prvom rade ide o zmluvnú podmienku,
uvedenú v Zmluve v časti „Vyhlásenie klienta“, v znení: „Prehlasujem, že som sa pred podpísaním

Zmluvy oboznámil so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ Uvedená
zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý
nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou
podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné

bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke
oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné,
pretože si tým spotrebiteľ zhoršuje svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v
súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa
§ 53 ods. 2 OZ. K určeniu neprijateľnosti obdobných zmluvných podmienok, poukázala priamo vo

vzťahu k žalovanej na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7Csp/241/2020, zo 14.6.2021; sp. zn.
8Csp/99/2023, z 19.12.2023; sp. zn. 9Csp/99/2022, z 28.11.2022; sp. zn. 11Csp/21/2022, z 11.5.2022;
sp. zn. 14Csp/29/2021, z 19.7.2022; sp. zn. 15Csp/16/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 16Csp/26/2023, z
28.9.2023;18Csp/85/2023,z29.1.2024;sp.zn.19Csp/26/2023,zo16.11.2023;sp.zn.20Csp/173/2020,
z 19.3.2021; sp. zn. 29Csp/82/2018, z 3.4.2019; rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn.

5Csp/4/2022, zo 17.2.2023; rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. 9Csp/253/2017, z 2.7.2018;
rozsudok Okresného súdu Poprad, sp. zn. 9Csp/24/2020, z 26.4.2022. Ďalej ide o zmluvnú podmienku
uvedenú v Zmluve v časti „Vyhlásenie klienta“, v znení: „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a Úrokom z
omeškania prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadnea včas.“ Neprijateľnosť takto vymedzenej zmluvnej podmienky predstavuje skutočnosť, že obchodník
so žalobkyňou žiadnu zmluvnú pokutu individuálne nedojednal a táto spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Súhlas so

zmluvnou pokutou bol zakomponovaný do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive zo
strany obchodníka, pričom žalobkyňa ho nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Na koniec poukázala
na zmluvnú podmienku, uvedenú v Zmluve v časti Zmluvné podmienky v čl. 13. Poplatky, pokuty, úrok z
omeškania“, v znení: „13.3. Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade,
ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe

splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky. V tento deň sa
Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ Tak ako v prípade predchádzajúcej zmluvnej podmienky, ani toto
zmluvnéustanoveniesisprávnympredchodcomžalovanejindividuálnenedojednala.Totobolovčlenené
malým písmom do textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovanej, pričom ich
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Predmetná zmluvná podmienka žalovanému umožňuje napriek
možnosti zosplatnenia celého úveru od žalobkyne požadovať ďalšiu sankciu, ktorú vo formulárovej

zmluve ani nemohla odmietnuť. K neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky priamo vo vzťahu k žalovanej
poukazujem na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/29/2021, z 18.7.2023, potvrdený
rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 13CoCsp/44/2023, z 30.1.2024; rozsudky Okresného
súdu Prešov: sp. zn. 8Csp/109/2023, z 20.2.2024; sp. zn. 18Csp/85/2023, z 29.1.2024; sp. zn.
19Csp/35/2022, z 10.10.2023; sp. zn. 29Csp/137/2018, z 1.4.2019. O neprijateľnosti predmetnej

zmluvnej podmienky rozhodol aj Krajský súd Prešov, rozsudkom sp. zn. 18Co/107/2017, z 9.5.2018.
K posudzovaniu už judikovaných zmluvných podmienok, ako neprijateľných, poukázala na publikáciu
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1037, 1038 s.: „Napriek tomu, že vyhlásenie
zmluvnej podmienky za neprijateľnú v jednom individuálnom spotrebiteľskom spore nie je záväzné

pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom spotrebiteľskom spore, za predpokladu
obdobných skutkových okolností by mal súd rozhodnúť obdobne. Zaväzuje ho k tomu požiadavka
právnejistotyvyjadrenávčlánku2CSP,akoajvrozhodovacejčinnostiÚstavnéhosúduSR.“Kprocesnej
stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola judikovaná,
poukázala na publikáciu: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,Sedlačko, F., Tomašovič, M.,

a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 635 s., 636 s.: „Ak by
však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre ktorú
mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže
zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už
na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v

rozpore so zákonom.“ Nie je žiaden dôvod na to, aby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch, keď
žalobu podá spotrebiteľ.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.06.2025 uviedol, že s podanom žalobou v celom
rozsahu nesúhlasí. K náležitostiam zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) uviedol, že s tvrdením
žalobcu, že Zmluva neobsahuje ročnú úrokovú sadzbu ani predpoklady pre výpočet RPMN v žiadnom
prípade nesúhlasí, nakoľko má za to, že Zmluva obsahuje všetky zákonom požadované predpoklady
potrebné pre výpočet RPMN. Vychádzajúc zo Zmluvy, zmluvné strany si dohodli RPMN vo výške

41,99 % a celkovú čiastku vo výške 1.135,10 EUR. Všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN
sú explicitne uvedené v časti Predmet financovania pôžičky. Žalovaný poukázal na to, že na jednej
strane žalobca poukazuje na to, že predpoklady pre výpočet RPMN v Zmluve absentujú, no na druhej
strane na ne sám poukazuje: „Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 970,- eur, ktorý
som sa zaviazala splatiť v 10 mesačných splátkach po 113,51 eura. V Zmluve bola uvedená celková

čiastka 1135,10 eura, úroková sadzba vo výške 41,99 % p.a., RPMN vo výške 41,99 %, priemerná
RPMN vo výške 39,20 % a konečná splatnosť úveru 4/2014.“ Uvedené predpoklady následne vstupovali
do vzorca podľa prílohy č. 2 ZoSÚ. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je
potrebné, aby Zmluva explicitne uvádzala “toto sú predpoklady pre výpočet RPMN“, ale stačí, ak sú
tieto zrozumiteľne uvedené v základných podmienkach spotrebiteľské Zmluvy, čo podľa žalovaného

nepochybnesúvčastiPredmetfinancovaniapôžičky.ZároveňpredpokladyRPMNakoajvýpočetRPMN
boli súčasťou Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere (Quatro). Výška RPMN
predstavovala 41,99 %, pričom do výpočtu vstupovali údaje o výške pôžičky, číslo splátky, počte splátok,
výške splátky bez poistenia. Vzhľadom na presný vzorec výpočtu zakotvený v Štandardných európskychinformáciách o spotrebiteľskom úvere je možné, aby si žalobca overil, či predpoklady pre výpočet
RPMN uvedené v Zmluve (Predmet financovania pôžičky) sú totožné s údajmi, ktoré žalovaný použil
pri výpočte RPMN. Rovnako v Zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou Zmluvy a sú podpísané je

v bode 7. RPMN vyjadrený vzorec pre výpočet RPMN. Žalobca na podporu svojich vyššie uvádzaných
tvrdenípríkladmopoukazujenanasledovnésúdnerozhodnutia:uzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn. 5Cdo/31/2023 z 25.01.2024, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo/183/2020, zo dňa 24.02.2021, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 12CoCsp/7/2023
z 11.05.2023. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaný zastáva názor, že Zmluva bez

pochyby obsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a preto nemôže byť úver v zmysle § 11
ods. 1 ZoSÚ považovaný za bezúročný a bez poplatkov. K úrokovej sadzbe a k odplate za poskytnutý
spotrebiteľský úver žalobca v žalobe tvrdí, že úroková sadzba dohodnutá v Zmluve vo výške 41,99 %
je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je tento úrok neplatný, pričom argumentuje s poukazom na
to, že v danom období bola priemerná úroková sadzba vo výške 8,52 %, čo je viac ako päťnásobne
nižšia výška oproti výške dohodnutej v Zmluve. Žalovaný s tvrdením žalobcu však v žiadnom prípade

nesúhlasí a uvádza, že zmluvne dohodnutá úroková sadzba v čase uzatvorenia Zmluvy neprevyšovala
najvyššiu prípustnú mieru odplaty, respektíve dvojnásobok priemernej RPMN. Odkázal na ust. § 53
ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „OZ
v čase uzatvorenia Zmluvy“). V čase uzatvorenia Zmluvy nebola úroková sadzba, respektíve výška
odplaty právnym predpisom nijako limitovaná, pričom však vychádzajúc z právnej úpravy aktuálnej k

dnešnému dňu je zrejmé, že odplata je limitovaná dvojnásobkom priemernej ročnej percentuálnej miery
nákladov. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinné v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len
„Nariadenie“). Odkázal na § 1a ods. 1 , § 1 ods. 4, § 1a ods. 4 Nariadenia a § 21 ods. 1, 2 ZoSÚ,
§ 1 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 289/2010 Z. z. o predkladaní údajov

veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery účinná v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „Vyhláška“).
Priemerná hodnota RPMN bola v čase uzatvorenia Zmluvy vo výške 39,20 %. Hlásenie za príslušný
kalendárnyštvrťroksapredkladádo15kalendárnychdnípouplynutípríslušnéhokalendárnehoštvrťroka
(prvý štvrťrok 2013 predkladajú do 15.04.2013). Následne tabuľka Súhrnných informácií o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských veriteľmi je v zmysle § 2 Vyhlášky zverejnená až v posledný

pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. V
danom prípade bola Zmluva uzatvorená dňa 13.06.2013, a teda v druhom štvrťroku 2013. Vzhľadom
však na to, že tabuľka Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi by mala byť zverejnená až v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca júl 2013 – čo je po
uzatvoreníZmluvy–vpredmetnomprípadejepotompotrebnévychádzaťztabuľkySúhrnnýchinformácií

o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013, nakoľko táto
tabuľka mala byť zverejnená už v posledný pracovný deň apríla 2013, a teda pred uzatvorením Zmluvy.
Vychádzajúc z tabuľky Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 1. štvrťrok 2013 je zrejmé, že pri ostatných spotrebiteľských úveroch neuvedených v r. 1 až
5 vo výške do 1500 eur vrátane so zmluvnou splatnosťou od 6 do 12 mesiacov bola priemerná RPMN

vo výške 39,20 %. Zmluvne dohodnutá RPMN vo výške 41,99 % bola totožná so zmluvne dohodnutou
úrokovou sadzbou vo výške 41,99 %, nakoľko úroková sadzba bola v zmysle Zmluvy jedinou odplatou. Z
vyššie uvedeného je zrejmé, že zmluvne dohodnutá odplata vo výške 41,99 % nebola v žiadnom prípade
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, nakoľko táto odplata neprevýšila dvojnásobok priemernej
RPMN – 41,99 % < 78,40 % - v zmysle aktuálnych limitov, nakoľko v čase uzatvorenia Zmluvy limity

neboli stanovené. Zákonodarca aktuálnym ustanovením § 53 ods. 6 OZ stanovil strop najvyššej možnej
odplaty za poskytnutie úveru, pričom odplata v sebe zahŕňa zmluvne dojednané úroky a poplatky, ktoré
musí dlžník uhradiť veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny. Odkázal na Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 26.01.2023, Sp. zn. 4Cdo/191/2022, uznesenie NS SR zo dňa 27.03.2024,
Sp. zn.:5Cdo/61/2023. Uviedol, že vzhľadom uvedené podľa názoru žalovaného nemôže byť výška

dojednaného úroku ako podmnožiny pojmu odplata vyhlásená za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.
Vo vzťahu k tvrdeniam žalobca v žalobe, že zmluvnú podmienku uvedenú v časti „Vyhlásenie klienta“
považuje za neprijateľnú uviedol, že žalovanému zo žaloby žalobcu nie je zrejmé, ako by mohlo toto
ustanovenie na žalobcu akokoľvek prenášať dôkazné bremeno. Predmetným zmluvným ustanovením
saneukladážalobcoviakospotrebiteľovižiadnapovinnosťniesťdôkaznébremenočopotvrdzujenapr.aj

Mestský súd Bratislava IV v citovanom rozhodnutí vo vyjadrení k žalobe. Žalovanému tak nie je zrejmé,
akým iným spôsobom by mal veriteľ pri uzatváraní Zmluvy overiť či dlžník - spotrebiteľ sa pred podpisom
Zmluvysozmluvnýmipodmienkamioboznámil.Vprípade,akbyuvedenézmluvnéustanovenievZmluve
absentovalo, veriteľ by predsa stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj so zmluvnýmipodmienkami oboznámený, že s nimi súhlasí, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ak by
súd ustanovil, že takéto zmluvné ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, veriteľa by
takdostaldosituácie,kedybynevedeloboznámeniesasakýmikoľvekdokumentmispotrebiteľomriadne

preukázať, čím by mu do budúcnosti odňal možnosť uniesť dôkazné bremeno, čo je v právnom štáte
neprípustné. Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou prakticky všetkých spotrebiteľských
zmlúv a je plne akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky (vrátane krajských súdov a
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky).Totoustanovenienaspotrebiteľaneprenášadôkaznébremeno.
Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis spotrebiteľa, ktorého

jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými ustanoveniami Zmluvy.
Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému prináleží súdna ochrana by určite nekonal absolútne
ľahostajne a Zmluvu nepodpísal bez podrobného oboznámenia sa so všetkými jej súčasťami, ktoré sú v
Zmluve jasne a zrozumiteľne označené. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na judikatúru všeobecných
súdov Slovenskej republiky, ktoré takého vyjadrenie oboznámenia sa s obchodnými podmienkami plne
rešpektujú a polemiku o neplatnosti tohto zmluvného vyhlásenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky

nepripúšťajú. Napokon sa jedná o prakticky celosvetovo štandardný prostriedok, využívaný vo všetkých
oblastiach spotrebiteľského práva, či už v písomných alebo elektronických zmluvách (rozhodnutie
Mestského súdu Bratislava IV, sp. zn. B3-62Csp/10/2022-90, zo dňa 08.02.2024, rozsudok Okresného
súdu Banská Bystrica, sp. zn. 9Csp/1/2023, zo dňa 09.10.2023, rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 4CoCsp/6/2020 z 30.03.2022, uznesenie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23CoCsp/48/2020

z 31.05.2021). V zmysle vyššie uvedeného má žalovaný za to, že uvedené ustanovenie nespôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a predmetné ustanovenie tak nemôže
byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca v žalobe uviedol, že zmluvnú podmienku
uvedenú v časti „Vyhlásenie klienta“, považuje za neprijateľnú. Žalobca namieta, že predmetnú zmluvnú
podmienku s ním žalovaný individuálne nedojednal. Žalovaný mal za to, že ak s uvedenou zmluvnou

podmienkou súhlasil, o čom nasvedčuje podpis Zmluvy, potom predsa nemal žiadny dôvod predmetnú
zmluvnú podmienku meniť. Prijaté zmluvné podmienky sa od návrhu žalovaného nelíšili len z toho
dôvodu, že žalobca so všetkými zmluvnými podmienkami zjavne vyjadril svoj súhlas, v opačnom prípade
by predsa Zmluvu nepodpísal. Žalovaný za situácie akceptovania navrhovaných podmienok nemal
dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných ustanovení, nakoľko tieto boli

žalobcom bezvýhradne akceptované. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o
úverový produkt – a to za situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami súhlasí – je v praxi
nepredstaviteľné a nereálne a navyše by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru,
ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Poukázal na uznesenia
Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/291/2019 z 26.08.2020. Žalobca v žalobe uviedol, že zmluvnú

podmienku uvedenú v časti Zmluvné podmienky v „čl. 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania“ považoval
za neprijateľnú. Žalovaný poukázal na ust. 53 ods. 1 OZ, pričom uviedol, že z uvedeného vyplýva, že
za neprijateľné nie je možné považovať akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá podstatným
spôsobom preváži ,,misku váh“ na stranu veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle Zmluvy

povinný platiť prípadné poplatky, o ktorých je vopred informovaný nie je pre takýto predpoklad základom.
Poukázal aj na ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Okrem generálnej klauzuly OZ obsahuje tiež ustanovenie
§ 53 ods. 4, v ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v prípade, ak sú obsiahnuté v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi, je potrebné považovať za neprijateľné. Žalovaný si dovoľuje poukázať
na skutočnosť, že na to, aby sa predmetné ust. považovalo za neprijateľné musí ísť v prvom rade

o neprimeranú sankciu. Napadnutá zmluvná podmienka bola dohodnutá ako sankcia za porušenie
zmluvných povinností žalobcu, pričom toto porušenie muselo trvať minimálne 30 dní. Zároveň výška
tejto zmluvnej podmienky bola dohodnutá na 10 % z omeškanej splátky, čo s ohľadom na výšku
poskytnutého úver nemožno hodnotiť ako neprimerané. Žalovaný preto názor, že napadnutá zmluvná
podmienka nespĺňa primárny predpoklad na určenie neprijateľnosti, a to neprimerane vysokú sumu

za neplnenie záväzku. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 16Co/162/2019
z 25.08.2020. S poukazom na uvedené žalovaný uviedol, že zastáva názor, že ani jedno z vyššie
uvedených ustanovení Zmluvy nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný si
záverom predmetného vyjadrenia dovoľuje poukázať aj na to, že ide o zmluvu z roku 2013 a domáhanie
sa vyhlásenia neprijateľných zmluvných podmienok v konaní v roku 2025 žalovanému skôr príde ako

len produkovanie sporu pre vznik nového sporu, a to sporu o primerané finančné zadosťučinenie, a
následného produkovania ďalších trov konania, kedy už podľa názoru žalovaného nejde o ochranu
spotrebiteľa ako takú. Žalovaný si rovnako dovoľuje poukázať na to, že žalobca si v konaní uplatňuje
trovy v rozpore s aktuálnom rozhodovacou praxou súdu, a to trovy za určenie úveru za bezúročný abez poplatkový a následne trovy za určenie každej jednej neprijateľnej zmluvnej podmienky zvlášť. Na
podporu tvrdenia, že určenie neprijateľných zmluvných podmienok nepredstavuje samostatný predmet
konania poukázal na uznesenie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/3/2022 zo dňa 04.10.2022,

uznesenia Okresného súdu Prešov, sp. zn.: 8Csp/83/2023, zo dňa 22.10.2024. Rovnako je potrebné
odmietnuť prípadné žalobcovo tvrdenie, že mohol podať viacero samostatných žalôb, a ak by o nich súd
rozhodol vo viacerých samostatných konaniach, tak v každom z nich by musel samostatne rozhodnúť aj
o náhrade trov konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci vylučuje možnosť vec znova prejednať,
tvorí tak neodstrániteľnú vadu konania a jej existencia (zistenie) vedie k zastaveniu konania. Prekážka

právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán)
a totožnosťou predmetu konania. V prípade ak by zmluva o úvere už bola predmetom súdnej kontroly
okresného súdu s tým, že súd je povinný skúmať neprijateľné zmluvné podmienky ex offo bolo by
potrebné prípadné viaceré žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky odmietnuť. Odkázal na
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009, ust. §
13 ods. 4 Vyhlášky. Žalobca svojím spôsobom uplatnenia trov postupuje v rozpore s ust. § 13 ods. 3

Vyhlášky. V prípade určenia neprijateľných zmluvných podmienok, aj s ohľadom na vyššie uvedené,
ide o taký predmet konania, ktorý zo zákona musí byť prejednaný spoločne (lebo ak by bol prejednaný
neúplne, zakladá to res iudicata a nemožno o tom rozhodovať znova, pričom spoločné prejednanie
vyplýva z § 53 ods. 5 OZ), a teda má sa postupovať podľa ust. § 13 ods. 4 Vyhlášky – a odmena sa
určí z jednej takejto spojenej veci. Žalovaný preto nesúhlasil s uplatnenými trovami právneho zastúpenia

tak, ako to uviedol právny zástupca žalobcu v žalobe; domnieval sa, že sa jedná o umelé navyšovanie
trov konania právneho zastúpenia. Snaha urobiť z určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok z jednej
zmluvy samostatné čiastkové nároky sa môže javiť ako snaha o zvýšenie náhrady trov konania v konaní.

4. V replike zo dňa 21.07.2025 žalobkyňa uviedla, že vo vzťahu k náležitosti predpokladov RPMN

žalovaná poukazuje na skutočnosť, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR nie je potrebné, aby
zmluva explicitne uvádzala „toto sú predpoklady pre výpočet RPMN“, ale stačí, ak sú tieto zrozumiteľne
uvedené v základných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy, čo podľa jej názoru nepochybne sú.
Žalovaná sa v tejto súvislosti odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/183/2020
z 24.2.2021 ako i na ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie nadväzujúce. Už v podanej žalobe však

žalobkyňa poukázala na najnovšie rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 23.01.2025 vo veci D. -
XXX/XX týkajúce sa práve náležitosti „predpoklady pre výpočet RPMN“, z ktorého záverov jednoznačne
vyplýva: „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90 sa má vykladať v
tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov musia byť výslovne
uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať

preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ Žalobkyňa je presvedčená, že vzhľadom na toto najnovšie
rozhodnutie súdneho dvora je názor Najvyššieho súdu SR prekonaný a rozhodnutia týkajúce sa tejto
náležitosti, na ktoré sa žalovaná odvoláva, neaktuálne. Poukázala v tejto súvislosti aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/16/2024 z 30.1.2025: „25. Odvolací súd uvádza, že je
si vedomý, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.

7/2021 bolo zverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 02. 2021, sp. zn.
7Cdo/183/2020, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril právny názor, podľa ktorého z
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ v znení do 31.03.2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí
spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
alebo predpoklady pre jej výpočet. Napokon na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu poukázal v

zrušujúcom rozsudku č.k. 18CoCsp/10/2023 279 z 24. 10. 2023 aj odvolací súd. 26. Napriek tomu
odvolací súd uvádza, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku odvolacieho súdu už Súdny dvor EÚ dňa 23.
01. 2025 677/23 o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného rozhodnutím Krajského súdu
v Prešove z 12. 10. 2023, ktorý súvisí s konaním A.B, F.B proti Slovenskej sporiteľni, a.s. Z bodov tohto
rozsudku vyplýva: Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s

článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva,
že táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť ojimi právami a povinnosťami. 59.
Toto uvedenie tak musí spotrebiteľovi umožniť overiť, či obchodník správne vypočítal RPMN, a ak nie,
uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48,
pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek

stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej
úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice. 60. V tejto súvislosti Súdny dvor
rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je RPMN
uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) 61. Na základe tejto judikatúry treba konštatovať, že uvedeniepredpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených
v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa zásadný význam. 62. Keďže neuvedenie týchto
náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku,

sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej
úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle
rozsudok z 09. 11. 2016, Home 63. Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku,
predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a
výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe

prečítania
jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. 64. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba
na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom
zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a
v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto
zmluvy. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g)

smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere
a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto
zmluvy.“27. V súlade s vyššie uvedeným rozsudkom Súdneho dvora preto odvolací súd nesúhlasí s
odvolacou námietkou žalovaného, že zákon nepožaduje predpoklady pre výpočet RPMN, špeciálne v

zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN a že len stačila samotná možnosť pre žalobcov
ako spotrebiteľov identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy, ako na ne
žalovaný poukázal vo svojom odvolaní.“ Pokiaľ ide o túto náležitosť úrokovej sadzby, žalovaná uvádza,
že v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, nebola úroková sadzba respektíve výška odplaty právnym
predpisom nijako limitovaná. S týmto tvrdením nemožno v žiadnom prípade súhlasiť, keďže úroková

sadzba bola limitovaná dobrými mravmi. V čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy bolo totiž v platnosti
ako aj v účinnosti ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Naopak ustanovenia nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. tak ako ich cituje žalovaná vo svojom písomnom podaní neboli platné a účinné, a to ani
dlho po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy. V čase uzavretia zmluvy sa tak žalovaná mala riadiť inštitútom
dobrých mravov, no vzhľadom na skutočnosť, že dojednala so žalobkyňou úrok, ktorý predstavuje

takmer päťnásobok priemeru úrokov, sa týmto zjavne neriadila. Čo sa týka namietaných neprijateľných
zmluvných podmienok, tieto predstavujú už notoricky známe neprijateľné zmluvné podmienky (ďalej
len „NZP“) používané žalovanou, ako aj inými dodávateľmi bankového alebo nebankového spektra. V
prvom rade je potrebné uviesť, že spotrebiteľská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou má
bezpochyby tzv. formulárový charakter. Zo strany žalovanej som nebola nijakým spôsobom upozornená

na namietané NZP, ako ani na ich dôsledky. „Zmluvná voľnosť“ žalobkyne bola obmedzená len
na dohodu o výške poskytnutého úveru, pričom všetky ostatné zmluvné podmienky ako aj všetky
dokumenty predložené spolu so spotrebiteľskou zmluvou predstavujú diktát dodávateľa bez možnosti
spotrebiteľa ovplyvniť ich obsah. Čo sa týka neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok, tak
pre súdenú vec je rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje

predmetnú zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy
SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané. Ak z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR vyplýva, že každý
môže konať, čo nie je zákonom zakázané, tak z toho vyplýva aj to, že čo zakázané je, to konať
nemôže. Dodávateľ má zakázané používať predmetné zmluvné podmienky. Súdu je z jeho činnosti aj
známy postoj žalovanej k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorá nerešpektuje § 53a

OZ a o to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti predmetných zmluvných podmienok dôvodnejšia.
Poukázala preto na publikáciu Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1037, 1038
s. K procesnej stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť už bola
judikovaná, poukázala na publikáciu: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,

Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 635 s.,
636 s. Nie je žiaden dôvod na to, aby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch, keď žalobu podá
spotrebiteľ. Súdna kontrola štandardných formulárových zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl. Je podstatné a rozhodujúce, že žalobkyňou napádané zmluvné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve sú objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa. K pojmu neprijateľná zmluvná

podmienka poukázala na publikáciu Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck,
2019, 562 s. Stotožňuje sa aj s citáciou obsiahnutou v publikácii Števček, M., Dulak, A., Bajánková,
J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. 2. vydanie.Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 567 s. Ak žalovaná ako dodávateľ nepredložila v konaní jediný
dôkaz na preukázanie vedenia kontraktačného procesu s dlžníkom, potom po skutkovej stránke, ani
právnej stránke konajúci súd pri hodnotení dôkazov ani nemôže dôjsť k záveru, ktorý prezentuje

žalovaná, a zamietnuť žalobu. Je potrebné skúmať naopak konanie dodávateľa, ako si plnil svoje
zákonné povinnosti, najmä postupovať s odbornou starostlivosťou, pri poskytovaní spotrebiteľského
úveru. Dôkazné bremeno znáša žalovaná a preto ako dodávateľ je povinná preukázať, že zmluvné
ustanovenie bolo dojednané individuálne. Žalovaná však zatiaľ nijakým spôsobom nepreukázala, že so
žalobkyňou bol vedený kontraktačný proces vo vzťahu k namietaným zmluvným podmienkam. Žalovaná

nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť a porušenie svojich zákonných povinností „ospravedlňuje“ podľa
jej názoru ľahostajnosťou žalobkyne. Neschopnosť spotrebiteľov nemôže byť legálnym zdrojom ziskov
obchodníkov, poškodzujúc v konečnom dôsledku celú spoločnosť. To sa týka aj konania, ktoré sa
vonkajšiemu pozorovateľovi javí byť ako ľahkomyseľnosť a nezodpovednosť, zo strany spotrebiteľa.
V skutočnosti je to prejav slabosti spotrebiteľa, ktorý je vo väčšine prípadov do konania, javiacim sa
ako ľahkomyseľné a nezodpovedné, vmanévrovaný agresívnymi reklamnými kampaňami obchodníkov,

z ktorých sa zdá, že ak si spotrebiteľ produkt obchodníka kúpi, resp. dá si poskytnúť, ešte na tom
zarobí. Štát nemôže dovoliť, aby táto „nezodpovednosť a ľahkomyseľnosť“ spotrebiteľov, ktorá je
len prejavom ich slabosti, bola zdrojom neúmerných príjmov nič neprodukujúcich obchodníkov, keď
jediným efektom ich činnosti je ochudobňovanie obyvateľov SR a transfer obrovských súm finančných
prostriedkov do zahraničia, namiesto toho, aby sa dostali do finančného „krvného“ obehu v SR,

napr. cez maloobchodnú sieť, čo by v konečnom dôsledku podporilo výrobu, obchod, zamestnanosť
a životnú úroveň všetkých vrstiev obyvateľstva. Pri štandardných zmluvách sa vychádza práve z
toho, že druhá strana ich nečíta a že právo ani nemá požadovať, aby ich strany čítali. Keďže je
ekonomicky nezmyselné, aby tieto subjekty zmluvu čítali a o nej rokovali, tak právna úprava prináša
ochranný mechanizmus, ktorý reflektuje legitímne očakávania subjektov, že predformulované zmluvy

budú obsahovať všetky obligatórne náležitosti a nebudú obsahovať neprijateľné klauzuly. Spotrebiteľ z
dôvodu prevládajúcej dôvery v správnosť a poctivosť postupu dodávateľa nepociťuje dôvodnosť čítať
veľké množstvo zmluvných ustanovení, pričom sa domnieva, že sú v súlade s právnymi predpismi a
pravidlami ekonomiky. Zo strany dodávateľov však dochádza k zneužívaniu tejto dôvery a konaniu v
rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s namietanou zmluvnou podmienkou, týkajúcou sa oboznámenia

spotrebiteľa so Zmluvnými podmienkami, poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn.
7CoCsp/46/2021, z 13.12.2021. ,, z ktorého citovala„28. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu
Zmluvy o úvere zo dňa 04.12.2007, žalobca v tomto právnom úkone potvrdil, že sa oboznámil s
obchodnými podmienkami, súhlasil s ich obsahom, prijal návrhy v nich predložené a potvrdil ich
prevzatie. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné

bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na
spotrebiteľa. Navyše v tomto ustanovení úverovej zmluvy žalobca prijal bližšiene špecifikované návrhy
v nich predložené a zároveň potvrdil ich prevzatie. Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena
má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na
súde a u inýchštátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len v dôsledku takejto zmluvnej podmienky

môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Existuje
preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri
uplatňovaníjehopráv,resp.môžeuspotrebiteľavyvolaťdojem,žesanemôžedovolávaťsúdnejochrany,
keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu
bližšiene špecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas, v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto

dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb, podnetov alebo návrhov súdom či štátnym
orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust.
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 29. Okrem toho, Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v
ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považoval i
ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné

bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Na iné
vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky nie je dôvod ani u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007.
Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky
a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito

neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.“ Podľa stanoviska Komisie
na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 24.01.2017, ktorý posudzoval obdobnú úverovú zmluvuvyplýva, že: „Je neprijateľné aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané
dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností
veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. Ide

jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de
facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia so zmluvnými podmienkami,
ktoré má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potenciálnemu uplatneniu jeho práv na
súde a u iných štátnych orgánov. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka
spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u spotrebiteľa vyvolá dojem, že sa nemôže

dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a porozumel im,
pretože prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimi súhlas, a teda spotrebiteľ už len v dôsledku
predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov
štátnym orgánom. Zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej klauzuly
(§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ Pokiaľ ide o názor žalovanej vyjadrený v závere jej písomného
podania, že účelom tohto konania je iba produkovanie sporu pre vznik nového sporu uvádzam, že v

prípade úspechu v tomto spore bude závisieť výlučne od žalovanej, či nárok žalobkyne na primerané
finančné zadosťučinenie uspokojí alebo nie, a teda či mi vytvorí dôvod pre podanie ďalšej, novej žaloby
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.

5. V duplike zo dňa 26.08.2025 žalovaný uviedol, že žalovaný sa k predpokladom RPMN už dostatočne

vyjadril vo svojom vyjadrení k žalobe a opätovne poukazuje na to, že predpoklady RPMN ako aj výpočet
RPMN boli súčasťou Štandardných európskych informácií a rovnako Zmluvných podmienok, ktoré sú
súčasťou Zmluvy (a sú podpísané) je v bode 7. RPMN vyjadrený vzorec pre výpočet RPMN. Žalovaný si
všakvšimol,žeprílohoužalobybolasíceZmluva,avšakzožalovanémuneznámychdôvodovvnejchýba
strana 3, ktorá práve obsahuje výpočet RPMN. Vzhľadom na uvedené, žalovaný zasiela súdu Zmluvu

so všetkými jej stranami a poukazuje na to, že uvedené predstavuje zmluvnú dokumentáciu uzatvorenú
so žalobcom, pričom z nej nepochybne vyplýva, že súčasťou zmluvných dojednaní boli aj predpoklady
RPMN. Z akého dôvodu žalobca nepredložil súdu kompletnú zmluvnú dokumentáciu nie je žalovanému
zrejmé. Žalovaný má rovnako za to, že aj k úrokovej sadzbe sa vyjadril vyčerpávajúcu vo vyjadrení sa
k žalobe. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom citovaných ustanovení Nariadenia vlády Slovenskej

republikyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskehozákonníka,konkrétne
že neboli v čase uzatvorenia Zmluvy účinné žalovaný uvádza, že si je uvedeného vedomý, nakoľko
sám to uviedol vo svojom vyjadrení sa k žalobe. Žalovaný sa k namietaným zmluvným podmienkam
vyjadril už vo svojom vyjadrení k žalobe, pričom nad rámec uvedeného uvádza, že žalobca namieta
formulárový charakter Zmluvy, ktorej obsah ako ani obsah ostatných dokumentov priložených k Zmluve

nemohol ovplyvniť. Je zrejmé, že žalobca so všetkými zmluvnými podmienkami vyjadril svoj súhlas,
v opačnom prípade by predsa Zmluvu nepodpísal. Žalovaný za situácie akceptovania navrhovaných
podmienok nemal dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných ustanovení,
nakoľko tieto boli žalobcom bezvýhradne akceptované. Individuálne dojednávanie podmienok s každým
záujemcom o úverový produkt – a to za situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami súhlasí –

je v praxi nepredstaviteľné a nereálne a navyše by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím
úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Ako vyplýva z vyššie
uvedeného, tvrdenia žalobcu o tom, že predložená Zmluva bola pripravená dodávateľom (žalovaným)
bezmožnostispotrebiteľa(žalobcu)ovplyvniťjejobsah,žalovanýrozporuje.SamotnáZmluva,jenajmäs
poukazom na rozsiahle povinnosti poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby - bankou.

Po oboznámení sa s jeho obsahom je následne len na uvážení klienta či do zmluvného vzťahu za
ponúkaných podmienok vstúpi alebo prednesie svoje výhrady k sporným zmluvným dojednaniam, na
základe čoho sa poskytovateľ rozhodne, či výhrady akceptuje, alebo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu
nedôjde. Samotná skutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, tak ničím nemôže bez ďalšieho
spôsobiť neplatnosť zmluvy, ani jej časti, prípadne neprijateľnosť akýchkoľvek zmluvných dojednaní.

V tejto súvislosti odkázal na uznesenia Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6Co/291/2019 z 26.08.2020.
Žalovanému rovnako nie je zrejmé, ako môže žalobca aktuálne namietať zmluvné podmienky a ich
neprijateľnosť a nemožnosť individuálneho dojednania zmluvných podmienok, keď súčasne v tom istom
podaní poukazuje na to, že pri štandardných zmluvách by sa malo vychádzať z toho, že ich druhá strana
nečíta, a že ani právo by to nemalo vyžadovať. Za takýchto okolností potom žalovanému nie je zrejmé,

ako by mal so žalobcom individuálne vyjednávať zmluvné podmienky, keď vychádzajúc z tvrdení žalobcu
by nemalo právo požadovať, aby druhá strana zmluvu čítala – v takomto prípade sa potom naozaj nedá
individuálne dojednávať zmluvné podmienky, keď druhá strana vychádzajúc z tvrdení žalobcu pomaly
nevie, čo zmluva obsahuje. To, že spotrebiteľ nepociťuje dôvodnosť čítať veľké množstvo zmluvnýchustanovení predsa nemôže byť na úkor veriteľa. Takéto konanie by bolo možné považovať za účelové,
nakoľko dlžník by v takomto prípade podpísal hocičo, len aby získal finančnú čiastku, a následne by
začal namietať individuálnosť dojednania zmluvných ustanovení a neprijateľnosť zmluvných podmienok

s odkazom na to, že pred podpisom nemal povinnosť zmluvné ustanovenia čítať. Takéto konanie je
však podľa názoru žalovaného právne neúnosné a neudržateľné. Priemerný spotrebiteľ sa predsa pred
podpisom Zmluvy musí oboznámiť s jej obsahom. V opačnom prípade, by stačilo podať žalobu na súd a
uviesť, že právo nepožaduje, aby som si zmluvu prečítal, podpísal som ju a teraz po niekoľkých rokoch
namietam, že zmluva nebola individuálne dojednaná a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Na

základe uvedeného žalovaný považuje predmetnú žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu, pričom
súdu navrhuje, aby žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu.

6. Na pojednávaní dňa 21.01.2026 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise (zmluva o pôžičke z č.l. 11-12 a 86-86, priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách

rezidentomeurozóny/stavanovéobchody/zaobdobieroka2013zč.l.13,súhrnnéinformácieoúdajoch
onovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochveriteľmiza1.štvrťrok2013zč.l.56,štandardnéeurópske
informácie o spotrebiteľskom úvere (Quatro) z č.l. 57), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán
sporu, ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 13.06.2013 žalobca uzavrel so spol. Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060
01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej
uvedená spoločnosť poskytla žalobcovi úver vo výške 970,00 EUR („Cena na splátky“) za nasledovných
podmienok: počet splátok 10, výška mesačnej splátky 113,51 EUR, celková čiastka pôžičky 1135,10
EUR, termín konečnej splatnosti 4/2014, RPMN 41,99 %, fixná ročná úroková sadzba 41,99 %,

priemerná hodnota RPMN 39,20 %. Úver bol poskytnutý za účelom nákupu tovaru – nešpecifikovaný
magnetspace analyzátor.

8. V Zmluve sa na prvej strane v časti „Vyhlásenia klient“ sa okrem iného uvádza i nasledovné:
„Prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Zmluvnými podmienkami(ďalej ako

ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou 7/8m,Zmluvy, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a
zaväzujem sa ich dodržiavať.“, „Súhlasím so Zmluvnou pokutou a Úrokom z omeškania prislúchajúcim
Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“

9.VZmluvesanaprvejstranevčasti„Vyhláseniaklient“saokreminéhouvádzainasledovné::„Súhlasím

so Zmluvnou pokutou a Úrokom z omeškania prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti plniť Splátky riadne a včas.“

10. V zmluve v časti Zmluvné podmienky v čl. 13. Poplatky, pokuty, úrok z omeškania, sa uvádza
nasledovné: „13.3. Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa

Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti
je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta
stáva aj splatnou.“ .

11. V Štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere (Quatro) sa v časti 3. nachádza aj

výpočet RPMN dosadením údajov do vzorca.

12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

13.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.16. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/

EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

17. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzatvorenia
úverovej zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť

oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za
konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú
alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za

škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak
spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť
od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú
dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú
bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy,

ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné
podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v
čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby
spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne
prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup
k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného
nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa
domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči

dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na
ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na
prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že
jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach zaneplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

21. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská

zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života
bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

26. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako
u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo
službeneprechádzanaspotrebiteľaokamihomodovzdaniaaprevzatiatovarualeboslužby,apodmienky

nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a
konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo
služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide
o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o

zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie

o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a
súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie
istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu,
ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné
poplatkyprineplnenízmluvyospotrebiteľskomúvere,p)upozornenietýkajúcesanásledkovnesplácania
spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených
spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky

ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a

ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)
názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej

percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

28. Podľa §11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

31. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,

že žalobkyňa pri uzavretí úverovej zmluvy vystupovala ako fyzická osoba - nepodnikateľ a žalovaný
je nebankovým subjektom poskytujúcim úvery. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy dňa 13.6.2013
v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. Predmetná úverová zmluva je preto
v zmysle § 4 ods. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy

vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné
podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.

32. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že právny predchodca žalovaného a žalobkyňa uzavreli
zmluvu o úvere spotrebiteľského charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný,
vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy a povahy zmluvných strán). Skutkový stav ako taký nebol medzi
stranami sporu sporný, sporné bolo skôr právne posúdenie, či sa má poskytnutý úver považovať zabezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
– predpokladov pre výpočet RPMN, prípadne pre výšku úrokov dojednanú v rozpore s dobrými mravmi
a tiež, či žalobcom špecifikované zmluvné podmienky predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky v

rámci spotrebiteľskej zmluvy.

33. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku a § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľ môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

34. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil pojednávanie na deň 21.01.2025, na ktoré riadne
a včas predvolal právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávanie sa
dostavil právny zástupca žalobkyne a právny zástupca žalovanej.

35. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadal, aby
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni náhradu trov konania.

36. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní poukázal na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia,
ktoré považoval za komplexné a procesný návrh žalovanej bol, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V prípade úspechu v konaní si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

37. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným.

Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, respektíve
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho
prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

38. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre

takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda
snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

39. V prejednávanom prípade ide o spotrebiteľský spor v zmysle jeho definície podľa § 290 CSP,
teda spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou. Určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti a neprijateľnosti zmluvných
podmienok, ktoré požadovala žalobkyňa má právny základ v konkrétnej spotrebiteľskej zmluve, na
základe ktorej si strany poskytli finančné plnenia.

40. Spotrebiteľ sa môže domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy, resp. jej časti týkajúce sa konkrétnych
neprijateľných zmluvných podmienok.
41. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že na predmetný úver dopadá sankcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ minimálne z dôvodu absencie
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ – uvedenia všetkých predpokladov potrebných pre výpočet

RPMN. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by všetky tieto predpoklady potrebné pre výpočet
RPMN boli prehľadným spôsobom uvedené priamo v zmluve. V zmluve sa síce uvádzajú mnohé
údaje, avšak spotrebiteľ je nútený medzi nimi dohľadávať, a to ktoré zo všetkých uvedených údajov sú
prakticky relevantné. Súd tak konštatuje, že údaje nepredstavujú jednoznačné a zrozumiteľne podané
informácie o predpokladoch pre výpočet RPMN. Ak žalovaný poukazuje na Štandardné európske

informácie o spotrebiteľskom úvere, kde je uvedený aj vzorec s dosadenými údajmi, k tomuto je potrebné
konštatovať, že zmluva samo o sebe mala obsahovať nielen vzorec, ale ja dosadené údaje. V súvislosti
s predpokladmi na výpočet RPMN súd v zhode so žalobcom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 1CoCsp/18/2023 zo dňa 27.02.2025, ako aj na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚvo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025, z ktorého vyplýva (v zmysle vyššie uvedeného), že predpoklady
použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve
o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok

tejto zmluvy. Hoci zmluva obsahuje uvedené základné parametre úveru, nemožno tieto údaje stotožniť
so všetkými predpokladmi potrebnými na výpočet RPMN, ktorých rozsah je odlišný (pre výpočet RPMN
je rozhodujúci napríklad aj dátum čerpania a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi
dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov, kde teda je nevyhnutné
poznať i dátum splatnosti prvej i každej nasledujúcej splátky). Súd poukazuje aj na rozhodnutie

Súdneho dvora EÚ zo dňa 23.01.2025 vo veci C - 677/23 týkajúce sa práve náležitosti „predpoklady
pre výpočet RPMN“, z ktorého záverov jednoznačne vyplýva: „Článok 10 ods. 2 písm. g) smernice
2008/48, zmenenej smernicou 2011/90 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti
nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy.“ Obdobne
aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/16/2024 z 30.1.2025: „25. Odvolací súd

uvádza, že je si vedomý, že v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 7/2021 bolo zverejnené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. 02. 2021,
sp. zn. 7Cdo/183/2020, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril právny názor, podľa ktorého
z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ v znení do 31.03.2015 nevyplýva, že by jednou z náležitostí
spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov

alebo predpoklady pre jej výpočet. Napokon na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu poukázal v
zrušujúcom rozsudku č.k. 18CoCsp/10/2023 279 z 24. 10. 2023 aj odvolací súd. 26. Napriek tomu
odvolací súd uvádza, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku odvolacieho súdu už Súdny dvor EÚ dňa 23.
01. 2025 677/23 o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podaného rozhodnutím Krajského súdu
v Prešove z 12. 10. 2023, ktorý súvisí s konaním A.B, F.B proti Slovenskej sporiteľni, a.s. Z bodov tohto

rozsudku vyplýva: Pokiaľ ide o povinnosť uviesť tieto rôzne predpoklady v zmluve o úvere v súlade s
článkom 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48, z judikatúry uvedenej v bode 30 tohto rozsudku vyplýva,
že táto povinnosť má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť svojimi právami a povinnosťami.
59.Totouvedenietakmusíspotrebiteľoviumožniťoveriť,čiobchodníksprávnevypočítalRPMN,aaknie,
uplatniť svoje práva, najmä právo na odstúpenie od zmluvy stanovené v článku 14 smernice 2008/48,

pričom lehota na uplatnenie tohto odstúpenia od zmluvy sa predĺži v prípade porušenia požiadaviek
stanovených v článku 10 tejto smernice, ako aj ostatných práv stanovených vo vnútroštátnej právnej
úprave, ako sankcia prijatá v súlade s článkom 23 uvedenej smernice. 60.V tejto súvislosti Súdny dvor
rozhodol, že podstatný význam má povinnosť uviesť v zmluve o úvere najmä náležitosti, ako je RPMN
uvedená v článku 10 ods. 2 písm. g) 61. Na základe tejto judikatúry treba konštatovať, že uvedenie

predpokladov použitých na výpočet RPMN v zmluve o úvere má tiež, najmä z dôvodov uvedených
v bodoch 58 a 59 tohto rozsudku, pre spotrebiteľa zásadný význam. 62. Keďže neuvedenie týchto
náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku,
sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky stanovená vo vnútroštátnej právnej
úprave sa musí považovať za primeranú v zmysle článku 23 smernice 2008/48 (pozri v tomto zmysle

rozsudok z 09. 11. 2016, Home 63. Vzhľadom na to, že, ako bolo pripomenuté v bode 55 tohto rozsudku,
predpoklady použité na výpočet RPMN môžu byť zložité, je potrebné ich zrozumiteľne, stručne a
výslovne uviesť v zmluve o úvere, pričom samotná možnosť spotrebiteľa identifikovať ich na základe
prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy nepostačuje. 64. Vzhľadom na všetky predchádzajúce
úvahy treba na tretiu otázku odpovedať tak, že článok 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 sa má

vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne uvedené v zmluve
o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok
tejto zmluvy. Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto 2. Článok 10 ods. 2 písm. g)
smernice 2008/48, zmenenej smernicou 2011/90, sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité
na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere

a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto
zmluvy.“27. V súlade s vyššie uvedeným rozsudkom Súdneho dvora preto odvolací súd nesúhlasí s
odvolacou námietkou žalovaného, že zákon nepožaduje predpoklady pre výpočet RPMN, špeciálne v
zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN a že len stačila samotná možnosť pre žalobcov
ako spotrebiteľov identifikovať ich na základe prečítania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy, ako na

ne žalovaný poukázal vo svojom odvolaní.“ Na základe uvedeného má súd za to, že nestačí, aby bol
v zmluve uvedený vzorec výpočtu RPMN, ale je potrebné aby bol v zmluve priamo uvedený vzorec s
dosadenými údajmi, a teda že zmluva samo o sebe mala obsahovať nielen vzorec, ale ja dosadené
údaje. Nestačí aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. Pokiaľide o náležitosť úrokovej sadzby, žalovaná uvádza, že v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, nebola
úroková sadzba respektíve výška odplaty právnym predpisom nijako limitovaná. S týmto tvrdením
nemožno súhlasiť, keďže úroková sadzba bola limitovaná, a to ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a

dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že so žalobkyňou
žalovaná dojednala ročnú úrokovú sadzbu v hodnote 41,99 %, je zjavné, že takto určená výška nie je
v súlade s dobrými mravmi.

42. Vzhľadom k tomu, že už i absencia jednej obligatórnej náležitosti má následky bezúročnosti a

bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, a tak sa súd z dôvodu hospodárnosti a
efektívnosti konania už ďalej nezaoberal ďalšími prípadnými dôvodmi bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru spočívajúcimi v absencii obligatórnych údajov.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd prvým výrokom rozsudku určil, že úver poskytnutý na
základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 13.06.2013, je bezúročný a bez poplatkov.

44. Čo sa týka jednotlivých žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok, sporné bolo právne
posúdenie, či tieto zmluvné podmienky napĺňajú znaky neprijateľných zmluvných podmienok.

45. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)

Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s §
53 a 53a Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. Podanou žalobou sa žalobca
môže domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania
naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.
Týmto osobitným predpisom je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v ust. § 3 ods. 3 a
5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti
porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust.

§ 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti
zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

46. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť k
záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo či boli

dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo strany
spotrebiteľa, ale to iba v prípade omeškania – zmluvná pokuty a úrok z omeškania, pričom toto nie je
možné vyhodnotiť ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia, či ceny zmluvného plnenia).

47. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže
spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj § 53 ods. 2 OZ je potrebné vykladať v

intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu pri dojednávaní ktorého
adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh
modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky,
t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za
žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie

a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne
zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania.
(Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník
I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574).

48. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). 39. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti,
ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha,
na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice, obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznampodmienok, ktoré možno považovať za nekalé, a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter
zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok

Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB Pénzügyi Lízing)

49. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale

aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).

50. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných

podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

51. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej

transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú
zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej

existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

52. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,

ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom
absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť
vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z
praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže

mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom
štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu

prospechu jednej strany na úkor strany druhej. B., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného plynie, že
vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu založenú
na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že
test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho

stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým významným
bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia neprijateľnej
zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá spôsobovania značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej zmluvnej
podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa,

ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).53. Na základe vykonaného dokazovania a citovanej právnej úpravy súd v každom a jednom prípade
žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok dospel k záveru o naplnení znakov neprijateľnosti v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom v každom a jednom prípade súd zistil, že totožné

alebo veľmi obdobné zmluvné podmienky boli už súdmi vyhlásené za neprijateľné podmienky, a to
aj priamo voči žalovanému. Súd dospel k záveru, že žalobcom špecifikované zmluvné dojednania
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
preto ich výrokmi II. až IV. určil za neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobcom špecifikované zmluvné
podmienky (v totožnom znení, prípadne iba v málinko odlišnom znení, ktorých podstata ostala

zachovaná) boli vyhlásené za neprijateľné napríklad rozsudkami Okresného súdu Prešov sp. zn.
18Csp/85/2023 zo dňa 29.01.2024, sp. zn. 8Csp/158/2024 zo dňa 13.02.2025, či 20Csp/44/2025 zo
dňa 22.09.2025.

54. Prvú zmluvnú podmienku v zmysle ktorej spotrebiteľ prehlasuje, že sa pred podpísaním oboznámil
so Zmluvnými podmienkami (ďalej ako ZP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, súhlasí s nimi,

nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, keďže má za následok, že na
spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena
má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde

a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky
môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je neprijateľné,
aby bolo na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so
zmluvnými podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Uvedenú zmluvnú podmienku
možno zahrnúť do tzv. čierneho zoznamu neprijateľných podmienok demonštratívne vymenovaných v §

53 od. 4 Občianskeho zákonníka a to pod podmienku uvedenú pod písm. l). V zmysle tohto ustanovenia
za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k
dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. Uvedená podmienka bola viackrát právoplatne
vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.18Csp/85/2023), a preto má

žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

55. Čo sa týka druhej zmluvnej podmienky – týkajúcej sa zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania – súd
dospel k neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky z dôvodu, že zmluvná pokuta nebola individuálne

dojednaná, bola dodávateľom včlenená do formulárovej zmluvy miniatúrnym textom a zároveň všetky
tieto sankcie za omeškanie sú v dotknutom ustanovení uvedené vágnym spôsobom, pretože zo zmluvy
nevyplýva ich bližší spôsob určenia, či výpočtu alebo iné objasňujúce skutočnosti, z ktorých by vyplývalo,
čo presne uvedené sankcie predstavujú. Opätovne platí, že vzhľadom na to, že uvedená podmienka
už bola opakovane právoplatne vyhlásená za neprijateľnú, veriteľ je následne povinný v zmysle §

53a Občianskeho zákonníka zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

56. Posledná zmluvná podmienka v zmysle ktorej je „spoločnosť oprávnená požadovať od Klienta
Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej

Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť Zmluvnú pokutu vo výške 10%
z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“ bola taktiež opakovane (i v
rôznych obdobách) vyhlásená za neprijateľné zmluvné dojednanie. V tomto prípade má tiež súd
za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže jednak nebola individuálne dojednaná
a je upravená v neprospech spotrebiteľa, nijakým spôsobom spotrebiteľom ovplyvniteľná. V tomto

prípade nepochybne písomná dohoda absentuje, zmluvná pokuta bola uvedená len v zmluvných
podmienkach k Zmluve. Nepochybne teda aj táto zmluvná podmienka spĺňa všetky atribúty neprijateľnej
zmluvnej podmienky v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Zároveň k neprijateľnosti obdobných
zmluvných podmienok, ktoré už boli vyslovené za neprijateľné, viď napríklad rozsudok Okresného súdu
Poprad sp.zn. 11Csp/6/2021, z 04.05.2023.

57. Vyššie uvedené zmluvné podmienky neboli so žalobkyňou individuálne dojednané, boli
zakomponované do vopred pripravených úverových podmienok na pripravenom tlačive zo strany
žalovaného a žalobkyňa ich žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť. Súd postupom podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka a § 298 ods. 1 CSP určil neprijateľnosť uvedených zmluvných podmienok,
pretože zakladajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a neboli medzi stranami individuálne dohodnuté. Žalobkyňa pred podpisom samotnej

zmluvy nemala možnosť vylúčiť túto časť textu zo zmluvy. Možnosť žalobkyne ovplyvniť obsah vopred
pripravených zmluvných podmienok predložených žalovaným na podpis je úplne iluzórna.

58. V danom prípade výsledkom prieskumu daných zmluvných dojednaní je zistenie, že uvedené
zmluvné podmienky sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a teda neplatnými. Navyše s poukazom

na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/61/2017 zo dňa 31.08.2017 a rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/320/2013 zo dňa 24.11.2015 súd konštatuje, že všetky žalobcom
špecifikované zmluvné podmienky sú neprijateľné už i len z dôvodu, že sú písané veľmi drobným
písmom, preto takéto zmluvné dojednania nemožno považovať za platné a za vzájomne účastníkmi
riadne dohodnuté. Spôsob resp. formu v akej boli spotrebiteľovi veriteľom tieto zmluvné dojednania
ponúknuté (prezentované) treba považovať za nekalú obchodnú praktiku.

59. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd vyhovel
žalobe žalobcu v celom rozsahu.

60. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

61. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

62. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP tak,
že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to vzhľadom na plný
úspech žalobcu v spore. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na
ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 20, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026