Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 21, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/20/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123253530
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:6123253530.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v sporovej veci žalobcu: DeMar Group s. r.

o., so sídlom Hviezdoslavova 45, 029 01 Námestovo, IČO: 52 467 597, právne zastúpeného: A.K.F.
Legal, s.r.o., so sídlom Čulenova 5, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 47 236 400, proti žalovanému:
Global Web Group s.r.o., so sídlom Požiarnická 3965/13, 080 01 Prešov, IČO: 48 004 065, právne
zastúpenému: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Thurzova 7, 040 01 Košice, IČO:
36 860 930, o zaplatenie 2 691,30 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 432,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne
zo sumy 72,- Eur od 07.06.2024 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 360,-

Eur od 15.06.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 80,- Eur, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 67,9 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica

dňa 28.02.2023 domáhal zaplatenia sumy 2 691,30 € s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým,
že so žalovaným uzatvoril dňa 04.01.2021 Zmluvu o sprostredkovaní a spolupráci, na základe ktorej
sprostredkoval pre žalovaného uzavretie rámcových zmlúv so záujemcami A. B., A. C., A. D., A.
E., F. G., H. I. J., H. I. ml. a J. J.. Na základe takto uzatvorených zmlúv a objednávok služby
(zhotovenie diela) vznikol žalobcovi nárok na odpadu za každú hodinu dodávania služieb záujemcami
pre žalovaného, ktoré si žalobca uplatnil faktúrami vymedzenými v žalobe. Žalovaný dlžnú sumu napriek
predžalobnej výzve žalobcovi neuhradil, preto si v tomto konaní uplatňuje nárok vo výške 2 691,30 eur

s príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za každú uplatnenú
pohľadávku v celkovej výške 200,- Eur a náhradu trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20.03.2023 platobný rozkaz sp. zn. 29Up/333/2023, ktorým
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2 691,30 Eur s príslušenstvom.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, v

ktorom uviedol, že neuznáva žalovanú sumu s poukazom na článok III bod 3. 6 zmluvy o
sprostredkovaní uzavretej medzi sporovými stranami, na základe ktorého vzniká nárok žalobcu na
zaplatenie sprostredkovateľskej provízie až za podmienky, že žalovaný obdrží úhradu zo strany svojho
zahraničného partnera a to z dôvodu negatívnych skúseností oboch sporových strán s úhradami faktúrzo strany zahraničných partnerov, pre ktorých boli práce realizované. Zahraničný partner faktúry za
vykonané elektroinštalačné práce neuhradil vôbec alebo len čiastočne. Jedným z hlavných dôvodov
neuhradenia prác boli aj reklamácie zo strany zahraničného partnera. Zároveň uviedol, že žalovanú

pohľadávku neuznáva aj z dôvodu, že medzi sporovými stranami došlo k mimosúdnej dohode, na
základe ktorej záväzok žalobcu na zaplatenie odplaty v celom rozsahu zanikol. Žalobca predložil
žalovanému návrh mimosúdnej dohody, na základe ktorej sa mal žalobca vzdať svojho nároku a vo
vzťahu k záujemcom mali byť dobropisované faktúry z dôvodu, že tieto neboli zo strany zahraničného
partnera prevzaté. Záujemcovia pán C. a J. zároveň mali poskytnúť z dôvodu uplatnených nárokov z

vád zľavy a žalovaný mal uhradiť ich odmenu. Z dôvodu následnej nečinnosti žalovaný oslovil pána C.
a J., s ktorými uzatvoril dohodu o urovnaní v súlade s obsahom návrhu mimosúdnej dohody predloženej
žalobcom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si splnil svoje záväzky voči záujemcom, má za to,
že pohľadávka žalobcu uplatňovaná v tomto konaní zanikla v súlade s dohodou v celom rozsahu.
Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nemožno priznať nárok na odplatu za sprostredkovanie
aj z dôvodu, že vykonanie niektorých prác zo strany záujemcov bolo sporné, pretože si ich zahraničný

partner neprevzal vôbec, respektíve si v súvislosti s nimi uplatnil nároky z vád.

4. Žalobca vo svojej replike zo dňa 07.07.2023 navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde.
Uviedol, že článok III bod 3. 6 zmluvy o sprostredkovaní predstavuje podľa § 574 ods. 2 Občianskeho
zákonníka neplatný právny úkon, pretože ide o dohodu, ktorou sa niekto vzdá práv, ktoré môžu vzniknúť

až v budúcnosti. Navyše podľa jeho názoru platobná neschopnosť zahraničného odberateľa podľa tohto
bodu zmluvy nebola zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázaná. Zároveň nesúhlasil s tým, že
medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, pretože žalobca v konaní predložil len
návrh takejto dohody, ktorá však nebola uzatvorená v dôsledku absencie akceptácie druhej zmluvnej
strany. Vo vzťahu k vytýkaným vadám uviedol, že táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na vznik nároku

žalobcu na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny.

5. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec dňa 12.07.2023 na kauzálny príslušný Okresný súd Prešov.

6. Žalovaný podal v konaní svoje vyjadrenie – dupliku doručenú súdu dňa 24.08.2023,

v ktorej ohľadom sporného bodu 3.6 Zmluvy o sprostredkovaní uviedol, že úmyslom zmluvných
strán nebolo uzatvorenie dohody o vzdaní sa práva ale podmienenie vyplatenia sprostredkovateľskej
provízie úhradou pohľadávok zo strany zahraničných partnerov žalovaného. Poukázal na skutočnosť,
že provízia žalobcu sa odvíjala od počtu hodín odpracovaných jednotlivými záujemcami a to z dôvodu,
že obsahom záväzku žalobcu nebolo len samotné sprostredkovanie uzatvorenia zmlúv, ale aj ďalšie

činnosti, napríklad zabezpečovanie potrebnej dokumentácie, komunikácie, odovzdanie potrebných
dokladov, doručovanie faktúr žalovanému a podobne. Opätovne poukázal na skutočnosť, že dôvodom
uzatvorenia predmetného ustanovenia boli negatívne skúsenosti strán sporu a potreba, aby žalovaný
neniesol celé finančné zaťaženie v takýchto prípadoch. Ustanovenie bodu 3.6 považuje za platné
v dôsledku individuálnej autonómnej vôle zmluvných strán, pretože žalobca mal jasnú, racionálnu,

odôvodnenú a neskreslenú predstavu o obsahu práva, ktorého sa predmetné ustanovenie týka, ako
aj o následkoch takejto dohody. Podľa jeho tvrdení žalobcu emailom ako aj telefonicky informoval o
insolventnosti zahraničného partnera. V tejto súvislosti predložil emailovú komunikáciu so spoločnosťou
EULER HERMES, ktorá bola poverená vymáhaním pohľadávok, z ktorej vyplýva nemožnosť vymoženia
pohľadávok najmä z dôvodu, že zahraničný partner nekomunikuje. Zároveň mal za to, že žalobca nemá

nárok na zaplatenie provízie, pretože práce jednotlivých živnostníkmi neboli riadne vykonané.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2023 a 30.11.2023 zotrval na svojej argumentácii a
zdôraznil, že sporné ustanovenie článku III bod 3. 6 Zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci vypracoval
sám žalobca a teda sám žalobca stanovil predpoklady na to, kedy mu nárok na odmenu vznikne,

resp. nevznikne a preto s poukazom na § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka sa má ustanovenie 3.6
zmluvy vykladať na jeho ťarchu. Zároveň podľa potrieb predmetného ustanovenia predložil súdu výpis z
bankového účtu za obdobie od 01.01.2020 do 11.09.2023. Poukázal na konanie vedené na Okresnom
súde Prešov pod spisovou značkou 23Cb/36/2023 v skutkovo a právne obdobnej právnej veci, kde bola
preukázaná insolventnosť zahraničného partnera žalovaného výpisom z účtu a emailovou komunikáciou

so spoločnosťou EULER HERMES, ktorú súd považoval za dostatočnú pre konštatovanie insolventnosti
zahraničného partnera.8. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.01.2024 namietal, že sporné ustanovenie 3.6 Zmluvy o
sprostredkovaní bolo do zmluvy doplnené výlučne na základe a v záujme žalovaného. Poukázal na
skutočnosť, že z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že spoločnosť ML REAL-INDUSTRIESEVICE UG

ako zahraničný partner zaplatil žalovanému odmenu v celkovej výške 97 683 Eur a to za obdobie apríl
až júl 2022 z čoho jednoznačne vyplýva jeho solventnosť.

9. Dňa 02.10.2023 a 24.01.2024 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom právni zástupcovia
sporových strán zotrvali na svojich právnych argumentáciách. Žalobca má za to, že článok 3. 6 zmluvy

bol do zmluvy zakomponovaný na podnet žalobcu a je neplatný. Aj v prípade platnosti žalovaný konaní
nepreukázal insolventnosť zahraničného partnera, keďže spoločnosť ML Real zaplatila žalovanému za
relevantné obdobie takmer 100 000,- Eur. rovnako poprel tvrdenia o vadnom dodaní služby záujemcami.
Žalovaný naopak argumentoval, že sporné ustanovenie do zmluvy bolo doplnené síce na podnet
žalovaného, avšak formuloval ho žalobca.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ako aj výsluchom svedkyne, ktorá k veci uviedla,
že konečné znenie zmluvy bolo naformulované žalobcom. O neuhradených faktúrach zo strany
zahraničného partnera viackrát informovala konateľov žalobcu a to telefonicky ako aj mailom či
prostredníctvom pracovníkov. Hlavným cieľom žalovaného bolo nezaťažiť pracovníkov a vyplatiť im
finančné prostriedky a to napriek skutočnosti, že žalovaný nedostal uhradené faktúry od zahraničného

klienta.Potvrdilaexistenciudohody,vzmyslektorejsižalobcanebudeuplatňovaťsvojeprovízieprijímaní
neuhradenia faktúr zo strany zahraničného partnera.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
10. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 10.02.2022 Zmluvu o sprostredkovaní a spolupráci, na základe

ktorej sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalovaný
príležitosť uzatvoriť zmluvu so záujemcami, na základe ktorej bude záujemca vykonávať činnosť v
prospech žalovaného a žalovaný sa zaviazal žalobcovi zaplatiť odplatu. Podľa článku 3. 6 sa zmluvné
strany vzájomne dohodli, že „v prípade ak vyšší odberateľ Partnera, t.j. zahraničný klient, sa z rôznych
dôvodov stane insolventným a Partner to Sprostredkovateľovi náležite preukáže, napríklad výpisom z

bankového účtu Partnera, tak si Sprostredkovateľ nebude nárokovať vopred dohodnutú odmenu od
Partnera a to v adekvátnej výške za dané neuhradené obdobie, teda do výšky hodnoty faktúr, ktoré
zodpovedajú obdobiu, za ktoré nemá uhradené faktúry aj samotný Partner. V prípade, ak by vyšší
odberateľ Partnera doplatil časť alebo celú čiastku z neuhradených záväzkov voči Partnerovi, vzniká
Sprostredkovateľovi opätovný nárok na doplatenie adekvátnej časti jeho odmeny za obdobie, ktoré bolo

Partnerovi uhradené.“.

11. Žalobca sprostredkoval pre žalovaného uzavretie rámcových zmlúv:
- Rámcová zmluva o dielo č. GWG-ZM/S-EO-01/04/22-3 zo dňa 01.04.2022 – A. K. - Rámcová zmluva
o dielo č. GWG-ZM/S-EO-11/02/22-2 zo dňa 11.02.2022 – A. C. - Rámcová zmluva o dielo č. GWG-ZM/

S-EO-01/04/22-4 zo dňa 01.04.2022 – Mário Gužík
- Rámcová zmluva o dielo č. GWG-ZM/S-EO-19/04/22-1 zo dňa 19.04.2022 – A. E.
- Rámcová zmluva o dielo č. GWG-ZM/S-EO-01/04/22-1 zo dňa 01.04.2022 – Dávid Kozák
-Rámcovázmluvaodieloč.GWG-ZM/S-EO-16/02/22-2zodňa16.02.2022–H.I.ml.-Rámcovázmluva
o dielo č. GWG-ZM/S-EO-16/02/22-1 zo dňa 16.02.2022 – H. I. st. - Rámcová zmluva o dielo č. GWG-

ZM/S-EO-11/02/22-1 zo dňa 11.02.2022 – Silvester Sokol

12. Žalobca v zmysle článku III. zmluvy vystavil žalovanému faktúry:
- číslo 20220025 za sprostredkovateľské služby za obdobie od 25.04.2022 do 07.05.2022
- číslo 20220026 za sprostredkovateľské služby za obdobie od 09.05.2022 do 14.05.2022

- číslo 20220028 za sprostredkovateľské služby za obdobie od 09.05.2022 do 19.05.2022
- číslo 20220032 za sprostredkovateľské služby za obdobie od 30.05.2022 do 11.06.2022
- číslo 20220033 za sprostredkovateľské služby za obdobie od 30.05.2022 do 09.06.2022
v celkovej výške 2 691,30 Eur. Žalovaný napriek predchádzajúcim výzvam do dnešného dňa dlžnú sumu
neuhradil.

13. Žalovaný vystavil spoločnosti ML Real Industrie Service UG ako zahraničnému partnerovi za
vykonané práce faktúry:
- číslo 2212200013 za obdobie od 09.05.2022 do 21.05.2022- číslo 2212200014 za obdobie od 23.05.2022 do 04.06.2022
- číslo 2212200015 za obdobie od 25.04.2022 do 07.05.2022
- číslo 2212200016 za obdobie od 06.06.2022 do 09.06.2022

14. Žalobca predložil dňa 20.12.2022 žalovanému návrh mimosúdnej dohody, avšak ďalšiu súčinnosť
žalovanému neposkytol. Z dôvodu nečinnosti žalobcu žalovaný oslovil pána A. C. a J. J. za účelom
vyporiadania vzájomných práv a povinností a s týmito uzatvoril dohody o urovnaní.

15. Dňa 23.06.2022 boli na účet žalovaného pripísané finančné prostriedky vo výške 19 000,- Eur a
dňa 01.07.2022 finančné prostriedky vo výške 1 946,- Eur, obe od zahraničného partnera ML Real
Industrieservice za faktúru číslo 2212200013.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako „Obchodný zákonník“),
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním.

17. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti .

18. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou

osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

19. Podľa § 644 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

20. Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu,
inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.
Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho
súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa
uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

21. Podľa § 649 ods. 1 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ neručí za splnenie záväzku tretích
osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy
s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje
záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.

22. Podľa § 36 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka) vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno
viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti
viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu

nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je

však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva
zmena obsahu navrhovanej zmluvy.26. Podľa § 266 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej
osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V
prípadoch,keďprejavvôlenemožnovyložiťpodľaodseku1,vykladásaprejavvôlepodľavýznamu,ktorý

by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v
obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade
vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane
rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba

pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

27. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky

z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré stanovenia
Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

29. Podľa § 369c Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a

to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

30. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku

omeškania.

Právne posúdenie veci:

31. V prejednávanej právnej veci bolo nesporným, že strany konania uzatvorili dňa 10.02.2022 Zmluvu

o sprostredkovaní a spolupráci ako podnikateľské subjekty pri výkone svojej podnikateľskej činnosti,
preto súd tento vzťah posudzoval ako obchodnoprávny a aplikoval na neho ustanovenia Obchodného
zákonníka. Súd uzatvorenú zmluvu právne posúdil ako zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a
nasledujúce Obchodného zákonníka. Medzi stranami rovnako nebolo sporné, že žalobca sprostredkoval
pre žalovaného uzatvorenie zmlúv so záujemcami vymedzenými v žalobe. Naopak, sporným bolo, či

žalobcovi vznikol nárok na odmenu za sprostredkovateľské služby s poukazom na ustanovenie článku
3.6 uzatvorenej zmluvy v dôsledku toho, že zahraničný partner neplnil žalovanému.

32. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sporné ustanovenie článku 3.6 uzatvorenej Zmluvy
bolo do nej zakomponované na podnet žalovaného a to v dôsledku negatívnych skúseností ohľadom

platobnej disciplíny zahraničných partnerov. Súd ho vyhodnotil ako platné a to predovšetkým s
poukazomnazmluvnúvoľnosťsporovýchstránakojednéhozozákladnýchprincípovsúkromnoprávnych
vzťahov. Z vykonaného dokazovania a to e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami ako aj z
výsluchu svedkyne ako bývalého zamestnanca žalovaného jednoznačne vyplýva, že toto ustanovenie
je výsledkom dohody zmluvných strán ako individuálnej autonómnej vôle v rámci súkromnoprávnych

vzťahov. Provízia tak mala byť žalobcovi vyplatená len za splnenia dojednaných podmienok, čo je
plne v súlade s dispozičnou povahou ustanovenia § 644 Obchodného zákonníka vo vzťahu k vzniku
práva na províziu. Takýmto spôsobom malo dôjsť k rozdeleniu takzvaného podnikateľského rizika medzi
obe zmluvné strany, preto sa predmetné ustanovenie javí ako nanajvýš racionálne a odôvodnené.
Súd v žiadnom prípade nespochybňuje, že vo všeobecnosti druhotná platobná neschopnosť nie je

dôvodom na neuhradenie faktúr zo strany podnikateľského subjektu, ale v prejednávanej právnej veci
si zmluvné strany rozložili podnikateľské riziko pre prípad neuhrádzania faktúr zo strany zahraničného
partnera. Nejedná sa o jednoduché reťazenie neplnenia záväzkov, ale jednoznačne zmluvne dojednanýpostup ako výsledok zmluvnej autonómie strán, ktorý je výsledkom vzájomných rokovaní (emailová
komunikácia) a prejavuje ich vôľu.
Ak v súdnom konaní žalobca argumentoval neplatnosťou tohto ustanovenia, je potrebné poukázať

na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 242/07 zo dňa 03.07.2007, z ktorého
jednoznačne vyplýva priorita výkladu zmlúv, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy a to pred takým
výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá. Neplatnosť zmluvy, prípadne zmluvného ustanovenia má
byť totiž výnimkou. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak bol tento druhej strane

známy alebo jej musel byť známy. Obom zmluvným stranám musel byť známy úmysel zakomponovania
tohto ustanovenia do zmluvy a to s poukazom na ich predchádzajúce rokovanie ako aj na obdobné
ustanovenie zakomponované do zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou AJDAM s.r.o. zo dňa
04.01.2021 v zmysle jej dodatku zo dňa 28.04.2022, ktorá obsahovala obdobné ustanovenie. Navyše,
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že konečné znenie tohto ustanovenia naformuloval sám žalobca
a preto nie je možné, aby sa domáhal jeho neplatnosti.

K argumentácii žalobcu, v zmysle ktorej je predmetné ustanovenie neplatné s poukazom na § 574 ods.
2 Občianskeho zákonníka súd uvádza, že uzatvorený článok zmluvy o sprostredkovaní nepredstavuje
dohodu, ktorou sa niekto vzdá práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, ale ide o zmluvne
dojednaný predpoklad pre plnenie zo strany žalovaného. Žalobca a žalovaný predmetným ustanovením
len podmienili vyplatenie sprostredkovateľskej provízie úhradou pohľadávok zo strany zahraničného

partnera žalovaného.
Súd zároveň konštatuje, že formulácia predmetného ustanovenia o takzvanej insolventnosti
zahraničného partnera vo vzťahu k žalovanému nie je práve najšťastnejšou formuláciou, ale z jej obsahu
možno jednoznačne vyvodiť vyššie vymedzený záväzok, a teda, že žalovaný nie je povinný zaplatiť
žalobcovi províziu v prípade, ak nebude mať sám zaplatené plnenie zo strany zahraničného partnera. Na

preukázanie neuhradenia faktúr žalovanému postačuje v zmysle predmetného ustanovenia napríklad
výpis z účtu žalovaného, z ktorého vyplýva neuhradenie jednotlivých faktúr zo strany zahraničného
partnera. Navyše, z vykonaného dokazovania výsluchom svedkyne vyšlo najavo, že sporové strany
medzi sebou intenzívne komunikovali a žalobca bol priebežne informovaný o neuhrádzaní faktúr zo
stranyspoločnostiMLRealIndustrieserviceUG.Napokon,žalobcavkonaníaninespochybnil,žefaktúry,

ktorými si žalovaný uplatnil svoje pohľadávky voči spoločnosti ML Real Industrieservice UG neboli
uhradené.

33. Na základe uvedeného tak súd vyhodnotil, že ustanovenie článku 3. 6 zmluvy o sprostredkovaní a
spolupráci uzatvorenej medzi sporovými stranami je platné a účinné a k povinnosti žalovaného uhradiť

žalobcovi odmenu za sprostredkovanie dôjde až za predpokladu, že samotný žalovaný bude mať
uhradené faktúry od zahraničného partnera. Zmluvné strany si naformulovali preukázanie insolventnosti
zahraničnéhopartneravovzťahukžalovanémupreukázanímvýpisomzúčtužalovaného.Žalovanýsiod
zahraničného partnera, spoločnosti ML Real Industrieservice UG uplatnil pohľadávky z prejednávaného
právneho vzťahu faktúrami číslo 2212200013, 2212200014, 2212200015, 2212200016. Z výpisu z účtu

žalovaného vyplýva, že zahraničný partner plnil len na faktúru číslo 2212200013 a v tejto súvislosti bolo
žalovanému uhradených celkovo 20 946,- Eur. Faktúra číslo 2212200013 sa vzťahovala na obdobie od
09.05.2022 do 21.05.2022 a tejto faktúre korešponduje faktúra žalobcu číslo 20220026 za obdobie od
09.05.2022 do 14.05.2022 a faktúra číslo 20220028 za obdobie od 09.05.2022 do 19.05.2022 v celkovej
výške 432,- Eur. Vzhľadom ku skutočnosti, že z vykonaného dokazovania (výpis z účtu žalovaného)

vyplýva uhradenie faktúry zo strany zahraničného partnera, ktorá zodpovedá faktúre žalobcu vo výške
432,- Eur, súd žalobcovi v konaní túto sumu priznal, pretože táto bola zo strany zahraničného partnera
preukázateľne zaplatená. Ostatné faktúry, ktorými si žalovaný uplatnil pohľadávky z prejednávaného
právneho vzťahu neboli žalovanému zaplatené a teda nastala situácia, ktorú predpokladalo zmluvné
dojednanie v článku 3.6 uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní a spolupráci, čím vznikla prekážka pre

priznanie nároku na zaplatenie zvyšnej časti provízie a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

34. Žalovaný ďalej v konaní argumentoval, že podľa jeho názoru došlo k uzatvoreniu mimosúdnej
dohody, na základe ktorej uzatvoril dohody o urovnaní s viacerými záujemcami a v dôsledku ktorej
mal zaniknúť nárok žalobcu na províziu. K uvedenej argumentácii žalovaného súd uvádza, že z

emailovej komunikácie medzi sporovými stranami vyplýva, že žalobca síce predložil žalovanému
návrh mimosúdnej dohody, avšak žalovaný túto zmenil a preto ide v zmysle ustanovenia § 44
Občianskeho zákonníka o nový návrh, ktorý však zo strany žalobcu nikdy nebol akceptovaný a preto
nikdy nedošlo k platnému uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Návrh na uzatvorenie mimosúdnej dohodyzo dňa 20.12.2022 nebol zo strany žalovaného akceptovaný, naopak dňa 21.12.2022 poslal žalovaný
žalobcovi nový návrh na uzatvorenie dohody, ktorý však nebolo náležitým spôsobom zo strany žalobcu
akceptovaný a preto nedošlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Na tejto skutočnosti nič nemení ani

plnenie žalovaného v prospech záujemcov, pretože k uzatvoreniu mimosúdnej dohody chýba základný
úkon druhej strany a to jeho akceptácia.

35. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného o vadnom dodaní diela zo strany záujemcov súd poukazuje
na ustanovenie článku 4.3 uzatvorenej Zmluvy o sprostredkovaní, z ktorého jednoznačne vyplýva, že

žalobca ako sprostredkovateľ nezodpovedá ani neručí za akékoľvek záväzky záujemcov voči partnerovi
ako žalobcovi. Citované ustanovenie uzatvorenej zmluvy plne korešponduje so zákonnou právnou
úpravou vymedzenou v § 649 Obchodného zákonníka. Úlohou žalobcu bolo vyvíjať činnosť smerujúcu k
tomu,abymalžalovanýpríležitosťuzatvoriťzmluvusozáujemcami.Žalobcaakosprostredkovateľpotom
nemôže ďalej niesť zodpovednosť za vady diela, ak tieto vyplývajú z právneho vzťahu medzi žalovaným
a záujemcami a to v súlade s platnou právnou úpravou a článkom 4.3 Zmluvy o sprostredkovaní a

spolupráci uzatvorenej medzi sporovými stranami.

36. Vo vzťahu k ostatným argumentom sporových strán súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie
rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania v rozhodovacej činnosti ústavného
súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho rezultuje pomerne bohatá judikatúra k

jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv základných slobôd.
V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď
jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva
(ďalej aj ,,ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na
ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby

na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis
c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu
vyplývaajpovinnosťsúduzaoberaťsaúčinnenámietkami,argumentmianávrhminavykonaniedôkazov
strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).

37. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil aj paušálne náhrady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
40,- Eur za každú omeškanú faktúru v súlade s Nariadením vlády SR číslo 21/2013 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca bol
v konaní úspešný vo vzťahu k faktúre číslo 20220026 a faktúre číslo 20220028, súd mu priznal aj

nároky za paušalizovanú náhradu nákladov spojených s uplatnením jednotlivých pohľadávok v celkovej
výške 80,- Eur (40,- Eur za každú faktúru). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C 370/21 z 1. decembra 2022, v zmysle ktorého ak jedna a tá istá zmluva
upravuje opakujúce sa dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé dodanie alebo
poskytnutie musí zaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu suma 40

Eur ako minimálna paušálna náhrada nákladov na vymáhanie.

38. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy
2 691,30 Eur od 02.06.2022 až do zaplatenia. Napriek skutočnosti, že podľa článku 3. 7 uzatvorenej
zmluvy si zmluvné strany dojednali úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň

omeškania a to až do zaplatenia, žalobca si v prejednávanej právnej veci uplatnil úrok vo výške 14%
ročne a súd mu tieto úroky priznal z istiny 72,- Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo
20220026, t.j. od 07.06.2022 do zaplatenia a rovnako súd priznal žalobcovi 14% úrok z omeškania z
istiny 360,- Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry číslo 20220028, t.j. od 15.06.2022 až do
zaplatenia.

39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom ku skutočnosti, že
žalovaný mal v spore úspech 83,95 % a neúspech 16,05 %, priznal mu nárok na náhradu trov konaniav rozsahu 67,9 % (83,95 – 16,05), keďže nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý možno
použiť len výnimočne.

40. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.