Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/103/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715211232
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7715211232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C.,D.E.XXX,zastúpenejJUDr.HenrietouHirjakovou,advokátkou,sosídlomvMichalovciach,Námestie
osloboditeľov 1, proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., D. E. XXX, G. C., H. I.,
Obchodná 275, zastúpenému JUDr. Vladimírom Sabadošom, advokátom, so sídlom Michalovciach,
Námestie osloboditeľov 77, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 24C/291/2015 zo dňa 20.
decembra 2022

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 24C/291/2015 zo dňa 20. decembra 2022.

Stranám sporu n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom č.k.
24C/291/2015-564 zo dňa 20. decembra 2020 rozhodol nasledovne:
I. Do výlučného vlastníctva žalobkyne sa p r i s u d z u j e nehnuteľná vec: rodinný dom - dvojbyt zapísaný
na LV č. XXX, katastrálne územie C., súpisné číslo XXX, na par. č. C-KN 1271, zastavané plochy a
nádvoria parc. č. C-KN č. 1271 o výmere 470 m2 nachádzajúcich sa v obci Strážske, okres Michalovce

spolu s domovým príslušenstvom, oplotením v hodnote 105.000 Eur.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému na úplné vyrovnanie zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov 25.288,70 €, v lehote 60 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania BSM po rozvode s odôvodnením,
že manželstvo strany uzatvorili dňa 22.8.1974 v Strážskom a rozsudkom Okresného súdu Michalovce

sp.zn. 15P/141/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2012, bolo manželstvo rozvedené. Po
rozvodesastranynedohodliovyporiadaníBSM.Podľažalobkynepočastrvaniamanželstvastranysporu
nadobudli hnuteľné veci, ktoré si po rozvode rozdelili. Uviedla, že za trvania manželstva nadobudli aj
nehnuteľnosť - rodinný dom - dvojbyt zapísaný na LV č. XXX, katastrálne územie C., súpisné číslo XXX,
postavenýnanapar.č.C-KN1271azastavanéplochyanádvoriaparc.č.C-KNč.1271ovýmere470m2
nachádzajúceho sa v obci C., J. A.. Strany postavili uvedený dom – dvojbyt spolu s rodičmi žalobkyne F.
K. a L. K., M. G.. Na liste vlastníctva boli vedení pod B1a F. B. a manželka A. B., M. K. v podiele 1/2 a pod

B1b F. K. a manželka L. K., M. G. v podiele 1/2. Rodičia žalobkyne darovali žalobkyni svoj podiel titulom
Darovacej zmluvy vyhotovenej formou notárskej zápisnice sp. zn. NZ 773/86 zo dňa 10.10.1986, a to
polovicu predmetných nehnuteľností spolu s domovým príslušenstvom garážou, oplotením, vonkajšími
úpravami, trvalými porastmi. Predmetný dom bol postavený v roku 1974 a následne na ňom prebehlarozsiahla rekonštrukcia v hodnote 11.390,69 €. Rekonštrukcia bola financovaná matkou žalobkyne a
synom D. B.. Nakoľko investície do domu neboli spoločnými investíciami, je potrebné ich odpočítať od
celkovej ceny nehnuteľnosti. Žalovaný nežil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou od roku 2003, kedy

bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Do domu sa vrátil až v roku 2006, aj to iba
na krátku dobu. Navrhla, aby súd predmetné nehnuteľnosti prikázal do jej výlučného vlastníctva a na
vyrovnanie podielov ju zaviazal na úhradu sumy vo výške 500 € a zároveň povinnosť nahradiť trovy
konania.

3. Žalovaný súhlasil, aby boli nehnuteľnosti prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne. Nesúhlasil
však s tvrdeniami žalobkyne. Uviedol, že dom postavili počas manželstva a počas spoločného žitia v
manželstve, pričom žalovaný bol zamestnaný a všetky úspory investoval do výstavby. Zároveň namietal
hodnotu nehnuteľností, nakoľko nie je zrejmé z čoho žalobkyne vychádzala pri jej určení. Rovnako
nesúhlasil so spôsobom započítania rekonštrukčných prác a rovnako nesúhlasil aj s tvrdením, že
nezhodnocoval majetok, neudržiaval ho a nestaral sa o potreby domácnosti.

4. Právne vec posúdil podľa § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len OZ).

5. K ustáleniu masy BSM, t.j. posúdeniu či nehnuteľnosť patrí do BSM súd poukázal na to, že žalobkyňa

podala v lehote ustanovenej v § 149 ods. 4 OZ návrh na vyporiadanie BSM, do ktorého mala patriť
nehnuteľnosťrodinnýdom-dvojbytzapísanýnaLVč.XXX,katastrálneúzemieC., súpisnéčísloXXX,na
par. č. C-KN 1271, zastavané plochy a nádvoria parc. č. C-KN č. 1271 o výmere 470 m2 nachádzajúcich
sa v J. C., J. A. spolu s domovým príslušenstvom, oplotením. Žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáhala
vyporiadania BSM, pričom počas celého konania potvrdzovala, že predmetná nehnuteľnosť patrí do

BSM. Uvedené teda počas celého konania nebolo sporené. Preto súd konštatoval, že mu nie je zrejmé,
prečo na poslednom pojednávaní bol počas záverečného návrhu prezentovaný návrh žalobkyne na
zmenu z dôvodu, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM. Súd je toho názoru, že celé konanie a postoje
strán sporu videli k tomu, že nehnuteľnosť patrí do BSM a vyporiadava sa len jej polovica. V konaní
bolo potrebné vysporiadať sa iba s týmto jedným predmetom BSM. Žalovaný súhlasil s prikázaním

predmetnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Súd mal za to, že v tejto časti vec nebola
sporná. Rovnako žalovaný súhlasil aj s tým, že vyporiadať sa má iba 1/2 nehnuteľnosti, teda jeho
nárok reálne predstavuje 1. Spornou bola iba hodnota predmetnej nehnuteľnosti a miera participácie
žalovaného pri stavbe predmetnej nehnuteľnosti.

6. Následne súd zameral svoje úvahy na ustálenie hodnoty nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
BSM. V konaní boli vyprodukované 2 znalecké posudky a jedno vyjadrenie k znaleckému posudku.
Žalobkyňa súdu predložila znalecký posudok znalca N. O. E., ktorý stanovil hodnotu nehnuteľnosti
na 58.900 €. Na uvedený znalecký posudok žalovaný reagoval podaním odborného stanoviska od
znalca N. A. P., ktorý predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil na 72.400 €. Toto stanovisko súd považoval

za vyjadrenie či oponentúru k znaleckému posudku N. O. E.. Za účelom odstránenia rozporov bol
v konaní vyprodukovaný znalecký posudok od znalca N. C. N.. Tá v posudku uviedla ako sumu
predmetnej nehnuteľnosti ku dňu znaleckého posudku na 76.300 €. Po dožiadaní znalkyňa vypracovala
doplnenie č. 1 k znaleckému posudku, kde zohľadnila vek stavby 44 rokov ku dňu vyhotovenia
znaleckého posudku (doplnku) a stanovila hodnotu vo výške 78.300 €. Následne znalkyňa po vypočutí

na pojednávaní doplnila znalecký posudok a ustálila hodnotu nehnuteľnosti v stave k zániku BSM a s
hodnotou k momentu vyporiadania, tak ako to požaduje judikatúra, na 105.000 €. Súd teda ako hodnotu
nehnuteľnosti ustálil na sumu 105.000 € vyplývajúcu zo znaleckého posudku N. C. N., nakoľko táto
zohľadnila všetky hodnoty, ktoré boli potrebné. Súd týmto postupom nespochybňuje znalecký posudok
od N. O. E. zo dňa 27.10.2016, avšak poukazuje aj na fakt, že posledný znalecký posudok od N. C.

N. je najaktuálnejší a zohľadňuje mieru zvyšovania cien nehnuteľností a v konečnom dôsledku aj sumu
ku dňu vyporiadania BSM, t.j. vyhlásenia rozsudku. Odborné vyjadrenie N. A. P. súd nepovažoval za
znalecký posudok, nakoľko nespĺňa zákonom predpísané náležitosti.

7.1. Žalobkyňa svoju argumentáciu oprela aj o listinné dôkazy, ktoré pozostávali z bločkov a faktúr. Tu

súd prihliadol, resp. použil, iba jeden, a to vo výške 117,84 € za Plynoservis zo dňa 3.11.2012, teda po
zániku manželstva.
7.2. K faktúram a bločkom na č.l. 20 - 86 a 320 - 325 súd uviedol, že na týchto vystupoval ako odberateľ
D. B.. Ak žalobkyňa argumentuje tým, že do predmetnej nehnuteľnosti boli vložené investície, ktoré bolipredmetom pôžičky či záväzkov zo strany peňažných ústavov, tu súd poukázal na to, že síce existuje
dohoda o vydaní a vyplatení biankozmenky, avšak na meno D. B.. Obdobne aj pri spotrebiteľskom úvere.
Súdu preto nebolo zrejmé, prečo si sumy, ktoré uhrádzal za rekonštrukcie nehnuteľnosti syn žalobkyne

a žalovaného, uplatňuje žalobkyňa ako jej úhrady. Okrem úhrady za Plynoservis, všetky zvyšné úhrady
hradil ich syn. Žalobkyňa si teda nemôže tieto sumy nárokovať a tým si zvyšovať svoj podiel.
7.3.Kbločkomzároveňsúduviedol,žetietonemožnostotožniťsničímkonkrétnym.Tietoibapreukazujú,
že niekto niečo niekde kúpil, avšak nie je jasné, kto. Súd teda tieto dôkazy žalobkyne, okrem vyššie
spomínaného neakceptoval a nezahrnul do BSM. Navyše súd uviedol, že doklady na č.l. 65 a na č.l. 68

spisu boli na meno žalobkyne, ale z ich obsahu nebolo možné čitateľne určiť potrebné hodnoty a údaje.

8.1 K participácii rodičov žalobkyne pri výstavbe nehnuteľnosti, ktorá je predmetom BSM, súd uviedol, že
rodičia žalobkyne boli rovnako spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v istom pomere, ktorých podiel
bol následne prevedený na žalobkyňu. Ak teda žalobkyňa v konaní pred súdom preukazovala, že rodičia
žalovanej sa zapríčinili o výstavbu predmetnej nehnuteľnosti, to súd nerozporoval, avšak zdôraznil,

že na tejto nehnuteľnosti mali vlastnícky pomer. Žalovaný nebol v bezpodielovom spoluvlastníctve
so žalobkyňou na tejto predmetnej nehnuteľnosti. Spoluvlastníkmi boli aj žalobkyni rodičia. Ak teda
žalobkyňa preukazuje náklady zo strany jej rodičov ako napríklad podiel z dedičstva od Q. G. st., či
čestné prehlásenia na č.l. 154, tieto podľa súdu prvej inštancie nepreukazujú vyššiu mieru participácie
žalobkyne na nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti.

8.2. K fotokópii zošita, ktorý obsahoval sumy a úhrady súd rovnako konštatoval, že nemožno stotožniť,
kto ho písal, kto samotné sumy uviedol a predovšetkým jednotlivé úhrady nemajú oporu v ďalších
dôkazoch. Žalovaná rovnako predložila aj listiny na č.l. 138-145, avšak tieto nemožno s určitosťou
stotožniť práve s predmetnou nehnuteľnosťou.
8.3. V prípade listinných dôkazov preukazujúcich úhrady za inkaso súd mal za to, že tieto samé o

sebe nemôžu byť chápané ako zhodnocovanie nehnuteľnosti. Inkaso poplatky sú totiž obligatórnymi
poplatkami pre vedenie domácnosti. Na druhej strane však môžu preukazovať prínos jedeného z
manželov do domácnosti. V tomto prípade súd akceptoval dôkaz o INKASO úhradách v čase, kedy
bol žalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, a to za obdobia 03/06 - 6.570 Sk, 08/06 - 6.760 Sk,
10/05 - 6.530 Sk a 08/05 - 5.550 Sk. Spolu teda v sume 25.410 Sk - 843,46 €. Túto sumu súd poňal

do nákladov na strane žalobkyne. Zvyšné INKASO potvrdenia boli úhrady za obdobie, kedy žalovaný
nebýval v spoločnej domácnosti so žalobkyňou, preto tieto nemohli byť poňaté ako zvýšená participácia
na domácnosti.

9.Žalobkyňaspoukazomnajudikatúru(rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepubliky22Cdo/1137/2012)

uvádzala, že podiely nemusia byť rovnaké, pokiaľ sa jeden z manželov dopustil domáceho násilia voči
druhému manželovi a osobám blízkym. Je pravdou, že žalovaný bol právoplatne uznaný za vinného
a bol mu následne uložený aj trest. Na druhej strane však súd uviedol, že žalobkyňa ďalej svoje
tvrdenia neoprela o ďalšie relevantné časti, ktorými by vyšpecifikovala, prečo a ako má súd zohľadniť
odsúdenie žalovaného a v akom pomere, resp. ako samotný pomer vypočítať. V tomto prípade to nebolo

preukázané, pretože platí, že ak strana niečo tvrdí, musí to oprieť aj o konkrétny dôkaz. Poukázanie
iba na právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bol žalovaný odsúdený podľa súdu prvej inštancie nestačí.
Navyše súd dôvodil, že sa jedná iba o fakultatívnu možnosť, nie obligatórnu. Záverom súd uviedol, že
ide o judikatúru českú, ktorá nie je pre náš právny systém záväzná. Do pojmu ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho súdu treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho

súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a
teda ani rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky pod tento
pojem nespadajú. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky,
toto nepatrí do ustálenej rozhodovacej praxe súdu, a preto nie je pre súd záväzné.

10.1. Žalovaný v konaní svoju procesnú obranu postavil na tvrdeniach, že sám financoval výstavbu
garáže a letnej kuchyne, pričom svoje tvrdenia opieral o svedkov, ktorých súd v konaní vypočul.
Svedecké výpovede však žalovaný nepodložil žiadnym listinným dôkazom, ktorý by preukazoval, že
naozajsámparticipovalčifinancovalstavbu.Kúčastižalovanéhonavýstavbesúdzdôraznil,žesamotná
pomoc pri stavbách nemôže byť chápaná ako vnos či participácii na nadobúdaní nehnuteľnosti. Tu

súd poukázal na rozhodovaciu prax súdov, ktorá uvádza, že v zmysle § 150 OZ je pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov jeden z manželov povinný nahradiť, v prípade investícií
do jeho nehnuteľnosti zo spoločného majetku, len finančné prostriedky skutočne vynaložené na tieto
investície. Investíciami vynaloženými zo spoločného na ostatný majetok jedného z manželov však nieje práca jedného manžela vynaložená pri rekonštrukcii bytu (v tomto prípade domu) druhého manžela.
Manželstvo je spoločenstvom, v ktorom si manželia majú navzájom pomáhať (§ 18 ZoR) a za takúto
pomoc možno považovať prácu manžela (aj jeho príbuzných, ak ju vykonávali ako dar) pri rekonštrukcii

bytu (v tomto prípade domu) druhého manžela, najmä ak ide o byt (v tomto prípade dom), ktorý obidvaja
užívali. (porov. KS NR 7Co/178/2013)
10.2. Okrem procesných strán súd vypočul aj viacerých svedkov, a to D. B., P. G., L. A., F. B., F. R..
Svedok F. A. doručil súdu odpovede na otázky. Časť svedkov vypovedala v prospech žalobkyne, druhá
časť svedkov vypovedala v prospech žalovaného. V uvedenom prípade súd vyhodnotil všetky tieto

svedecké výpovede individuálne, ale predovšetkým vo vzájomnej súvislosti. Okrem svedka D. B., ktorý
potvrdil,žeuhrádzalsámistésumyprirekonštrukcii,ostatnévýpovedesvedkovspôsobiliskôrzmätočne.
Hodnotiac dôkazy v ich súhrne všetkých svedeckých výpovedí sa všetky svedecké výpovede zdali súdu
skôr chaotické a potvrdzujúce len verziu tej strany, ktorá ich navrhla. Časť týchto svedkov potvrdila
verziu žalobkyne o výstavbe domu a participácie na výstavbe samotného domu. Druhá časť svedkov
potvrdzovala verziu žalovaného o tom, že samotnú stavbu realizoval on. V konečnom dôsledku je súd

toho názoru, že z týchto svedeckých výpovedí nemožno vyvodzovať žiaden zásadný záver o tom, kto
participoval na dome vyššou alebo nižšou mierou a kto sa zapríčinil o výstavbu predmetného domu
viac a kto menej. Uvedené svedecké výpovede nepriniesli žiadne podstatné závery, ktoré by zásadným
spôsobom ovplyvnili rozhodnutie súdu, ktorá zo strán mohla viac participovať na výstavbe domu. Sud
sa nestotožnil so závermi jednej či druhej strany, že ich verzie boli potvrdené svedkami, ktorí vyvracali

svedecké výpovede iných svedkov. Na tieto výpovede nazeral súd aj z druhej strany, nakoľko každá
výpoveď v istom smere niečo vyvracala, ale aj sama bola vyvrátená. Spleť týchto svedeckých výpovedí
podľa súdu prvej inštancie nepriniesla nič zásadné do tohto sporu.

11. Na základe vyššie uvedeného súd bezpodielové spoluvlastníctvo manžel zrušil a prikázal predmetnú

nehnuteľnosťdovýlučnéhovlastníctvažalobkyne.ZároveňurčilhodnotuBSMna105.000€vychádzajúc
zoznaleckéhoposudkuznalkyneN.C.N.,ktoráuvedenúsumuvypočítalaakosumustavunehnuteľnosti
ku dňu zániku BSM, ale v hodnote ku dňu vyporiadania. Takto určená suma je podľa súdu prvej inštancie
v plnom rozsahu v zhode aj s judikatúrou pri určovaní hodnoty nehnuteľnosti, vecí patriacich do masy
BSM. Nakoľko sa vyporiadavala iba 1/2 nehnuteľnosti, z tejto má žalovaný nárok iba na 1/2 (teda celkovo

na 1/4 z nehnuteľnosti). Pri výpočte 105.000/4=26.250 €. Túto sumu súd ešte znížil o sumu 117,84 €
(preukázanáúhradazaPlynoservis)a843,46€(INKASOzaobdobie,kedybolžalovanývovýkonetrestu
odňatia slobody). Výsledná suma, ktorú musí žalobkyňa vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov
predstavuje teda sumu 25.288,70 € (105.000/4=26.250 - 117,84 - 843,46 = 25.288,70).

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 257 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna
zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, keďže v predmetom konaní o vyporiadanie BSM
nemožno jednoznačne hovoriť o úspechu, resp. neúspechu žalobkyne ani žalovaného, nakoľko súd v
konaní nie je viazaný návrhom na vyporiadanie ani jednej zo strán a taktiež k vyporiadaniu BSM nedošlo
ani vo vzťahu k jednej zo sporových strán tak, ako to táto strana navrhovala. Uvedené súd považuje

za dôvod hodný osobitného zreteľa. O výške náhrady trov konania už nie je potrebné samostatne
rozhodovať.

13. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobkyňa aj žalovaný v zákonnej lehote.

14.1. Žalobkyňa podala odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku z odvolacích dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, d/,f/ a h/ CSP (vychádzajúc z obsahu odvolania) a navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil.
14.2. Ako prvé žalobkyňa namietala porušenie princípu procesnej ekonómie (rýchlej, zbytočnej
a nepreformalizovanej ochrany), aby ochrana bola účinná a spravodlivá, a princíp právnej istoty

(dodržanie procesného postupu ustanovení CSP súdom). Namietala, že súd prvej inštancie vec
neprejednal v primeranej lehote. Zároveň nevyslovil predbežný právny názor v otázke nákladov na
rekonštrukciu (či považuje námietky žalobkyne na odpočítanie tejto sumy za oprávnené) a sám ustanovil
znalca na ohodnotenie stavebných prác, po ktorých vyčíslení pri vyporiadaní na tieto vôbec neprihliadol.
Tým v rozpore s procesnou ekonómiou predlžil konanie. Keďže súd nevyslovil svoj predbežný právny

názor, porušil ust. § 181 ods. 2 CSP. Zároveň súd nerozhodol o zmene žalobného návrhu, ku ktorému
žalobkyňa pristúpila z dôvodu prekvapivého vydania uznesenia o ukončení dokazovania po tom, ako
súd nevyjadril svoj predbežný názor a nezhrnul dokazovanie po tom, čo bol o to požiadaný. Tým, žesúd nerozhodol o zmene žalobného návrhu, či ju pripúšťa a či sa jedná o zmenu návrhu, porušil práva
žalobkyne.
14.3. Súd podľa žalobkyne vydal prekvapivé, arbitrárne rozhodnutie, keďže sa nevyporiadal so

skutkovým stavom dostatočne a dostatočne ho neodôvodnil. Zároveň niektoré skutočnosti opomenul,
čo vykazuje znaky ľubovôle. Súd dostatočne neodôvodnil, či dom v 1/2 patrí do BSM. Iba uviedol, že
žalobkyňa po celú dobu konania potvrdzovala, že dom v tejto časti do BSM patrí, avšak nerozhodol
o zmene žalobného návrhu. Žalobkyňa poukázala na vykonané dokazovanie týkajúce sa toho, kto staval
predmetnú nehnuteľnosť s tým, že z predloženého denníka F. K. a manželky vyplýva, že jej rodičia

preinvestovali 126.476 Kčs. Namietala, že súd nesprávne spochybnil dôležitý dôkaz, a to stavebný
denník matky žalobkyne, čo nikdy vo svojom predbežnom právnom názore nevyslovil. Súd sa nesnažil
ani o porovnanie písma matky žalobkyne, napriek tomu, že v spise sa nachádzali viaceré listiny
napísané písmom matky, ktoré bol možné porovnať. Podľa odvolateľky sa súd dostatočným spôsobom
nevysporiadal s tým, kto a za akých finančných prostriedkov stavbu realizoval. Nie je zrejmé ako sa
vysporiadal s tvrdením, že matka žalobkyne dedila z Kanady financie a ďalšími skutočnosťami. Súd

neposudzoval aký bol príjem žalovaného v roku 1976 až 1978. Žalobkyňa má za to, že žalovaný
nepreukázal z čoho financoval náročnú stavbu. Žalovaná sa nestotožnila ani s vyhodnotením výpovede
svedkov žalobkyne, tak ako to realizoval súd prvej inštancie. Má za to, že súd sa nevysporiadal s otázkou
darov, ktoré boli poskytnuté matkou žalobkyne, dcérou žalobkyne a synom žalobkyne. Rovnako sa
nevysporiadal s otázkou hospodárenia manželov a nedostatočne sa vysporiadal s otázkou rekonštrukcie

a nákladov na nehnuteľnosť, čím sa jej hodnota zvýšila. Predmetnú rekonštrukciu žalobkyňa dokázala
predložením viacerých dokladov príjmov a bločkov, ktoré boli poskytnuté práve z darov matky, dcéry
a syna.
14.4. Žalobkyňa namietala aj spôsob určenia hodnoty nehnuteľnosti, keďže predložila znalecký posudok
N. O. E. č. 219/2016 zo dňa 27.10.2016 (hodnota 58.900 €), keďže žalobkyňa si uplatňovala odpočítanie

nákladov vynaložených na rekonštrukciu súd ustanovil znalca v odbore ohodnotenie stavebných prác
a bol vyhotovený posudok N. N. č. 12/2021. Následne na žiadosť žalovaného bol vypracovaný dodatok
č. 1 a dodatok č. 2, kde znalkyňa v rozpore s metodikou výpočtu navýšila hodnotu na 105.000 €, nakoľko
sa hodnotil vek stavby 34 rokov, ak reálne mal vek 44 rokov ku dňu vyporiadania. Podľa žalobkyne je
tento dodatok absolútne nesprávny a neplatný, čo tvrdí aj znalkyňa.

14.5. Žalobkyňa má za to, že súd pri určení hodnoty podielu nepostupoval v súlade so zásadami
uvedenými v § 150 OZ, pričom nevzal do úvahy mieru pričinenia, kto a akým spôsobom sa pričinil
o nadobudnutie a udržanie z majetku, kto sa ako staral o domácnosť, kto ako prispieval na domácnosť,
na výživu členom domácnosti, nebral do úvahy príjem žalovaného, rovnako nezohľadnil obdobie,
keď nežil v spoločnej domácnosti, neprihliadol na jeho príjem ani na vykonávanú rekonštrukciu.

Napokon neprihliadol na skutočnosť, že týral deti, svokru a manželku, správal sa v rozpore s dobrými
mravmi. Žalobkyňa zdôraznila, že zákon nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov
pri vyporiadaní prihliadajúc práve na to ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
určitej veci, v ktorej súvislosti poukázala na rozhodnutia NS ČR sp.zn. 22Cdo/2914/99, 22Cdo/1274/06
(podobne treba brať zreteľ na starostlivosť o deti a obstaranie spoločnej domácnosti, kde poukázala na

rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/1137/12). Poukázala na predložený dôkaz osvedčujúci, že žalovaný
bol odsúdený pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, a to rozsudok Okresného súdu Michalovce
sp.zn. 19T/126/03 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp.zn. 6To/101/04, v dôsledku ktorých
odporca nežil v spoločnej domácnosti a nepodieľal sa na financovaní rodiny, neprispieval na domácnosť,
neplatil inkaso, neinvestoval do domu žiadne finančné prostriedky. Žalovaný neplatil ani výživné na

maloletú dcéru, kde poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Michalovce sp.zn. 9C/100/2004.

15.1. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaný vyjadril písomne tak, že ňou uplatnené odvolacie dôvody neboli
naplnené, preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie vo výroku I. a II. potvrdil ako vecne
správne. Poukázal na to, že voči výroku III. podal odvolanie.

15.2. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne o nesprávnom procesnom postupe súdu. Súd vykonal
množstvo dôkazov, ktoré navrhla sama žalobkyňa. Zároveň v priebehu konania a záverečného zhrnutia
podaného právnou zástupkyňou žalobkyne je nepochybné, že predmetom konania bol návrh na
vyporiadanie BSM, ktorá skutočnosť bola nesporná po celý čas dokazovania. V tomto kontexte považuje
za nepochopiteľnú námietku žalobkyne, že vec nebola prejednaná v primeranej lehote, pričom námietka

žalobkyne, že návrh smeroval k rozhodnutiu o určení, že dom nepatrí do BSM je neprípustná v zmysle
§ 137 CSP. Zároveň poukázal na ust. § 149 od. 4 OZ (trojročnú zákonnú domnienku).
15.3. Za zákonný a správny považuje aj postup pri ustálení hodnoty nehnuteľnosti. Súd správne
vychádzal zo sumy 105.000 € v zmysle doplnenia znaleckého posudku znalkyne N. N., ktorá bola určenásprávne v zmysle ustálenej judikatúry, podľa ktorej pri zisťovaní ceny jednotlivých vecí sa zohľadňuje
stav veci v čase zániku BSM, pričom sa vychádza z ceny, ktorá zodpovedá cenám v čase, keď sa
vykonáva vyporiadanie (NS SR 4Cdo/113/00, 3Cdo/56/08, 3Cdo/88/10, 1MCdo/12/11, 2Cdo/176/11).

Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného správne vysporiadal aj s otázkou rekonštrukcie a nákladov
na nehnuteľnosť. Žalobkyňa nepreukázala výšku vnesených prostriedkov a žalobkyňa a aj výsledky
dokazovania preukazujú, že sa jednalo o investície tretích osôb do spoločného majetku (napr. výsluch
D. B., výsluch žalobkyne).

16. Žalobkyňa v odvolacej replike zotrvala na svojich stanoviskách uvedených v odvolaní.

17.1. Žalovaný podal odvolanie proti výroku III. o trovách konania z dôvodov podľa §365 ods. 1 písm. d/
a h/ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tomto výroku zmenil tak, že mu prizná náhradu trov konania
voči žalobkyni v pomere 100%.
17.2. Mal za to, že súd nesprávne posúdil vec vo vzťahu k náhrade trov konania, pričom dôvodil,

že Civilný sporový poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, v ktorom by došlo k vyňatiu konania
o vyporiadní BSM z pôsobnosti § 255 CSP. Vo všeobecnosti platí, že výnimky spravidla je nutné
vykladať skôr reštriktívne než extenzívne a pri vyporiadaní BSM je preto podľa neho potrebné uplatniť
základné pravidlo obsiahnuté v § 255 CSP. Aj v takomto prípade teda je podľa neho potrebné vychádzať
z princípu procesného úspechu v konaní, z ktorého názoru vychádzal napríklad NS SR v rozhodnutí

sp.zn.4Cdo/58/2019,KrajskýsúdKošicevrozhodnutísp.zn.5Co/170/2018.Poukázalnažalobnýnávrh,
kdežalobkyňažiadalaprikázaťdojejvýlučnéhovlastníctvanehnuteľnosťzavyrovnávacípodielvovýške
500 €, ktorú sumu žalovaný považoval za neprimerane nízku. Rozsudkom súdu prvej inštancie bola
výška tohto vyrovnacieho podielu určená na sumu 25.288,70 €. Súd teda mal prihliadnuť na postoj
oboch strán v priebehu konania, aj pred jeho začatím, pričom práve on sa snažil o vyriešenie veci

mimosúdnou cestou (doručil žalobkyni návrh na dohodu, s ktorou však žalobkyňa nesúhlasila. V tomto
návrhu požadoval na vyrovnanie sumu 23.827,50 €.

18. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomne tak, že s týmto nesúhlasí a rozhodnutie vo
výroku III. považuje za správne a zákonné. Poukázala na ust. § 257 CSP a v ňom posudzované dôvody

hodné osobitného zreteľa, kde upriamila pozornosť na osobitosti predmetného prípadu, na ktoré podľa
nej je potrebné prihliadnuť, a to okolnosti, za ktorých podala návrh na vyporiadanie: exekučné konanie
zapríčinené žalovaným, ktoré ohrozovalo vlastníctvo, nehnuteľnosť obýval syn žalobkyne s jej matkou,
žalobkyňa vykonávala sama rekonštrukciu nehnuteľnosti, čím ju zhodnotila, nežila so žalovaným
v spoločnej domácnosti od roku 2003, žalovaný sa nezapríčinil o udržanie a zveľadenie nehnuteľnosti,

bol odsúdený nepodmienečne za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby, po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody sa dopustil opätovne priestupku proti spolunažívaniu voči žalobkyni, jej deťom
a matke, a preto opustila aj spoločnú domácnosť, žalobkyňa je osoba vo vyššom veku so zdravotnými
problémami, s príjmom starobného dôchodku vo výške 426 €.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného
ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysleust.§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom
z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a
h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniam strán sporu nebolo možné vyhovieť.

20. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd, v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. júla 2024 o 09.10 hod. v

pojednávacej miestnosti č. dv. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 19.07.2024 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP.

22. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila (vychádzajúc z obsahu odvolania) odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (b/), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/),súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

23. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že do masy BSM patrí nehnuteľná
vec: rodinný dom - dvojbyt zapísaný na LV č. XXX, katastrálne územie C., súpisné číslo XXX, na par.
č. C-KN 1271, zastavané plochy a nádvoria parc. č. C-KN č. 1271 o výmere 470 m2 nachádzajúcich

sa v obci C., J. A. v podiele 1 zapísaná pod B1a spolu s domovým príslušenstvom, oplotením v
hodnote 1 zo 105.000 Eur. Zároveň sa stotožňuje s ustálením podielu na úplné vyrovnanie zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 25.288,70 €.

25.Rozhodnutiusúduvnapadnutomrozsahunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán

nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
byvýsledokjehohodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz
§192,§193a§205CSPalebožebynazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnezákonnéustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani

nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

26. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia §

191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového
stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho
rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku vo veci samej, s ktorými

sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku v napadnutom rozsahu a nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozsudku.

28. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej

odvolací súd uvádza nasledovné:

29. Podstatou odvolacích námietok bolo
1. porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd
- vec neprejednal v primeranej lehote

- porušil ust. § 181 ods. 2 CSP, keď nevyslovil predbežný právny názor
- nerozhodol o zmene žalobného návrhu
2. prekvapivé a arbitrárne rozhodnutie, ktoré súd dostatočne neodôvodnil
3. nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, na základe ktorých súd dospel k nesprávnym
skutkovým záverom vo vzťahu k rekonštrukcii a nákladom na nehnuteľnosť, hodnote nehnuteľnosti a

určeniu hodnoty podielu.

30. Odvolací súd poukazuje na to, že aj keď sa v sporovom konaní uplatňuje zásada hospodárnosti a
platí, že súd má postupovať tak, aby mohol rozhodnúť rýchlo a hospodárne (bez prieťahov), prípadné
porušenie tejto zásady nemožno považovať samo o sebe za naplnenie odvolacieho dôvodu.

31. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, odvolací súd
uvádza, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. To, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu

jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Rovnako Ústavný súd
Slovenskej republiky už opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dávaodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

32. Odvolací súd však dospel k záveru, že preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa
kritériá pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať za
nepreskúmateľné. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe
ktorej dospel k svojmu záveru s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia,
ktoré aplikoval v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil svoje úvahy,

na základe ktorých dospel k záveru, že nehnuteľnosť patrí do BSM (v 1) a o výške vyrovnacieho podielu
s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej
veci, pričom sa vysporiadal so všetkými relevantnými tvrdeniami strán sporu a a odôvodnenie rozsudku
dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobkyne. Preto v danom prípade nedošlo k naplneniu
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ako sa domnieva odvolateľka.

33. K tvrdeniu žalobkyne, že rozhodnutie je prekvapivé je nutné uviesť, že konanie prebehlo podľa
zásad spravodlivého konania, súd svoje rozhodnutie nezaložil „nečakane“ na iných právnych záveroch
než vyplývajú zo žaloby a žalobkyni neodňal možnosť konať pred súdom, neznemožnil jej realizáciu
procesných práv

34. Prekvapivé je rozhodnutie súdu, ktoré je nepredvídateľne („nečakane“) založené na iných právnych
záveroch - na iných („nových“) dôvodoch, než boli prezentované stranami v konaní, pričom účastník
konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť „nového“ právneho názoru
zaujatého až v rozhodnutí. Treba dodať, že z procesného predpisu nevyplýva, že by súd bol povinný do
všetkých podrobností a dôsledkov vysvetliť všetky tie riešenia čiastkových otázok nastolených v konaní,

so zreteľom na ktoré dospel k svojim záverom.

35. V danom prípade nemožno súdu vytýkať, že nekonal tak, aby sa predišlo vydaniu nepredvídateľného
alebo prekvapivého rozhodnutia. Zo spisu vyplýva, že súd v konaní postupoval vychádzajúc
z tvrdení strán sporu, vykonal navrhované dôkazy a svoje skutkové a právne závery vyvodil

z vykonaného dokazovania (pri posudzovaní rekonštrukcie a nákladov na nehnuteľnosť, ustálení
hodnoty nehnuteľnosti, aj určení hodnoty podielu). Vo vzťahu k ustáleniu masy BSM, t.j. zaradenia 1
nehnuteľnosti do masy, vychádzal z nesporných tvrdení strán, ktoré obe túto nehnuteľnosť považovali
za patriacu do BSM (tak ako na to súd prvej inštancie poukázal aj v odôvodnení).

36. V zmysle § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.(§ 151 ods.
1,2 CSP). V preskúmavanom prípade práve žalobkyňa v žalobe (a aj v priebehu konania) tvrdila,

že predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM a žiadala ju (ako jedinú) vyporiadať, pričom žalovaný so
zaradením nehnuteľnosti do masy BSM súhlasil. Preto súd správne považoval za nesporné tvrdenie
o tom, že nehnuteľnosť patrí do BSM. Spornou bola v konaní iba hodnota nehnuteľnosti a investície do
tejto nehnuteľnosti, čím sa súd v konaní dôsledne zaoberal.

37. Nedôvodná je aj námietka, že súd nevyslovil svoj predbežný právny názor. Povinnosť súdu uviesť
svoje predbežné právne posúdenie veci vyplýva z ust. § 181 ods. 2 druhej vety CSP. Samotné porušenie
tejto povinnosti však bez ďalšieho nemá za následok porušenie práva strany na spravodlivý proces. Nie
každé porušenie procesného predpisu totiž dosahuje intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces.
Opomenutie aplikácie § 181 ods. 2 CSP sa totiž konvaliduje vydaním rozhodnutia vo veci samej súdom

prvej inštancie, v ktorom rozhodnutí súd oznámi svoje názory a tým zhojí tento procesný nedostatok (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/181/2021). Tento dôvod preto odvolací súd nepovažuje
za dôvod, pre ktorý by bolo potrebné napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie
konanie.
38. Ak samosudca poruší svoju povinnosť uviesť predbežné právne posúdenie veci, nedodržanie tohto

zákonného ustanovenia nemá žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných
práv, ktoré jej CSP priznáva. Porušenie cit. ustanovenia (§ 181 ods. 2 CSP) žiadnym spôsobom
nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy,vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne,
čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu spisu.

39. Žalobkyňa sa o nosných záveroch, ktoré viedli prvoinštančný súd k preskúmavanému rozhodnutiu,
nepochybne dozvedela z priebehu konania a najneskôr z prvoinštančného rozsudku, ktorý jej
bol riadne doručený a proti ktorému podala odvolanie. Využila tak svoje právo namietať proti
záverom prvoinštančného rozhodnutia, ktoré nepovažovala za správne, pričom ide iba o opakovanie
argumentácie uvádzanej už v konaní pred súdom prvej inštancie. Obranu žalobkyne cez inštitút ust.

§ 181 ods. 2 CSP preto považuje odvolací súd za účelovú a žalobkyňa nedôvodne namieta, že by
nedodržanímprocesnéhopostupupodľa§181ods.2CSPbolorozhodnutéprekvapivovjejneprospech.

40.1. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Cdo/17/2017, v
ktorom „najvyšší súd v súvislosti s námietkou týkajúcou sa odňatia možnosti konať pred prvoinštančným
súdom opomenutím procesnej povinnosti vyplývajúcej pre súd z § 118 ods.2 O.s.p. (teraz § 181

ods. 2 CSP) dovolací súd vychádzal z úvahy, že z povahy tejto procesnej povinnosti je zrejmé, že
k zhojeniu („skonzumovaniu“) jej prípadného nesplnenia dochádza samotným rozhodnutím súdu, v
dôvodoch ktorého v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods.2 CSP) je súd povinný uviesť, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil.

Nápravaprípadnéhonesprávnehopostupuprvoinštančnéhosúduvtomtosmerejedanátiežmožnosťou
podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorí žalobcovia v predmetnej veci aj využili.
Bolo by neefektívne, ba až nezmyselné považovať prípadné nedodržanie § 118 ods.2 O.s.p. (teraz §
181 ods. 2 CSP) súdom prvej inštancie za tzv. zmätočnostnú vadu v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a
z tohto dôvodu zrušovať v dovolacom konaní rozhodnutia súdov v základnom konaní a vec vracať na

ďalšie konanie, hoci účastník konania (dnes strana sporu) mal možnosť namietať nesprávnosť postupu
súdu prvej inštancie v opravnom konaní a hoci mal možnosť dozvedieť sa o skutkových a právnych
záveroch súdu v základnom konaní z odôvodnení ich rozhodnutí. Preto uvedená námietka, aj keby bola
dôvodná, nebola spôsobilá mať za následok tzv. zmätočnostnú vadu, t.j. porušenie základných zásad
občianskeho súdneho konania, a teda odňatie možnosti žalobcov konať pred súdom.“.

40.2. Obdobne v uznesení sp.zn. 4Obdo/64/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež vyslovil názor,
že nedodržanie ust. § 118 ods. 2 O.s.p. (teraz § 181 ods. 2 CSP) neznamená, že by došlo k vylúčeniu
účastníka konania z jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom, ale takéto
pochybenia by bolo možné hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, nakoľko rozsudok obsahuje nielen
zhrnutie podstatných odvolacích námietok žalobcu, ale aj náležité vysvetlenie, z akých hľadísk ich súd

posudzoval.

41. Zohľadniac vyššie uvedenú prax odvolací súd namietaný postup súdu, ktorý nesplnil povinnosť
uvedenú v § 181 ods. 2 CSP, považuje za zhojený, keďže žalobkyňa mala možnosť sa k tomuto vyjadriť
v odvolaní.

42. So zreteľom na uvedené nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvého
stupňa ani prekvapujúce, ani nečakané.

43. Nebolo možné akceptovať ani námietku, že súd nerozhodol o zmene návrhu (keď žalobkyňa žiadala

určiť, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM). Predmetom konania je vyporiadanie BSM. Pokiaľ žalobkyňa
navrhla zmenu petitu tak, že dom nepatrí do BSM, odvolací súd má za to, že o tejto zmene nebolo
potrebné rozhodovať vzhľadom na to, že v konaní o vyporiadanie BSM súd vždy ako prvú otázku
rieši ustálenie masy BSM (t.j. zisťuje okruh vecí patriacich do BSM), až následne tieto vyporiadava.
Preto posúdenie, či dom bude zaradený do BSM, bolo po celý čas predmetom konania- nejedná sa

o zmenu žaloby, o ktorej by bolo potrebné rozhodovať. Uvedené platí o to viac, ak súd dospel k záveru,
že nehnuteľnosť do masy BSM patrí a treba ju vyporiadať. Zároveň súd správne poukázal na to, že
žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáhala vyporiadania BSM, pričom v žalobe a počas celého konania
potvrdzovala, že predmetná nehnuteľnosť patrí do BSM (ako jedný predmet BSM). Uvedené teda počas
celého konania nebolo sporené. Celé konanie a postoje strán sporu videli k tomu, že nehnuteľnosť

patrí do BSM a vyporiadava sa (len) jej polovica. Až na poslednom pojednávaní bol počas záverečného
prednesu prezentovaný návrh žalobkyne na zmenu z dôvodu, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM.44.Rozhodnutiusúduvnapadnutomrozsahunemožnovytknúťnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,
ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán
nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že
byvýsledokjehohodnoteniadôkazovnezodpovedaltomu,čomalobyťzistenéspôsobomvyplývajúcimz
§192,§193a§205CSPalebožebynazistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnezákonnéustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

45. Žalobkyňa nedôvodne namieta, že sa súd nesprávne vysporiadal s dôkazmi na preukázanie tvrdení
žalobkyne a žalovaného, a to listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov. Odvolací súd zdôrazňuje,
že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a prihliada pritom ku všetkému, čo sa stalo za konania.
Úvaha súdu však neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí byť opretá o
zistené skutočnosti a v odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri
hodnotení dôkazov riadil. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny
dôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásadavoľnéhohodnoteniadôkazov.Musívšaksvojeúvahyjasneuviesť
vo svojom rozhodnutí. Preto aj v tomto prípade bolo povinnosťou súdu vyhodnotiť aj výpovede svedkov,
ktorých navrhli strany sporu, tak ako to súd prvej inštancie správne realizoval. Odvolací súd sa s týmto

hodnotením plne stotožňuje.

46. V preskúmavanom prípade považuje odvolací súd hodnotenie dôkazov realizované súdom prvej
inštancie za správne a stotožňuje sa s ním. Ani odvolací súd nezistil žiadne podstatné rozpory, ktoré
by vyplynuli z jednotlivých vykonaných dôkazov, ktoré by spochybňovali správnosť skutkových záverov

súdu. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že súd neakceptoval relevantné ňou predložené dôkazy, odvolací súd
po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo nezistil existenciu takýchto
pre rozhodnutie relevantných dôkazov.

47. Súd správne ustálil aj výšku vyrovnacieho podielu vychádzajúc zo znaleckého posudku znalkyne N.

C. N., ktorá ustálila hodnotu nehnuteľnosti v stave k zániku BSM a s hodnotou k momentu vyporiadania,
tak ako to požaduje judikatúra, na 105.000 € s poukazom na fakt, že znalecký posudok od N. C. N.
je najaktuálnejší a zohľadňuje mieru zvyšovania cien nehnuteľností a v konečnom dôsledku aj sumu ku
dňu vyporiadania BSM, t.j. vyhlásenia rozsudku.

48. Súdna prax je ustálená v názore, že pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,trebavychádzaťzjejvšeobecnejcenyurčenejvzávislostiod
situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov vyporiadava. Požiadavke spravodlivého vyriešenia veci zodpovedá v týchto prípadoch taký
postup súdu, podľa ktorého sa pri určení ceny nehnuteľnosti aplikuje tzv. všeobecná cena, ktorá

nevyjadruje len cenu nehnuteľnosti v závislosti od druhu stavby, použitých stavebných materiálov,
vybavenosti, konštrukcií, údržby, veku, výmery, kultúry a bonity pozemku, ale aj situáciu na trhu s
nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Musí preto ísť o cenu, ktorá by predstavovala podiel bývalého
manžela na nehnuteľnosti patriacej do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, za ktorú by ju
bolo možné reálne predať. Z uvedeného vyplýva, že k určeniu hodnoty sporných nehnuteľností možno

dospieť len vyhodnotením cien predajov uskutočnených v rozhodnej dobe a porovnateľných svojím
charakterom,veľkosťoualokalitou,tzv.porovnávacoumetódou.(RozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.
4 Cdo 113/2000)

49. Ani námietky žalobkyne vo vzťahu k investíciám jej rodičov neboli spôsobilé spochybniť správnosť

záverov súdu prvej inštancie, keďže sa jednalo o spolustaviteľov nehnuteľnosti (ktorý až následne
svoj podiel previedli na žalobkyňu), zároveň ich investície (ako tretích osôb) nemôžu byť predmetom
vysporiadania zrušeného BSM a ani neosvedčujú vznik výlučného vlastníckeho práva žalobkyne.
Obdobne investície syna a dcéry strán sporu nie sú predmetom vyporiadania.

50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcov nedôvodné a odvolací súd
napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a II. ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.51. Žalobkyňa neuviedla osobitné odvolacie dôvody vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania, avšak
žalovaný odvolaním napadol práve tento výrok majúc za to, že je potrebné uplatniť základné pravidlo
obsiahnuté v § 255 CSP, t.j. vychádzať z princípu procesného úspechu v konaní, prihliadnuť na postoj

oboch strán v priebehu konania, aj pred jeho začatím.

52. Odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalovaného za dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie
správne bral zreteľ na osobitosť konania o vyporiadanie BSM, kde je rozhodnutie súdu v záujme oboch
strán(ktorésanevediadohodnúť).Správnepritompoukázalnato,žeurčeniekomumábyťnehnuteľnosť

prikázaná do výlučného vlastníctva nebolo medzi stranami sporné a o výške vyrovnacieho podielu
nerozhodol v zhode s návrhom žiadnej strany, teda žiadnu stranu nemožno považovať za plne úspešnú.

53. Pokiaľ žalovaný poukazuje na potrebu prihliadnuť na postoj oboch strán v priebehu konania, aj
pred jeho začatím (že on sa snažil o mimosúdne vysporiadanie), odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že
je potrebné brať zreteľ aj na tie nesporné skutočnosti, na ktoré poukazovala žalobkyňa, že žalovaný

bol odsúdený pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby rozsudkom Okresného súdu Michalovce
sp.zn. 19T/126/03 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice sp.zn. 6To/101/04, v dôsledku
ktorých odporca nežil v spoločnej domácnosti a nepodieľal sa na financovaní rodiny, neprispieval na
domácnosť, neplatil inkaso, neinvestoval do domu žiadne finančné prostriedky. Žalovaný neplatil ani
výživné na maloletú dcéru (rozhodnutie Okresného súdu Michalovce sp.zn. 9C/100/2004). Prípadne

aj na ďalšie skutočnosti, na ktoré poukázala žalobkyňa- a to okolnosti, za ktorých podala návrh na
vyporiadanie: exekučné konanie zapríčinené žalovaným, ktoré ohrozovalo vlastníctvo, nehnuteľnosť
obýval syn žalobkyne s jej matkou, žalobkyňa vykonávala sama rekonštrukciu nehnuteľnosti, čím
ju zhodnotila, nežila so žalovaným v spoločnej domácnosti od roku 2003, žalovaný sa nezapríčinil
o udržanie a zveľadenie nehnuteľnosti, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa dopustil

opätovne priestupku proti spolunažívaniu voči žalobkyni, jej deťom a matke, a preto opustila aj spoločnú
domácnosť, žalobkyňa je osoba vo vyššom veku so zdravotnými problémami, s príjmom starobného
dôchodku vo výške 426 €. Odvolací súd zdôrazňuje, že splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257
CSP súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu

54. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1
CSP aj vo výroku III o trovách konania.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojenísust.§255ods.1CSPa§262ods.1CSP.Žiadnazostránnebolavodvolacomkonaníúspešná,

nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, zároveň odvolací súd opäť poukazuje na to, že
rozhodnutie je v záujme oboch strán sporu a je potrebné prihliadnuť aj na osobitné okolnosti prípadu,
preto odvolací súd žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

56.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§373ods.2poslednej

vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).