Rozsudok – Zmluvy ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-50C/43/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123298006
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6123298006.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v právnej

veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zast.: Advokátska kancelária
Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti žalovanému: UNIQA
pojišťovna, a. s., IČ: 492 40 480, so sídlom Evropská 810/163, Praha, Česká republika, konajúca
na území Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného
členského štátu, IČO: 53 812 948, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava, zast. Advokátska
kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o., IČO: 36 854 972, so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, o
zaplatenie 1.773,59 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.773,59 EUR s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 1.773,59 EUR od 07.10.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky 600,00 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 18.04.2023 a následne postúpenou
tunajšiemu súdu dňa 31.05.2023 domáhal zaplatenia sumy 1 773,59 Eur a trov konania. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že dňa 07.09.2022 až 12.09.2022 došlo k poistnej udalosti – opakovanej havárii
kanalizačného potrubia v bytovom dome na D. F. G. XX H. E. v byte žalobcu č. 1 na 1. NP. Havária
je vedená u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX. V prípade uvedenej poistnej udalosti žalovaný poskytol
žalobcovi poistné plnenia v sume 732,11,- eur za poškodenie stavebných súčastí a v sume 274,42,- eur

za premiestňovanie nábytku, demontáž a montáž kuchynskej linky. Žalobcovi boli zaslané oznámenia
o výške poistného plnenia spolu s uvedením spôsobu výpočtu uvedených poistných plnení zo dňa
05.10.2022 a zo dňa 06.10.2022. Žalobca však nesúhlasil s uvedeným spôsobom vybavenia poistnej
udalosti a so spôsobom výpočtu poskytnutého poistného plnenia a výšky spôsobenej škody. Medzi
žalobcom a žalovaným nie je spornou tá skutočnosť, že ku vzniku poistnej udalosti došlo spôsobom,
ako uvádza žalobca, pričom uvedené vyplýva aj z dokumentov zaslaných žalovaným. Za sporné
však možno považovať vyčíslenie výšky spôsobenej škody a poskytnutá suma poistného plnenia. Na

základe uvedeného bol vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX znalca I. H. A. zo dňa 14.11.2022
z odboru stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľnosti a odhad hodnoty stavebných
prác, pričom všeobecná hodnota stavebných prác podľa uvedeného znaleckého posudku, ktoré bolo
potrebné zrealizovať na odstránenie následkov opakovanej havárie kanalizačného potrubia v bytovomdome na D. G. XX H. E., v byte č. 1 na 1. NP je znalcom stanovená vo výške 2 780,12,- eur s DPH.
Nakoľko žalovaný vyplatil žalobcovi poistné plnenie v sume 1 006,53,- eur, pričom hodnota stavebných
prác je podľa znaleckého posudku vyššia, žalobkyňa si dovoľuje týmto podať tento návrh na úhradu

zvyšného rozdielu spočívajúceho v uhradenej sume a sume podľa znaleckého posudku a to celkovej
výške 1 773,59,- eur. V zmluve nebola dohodnutá žiadna spoluúčasť. Presný popis prác je uvedený
v znaleckom posudku. Žalobca si ďalej uplatňuje aj náhradu vynaložených nákladov v súvislosti s
uplatnením predmetného nároku, pričom táto náhrada spočíva v odmene znalca, náhrade hotových
výdavkov a náhrady za stratu času znalca za vypracovanie znaleckého posudku v sume 600,- eur.

Uvedenú sumu znalec riadne vyfakturoval dňa 14.10.2022, pričom žalobca túto riadne uhradil znalcovi
dňa 15.11.2022. Predmetnú sumu pozostávajúcu z rozdielu v uhradenej sume a sume podľa znaleckého
posudku a nákladov súvisiacich s uplatnením nároku v celkovej výške 2 373,59,- eur. Napriek tomu,
že žalobca zaslala žalovanému žiadosť o prehodnotenie spôsobu vybavenia poistnej udalosti zo dňa
15.12.2022, k úhrade spomínanej sumy do dnešného dňa nedošlo. Znaleckým posudkom sa žalobca
snažil ustáliť výšku škody, ktorá mu vznikla, a preto náklady, ktoré mu s jeho obstaraním vznikli, sú

nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky a zo zákona mu prináleží ich náhrada ako príslušenstva
pohľadávky (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 12Co/24/2019 zo dňa 14.1.2020).

2. Voči platobnému rozkazu vydanému upomínacím súdom podal žalovaný odpor, v ktorom spochybnil
žalobcov nárok a vznik (údajnej) poistnej udalosti žalovanému oznámil, pričom ten toto oznámenie

prijal, vec zaevidoval pod číslom XXXXXXXXXX a pod týmto ju aj likvidoval. Žalovaný podaním
označeným ako “Vec: Oznámenie o výške poistného plnenia“ zo dňa 5.10.2022 poskytol žalobcovi
poistné plnenie vo výške 732,11 EUR, a to z titulu nákladov bližšie špecifikovaných v tomto podaní, k
výpočtu ktorých žalovaný dospel na základe obhliadky bytu žalobcu, a to formou rozpočtu. Žalovaný
podaním označeným ako “Vec: Oznámenie o výške poistného plnenia“ zo dňa 6.10.2022 poskytol

poistné plnenie vo výške 274,42 EUR, a to z titulu nákladov bližšie špecifikovaných v tomto podaní, k
výpočtu ktorých žalovaný dospel na základe obhliadky bytu žalobcu, a to formou rozpočtu. Následne
žalobca doložil žalovanému Znalecký posudok X/XXXX zo dňa 14.11.2022 vypracovaný znalcom I. H.
A., miesto podnikania: G. XX, XXX XX E., e. č.: XXXXXX a žiadal, aby žalovaný prehodnotil závery
likvidácie. Žalovaný na predložený Znalecký posudok reagoval podaním označený ako “Vyjadrenie

k podnetu“ zo dňa 22.12.2022, v zmysle ktorého žalovaný právneho zástupcu žalobcu informoval,
že zotrváva na záveroch likvidácie. Žalobca v žalobe netvrdí, že by (údajná) poistná udalosť v jeho
Byte nastala v dôsledku niektorého z vyššie uvedených poistených rizík (resp. nebezpečí). Žalobca
v žalobe explicitne tvrdí, že k vzniku (údajnej) poistnej udalosti došlo v dôsledku “opakovanej havárii
kanalizačného potrubia v bytovom dome na D. F. G. XX H. E.“. Zo skutkových tvrdení žalobcu je zrejmé

aj to, že k vzniku škody v poistenom Byte žalobcu došlo v dôsledku poškodenia spoločného zariadenia
bytového domu (tzn. kanalizačného potrubia), ktoré je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov
v danom bytovom dome. Podľa oddielu II, článok 6, bod 6.55 Poistných podmienok sa pod pojmom
spoločné zariadenia budovy rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne
tejto budove. Takýmito zariadeniami sú najmä: výťahy, kotolne vrátane technologického zariadenia,

bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky. Na
škody spôsobené poškodením spoločných zariadení bytového domu sa žalobcom uzavreté poistenie
dojednané v Poistnej zmluve nevzťahuje. Nad rámec uvedeného žalovaný poukazuje na to, že v
zmysle Poistnej zmluvy bolo poistné plnenie vinkulované v prospech tretej osoby. V prípade, ak by
aj škoda, ktorá v Byte žalobcu nastala, bola krytá uzavretým poistením, nebol by žalobca na jeho

výplatu aktívne vecne legitimovaný. Je zrejmé, že nakoľko (domnelá) škodová udalosť nie je krytá
Poistnou zmluvou, ktorú má žalobca dojednanú so žalovaným, nie je možné ani poskytnúť žalobcovi
plnenie, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje, nakoľko by sa jednalo o plnenie bez právneho
dôvodu. S poukazom na uvedené nemá žalobca nárok na poistné plnenie v požadovanom rozsahu
(na jeho výplatu chýba zmluvný základ). Žalovaný preto rozporuje žalobcom uplatnený nárok čo

do dôvodu a výšky. Žalovaný má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené preukázal nesprávnosť
argumentácie žalobcu v konaní a dôvody, prečo žalobca nemá nárok na poistné plnenie vo výške
uplatnenej žalobou v tomto konaní (uplatnenej podľa (domnelej) škodovej udalosti). Žalovaný si na
tomto mieste dovoľuje uplatniť aj ďalšie argumenty obrany (obrana in eventum - žalovaný sa pritom
pridržiava všetkých vyššie uvedených skutočností a nasledovnú argumentáciu uvádza iba z dôvodu

právnej istoty) výlučne pre prípad, ak by bolo zo strany konajúceho súdu pristúpené na argumentáciu
žalobcu. Prílohu žaloby tvoril o.i. aj Znalecký posudok, na základe ktorého žalobca preukazuje ním
uplatnený nárok v tomto konaní. V zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení by mal znalec vychádzať pristanovení všeobecnej hodnoty stavebných prác musí byť rozpočtový ukazovateľ preskúmateľný, tzn.
vybraný ukazovateľ sa musí presne identifikovať názvom, zatriedením do číselníka klasifikácie stavieb
a jednotkovou hodnotou určenou podľa verejne publikovaných katalógov určených ministerstvom,

z ktorého bol vybraný alebo vytvorený. V zmysle Vyhlášky sa pod pojmom rozpočtový ukazovateľ
rozumie hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku porovnateľného objektu z
katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpočtového
ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov
určených ministerstvom. Výber porovnateľného objektu (rozpočtového ukazovateľa) sa vykoná podľa

zatriedenia hodnoteného objektu do číselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe ktorej bol
použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov zostavený. Hodnota základných rozpočtových nákladov
na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógoch určených ministerstvom,
môže byť vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na
obstaranie. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že v Znaleckom posudku je prieskum trhu
nedostatočný, resp. zo strany žalovaného vôbec nie je preskúmateľný, nakoľko Znalec pri vypracovaní

vychádzal zo svojich empirických skúseností, a to napriek skutočnosti, že sám v Znaleckom posudku
uvádza, že: “ak nie je cena diela dohodnutá vo forme položkového rozpočtu a jednotkových cien,
Znalec môže cenu zisťovať dopytom v odborných organizáciách vykonávajúcich príslušnú stavebnú
či remeselnú činnosť alebo použitím cien obvyklých v čase a mieste realizácie diela z databázy
cenníkov stavebných prác všeobecne používaných a uznávaných rozpočtovacích programov.“(strana

7 Znaleckého posudku). Znalec vypracoval Znalecký posudok ku dňu 19.10.2022, hoci (domnelá)
škodová udalosť nastala dňa 7.9.2022, t.j. vypracoval ho k inému časovému momentu, ako bola
vykonaná obhliadka žalovaným a zrejme s inými ďalšími poškodeniami, ktoré medzi obdobím 7.9.2022 a
19.10.2022 vyšli najavo (napr. viditeľná pleseň). Vzniká preto pochybnosť o tom, či všetky pri obhliadke
zdokumentované poškodenia Bytu žalobcu a zariadenia Bytu žalobcu vznikli v príčinnej súvislosti

so žalobcom tvrdenou (domnelou) poistnou udalosťou. Žalovaný má za to, že predložený Znalecký
posudok neobsahuje všetky právnymi predpismi stanovené náležitosti a preto nie je v možnostiach a
schopnostiachžalovanéhosaknemuvyjadriť;neobsahujenajmäpodklady,nazákladektorýchbymohol
žalovaný hodnoverným spôsobom overiť jednotlivé výpočty obsiahnuté v Znaleckom posudku (Znalec
pri vypracovaní Znaleckého posudku vychádzal vo vzťahu k cenám len a výlučne zo svojich empirických

skúseností, ktoré však žalovaný overiť nevie). Vzhľadom na vyššie uvedené navrhuje žalovaný vykonať
v konaní výsluch Znalca, ktorý Znalecký posudok vyhotovil a vykonať znalecké dokazovanie, za účelom
posúdenia všeobecnej hodnoty stavebných prác. Žalobca sa uplatnil nárok na náhradu príslušenstva
pohľadávky pozostávajúceho z úrokov z omeškania a z nákladov spojených s vypracovaním Znaleckého
posudku. Nakoľko uplatnený nárok na poistné plnenie nie je dôvodný ani daný, nevznikol žalobcovi

ani nárok na uplatnené príslušenstvo. Žalovaný týmto popiera uplatnený nárok na náhradu úrokov z
omeškaniaanákladovvynaloženýchnavypracovanieZnaleckéhoposudkuarozporujeichčododôvodu
a výšky.

3.Vreplikedoručenejupomínaciemusúdužalobcaprostredníctvomsvojhoadvokátapoukázalnačlánok

2 odsek 4 VPP , kde medzi poistené nebezpečia patrí aj voda z vodovodu, čo je aj voda v prítokových
a odtokových potrubiach zásobovania vody, pričom podľa bodu 4.1 sú škody spôsobené únikom vody
z vyššie uvedených potrubí a zariadení a pod citované ustanovenie možno zaradiť aj prípad žalobcu.

4. Duplikou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.08.23, žalovaný zotrval na svojej doterajšej argumentácii

a uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi kanalizačným potrubím a potrubím, ktorým tečie voda z
vodovodu, a to aj vzhľadom na krytie, ktoré bolo v rámci Poistnej zmluvy dojednané a taktiež je
potrebné sa vysporidať so skutočnosťou, že škoda, ktorú si žalobca podanou žalobou uplatňuje má
pôvod v poškodení spoločného zariadenia bytového domu na ktoré sa uzavreté poistenie dojednané v
Poistnej zmluve nevzťahuje (na tento účel slúži poistenie, ktoré má uzatvorený bytovým dom) ako aj

s časovým aspektom vzniku (údajnej) škodovej udalosti, uplatneným nárokom a lehotami, ktoré musia
byť v zmysle Poistných podmienok reflektované na to, aby sa „havária“ mohla považovať za škodu
v zmysle Poistnej zmluvy a Poistných podmienok. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje doplniť, že
samotná výška poistného, ktoré bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté reflektuje aj na samotný
predmet dojednaní medzi stranami sporu, a to adekvátne k tomu čo je samotnou Poistnou zmluvou

kryté. Žalovaný má za to, že preukázal nesprávnosť argumentácie žalobcu v predmetnom konaní
ohľadom dojednaného krytia Poistnou zmluvou. Žalovaný si na tomto mieste dovoľuje uplatniť aj ďalšie
argumenty obrany (obrana in eventum - žalovaný sa pritom pridržiava všetkých vyššie uvedených
skutočností a nasledovnú argumentáciu uvádza iba z dôvodu právnej istoty) výlučne pre prípad, ak bybolozostranykonajúcehosúdupristúpenénaargumentáciužalobcu.Knámietkežalobcu,žežalovaným
uvedené tvrdenia v odpore sú v rozpore s jeho konaním, nakoľko poskytol žalobcovi poistné plnenie
v celkovej výške 1 006,53 EUR si žalovaný dovoľuje uviesť, že pokiaľ žalovaný žalobcovi plnil (a

teda uhradil sumu vo výške 1 006, 53 EUR) uvedené možno považovať za dar žalovaného a nie
za poistné plnenie a už vôbec nie za “doznanie existencie poistnej udalosti“ ako to uvádza žalobca
v replike. Nad rámec vyššie uvedené žalovaný poukazuje aj na oddiel II, článok 4, ods. 3.7, písm.
a) Poistných podmienok (tak ako to uviedol žalovaný aj v rámci odpovede na sťažnosť žalobcu) v
zmysle, ktorého: “V prípade vzniku škody hradíme: a) škodu, ktorá vznikne bezprostredným účinkom

poistených nebezpečí alebo ich nevyhnutným následkom, to znamená náklady na opravu, maximálne
však náklady na znovunadobudnutie v deň škody (odškodnenie na novú hodnotu).“ Žalovaný má na
ďalej za to, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť žalobou uplatneného nároku, a
teda nepreukázal, že má nárok na poistné plnenie v požadovanom, resp. uplatnenom rozsahu, ako ani
to, že skutočne vynaložil náklady za opravu (žalobca žiadal vyporiadanie (domnelej) škodovej udalosti
formou rozpočtu).

5. Advokát žalobkyne v písomnej reakcii na dupliku uviedol, že došlo k poškodeniu predmetu poistenia
počas trvania poistnej zmluvy a žalobca nemohol očakávať , že sa táto vada vyskytne opakovanie
viackrát po sebe. Zároveň poukázal na skutočnosť, že plnenie žalovaného vo výške 1 006,53 Eur označil
žalovaný za dar žalobcovi, čo vyznieva absurdne.

6. Súd vytýčil na deň 15.02.2024 pojednávanie, ktorého sa zúčastnili advokát žalobkyne a žalobkyňa
a advokát žalovaného, ktorý ospravedlnil neprítomnosť žalovaného. Strany sporu zotrvali na svojich
podaniach a ich obsahoch, advokát žalovaného navrhol vypočuť znalca.

7.Žalobcavrámcisvojhoprednesuuviedla,žeodpadovávodasavylievalazWCaleajzkúpeľne(vaňa),
počas víkendu zavolal havarijnú službu kt. je hradená z financií správy BD. Tí prišli urobili krtkovanie,
toto sa však opakovalo, preto boli nútení pátrať po probléme, zistili, že sa jedná o porušene kanalizačne
potrubie prívodu v pivničných priestoroch nakoľko byt žalobkyne je prízemným bytom. Všetko bolo
hradené ako uviedol žalobca z prostriedkov správy BD. Následky vidí doteraz, steny sú stále plesnivé,

proces pracuje. V počiatkoch tam boli mušky, teraz pleseň vyráža aj v roku 2024 (škodová udalosť bola
september 2022). S uvedeným zásahom nemal spojené žiadne finančné náklady.

8. Výsluch znalca súd vykonal na termíne pojednávania dňa 16.05.2024 z dôvodu, že znalec
požiadal o dlhší termín titulom jeho zdravotného stavu a advokát žalovaného trval na jeho vypočutí.

Z výsluchu znalca vyplynulo, že znalecký posudok robil ku dňu 19.10.2022. Z obhliadky bola vykonaná
fotodokumentácia a vypracovanie posudku realizoval na základe požiadavky zadávateľa, z jeho
podkladov, z fotodokumentácie zadávateľa priamo z obdobia poistnej udalosti. Obhliadka pozostávala
z obhliadnutia predmetného bytu a aj spoločných priestorov bytového domu – chodby, nakoľko následky
poistnej udalosti sa prejavili aj na omietke spoločných priestorov bytového domu. Štvornásobné

vytopenie predmetného bytu fekáliami v krátkom časovom rozsahu malo za následok nasiaknutie resp.
poškodenie podláh, omietok, výplni otvorov v predmetnom byte. Ide o stavebných konštrukciách, to
isté sa týkalo aj mobiliáru. Vzhľadom na to, že stavebný zákon a všetky platné hygienické predpisy
stanovujú určite štandardy tak pri spracovaní posudku kládol doraz na to, aby postup prác zabezpečil
vydezinfikovanie týchto stavebných konštrukcii a uvedenie bytu do užívania schopného stavu. To

predpokladalo zvýšený rozsah prác, čo určoval v nevyhnutnej miere napr. keď bola nasiaknutá stena
v chodbe do výšky pol metra, tak určoval nie vybúranie celej omietky na stene, ale len vybúranie pol
metra + 20 cm a takto postupoval všade. Potom boli zjavné poruchy a to poškodenia povrchov dvier
a zárubní vo forme odštiepenia alebo odlepenia povrchovej úpravy. Medzi kúpeľnou a kuchyňou bola
nasiaknutá priečka a bolo potrebné aj v kuchynskej časti dezinfikovať túto stenu a to vzhľadom na

hygienické následky, nasiaknutie fekáliami. Všetko čo bolo nasiaknuté bolo nasiaknuté kontaminovanou
vodou a fekáliami. Priesak vlhkosti je opozdený a chvíľu trvá a preto v čase obhliadky zaznamenal
aj tú poruchu omietok aj na spoločnej časti domu v chodbe. Znalec urobil sumarizáciu resp. zoznam
poškodených časti stavebných konštrukcií a stavebných konštrukcii podľa postupu , vypočítal množstvá
a spracoval položkový rozpočet, ktorý pozostáva z názvu činnosti, mernej jednotky, vypočítaného

množstva a jednotkovej ceny. Jednotkové ceny určoval na základe obvyklých cien v čase a mieste, ktoré
bolo potrebné upraviť vzhľadom na rozsah zhruba o 10 až 30 %. Obvykle ceny sú cenníkové položky
podľa rozpočtov / rozpočtovacích programov napr. cen cros. Vzhľadom na malý rozsah bolo potrebné
ceny upraviť. A pri položkách ktoré nie sú obsahom týchto databáz v rozpočtovacích programoch sariadil skúsenosťami a odborným odhadom. Dezinfekcia proti plesniam, mikróbom a fekáliám. Toto je
znalecký odhad. Zvyšok bol určený cenami obvyklými v danom mieste a čase ale upravené koeficientom
vzhľadom na malý rozsah. Náklady na stavebné práce a materiál boli upravené koeficientom od 10%

do 30% a niektoré možno 50%. Napr. stierka bola upravená na 50 % meter štvorcový, čiže v tomto
prípade sa jedná o 50% navýšenie oproti štandardu. Poukázal na skutočnosť, že stavebné firmy, ktoré
vykonávajú veľké stavebne práce majú nižšie jednotkové ceny a to vzhľadom na veľkosť a rozsah
stavebných prác, kde tieto ceny priamoúmerne klesajú v porovnaní s rozsahom, veľkosťou stavebných
prác, avšak remeselník – fyzická osoba, ktorá príde opraviť napr. byt, dom, tie ceny bude mať logicky

vyššie. Na str. 12, že do týchto cien sú premietnuté aj režijne náklady remeselníkov, je premietnutá
cena na dopravu, vzhľadom na parkovanie, dovoz, odvoz, spotreba elektrickej energie, vody ako aj
organizovanie prác. Náklady subjektu vykonávajúce opravy bytu boli dve navýšenia ceny oproti cenám
obvyklým. Prvá je tá skrz malý rozsah prác, jednalo sa o stavebné práce. Druhý sa týkal navyšovania do
každej položky náklady spojené s režijnými nákladmi toho subjektu , práce, náklady na osobnú dopravu,
napr. parkovné. A tieto náklady s tým spojene odhadoval vo výške cca 20% k základu prvého navýšenia.

Za základ bral ceny obvyklé v tom čase a mieste. Pojem obvyklá cena stavebnej práce nie je stanovená
žiadnym predpisom. Uvedené bolo zrušené zákonom o cenách. V prípade oceňovania vychádza znalec
z cenovej kalkulácie ktorá by mala byt súčasťou zmluvy o dielo ak vykonávam ZP. V danom prípade daný
podklad ani rozpočet, ani projektovou dokumentáciu nemal k dispozícii a preto bol nútený vychádzať z
cien obvyklých a to sú ceny z databázy programu cen cros. V cenovej úrovni 3.Q 2022 a tie ceny potom

upravoval vzhľadom na rozsah poškodenia, vzhľadom na jednotkové ceny, režijne náklady. Vytopenie
predmetného bytu sa udialo v termínoch od 7.9. do 12.09.2022 na str. 8 ZP a robil obhliadku 19.10.2022
str. 2 ZP, tak zhruba 4 až 5 týždňov. Čiže fotodokumentácia ktorá je súčasťou ZP je nielen znalcova ale
aj dodaná objednávateľkou (žalobcom). Poškodenia , ktoré neboli na fotodokumentácií boli poškodená
omietka v spoločných častiach bytového domu a nasiaknutie steny za kuchynskou linkou. Ostatné boli

prístupné resp. ešte jedna bola: a to priestor pod obmurovanou sprchovacou vaničkou.

9. Zo znaleckého posudku č.X/XXXX vyplynulo, že všeobecná hodnota t.j. objektivizovaná hodnota teda
najpravdepodobnejšia ceny hodnoteného majetku na trhu v podmienkach voľnej súťaže, stavebných
prác potrebných na zrealizovanie odstránenia následkov opakovanej havárie kanalizačného potrubia

v byte žalobcu je 2780,12 Eur s DPH. Išlo o demontážne práce, búracie práce, vysušenie muriva
a dezinfekcia, povrchové úpravy, dodávka a montáž, maľba a nátery a upratovanie. Ďalej vyplynulo, že
fekálie vsiakli nielen do povrchu omietky, ale aj do kúpeľne , kuchyne a pod kuchynskou linkou na stene
bola zreteľná línia vlhkosti, kapilárne vzlínajúca od fekálií, ale aj do deliacej steny medzi bytom žalobcu
a spoločným priestorom schodiska , kde už bola viditeľná pleseň, konštrukcie boli hygienicky znečistené

a fekálie trvalo poškodili dýhovanie dverí a zárubní. Byt žalobcu nebol poškodený len po tejto poistnej
udalosti , ale aj v súvislosti so zásahom havarijnej služby.

10. Faktúrou č. X/XXXX znalec I. H. A. vyfakturoval odmenu a náhradu hotových výdavkov.

11. Oznámenie o výške poistného plnenia z 05.a 06.10.2022 žalovaný ukončil šetrenie predmetnej
poistnej a stanovil poistné plnenie vo výške 732,11 Eur a 274,42 Eur, ktoré boli poukázané na účet
žalobcu.

12. Emailovou komunikáciou žalobcu a Tatrabanky, a.s. bolo preukázané , že poistné plnenie do 5000

Eur môže byť poukázané na účet žalobcu a žalovaný ako poisťovňa nepotrebuje súhlas financujúcej
banky.

13. Výpisom z účtu žalobcu bolo preukázané, že uhradil sumu vo výške 600 Eur .

14. Žalobca a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu resp. návrh č. XXXXXXXXXX spolu s VPP na neurčito
dňa03.06.2020sozačiatkompoisteniadňa04.06.2020,ktorejpredmetombolopoisteniebytu,priestorov
a zariadenia domácnosti.

15. Na pojednávaní konanom dňa 24.09.2024 advokáti strán sporu titulom záverečného prednesu

zotrvali na svojej doterajšej argumentácii.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi, a to Fa . X/XXXX, oznámenie
o výške poistného plnenia z 05.10.2022 s výpočtom škody a z 06.10.2022 , výpisy – bankovátransakcia, znalecký posudok č. X/XXXX, emailová komunikácia s Tatrabankou, a.s., poistná zmluva
domov a šťastie č. XXXXXXXXXX z 03.06.2020 so začiatkom poistenia 04.06.2020 spolu všeobecnými
poistnými podmienkami pre poistenie majetku a zodpovednosti fyzických osôb a ostatným spisovým

materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci:

17. Žalobkyňa dňa 03.06.2020 so začiatkom poistenia 04.06.2020 uzavrela so žalovaným poistnú
zmluvu domov a šťastie č. XXXXXXXXXX v spojení so všeobecnými poistnými podmienkami. V období
od 07.09.2022 do 12.09.2022 došlo k poistnej udalosti , a to opakovanej havárii kanalizačného potrubia

v byte žalobkyne. Žalovaný poskytol žalobkyni poistné plnenia v dňoch 05. a 06.10.2022 vo výške 732,11
Eur a 274,42 Eur. Sporným v danom prípade ostáva výška poskytnutého poistného plnenia a teda aj
výška škody.

18. Podľa oddielu II článku 1 bodu 1.3 písm. a) VPP Poistené sú: a) byty a mimobytové priestory patriace
k bytu následkom poistených nebezpečí;

19. Podľa oddielu II článku 1 bodu 1.3 písm. f) VPP poistené sú na poistenom pozemku: nádrže na
plyn a vykurovací olej (bez obsahu) za účelom vykurovania, studne, čistička odpadových vôd, tepelné
čerpadlá, zemný kábel a domáce čerpadlá na vodu, prítokové a odtokové vodovodné potrubia, anténové
zariadenia.

20. Podľa oddielu II článku 1 bodu 1.3 písm. i) VPP poistené sú vedľajšie náklady sú náklady, ktoré
vzniknú po škodovej udalosti podliehajúcej povinnosti plnenia, pokiaľ sa týkajú poistenej veci, a síce:
náklady na odpratávanie, búranie, hasenie, premiestňovanie, demontáž, remontáž, ochranu a čistenie,
ako aj, náklady na prepravu k najbližšie povoleným miestam skládky vrátane potrebných opatrení na

odstraňovanie (prehliadka a spracovanie odpadu) a deponovanie.

21. Podľa oddielu II článku 1 bodu 2, 2.1 písm. a) VPP poistenie sa vzťahuje na: a) celé zariadenie
domácnosti využívané na osobné účely, ktoré je vo vlastníctve poisteného alebo iných osôb, ktoré s
poisteným žijú v spoločnej domácnosti;

22. Podľa oddielu II článku 1 bodu 2, 2.1 písm. h) VPP poistenie sa vzťahuje aj na vedľajšie náklady, sú
náklady ktoré vzniknú po škodovej udalosti podliehajúcej povinnosti plnenia, pokiaľ sa týkajú poistených
vecí a síce; náklady na upratanie, hasenie, premiestňovanie, demontáž, remontáž, ochranu a čistenie,
náklady na odstránenie škody, ktorá vznikla konaním smerujúcim ku krádeži na súčastiach stavby ako aj;

náklady za prepravu k najbližšie povolenému miestu skládky vrátane potrebných opatrení na likvidáciu
(kontrola a spracovanie odpadu) a uloženie na skládke.

23. Podľa oddielu II článku 2 bodu 4 VPP je voda v prítokových a odtokových potrubiach zásobovania
vody alebo v prípojných zariadeniach (ako napr. zásobovanie teplou a studenou vodou, ústredné kúrenie

aj podlahové kúrenie, klimatizačné zariadenia a zariadenia na zásobovanie bazénov).

24. Podľa oddielu II článku 2 bodu 4, 4.1 písm. a) VPP poistené sú škody: spôsobené únikom vody z
vyššie uvedených potrubí a zariadení;

25. Podľa oddielu II článku 2 bodu 4, 4.1 písm. b) VPP poistené sú škody na vodovodných potrubiach
škody (napr. korózia, trhliny, praskliny a pod.); ako aj na zariadeniach a armatúrach, pripojených na
potrubie (napr. vodovodné kohútiky, umývadlá, záchody, kúpeľňové zariadenia, vykurovacie telesá,
vykurovacie kotle a bojlery), ak je ich obnova alebo oprava potrebná z dôvodu odstránenia škody
spôsobenej poškodením potrubia;

26. Podľa oddielu II článku 2 bodu 4, 4.1 písm. d) VPP poistené sú škody náklady na odstránenie škôd
na tesnení a škôd z dôvodu upchatia vodovodných zariadení alebo prípojných zariadení, pokiaľ boli
príčinou poistnej udalosti.

27. Podľa oddielu II článku 4 bodu 3, 3.8 v poistení nehnuteľnosti bytu sa hradia škody na spoločných
častiach budovy alebo spoločných zariadeniach budovy, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve s
ostatnými vlastníkmi priestorov, a to pomerom podielového spoluvlastníctva poisteného k celkovým
spoluvlastníckym podielom.28. Podľa oddielu II článku bodu 6, 6.55 Spoločné časti budovy sú časti bytového domu nevyhnutné na
jeho podstatu a bezpečnosť, ktoré sú určené na spoločné užívanie; sú to najmä: základy domu, strechy,

chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné
nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Spoločné zariadenia budovy sú zariadenia,
ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tejto budove. Takýmito zariadeniami sú najmä:
výťahy, kotolne vrátane technologického zariadenia, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné,
kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

29. Podľa ust. § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

30. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

31. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí

32. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

33. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočné škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

34. Podľa ust. § 488 OZ záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

35. Podľa ust. § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

36. Podľa ust. § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

37. Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom

ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

38. Podľa ustanovenia § 797 ods. 1 a 2 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebov

poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

39. Podľa ustanovenia § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný

uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

40. Podľa ustanovenia § 799 ods. 1 a 2 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli
dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo
naplnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť,

dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré
si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

41. Podľa ustanovenia § 806 OZ, z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa

poistenie vzťahuje.42. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

43.Podľa§806Občianskehozákonníka,zpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

44. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré
mu poistiteľ poskytol S poukazom na vyššie uvedený skutkový a právny stav súd ustálil, že v danom
prípade V konaní bola sporná výška doplatenia poistného plnenia.

45. Podľa § 17 ods. 4 Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, písomné vyhotovenie

znaleckého posudku obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na
zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

46. Podľa § 17 ods. 5 Zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, titulná strana znaleckého
posudku obsahuje identifikačné údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie

„znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého
skúmania, počet strán a vyhotovení znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet
znaleckého skúmania a výpočet podkladov, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku
vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré
pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam

na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky
zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť
preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní
znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné
aleboaksúsúčasťouspisovéhomateriálu;vtakomprípadeznalecodkáženazdrojspôsobom,abynebol

zameniteľný. Rozsiahle podklady možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého
posudku; to neplatí pre znalecký posudok podaný v elektronickej podobe.

47. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je potrebné vychádzať z nákladov (ich
ceny), ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu, že túto je potrebné zistiť a

stanoviť objektívne a nezávisle na okolnostiach nesúvisiacich s udalosťou. Ak nie je uvedenie veci do
pôvodného stavu možné, vodítkom pre stanovenie výšky náhrady škody je výška nákladov, ktoré sú
nevyhnutné k tomu, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, než uvedením veci do predchádzajúceho
stavu (predovšetkým náklady na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci a že ak sa vyjadruje
škoda porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v

peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenej v peniazoch) nutnú k obnoveniu pôvodného
majetkového stavu, pričom nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, R 25/1990).
Zásada, že pri určení výšky škody je potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ bola
vykonaná,platízapredpokladu,žeopravabolavykonanáažešlooúčelnevynaloženénákladypotrebné
k uvedeniu veci do predošlého stavu, bez jej zhodnotenia. V opačnom prípade výška skutočnej škody

predstavuje súčet nákladov na opravu a rozdiel cien veci pred poškodením a po oprave (R 25/1990
uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, vydávaných Najvyšším súdom Českej republiky,
ďalej len „NS ČR“).
48. Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného (majetková - hmotná ujma) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t.j.

peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého
zisku. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú
kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné

vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Z uvedenej charakteristiky pojmu skutočná
škoda je zrejmé, že ide o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť
v budúcnosti; skutočnú škodu preto nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len prípadne
vznikne. Majetkovú hodnotu má samozrejme aj osobné motorové vozidlo; ak príde k jeho poškodeniu(strate, odobratiu či zničeniu) vzniká vlastníkovi veci skutočná škoda spočívajúca v znížení hodnoty
(tržnej ceny) veci v dobe, kedy k poškodeniu prišlo.

49. Súd má za to, že poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto
iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému by mal zohľadňovať všetky účelne
vynaložené prostriedky použité na navrátenie nehnuteľnosti do predošlého stavu. Nie je daný dôvod,
aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený teda žalobca, ktorý nezavinil
predmetnú poistnú udalosť a predmetnou opravou nehnuteľnosti sa len domáhal uvedenia nehnuteľnosti

do stavu pred poistnou udalosťou.

50. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a citovaných zákonných ustanovení dospel
súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu.

51. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je dôvodná, Právo na poistné

plnenie má osoba má poistník, spravidla ide o osobu, ktorá poistnú zmluvu uzavrela, v niektorých
prípadoch môže mať toto právo aj iná osoba, keď ide o uzavretie poistnej zmluvy v prospech tretej
osoby. Ak to nevyplýva zo zákona alebo poistných podmienok, právo na poistné plnenie má ten, na
ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje.
Vznik práva na poistné plnenie zákon spája so vznikom poistnej udalosti, čo sa v konkrétnej situácii

považuje za poistnú udalosť majúcu za následok poistiteľa plniť, vyplýva z poistnej zmluvy a poistných
podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. V konaní mal súd preukázané a medzi
procesnými stranami nebolo sporné, že medzi procesnými stranami došlo k uzavretiu poistnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX dňa 03.06.2020, predmetom ktorej bolo poistenie majetku žalobcu, špecifikovaného
ako byt, a to skupinu nebezpečí a zariadenie domácnosti. Rovnako sporným nebol ani vznik poistnej

udalosti dňa 07.09.2020 až 12.09.2020, teda počas trvania poistného vzťahu, jej riadne nahlásenie
poisťovateľovi a poistné plnenie zo strany žalovaného v celkovej výške 1006,53 Eur. Sporným zostala
časť nevyplateného poistného plnenia, ktoré si žalobca ako poistník u žalovaného uplatnil na základe
znaleckého posudku resp. rozdiel medzi už vyplateným poistným plnením a stanovením všeobecnej
hodnoty stavebných prác potrebných na realizáciu odstránenia následkov opakovanej havárie.

52. Súd konštatuje, že znalecký posudok predložený žalobcom za účelom stanovenia všeobecnej
hodnoty spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti s odkazom na ust. § 17 ods. 4 a 5 zákona
o znalcoch a tlmočníkoch.

53. Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi procesného útoku aj procesnej obrany dospel
k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou, spočívajúci v nevyplatenej časti poistného plnenia, je
dôvodný a žalovaný pri riešení škodovej udalosti nepostupoval v súlade s uzavretou poistnou zmluvou
a dohodnutými poistnými podmienkami, keď krátil poistné plnenie a vyplatil len časť poistného plnenia,
ktoré následne v rámci procesnej obrany označil za „dar“. Súd neprijal argumentáciu žalovaného

spočívajúcu v tom, že k poistenej nehnuteľnosti neprináleží kanalizácia resp., že poistná zmluva sa
nevzťahuje na kanalizačné zariadenia. Vo VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy,
je jasne definované, že je poistené nebezpečie ako voda z vodovodu a škody spôsobené únikom
z prítokových a odtokových potrubí a prípojných zariadeniach a škody na vodovodných potrubiach
ako aj na zariadeniach a armatúrach pripojených na potrubie (záchody). Zároveň v bode 3.8 VPP

sa v poistení nehnuteľnosti bytu hradia škody aj na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
budovy. Podľa bodu 6.55 VPP sú spoločnými zariadeniami aj kanalizačné prípojky. V zmysle poistnej
zmluvy si žalobca poistil súbor nehnuteľností špecifikovaný byt a všetky veci prináležiace k uvedenému,
ktoré možno k danej nehnuteľnosti priradiť z hľadiska účelovosti a ktoré priamo súvisia s funkčnosťou
danej nehnuteľnosti a bez ktorých by sa nehnuteľnosť nemohla riadne užívať. Na základe uvedeného

aj kanalizačné rozvody je potrebné chápať ako súčasť poistenej nehnuteľnosti a nemožno ich z poistenia
v žiadnom prípade vylúčiť, nakoľko od ich fungovania je nehnuteľnosť závislá, nemožno ich oddeliť, pre
chod bytu sú potrebné a nevyhnutné. Žalovaný plnil časť poistného plnenia, ktoré následne v súdnom
konaní spochybnil a označil ho ako „dar“ pre žalobcu. Tak ako uviedol žalobca vo svojom prednese,
že odpadová voda sa vylievala z WC ale aj z vane opakovane a že problém odhalila havarijná služba

na prívode kanalizačného potrubia v pivničných priestoroch a keďže žalobcov byt je na prízemí. Čo
znamená, že odpadová voda je vodou odtokového potrubia, ktorá prenikla cez koncové zariadenia ako
WC a vaňa a poškodila samotný byt (steny, podlahy, priečky) ale aj jeho zariadenie, ktoré je predmetom
poistnej zmluvy a taktiež došlo k poškodeniu spoločných častí a zariadení napr. stena spoločnej chodby.V rámci poistenia sa hradia aj škody na spoločných častiach a zariadeniach, ktorými sú aj kanalizačné
prípojky. Čiže, kanalizácia je spoločné zariadenie budovy, ale podľa bodu 3.8 sa hradí škoda aj na
týchto častiach a zariadeniach, keďže prináležia k bytu ako poistenej nehnuteľnosti. V rámci poistenia

bolo poistené nebezpečie vody z vodovodu , čo je voda aj v odtokovom potrubí, kde sa hradí škoda aj
na koncových zariadeniach viď písm. b) bodu 4.1 kúpeľná a záchod, čo bol prípad žalobcu. V danom
poistnom prípade voda v odtokových potrubiach tzv. „nabrala“ reverzný smer z dôvodu porušenia
kanalizačného potrubia v pivnici, ktorá je pod prízemným bytom žalobcu.

54. Pokiaľ ide o odstraňovanie následkov tejto poistnej udalosti a všeobecne tzv. sanačných prác
uvedených v predmetnom znaleckom posudku, súd ma za to, že znalec riadnym a dostatočným
spôsobompopísaladefinovalvpočtoch spresnýmpopisomanázvom,výmerou,rozsahom aobjemom
demontážne práce, búracie práce, vysušenie muriva a dezinfekciu, povrchové úpravy a dodávku
a montáž, maľby a nátery a upratovanie, a to spolu s fotodokumentáciou. Zároveň v samotnom
znaleckom posudku ako aj z výpovede znalca vyplynulo ako znalec dospel k všeobecnej hodnote

stavebných prác potrebných na obnovenie stavu nehnuteľnosti pred poistnou udalosťou, keď si urobil
sumarizáciu poškodených častí stavebných konštrukcií, vypočítal si množstvá a spracoval položkový
rozpočet a ceny určoval podľa cien obvyklých v čase a mieste upravené o 10% až 30%. Časť
položiek riešil znaleckým odhadom napr. upratovacie služby, čo sú položky ktoré nie sú v databáze
rozpočtovacích programov. Znalec jasne zadefinoval rozsah koeficientu a prečo a v akej výške ho použil.

Taktiež na otázku žalovaného uviedol, že pojem obvyklá cena stavebnej práce bol ako pojem zrušený
zákonom o cenách a keďže kalkuláciu ani rozpočet ani projektovú dokumentáciu nemal vychádzal z cien
v databáze cen cros, ceny následne upravoval vzhľadom na rozsah poškodenia a úrovni 3. kvartálu
2022, keď predmetný znalecký posudok a obhliadku urobil 4 až 54 týždňov po poistnej udalosti.

55. Zároveň žalovaný nezmyselne rozporuje poistnú udalosť a označuje za údajnú udalosť a údajnú
škodu z toho plynúcu, čo je v rozpore so skutočnosťou , že v dňoch 05.10. a 06.10.2022 oznámil
žalobcovi listami výšku poistného plnenia čím de facto uznal svoj záväzok, existenciu udalosti a aj škody
ako takej a zlikvidoval predmetnú poistnú udalosť.

56. Súd dospel k záveru, že všetky náklady uvádzané a riadne vyfakturované žalobkyňou poisťovni
bolo potrebné vynaložiť na odstránenie následkov poistnej udalosti a majú byť plne kryté poistným
plnením v zmysle uzavretej poistnej zmluvy, žalovaný krátil poistné plnenie svojvoľne a bezdôvodne,
nárok žalobkyne je oprávnený v plnom rozsahu.

57. Zároveň súd priznal aj 600 Eur ako náklad spojený s uplatňovaním pohľadávky, čím je odmena
a náhrada za stratu času a hotových výdavkov pre znalca.

58. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.

59. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný ročný úrok
z omeškania, určený zo žalovanej istiny odo dňa nasledujúceho po poslednom oznámením o likvidácii
poistnej udalosti a vyplatenia poistného plnenia t.j. od 07.10.2022, nakoľko strany sporu neuviedli kedy
bolo poistné plnenie vyplatené žalobcovi a kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Aj keď si žalobca

uplatňoval úrok z omeškania deň po poistnej udalosti a preto v tejto časti žalobu žalobcu zamietol.

60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.