Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124206853
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124206853.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DanouFarkášovouvprávnejvecižalobcu:MestoPrešov,sosídlom

Hlavná 2907/73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČ: 44 250 029, proti žalovaným:
1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXXX/XX, XXX XX A., 2./ D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. F.
XXX,XXXXXD.F.,3./E.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomH.XXXX/X,XXXXXA.-B.,všetcižalovaníprávne
zastúpení: JUDr. František Komka, advokát so sídlom, Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054,
v spore o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. až 3. rade m a j ú vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 02.08.2024 sa domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti
pozemku KN číslo XXXX/X o výmere 1.550 metrov štvorcových, druh pozemku: orná pôda, katastrálne
územie A., zapísanom na Liste vlastníctva číslo XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v prvom
až treťom rade sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV
číslo XXXX, a to žalovaný 1./ rade v podiele 2/4, žalovaný 2./ rade v podiele 1/4 a žalovaný v 3./

rade o veľkosti 1 k celku. Na základe rozhodnutia Mestského národného výboru v Prešove 7793/65/
KO, odboru výstavby zo dňa 12.01.1966 bolo rozhodnuté na základe ústavného vyvlastňovacieho
konania o vyvlastnení parcely číslo XXXX/X o výmere 1.621 metrov štvorcových, vložka číslo XXXX, vo
vlastníctve C. G. vlastniaceho podiel o veľkosti 1/2 a C. G. o veľkosti 1/2 za náhradu vo výške 91.331,80
Kčs. Na základe dohody zo dňa 24.10.1949 uzatvorenej medzi Okresným investorským úradom v
Prešove a C. G. a C. G. boli medzi zmluvnými stranami upravené podmienky asanácie stavebných
objektov na stavenisku. Z uvedeného je zrejmé, že vo vzťahu k tejto parcele KN XXXX/XX, katastrálne

územie A. prebehlo vyvlastňovacie konanie za náhradu vo vzťahu k predkom, aktuálne evidovaných
na liste vlastníctva, a to v prospech Československého štátu. Potvrdením zo dňa 02.04.1971 Okresný
investorský úrad v Prešove potvrdil, že podľa právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení vydaného
Odborom výstavby Mestského národného výboru v Prešove zo dňa 12.01.1966 boli vyvlastnené
nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe katastrálneho územia Mesta Prešov na meno C. G. o
veľkosti 1/2 a C. G. o veľkosti 1/2, nakoľko celé sídlisko 3 nebolo doposiaľ kompletne usporiadané,
nebolo toho času možné požiadať Stredisko geodézie v Solivare o založenie listu vlastníctva pre

Československý štát. V zmysle rozhodnutia Mestského národného výboru číslo 7793/65/KO zo dňa
12.01.1966 bolo uskutočnené vyvlastnenie v prospech Československého štátu a následne došlo k
prechodu vlastníctva na nadobúdateľa Mesto Prešov podľa článku 2 Ústavného zákona číslo 541/1992
Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej federatívnej republiky medzi Českú republiku a Slovenskúrepubliku, článku 3 ods. 1 Ústavného zákona číslo 541/1992 Zb. a § 2 ods. 1 Zákona číslo 138/1991
Z.z. o majetku obcí.

2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu zo dňa 06.09.2024 žiadali žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa názoru žalovaných rozhodnutie MsNV v Prešove, odbor výstavby
z 12.01.1966 nie je právoplatné, o čom svedčí, že nie je opatrené riadnou doložkou právoplatnosti.
Žalobca nepredložil doručenky o riadnom doručení rozhodnutia jednotlivým účastníkom do vlastných
rúk,vrátaneprávnychpredchodcovžalovaných.Zvyvlastňovaciehorozhodnutiarovnakovyplýva,žeboli

tam v bode 3 neznámi vlastníci C. I., A. J., K. J., pričom nie je zrejmé, či boli zo zákona riadne zastúpení
opatrovníkom a či takéto rozhodnutie bolo opatrovníkovi aj doručené. Podľa názoru žalovaných
rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť ako celok, pričom poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky III.ÚS 127/2010. Rovnako je zrejmé, že žalobca nepredložil, že k predmetnej
nehnuteľnosti mal právo hospodárenia bývalý MsNV v Prešove a takýto pozemok mal byť riadne
zapísaný v delimitačných protokoloch. Rovnako samotné vyvlastňovacie rozhodnutie od jeho vydania

do súčasnej doby ako nadobúdací titul nebolo vôbec zavkladované. K vyznačeniu zmeny vlastníctva
na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia zo strany správneho orgánu nedošlo, pretože správny orgán
posúdil, že vyvlastňovacie rozhodnutie je právne neúčinné ako nulitný akt. Naviac, samotný žalobca
podáva takúto žalobu po 58 rokov odo dňa vyvlastnenia. Ďalším dôvodom neplatnosti vyvlastňovacieho
rozhodnutia je aj nedodržanie postupu podľa § 5 ods. 3 ods. 4 vyhlášky Ministerstva financií 72/1964 o

odplatnom nadobúdaní vecí socialistickými organizáciami od občanov a súkromných právnických osôb,
podľa ktorého ústredné orgány a krajské národné výbory dávajú privolenie pre nadobudnutie vecí pre
organizácie nimi riadené v cene nad 50.000 československých korún, čo v prejednávanej veci takéto
privolenie vyvlastňovaciemu orgán nebolo dané. Nulita aktu je sama o sebe dôvodom pre jeho zrušenie
súdom bez ohľadu na to, či žalobca alebo žalovaný takúto skutočnosť nenamieta. Jedná sa o absolútnu

neplatnosť, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25.09.2024 zotrval na svojej argumentácii. Bol toho
názoru, že vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Z predloženej listiny priamo vyplýva,
že na poslednej strane je vyznačená právoplatnosť ku dňu 08.02.1966. Rovnako z predložených listín

je zrejmé, že medzi pôvodnými vlastníkmi a vyvlastňovacím orgánom Okresným investorským úradom
došlo k dohode a táto dohoda bola uzatvorená dňa 22.10.1969 medzi Okresným investorským útvarom
v Prešove a pôvodnými vlastníkmi C. G. a C. G. vo veci asanácii stavebných objektov na stavenisku pre
výstavbu sídliska juh 3 v Prešove. V potvrdení MsNV odboru výstavby zo dňa 02.04.1971 nepochybne
sa uvádza, že podľa právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení vydaného Odborom výstavby MsNV

v Prešove zo dňa 12.01.1966, pričom táto formulácia opäť potvrdzuje skutočnosť, že rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Niet preto pochýb o právoplatnosti predmetného rozhodnutia o vyvlastnení.
Pôvodní vlastníci predmetnej parcely číslo 2559/2 ani raz vo svojej komunikácii nenamietali vyvlastnenie
tejto nehnuteľnosti. V zmysle rozhodnutia o vyvlastnení bola daná pôvodným vlastníkom možnosť
podania písomnej žiadosti o pridelenie v prípade záujmu o pridelenie stavebného pozemku v blízkosti tej

časti mesta, kde sa prevádza vyvlastnenie. Je zrejmé, že registrácia prechodu vlastníckeho práva sa pre
nadobudnutie jeho účinnosti nevyžadovala a k prechodu vlastníckeho práva vo vzťahu k predmetným
pozemkom do vlastníctva Československého štátu došlo ku dňu 08.02.1966.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil

tento skutkový stav :

5. Z výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, okres Prešov, obec A., katastrálne územie A. mal súd za
preukázané, že žalovaní v prvom až treťom rade sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely registra
E číslo XXX/X, o výmere 1.550 metrov štvorcových, druh pozemku: orná pôda a parcely číslo XXXX/

X, o výmere 67 metrov štvorcových, druh pozemku: vodná plocha a parcely XXXX/XXX, o výmere 101
metrov štvorcových, druh pozemku: vodná plocha, a to žalovaný 1./ v podiele 2/4, žalovaná 2./ v podiele
1/4 a žalovaný 3./ v podiele 1/4 na základe Uznesenia pod spisovou značkou 39D/1045/2021 zo dňa
24.01.2022, ktoré bolo zapísané pod číslom zmeny 12414/22 a u žalovaného 1./ na základe osvedčenia
o dedičstve 26D/285/2015. Z majetkovej podstaty číslo vložky XXXX, katastrálne územie A., mal súd

za preukázané vlastníctvo právnych predchodcov žalovaných, kde došlo 07.07.1950 pod ČD 1751
podľa pokonávky uzavretej pred tunajším Okresným súdom dňa 25.02.1950, pod číslom Nc 11341/48,
vymazuje sa vlastnícke právo bývalého Slovenského štátu a vymazuje sa poznámka súpisu pod B3 a
vkladá sa vlastnícke právo manželom C. G. v podiele 1/2 a C. G., L. I. v podiele 1/2. Zároveň z tejtomajetkovej podstaty číslo vložky 3090 pre súd vyplynulo, že podľa kúpno-predajnej zmluvy vystavenej
dňa 20.12.1958 a geometrického plánu zo dňa 09.09.1955 odpisuje sa parcela číslo XXXX/X a zapisuje
sa do vložky číslo XXXX, zároveň sa rozdeľuje parcela číslo XXXX/X na parcely XXXX/X roľa o výmere

16 a 21 metrov štvorcových, XXXX/X cesta o výmere 3 a 28 metrov štvorcových a parcela XXXX/X,
skladovací priestor o výmere 3 a 10 metrov štvorcových.

6. V dohode o asanácii objektov sa uvádza, že v danom prípade ide o tie objekty, rodinný dom
s príslušenstvom nachádzajúcich sa na pozemku vedenom v pozemnoknižnej vložke číslo XXXX,

katastrálne územie A., pod parcelou číslo XXXX/X, na meno doterajšieho vlastníka C. G., od ktorého boli
tieto nehnuteľnosti získané vyvlastnením. Na základe dohody sa pôvodný vlastník C. G. s manželkou
C. G. zaviazali zbúrať a odviesť materiál z predmetnej nehnuteľnosti do dňa 15.11.1969, za čo mu bola
vyplatená náhrada vo výške 9.180 Kčs.

7. Dňa 12.01.1966 Odbor výstavby a VH Mestského národného výboru v Prešove na základe

Krajského investorského úradu v Košiciach, stredisko O2 Prešov zo dňa 29.11.1965 na základe
ústneho vyvlastňovacieho konania zo dňa 15.12.1965 vyvlastnil v prospech Československého štátu
zastúpeného Krajským investorským úradom Košice, stredisko O2 Prešov tieto nevyhnutne potrebné
nehnuteľnosti pre výstavbu sídliska v Prešove pod bodom 4 vo vložke číslo XXXX, katastrálne územie
A., parcela číslo XXXX/X, o výmere 1.621 metrov štvorcových, zapísané na meno C. G. v 1/2 a C. G.,

L. I. 1/2 Náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť sa určuje za pozemok o výmere 800 metrov štvorcových
po 1,60 Kčs na meter štvorcový, 1.280 Kčs za pozemok o výmere 821 metrov štvorcových, po 0,40
kčs, 328,40 Kčs, za stavebné investície 82.788,40 Kčs a za poľnohospodárske investície 6.870 Kčs,
spolu 91.331,85 Kčs.

8. Dňa 09.01.1969 bol vypísaný odhad na vyzískaný materiál asanovaných domov pre investičnom
výstavbu pri dome bývalého majiteľa C. G. na základe žiadosti kupujúceho, pričom náklad predstavoval
celkovo 82.788 Kčs, výpočet za vyzískaný materiál celkom 9.180 Kčs.

9. Z oznámenia Mestského národného výboru, odbor výstavby zo dňa 02.04.1971 Okres investorský

útvar v Prešove týmto potvrdil, že podľa právoplatného rozhodnutia o vyvlastnení vydaného Odborom
výstavby MsNv v Prešove zo dňa 12.01.1966 pod číslom 7793/65/KO v bode 4 tohto rozhodnutia boli
vyvlastnené nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe katastrálneho územia mesta Prešov, vo vložke
číslo XXXX, parcela číslo XXXX/X, o výmere 1.621 metrov štvorcových na meno C. G. a C. G., každý
v podiele 1/2. Tieto pozemky boli majetkovoprávne usporiadané pre Československý štát, nakoľko ale

celé sídlisko 3 v Prešove nebolo dosiaľ kompletne usporiadané, keď nebolo možné požiadať Stredisko
geodézie v Solivare o založenie listu vlastníctva pre Československý štát do operatívnej správy MsNV
v Prešove. Mestský úrad v Prešove, odbor financií a mestského majetku dňa 23.02.2023 oznámil
žalovanej v 2/, že navrhujú riešiť predmetnú záležitosť dohodou, ktorou sa konvaliduje táto chyba, v
prílohezaslalinávrhzmluvyobezodplatnomprevodemajetkuadovolilisipožiadaťozaslanieinformácie,

či súhlasia žalovaní s uzatvorením tejto dohody. Mestské zastupiteľstvo v Prešove uznesením zo 6.
zasadnutia číslo 166/2023 dňa 28.06.2023 schválilo prevod nehnuteľnosti do majetku mesta, a to
pozemokparceluKNXXXX/X,ornápôdaovýmere1.550metrovštvorcovýchbezodplatnespodmienkou
úhrady nákladov spojených s prevodom a dedičským konaním. Mestský národný výbor v Prešove pod
číslom VYST3448/1969-Sa zo dňa 20.10.1969 uviedol C. G. k jeho žiadosti zo dňa 30.04.1969, že

výstavba rodinného domu v Prešove mu bude povolená po majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
parcely číslo XXXX/X v katastrálnom území mesta Prešov, záhrady.

10. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 13.03.2025 bol toho názoru, že dané vyvlastňovacie
rozhodnutie bolo vydané orgánom, do ktorého právomoci to spadalo. Zároveň preukázali, že toto

rozhodnutienadobudloprávoplatnosť.Jenepochybné,ževrozhodnomčaseOdborvýstavbyMestského
národného výboru v Prešove plnil funkciu stavebného úradu. V zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení bolo bežnou praxou, že vydával rozhodnutia o vyvlastnení. Poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.01.2014, spisová značka 20Co/90/2012, rozhodnutie Krajského
súdu Prešov zo dňa 19.09.2023, 20Co/17/2022, rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 27.06.2024,

14Co/8/2024.

11. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 28.04.2025, kde prítomný právny zástupca žalobcu žiadal
žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Bol toho názoru, že z vykonaného dokazovania a predloženýchlistinných dôkazov je možné konštatovať, že predmetné vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť. Došlo k prechodu na Československý štát, následne na Slovenskú republiku a po
účinnosti zákona č. 138/1991 Z.z. na žalobcu. Právny zástupca žalovaných zotrval na svojej právnej

argumentácie, žalobu ako nedôvodnú žiadal zamietnuť.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa článku 2 Ústavného zákona č. 541/1992 Zb., o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a
Slovenskú republiku, majetkom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý je predmetom delenia
podľa čl. 1, sú na účely tohto ústavného zákona:

a)
nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,1)

b)
štátne finančné aktíva a pasíva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
c)
menové aktíva, pasíva a rezervy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
d)

iné majetkové práva a záväzky patriace Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a štátnym
organizáciám v pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, nachádzajúce sa na území
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky aj mimo tohto územia.

Podľa článku 3 ods. 1 Ústavného zákona 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú
republiku a Slovenskú republiku Princípy delenia majetku uvedeného v čl. 2 sú
a)
územný princíp, podľa ktorého prechádza majetok na ten nástupnícky štát, na ktorého území sa
nachádza; pre nehnuteľnosti na území Českej republiky a Slovenskej republiky sa použije tento princíp

vždy, pre hnuteľné veci sa použije v prípadoch, keď tieto veci vzhľadom na ich určenie, účel použitia,
prípadne povahu tvoria príslušenstvo nehnuteľnej veci,
b)
princíp podielu počtu obyvateľov Českej republiky a obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého
prechádza majetok na Českú republiku a Slovenskú republiku v pomere dva ku jednej; použije sa pre

delenie ostatného majetku, pri ktorom nemožno použiť princíp podľa písmena a).

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku
Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých

sa nachádzajú.

Podľa § 137 C.s.p., Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)
splnení povinnosti,

b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c)
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)
určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Žalobca touto žalobou žiadal určiť, že je vlastníkom nehnuteľnosti pozemku parcely KN číslo XXXX/
X o výmere 1.555 metrov štvorcových, druh pozemku: orná pôda, katastrálne územie A., zapísanej na
LV číslo XXXX. Vlastnícke právo v súčasnosti k predmetnej parcele v zmysle výpisu z listu vlastníctvačíslo XXXX, okres Prešov, obec A., katastrálne územie A., svedčí v prospech žalovaných v prvom
až treťom rade, ktorí sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely registra E číslo XXXX/X o výmere
1.555 metrov štvorcových, druh pozemku: orná pôda, a to žalovaný 1./ v podiele 2/4, žalovaná 2./ v

podiele 1/4 a žalovaný 3./ v podiele 1 k celku, na základe uznesenia o dedičstve žalovaný 1./ pod
číslom 26D/285/2015 a žalovaní v druhom a treťom rade na základe uznesenia 39D/1045/2021 zo
dňa 24.01.2022 vedeného pod číslom zmeny 1214/22. S poukazom na to, že žalobca doručil súdu
určovaciu žalobu, bolo povinnosťou súdu v prvom rade zaoberať sa, či je daný naliehavý právny
záujem v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je právnym prostriedkom

vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základným predpokladom úspešnosti takejto žaloby
sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný mu vec neoprávnene zadržuje
a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu. V predmetnej veci bol daný
naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu. Žalobca
svoje právo v predmetnej parcele odvodzoval od rozhodnutia výstavby 7793/65/KO zo dňa 12.01.1966,

kde odbor výstavby VH Mestský národný výbor v Prešove na základe žiadosti Krajského investorského
útvaru v Košiciach, stredisko O2 Prešov vyvlastnil v prospech Československého štátu zastúpeného
Krajským investorským úradom Košice, stredisko O2 Prešov pod bodom 4, vo vložke číslo XXXX,
katastrálne územie A., parcelu číslo XXXX/X, o výmere 1.621 metrov štvorcových, zapísanej na meno
C. G. X/X a C. G., L. I. 1/2 za náhradu 91.331,80 Kčs. Žalovaní vo svojich vyjadreniach, ako aj

prednese právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní spochybnili právoplatnosť tohto rozhodnutia
a tvrdili, že žalobca nepredložil doručenku o riadnom doručení rozhodnutia jednotlivým účastníkom
do vlastných rúk, vrátane ich právnych predchodcov C. G. a C. G.. Navyše, v samotnom rozhodnutí
v bode 3 sú zapísané aj osoby C. I., A. J., K. J., pričom z textu vyplýva, že C. I. a A. J. sú
neznámi vlastníci. Nie je zrejmé, či boli zo zákona riadne zastúpení opatrovníkom a či vyvlastňovacie

rozhodnutie takémuto opatrovníkovi bolo aj doručené. Naviac, z daného rozhodnutia jednoznačne
vyplýva, že účastníčka pod bodom 7 rozhodnutia M. C. podala odvolanie. Žalovaní boli toho názoru,
že je potrebné konštatovať a prijať záver, že pokiaľ rozhodnutie o vyvlastnení nebolo doručené účinne
čo len jednej z dotknutých osôb, ktorým boli nehnuteľnosti vyvlastnené, rozhodnutie nenadobudlo
právoplatnosťakocelok,pričompoukázalinarozhodnutieKrajskéhosúduPrešovsp.zn.23Co/171/2018

zo dňa 20.11.2019, bod 14, ako aj Nález Ústavného súdu sp. zn. III.ÚS 127/2010. K otázke právomoci
všeobecných súdov preskúmavať správne akty z hľadiska toho, či boli riadne doručené účastníkom
konaniaazaoberaťsatým,činadobudliprávoplatnosťavykonateľnosť,súdpoukazujenavýstižnýnázor
formulovaný Ústavným súdom Slovenskej republiky v jeho Náleze spisová značka III.ÚS 127/2010-35
zo dňa 22.06.2010, ktorým zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR 2Sžo/302/2008 zo dňa 21.10.2009

a konštatoval, že týmto rozsudkom boli porušené základné práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa
článku 20 ods. 1 Ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, práva
na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a práva na ochranu majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. Ústavný
súd v citovanom náleze považoval za nezlučiteľné s Ústavou a Dohovorom formalisticky v rozpore s

požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci a v konečnom dôsledku hroziaci prípadnou
ďalšou krivdou postup Najvyššieho súdu SR, akým sa v konaní vysporiadal s námietkami sťažovateľov
úzko súvisiacim s meritom veci, t.j. posúdením reštitučného nároku sťažovateľov, ako aj s námietkou
sťažovateľa, že rozhodnutie nikdy nebolo doručené ich právnemu predchodcovi a teda nenadobudlo
právoplatnosť, ktoré Najvyšší súd označil za nepreukázané a vyvracal ich len všeobecným tvrdením

o skartačných pravidlá a lehotách a skutočnosťou, žeby zisťovanie kedy a akým spôsobom boli v
päťdesiatych, respektíve šesťdesiatych rokoch minulého storočia doručované rozhodnutia správnych
orgánov, bolo spochybnením právoplatnosti rozhodnutia bez relevantných dôkazov a mohlo by to
vniesť do štátu chaos a negovať dôležitý právny inštitút právoplatnosť rozhodnutí správnych orgánov.
Ústavný súd Slovenskej republiky s odkazom na svoje rozhodnutia v iných veciach, napríklad III.ÚS

148/05 uviedol, že v špecifických okolnostiach prípadu záver o naplnení podmienok konania, napríklad
doručenie rozhodnutia správneho orgánu, musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Pokiaľ
všeobecný súd nemá preukázaný záver, že došlo k doručeniu správneho rozhodnutia mimo rozumných
pochybností, musí vychádzať z predpokladu, že rozhodnutia doručené neboli. Podľa Ústavného súdu
osobitnú pozornosť si zasluhuje zmienka o vnášaní chaosu do štátu, ktorá je v hlbokej kontradikcii k

sledovanému obdobiu a postaveniu právnych predchodcov sťažovateľov v konaní pred orgánmi verejnej
moci a ich vlastníctve. Napriek skutočnosti, že žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení, ale rovnako
aj v prednese právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní spochybnili právoplatnosť predmetného
vyvlastňovacieho rozhodnutia s poukazom na to, že neboli doručené ich právnym predchodcom C. G. amanželke C. I., ale aj s poukazom na neznámych vlastníkov pod bodom 3 C. I., rodená J. (nezvestná)
a A. J. (neznámy), rovnako aj skutočnosť, že voči predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie M. C., sa
žalobca nevysporiadal s touto otázkou. Súdu neboli predložené doručenky o doručovaní predmetného

rozhodnutia jednotlivým účastníkom tak, ako sú uvedené na strane 7 predmetného rozhodnutia.
Súd poukazuje na právne závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
III.ÚS 279/2010 zo dňa 25.08.2010, podľa ktorého, ak totiž správny orgán s fyzickou osobou alebo
právnickou osobou nekoná ako s účastníkom konania, hoci tak konať mal a mal mu predpísaným
spôsobom oznámiť svoje rozhodnutie, potom toto vydané administratívne rozhodnutie, hoci doručené

všetkým ostatným účastníkom konania, nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Obdobný záver vyplýva aj
zrozhodnutíNajvyššiehosúduČeskejrepubliky6AS/32/2007,7A/89/2001,rozhodnutiaÚstavnéhosúdu
Slovenskej republiky III.ÚS 127/2010, ale aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 23Co/171/2018 zo
dňa 20.11.2019 bodu 14 jeho odôvodnenia.

14. V zmysle § 2 ods. 2 Zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí, ku dňu účinnosti zákona dochádza

k prechodu majetku štátu, ku ktorému mali právo hospodárenia národné výbory a organizácie v ich
pôsobnosti do vlastníctva obcí, na území ktorej sa nachádzajú, t.j. k prechodu vlastníckeho práva
do vlastníctva obcí, došlo iba vo vzťahu k majetku, ktorý bol ku dňu účinnosti zákona vo vlastníctve
Slovenskej republiky. V danom prípade nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu ku dňu účinnosti
zákona číslo 138/1991 Zb., t.j. k 01.05.1991 nebolo preukázané, že boli vo vlastníctve Slovenskej

republiky, a preto na žalobcu neprešlo vlastníctvo k predmetným pozemkom ex lege dňom účinnosti
tohto zákona. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vlastníctvo k spornému pozemku nadobudol zo zákona 138/91
Zb. o majetku obcí a miest, mal povinnosť súdu preukázať v konaní vierohodným spôsobom, že ku
dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona mal k predmetnej nehnuteľnosti právo hospodárenia bývalý
MsNV Prešov a takýto pozemok mal byť riadne zapísaný v delimitačných protokoloch a súdu mali byť

predložené. Rovnako samotné vyvlastňovacie rozhodnutie v dobe jeho vydania do súčasnej doby, ako
nadobúdací titul nebolo nikdy zavkladované a nebola vyznačená žiadna zmena vlastníckeho práva k
spornej nehnuteľnosti. Argumentácia žalobcu, že celé sídlisko 3 v Prešove nebolo doposiaľ kompletne
usporiadané, preto nebolo možné požiadať Stredisko geodézie v Solivare na založenie listu vlastníctva
pre Československý štát do operatívnej správy MsNV Prešov, právne neobstojí. Súd ju považuje za

účelovú pretože, napríklad zmena vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom tohto
vyvlastňovacieho rozhodnutia v bodoch 3, vo vložke XXXX a bodom 5 vo vložke XXX katastrálne
územie A., vyznačená bola. Za najdôležitejšie považuje súd to, že samotný žalobca podáva takúto
určovaciu žalobu po 58 rokoch od vyvlastnenia a skoro 24 rokov od účinnosti zákona číslo 138/1991
Zb. Možno teda konštatovať, že ak by právny predchodca žalobcu postupoval v súlade s princípom

ochrany vlastníckeho práva, pozemky by už mal dávno vysporiadané aj pred nadobudnutím účinnosti
zákona číslo 138/1991 Zb. Vzhľadom na takýto existujúci a popísaný skutkový stav by bolo v rozpore
so zásadami uplatňovanými v demokratickej spoločnosti, ako aj s princípom ochrany vlastníckeho práva
akceptovať záver, že v danom prípade došlo k prechodu vlastníckeho práva na právneho predchodcu
žalobcu na základe vyvlastnenia, respektíve na základe zákona číslo 138/1991 Zb. Žalobca neuniesol

dôkazné bremeno a nepreukázal súdu prechod daného majetku v zmysle vyvlastňovacieho rozhodnutia
na Československý štát a následne účinnosťou zákona, t.j. od 01.05.1991 Zb. na obec a pre neunesenie
dôkazného bremena bola jeho žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá.

15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným v prvom

až treťom rade priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O ich
náhrade bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozsudku podľa § 262 C.s.p. v Prešove.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.