Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, May 13, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6722202438
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6722202438.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15C/35/2022

– 2 –

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomC.XXX/XX,XXXXXD.,vkonaníprávnezastúpenýAdvokátskoukanceláriou
JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36868108, konajúca
prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Silvie Tatarkovej, proti žalovanej E. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom G. F. C. H. XX, XXX XX G. F. C., v konaní zastúpená Mgr. Martinom Orviským, advokátom,

so sídlom Advokátskej kancelárie Vígľašská Huta Kalinka 67, 962 25 Vígľašská Huta Kalinka, IČO:
53581571, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

15C/35/2022
– 2 –

I/ Žalovaná je p o v i n n á vypratať a odovzdať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. I. J.,
zapísanú Okresným úradom Detva, katastrálny odbor, na LV č. XXXX a to byt č. 2, na prízemí, bytového

domu súpisné č. XXX, vchod č. 1, postavenom na parc. registra KN-C, parc. č. 117/2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 251 m2 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach, zariadeniach a príslušenstve bytového domu a zastavanom pozemku o veľkosti 91/565-ín
a spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku parc. registra KN-C parc. č. 117/16, o výmere 569
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o veľkosti 91/565-ín žalobcovi do 15-tich dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktoré je žalovaná p

o v i n n á zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

15C/35/2022
– 15 –

1. Dňa 14.06.2022 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou žiadal uložiť žalovanej povinnosť
vypratať a odovzdať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. I. J. a to byt č. 2, bytového domu
súpisné č. XXX, vo vchode č. 1, postavenom na parcele KNC, parc. č. 117/2 – zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 251 m2 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach
a príslušenstve bytového domu a zastavanom pozemku o veľkosti 91/565-ín a spoluvlastníckeho podielu
na priľahlom pozemku parcely registra KNC, parc. č. 117/16 o výmere 569 m2 – zastavaná plochaa nádvorie o veľkosti 91/565-ín, všetko do 15-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Súčasne
žiadal rozhodnúť aj o trovách konania.

1.1. Žalobca nadobudol byt do výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy č. V 1892/2017 zo dňa
08.03.2018. Ako vlastník predmetného bytu uzatvoril so žalovanou ako nájomníčkou dňa 01.03.2021
zmluvou o krátkodobom nájme bytu nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo dočasné užívanie bytu
na dobu určitú od 01.03.2021 do 28.02.2022. Na základe zmluvy o krátkodobom nájme bytu žalovaná
predmetný byt užívala v dohodnutom rozsahu. Po uplynutí doby nájmu odmietla byt dobrovoľne vypratať

a odovzdať vlastníkovi a následnú zmluvu o nájme so žalobcom neuzatvorila. Byt naďalej užíva. Okrem
žalovanej v byte bývajú jej maloleté deti a zdržiavajú sa tam aj iné osoby, so správaním ktorých sú
problémy. Nakoľko žalovaná na užívanie bytu nemá zákonný ani zmluvný nárok vyzval ju žalobca na
vypratanie bytu do 10-tich kalendárnych dní od prevzatia výzvy a zároveň ju upozornil, že si nároky bude
vymáhať súdnou cestou.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 27.04.2023 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
V dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodoval nadriadený Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý
uznesením zo dňa 10.01.2024 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici
vyplýva, že sa má súd v novom rozhodnutí vysporiadať so všetkými podstatnými námietkami žalovanej

uvedenými v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, opakovane posúdiť existenciu, resp.
neexistenciu zákonných predpokladov neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovanou a A. B. pri aplikácii § 39a, pričom sa náležite vysporiada ako s objektívnou stránkou, tak aj
so subjektívnou stránkou úžery a žalovanou tvrdenou tiesňou pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Pri právnom
posúdení je povinný vychádzať zo zisteného skutkového stavu a zároveň záver prijatý v rozhodnutí

vo veci samej je povinný odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP spôsobom, aby
rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné a aby spĺňalo všetky atribúty riadneho odôvodnenia rozhodnutia
a nezakladalo tak procesnú vadu zmätočnosti. Zároveň sa súd v odôvodnení rozhodnutia vysporiada
aj s eventuálnou právnou argumentáciou žalovanej vo vzťahu k tvrdenej existencii nájomnej zmluvy
žalovanej k predmetnému bytu v čase rozhodovania súdu, keďže v odôvodnení rozhodnutia, ktoré bolo

zrušené odvolacím súdom sa súd prvej inštancie k tejto argumentácii žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Žalobca po rozhodnutí súdu druhej inštancie vo veci podal dňa 16.02.2024 dovolanie, o ktorom
rozhodoval Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 11.12.2024, ktorým dovolanie žalobcu odmietol.
Dôvodom odmietnutia bolo kasačné uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej

inštancie s tým, že to nie je rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej. V dôsledku kasácie
prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd
prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje. V tomto prípade právo na súdnu ochranu musí ustúpiť
efektívnemu výkonu spravodlivosti.

4. Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd dňa 13.05.2025 vo veci stanovil termín pojednávania, na ktorý
sa dostavili právni zástupcovia strán sporu a žalobca. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila. V rámci
konania žalobca predložil výpisy z účtu vedeného vo VÚB s platbou 02.04.2025 zálohová úhrada 153,30
Eur v prospech správcu bytu spoločnosť Bytes. Ďalej vyúčtovanie za byt na I. J. za rok 2023 s dátumom
realizácie platby 17.12.2024 na účet Bytesu vo výške 715,37 Eur s doplňujúcimi informáciami A. B.

vyúčtovanie za rok 2023 Slatinské Lazy 202. Rovnako výpis z účtu na účet spoločnosti Bytes na sumu
1.377,-- Eur zálohové úhrady Slatinské Lazy 202 za obdobie od 01.02.2024 do 31.12.2024.

4.1. V rámci konania predložil právny zástupca žalovanej zdravotný záznam žalovanej vystavený
internistkou MUDr. Evou Matuščákovou zo dňa 10.10.2017, kde originál z lekárskej správy bol

prečítaný a zaprotokolovaný v rámci pojednávania do zápisnice z pojednávania, z ktorej správy
bolo zistené, že žalovaná bola po gynekologickej sekcii pre abrupciu placenty bez kardinálnej
komplikácie a bez hypertenzie, bez arytmie, len s tachykardiou, aktuálne bola bez kardiálnych ťažkostí,
hypertenzia nejasná, kontrastné vyšetrenia zatiaľ kontraindikované objektívne. Bolo doporučenie
z internej ambulancie na kontrolu o pol roka so základnými odbermi hlavne renálne parametre

a pravidelné kontroly tlaku krvi a pulzu.

4.2. Uvedenej správe predchádzala správa zo dňa 04.08.2017 z tehotenskej poradni v 27-mom týždni
vystavená Gynpor Zvolen, s.r.o. na meno žalovanej, výsledok kontroly nález interného priložený (kuvedenej správe priložený nebol hoci v texte sa naň odvoláva), z ktorej vyplynulo, že žalovaná bola
odoslaná do Banskej Bystrice, na ambulanciu RG s poznámkou vhodná hospitalizácia, zvýšené D-
diméry.

4.3. Po poučení strán sporu v rámci konania ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu,
ani žalovanej neboli. Súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.

5. Pôvodným žalobcom v konaní bol A. B., ktorý v priebehu konania previedol sporné nehnuteľnosti

na partnerku J. K. kúpnou zmluvou dňom 04.01.2023. Uvedené skutočnosti oznámil súdu 11.01.2023
a uznesením zo dňa 17.01.2023 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že z konania
vystúpil pôvodný žalobca A. B. a do konania vstúpila ako žalobkyňa J. K.. Následne v priebehu
konania oznámila právna zástupkyňa žalobkyne zmenu v osobe vlastníka sporných nehnuteľností z J.
K. na pôvodného A. B.. Súčasne s návrhom na zmenu strany sporu doložila aj súhlas so vstupom
do konania na strane žalobcu a výpis z listu vlastníctva, z ktorého bolo zistené, že došlo k zmene

vlastníka sporných nehnuteľností na základe dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy V 2359/2022 zo
dňa 18.03.2024-47/2024 zápisom Z-503/2024. V rámci konania uvedený postup vysvetlil rozchodom
žalobcu s J. K. a vysporiadaním sa vzájomných vzťahov z dôvodu nadchádzajúceho rozvodu.

6. V rámci konania súd vypočul pôvodného vlastníka spornej nehnuteľnosti, ktorý potvrdil, že byt kúpil

od žalovanej v roku 2017 a to na základe kúpnej zmluvy č. V 1892/2017 zo dňa 08.03.2018. Na kúpu
bytu ho oslovil partner žalovanej A. G., ktorý spolu so žalovanou v tom čase boli partnermi a mali
maloleté dieťa. Očakávali narodenie druhého potomka s tým, že mali exekúciu a potrebovali finančné
prostriedky. Oslovili žalobcu s vedomím, že má finančné prostriedky a dohodli sa, že kúpi od nich byt,
pričom kúpnu cenu použijú na vyplatenie dlhu. Podľa vzájomnej dohody bol žalobca ochotný vyplatiť

za predmetný byt maximálne sumu 9.000,-- Eur. Po podpísaní kúpnej zmluvy žalovaná zostala v byte
bývať, avšak za byt neplatila vôbec. Preto sa rozhodol uzatvoriť s ňou riadnu zmluvu o krátkodobom
nájme. Aj napriek zmluve o nájme žalovaná neplatila za bývanie. Navyše v tom čase bol opakovane
kontaktovaný starostkou obce a ostatnými vlastníkmi alebo nájomcami bytov v bytovom dome, že sú
so žalovanou problémy, počuť odtiaľ hlasnú rasistickú hudbu, zasahujú tam orgány činné v trestnom

konaní. Obyvatelia bytového domu spisovali petíciu a obrátili sa na starostku. Žalobca okrem iného
uviedol, že ako vlastník byt neužíva aj napriek tomu platí všetky poplatky za predmet vlastníctva.
Na pojednávaní dňa 13.05.2025 uviedol, že okrem nedoplatkov u spoločnosti Bytes, čo je správca
predmetného bytového domu, platí aj poistku v obave vzniku poistnej udalosti, za ktorú by niesol
zodpovednosť.

6.1. Žalobca sa vyjadroval aj k osobe A. G., ktorý bol v konaní ako svedok vypočutý s tým, že potvrdil,
že sa poznali. Už v minulosti pomohol jeho matke pri pôžičkách, ktoré nesplácala. Domnieval sa, že
práve preto ho opätovne A. G. oslovil, pretože mal vedomosť o jeho finančnej situácii. K pôžičke, ktorú
uvádzalažalovanáakoobranuuviedol,žejetoklamstvoažiadnupôžičku,čiužsožalovanoualeboA.G.

uzavretú nemal a v rámci výpovede uviedol, že kúpil byt potom čo bol oslovený práve žalovanou. Nemal
záujem o uvedenú nehnuteľnosť a uviedol sumu, za ktorú bol ochotný uvedenú nehnuteľnosť kúpiť.
Bola to ním ponúkaná maximálna výška. Poprel, že by sa jednalo z jeho strany o nátlak alebo úžeru.
Nemal v minulosti ani v súčasnosti nemá žiadne spory, ktoré by mohli svedčiť o jeho nehodnovernosti.
Nebol to on kto mal záujem o kúpu predmetného bytu, ale naopak žalovaná, ktorá ho aj s partnerom

oslovila. Práve z dôvodu problematických platieb uzatvoril so žalovanou zmluvu o krátkodobom nájme,
ktorú nepredĺžili a aj v snahe opakovane uzatvoriť novú nájomnú zmluvu, žalovaná ani jej partner
s ním nekomunikujú. Navyše poukázal aj na postoj a správanie sa žalovanej, ktorá v rámci konania
ešte pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie deklarovala podanie žaloby na ochranu vlastníckeho
práva a určenia vlastníctva s tým, že takáto žaloba ku dňu rozhodovania súdu podaná nebola. Celé

správanie žalovanej považuje za účelové, zavádzajúce s tým, že užíva byt, za ktorý platí len energie.
Neplatí poplatky do spoločenstva, ani iné poplatky v súvislosti s užívaním bytu. Naopak žalobca uviedol,
že všetky tieto nedoplatky za posledné roky uhrádza on a navyše byt dal poistiť a platí aj poistku.
V súvislosti s vlastníctvom predmetného bytu má len výdavky. O týchto skutočnostiach predložil výpisy
z účtu v prospech spoločnosti Bytes. Navyše uviedol, že za sedem rokov ako je vlastníkom mu žalovaná

zaplatila asi desaťkrát. Neplatila ani jeho partnerke, má vedomosť o jednej platbe. Potom čo bol vo
veci stanovený termín pojednávania zaplatila tri platby pred pojednávaním. Poistku ročnú platí 270,--
Eur, daň z nehnuteľnosti a Bytesu do fondu prevádzky, údržby a opráv platí 158,-- Eur mesačne,
prípadneporočnomzúčtovanínedoplatky.Poukazovalnavyjadreniaaobranužalovanej,ktorábolavždyv rovine tvrdení bez náležitých dokladov a listinných dôkazov alebo iných skutočností preukazujúcich
hodnovernosť ňou tvrdených okolností.

6.2. V rámci záverečného prednesu žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že vlastníctvo
zaväzuje. Ak tvrdí žalovaná, že je vlastníčkou predmetného bytu a že zmluva je neplatná, nespráva
sa ako domnelý vlastník. Poukázal na jej doterajší postoj s tým, že viac ako rok neplatila za uvedený
byt. V dôsledku takéhoto správania vznikla dlžoba, ktorá viedla k osloveniu žalobcu. Bola to práve
žalovaná, ktorá prostredníctvom svojho partnera oslovila žalobcu v snahe riešiť situáciu, v ktorej sa

ocitla. Ak aj zohľadní súd fakt, že bola na rizikovom tehotenstve, toto trvá maximálne deväť mesiacov,
pričom už pred týmto tehotenstvom za byt neplatila. Dá sa hovoriť o jej laxnom prístupe k životu. Pokiaľ
poukazovala na znalecký posudok a výšku ceny bytu zdôraznil, že cena bytu je vždy vecou ponuky
a dopytu na trhu. Preto očakávania na cenu podľa znaleckého posudku sú podľa neho irelevantné,
nakoľko je dôležitá otázka dopytu a nie predaja. Nedoplatky, ktoré mala vznikli už v roku 2016. Od roku
2016 do pojednávania čo predstavuje viac ako deväť rokov neprodukovala žiadne dôkazy preukazujúce

platby za uvedený byt. Pred pojednávaním prišli tri platby na adresu žalobcu a jedna na účet partnerky.
Žalovaná sa nezaujímala o celú vec, niečo tvrdila právnemu zástupcovi bez doloženia relevantných
dôkazov, čo v konaní aj právny zástupca potvrdil. Ak tvrdí žalovaná, že bola v tiesni je to viac ako deväť
rokov kedy nedoložila relevantné dôkazy preukazujúce tieseň. Nesprávala sa ako domnelá vlastníčka,
neplnila si svoje povinnosti. Naopak žalobca je vlastníkom nehnuteľností, domáha sa svojich práv voči

osobe, ktorá neoprávnene užíva predmet jeho vlastníctva, za ktorý neplatí. Žalobca sa cíti oklamaný,
podvedený a jediný kto z celej situácie ťaží je práve žalovaná, ktorá byt užíva bez právneho dôvodu,
neplní povinnosti, či už vlastníka alebo nájomcu, za byt riadne platí žalobca a aj napriek tomu, že je
vlastníkom nemôže predmet svojho vlastníctva užívať.

6.3. K vzniku možného nájmu žalobca uviedol, že medzi ním a žalovanou existovala len jedna
zmluva o krátkodobom nájme bytu, ktorej nájom uplynul. Poprel existenciu ústnej dohody o nájme
bytu s tým, že žalovaná nepredložila súdu žiadnu zápisnicu k obsahu nájomnej zmluvy, ktorá by
mala byť uzatvorená medzi ňou a žalobcom. V tejto súvislosti poukázal na samotné znenie zmluvy
o krátkodobom nájme bytu v bode 12.5., kde je uvedené, že „táto zmluva predstavuje celkovú dohodu

medzi stranami o predmete zmluvy a nahrádza všetky predchádzajúce i súčasné ústne alebo písomné
dojednania, dokumenty a dohovory zmluvných strán“. Žalobca poprel existenciu akejkoľvek nájomnej
zmluvy s tým, že žalovaná sporný byt užíva po uplynutí doby nájmu, nevzťahuje sa na takýto nájomný
vzťah automatická prolongácia. Navyše žalobca má výhrady voči existencii ďalšieho nájmu a aj napriek
tomu, že je v súdnom konaní uviedol, že sa mu žalovaná vyhýba, nekomunikuje s ním a nie je možnosť

ani uzavrieť novú nájomnú zmluvu.

7. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom právneho zástupcu a bola vypočutá aj na pojednávaní
dňa 01.12.2022. Na žalobu, listiny a dôkazy doložené žalobcom reagovala až po prevzatí právneho
zastúpenia právnym zástupcom. V rámci reakcie na žalobu uviedla, že túto považuje za nedôvodnú

a žiada ju s poukazom na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka zamietnuť. Predmetný byt
nadobudla v roku 2014 na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z dňa 10.07.2014 a následnej kúpnej
zmluvy zo dňa 12.08.2014 od spoločnosti Brewa, s.r.o., so sídlom v Trnave za kúpnu cenu 22.383,-- Eur.
V byte začala bývať v tom čase s partnerom A. G., s ktorým má dve maloleté deti, pričom mladší syn sa
narodil v roku 2017. Z hľadiska hospodárenia sa ona starala o deti, platila stravu, potreby pre domácnosť

a bývalý partner mal zabezpečovať okrem iného aj platby za byt. V roku 2017 jej začali chodiť upomienky
od správcu bytového domu pre dlhy spočívajúce v nezaplatených platbách do fondu prevádzky, údržby
a opráv, ako aj z dôvodu neplatených platieb na ďalšie služby spojené s užívaním bytu, pričom tieto
dosiahli sumu 2.883,-- Eur. V tom čase sa bývalý partner žalovanej priznal, že tieto poplatky správcovi
domu neplatil. Ona nemala finančné prostriedky na zaplatenie pohľadávky, preto sa snažila požičať si

finančné prostriedky od rodičov a známych s tým, že nikto jej nevedel požičať tak vysokú sumu. V tom
čase bola na rizikovom tehotenstve, príjem bol veľmi nízky a úver nemohla čerpať od žiadnej finančnej
inštitúcie. Takúto situáciu vnímala ako bezvýchodiskovú, preto sa jej partner rozhodol osloviť svojho
zamestnávateľa – žalobcu so žiadosťou o pôžičku. Žalobca súhlasil s poskytnutím pôžičky vo výške
5.000,--Eurpodpodmienkou,ženanehoakozábezpekudočasnedosplateniaprevedúvlastníckepráva

k bytu. Nemala podľa vlastných slov na výber, pretože nemala peniaze na zaplatenie dlhu voči správcovi,
hrozila jej exekúcia. Súhlasila s takouto transakciou. Žalobca za týmto účelom poskytol pôžičku vo výške
5.000,- Eur za čo sa malo dočasne previesť vlastnícke právo k bytu na neho, ktorý vypracoval aj kúpnu
zmluvu, kde bola uvedená suma 9.000,-- Eur. V tejto bola zahrnutá pôžička a úrok, ktorý sa mal krátiť.Poukazovala na rozdiel ceny nehnuteľnosti v roku 2017 a fakt, že v roku 2014 kupovala uvedený byt
za sumu 22.383,-- Eur. V deň uzatvárania kúpnej zmluvy 02.11.2017 jej žalobca odovzdal hotovosť
5.000,-- Eur, spoločne s ním odišla do Detvy vyplatiť správcovi dlžobu vo výške 2.883,-- Eur. Zvyšok

sumypoužilapremaloletédeti.Uvedenúpôžičkumaližalobcovisplácaťoddecembra2017,pričomA.G.
každýmesiaczaplatilžalobcovisumu350,--Eur.Kzmluveokrátkodobomnájmeuviedla,žeporozchode
s bývalým partnerom a otcom maloletých detí v roku 2021 bol za ňou žalobca a ona v domnení, že
chce po splatení pôžičky vrátiť a previesť na ňu vlastnícke právo k bytu, uvedenú zmluvu podpísala. Byt
užívala dlhodobo aj pred uzavretím zmluvy o krátkodobom nájme a bola prihlásená na uvedenej adrese

k trvalému pobytu. Mala za to, že žalobca zneužil jej životnú situáciu a z týchto dôvodov považovala
kúpnu zmluvu za neplatný právny úkon. Žalobca mal využiť jej tieseň a nezaplatené finančné záväzky
voči správcovi bytového domu, poskytol jej pôžičku vo výške 5.000,-- Eur, nie však 9.000,-- Eur a žiadal
od nej ako zábezpeku prevedenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prostredníctvom kúpnej zmluvy,
kde bola uvedená suma 9.000,- -Eur, čo je s poukazom na rok 2014 kedy byt kupovala nepomer a cena
za byt je zjavne neprimeraná. Kúpnu zmluvu považovala za absolútne neplatný právny úkon a mala za

to, že nemohlo na základe takejto kúpnej zmluvy prejsť na žalobcu ani vlastnícke právo k predmetnému
bytu. Vlastnícke právo stále prislúcha jej, cíti sa byť vlastníčkou a preto sa nemôže žalobca domáhať
voči nej vypratania bytu, keďže aj naďalej je podľa vlastných slov vlastníčkou bytu.

7.1. Pri výsluchu uviedla, že v roku 2014 mala finančné prostriedky z dedičstva. V roku 2017 bola

v zlej finančnej situácii, bola na rizikovom tehotenstve, mala vysoký nedoplatok na byte, preto chcela
riešiť situáciu tým, že oslovila otca svojich maloletých detí za účelom vyriešenia situácie. Peniaze jej
odovzdal žalobca v obálke pred správcom bytov spoločnosťou Bytes. Zmluvu o pôžičke podpisovala
so žalobcom, ale túto zmluvu jej nedal, preto sa domnieva, že zmluva neexistuje. Dlh na platbách
vznikol z dôvodu nezodpovedného správania sa otca maloletých detí jej bývalého partnera, ktorý platby

na byt nepoukazoval. Pôžičku mal splácať A. G., ktorý platil nepravidelne a žalobca jej mal prisľúbiť,
že po splatení pôžičky prevedie byt spätne na ňu. Jediným príjmom v tom čase boli prídavky na deti
a výživné na maloleté deti. Je vyučená krajčírka bez maturity, avšak zamestnať sa nemohla, nakoľko
mladší maloletý syn má nepriaznivý zdravotných stav a navštevuje materskú škôlku len na pol dňa. Voči
sebe nemá vedenú žiadnu exekúciu, ani neeviduje žiadne dlhy.

7.2. V rámci odvolania uviedla, že považuje za nesprávne právne posúdenie a naplnenie predpokladov
civilno-právnej úžery podľa § 39a Občianskeho zákonníka, kde poukazovala na dva základné znaky
a to objektívny znak konanie smerujúce k získaniu plnenia v hrubom nepomere k poskytnutému
plneniuasubjektívnyznak,ktorýmjetieseň,neskúsenosť,rozumovávyspelosť,rozrušenie,dôverčivosť,

ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany. V prípade
kumulatívneho naplnenia objektívneho znaku a aspoň jedného zo subjektívnych znakov je naplnená
tzv. civilno-právna úžera, ktorá spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Podľa názoru súdu
dojednanie o kúpnej cene, ktorá je nízka nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá ani absolútnu
neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka. Súd však opomenul, že pre

posúdenie neplatnosti sa nevyžaduje, aby bola nízko dojednaná kúpna cena v rozpore so zákonom a/
alebo dobrými mravmi, ale vyžaduje sa, aby bolo poskytnuté plnenie v hrubom nepomere vzhľadom
na vzájomné poskytnuté plnenie (v tomto prípade dojednaná kúpna cena oproti hodnote bytu). Mala
za to, že v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 02.11.2017 bola hodnota bytu podľa znaleckého
posudku č. 1/23 vypracovaného znalkyňou Ing. Máriou Novotnou stanovená na sumu vo výške 53.000,--

Eur. Naproti tomu oficiálna kúpna cena podľa kúpnej zmluvy bola vo výške 9.000,-- Eur (napriek tomu,
že tvrdila, že jej žalobca vyplatil len sumu 5.000,-- Eur). Podľa nej žalobca počas celého konania
žiadnym spôsobom nerozporoval cenu bytu určenú znaleckým posudkom. Vzhľadom na tento obrovský
nepomer medzi cenou podľa znaleckého posudku a cenou uvedenou v kúpnej zmluve mala za to, že je
jednoznačnevhrubomnepomerevzájomneposkytnutéhoplneniaapretojenaplnenáobjektívnastránka

civilno-právnej úžery. Vo vzťahu k subjektívnemu znaku úžery je jedným zo znakov tieseň, pričom tieseň
v jej prípade videla v rizikovom tehotenstve kedy sa jej v roku 2017 narodil syn B.. V tom čase mala
dlh voči obchodnej spoločnosti Bytes vo výške 2.883,-- Eur. Súd neposúdil naplnenie predpokladov
existencie subjektívneho hľadiska tiesne správne, vzhľadom na uvedené okolnosti. Podľa nej išlo
o jednoznačne preukázanú civilno-právnu úžeru pri existencii finančnej tiesni žalovanej v dôsledku čoho

uzatvorila uvedenú kúpnu zmluvu. Ďalej namietla aj to, že tu došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy ústne.
Pred uzatvorením písomnej zmluvy o krátkodobom nájme bola uzatvorená ústna nájomná zmluva, ktorá
však nijakým spôsobom ukončená nebola, mala teda za to, že nájomný vzťah aj naďalej pokračoval.7.3. Po zrušení a vrátení veci súdom druhej inštancie, žalovaná predložila prostredníctvom právneho
zástupcu na pojednávaní na nahliadnutie lekársku správu – nález vystavenú Gynpor Zvolen, s.r.o. zo
dňa 04.08.2017, z poradne v 27-om týždni tehotenstva s odoslaním pacientky do Banskej Bystrice na

ambulancie RG s vhodnou hospitalizáciou. Z nálezu vyplýva, že mal byť pripojený aj nález z interného
oddelenia, tento však pripojený nebol. Bola pripojená správa z interného vyšetrenia D. L. D. zo dňa
10.10.2017, z ktorej vyplynulo, že žalovaná bola po gynekologickej sekcii. V rámci interného vyšetrenia
bola doporučená kontrola o pol roka. Uvedená správa z interného vyšetrenia bola vystavená dva
mesiace po správe z Gynpor Zvolen. Iné doklady ohľadom obdobia tehotenstva, prípadne hospitalizácii

alebo vážneho a nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej nedoložil. Na otázky zo strany súdu
ohľadom dokazovania ďalšie návrhy na doplnenie nemal a tvrdil, že podľa informácií klientky, táto za byt
riadne platí. Dôkazy o tom nemal, doslova uviedol: „Bohužiaľ ja to mám len v rovine tvrdenia, nemám
o tom žiadne dôkazy, ani listiny. Mám vedomosť len o tom, čo mi povedali s tým, že to platili poštou,
nič mi nedali“.

7.4. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu v rámci záverečného prednesu uviedla, že aj naďalej
považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Poukázala na ustanovenie § 39a Občianskeho
zákonníka na inštitút civilno-právnej úžery. Zdôraznila, že ju charakterizujú dve základné roviny,
objektívna a subjektívna. Čo sa týkalo objektívnej roviny poukázala na plnenie v hrubom nepomere
k poskytnutému plneniu čo vyplynulo z dokazovania, keď v čase prevodu mal predmetný byt hodnotu

53.000,-- Eur, pričom byt bol prevedený za kúpnu cenu v sume 9.000,-- Eur. Uvedené plnenie bolo
v rozpore, resp. v hrubom nepomere k protiplneniu. Nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, že je rozhodujúca
otázka ponuky a dopytu a o cene rozhoduje trh, pretože bol tu jednoznačný rozdiel v hodnote predmetu
kúpnej zmluvy a výšky kúpnej ceny. Ďalej tvrdila, že bola v tiesni čo je subjektívnym znakom civilno-
právnej úžery. V uvedenom období bola na rizikovom tehotenstve a partner neplatil za byt, v dôsledku

čoho jej hrozila exekúcia. Preto sa rozhodla požičať si od žalobcu, avšak podmienkou bol prevod bytu.
Z týchto dôvodov mala za to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon s naplnením znakov
civilno-právnej úžery. V prípade, ak by sa súd nestotožnil s takouto argumentáciou mala za to, že
došlo k uzavretiu konkludentnej nájomnej zmluvy, nakoľko ku dňu vyhlásenia rozhodnutia aj naďalej byt
užíva a plní si povinnosti. Uvedená nájomná zmluva nebola relevantným spôsobom ukončená, preto

považovala žalobu za nedôvodnú.

8. Dňa 30.03.2023 súd vypočul svedka A. G., ktorý potvrdil, že so žalovanou má dve maloleté. Žalobcu
poznal od detstva a uviedol, že si od neho požičiaval peniaze. Rovnako aj v prípade dlhu na byte
žalovanej oslovil práve žalobcu za účelom poskytnutia pôžičky. Vtedy mu mal žalobca povedať, že

peniaze nemá, ale vybaví si pôžičku a môže mu poskytnúť 9.000,-- Eur, pričom opravil svoju výpoveď
a uviedol 5.000,-- Eur. Dohodli sa na tom a bolo mu vyplatených 4.700,-- Eur s tým, že 300,-- Eur si
žalobca stiahol na pôžičku. Doklady však o tom nemal. Nevedel o akú pôžičku sa malo jednať a túto mu
splácal postupne. Najprv po 350,-- Eur, neskôr po 352,-- Eur. Uvedená suma mala zahŕňať 200,-- Eur
pôžičku a 150,-- Eur nájom. Pôžičku potreboval na vyplatenie dlhu na byte vo výške 2.000,-- Eur. Obávali

sa dražby bytu, to bol aj dôvod prečo mal žalobcu osloviť. Svedok uviedol, že pre žalobcu pracoval
a takto mu peniaze posielal na účet, nechodila mu žiadna výplata, ale tieto peniaze dostával na ruku,
pričom automaticky žalobcom bola uvedená čiastka strhnutá. Doklad o tom však nemal. Podľa svedka
bol prítomný pri podpisovaní kúpnej zmluvy, ale túto si nečítal a nečítala si ju ani žalovaná. Doklady sa
mali podpisovať v Meste Zvolen, podrobnosti si však nepamätal. K pôžičke sa bližšie vyjadriť nevedel.

9. Súčasťou žaloby bola aj zmluva o krátkodobom nájme bytu uzavretá podľa § 3 a nasledujúcich
zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu zo dňa 01.03.2021. Zmluva bola uzavretá medzi
prenajímateľom – žalobcom a nájomcom – žalovanou. Článok II. upravoval predmet zmluvy s tým,
že prenajímateľ prenechal nájomníčke na užívanie predmet nájmu spolu s príslušenstvom a pivnicou.

V článku V. bola dohodnutá doba nájmu, doba určitá od 01.03.2021 do 28.02.2022. Článok VI. upravoval
nájomné a prevádzkové náklady, z ktorého vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli na výške nájomného
v sume 350,-- Eur mesačne, ktoré podľa bodu 3. tohto článku bola žalovaná ako nájomníčka povinná
platiť vždy do 20-teho dňa kalendárneho mesiaca. Prvé nájomné bolo splatné ku dňu 20.03.2021.
Nájomná zmluva bola žalovanou ako nájomníčkou podpísaná na každej strane. Podľa článku XII.

záverečných ustanovení, bod 5. zmluvné strany vyhlásili, že táto zmluva predstavuje celkovú dohodu
medzi stranami o predmete zmluvy a nahrádza všetky predchádzajúce i súčasné ústne alebo písomné
dojednania, dokumenty a dohovory zmluvných strán. Zmluvné strany ďalej vyhlásili, že akékoľveknezhody, ktoré vzniknú pre realizácii tejto zmluvy budú zmluvné strany prednostne riešiť vzájomnými
rokovaniami a dohodou.

9.1. Súčasťou bol aj preberací protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu nájmu podpísaný 01.03.2021,
z ktorého vyplýva, že v čase odovzdania prenajímateľ prenecháva nájomcovi kľúče od bytu, pivnice,
poštovej schránky a v poznámke k predmetu nájmu sa odovzdáva s nasledujúcim zariadením: byt
komplet zariadený kuchynskou linkou, televízorom, práčkou, chladničkou. Opätovne je tu podpis
žalovanej.

10. Žalobca k žalobe pripojil aj výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 27.04.2022 spolu so správou
zo slovenskej pošty, z ktorej vyplynulo, že uvedená výzva bola doručená 02.05.2022. Výzvou vyzýval
žalobca žalovanú na vypratanie bytu do 10-tich kalendárnych dní od doručenia výzvy.

10.1. Tak ako je vyššie konštatované v priebehu konania došlo k prevodom predmetu sporu z pôvodného

výpisu z katastra nehnuteľností doloženého k žalobe zo dňa 27.04.2022, listu vlastníctva č. XXXX
vyplýva, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je žalobca v 1/1-ine. Následne v priebehu konania došlo
k zmene vlastníctva na základe kúpnej zmluvy č. V 2359/22 zo dňa 04.01.2023 na J. K., ktorá vstúpila
do práv aj povinností žalobcu v priebehu konania. Následne bolo oznámené právnou zástupkyňou
žalobcu, že došlo k zmene pôvodného vlastníka a to v dôsledku dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy

V 2359/2022 zo dňa 18.03.2024, zapísanej pod Z 503/2024 na pôvodného vlastníka. List vlastníctva bol
pripojený žalobcom dňa 05.06.2024, ktorým dňom bol vyhotovený.

11. Súd sa v konaní oboznamoval aj s lustráciou v registri obyvateľov, ako aj ohlasovňou pobytu v Obci
I. J., z ktorého bolo zistené, že z adresy trvalého bydliska bola odhlásená žalovaná spolu s maloletými

deťmi k 16.01.2019. Trvale bytom je prihlásená v Obci Slatinské Lazy. Spolu s ňou sú v obci prihlásení
aj maloletá G., nar. XX.XX.XXXX a maloletý B., nar. XX.XX.XXXX.

12. Súčasťou žaloby boli aj sťažnosti majiteľov bytu 5, 6, 3 a 4, ako aj vlastníkov B. C., B. C. zo I. J. zo
dňa 19.08.2019, ktoré boli adresované pôvodnému žalobcovi s poukazom na nevhodné správanie sa

nájomníkov v byte vlastnícky patriacom žalobcovi.

13. Žalovaná k žalobe pripojila zmluvu o budúcej kúpnej zmluve uzavretú podľa § 50a Občianskeho
zákonníka medzi spoločnosťou Brewa, s.r.o. ako budúcim predávajúcim a ňou ako budúcou kupujúcou
zo dňa 10.07.2014 a následne kúpnu zmluvu č. 202/2 medzi spoločnosťou Brewa, s.r.o. a žalovanou zo

dňa 12.08.2014. Z kúpnej zmluvy vyplýva kúpna cena za sporné nehnuteľnosti 22.383,-- Eur.

14. Žalovaná v rámci konania doložila do spisu fotokópie poštových poukazov preukazujúcich platby
v roku 2019, 2020, 2021 v prospech stredoslovenskej energetiky, a.s..

14.1. Ďalšie listiny boli platby vklady na účet bez uvedenia účelu november 2021, december 2021, január
– jún 2022 A. G..

14.2. Súčasťou je aj fotokópia znaleckého posudku č. 1/2023 na základe objednávky zo dňa 03.01.2023
od E. F. – žalovanej. Vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti 3-izbového bytu č. 2,

v bytovom dome súpisné č. XXX, v kat. úz. I. J.. Z uvedeného znaleckého posudku na stanovenie
všeobecnej hodnoty bytu k 02.11.2017 (dátum prevodu nehnuteľnosti) bola stanovená na 53.000,-- Eur.
Znalecký posudok podávala E. D. M., N., odboru stavebníctvo, odhad nehnuteľnosti 09.01.2023.

15. Žalovaná do spisu doložila aj kúpnu zmluvu uzatvorenú podľa § 588 a nasledujúcich Občianskeho

zákonníka medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim. V zmysle kúpnej zmluvy
podľa článku IV. bola dohodnutá kúpna cena v sume 9.000,-- Eur a kúpnu cenu v plnej výške sa zaviazal
kupujúci predávajúcej vyplatiť v hotovosti k rukám pred podpisom kúpnej zmluvy čo bolo potvrdené
podpismi účastníkov. Zmluva bola podpísaná 02.11.2017 na Notárskom úrade Mgr. Petra Michaličku
v Detve o čom svedčí osvedčenie o pravosti podpisu.

16. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, krátkodobý
nájom bytu vzniká uzavretím nájomnej zmluvy, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné
byt alebo jeho časť do užívania, a to na dobu určitú, najdlhšie na dva roky. Krátkodobý nájom bytu možnona základe dohody zmluvných strán za rovnakých podmienok predĺžiť najviac na ďalšie dva roky, a to
dvakrát.

17. Podľa ustanovenia § 6, písm. a/ zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, krátkodobý
nájom bytu zanikne uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý.

18. Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu, nájom podľa tohto
zákona sa nespravuje ustanoveniami § 663, § 666 ods. 1, § 671, § 672 ods. 2 druhej vety, § 676, 677,

679, § 680 ods. 1, § 685, 686, § 687 ods. 3, § 696, § 703 ods. 2, § 704 ods. 2, § 705 ods. 2, § 706, §
707 ods. 2, § 709, 710, § 711 ods. 1, 3 až 6, § 712, 712a, 712c až 714 a § 717 až 719 Občianskeho
zákonníka ak tento zákon v § 3 ods. 5 neustanovuje inak.

19. Podľa ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,

dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

20. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu,

kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

21. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 27.04.2023, ktorý bol rozhodnutím Krajského súdu
v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 10.01.2024 zrušený a vrátený súdu na nové konanie. S poukazom

na ustanovenie § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnuté zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21.1. Zrušujúcim rozhodnutím súdu druhej inštancie bolo uložené tunajšiemu súdu vysporiadať so
všetkými podstatnými námietkami žalovanej uvedenými v priebehu konania pred súdom prvej inštancie,

opakovane posúdiť existenciu, resp. neexistenciu zákonných predpokladov neplatnosti právneho úkonu
– kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu pri aplikácii § 39a, pričom sa náležite vysporiadať
ako s objektívnou tak aj so subjektívnou stránkou úžery a žalovanou tvrdenou tiesňou pri uzatváraní
kúpnej zmluvy. Súčasne bolo uložené súdu vysporiadať aj s tvrdeniami žalovanej vo vzťahu k existencii
nájomnej zmluvy k predmetnému bytu v čase rozhodovania súdu.

22. Podanou žalobou žiadal žalobca poskytnúť ochranu vlastníckeho práva, nakoľko žalovaná do
jeho vlastníctva zasahuje. Žalobca je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ktorú na základe zmluvy
o krátkodobom nájme prenajal žalovanej na určenú dobu. V rámci odvolacieho konania aj v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie uvádzala žalovaná, že nájomný vzťah naďalej trvá konkludentne,

nakoľko pred uzatvorením zmluvy o krátkodobom nájme bola uzatvorená ústna zmluva, na základe
ktorej byt užívala, platila nájomné a tento užíva aj v súčasnosti. Na ostatnom pojednávaní žalovaná
prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že platí za nájom žalobcovi. Doklady o tom nepredložila.
Naopak žalobca poprel existenciu nájomnej zmluvy, či už ústnej alebo písomnej. Potvrdil existenciu
nájomnej zmluvy zo dňa 01.03.2021 uzatvorenej podľa zákona č. 98/2014 o krátkodobom nájme.

V zmysle uvedenej zmluvy sa strany dohodli na nájomnej zmluve po dobu jedného roka do 28.02.2022.
Následne bola žalovaná vyzvaná na vypratanie predmetu nájmu výzvou, ktorú prevzala 02.05.2022
(výzva na vypratanie spolu s pripojeným potvrdením zo slovenskej pošty). Nie je možné hovoriť o tom,
že došlo k ústnemu uzatvoreniu nájomnej zmluvy, nakoľko pred uzatvorením zmluvy o krátkodobom
nájme bytu, ak aj existovala medzi zmluvnými stranami ústna nájomná zmluva, táto vzhľadom na

znenie zmluvy o krátkodobom nájme bytu s poukazom na článok XII., bod 12.5. zanikla, nakoľko sa
výslovne zmluvné strany dohodli, že písomná zmluva o nájme zo dňa 01.03.2021 nahrádza všetky
predchádzajúce i súčasné ústne alebo písomné dojednania, dokumenty a dohovory zmluvných strán.
To znamená, že nájomnou zmluvou zanikli všetky dohody týkajúce sa predmetu nájmu. Nájomná
zmluva bola uzavretá na dobu určitú a od 01.03.2022 užívala alebo užíva žalovaná predmet nájmu

neoprávnene. Navyše priamo zo zákona § 10 ods. 2 vyplýva, že ustanovenia § 685, § 686 ... sa
nevzťahujú na nájom v zmysle zákona č. 98/2014 Z.z.. To znamená, že priamo zákonná úprava vylučuje
konkludentný spôsob vzniku nájmu bytu upravený v ustanovení § 685 a § 686 Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že existenciu ústnej nájomnej zmluvy žalovaná nepreukázala, žalobcatieto skutočnosti popieral. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 13.05.2025 uviedol,
že žalovaná s ním nekomunikuje, zatajuje sa, neotvára dvere, nedvíha telefón, preto ak by aj chcel
uzavrieť so žalovanou nájomnú zmluvu táto s ním nekomunikuje. Navyše pokiaľ by žalovaná mala

za to, že nájomný vzťah existuje tak by riadne poukazovala platby nájomného na účet, resp. adresu
žalobcu, čo v konaní preukázané nebolo a právny zástupca žalovanej uviedol, že má vedomosť od
žalovanej, že platí nájom za byt, avšak dokladmi nedisponuje. Od rozhodnutia súdu druhej inštancie
ubehlo niekoľko mesiacov kedy bol dostatočný časový priestor na zabezpečenie relevantných listinných
dôkazov preukazujúcich platby nájomného. Naopak zo strany žalobcu v rámci pojednávania boli

predložené doklady preukazujúce platby žalobcu do fondu prevádzky, údržby a opráv za roky 2022
a 2023. Žalobca uviedol, že žalovaná zaplatila len posledné tri mesiace pred pojednávaním. Za byt
neplatí, preto neobstojí tvrdenie žalovanej, že vznikol nájomný vzťah konkludentne, pretože ak by mala
za to, že byt užíva na základe ústnej nájomnej zmluvy musela by mať vedomosť aj o tom, že za nájom
je potrebné riadne a včas uhrádzať nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a jeho
príslušenstvami. Takéto skutočnosti však v konaní žalovaná nedokladovala, nepreukázala, hoci tvrdila,

že nájomná zmluva existuje. Ani zo správania žalovanej nebolo možné vyvodiť existenciu nájomnej
zmluvy a opätovne to bolo len v rovine tvrdení ničím nedoložených žalovanou. Pokiaľ bolo uložené
súdomdruhejinštanciezaoberaťsaavysporiadaťsaajseventuálnouprávnouargumentácioužalovanej
vo vzťahu k tvrdenej existencii nájomnej zmluvy žalovanej k predmetnému bytu v čase rozhodovania
súdu, súd uvádza, že existencia takejto nájomnej zmluvy v konaní preukázaná nebola a naopak bol súd

toho názoru, že žalovaná užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Nájomný vzťah nemal
vzniknúť ani konkludentne.

23. Tak ako je vyššie uvedené žalobca sa podanou žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho
práva. Žalovaná naopak namietala v priebehu konania, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca nie

je vlastníkom bytu, pretože kúpna zmluva, od ktorej si odvodzuje svoje vlastnícke právo je absolútne
neplatným právnym úkonom s poukazom na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka. V rámci
odvolacieho konania bolo uložené súdu opätovne sa zaoberať a vyhodnotiť všetky skutočnosti a tvrdenia
žalovanej s poukazom splnenia podmienok objektívnej stránky úžery, ako aj subjektívnych podmienok
úžery pre naplnenie ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka. Žalovaná ako dôvod neplatnosti tohto

právneho úkonu poukazovala na tieseň, v ktorej sa v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nachádzala
a tiež na hrubý nepomer medzi cenou dohodnutou v kúpnej zmluve a trhovou cenou, ktorú mala
nehnuteľnosť v čase uzatvárania kúpnej zmluvy. Pokiaľ teda žalovaná tvrdila, že kúpna zmluva, ktorou
previedla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam zo dňa 02.11.2017, je absolútne neplatným
právnym úkonom s poukazom na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka, súd sa musel touto

otázkou zaoberať a vysporiadať v rámci posúdenia platnosti alebo neplatnosti pôvodnej kúpnej zmluvy.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že ku dňu rozhodnutia súdu nebola podaná žalovanou žaloba
o určenie vlastníckeho práva, ktorou by napádala otázku platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 02.11.2017, hoci počas celého konania tvrdila, že je vlastníčkou bytu, čo je dôvodom pre neplatnosť
a zamietnutie žaloby (pred prvým rozhodnutím súdu deklarovala podanie takejto žaloby, ktorá súdu od

4/2023 podaná nebola).

23.1. V konaní nebolo sporné, že pôvodnou vlastníčkou predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy
bola žalovaná v roku 2014 kedy byt kúpila od spoločnosti Brewa, s.r.o.. Následne podpísala zmluvu
02.11.2017, ktorou previedla sporné nehnuteľnosti na žalobcu. Kúpna zmluva bola zavkladovaná pod

č. V 1892/2017 zo dňa 08.03.2018. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 9.000,--
Eur, avšak v priebehu konania uviedla žalovaná, že dostala sumu 5.000,-- Eur a svedok A. G., ktorý
vypovedal uvádzal, že 5.000,-- Eur, následne 8.000,-- Eur a spomínal aj čiastku 2.000,-- Eur. Súčasne
však uviedol, že nebol prítomný a nezúčastnil sa uzatvárania tejto zmluvy, ale mal vedomosť o tom,
že sa malo jednať o pôžičku, ktorá mala byť zabezpečená kúpnou zmluvou. O akú pôžičku, za akých

podmienok to uviesť nevedel. Všetko sa to malo odohrať medzi žalobcom a žalovanou, ktorá je matkou
jeho dvoch maloletých detí. Pôžičku mal dojednávať on a následne mala podpisovať zmluvu žalovaná.
Náležitosti zmluvy o pôžičke však dohodnuté so žalobcom nemal, mal vedomosť len o tom, že to
má splácať a následne žalobca prevedie byt na žalovanú. Žalovaná v uvedenom období poberala
rodičovský príspevok a mala byť na rizikovom tehotenstve o čom doklady nepredložila. Prvýkrát lekársku

správu aj keď stručnú týkajúcu sa zdravotného stavu z toho obdobia doložila až na pojednávaní
13.05.2025, kde išlo o správu z tehotenského vyšetrenia, poradne v 27-om týždni zo dňa 04.08.2017,
kde je poznámka: Odoslaná do Banskej Bystrici, ambulancia RG. Následne bola predložená správa
internistky zo dňa 10.10.2017, z ktorej vyplýva, že žalovaná je po gynekologickej sekcii. Zo správohlasovne pobytu v Obci I. J. vyplýva, že maloletý B. sa narodil XX.XX.XXXX. Z uvedených postupností
dátumu vyplýva, že sa narodil mesiac po vykonanej prehliadke v zdravotníckom zariadení Gynpor
Zvolen. To znamená, že prvýkrát doklad o zdravotnej komplikácii žalovanej bol doložený až 13.05.2025,

ktorým mala preukazovať rizikové tehotenstvo. Ďalej uvádzala, že v tom čase mala dlh na platbách
pre spoločnosť Bytes, čo bol správca bytového domu, cez 2.000,- Eur a doložila doklad o vyplatení
sumy 2.883,-- Eur. Táto skutočnosť v konaní spochybňovaná nebola. V rámci vyjadrení uvádzala, že
jej hrozila dražba, čo v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. Má stredoškolské vzdelanie bez
maturity a uviedla, že nemá žiadne zdravotné ťažkosti. Dlh na nájme vznikol za predchádzajúce obdobie

roku 2016. Pri výpovedi tak ku kúpnej zmluve, ale aj nájomnej zmluve uviedla, že si dokumenty
nečítala. Práve na tieto okolnosti a skutočnosti poukazoval žalobca, ktorý uvádzal, že žalovaná sa
správala ako nedbalý vlastník. Tvrdenia považoval za účelové a tendenčné. Ak by mala za to, že bola
uvedená do omylu, resp., že sa jedná o neplatnú kúpnu zmluvu, mala sa domáhať ochrany vlastníckeho
práva na základe podpísanej kúpnej zmluvy už v roku 2018. Túto však žiadnym spôsobom nenapadla
a podpísala aj zmluvu o krátkodobom nájme v roku 2021. Až v roku 2022, keď sa začal domáhať

ochrany svojho vlastníckeho práva, podala na žalobcu trestné oznámenie. Takýto krok zvolil aj žalobca
vo vzťahu ku žalovanej, kde trestné oznámenia boli vybavené v oboch prípadoch tak, že sa jedná
o občiansko-právny spor a celý spor má byť prejednávaný pred civilným súdom. V rámci konania
poukazovalnasprávaniežalovanejstým,žedlhnabyte,prektorýdošlokprevoduspornejnehnuteľnosti
vznikol ešte pred rizikovým tehotenstvom žalovanej. Žalovanej správanie považoval za laxné s tým,

že ľahkovážnym spôsobom pristupovala k riešeniu životných situácií. Do situácie kedy jej vznikol dlh
na uvedených platbách sa dostala vlastným pričinením, vlastným správaním. Následne nie on, ale
žalovaná prostredníctvom svojho vtedajšieho partnera ho oslovili a mali záujem na odpredaní bytu. On
byt nepotreboval, vyhovel ich ponuke a určil si maximálnu sumu, za ktorú bol ochotný byt kúpiť. Uviedol,
že finančné prostriedky na základe kúpnej zmluvy odovzdal žalovanej pri podpise zmluvy. Poprel

existenciu akejkoľvek pôžičky a práve z dôvodu rozchodu žalovanej dal v roku 2021 podpísať zmluvu
o krátkodobom nájme. Žalovaná však povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy neplnila, byt nevypratala
a užíva ho až do súčasnosti. Práve v takomto správaní videl účelovosť s tým, že on je vlastníkom, nemá
byt, nemôže ho užívať a za tento musí vykonávať platby do spoločenstva napriek tomu, že ho neužíva,
platiť dane a poistku za predmetný byt. Žalovaná tvrdí, že je vlastníčkou, ale nepodnikla žiadne právne

kroky na vyriešenie tejto situácie a celé jej vlastnícke právo je spochybňované len v rámci konania.
Civilno-právnu úžeru videla v hrubom nepomere medzi kúpnou cenou a cenou, ktorú mala nehnuteľnosť
ku dňu podpísania kúpnej zmluvy v zmysle znaleckého posudku. Práve v tomto videla objektívnu stránku
úžery v zmysle ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka.

23.2. Zákon v ustanovení § 39a kumuluje jednak objektívnu stránku úžery a jednak subjektívnu stránku.
Vyjadrením objektívnej stránky úžery je plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere. Táto objektívna stránka môže byť (a často aj je) naplnená bez toho,
aby sa naplnili subjektívne podmienky, ktoré sú uvedené v prvej časti zákonného znenia. Objektívnu
stránku videla práve v hrubom nepomere medzi vzájomnými plneniami a to kúpnou cenou 9.000,- -

Eur dohodnutých v kúpnej zmluve a hodnotou nehnuteľnosti ku dňu prevodu stanovenou znaleckým
posudkom znalkyňou E. D. M., č. 1/2023, ktorá stanovila cenu nehnuteľnosti ku dňu 02.11.2017
na čiastku 53.000,-- Eur. Túto hodnotovú nevyváženosť nie je možné skúmať iba z objektívneho
hľadiska a pri zistení objektívneho nepomeru medzi plnením a protiplnením nemožno bez ďalšieho
hovoriť o neplatnosti zmluvy. Objektívne hrubý nepomer musí existovať popri ďalších okolnostiach

akými sú napr. tieseň, odkázanosť, či nepriaznivá ekonomická situácia.... . Z uvedeného je zrejmé,
že nepomer medzi hodnotou plnenia a protiplnenia nemôže byť sám o sebe dôvodom neplatnosti,
či zásahu do právneho úkonu a je potrebné, aby sa k tejto podmienke pripojili ďalšie skutočnosti
zakladajúce rozpor s dobrými mravmi na konštatovanie nevykonateľnosti, či neplatnosti právneho
úkonu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1653/2009). Najvyšší súd SR v rozhodnutí

sp. zn. 3Cdo/244/2018 konštatoval, že sa „neprieči zákonu pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade,
na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia, dojednajú kúpnu cenu vo výške, ktorá je buď vyššia alebo
nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym
poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (laesio enormis), resp. dojednanie,
pri ktorom je zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti“. Sama

skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli príliš nízku kúpnu cenu nepredstavuje rozpor so
zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 39a
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom dohody jej účastníkov nespätej
s konaním priečiacim sa dobrým mravom, samodojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpores dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii
s dobrými mravmi. Inštitút laesio enormis je svojou konštrukciou blízky občiansko-právnej úprave úžery,
či omylu, avšak je podstatné uviesť, že na naplnenie znakov úžery v zmysle ustanovenia § 39a OZ

je potrebné okrem objektívneho znaku, ktorým je hrubý nepomer medzi plnením jednej strany voči
druhej strane, aj subjektívne znaky ukráteného, ktorými sú tieseň, neskúsenosť, rozum a vyspelosť,
rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť.... . Z uvedeného vyplýva, že samotný hrubý nepomer plnení
nepostačuje na napadnutie takéhoto konania ukrátením, zároveň si je ukrátená osoba spravidla vedomá
nepriaznivých dôsledkov svojho konania, avšak v dôsledku subjektívnych prvkov inštitútu úžery vykoná

právny úkon, ktorý by bez ich naplnenia neurobila. V tejto súvislosti súd uvádza, že aj keď je rozdiel
medzi cenou stanovenou znaleckým posudkom a kúpnou cenou dohodnutou stranami sporu, ide
o vzájomný konsenzus kupujúceho a predávajúceho. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca
vyvíjal nátlak na žalovanú za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy. Naopak bola to práve žalovaná,
ktorá prostredníctvom svojho partnera oslovila žalobcu a mala záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu za
účelomzískaniafinančnýchprostriedkov.Súdvtomtoprípadenezistilanistratuintelektovýchschopností

žalovanej, ani poruchy psychiky v dôsledku duševnej poruchy alebo choroby, ktorá by mala vplyv na
jej neschopnosť logicky uvažovať a myslieť pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ktorú so žalobcom podpísala.
Žalovaná ani nepreukázala ňou tvrdenú exekúciu bytu. Účastníci takejto kúpnej zmluvy nie sú viazaní
alebo obmedzovaní pri dojednávaní výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravovaná cenovým predpisom.
Neprieči sa preto ani zákonu pokiaľ si v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia dojednajú

kúpnu cenu vo výške, ktorá je nižšia ako cena obvyklá (trhová). V rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto
prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny a preto rozdiel, na
ktorý žalovaná poukazovala nemôže byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy.
Takéto dojednanie kúpnej zmluvy bez ďalšieho nesignalizuje ani porušenie dobrých mravov.

23.3. V zmysle zákonného ustanovenia § 39a OZ sú upravené nielen objektívna stránka úžery, ale aj
subjektívne podmienky úžery, ktoré musia byť kumulatívne splnené k objektívnej stránke úžery. Pokiaľ
teda žalovaná poukazuje na hrubý nepomer medzi kúpnou cenou dojednanou v zmluve a trhovou
cenou stanovenou znalkyňou v znaleckom posudku, na aplikáciu ustanovenia § 39a Občianskeho
zákonníkamusípreukázaťajsplneniesubjektívnychpodmienokúžerytak,abydošloknaplneniuzákona

aposúdeniuneplatnostitohtoprávnehoúkonu.Prisplnenísubjektívnejpodmienkyúžerypoukazovalana
tieseň, v ktorej sa ocitla v dôsledku rizikového tehotenstva, ktoré spôsobilo nepriaznivú finančnú situáciu.
Podľa ustanovenia § 39a OZ je subjektívna stránka úžery charakterizovaná ako tieseň, neskúsenosť,
rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť
plniť záväzky druhej strany. Žalovaná tvrdí, že bola v tiesni z dôvodu rizikového tehotenstva. V konaní

bolo zistené, že 02.09.2017 sa jej narodil maloletý syn B.. Kúpna zmluva bola uzavretá 02.11.2017, dva
mesiace po narodení maloletého B.. Zo vzťahu s A. G. pochádza aj maloletá G., nar. XX.XX.XXXX.
Dôvodom prečo sa rozhodla pre takýto spôsob riešenia situácie bol dlh, ktorý vznikol vo vzťahu
k správcovi spoločnosti Bytes vo výške 2.883,-- Eur, ktoré boli vyplatené v deň podpisu kúpnej zmluvy,
t.j. 02.11.2017. Dlh na platbách do spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov vznikol

za niekoľko mesiacov, to znamená, že vznikol za obdobie roku 2016 a 2017. Ak by aj súd pristúpil
k tvrdeniam žalovanej, že bola na rizikovom tehotenstve, relevantný doklad o rizikovom tehotenstve
v konaní nedoložila okrem správy z kontroly v Gynpore Zvolen v auguste 2017 s poznámkou odoslaná
do ambulancie Banská Bystrica a s poznámkou vhodná hospitalizácia. Táto správa nasvedčuje tomu,
že v uvedenom období žalovaná mala nepriaznivý zdravotný stav, ale nie je zrejmé po akú dobu, či

počas celého tehotenstva, to znamená od počatia do narodenia alebo sa jednalo len o obdobie august
2017 kedy bola na kontrole a následne sa 02.09.2017 narodil žalovanej syn B.. Z tejto správy uvedená
skutočnosťnevyplývaaniejemožnézuvedenejsprávycelkovodôvodiťňounamietanútieseňrizikového
tehotenstva. Z uvedenej správy nevyplýva ani to, či bola hospitalizovaná, po akú dobu a ani to, či išlo
o rizikové tehotenstvo. Rovnako nie je možné hovoriť o tiesni v situácii, keď dlh vznikal od roku 2016

a žalovaná svojim prístupom spôsobila situáciu, v ktorej sa ocitla a to, že nemala zaplatené poplatky
do fondu prevádzky, údržby a opráv, prípadne energie za uvedený byt. Okrem tiesne spočívajúcej
v rizikovom tehotenstve, ktoré podľa názoru súdu nebolo hodnoverným spôsobom za celé obdobie
od doručenia žaloby s prílohami až do rozhodnutia súdu dňa 13.05.2025 preukázané, iné okolnosti
neuvázala. Opätovne je to len v rovine tvrdenia s predložením lekárskej správy z poradne zo dňa

04.08.2017. Pokiaľ teda žalovaná tvrdila, že bola v tiesni podľa názoru súdu túto skutočnosť relevantným
spôsobom nepreukázala. Tieseň súd považuje za mimoriadne ťaživú situáciu, v ktorej by sa mohla
žalovaná nachádzať a táto je vyvolaná hoci len prechodnou naliehavou potrebou, ktorej upokojenie nie
je v jej možnostiach. Spravidla ide o hospodárske ťažkosti splatnosť dlhu, ktorého nesplatenie môževážne ohroziť jej postavenie. Takéto postavenie žalovanej však v konaní preukázané nebolo. Bola
matkou jedného maloletého dieťaťa, mala partnera, s ktorým očakávala narodenie druhého dieťaťa. Ako
vyplynulo z výpovedí, či už A. G. alebo aj žalovanej tento bol zamestnaný a mal riadne platiť poplatky

za užívanie bytu. To, že ich neplatil bol vzájomný vzťah medzi ňou a ním. Pokiaľ jej neplatil na výživné
mala túto otázku riešiť súdnou cestou. Rovnako žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že by bola
nútená uzavrieť uvedenú kúpnu zmluvu, ani to, že jej hrozila bezprostredná exekúcia. Nedoložila žiaden
relevantný listinný dôkaz preukazujúci výzvy, hrozbu exekučného konania, ani iné kroky smerujúce
k vyvodeniu dôsledkov vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v tom čase vlastníčkou bytu zo strany správcu

bytu. Naopak práve žalovaná cestou svojho partnera oslovili žalobcu, ktorý dal ponuku na čiastku, ktorú
bol ochotný zaplatiť. Aj kroky, ktoré sú v súčasnosti zo strany žalovanej podniknuté nesvedčia o tom,
že by sa snažila akýmkoľvek spôsobom zjednať nápravu vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam a to
predovšetkým v súvislosti s platením, či už do fondu prevádzky, údržby, opráv, ak sa cíti byť vlastníčkou
ako uvádza alebo platbami žalobcovi, ak sa domnieva, že existuje nájomná zmluva. Naopak v konaní
doložil žalobca doklady svedčiace o výdavkoch, ktoré v súvislosti s predmetom svojho vlastníckeho

práva má a to platbami správcovi za rok 2022 aj 2023, 2024 v nie malých výškach, evokujúcich
neplatenie za predmetný byt žalovanou. Žalobca sa tak ocitol v situácii kedy je vlastníkom zapísaným
v katastri nehnuteľností, nemôže predmet svojho vlastníckeho práva užívať, nemôže s ním nakladať
a disponovať, nakoľko byt užíva neoprávnene žalovaná, ktorá síce tvrdí, že je vlastníčkou, ale nespráva
sa tak, nepodnikla žiadne kroky smerujúce k zmene tejto situácie, naopak v byte žije spolu s maloletými

deťmi a za uvedený byt neplatí. V konaní neboli doložené za posledné obdobia ani platby za energie.
Žalobcom predložené platby v prospech správcu nasvedčujú plateniu aj týchto vrátane poistky za spornú
nehnuteľnosť.

23.4. Po vyhodnotení tak subjektívnej, ako aj objektívnej stránky úžery súd dospel k záveru, že nie

sú naplnené zákonné ustanovenia § 39a Občianskeho zákonníka a teda, že tu nejde o civilno-právnu
úžeru v dôsledku čoho považuje kúpnu zmluvu za platnú. Pokiaľ teda kúpna zmluva bola uzavretá
platne a vlastníkom je žalobca, má právo na ochranu predmetu svojho vlastníctva a to aj za situácie,
keď nie je uzavretá platná nájomná zmluva a podľa názoru súdu žalovaná byt užíva bez právneho
dôvodu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd potom žalobe opätovne vyhovel a nárok žalobcu považoval

za dôvodný.

24. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške
ktorých bude rozhodovať súdna úradníčka po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2

CSP).

Poučenie:

15C/35/2022
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).