Uznesenie – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/154/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216205872
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1216205872.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov
senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: D. S. J. H. N. E. Q.
Á. , A. T. XX.XX.XXXX, S. W. XXXX D., N. Č.. X/XX, H. H., zastúpená Mgr. Zina Hlbočanová, advokátka,
Bratislava, Vajnorská č. 20, proti žalovanému: Ľ. S. J. H. N. Y. , A. T. X.XX.XXXX, S. W. W., T.Y. Č.. XXXX/
XXI.,zastúpenýIVANOVIČLEGALs.r.o.,IČO:54434556,Bratislava,Štúrovač.11,zaktorúkonáJUDr.

Miroslav Ivanovič, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. júla 2023, č. k. B2-52 C 65/2016-1170, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. júla 2023, č. k. B2-52 C 65/2016-1170, z r u š u j e
a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.7.2023, č. k. B2-52 C 65/2016-1170, o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) rozhodol tak, že z vecí, ktoré mali
strany sporu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného
hnuteľné veci, a to: televízor zn. SONY, jedálenské stoličky 4 ks, hnedý konferenčný stolík, obývaciu
stenu, zostavu nábytku v detskej izbe, chladničku zn. Swarovski LG, kuchynskú linku, kuchynský stôl,
zostavu nábytku v predsieni, koženú bielu rohovú oblúkovú sedačku, motorové vozidlo Škoda Favorit
136 L, EVČ: W., motorové vozidlo zn. Audi A3, EVČ: W. (výrok I.); do výlučného vlastníctva žalovaného

prikázal nesplatený zostatok Americkej hypotéky strán sporu v S., a.s., č. XXXXXXXXXXX, ku dňu
27.8.2013 vo výške 86.962,09 €, zostatok na bankovom účte žalovaného vedenom v S., a.s., číslo
účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: X XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX, BIC S., ku dňu 27.8.2013 v sume - 2.644,00 € (výrok II.); do výlučného vlastníctva žalovanej
prikázal zostatok na bankovom účte žalobkyne vedenom v S., a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ku
dňu 27.8.2013, ku dňu 28.8.2013 v sume - 799,63 € (výrok III.); žalovanému uložil povinnosť zaplatiť

žalobkyni sumu 54.580,55 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.);
o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (výrok V.).
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 143, § 143a ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 3 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“), § 470 ods. 1, ods. 2 zákona
č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“).Pokiaľideovecnéodôvodnenieuviedol,že
napriek tomu, že konanie o vyporiadanie BSM možno začať iba na základe žaloby (návrhu) niektorého

z bývalých (manželov), súd nie je týmto návrhom viazaný, ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva,
ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Ide však o sporové konanie, v ktorom sa uplatňuje prejednacia
zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti
nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba.Pokiaľúčastníkkonanianesplnípovinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvoje

tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej vjeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú účastníka konania zaťažujúce povinnosti

tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy,
ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti
na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a

dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka konania, ktorý
existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Právna teória pripúšťa tzv. presúvanie dôkazného bremena, pri
ktorom ide o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania
v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Pravidlá delenia dôkazného bremena vytvárajú určitý

systém. Jeho jadrom je základné pravidlo, podľa ktorého je každá strana sporu zaťažená dôkazným
bremenomabremenomtvrdeniaohľadneskutkovýchznakovjejpriaznivejprávnejnormy[platítzv.teória
analýzy noriem (rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 158/2019)].
1.2.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní v odôvodnení rozhodnutia predovšetkým uviedol
hnuteľné veci tvoriace masu BSM, kde strany sporu dospeli ku konsenzu, že patria do BSM, pričom v

niektorých zostala sporná ich hodnota. Konštatoval, že medzi hnuteľné veci patriace do BSM v čase
zániku BSM, kde nebola sporná ich hodnota, patria nasledovné hnuteľné veci: 1. televízor zn. SONY
v zostatkovej hodnote 330,- €, 2. jedálenský stôl v zostatkovej hodnote 260,-
€, 3. jedálenské stoličky 4 ks v zostatkovej hodnote 60,- €, 4. hnedý konferenčný stolík v zostatkovej
hodnote 20,- €, 5. obývacia stena v zostatkovej hodnote 450,- €, 6. zostava nábytku v detskej

izbe v zostatkovej hodnote 600,- €, 7. motorové vozidlo Škoda favorit 136 L v zostatkovej
hodnote 100,- €. Okrem televízora strany sporu zhodne navrhli prikázanie uvedených hnuteľných vecí
žalovanému. Ďalej nebolo sporné, že do BSM patrí chladnička Swarovski LG, sporná bola jej hodnota.
Žalobkyňa uvádzala sumu 1.327,- € a žalovaný 730,- €. Súd prvej inštancie preto ustálil jej hodnotu
na sumu 1.028,50 €, t. j. ako priemer sumy 1.327,- € + 730,- €. Ďalej nebolo sporné, že do BSM patrí

kuchynská linka, sporná bola jej hodnota. Žalobkyňa uvádzala sumu 1.000,- €, žalovaný
600,- €. Súd prvej inštancie preto ustálil jej hodnotu na sumu 800,- €, t. j. ako priemer sumy 1.000,- €
a 600,- €. Ďalej nebolo sporné, že do BSM patrí zostava nábytku v predsieni, sporná bola jej hodnota.
Žalobkyňa uviedla sumu 1.000,- € a žalovaný 600,- €. Súd prvej inštancie ustálil jej hodnotu na sumu
800,- €, t. j. ako priemer sumy 1.000,- € a 600,- €. Taktiež sa strany sporu zhodli na prikázaní týchto

hnuteľných vecí žalovanému.
1.2.2. Sporné pri hnuteľných veciach zostalo, či kožená biela rohová oblúková sedačka, počítač
zn. SONY a osobné motorové vozidlo Audi A3 (sportsback), EČV: W. nadobudnuté v roku 2008,
patria do BSM. Žalobkyňa tvrdila, že kožená biela rohová oblúková sedačka bola nadobudnutá počas
trvania manželstva, žalovaný namietal, že predložil faktúru ohľadom nákupu sedačky typu Merkúry 2 a

Merkúry 3R v Poľsku v roku 2006. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa relevantne spochybnila tvrdenie
žalovaného predložením fotografie sedačky, ktorá tvorila zariadenie bytu na O., v ktorom viedli strany
sporu domácnosť, pričom túto skutočnosť žalovaný ničím ďalej relevantne nespochybnil. Porovnaním
tejto sedačky so zverejnenými fotografiami sedačiek typu Merkúry 3R a Merkúry
2, ktoré boli predmetom kúpy v zmysle žalovaným predloženej faktúry v roku 2006 je zrejmé, že sa

typovo (vzhľadovo) nezhodujú. Preto súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa preukázala, že kožená
biela rohová oblúková sedačka patrí do BSM, a to v hodnote 1.000,- €, ktorej výška nebola zo strany
žalovaného spochybnená.
1.2.3. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že do BSM patrí aj počítač zn. SONY a osobné motorové vozidlo Audi
A3. Žalovaný namietal, že tieto do BSM nepatria, nakoľko ich nadobudol (kúpil) ako podnikateľ na

účely podnikania, čo preukázal predloženými faktúrami. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre úvahu
o vylúčení veci z BSM z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania (podnikania) jedného
z manželov (§ 143 Občianskeho zákonníka) nie je rozhodujúce, či vec bola určená „výlučne“ pre výkon
povolania (podnikania) len jedného z manželov, ale na aký účel vec v súlade s vôľou oboch účastníkov
skutočne (fakticky) slúžila a či neslúžila aj druhému manželovi. Žalovaný tvrdil, že počítač nepatrí

do BSM, nadobudol ho ako podnikateľ na výkon jeho činnosti. Žalobkyňa tvrdila, že bez ohľadu na
skutočnosť, že bol nadobudnutý žalovaným ako FO podnikateľom, neslúžil výlučne pre potreby jeho
podnikateľskej činnosti (výkonu povolania), ale aj jej a deťom, preto patrí do BSM. Túto skutočnosť však
nijako relevantne nepreukázala. Nakoľko nie je sporné, že tento počítač bol zakúpený žalovaným akopodnikateľom a nebolo preukázané, že by slúžil inému účelu, súd dospel k záveru, že predmetný počítač
zn. SONY nepatrí do BSM.
1.2.4. Pokiaľ ide o osobné motorové vozidlo zn. Audi A3, EVČ: W., žalovaný uviedol, že nie je v

súkromnom vlastníctve žalovaného, ide o firemné motorové vozidlo, zakúpené na účely jeho podnikania,
totonepatrídoBSM.Žalobkyňatototvrdenievýslovnepopierala.Nebolosporné,žepredmetnémotorové
vozidlo bolo zakúpené za trvania bezpodielového spoluvlastníctva a bolo nadobudnuté v spojitosti so
živnostenským podnikaním žalovaného. Žalobkyňa však tvrdila, že po jeho zadovážení v skutočnosti
neslúžilo žalovanému na výkon podnikateľskej činnosti, ale na súkromné (rodinné) účely strán sporu.

S vôľou oboch strán sporu vozidlo slúžilo na účely prepravovania sa žalobkyne a maloletých detí strán
sporu (k lekárovi, na rodinné výlety, na rodinné nákupy, na prepravovanie maloletej dcéry strán sporu
do školy, na klavírny krúžok, na spevácky krúžok, na tanečnú, na anglický krúžok, na vycestovávanie
za príbuznými). Vozidlo používala a teda jazdila s ním žalobkyňa. Predmetné vozidlo neslúžilo výlučne
len žalovanému, ale slúžilo obom stranám sporu, a najmä žalobkyni a maloletým deťom. Žalobkyňa
v tejto súvislosti poukazovala aj na vyjadrenie žalovaného pred OČTK zaprotokolované v zápisnici o

výsluchu obvineného (t. j. žalovaného) zo dňa 3.2.2015 v trestnom konaní vedenom v trestnej veci
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru, kde pri výsluchu žalovaný
uviedol: „Na Veľkú noc 2014, 1.4.2014 mi povedala, že by chcela nové auto, Mini Cooper športový, za
asi 40-50 000 eur. Ja som jej na to povedal, že v prvom rade na to nemáme voľné peniaze a v druhom
rade, že má k dispozícii auto Audi A3, asi 5 ročné, ktoré jazdilo bez problémov, akurát som jej často

vytýkal, že sa o neho nestará, že má vo vnútri neporiadok a podobne. Inak technicky bolo v poriadku
a nebol dôvod na menenie auta“. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rovnaká skutočnosť vyplýva
aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 28 P 113/2013-532, zo dňa
16.4.2014, kde sa taktiež uvádza, že návrh na rozvod podal žalovaný, o. i. aj z dôvodu, že hoci mala
žalobkyňa k dispozícii motorové vozidlo zn. Audi, vyžadovala od neho kúpu nového (Čl. 10, prvý

odsek odôvodnenia). S poukazom na uvedené a predovšetkým na skutočnosť, že sám žalovaný tvrdil,
že predmetné motorové vozidlo mala žalobkyňa k dispozícii, mal súd prvej inštancie za preukázané,
že toto motorové vozidlo neslúžilo výlučne jemu v súvislosti s jeho podnikaním a sú tak preukázané
tvrdenia žalobkyne, že predmetné motorové vozidlo slúžilo predovšetkým jej a deťom. Preto súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalovaná preukázala, že predmetné motorové vozidlo neslúžilo výlučne na

výkon podnikania žalovaného, a preto bez ohľadu na skutočnosť, že bolo nadobudnuté žalovaným ako
podnikateľom,patrídoBSM.Pokiaľideojehohodnotutátobolataktiežsporná.Žalobkyňatvrdila,žejeho
hodnota je 20.000,- €, žalovaný to namietal a predložil ZP č. 26/2014 o hodnote predmetného vozidla ku
dňu 18.3.2014 v sume 5.599,- € (vrátane DPH). Žalobkyňa namietala, že predložený znalecký posudok
nie je kompletný, navyše v súčasnosti tržná cena jazdeného motorového vozidla zn. Audi A3 1.9 TDI

(rok výroby 2008) s rovnakou a nižšou výbavou a s manuálnou prevodovkou (pričom vozidlo, ktoré je
predmetom vyporiadania má automatickú prevodovku, kde cena vozidla je tým ešte vyššia a s omnoho
väčším počtom najazdených km sa pohybuje od 5.700,- € do 7.500,- €), zotrvala na tom,
že hodnota vozidla je 20.000,- €. Súd prvej inštancie mal preukázané z faktúry (čl. 344), že kúpna cena
predmetného motorového vozidla bola 28.872,- €. Strany sporu nepredložili k hodnote vozidla žiadne

iné dôkazy o jeho hodnote v čase vyporiadania, avšak je zrejmé, že aj s poukazom na
nadobúdaciu cenu vozidla v roku 2008 vo výške 28.872,- €, je hodnota predmetného motorového vozidla
v sume požadovanou žalobkyňou v súčasnosti nereálna. Preto súd s poukazom na uvedené, ako aj s
poukazom na hospodárnosť, ustálil hodnotu predmetného motorového vozidla ako priemer žalovaným
uvádzanej hodnoty 5.599,- € a žalobkyňou uvádzanej hodnoty od 5.700,- € do 7.500,- €, a to na hodnotu

po zaokrúhlení 6.500,- € (výpočet 5.559 + 7.500 : 2).
1.2.5. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie ustálil hnuteľné veci patriace do BSM, ako aj ich
vyššie uvedenú hodnotu, pričom súčet ich hodnôt predstavuje sumu 11.948,50 €. Predmetné hnuteľné
veci žalovaný v prevažnej časti navrhol prikázať do jeho výlučného vlastníctva (okrem televízora), s čím
žalobkyňa súhlasila. Pokiaľ ide o televízor uviedla, že aj televízor zostal v byte, kde viedli spoločnú

domácnosť, a preto ho navrhla prikázať do výlučného vlastníctva žalovanému. Súd s poukazom na
prevažnú zhodu strán sporu o prikázaní hnuteľných vecí žalovanému a aj s poukazom skutočnosť, že
všetky hnuteľné veci tvoriace predmet vyporiadania BSM zostali žalovanému, žalobkyňa ich neužíva,
tieto všetky (vrátane televízora) prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného.
1.3. Žalovaný žiadal do pasív BSM zaradiť aj pôžičku uzavretú medzi ním a P. X. dňa 30.1.2008 vo

výške 1.500.000,- Sk, zostatok ku dňu zániku BSM vo výške 58.118,90 €, pôžičku uzavretú medzi
ním a Jozefom Jančovičom dňa 4.6.2009 vo výške 80.000,- €, zostatok ku dňu zániku BSM 80.000,-
€ a pôžičku uzavretú medzi ním a p. O. dňa 1.2.2010 vo
výške 33.195,- €, zostatok ku dňu zániku BSM vo výške 33.195,- €. Žalobkyňa tieto pôžičky namietala,dôvodila, že nebola zmluvnou stranou (dlžníkom), nemala o nich žiadnu vedomosť, tieto boli fiktívne a
neexistovali. Navyše, ak by aj boli reálne, v zmysle už ustálenej judikatúry by sa na záväzok z pôžičky
jedného z manželov mohlo prihliadať len vtedy, ak by boli peniaze z tejto pôžičky získané a použité na

spoločný majetok (nie výdavky), ktorý sa aj vyporiadava. Súd prvej inštancie uviedol, že ak za trvania
manželstva uzavrel zmluvu o pôžičke (§ 657, § 658 OZ) ako dlžník len jeden z manželov, nepotrebuje
k tomu súhlas druhého manžela (porovnaj k tomu napr. Zborník IV bývalého Najvyššieho súdu, str.
495). K takémuto dlhu, týkajúcemu sa výlučne jedného z účastníkov (manželov) sa pri vyporiadaní
BSM prihliadne, pokiaľ bola zaň získaná určitá majetková hodnota, ktorá patrí v zmysle § 143 OZ

do bezpodielového spoluvlastníctva (porovnaj R 57/1970). Za spoločnú vec
manželov sa považuje iba vec, ktorá prináleží do bezpodielového spoluvlastníctva; mimo sféry BSM
konajú manželia právne samostatne (porovnaj napr. R 72/1994). Teda ak je zmluva
o pôžičke uzavretá len jedným z manželov, táto sa nepovažuje za právny úkon týkajúci sa spoločných
vecí, nakoľko sa priamo netýka predmetu bezpodielového spoluvlastníctva. Na to, aby súd zohľadnil pri
vyporiadavaníBSMpôžičkyjednéhozmanželov,jepotrebnézistiť,čitietobolipoužiténamajetokpatriaci

do BSM. Keďže žalobkyňa reálne nemohla preukázať negatívnu skutočnosť, t. j. že pôžičky neboli
použité na majetok patriaci do BSM, bolo na žalovanom, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že
peňažné prostriedky z pôžičiek, ktoré uzavrel, boli skutočne použité na majetok patriaci do BSM. Keďže
žalovaný nepreukázal, že by uvedené finančné prostriedky z pôžičky boli použité na získanie akejkoľvek
majetkovej hodnoty (napr. na kúpu hnuteľnej resp. nehnuteľnej veci) patriacej do BSM, potom ide o

jeho výlučný dlh, na ktorý súd v rámci konania o vyporiadanie BSM neprihliada. Pre úplnosť súd prvej
inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním ani nebolo preukázané, že uvedené pôžičky reálne aj
vznikli. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú pôžičku od p. O., tak z jej výsluchu jednoznačne vyplýva, že
žiadnu pôžičku žalovanému neposkytla, ale bola to odplata za prevádzku optiky. Čiže žalovaným tvrdená
pôžička, ktorú si uplatňuje, žiada zahrnúť do pasív BSM, nebola vôbec pôžičkou (dlhom), ale naopak,

jeho príjmom. Svedok p. P. síce potvrdil, že zmluvu uzavrel a pôžičku poskytol hotovostne odovzdaním
peňazí. V konkurznom konaní sp. zn. 3 K 74/2010 vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava
I., kde došlo k oddlženiu p. P. v dôsledku jeho insolventnosti, podľa oznámenia správkyne konkurznej
podstaty doručeného súdu (č. l. 930), o predmetnej pohľadávke nemá informáciu (teda ju neuviedol) a
nebola zahrnutá do konkurznej podstaty. Aj svedok p. O. vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o

tom, že žalovaný p. P. požičal peniaze, čo vyplývalo z rozhovorov, z ktorých počul, že p. P. mu veľakrát
ďakoval za poskytnuté peniaze a navyše poukázal na to, že v tom čase žalovaný nevedel, čo s peniazmi,
mal dosť na to, aby rozdával. Svedok p. U. uviedol, že peniaze, ktoré požičal žalovanému v hodnote
60.000,- € mal doma v trezore. Túto sumu vybral v 500,- € bankovkách, vložil ich
do obálky a v taške mu ich priniesol pred pobočku S. v Avione, kde podpísali zmluvu, ktorú si prečítal,

s textom súhlasil, podpísali to a odovzdal mu peniaze, myslí, že si ich žalovaný prepočítal. Súd prvej
inštancie, vyhodnotiac tieto skutočnosti a tvrdenia jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach, prisvedčil
tvrdeniu žalobkyne, že existencia žalovaným uvádzaných pôžičiek je relevantne spochybnená a táto
jeho argumentácia sa javí účelová. Tvrdená pôžička poskytnutá p. Kerekešovej nebola pôžičkou, pán
P. v konkurznom konaní ani neuviedol túto pohľadávku z pôžičky do konkurznej podstaty, čo

vyplýva z vyjadrenia konkurznej správkyne na vyžiadanie súdu (č. l. 930), ktorá o tejto pohľadávke ani
nemala vedomosť. Súd prvej inštancie bol názoru, že je ťažko uveriteľné, že k pôžičke, t. j. k odovzdaniu
peňazí, vrátane prečítania a podpisu zmluvy, prerátania peňazí, došlo v nákupnom centre niekde pred
pobočkou banky. Avšak, ak by aj uvedené pôžičky boli reálne poskytnuté, čo nebolo preukázané, nič
to nemení na závere súdu o tom, že v konaní žalovaný ničím nepreukázal nadobudnutie majetkových

hodnôt na základe týchto pôžičiek, ktoré by patrili do BSM, a teda by boli predmetom vyporiadania BSM.
1.4. Žalobkyňa žiadala vyporiadať sumu vo výške 82.000,- €, ktorú žalovaný vybral z jeho
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v S. banke a.s. dňa 13.5.2013. V tejto súvislosti súd uviedol, že
v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov (napr. rozhodnutie sp. zn. 2 Cdo 122/2006)
platí, že ak príde k výberu, prevodu, t. j. k nakladaniu s peňažnými prostriedkami za trvania manželstva z

účtov, ktoré boli predmetom BSM, nesie v tomto smere dôkazné bremeno ten, kto s nimi takto nakladal,
aby preukázal, že ich použil v súlade s § 144 a nasl. OZ. V prejednávanej veci, v prípade výberu
peňažných prostriedkov z účtu, uskutočneného bez vedomia a súhlasu druhého manžela, platí dôkazné
bremeno preukázania, že tieto finančné prostriedky boli vynaložené na ich spoločný majetok alebo
spotrebované oboma manželmi počas manželstva. Dôkazným bremenom nie je možné v tomto prípade

zaťažiťtoho,ktovýbernevykonal,lebotakýtomanželnemusíbyťovyužitívybranýchsúminformovaný,a
preto spravidla nič netvrdí a nemôže ani dokazovať. Naopak ten, kto peňažné prostriedky z účtu vyberal,
má vedomosť, ako ich použil, a preto je správne ho zaťažiť dôkazným bremenom ohľadne ich využitia.
Do BSM nebudú zahrnuté len také finančné prostriedky, u ktorých sa preukáže, že ich využitie bolo vsúlade s § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. Teda, ak vybral jeden z manželov za trvania manželstva
z peňažného účtu peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM, nesie dôkazné bremeno o tom,
že ich použil v súlade s § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda najmä na bežnú spotrebu alebo

na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v BSM, pokiaľ takéto využitie nepreukáže, je
potrebné vybrané peňažné prostriedky zahrnúť do masy BSM. Žalovaný ničím nepreukázal, na aký účel
boli dňa 13.5.2013 vybraté finančné prostriedky vo výške 82.000,- € použité, a teda neuniesol dôkazné
bremeno, že ich použil v rámci BSM a v súlade s § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preto súd prvej
inštancie uvedenú sumu vo výške 82.000,- € zahrnul do masy (aktív) BSM.

1.5. Žalobkyňa v spore tvrdila, že nehnuteľnosti nadobudnuté žalovaným na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovaným na jednej strane a p. S. (matkou žalovaného) dňa 26.2.2013 patria do
BSM, nakoľko boli nadobudnuté počas trvania BSM strán sporu a nehnuteľnosti (rodinný dom) boli
zhodnotené (opravované) počas trvania manželstva a BSM strán sporu. Súd uviedol, že pre posúdenie,
či určitá vec (nehnuteľnosť) nadobudnutá počas trvania BSM strán sporu patrí do BSM, alebo nie, je
potrebné vychádzať z hmotnoprávnej normy, ktorou je ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka. Z

uvedeného ustanovenia možno vyvodiť záver, že pokiaľ nie je preukázaný opak, má sa zato, že majetok
nadobudnutý a záväzky vzniknuté za trvania manželstva tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu určitých
skutočností aj tvrdí. Sporovú stranu, ktorá tvrdí, že určitá vec patrí do BSM, ťaží dôkazné bremeno, že

vec bola nadobudnutá jedným z manželov za trvania manželstva, pokiaľ sa toto nadobudnutie preukáže
a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré vec z BSM vylučujú, bude na ňom dôkazné bremeno ohľadne
týchto skutočností. V danej veci žalobkyňa preukázala, že predmetné nehnuteľnosti boli žalovaným
nadobudnuté za trvania BSM strán sporu, a to kúpnou zmluvou zo dňa 26.2.2013 uzatvorenou medzi
žalovaným ako kupujúcim a jeho matkou ako predávajúcou. Súd uviedol, že je nesporné, že žalovaný

predmetné nehnuteľnosti, špecifikované v kúpnej zmluve zo dňa 26.2.2013 nadobudol počas trvania
BSM strán sporu. Vykonaným dokazovaním súdu nepreukázal, že tieto nehnuteľnosti, resp. podiely na
nich nadobudnuté, boli nadobudnuté z jeho výlučných prostriedkov. Žalovaný preukazoval skutočnosť,
že došlo k uhradeniu kúpnej ceny za predmetné nehnuteľnosti v sume 29.747,- € tým, že predmetné
nehnuteľnosti zhodnotil pred vznikom BSM strán sporu vo výške kúpnej ceny, ktorú vynaložil zo svojich

výlučných prostriedkov a prejavil vôľu nadobudnúť ich do svojho výlučného vlastníctva. Súd v tejto
súvislosti poukázal na výpoveď svedka D., ktorý uviedol, že so žalovaným od roku 2009 spolupracoval
na rôznych aktivitách. V týchto časoch žalovaný aktívne a rozsiahlo opravoval a vykonával práce na
rodičovskom dome, ktorý bol v značne zlom stave, čo mal osobne možnosť vidieť. Aj matka žalovaného
uviedla, že sa tam nedá bývať v zime, že je tam chladno a v dome bolo cítiť veľkú vlhkosť, bol to

starý mlyn. Preto sa vykonávali rozsiahle práce, a to výmena inštalácie, menili sa rozvody vody, plynu,
elektriky. So žalovaným tam spolu chodili často, v tých časoch bol s ním 16 hodín a z jeho otázok, keď
mal telefonáty bolo zrejmé, že on zadával tieto práce a aj ich musel platiť, komu to nevie. Bolo zrejmé,
že on objednáva, napr. murárov a ďalších na opravy. Nemá vedomosť o dohodách žalovaného ohľadne
týchto investícií s jeho matkou. Pokiaľ ide o jeho sestru, tá o tomto mala vedomosť. Bol aj svedkom týchto

rozhovorov, keď uvádzala, že nejaké veľké peniaze, aby do toho žalovaný neinvestoval, načo on uviedol,
že to robí pre rodinu, pričom pod rodinou mal na mysli manželku a ich dve deti. Vie aj o tom, že chcel
ísť potom bývať na vidiek z dôvodu, že Bratislava je rušná a nemá tu bývanie rád. Prerábky na dome
prebiehali počas trvania BSM strán sporu, aj poukaz žalobkyne na skutočnosť, že strany sporu počas
trvania BSM brali viaceré úvery [v roku 2009 brali úver vo výške 62.661,- € vyplatený na účet žalovaného

dňa 11.5.2009 a splatený počas manželstva, v roku 2010 úver vo výške 100.800,- € vyplatený na účet
žalovaného 16.9.2010 (je predmetom vyporiadania), v roku 2011 úver vo výške 89.600,- €, vyplatený
na účet žalovaného dňa 18.4.2011 a splatený počas manželstva, v celkovej výške 253.061,- €] a okrem
vyššie uvedených nehnuteľností strany sporu nenadobudli žiaden iný nehnuteľný majetok. Preto v tomto
kontexte, ako aj v súvislosti so skutočnosťami vyplývajúcimi z výpovede svedka D. O. je pravdepodobný

záver, že aj z úverov bola časť použitá na financovanie prerábky rodinného domu, ktoré sa robili počas
manželstva strán sporu. Taktiež námietka žalobkyne, že v kúpnej zmluve je uvedené, že kúpna cena
je zaplatená započítaním za zhodnotenie nehnuteľnosti v roku 2006, pričom z čestného prehlásenia
predávajúcej (matky žalovaného) zo dňa 22.2.2017 (č. l. 264), ktoré žalovaný predložil vyplýva, že išlo o
zhodnotenie nehnuteľnosti do roku 2006, za obdobie od roku 1980 do roku 2006, čo predstavuje taktiež

rozpor v tvrdeniach žalovaného a predložených listinách (kúpna zmluva, čestné prehlásenie). Dôvodná
je podľa súdu prvej inštancie aj námietka žalobkyne pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že opravu strechy
domu financovala jeho matka a krstná matka, keď tieto skutočnosti žalovaný ničím nepreukázal, pričom
napokon aj z čestného vyhlásenia matky žalovaného vyplýva, že žalovaný jejposkytoval finančnú pomoc. Súd v neposlednom rade taktiež poukázal aj na časový aspekt uzatvorenia
predmetnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, keď napriek tvrdeniu žalovaného o tom, že kúpna
cena bola vynaložená z jeho výlučných prostriedkov do roku 2006, došlo k jej uzatvoreniu až v roku

2013, čo taktiež podľa názoru súdu podporuje tvrdenie žalobkyne a záver o tom, že práce prebiehali v
čase predchádzajúcom jej uzavretiu, a teda k prevodu došlo po ich skončení. Ide aj o zjavnú nelogickosť
postupu, kúpna cena bola zhodnotením domu uhradená do roku 2006, pričom k uzavretiu kúpnej
zmluvy došlo až v roku 2013, čo len poukazuje na účelovosť takéhoto postupu. Súd ďalej uviedol, že
pokiaľ ide o námietku žalovaného, že prejavil vôľu nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do svojho výlučného

vlastníctva, k tomu súd uviedol, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu za trvania BSM, pokiaľ mal teda vôľu
nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, bolo potrebné uzatvoriť dohodu o
zúžení BSM vo vzťahu k nadobúdaným nehnuteľnostiam. Žalovanému nič nebránilo
uzatvoriť s matkou darovaciu zmluvu, nakoľko do BSM nepatria nehnuteľnosti darované jednému z
manželov počas trvania BSM, pokiaľ je prejavená vôľa, aby boli iba v jeho výlučnom vlastníctve a nie
sú obdarovaní obaja manželia. V prejednávanej veci žalovaný ani netvrdil, že došlo k nadobudnutiu

predmetných nehnuteľností pred alebo po zániku BSM strán sporu, ani to, že došlo k dohode manželov
o zúžení BSM vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Nakoľko žalovaný v konaní
nepreukázal, že predmetné nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania BSM strán sporu kúpnou zmluvou
nadobudol zo svojich výlučných prostriedkov a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, súd uzavrel,
že predmetné nehnuteľnosti špecifikované v kúpnej zmluve zo dňa 26.2.2013 patrili v čase zániku BSM

strán sporu do BSM strán sporu, a to bez ohľadu na vôľu žalovaného nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do
svojho výlučného vlastníctva a bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľností. Po zániku BSM došlo k ich
prevodu darovacou zmluvou na iný subjekt a dovolanie sa relatívnej neplatnosti predmetného prevodu je
sporné.Súduviedol,žepredmetomkonaniaovyporiadanieBSMjevyporiadanieprávapovinností,ktoré
sa týka len vzťahov medzi bývalými manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích

osôb. Súd v konaní o vyporiadanie BSM ako otázku predbežnú posudzuje, či veci (nehnuteľnosti) patrili,
resp. nepatrili do BSM v čase zániku BSM, čo aj súd urobil, keď uzavrel, že predmetné nehnuteľnosti
patrili v čase zániku do BSM. Stranami sporu sú bývalí manželia, pričom v konaní o vyporiadanie
BSM nie je možné riešiť predbežne otázku spoluvlastníctva bývalých manželov k veciam, pokiaľ tieto
veci po zániku BSM a v čase vyporiadania sú prevedené na tretiu osobu, keďže takéto rozhodnutie

súdu by v konečnom dôsledku (bez ohľadu na to, s akým výsledkom by súd túto otázku vlastníctva
predbežneposúdil)nepochybnepredstavovaloneprijateľnýzásahdoprávtretíchosôb.Vprípadeplatnej
dispozície s vecou patriacou v čase zániku do BSM, túto vec už nemožno zahrnúť do vyporiadania BSM
a vyporiadať je možné už len jej hodnotu ( peňažnú sumu) ku dňu zániku BSM. Preto súd sumu vo
výške 112.317,32 €, ktorá predstavuje hodnotu predmetných nehnuteľností ku dňu zániku BSM strán

sporu, t. j. ku dňu 27.8.2013 vo výške, ktorú mal preukázanú vykonaným znaleckým dokazovaním v
spore, znaleckým posudkom č. 3/2023, a žalobkyňou predloženými znaleckými posudkami ZP č. 5/2018
(vrátane dodatku č.12/2022), ZP č. 26/2022, ZP č.135/2022 a č. 27/2022,
zahrnul do aktív BSM.
1.6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobkyňa žiadala vyporiadať aj

zostatok na účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX (podnikateľský účet) vedeného v S. banke a.s.,
ktorý bol podľa potvrdenia banky (č. l. 1136) ku dňu zániku BSM vo výške 10.884,47 €. Žalovaný
namietal, že predmetná suma patrí do BSM, nakoľko je potrebné zohľadniť aj náklady na podnikanie.
Súd prvej inštancie uviedol, že príjmy (výnosy) z podnikania manželov patria do BSM,
avšak zároveň je nevyhnutné zohľadniť aj výdavky a záväzky podnikajúceho manžela, ktoré

mu vznikli v súvislosti s jeho podnikaním, nakoľko ich nemožno oddeľovať od podnikania, z ktorého má
prospech aj druhý z manželov. Súd prvej inštancie preto vyzval žalovaného na preukázanie príjmov a
výnosov z podnikania ku dňu zániku BSM, t. j. ku dňu 27.8.2013. Žalovaný doložil daňové priznanie za
roky 2012, 2013, z ktorých vyplýva záporný výsledok a dôvodil, že by bolo finančne náročné
vyhľadať jednotlivé výnosy a výdavky. Nakoľko z daňových priznaní žalobcu vyplýva záporný výsledok

(strata) z podnikania v roku 2013, súd prvej inštancie nezahrnul zostatok na podnikateľskom
účte žalovaného do vyporiadania BSM.
1.7. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že pokiaľ ide o spotrebiteľské úvery, žalobkyňa v priebehu
konania upustila od uplatnenia súm spotrebiteľských úverov, ktoré si sama zobrala v S. a.s., a preto
sa týmito nezaoberal. Pokiaľ ide o ostatné finančné záväzky a zostatky na účtoch strán sporu ku dňu

zániku BSM a záporné zostatky na nich, tak tieto medzi stranami sporu neboli sporné a nebola ani
sporná skutočnosť, kto má tieto záväzky prevziať. Nesporný bol teda zostatok ku dňu zániku BSM, t. j.
k 27.8.2013, na americkej hypotéke strán sporu , v S. banke a.s., č. XXXXXXXXXXX vo výške mínus
86.962,09 €, ktorý bol preukázaný potvrdením banky (č. l. 310). Ide o spoločný záväzok strán sporu,čo nebolo sporné. Nebolo sporné, že tento záväzok má prevziať žalovaný. Nebol sporný ani zostatok
na bankovom účte žalovaného č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v S. banke a.s. vo výške mínus
2.644,- € ku dňu zániku BSM, ani to, že tento záväzok má prevziať žalovaný. Napokon nebol sporný

ani zostatok na účte žalobkyne v S. banke a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške mínus 799,63 € ku
dňu zániku BSM, ani skutočnosť, že tento záväzok má prebrať žalobkyňa. Ide o nesporné záväzky strán
sporu ku dňu zániku BSM, ktoré súd zaradil do pasív BSM.
1.8.Súdprvejinštancieďalejuviedol,žežalovanýsitaktiežuplatnilsplatenésplátkynaspoločnýzáväzok
strán sporu z úveru č. XXXXXXXXXXX v S. banke a.s., čo vyplýva z výpisov predložených žalobcom (č.

l. 455 a nasl.), pričom žalobkyňa túto skutočnosť nenamietala. Predmetnú sumu si uplatnil aj v konaní sp.
zn. 52 C 136/2015, ktoré bolo prerušené do skončenia konania o vyporiadanie BSM strán sporu. Preto
súd sumu vo výške 6.699,- € (polovica splátok) zohľadnil ako vnos žalovaného, t. j. sumu vynaloženú
z oddeleného majetku žalovaného na spoločný majetok a zaradil ju do pasív BSM.
1.9. Súd prvej inštancie s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti zaradil do aktív BSM sumu
11.948,50 € (hodnota hnuteľných vecí) + 82.000,- € (finančné prostriedky) plus 112.317,32 € (hodnota

nehnuteľností v čase zániku BSM). Spolu potom aktíva BSM predstavovali sumu 206.265,82 €. Súd
prvej inštancie ustálil sumu pasív BSM, pričom do pasív zaradil zostatok spoločného úveru, záporné
zostatky na účtoch strán sporu, a to ku dňu 27.8.2013, t. j. ku dňu zániku BSM a sumu 6.699,- € (vnos)
žalovaného. Pasíva spolu predstavujú sumu 97.104,72 €. Rozdiel medzi aktívami a pasívami BSM je
109.161,10€,pričomztejtohodnotypatríkaždémuzbývalýchmanželovpodielvovýškejednejpolovice,

t. j. vo výške 54.580,55 €, nakoľko nebol žiadny dôvod pristúpiť k inému pomeru, t. j. k tzv. disparite
podielov. Žalovaný dostal aktíva v hodnote 116.659,73 € (206.265,82 - 86.962,09
- 2.644), od tejto sumy súd odpočítal sumu 6.699,- € (jeho vnos), žalovaný tak dostal aktíva celkom
109.960,73 €, jeho podiel je 54.580,55 €, t. j. dostal viac o 54.580,55 €, ako mu pripadlo na jeho podiel.
Žalobkyňa z aktív nenadobudla nič, jej podiel na BSM je vo výške 54.580,55 €, ktorú sumu súd v tejto

výške zaviazal žalovaného uhradiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu.
1.10. Pokiaľ ide o trovy konania súd prvej inštancie uviedol, že nepriznal žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania, nakoľko ide o spor, ktorý je v záujme oboch účastníkov konania. Dôvodil, že aj
keď konanie o vyporiadanie BSM je konaním sporovým, je súčasne konaním, v ktorom súd v otázke
vypriadania nie je viazaný návrhmi účastníkov - bezpodielových spoluvlastníkov. Nie je rozhodujúce,

ktorý z bezpodielových spoluvlastníkov po zániku BSM podal návrh na súd a zaujal tak procesné
postavenie žalobcu v konaní proti druhému, nevyhnutne v postavení žalovaného. Rozhodujúcou je
skutočnosť, že sa ako spoluvlastníci o vyporiadaní BSM spolu nedokázali dohodnúť, preto jeden z nich
využil v zákonom stanovenej lehote právo požiadať o rozhodnutie súd. Svojim špecifickým
charakterom preto ide o konanie, v ktorom nemožno hovoriť o úspechu či neúspechu niektorej zo strán

sporu v porovnaní s druhou.

2.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/
a písm. h/ C.s.p.). Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa preukázala, že
sporné nehnuteľnosti boli žalovaným nadobudnuté za trvania BSM strán sporu, a to kúpnou zmluvou zo
dňa 26.2.2013 uzatvorenou medzi žalovaným ako kupujúcim a jeho matkou ako predávajúcou. Zotrval

na tom, že kúpna cena bola zaplatená z jeho výlučných prostriedkov pred manželstvom (z r. 2006),
resp. bola vyrovnaná započítaním hodnoty - sumy 29.747,00 €, ktorou žalovaný ako kupujúci zhodnotil
rodinný dom ešte v roku 2006. Poukázal na to, že súdna prax jednotne zastáva názor, že vec, ktorá bola
nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z
manželov (v danom prípade z prostriedkov žalovaného z roku 2006, ktoré mal žalovaný v čase pred

uzavretím manželstva), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom
vlastníctvetoho,ktojutaktoobstaral.Takjetoaj vprípadochkúpyvecíjednýmzmanželovzjeho
výlučných zdrojov, keď túto vec kupuje od predávajúceho sám vo svojom mene pre seba a keď sa druhý
z manželov na tejto kúpe nijakým spôsobom nepodieľal. Odlišné dôsledky nemôžu nastať o to viac, že
žalovaný ako kupujúci jasne prejavil vôľu nadobudnúť kúpenú vec do svojho výlučného vlastníctva. V

tejto súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 2.12.2003,
sp. zn. 22 Cdo 980/2003, podľa ktorého „Ak cena nadobúdanej veci bola úplne zaplatená z
výlučných prostriedkov jedného z manželov a len tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom
táto vec nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom“Ďalej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.2.2013, sp. zn. 5 Cdo
99/2011, podľa ktorého: „Ak určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne
za prostriedky tvoriace jeho oddelené vlastníctvo, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho

samostatného vlastníctva“, ako aj na R 49/1973, podľa ktorého vec nadobudnutá za trvania manželstva
sa stane predmetom BSM, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne
len jedného z manželov. Odvolateľ namietal, že žalobkyňa nepredložila do konania žiaden hodnoverný
dôkaz, ktorým by preukázala, že na rodinnom dome skutočne prebiehali rekonštrukčné práce, že tieto
boli preukázateľne financované zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu a teda, že kúpna

cena bola uhradená z prostriedkov patriacich do BSM. Žalovaný bol ako výlučný vlastník zapísaný na
liste vlastníctva. Nehnuteľnosti nepatria do BSM, nakoľko ide o majetok, ktorý neexistoval ako spoločný
ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva, a preto nemohol byť v konaní vyporiadaný ako predmet
BSM. Mal za to, že do BSM nepatrí vec získaná za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného
z manželov. Nejde tu o nadobudnutie nového majetku, ani o rozmnožovanie už existujúceho majetku
za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu (vlastníctva) týchto vecí

ako predmetu výlučného (oddeleného) vlastníctva jedného z manželov. Vytýkal súdu prvej inštancie
záver, podľa ktorého žalovaný „vykonaným dokazovaním súdu nepreukázal, že tieto nehnuteľnosti, resp.
podiely na nich nadobudnuté boli nadobudnuté z jeho výlučných prostriedkov“. Uviedol, že súd prvej
inštancie disponoval kópiou kúpnej zmluvy č. 02/2013, zo dňa 26.2.2013, z ktorej je zrejmé, že kúpna
cena nehnuteľnosti bola vyrovnaná započítaním hodnoty sumy 29.747,00 €, ktorou zhodnotil rodinný

dom do roku 2006 (t. j. že táto kúpna cena bola zaplatená z jeho výlučných prostriedkov nadobudnutých
pred manželstvom) a rovnako súd disponoval čestným vyhlásením P. S. zo dňa 22.2.2017 o tom, že
žalovaný v období od r. 1980 do r. 2006 uhrádzal značnú časť výdavkov na rekonštrukciu rodinného
domu, a že tieto boli zohľadnené (započítané) v kúpnej cene pri predaji domu. Pokiaľ súd na podporu
svojich právnych záverov odkázal na výsluch D. O., odvolateľ mu vytýkal, že opomenul, že svedok D. na

pojednávanízodňa17.5.2017uviedol,ženevidelfaktúry(t.j.nevidel,nakohobolifaktúryvystavené),ani
nebol pri odovzdávaní finančných prostriedkov za práce na rodinnom dome, a teda ani výsluch svedka
nepreukazuje, že bol rodinný dom zhodnotený práve zo spoločných finančných prostriedkov strán sporu.
Podľa odvolateľa je výpoveď svedka pochybná a sporná, nakoľko svedok svoje závery vyvodzuje len z
údajných vyhlásení žalobkyne (svojej sestry) v tom čase (čo sa javí z pohľadu účelu, ktorý žalobkyňa v

konaní sledovala, ako neobjektívne) a z telefonátov, kedy rozhovor druhej strany nepočul a nie je zrejmé,
či pri týchto telefonátoch išlo práve o práce na spornom rodinnom dome, resp. o aké práce skutočne išlo,
v akom rozsahu, na akom mieste, za aké finančné prostriedky. D. O. je brat žalobkyne, jeho výpoveď
bola účelovo zameraná v prospech žalobkyne, išlo o účelovú nedôveryhodnú výpoveď.
Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poukázal na nedôveryhodnosť svedka, keďže svedok

nevidel žiadne faktúry, nebol prítomný pri odovzdávaní finančných prostriedkov za práce, nemal prístup
k účtom žalovaného a rovnako nemal vedomosť o dohodách žalovaného ohľadne týchto investícií s jeho
matkou (s p. P. S.) a ani žiadnu vedomosť, čo na rodinnom dome hradila p. P. S.. Podľa odvolateľa,
keď súd prvej inštancie uzavrel, že predmetné nehnuteľnosti patrili v čase zániku do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov strán sporu, vec nesprávne právne posúdil.

2.2. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď sa v
odôvodnení zaoberá výpoveďou svedka D., avšak nedáva odpovede na argumentáciu žalovaného, že
závery svedka sú len mylné dohady, vykonštruované v prospech jeho sestry - žalobkyne. Pokiaľ ide o
atribúty odôvodnenia rozhodnutia poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS
250/2011, zo dňa 8.12.2011, ako aj ďalšie jeho rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 56/01, IV. ÚS 1/02, I. ÚS 236/06,

I. ÚS 226/03, I. ÚS 154/05, III. ÚS 119/03, II. ÚS 6/03, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 736/2016,
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 7/2009, sp. zn. 8 Sžo 122/2010.
2.3. Odvolateľ vytýkal súdu prvej inštancie porušenie § 191 C.s.p., keď rozsudok je nedostatočný
pre selektívny prístup súdu pri výbere dôkazov, ktoré boli použité pri ustaľovaní skutkového stavu
prejednávanejprávnejveci.Poukázalnato,žesúdjeprirozhodovanípovinnýúplnezistiťnielenskutkový

stav, ale aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa merita veci. Rozhodnutie by malo byť konzistentné a
jeho argumenty podporovať príslušný záver. Súd by mal dbať na celkovú presvedčivosť rozhodnutia,
a na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís
dospel, boli prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (odôvodnené).
Podľa odvolateľa súd nerešpektoval základný princíp hodnotenia dôkazov, a to Článok 15 C.s.p.

Podľa odvolateľa mu bola nesprávnym procesným postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom
a uplatňovať procesné práva, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, pretože
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, bez zohľadnenia
dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a v dôsledku toho vo veci nesprávne rozhodol.2.4. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3.1. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
zákonné, vecne správne, presvedčivé a spravodlivé. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, riadne vykonal dokazovanie,
výsledky dokazovania správne vyhodnotil v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov a dospel
k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil a svoje

rozhodnutie dostatočne, vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnil. Poukázala na to, že od počiatku v
konaní tvrdila, že nehnuteľnosti nadobudnuté žalovaným na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
26.2.2013 medzi žalovaným ako kupujúcim a matkou žalovaného - P., ako predávajúcou, (ďalej aj len
„Kúpna zmluva“) patria do BSM, pretože boli nadobudnuté počas trvania BSM strán sporu, čo žalobkyňa
riadne preukázala listinným dôkazom - Kúpnou zmluvou zo dňa 26.2.2013, ktorú vo fotokópii pripojila k
žalobe o vyporiadanie BSM. Žalobkyňa výslovne poprela tvrdenia žalovaného,

že nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva a že zaplatená kúpna cena bola z jeho
výlučných prostriedkov z roku 2006. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný rodinný dom súpisné č. 111 (ktorý bol
tiež predmetom Kúpnej zmluvy) zhodnotil počas trvania manželstva a BSM strán sporu zo spoločných
finančných prostriedkov patriacich do BSM a nie v roku 2006, ako to nepravdivo v konaní tvrdil a
nepravdivo uviedol do kúpnej zmluvy, a v tejto súvislosti v priebehu konania aj poukazovala na zásadné

skutočnosti, a to, že: 1. strany sporu počas trvania ich BSM brali viaceré úvery v celkovej výške 253.061,-
€, a teda nesporne mali dostatok finančných prostriedkov na zhodnotenie (opravy) rodinného domu súp.
č. 111, pričom okrem nehnuteľností, ktoré sú predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2013, nenadobudli
iný majetok zásadnej a výraznej hodnoty, čo je nesporné. V tomto smere žalobkyňa predložila fotokópie
výpisov z účtu žalovaného, ktoré žalovaný predložil v konaní o rozvod manželstva a z ktorých vyplývali

poskytnutéúvery:vroku2009vovýške62.661,-€vyplatenýnaúčetžalovanéhodňa11.5.2009(splatený
počas manželstva), v roku 2010 úver vo výške 100.800,- € vyplatený na účet žalovaného dňa 16.9.2010
(úver je predmetom vyporiadania), v roku 2011 úver vo výške 89.600,- € vyplatený na účet žalovaného
dňa 18.4.2011 (úver bol splatený počas manželstva); 2. že žalovaný dňa 24.1.2013, teda krátko pred
uzavretím Kúpnej zmluvy vybral z účtu 80.000,- €, o čom žalobkyňa v konaní predložila dôkaz - výpis

z účtu žalovaného, z ktorého tento výber finančných prostriedkov vyplýva (viď dôkaz pod č. 10 podania
žalobkyne zo dňa 18.2.2017) a znovu poukázala, že okrem nehnuteľností, ktoré sú predmetom Kúpnej
zmluvy strany sporu iný majetok zásadnej a výraznej hodnoty nenadobudli, čo nebolo medzi stranami
sporné; 3. že žalovaný v rámci jeho výsluchu v konaní o rozvod manželstva ohľadom nehnuteľností,
ktoré sú predmetom Kúpnej zmluvy z 26.2.2013 sa vôbec nevedel vyjadriť k okolnostiam

kúpnej ceny, nepamätal si ani približne jej výšku, len tvrdil, že ju vyplatil z
prostriedkov, ktoré mal pred manželstvom, k čomu sa však konkrétnejšie vyjadriť nevedel, kým vraj
nemá kúpnu zmluvu, čiže bez toho, aby toto žalovaný prečítal z kúpnej zmluvy nevedel spontánne
reagovať a povedať, ako to bolo s platením kúpnej ceny, ako bola zaplatená, o čom žalobkyňa predložila
ako dôkaz zápisnicu z pojednávania zo dňa 11.2.2014 vo veci rozvodu manželstva strán sporu; 4. na

správanie sa žalovaného, ktoré nastalo následne potom, ako žalobkyňa v konaní o rozvod manželstva
zistila, že už došlo k prevodu nehnuteľností na žalovaného Kúpnou zmluvou a žiadala, aby túto Kúpnu
zmluvu žalovaný súdu predložil, čo súd žalovanému aj uložil na pojednávaní dňa 11.2.2014 vo veci
rozvodu manželstva, tak žalovaný, ako to vyplýva z listinného dôkazu Darovacej zmluvy uzavretej dňa
17.2.2014 medzi žalovaným ako darcom a U. (synom žalovaného z predchádzajúceho manželstva)

ako obdarovaným, ihneď po pojednávaní vo veci rozvodu manželstva konanom dňa 11.2.2014 začal
robiť úkony smerujúce k prevodu vlastníckeho práva k všetkým nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
Kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2013, nadobudnutým za trvania BSM strán sporu a
tieto Darovacou zmluvou zo dňa 17.2.2014 previedol na svojho syna z predchádzajúceho manželstva;
5. že ak by bol býval rodinný dom súpisné č. 111 zhodnotený v roku 2006, čo nebolo pravdou a čo

žalobkyňa v konaní výslovne poprela, tak by došlo k prevodu dávno pred manželstvom strán sporu,
a práve skutočnosť, že sa tak nestalo a že k prevodu nehnuteľností Kúpnou zmluvou došlo v roku
2013, svedčí o tom, že k zhodnoteniu rodinného domu došlo počas manželstva strán sporu, a preto
došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy v roku 2013, po ukončení prác na tomto dome. Žalobkyňa dôvodila,
že žalovaný v konaní nepreukázal, že by nehnuteľnosti boli nadobudnuté z jeho výlučných prostriedkov.

To, že žalovaný uviedol do kúpnej zmluvy, že zhodnotil rodinný dom v roku 2006, čo nie je pravdou,
neosvedčuje, že sa tak stalo a žalovaný súdu prvej inštancie nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz,
ktorým by bez pochybností preukázal, že by nehnuteľnosti boli bývali nadobudnuté z jeho výlučných
prostriedkov. Poukázala na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie plne korešponduje s už ustálenousúdnou praxou, v zmysle ktorej, ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci
do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna

vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva
účastníkov patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a treba ich vyporiadať. S poukazom aj
na už vyššie citované rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 240/2022, je
rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade aj s ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít, a
nemožno ho označiť za svojvoľné.

3.2. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie dospel k správnemu zisteniu, keď konštatoval, že v danej
veci žalobkyňa preukázala, že predmetné nehnuteľnosti boli žalovaným nadobudnuté za trvania BSM
strán sporu, a to kúpnou zmluvou zo dňa 26.2.2013 uzatvorenou medzi žalovaným ako kupujúcim
a jeho matkou ako predávajúcou. Podľa žalobkyne to bol naopak žalovaný, ktorého zaťažovalo
dôkazné bremeno o vylúčení nehnuteľností z BSM, aby svoje tvrdenia hodnoverne bez pochybností
preukázal, čo sa nestalo. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania správne

zistil, že je nesporné, že žalovaný nehnuteľnosti nadobudol počas trvania BSM strán sporu a že
žalovaný nepreukázal, že tieto nehnuteľnosti, resp. podiely na nich boli nadobudnuté z jeho výlučných
prostriedkov. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o neunesení dôkazného
bremena žalovaným, pretože žalovaný hodnoverne bez pochybností nepreukázal, že by nehnuteľnosti
nadobudnuté počas trvania BSM strán sporu Kúpnou zmluvou, nadobudol zo svojich výlučných

prostriedkov. Súd prvej inštancie ďalej aj správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, a to aj v ich vzájomných
súvislostiach a starostlivo prihliadol na to, čo vyšlo v konaní najavo: výsluchom žalobkyňou navrhnutého
svedka D., z ktorého výpovede okrem iného vyplynulo, že so žalovaným od roku 2009 spolupracoval
na rôznych aktivitách a že v tých časoch žalovaný aktívne rozsiahlo opravoval a vykonával práce na
rodičovskom dome, ktorý bol v značne zlom stave, čo svedok mal možnosť osobne vidieť; že

sa vykonávali práce, a to výmena inštalácie, menili sa rozvody vody, plynu, elektriky; že so žalovaným
tam spolu chodili často, v tých časoch bol s ním 16 hodín a z jeho otázok, keď mal telefonáty bolo
zrejmé, že žalovaný zadával práce, že žalovaný objednáva napr. murárov a ďalších na opravy; že
svedok nemal vedomosť o dohodách žalovaného ohľadne týchto investícií s jeho matkou (t. j. s matkou
žalovaného) a pokiaľ ide o žalobkyňu, tá o tom mala vedomosť, že svedok bol svedkom rozhovorov

medzi žalovaným a žalobkyňou, v ktorých žalobkyňa uvádzala žalovanému, že nejaké veľké peniaze,
aby do toho neinvestoval, na čo žalovaný uviedol, že to robí pre rodinu; z výpisov z účtu žalovaného,
ktoré preukazovali, že strany sporu brali viaceré úvery [v roku 2009 brali úver vo výške 62.661,- €
vyplatený na účet žalovaného dňa 11.5.2009 a splatený počas manželstva, v roku 2010, úver vo výške
100.800,- € vyplatený na účet žalovaného dňa 16.9.2010 (je predmetom vyporiadania), v roku 2011

úver vo výške 89.600,- €, vyplatený na účet žalovaného dňa 18.4.2011 a splatený počas manželstva,
v celkovej výške 253.061,- €], na ktoré žalobkyňa v konaní poukazovala; že okrem nehnuteľností,
ktoré sú predmetom Kúpnej zmluvy strany sporu nenadobudli žiaden iný nehnuteľný majetok. Za stavu,
keď žalobkyňa kúpnou zmluvou preukázala nadobudnutie nehnuteľností žalovaným za trvania BSM
strán sporu a žalovaný súdu nepreukázal hodnoverným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti svoje

tvrdenia, že kúpna cena bola zaplatená z jeho výlučných prostriedkov, tak súd prvej inštancie správne
a dôvodne v kontexte všetkých skutočností uvedených vyššie, ktoré vyšli v konaní najavo,
vyslovil, že je pravdepodobný záver, že aj z úverov bola časť použitá na financovanie prerábky rodinného
domu, ktoré sa robili počas manželstva strán sporu.
3.3.1. Pokiaľ žalovaný namietal dôveryhodnosť svedka - D. z dôvodu, že je jej bratom, tak žalobkyňa

uviedla, že nie je možné diskvalifikovať svedka len preto, že je v príbuzenskom pomere. Výpoveď svedka
treba vnímať komplexne, teda aj z hľadiska toho, či jeho výpoveď v sebe má alebo nemá rozpory. V
danom prípade vo výpovedi svedka neboli rozpory. Žalobkyňa tiež dala do pozornosti odvolacieho súdu,
že žalovaný ani len nevyužil právo zúčastniť sa pojednávania, na ktorom bol svedok vypočutý a klásť
mu tak osobne prípadné otázky a konfrontovať ho, a potom, čo toto svoje právo žalovaný nevyužil, začal

svedka a jeho svedeckú výpoveď spochybňovať. Súd prvej inštancie nezaložil svoje rozhodnutie výlučne
na svedeckej výpovedi tohto svedka, ale na tej podstatnej skutočnosti, že žalovaný nepreukázal ním
tvrdené skutočnosti, ktorými vylučoval nehnuteľnosti z BSM.
3.3.2. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie správne postupoval, keď prihliadol na jej námietku, že v
Kúpnej zmluve je uvedené, že kúpna cena je zaplatená započítaním za zhodnotenie nehnuteľnosti v

roku 2006, pričom z čestného prehlásenia predávajúcej (matky žalovaného) zo dňa 22.2.2017, ktoré
žalovaný predložil vyplýva, že išlo o zhodnotenie nehnuteľností do roku 2006, za obdobie od roku 1980
do roku 2006, a správne poukázal na tento rozpor v tvrdeniach žalovaného a predložených listinách
(kúpna zmluva, čestné prehlásenie).3.3.3. Rovnako správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako dôvodnú jej námietku pokiaľ ide o tvrdenie
žalovaného, že opravu strechy domu financovala vraj matka žalovaného a jeho krstná matka, keď
tieto skutočnosti ničím nepreukázal a súd v tejto súvislosti správne poukázal tiež na skutočnosť, že z

Čestného prehlásenia matky žalovaného vyplýva, že žalovaný jej poskytoval finančnú pomoc.
3.3.4. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie správne poukázal aj na časový aspekt uzatvorenia kúpnej
zmluvyoprevodenehnuteľností,keďnapriektvrdeniužalovanéhootom,žekúpnacenabolavynaložená
z jeho výlučných prostriedkov do roku 2006, došlo k jej uzatvoreniu až v roku 2013, a súd z tohto hľadiska
správne a logicky uvedené vyhodnotil a dospel k správnemu právnemu názoru, že i tento

časový aspekt podporuje tvrdenie žalobkyne a záver o tom, že práce prebiehali v čase predchádzajúcom
uzavretiu Kúpnej zmluvy, a teda k prevodu došlo po ich skončení. Správne je i právne hodnotenie
súdu prvej inštancie vyslovené v bode 34. odôvodnenia rozhodnutia, že: „Ide aj o zjavnú nelogickosť
postupu, kúpna cena bola zhodnotením domu uhradená do roku 2006, pričom k jej uzavretiu došlo až
v roku 2013, čo len poukazuje na účelovosť takéhoto postupu.“
3.4. Keďže žalovaný súdu nepreukázal hodnoverným spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti svoje

tvrdenia, že kúpna cena bola zaplatená z jeho výlučných prostriedkov pred manželstvom, súd prvej
inštancie správne právne uzavrel, že nehnuteľnosti špecifikované v Kúpnej
zmluve zo dňa 26.2.2013 patrili v čase zániku BSM strán sporu do BSM strán sporu, a to bez ohľadu
na vôľu žalovaného nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a bez ohľadu
na zápis v katastri nehnuteľností. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď do aktív BSM

zahrnul hodnotu týchto nehnuteľností vo výške 112.317,32 €, ktorú mal riadne preukázanú vykonaným
znaleckým dokazovaním, a to súdnym znaleckým posudkom a žalobkyňou predloženými súkromnými
znaleckými posudkami. Súd prvej inštancie takto správne postupoval aj s poukazom na skutočnosť, že
v prípade dispozície s vecou patriacou v čase zániku do BSM (čo sa stalo v tomto
prípade, keďže žalovaný po zániku BSM disponoval s nehnuteľnosťami tak, že ich scudzil), túto vec už

nemožno zahrnúť do vyporiadania BSM a vyporiadať je možné už len jej hodnotu ku dňu zániku BSM.
3.5. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom pre
vyhlásenie rozsudku, v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a výstižne vysvetlil, objasnil ako rozhodol,
z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

obsahuje ústavne konformné odôvodnenie jeho záverov, a je presvedčivé.
3.6. Námietky žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, nepodložené
kvalifikovanou právnou argumentáciou, sú založené len na subjektívnom pocite žalovaného. Súd prvej
inštancie sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré
boliprerozhodnutievovecisamejpodstatnéaprávnevýznamnéasvojerozhodnutieriadne,dostatočne,

zrozumiteľne a objektívne odôvodnil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky atribúty zákonného
rozhodnutia stanovené v § 220 ods. 2 C.s.p.. Keďže žalovaný dôkazné bremeno
o vylúčení nehnuteľností z BSM neuniesol, nepreukázal hodnoverným spôsobom svoje tvrdenie, že
kúpna cena nehnuteľností bola zaplatená z jeho výlučných prostriedkov, je odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie, aj v časti súdom prvej inštancie zahrnutej hodnoty nehnuteľností do aktív BSM,

náležité a dostačujúce pre jeho rozhodnutie.
3.7. Na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobkyňa poukázala na závery
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 209/2004, IV. ÚS 345/2012, IV.ÚS 115/2003, 5 Obdo 24/2012.
3.8. Odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne

správne v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p. a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

5. Odvolací súd, preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§

470 ods. 1, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže
neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať
dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.).

6. Predmetom konania v prejednávanej veci je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktoré zaniklo počas trvania manželstva strán sporu, rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava
II, zo dňa 4.7.2013, č. k. 11 C 87/2013-29, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.8.2013. Manželstvo stránsporu bolo rozvedené rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 16.4.2014, č. k. 28 P
113/2013-532, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.6.2014. V odvolacom konaní zostalo v prejednávanej
veci sporným, či nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa

26.2.2016 medzi žalovaným a jeho matkou P. S. (predovšetkým rodinný dom súp. č. XXX, v k. ú. W.),
patria do BSM strán sporu.

7. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za to, že žalovaný v konaní nepreukázal, že
predmetné nehnuteľnosti nadobudnuté počas trvania BSM strán sporu kúpnou zmluvou nadobudol zo

svojich výlučných prostriedkov a v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo,
preto súd prvej inštancie uzavrel, že predmetné nehnuteľnosti špecifikované v kúpnej zmluve zo dňa
26.2.2013 patrili v čase zániku BSM strán sporu do BSM strán sporu a to bez ohľadu na vôľu žalovaného
nadobudnúť tieto nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva a bez ohľadu na zápis v katastri
nehnuteľností. Svoje závery oprel o to, že kúpna zmluva, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti,
bola uzatvorená počas manželstva so žalobkyňou, že rekonštrukčné práce prebiehali počas trvania

manželstvaaBSMstránsporu(vychádzajúcztvrdenížalobkyneajejbrata,svedkaO.),žeboliuhradené
zo spoločných prostriedkov, že na tieto rekonštrukčné práce boli pravdepodobne použité finančné
prostriedky z úverov, získaných počas manželstva, ako aj o rozpor v tvrdení žalovaného a čestným
prehlásením jeho matky, ktorý sa týkal doby rekonštrukčných prác.

8.1. Z predloženého spisu vyplýva, že sporné nehnuteľnosti boli predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej
dňa 26.2.2013 medzi žalovaným a jeho matkou P. S., podľa ktorej zmluvy bola kúpna cena vyrovnaná
započítaním hodnoty - sumy 29.747,- €, ktorou kupujúci zhodnotil rodinný dom súpisné č. XXX, na
pozemku parc. č. KN XX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. W. v roku 2006. Podľa zmluvy
žalovaný dotknuté nehnuteľnosti kúpil do svojho výlučného vlastníctva (č. l. 18 a nasl.).

8.2. Nie je sporné, že zmluva o kúpe sporných nehnuteľností bola uzatvorená počas trvania manželstva
strán sporu ako aj trvania BSM, v tomto smere je správny aj záver súdu prvej inštancie. Avšak z
uvedenej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že kúpna cena bola uhradená z finančných prostriedkov
patriacich do výlučného vlastníctva žalovaného, čo korešponduje s jeho tvrdením, a v zásade aj s
čestným prehlásením jeho matky (č. l. 264 spisu), ktorá potvrdila, že kúpna cena bola uhradená v

podobe započítania sumy 29.747,- €, ktorou jej syn zhodnotil rodinný dom do roku 2006, ďalej v čestnom
prehlásení uviedla, že jej syn v období rokov 1980 až do roku 2006 uhrádzal značnú časť výdavkov
nevyhnutnýchnarekonštrukciuapodieľalsaajsámnaobnovedomu,zuvedenéhovyplývazáver,žeišlo
o vynaloženie finančných prostriedkov a prác pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Podľa kúpnej
zmluvy žalovaný nadobudol sporné nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, čím prejavil svoju

vôľu. V tomto smere je podstatná, podľa názoru odvolacieho súdu, aj zhoda prejavu a vôle predávajúcej,
ktorá mienila kúpnou zmluvou previesť sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva svojho syna, ako
prejav vďaky za to, že syn jej v tom čase poskytoval finančnú pomoc, zabezpečil komfort bývania a staral
sa o ňu, v čestnom prehlásení (č. l. spisu 264) matka žalovaného uviedla, že už v čase rekonštrukcie
plánovali predaj domu, na tomto sa dohodli. Podľa názoru odvolacieho súdu treba prihliadnuť aj na

skutočnosť, že žalobkyňa počas trvania manželstva so žalovaným nenamietala, že sporné nehnuteľnosti
nadobudol do výlučného vlastníctva, opačný postup zo spisu nevyplýva.
8.3. Odvolateľ v odvolaní namietal závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie z vykonaného
dokazovania výsluchom svedka O., namietal, že svedok nevidel faktúry (t. j. nevidel, na koho boli
faktúry vystavené), ani nebol pri odovzdávaní finančných prostriedkov za práce na rodinnom dome, jeho

výsluch nepreukazuje, že bol rodinný dom zhodnotený práve zo spoločných finančných prostriedkov
strán sporu, svedok svoje závery vyvodzuje len z údajných vyhlásení žalobkyne (svojej sestry) a z
telefonátov, kedy rozhovor druhej strany nepočul a nie je zrejmé, či pri týchto telefonátoch išlo práve o
práce na spornom rodinnom dome, resp. o aké práce skutočne išlo, v akom rozsahu, na akom mieste,
za aké finančné prostriedky. Odvolací súd sa so všetkými uvedenými odvolacími námietkami odvolateľa

stotožňuje, a predovšetkým poukazuje na to, že výpoveď svedka vôbec nevyvracia skutočnosť, že
rekonštrukčné práce na sporných nehnuteľnostiach prebiehali aj v roku, resp. pred rokom 2006 tak, ako
vyplýva z tvrdenia žalovaného, kúpnej zmluvy a čestného prehlásenia jeho matky.
8.4. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že na rekonštrukčné práce boli pravdepodobne použité
finančné prostriedky z úverov, získaných počas trvania BSM strán sporu odvolací súd uvádza, že toto

tvrdenie žalobkyne nebolo v konaní ničím preukázané, uvedený záver nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, keď časový okamih získania úverov nevypovedá nič o tom, na aký účel boli finančné
prostriedky použité.8.5. Odvolateľ v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie selektívny prístup súdu pri výbere dôkazov, ktoré
boli použité pri ustaľovaní skutkového stavu prejednávanej právnej veci, s ktorou námietkou sa odvolací
súd stotožňuje. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu neriadil dôsledne ustanovením §

191 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

9. Keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, keď podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, bolo potrebné
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou
súdu prvej inštancie bude opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie a opätovne ustáliť masu BSM (s
prihliadnutím na to, že sporným zostali len nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa
26.2.2013). Pre prípad, že dospeje k záveru, že sporné nehnuteľnosti patria do výlučného vlastníctva
žalovaného, a žalobkyňa preukáže, že do výlučného majetku žalovaného boli, titulom rekonštrukcie,

vnesené prostriedky patriace do BSM, následne tieto vyporiadať podľa zásad upravených v ustanovení
§ 150 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie zrejmú chybu vo výroku III., ktorým prikázal do
výlučného vlastníctva žalovanej zostatok na bankovom účte žalobkyne vedenom v S. banke, a.s., číslo

účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ku dňu 27.8.2013 ku dňu 28.8.2013 v sume - 799,63 €, keď z odôvodenia
rozhodnutia (bod 36.) vyplýva, že ide o záväzok, ktorý má prebrať žalobkyňa, zrejmý je aj dátum zániku
BSM a to 27.8.2013.

11. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci

(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).