Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325204790
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1325204790.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň
JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v konaní o návrhu navrhovateľa: C. P., L.. XX.X.XXXX,
Y. XXX/X, G., proti povinnému: W. Š., L.. X.XX.XXXX, T. L.C. XXXX/XXA, J., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV č. k.
30C/48/2025-94, zo dňa 22.7.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Povinnému proti navrhovateľovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a
povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
doručeným súdu dňa 3.7.2025 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by povinnému
zakázal (i) zverejňovať, šíriť, sprístupňovať alebo inak distribuovať akýmkoľvek spôsobom - najmä
prostredníctvom internetu, sociálnych sietí, komunikačných platforiem, online portálov alebo iných
elektronických médií - akékoľvek obrazové, zvukové, obrazovo-zvukové alebo textové informácie,

ktoré akýmkoľvek spôsobom: - súvisia so skutkami opísanými v trestnom oznámení navrhovateľa zo
dňa 16.6.2025, vedenom pre podozrenie zo spáchania trestného člnu podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 2 Trestného zákona, - obsahuje popis, propagáciu, prezentáciu alebo iné sprostredkovanie tzv.
„stávkového poradenstva“, garantovaných výhier alebo výhod na základe neexistujúcich kontaktov,
ktoré sú predmetom trestného oznámenia, - sú spôsobilé vyvolať v tretích osobách dojem pravosti,
dôveryhodností alebo výhodnosti ponúk, ktoré sú obsahovo alebo fakticky identické, obdobné alebo

pokračovaním uvedenej činnosti; (ii) zverejňovať alebo šíriť takéto informácie aj prostredníctvom tretích
osôb, vrátane sprostredkovania ich publikácie inými fyzickými alebo právnickými osobami, pričom za
porušenie zákazu sa považuje aj zverejnenie prostredníctvom účtov, kanálov, stránok alebo aliasov,
ktoré povinný vytvorí, spravuje, ovplyvňuje, poskytuje im obsah, alebo ich vedome využíva; a (iii)
obchádzať toto opatrenie akoukoľvek formou, najmä cez anonymné profily, zdieľanie cez iné subjekty,
platenúpropagáciualeboceztzv.proxykomunikáciu,t.j.akodporcazabezpečízverejneniezakázaného

obsahu cez ďalšie osoby alebo platformy, ktoré formálne nevystupujú pod jeho menom, no konajú s
jeho vedomím, súhlasom, príkazom alebo na jeho pokyn, a to až do právoplatného skončenia trestného
konania vo veci trestného oznámenia podaného navrhovateľom dňa 16.6.2025, alebo do skoršieho
rozhodnutia súdu, ktorým dôjde k zrušeniu tohto opatrenia.

3. Návrh odôvodnil tým, že povinný sa dopúšťa pokračujúcej podvodnej činnosti

v oblasti tzv. stávkového poradenstva. Ide o premyslený a systematický postup, pri ktorom využíva
sociálne siete na oslovenie širokého okruhu osôb pod pseudonymom W..J.a ponúka im tipy so zaručenou výhrou a týmto konaním vylákal od poškodených rôzne peňažné čiastky.
Povinný spôsobil škodu viacerým konkrétnym osobám, ale poškodzuje aj dobré meno tretích osôb, napr.
FORTUNA SK, a. s., čím zasahuje do jej dobrej povesti. Niektoré osoby už upozornili na jeho činnosť, ale

napriek tomu nepoľavil. Naliehavosť navrhovaného zákazu je daná pokračujúcim protiprávnym stavom a
hrozbou bezprostrednej ujmy pre neurčitý okruh osôb, pretože každým dňom povinný voľne šíri klamlivé
ponuky
a existuje riziko, že ďalší ľudia podľahnú jeho manipuláciám a utrpia škodu. Naliehavosť podčiarkuje
fakt, že dňa 16.6.2025 podal proti povinnému trestné oznámenie po odhalení trestnej činnosti. Hroziaca

ujma nespočíva len v majetkových stratách, ale aj v podkopávaní dôvery verejnosti v online prostredie.
Preventívny zásah je preto nevyhnutný, aby sa predišlo multiplikácii škodlivých následkov a treba upraviť
pomery a zastaviť protiprávne konanie povinného, ktoré narúša pomery medzi ním a povinným, resp.
poškodenými osobami. Trestné konanie je síce začaté, ale jeho výsledok a časový rámec sú neisté.
Návrh rešpektuje zásadu primeranosti, nakoľko sloboda slova nie je absolútna, najmä ak výkon slobody
slova slúži na podvodné konanie. Zákaz nebude brániť povinnému v podnikaní v legálnej sfére. Verejný

záujem na prevencii pokračovania podvodného konania je v súlade s úpravou Civilného sporového
poriadku, ktorý umožňuje rýchly zásah pre prípad dlhšieho čakania na meritórne rozhodnutie.

4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k skutkovému stavu zistil, že navrhovateľ podal na Okresnej prokuratúre Bratislava III oznámenie

o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že povinný spáchal pokračovací prečin podvodu podľa § 221
ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom
na § 122 ods. 10 Trestného zákona. (č. l. 9 až 20). Zároveň zaslal povinnému dňa 19.6.2025 dve
zásielky,čojeosvedčenézePotvrdenky(č.l.21),avšakzpotvrdenkyniejeosvedčené,čoboloobsahom
zaslaných zásielok. Spoločnosť FORTUNA SK, a.s. poskytla Mestskému súdu Bratislava III stanovisko

k nariadeniu neodkladného opatrenia a uviedla, že sa dištancuje od akejkoľvek spolupráce s povinným
súvisiacej s manipuláciou pri prevádzkovaní hazardných hier - kurzových stávok, čo je osvedčené z
listu tejto spoločnosti zo dňa 19.6.2025 (č. l. 22-23). Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 21.8.2023 (č. l. 49)
vyplynulo, že W. G. S. J. Ú. požičali povinnému sumu 24.000 eur na dobu do 31.12.2023. Pani W. G.
v období medzi 23.8.2023 až 18.9.2023 odoslala z účtu v P. J., S.. D.. povinnému alebo osobe menom

G. Š. celkovo sumu 32.000 eur, čo je osvedčené z detailov pohybu (č. l. 25 až 43). Zo screenshotov
obrazovky mobilného telefónu (č. l. 45 až 48) je osvedčené, že (nie je zrejmé z akého účtu) bola na účet
v prospech povinného a G. Š. poukázaná suma 32.000 eur. Z detailu platobného príkazu (č. l. 44) je
osvedčené, že dňa 21.8.2023 bola z účtu s W.: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, prevedená suma
10.000 eur na účet s W.: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z faktúry č. 2024081 (č. l. 24) je osvedčené,

že spoločnosť Market Solutions, s.r.o. dňa 3.4.2024 vyúčtovala spoločnosti H2RED POWER LTD, so
sídlom Unit 1 Brigantine Place, Cardiff, United Kingdom, sumu 1.020.000 eur za 85.000 g položky s
názvom „F. R. D.“. K uvedenej skutočnosti navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne skutkové tvrdenia,
a preto nebolo zrejmé, aký má v danom prípade táto faktúra súvis so skutkovými tvrdeniami v návrhu.
Z e-mailovej komunikácie osôb „E., K. N., R. M., K. G. (č. l. 50 až 74) je osvedčené, že tieto osoby

komunikovali s osobou označenou ako W. J. z adresy G..Q. ohľadne podania trestného oznámenia na
povinného. Prílohou týchto e-mailov sú záznamy obrazoviek smartfónov s komunikáciou s povinným. Z
archívu profilu W..J. na instagrame (č. l. 75 až 81) je osvedčené, že osoba označená ako W. Š. J. sa
prezentujenatomtoprofilefotografiami,naktorýchjezobrazenýjedenmuž,prípadnedieťa,naviacerých
je znázornený obrázok s textom „J.“, resp. J..W.. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nezistil z ostatných

dôkazov žiadne iné a pre rozhodnutie významné skutočnosti.

5. Ozrejmil, že inštitút neodkladného opatrenia je potrebné považovať za opatrenie, ktoré možno nariadiť
v prípade, ak (i) je bezodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo (ii) zaručiť
úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Musí sa teda jednať o taký stav

právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu
ochranu,apretoskúmal,čijenárokosvedčenýačijeneodkladnéopatreniedôvodnénariadiť.Existenciu
uvedených skutočností je povinný osvedčiť vždy navrhovateľ a musí svojim návrhom preukázať, že
obava
z ohrozenia jeho právom chránených záujmov je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú

povinnosť neodkladným opatrením robí faktické alebo právne úkony, ktoré do práv alebo právom
chránených záujmov navrhovateľa zasahujú, resp. že smerujú k zmareniu prípadného núteného výkonu
súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku musí byť konkrétnea strana sporu ho musí vždy osvedčiť, a preto nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť
ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím
nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na to, aby súd mohol

návrhu vyhovieť musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré Civilný sporový poriadok
taxatívne vymedzuje (§ 326 ods. 1 C. s. p.). Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných náležitostí má za
následok zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a navrhovateľ nedostatočne osvedčil rozhodujúce

skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia a z osvedčeného skutkového stavu nevyplýva, že
medzi stranami je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán. Hlavným dôvodom pre zamietnutie
návrhu je absencia aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa vo vzťahu k podanému návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna sa vo všeobecnosti
v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciumátenzúčastníkov,komusvedčístavzhmotnéhopráva,tedaktojenositeľomsubjektívneho

práva(aktívnavecnálegitimácia)alebonositeľomsubjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Mal za to, že navrhovateľovi bez ďalšieho
nesvedčí aktívna vecná legitimácia, pretože nie je nositeľom subjektívneho práva voči povinnému,
ktorému sa má v zmysle Čl. 1 Základných princípov C. s. p. poskytnúť súdna ochrana a o ktorých súd
rozhoduje v danom konaní.

7. Súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vychádzal z obsahu návrhu a v ňom navrhovateľ uviedol viaceré skutočnosti
o podvodnom konaní povinného, ktorému je potrebné predísť, keďže už boli poškodené viaceré osoby.
Navrhovateľ neuviedol aký to má súvis s ním samotným, čiže s jeho osobou. Inak povedané, javí sa,

že navrhovateľ podal svoj návrh nie
na ochranu svojho subjektívneho práva voči povinnému, ale na ochranu subjektívnych práv tretích
osôb, resp. vo verejnom záujme; na to však civilné sporové konanie neslúži. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je možné podať „vo verejnom záujme“ (ako tzv. actio popularis), ale výlučne
na ochranu vlastných subjektívnych práv. Nie je prípustný návrh

vo veci, ktorá sa navrhovateľa bezprostredne právne netýka, resp. v ktorej jeho subjektívne práva neboli
dotknuté. Súd v civilnom sporovom konaní prejednáva spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia
subjektívnych práv (Čl. 1 Základných princípov C. s. p.). Strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany (Čl. 6 ods. 1 Základných princípov C. s. p.). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je

procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva (§
131 v spojení
s § 354 C. s. p.). Právo na súdnu ochranu návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné
uplatňovať v prospech tretích osôb (v danom prípade v prospech v návrhu bližšie nešpecifikovaných
osôb), pretože tie by bez toho, aby boli účastníkmi sporu nemohli nijako uplatňovať prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany. Rozhodovalo by sa takpovediac „o nich, bez
nich“. Inými slovami ozrejmil, že pokiaľ povinný zasahuje do akýchkoľvek ohrozených alebo porušených
práv tretích osôb, potom sa tieto osoby môžu svojim vlastným návrhom v súvislosti s porušenými alebo
ohrozenými právami obrátiť na súd (to sa týka aj spoločnosti FORTUNA SK, a.s.), no je vylúčené, aby
súd v civilnom sporovom konaní rozhodoval o právach alebo povinnostiach bližšie nešpecifikovaných

tretích osôb, ktoré nemajú postavenie účastníka civilného sporového konania, či azda o právach celej
verejnosti. K návrhu síce navrhovateľ pripojil viaceré listiny, ktoré sa týkali tretích osôb (transakcie osoby
Ivana Prudká, resp. e-mailová komunikácia osôb „E., K. N., R. M., K. G.), no ani jedna z týchto osôb
nie je stranou daného sporu.

8. Ďalší dôvod na zamietnutie návrhu videl v bezodkladnej úprave pomerov strán, nakoľko navrhovateľ
uviedol viaceré všeobecné tvrdenia o hrozbe bezprostrednej ujmy pre neurčitý okruh osôb, ale v návrhu
sa v skutočnosti žiadne konkrétne hrozby neuvádzali.
K návrhu pripojil viaceré listiny, no nie je zrejmé, aký majú súvis s danou vecou, a teda
v rozpore s § 132 ods. 1 C. s. p. neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré nie je možné nahradiť

odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 C. s. p.). Žalobca k návrhu pripojil viaceré listiny týkajúce sa
tretích osôb, avšak v texte návrhu sa k nim neuvádzali žiadne skutkové tvrdenia. Samotný text návrhu
pôsobil všeobecne a príliš nekonkrétne. Neboloz neho zrejmé, čo konkrétne (ktoré skutkové tvrdenie z návrhu) mali tieto dôkazy preukazovať. To však
nič nemení na tom, že ak by to aj zrejmé bolo, navrhovateľ zjavne smeruje na ochranu práv tretích
strán (vo verejnom záujme) a nie je vôbec zrejmé, čím je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov.

Žiadna takáto potreba nevyplynula ani z profilu na Instagrame, ku ktorému neuviedol žiadne konkrétne
skutkové tvrdenia. Súd prvej inštancie napokon uzavrel, že z návrhu nevyplýva, že by medzi stranami
bol akýkoľvek právny vzťah, v rámci ktorého by bolo namieste poskytnúť navrhovateľovi súdnu ochranu
v podobe nariadenia neodkladného opatrenia a žiadnu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami nepreukázal.

9. Na uvedenom základe za použitia Čl. 1 Základných princípov, § 131, § 132 ods. 1, ods. 2, § 324 ods.
1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326, § 328 ods. 1, § 329 C. s. p.; dospel súd prvej inštancie k
záveru, že navrhovateľ neosvedčil splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že povinnému, ktorý mal v konaní úspech, nepriznal nárok na

náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli (R 72/2018).

10. Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, alternatívne zmeniť a návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniavyhovieť.Podstatnýmzhrnutímskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentovjeho

odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) možno konštatovať, že v ňom namietal inú vadu konania, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Mal
za to, že súd prvej inštancie nielen nesprávne aplikoval § 325 až § 329 C. s. p., ale taktiež neprimerane

zužujúco vyložil kritérium vecnej legitimácie, čím došlo k odopretiu ochrany práv, ktoré kvalifikovane
a v súlade s Civilným sporovým poriadkom uplatňoval. Upriamil pozornosť na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 228/09, podľa ktorého ak súd zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
musí sa dôsledne vysporiadať so všetkými skutkovými okolnosťami a právnymi dôvodmi tvrdenými
navrhovateľom, a jeho rozhodnutie musí byť riadne odôvodnené, preskúmateľné a logicky konzistentné.

Dodal, že súd prvej inštancie ignoroval podstatné časti predloženého návrhu, dôkazov a tvrdení, a
takýmto spôsobom fakticky odoprel výkon jeho základného práva na prístup k súdu, čím došlo k
porušeniu Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozsudok ESĽP vo
veci Micallefv. Malta). Podmienkou pre úspešnosť návrhu na neodkladné opatrenie nie je existencia
jednoznačného práva, ale dôvodné obavy z ohrozenia, pri ktorých je možné predbežnými prostriedkami

ochrániť právnu pozíciu navrhovateľa (Ficová a kol., CSP Komentár, C.H. Beck 2022, s. 1180). Súd prvej
inštancie nedocenil preventívny charakter inštitútu neodkladného opatrenia a rozhodol spôsobom, ktorý
degraduje účel tohto procesného nástroja na formalistickú pomôcku bez reálneho dosahu na efektívnu
ochranu práv.

11. Mal za to, že súd prvej inštancie sa pri právnom posúdení veci dopustil zásadnej chyby, keď
dospel k záveru, že navrhovateľ nespĺňa podmienky vecnej legitimácie na podanie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 C. s. p., nakoľko je v rozpore so systematikou a účelom civilného
sporového konania a judikatúrou Najvyššieho súdu SR
a Ústavného súdu SR. Podľa ustálenej judikatúry platí, že vecne legitimovaným subjektom na podanie

návrhu na neodkladné opatrenie je každá osoba, ktorá tvrdí ohrozenie alebo porušenie svojho práva,
pričom k predbežnej ochrane nie je potrebné preukázanie nároku, ale postačuje jeho pravdepodobnosť
a existencia rizika závažnej ujmy (R 55/2002, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 194/08; Ficová,
CSP Komentár, C.H. Beck 2022, s. 1183). Uviedol, že
v návrhu dostatočne konkretizoval, že bol priamo dotknutý konaním povinného, ktorého výstupy na

verejných platformách (napr. profil „W..J.“) obsahovali vizuálne a textové zobrazenia navrhovateľa a
jeho rodinných príslušníkov, falošné naratívy o stávkovom poradenstve, ktoré navodzovali dojem jeho
spojitosti s nezákonnou činnosťou, šírenie hanlivého a manipulatívneho obsahu, ktorý navrhovateľa
poškodzuje nielen v rovine osobnostnej, ale aj ekonomickej. Uvedené skutočnosti zjavne zakladajú
bezprostredné ohrozenie práv navrhovateľa, čo je základný predpoklad pre procesnú legitimáciu

na podanie návrhu podľa § 325 C. s. p., pričom súd prvej inštancie sa s týmto tvrdením nijako
vecne nevyrovnal, čím nesprávne aplikoval právnu normu a konal v rozpore s princípom ochrany
subjektívnych práv podľa Čl. 1 Základných princípov C. s. p.. Mal za to, že vo veci došlo k
úplnému opomenutiu dôkazného materiálu, čo predstavuje zásadné procesné pochybenie, ktoré má zanásledok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Súd nemôže rozhodnúť o návrhu bez riadneho a logického
vyhodnotenia skutkových tvrdení a dôkazov navrhovateľa. Ak sa tak stane, dochádza k porušeniu Čl.
46 ods. 1 Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 228/09). Tým, že súd prvej inštancie

nebral do úvahy riziko multiplicity zásahov do osobnostnej integrity navrhovateľa, dopustil sa ďalšieho
nesprávnehoprávnehoposúdenia,ktorémázanásledokneprijateľnúmieruformalizmuvkonaní,kdeide
oochranuzákladnýchľudskýchpráv.Napadnutéuznesenieobsahujevnútornérozporyaneúplnéúvahy,
nakoľko na jednej strane uviedol, že navrhovateľ neuvádza žiadne rozhodujúce skutočnosti, a zároveň
sa opiera o skutočnosť, že viaceré osoby podali trestné oznámenie. Takéto nelogické hodnotenie je v

rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia.

12. Uviedol, že v návrhu identifikoval viacero skutkových javov a konkrétnych výstupov povinného,
ktoré boli realizované v priebehu posledných týždňov pred podaním návrhu, smerovali k verejnému
znevažovaniu navrhovateľa, boli zdieľané opakovane cez rôzne platformy (Instagram, Telegram, e-
mail), mali ťažko vyvrátiteľný spoločenský dosah, najmä vo forme reputačného zničenia, a tieto

okolnosti zakladajú dôvodnosť návrhu, pretože ďalšie šírenie alebo sprístupnenie tohto obsahu môže
mať nenapraviteľné dôsledky pre navrhovateľa z hľadiska jeho osobnej integrity, občianskej cti a
spoločenského postavenia, ako aj možnej ekonomickej a profesijnej ujmy. Dodal, že netvrdí len
všeobecnú obavu, ale označuje konkrétne činy povinného, ktoré by v prípade, ak by boli posudzované
ako porušenie § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka mohli zakladať nárok na zdržanie sa konania,

odstránenie následkov a náhradu nemajetkovej ujmy. Hoci Civilný sporový poriadok vyžaduje pri
návrhu na neodkladné opatrenie len osvedčenie nároku, predložil dostatočný základ aj pre potenciálny
hmotnoprávny nárok, a teda súd nesprávne vyhodnotil aj dôvodnosť samotného návrhu z pohľadu
materiálneho práva. Skutkový stav opísaný navrhovateľom, podložený dokumentárnymi dôkazmi a
posudzovaný v kontexte aktuálnej judikatúry, preukazuje, že v predmetnej veci existuje bezprostredná

hrozba zásahu do práv navrhovateľa, pravdepodobnosť ujmy, ktorú možno len ťažko nahradiť
v peniazoch, naliehavá potreba predbežnej právnej ochrany. Dôvodil, že rozhodnutie, ktoré tieto
aspekty nezohľadnilo, bagatelizovalo a odôvodnilo formálnym konštatovaním bez analýzy, je procesné
neudržateľné, právne chybné a ústavne problematické.

13. Povinný sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C. s. p.) a dospel k

záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C. s. p.).

15. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam
navrhovateľa v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu
prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musív odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností, ktoré
viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúcich

v neosvedčení naliehavosti potreby úpravy pomerov medzi stranami založenom na absencii aktívnej
vecnej legitimácie a hrozby bezprostrednej ujmy, ktoré v súhrne vylučujú opodstatnenosť úpravy
pomerov medzi stranami.

21. V nadväznosti na odvolacie argumenty hodno uviesť, že dôvodnosť nariadenia neodkladného

opatrenia vychádza z naliehavosti potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa
preukáže existencia takých konkrétnych skutočností, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh
na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať ťažko napraviteľnej ujmy alebo nenapraviteľnej ujmy
na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda

záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

22. Odvolací súd dopĺňa, že úspech strany domáhajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia si
vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe

bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide
o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má
povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

23.Jenotorietou,žepreúspechstranyjenevyhnutnéajto,abynavrhovateľneodkladnejúpravypomerov

bol nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ide.
Z hľadiska posúdenia tejto tzv. aktívnej vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho
sa navrhovateľ neodkladného opatrenia len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho
vzťahu,alevždyibato,čiúčastníkomobjektívnejealebonieje.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumie
také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), resp.

mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať, pričom súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu a v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Preskúmavanie
aktívnej vecnej legitimácie je súčasťou každého súdneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

24. Odvolací súd pri riešení otázky aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľ nie je
nositeľom tohto základného predpokladu; z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
totiž jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nemá v záujme chrániť svoje subjektívne práva, ale
výlučne práva tretích osôb, keďže v návrhu uvádza, že „účelom navrhovaného opatrenia je zabrániť

ďalšiemu poškodzovaniu verejnosti; odporca uvádzal viaceré osoby do omylu; vylákal od poškodených
rôzne peňažné čiastky; počet známych poškodených stále rastie; nielen, že odporca spôsobil škodu
viacerým konkrétnym osobám, ale svojim vystupovaním zároveň poškodzuje dobre meno tretích osôb;
potenciálne ohrozuje neobmedzený počet ďalších ľudí; naliehavosť zásahu je v danom prípade daná
pokračujúcim protiprávnym stavom a hrozbou bezprostrednej ujmy pre neurčitý okruh osôb; verejný

záujem na okamžitom zásahu je nepochybný, keďže ide o ochranu širšej verejnosti pred podvodom a
pred ďalším porušením zákona; konkrétne zastaviť protiprávne konanie odporcu, ktoré narúša pomery
medzi ním a navrhovateľom (resp. poškodenými osobami) a ohrozuje práva tretích osôb; je nevyhnuté
využiť inštitút neodkladného opatrenia ako prostriedok okamžitej ochrany práv navrhovateľa aj širokej
verejnosti, navrhnuté opatrenie je v súlade so zákonom, je primerané okolnostiam prípadu a nevyhnuté

na ochranu práv jeho samého, ako aj práv ďalších osôb, ktoré by sa inak mohli stať obeťami podvodného
konania odporcu.“ V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nenachádza čo i len jedna
skutočnosť,zktorejbyvyplývaloohrozeniesubjektívnehoprávanavrhovateľa;ažvodvolanínavrhovateľ
dopĺňa tvrdenie o zasahovaní do jeho subjektívnych práv, ale iba v domnelej ničím nepreukázanej
forme, čo však (ak by to aj preukázané bolo) nemá vplyv na posúdenie vecnej správnosti napadnutého

uznesenia.

25. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých
právnychaskutkovorelevantnýchotázokvodôvodnenínapadnutéhouzneseniasúduprvejinštancie.Nauvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky navrhovateľa spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie. A pretože navrhovateľ neosvedčil aktívnu
legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani splnenie podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia; odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že povinnému, ktorý mal v odvolacom

konaní plný úspech a ktorému by inak patrila náhrada trov odvolacieho konania, nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne preukázané trovy odvolacieho konania nevznikli (R
72/2018).

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).