Rozsudok – Incidenčné spory ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 29, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/27/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245939
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1110245939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu

JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Vojtech Agner, so
sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: FUTURE INVEST,
a.s. v „likvidácii", v „konkurze", so sídlom Košická 52, 821 08 Bratislava, IČO: 34 110 488, proti
žalovanému: F.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. G. č. XXX, zastúpenému: FAIRSQUARE
advokátska kancelária s. r. o. (predtým pod názvom: GHS Legal, s.r.o.), so sídlom Lazaretská 3/A, 811
08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/102/2010-382 zo dňa 11.11.2021, pomerom hlasov 3 :

0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 1Cbi/102/2010-382 zo dňa
11.11.2021 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi sa ukladá povinnosť nahradiť žalovanému, k rukám jeho právneho zástupcu, plnú náhradu
trov konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho
súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vo výroku identifikovaným rozsudkom, opierajúc sa o ustanovenie § 57 ods.

1 až 4 a § 60 ods. 1 až 3 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež: „ZoKR“), I. výrokom určil, že právny úkon úpadcu - kúpna
zmluva uzavretá dňa 30.05.2006 medzi predávajúcim/úpadcom a kupujúcim/žalovaným, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený dňa 08.06.2006, pod č. V-7586/06, ktorou predávajúci previedol na
kupujúceho nehnuteľnosti, a to: parcelu č. 17082/44, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.527 m2 a
stavbu súpisného č. XXXX, na parc. č. 17082/44, všetko zapísané na LV XXXX pre katastrálne územie
J. S. a obec G. - m. č. J. S., okres G. F. (ďalej len: „Nehnuteľnosti“), je voči konkurzným veriteľom v

konkurze vyhlásenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3K/21/2010, na majetok úpadcu, právne
neúčinný. II. výrokom zaviazal žalovaného poskytnúť do všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom
Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 3K/21/2010 na majetok úpadcu, peňažnú náhradu vo výške
357.604,53 EUR ako sumu zodpovedajúcu hodnote majetku, ktorý bol neúčinným právnym úkonom
prevedený na žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. výrokom žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal, keďže tento si v konaní nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
1.1. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou v

zákonnej lehote domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.05.2006, ktorou za kúpnu
cenu 13.900.000,- SKK (461.395,47 EUR) predávajúci/úpadca previedol na kupujúceho/žalovaného
Nehnuteľnosti (ďalej len „Kúpna zmluva“), keďže k jej uzavretiu došlo v priebehu súdnych sporov
vedených na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 25Cb/258/2005 (žaloba zhotoviteľa/Ing. JánPlesník - XANTO, stavby, rekonštrukcie, design, o uhradenie zvyšnej časti odmeny od úpadcu
ako objednávateľa plynúcu zo Zmluvy o dielo 0502/2001 zo dňa 23.05.2001; v tejto veci bolo
právoplatne 10.02.2010 rozhodnuté dňa 12.11.2009 o povinnosti úpadcu zaplatiť zhotoviteľovi zvyšnú

časť fakturovanej sumy) a pod sp.zn. 14C/62/2004 (žaloba o zaplatenie 306.900,- Sk titulom úrokov
z omeškania, v ktorej žalobcom proti úpadcovi bola F.. H. K. ako postupník z titulu postúpenia tejto
pohľadávky dňa 14.11.2003, zhotoviteľom ako postupcom), čím úpadca ukrátil konkurzných veriteľov o
možnosť uspokojenia svojich splatných pohľadávok.
1.1.1. Za úpadcu uzatváral Kúpnu zmluvu Ing. Alexej Lednár ako predseda predstavenstva a PhDr.

Boris Gymerský ako podpredseda predstavenstva úpadcu, z čoho žalobca vyvodzoval spriaznenosť
osôb podľa § 9 ZoKR, keďže žalovaný, na ktorého boli Nehnuteľnosti prevedené, je synom K.. G. A..
Nehnuteľnosti boli následne žalovaným prevedené na tretie osoby, proti ktorým tak žalobca nemohol
uplatniť odporovacie právo v zmysle § 62 odsek 1, 2 ZoKR.
1.1.2. Žalobca mal za to, že jeho žaloba spĺňa podmienky odporovať právnemu úkonu podľa § 60
ZoKR, nakoľko v čase uzatvorenia Kúpnej zmluvy existovali pohľadávky konkurzných veriteľov Ing.

Jána Plesníka - XANTO, stavby, rekonštrukcie, design, a F.. H. K., ohľadom ktorých sa viedli súdne
spory; Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi spriaznenými osobami a touto Kúpnou zmluvou sa majetok
úpadcu zmenšil, keďže následne boli Nehnuteľnosti prevedené kúpnou zmluvou zo dňa 02.10.2008
(ďalej len „Kúpna zmluva 2“), na kupujúceho BÁRDI AUTO SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Gazdovský rad
41, 931 01 Šamorín, IČO: 35 787 015 (ďalej len „BAS, s.r.o.“) za cenu 26.000.000,- SKK (teda za cca

dvojnásobok ceny, za ktorú nehnuteľnosti nadobudol žalovaný).
1.1.2.1. Predmetný prevod sa uskutočnil bezprostredne po skončení súdneho sporu vedeného
Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 22Cb/47/2004 spoločnosťou Hypoinvest, s.r.o., so sídlom
Rajčianska 34, 821 07 Bratislava IČO: 35 690 569 (ďalej len „Hypoinvest“) ako žalobcom proti úpadcovi
o zaplatenie 4.512.816,- SKK s príslušenstvom, v ktorom bol úpadca zaviazaný rozsudkom č. k.

22Cb/47/2004-122 zo dňa 05.09.2007 zaplatiť Hypoinvestu žalovanú sumu. Dôsledkom toho došlo na
základe Dohody o urovnaní zo dňa 18.02.2008 uzavretej medzi Hypoinvestom a úpadcom k vyplateniu
tejto pohľadávky vo výške 11.438.380,- SKK a následnému zastaveniu konania o odporovaní právnym
úkonom vedenému Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 9C/105/2006 žalobcu Hypoinvest proti F..
M. X. a Okresným súdom Bratislava V pod sp.zn. 15C/177/2006 žalobcu Hypoinvest proti F.. S. A. na

základe späťvzatia žaloby a zrušeniu predbežného opatrenia vydaného v konaní sp.zn. 15C/177/2006.
1.2. Žalovaný, ako uvádzal prvoinštančný súd, popieral skutkové tvrdenia žalobcu majúc za to, že
kúpna cena zodpovedala účtovnej hodnote Nehnuteľností, resp. bola len mierne oproti tejto hodnote
navýšená. Súhlasne so žalobou uvádzal, že v dôsledku sporu iniciovaného Hypoinvestom o zaplatenie
dlhu (sp.zn. 22Cb/47/2004), ako aj s tým súvisiaceho sporu o odporovateľnosť právneho úkonu (sp.zn.

15C/177/2006),vrámciktoréhobolovydanépredbežnéopatrenie,bolamedzistranamiuzavretádohoda
o urovnaní a tiež dohoda o prevzatí dlhu, na základe ktorej sa F.. M. X. ako preberajúci dlžník zaviazal
namiesto úpadcu uhradiť Hypoinvestu celú dlžnú sumu, t. j. 11.438.380,- SKK a túto i uhradil vkladom
na účet Hypoinvestu dňa 18.02.2008.
1.2.1. Žalovaný tvrdil, že kúpna cena 26.000.000,- SKK dohodnutá v Kúpnej zmluve 2 bola zložená do

notárskej úschovy a po splnení podmienok plynúcich z dohody o urovnaní bola vyplatená tak, že suma
12.318.440,70 SKK bola poukázaná na účet úpadcu, suma 3.300.000,- SKK bola poukázaná na účet
F.. M. X. a suma 10.381.559,30 SKK bola poukázaná na účet žalovaného.
1.2.2. Žalovaný mal za to, že Kúpnu zmluvu nemožno posudzovať ako úkon urobený s úmyslom ukrátiť
veriteľov, nakoľko Nehnuteľnosti boli predané za cenu primeranú, ekvivalentnú, v celosti uhradenú a

majetok úpadcu v čase jej úhrady postačoval na uspokojenie veriteľov v plnom rozsahu, resp. bola
vytvorená dostatočná rezerva, aby boli veritelia v plnom rozsahu uspokojení.
1.2.3. Skutočnosť, že kúpna cena, ktorú žalovaný získal následným predajom, bola takmer dvojnásobná
(Kúpna zmluva 2) - nie je rozhodujúca, keďže šlo o predaj Nehnuteľností o takmer dva a pol roka po
uzavretí napadnutej Kúpnej zmluvy.

1.3. Po vykonanom dokazovaní, oboznámiac sa s konkurznými prihláškami veriteľov, ktorých
pohľadávky proti úpadcovi boli prihlásené a uznané v konkurznom konaní, a ktoré boli splatné v čase
vykonania odporovaného právneho úkonu úpadcu, prvoinštančný súd dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná.
1.3.1. V konaní súd vychádzal z

- expertízy - odborného ohodnotenia vykonaného F.. Z. H. na základe objednávky K.. G. A. vyplynulo,
že všeobecná hodnota Nehnuteľností k 30.05.2006 predstavuje hodnotu 11.568.384,- SKK (384.000,-
EUR). Súd konštatoval, že sa nejedná o znalecký posudok, ale o objednané odborné ohodnotenie.- Znaleckého posudku č. 26/1996 znalca Pavla Kollárika zo dňa 27.11.1996, z ktorého plynie, že
predmetom posudzovania bola administratívna budova na N. ul. č. XX v G., súp. č. XXXX a pozemky
parc. č. 5799/3 a parc. č. 5802/1, všetko vedené na LV č. XXXX, v k. ú. I.. Cenu týchto nehnuteľností

znalec vyčíslil sumou 1.076.272,- SKK.
- Znaleckého posudku č. 111/2019 znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD. (posudok bol vypracovaný na
základe uznesenia v tomto konaní), ktorý určil všeobecnú hodnotu prevádzaného majetku úpadcu ku
dňu uzatvorenia odporovanej Kúpnej zmluvy sumou 24.673.000,- SKK (819.000,- EUR). Tento posudok
prvoinštančný súd považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie vo veci.

1.3.2. Prvoinštančný súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že odporovanou Kúpnou zmluvou sa majetok
úpadcu objektívne zmenšil v rozsahu rozdielu medzi cenou zmluvne dohodnutou a všeobecnou trhovou
hodnotou majetku zistenou znalcom Ing. Miloslavom Ilavským, PhD., keďže hodnota prevádzaných
Nehnuteľností bola o 357.604,53 EUR vyššia oproti dohodnutej kúpnej cene, čoho dôsledkom bolo
ukrátenie veriteľov dlžníka/úpadcu, ktorých pohľadávky boli v čase uskutočnenia právneho úkonu už
splatné, keďže ostatný majetok nepostačoval na plné uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov.

1.3.3. K povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu vo výške hodnoty, ktorá z podstaty ušla, prvoinštančný súd
uviedol, že túto predstavuje suma rovnajúca sa rozdielu medzi kúpnou cenou stanovenou v odporovanej
Kúpnej zmluve a sumou určenou Znaleckým posudkom č. 111/2019 znalca Ing. Ilavského, PhD., t. j.
819.000,- EUR mínus 461.395,47 EUR (dohodnutá kúpna cena), t. j. 357.604,53 EUR.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom predpokladanej lehote žalovaný, opierajúc sa o
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), čím napadnutému rozhodnutiu vytýkal nesprávnosť skutkových záverov vyvodených z
vykonaných dôkazov a nesprávnosť právneho posúdenia veci. Žiadal o zmenu odvolaním napadnutého
rozsudku a zamietnutie žaloby za súčasného priznania náhrady trov konania odvolateľovi.

2.1. V odvolacej argumentácii namietal, že v konaní nedošlo k naplneniu ani jednej z kumulatívnych
zákonných podmienok pre úspešné odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu.
2.2. Napádaným právnym úkonom nedošlo k ukráteniu veriteľov, nakoľko k prevodu Nehnuteľností
úpadcu došlo odplatne a ekvivalentne, pričom kúpna cena za prevod Nehnuteľností bola preukázateľne
uhradená v plnom rozsahu. Teda hodnota vyjadrená Nehnuteľnosťami sa len pretransformovala na

hodnotu vyjadrenú v peniazoch, čo znamená, že k ukráteniu veriteľov nemohlo dôjsť, keďže sa majetok
úpadcu nezmenšil. V tomto smere prvoinštančný súd, podľa odvolateľa, bez náležitej pozornosti a
nesprávne posúdil ekvivalentnosť plnenia vo vzťahu k prevodu Nehnuteľností na základe Kúpnej zmluvy
a v tomto smere ani neposúdil, že úpadca disponoval dostatočným majetkom na pokrytie voči nemu
existujúcich pohľadávok. Prehliadol totiž skutkové tvrdenie žalobcu uvedené na strane 5 vyjadrenia zo

dňa 20.03.2017 v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 1Cbi/103/2010, z ktorého
vyplýva, že v čase po uhradení kúpnej ceny v zmysle Kúpnej zmluvy bola aktívna bilancia úpadcu vo
výške 473.399,06 EUR, čo výrazne prevyšovalo dlžnú istinu existujúcich pohľadávok. Prvoinštančný súd
sa s týmito podanými námietkami žalovaného (písomné vyjadrenie zo dňa 16.11.2017, pojednávanie
dňa 11.10.2021), podľa odvolateľa nevysporiadal.

2.2.1. Prvoinštančný súd nesprávne argumentuje všeobecnou trhovou hodnotou Nehnuteľností zistenou
Znaleckým posudkom č. 111/2019 Ing. Miloslava Ilavského, PhD., zo dňa 21.06.2019, ktorý túto hodnotu
určil na sumu 24.673.000,- SKK (819.000,- EUR), ale v čase ich ďalšieho prevodu (k 02.10.2008), nie
k 30.05.2006, na základe Kúpnej zmluvy 2.
2.2.1.1. Uvedené podľa odvolateľa explicitne potvrdzuje aj samotný záver Znaleckého posudku č.

111/2019 (str. 47), z ktorého plynie, že
- všeobecná hodnota Nehnuteľností k 30.05.2006 bola (zaokrúhlene) 15.200.000,- SKK, t. j. 505.000,-
EUR a
- všeobecná hodnota Nehnuteľností k 02.10.2008 bola (zaokrúhlene) 24.674.000,- SKK, t. j. 819.000,-
EUR.

Z takto určenej všeobecnej hodnoty Nehnuteľností potom vyplýva, že rozdiel medzi všeobecnou
hodnotou a predajnou cenou dohodnutou v Kúpnej zmluve (461.395,47 EUR) k 30.05.2006 činí len
8,5 %. V tomto kontexte odvolateľ zopakoval, že súdna prax vo všeobecnosti toleruje aj väčšie
odchýlky medzi stanovenou kúpnou cenou a znaleckým posudkom stanovenou všeobecnou hodnotou
(až 25 %), nakoľko je zrejmé, že pokiaľ je kúpna cena stanovená bez vyhotovovania znaleckého

posudku, prirodzene k vzniku určitých odchýlok dochádza (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
29Cdo/307/2014 zo dňa 29.02.2016).
2.2.1.2. Z uvedeného mal odvolateľ za zrejmé, že pokiaľ by prvoinštančný súd správne komparoval
uvedené údaje, nemohol by dospieť k záveru o neprimeranosti poskytnutého plnenia.2.2.2. K expertíze - odbornému ohodnoteniu vykonanému F.. Z. H., v ktorej bola určená všeobecná
hodnota Nehnuteľností k 30.05.2006 sumou 11.568.384,- SKK (384.000,- EUR), a na ktorý rozdiel so
všeobecnou hodnotou určenou znalcom Ing. Ilavským, PhD., prvoinštančný súd poukázal, odvolateľ

uviedol, že tento rozdiel spočíva v odlišnom predmete ohodnotenia, keďže predmetom ohodnotenia
Znaleckého posudku č. 111/2019 okrem budovy bola aj samotná parcela, registra „C“, parc. č. 17082/44,
evidovaná na LV č. XXXX pre okres G. F., obec G. - J. S., katastrálne územie J. S.. Z uvedeného
tak plynie, že všeobecná hodnota budovy bola expertízou ku dňu 29.05.2006 stanovená na sumu
384.099,46 EUR, zatiaľ čo znaleckým posudkom bola všeobecná hodnota budovy a parcely ku dňu

30.05.2006 stanovená na sumu vo výške 504.557,17 EUR, pričom (strana č. 34 znaleckého posudku)
v súhrnnej cene pripadala suma 131.993,88 EUR na parcelu a suma 372.563,29 EUR na budovu.
Odvolateľ tak poukázal na to, že medzi všeobecnou hodnotou budovy podľa expertízy a podľa
znaleckého posudku možno konštatovať rozdiel len 11.536,17 EUR.
2.3. Skutkový stav súvisiaci s prevodom Nehnuteľností Kúpnou zmluvou, podľa odvolateľa, vylučuje
úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, keďže pri súčasnej dispozícii finančnými prostriedkami

potrebnými na úhradu existujúcich záväzkov realizoval prevod Nehnuteľností s primerane stanovenou
a uhradenou kúpnou cenou ako ekvivalentným protiplnením. Napadnutým právnym úkonom úpadca
neukrátil svojich veriteľov, a teda je podľa odvolateľa absurdným sa vôbec zaoberať existenciou jeho
úmyslu, keďže jeho konanie v rozhodnom čase absolútne nevykazovalo účelovosť.
2.4. Odvolávajúc sa na podanú argumentáciu, žalovaný zhrnul stav konania tak, že vykonaním

napádaného právneho úkonu nedošlo k ukráteniu veriteľov, dlžník v čase prevodu disponoval
majetkom na pokrytie existujúcich záväzkov, stanovená výška protiplnenia za prevod nehnuteľností bola
ekvivalentná, a teda na strane dlžníka absentoval úmysel veriteľov ukrátiť.

3. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že sa s napadnutým rozsudkom v

plnom rozsahu stotožňuje a zopakoval, že v čase realizácie Kúpnej zmluvy dňa 26.05.2006 už existovali
pohľadávky veriteľov prihlásené: - konkurznou prihláškou č. 1 zo dňa 05.08.2010, pohľadávka veriteľa
Ing. Ján Plesník - XANTO v sume 164.566,29 EUR, z dôvodu postúpenia časti pohľadávky vo výške
152.284,55 EUR, z titulu nezaplatenej ceny diela podľa Zmluvy o dielo č. 0502/2001 zo dňa 23.05.2001,
fakturovanej vo výške 4.957.724,- SKK faktúrou č. 0203001, splatnou dňa 29.03.2002; - konkurznou

prihláškou č. 2 zo dňa 28.07.2010, pohľadávka veriteľa Ing. Ján Plesník - XANTO v sume 247.836,83
EUR, z titulu zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny diela podľa Zmluvy o dielo č. 0502/2001 zo dňa
23.05.2001, vo výške 0,05 % denne zo sumy 164.566,29 EUR, za obdobie od 30.03.2002 do 27.06.2010
a - konkurznou prihláškou č. 1 zo dňa 02.08.2010, pohľadávka veriteľky F.. H. K. v sume 10.187,21
EUR, zo Zmluvy o dielo č. 0904/2000 a č. 0905/2000 z titulu úrokov z omeškania za oneskorenú úhradu

ceny diela fakturovaných faktúrou č. 00/09005 splatnou dňa 20.10.2000, faktúrou č. 00/10008 splatnou
dňa 07.11.2000, faktúrou č. 00/11003 splatnou dňa 14.11.2000 a faktúrou č. 00/11007 splatnou dňa
04.12.2000, pričom ostatný majetok úpadcu nepostačoval na úplné uspokojenie týchto pohľadávok.
Zároveň žalobca poukázal na to, že úpadca sa v čase uzatvorenia napadnutej Kúpnej zmluvy zbavil aj
ďalšiehosvojhomajetku,keďkúpnouzmluvouzodňa26.05.2006odpredalF.M.X.ďalšísvojnehnuteľný

majetok, a to 15-tich nadzemných podlaží v budove na N. ulici v G..
3.1. Žalobca mal za to, že prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku vychádzal pri porovnávaní ceny
Nehnuteľností zo sumy 819.000,- EUR práve z dôvodu, že od doby predaja Nehnuteľnosti do jej
následného predaja BAS, s.r.o., dňa 02.10.2008, prešli len 2 roky a cca 4 mesiace, kedy sa nemohla
hodnota Nehnuteľností zrazu zvýšiť zo sumy 505.000,- EUR (určenej znaleckým posudkom ku dňu

30.05.2006), na sumu 819.000,- EUR, čo je zvýšenie sumy Nehnuteľností o 314.000,- EUR s tým, že
nedošlo k žiadnemu jej zhodnoteniu. Z uvedenej úvahy pri porovnaní hodnoty Nehnuteľnosti (819.000,-
EUR) a kúpnej ceny (461.395,47 EUR) potom dospel k rozdielu v sume 357.604,33 EUR, ktorú sumu
hodnotil ako rozsah ukrátenia veriteľov.

4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ods. 2, písm. b/ ZoKR), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
CSP), oboznámiac sa s procesným postupom súdu prvej inštancie a po prejednaní veci na pojednávaní
(§ 384 ods. 1, § 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a keďže neboli
splnenépodmienkynapotvrdenieaanizrušenienapadnutéhorozsudku,rozhodolojehozmeneažalobu

zamietol.

5. Nad rámec podaného odvolania je nutné konštatovať, že v predmetnej veci prvoinštančný súd
rozhodol rozsudkom č. k. 1Cbi/102/2010-89 dňa 26.09.2013, ktoré rozhodnutie bolo Najvyššímsúdom SR uznesením č. k. 1MObdo/5/2014-132 zo dňa 26.01.2016 zrušené a vec bola vrátená
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Z obsahu spisu a z vyjadrení a prednesu právnych zástupcov strán sporu bolo zistené, že Kúpnou
zmluvou zo dňa 30.05.2006, za kúpnu cenu 13.900.000,- SKK (461.395,47 EUR) úpadca previedol na
žalovaného predmetné Nehnuteľnosti.
6.1. Nespornou v konaní bola skutočnosť, že dňa 30.05.2006, t. j. v čase uskutočnenia odporovaného
právneho úkonu - Kúpnej zmluvy (zo dňa 26.05.2006), existovali pohľadávky konkurzných veriteľov

Ing. Jána Plesníka - XANTO a Ing. H. K. (prihlášky pohľadávok sú identifikované v odseku 3. tohto
odôvodnenia).
6.2. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3K/21/2010 zo dňa 21.06.2010, právoplatne dňa
15.07.2010, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu konkurznej podstaty bol po
JUDr. Daliborovi Kiselicovi a JUDr. Eve Vodovej ustanovený do funkcie správcu žalobca.
6.3. Odporovacia žaloba ukracujúcemu právnemu úkonu/Kúpnej zmluve zo dňa 30.05.2006 podľa § 57

ods. 2 ZoKR podaná osobným podaním dňa 24.11.2010, teda v lehote predpokladanej v § 60 ods. 3
ZoKR. Žalobnú argumentáciu žalobca opiera o spriaznenosť osôb predávajúceho a kupujúceho, keďže
Kúpnu zmluvu uzavreli za úpadcu Ing. Alexej Lednár, v tom čase predseda predstavenstva úpadcu a
PhDr. Boris Gymerský, v tom čase podpredseda predstavenstva úpadcu so žalovaným ako kupujúcim,
ktorý je synom K.. G. A., teda ide o spriaznenosť osôb podľa § 9 ZoKR, pri ktorej sa úmysel dlžníka

ukrátiť svojich veriteľov predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
6.3.1. Osobným podaním dňa 27.12.2010 (v zákonom predpokladanej lehote) žalobca rozšíril žalobu
o uloženie povinnosti poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu „vo výške určenej
znaleckým posudkom a zodpovedajúcej majetkovej hodnote, ktorá bola na odporcu neúčinným právnym
úkonom prevedená“. Zmena žaloby bola uznesením č. k. 1Cbi/102/2010-56 dňa 21.01.2013 pripustená.

6.3.2. Osobným podaním dňa 24.05.2013 (po zákonom predpokladanej lehote) žalobca zmenil žalobný
petit v časti uloženia povinnosti poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške
863.041,89 EUR. Výšku požadovanej peňažnej náhrady žalobca odvodzoval z kúpnej ceny dohodnutej
v Kúpnej zmluve 2 zo dňa 02.10.2008, ktorou žalovaný Nehnuteľnosti nadobudnuté žalobou napadnutou
Kúpnou zmluvou, za cenu 13.900.000,- SKK previedol na tretiu osobu/kupujúceho BAS, s.r.o., za

cenu 26.000.000,- SKK, ktorú sumu žalobca považoval za zodpovedajúcu skutočnej trhovej hodnote
Nehnuteľností. Zmena žaloby bola uznesením č. k. 1Cbi/102/2010-68 dňa 09.07.2013 pripustená.

7. Podľa § 57 ods. 1 až 4 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného
roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej
osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo
uspokojené.
Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

8. Podľa § 60 odsek 1 až 3 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil
svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred
začatím konkurzného konania.
Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Predmetom posúdenia odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom bola otázka správnosti
záveru súdu prvej inštancie, že Kúpna zmluva medzi úpadcom a žalovaným je ukracujúcim právnym
úkonom a z tohto dôvodu je žaloba smerujúca k určeniu ich neúčinnosti dôvodná. Podstatnou otázkou
pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie správne a dostatočne vyhodnotilskutkový stav prezentovaný stranami sporu a akými právnymi skutočnosťami a úvahami sa zaoberal
pri posudzovaní žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 60 ods. 1 a 3 ZoKR. Odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že podstatnou otázkou pri rozhodovaní predmetného sporu bolo právne

ustáliť, či žalobca v konaní o odporovateľnosť ním napadnutého právneho úkonu preukázal naplnenie
skutkových predpokladov a podmienok odporovateľnosti predpokladaných v § 57 a § 60 ZoKR. V
prejednávanej veci to znamená, že úlohou súdu prvej inštancie bolo zodpovedať, na medzi stranami
sporné tvrdenia, či odporovaný právny úkon je ukracujúcim úkonom, aká je výška ukrátenia, danosť
úmysludlžníkaukrátiťveriteľovavedomosť/možnosťmaťvedomosťžalovanéhootomtoúmysledlžníka,

ktoré otázky súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil v prospech žalobcu.
9.1. Odvolací súd pri posúdení predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil Kúpnu zmluvu ako právny úkon ukracujúci, napriek tomu, že u žalovaného by sa vedomosť
o takomto úmysle dala predpokladať pre spriaznenosť osôb.
9.1.1. Pre hodnotenie právneho úkonu ako úkonu ukracujúceho je nutné v konkrétnej veci vychádzať z
nasledovných zákonom predpokladaných podmienok

- právny úkon dlžníka/úpadcu ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z jeho veriteľov
- všeobecná podmienka (§ 57 ods. 4 ZoKR);
- tento právny úkon, ktorým dlžník/úpadca ukrátil svojich veriteľov, bol urobený s jeho úmyslom ukrátiť
svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy - osobitná podmienka (§ 60
ods. 1 ZoKR);

- ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich
veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak -
osobitná podmienka (§ 60 ods. 2 ZoKR);
- právny úkon bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania - osobitná podmienka
(§ 60 ods. 3 ZoKR).

9.1.2. Všeobecnou a spoločnou podmienkou odporovateľnosti právnym úkonom podľa ZoKR je
preukázanie existencie reálneho ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov
úpadcu právnym úkonom úpadcu/dlžníka. Táto podmienka je zásadnou a jej nesplnenie má za
následok neúspech žalobcu. Nepreukázanie tejto podmienky sa nedá prehliadnuť preukázaním splnenia
osobitných podmienok viažucich sa k tomu ktorému typu odporovateľnosti.

9.1.2.1. Podľa odvolacieho súdu, pre preukázanie ukrátenia pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu
(konkretizovaného veriteľa), bolo potrebné žalobcom preukázať, pri ním odporovanom právnom úkone,
rozdiel v majetku pred a po tomto právnom úkone a jeho negatívny dopad na pohľadávky niektorého
z prihlásených veriteľov. „Správca už v odporovacej žalobe podanej podľa § 57 ods. 2, ods. 4 ZoKR
musí uviesť veriteľa, prípadne veriteľov a konkretizovať ním/nimi prihlásenú pohľadávku, o ktorej/-ých

uspokojenie bol/-li napadnutým právnym úkonom ukrátený/-í. Takúto povinnosť si správca v prípade, že
v žalobe ako rozhodujúcu skutočnosť tvrdí ukrátenie celej sumy pohľadávok všetkých veriteľov, ktoré
im vznikli v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, môže splniť aj tým, že v odporovacej žalobe
týchto veriteľov a ich pohľadávky špecifikuje odkazom na Zoznam pohľadávok (§ 31 ZoKR) prihlásených
veriteľov, ktorý je súčasťou konkurzného spisu vo veci konkurzu dotknutého úpadcu, a do ktorého sa

zapisujúvšetkypodstatnéúdajeuvedenéveriteľmivprihláškachpohľadávokdokonkurzu.Tentozoznam
následne k odporovacej žalobe pripojí, aby sa s ním žalovaný mohol oboznámiť. (Rozhodnutie NS SR
sp. zn. 4Obdo/75/2022 zo dňa 25.04.2024).

10. Odvolateľ vo svojich podaniach, ako i odvolaní poukázal na to, že prvoinštančný súd pri svojom

rozhodovaní, keďže to nebolo ani obsahom podaní žalobcu, nevychádzal z hodnoty majetku úpadcu, a
tým prehliadol dostatočnosť majetkovej výbavy úpadcu spôsobilej uspokojiť jeho veriteľov.
10.1. V tomto smere je nutné konštatovať, že týmto dôkazným bremenom je zaťažený práve žalobca,
ktorého povinnosťou bolo v konaní preukázať ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov úpadcu, keďže incidenčné konanie je konaním sporovým, založeným na princípe formálnej

pravdy. V konaní však absentuje takéto preukázanie hodnoty majetku úpadcu pred odporovaným
právnym úkonom a po odporovanom právnom úkone v komparácii s hodnotou pohľadávok jeho veriteľov
a z tohto porovnania plynúcej identifikácie rozsahu ukrátenia prihlásenej pohľadávky niektorého z nich.
10.1.1. Z tohto pohľadu prvoinštančný súd vychádzal výlučne zo žalobcom preukazovanej hodnoty
Nehnuteľností aj to k dátumu nesúvisiacemu s časom uskutočnenia odporovaného právneho úkonu,

ktorú porovnával s kúpnou cenou dojednanou v Kúpnej zmluve a cenou, za ktorú boli Nehnuteľnosti
predané Kúpnou zmluvou 2. V tomto smere je nutné tiež zdôrazniť, že existencia odporovaného
právneho úkonu bez ďalšieho neukracuje uspokojenie veriteľov prihlásených pohľadávok. Osobitne,
ak takýto úkon je úkonom odplatným, záväzok z neho plynúci je splnený a reálne znamenálen transformáciu majetkovej hodnoty (hodnotu vyjadrenú nehnuteľnosťou na hodnotu vyjadrenú v
peniazoch).

11. Prvoinštančným súdom identifikovaná všeobecná hodnota Nehnuteľností v čase ich prevodu (2006)
vo výške 819.000,- EUR je podľa odvolacieho súdu nezodpovedajúcou stavu skutkových zistení v
predmetnom konaní. A v tomto smere sú závery prvoinštančného súdu nesprávne.
11.1. Prvoinštančný súd v 10. odseku odôvodnenia rozsudku konštatuje, že: „Znaleckým posudkom
111/2019 znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD., bola všeobecná hodnota nehnuteľnosti v roku 2008

stanovená na sumu 819.000,- Eur.“, avšak v odseku 19. odôvodnenia rozsudku už uvádza, že: „Zo
znaleckého posudku č. 111/2019 znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD., vyplýva, že zistená všeobecná
trhová hodnota nehnuteľnosti bola ku dňu prevodu nehnuteľností 24.673.000,- Sk (819.000 Eur).“. Dňom
odporovaného prevodu Nehnuteľností (Kúpna zmluva) je deň 30.05.2006 a nie deň druhého prevodu
Nehnuteľností deň 02.10.2008 (Kúpna zmluva 2).
11.1. Nesprávnosť záveru prvoinštančného súdu ohľadom všeobecnej hodnoty Nehnuteľností v

čase odporovaného právneho úkonu explicitne preukazuje samotný znalecký posudok (str. 47
posudku), z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota prevádzaných Nehnuteľností k termínu 30.05.2006
bola (zaokrúhlene) 15.200.000,- SKK, teda 505.000,- EUR a všeobecná hodnota prevádzaných
Nehnuteľností k termínu 02.10.2008 bola (zaokrúhlene) 24.674.000,- SKK, teda 819.000,- Eur. Z
uvedeného potom plynie, že rozdiel medzi všeobecnou hodnotou Nehnuteľností k 30.05.2006 a ich

predajnou cenou k tomuto dátumu nepredstavuje sumu vyčíslenú prvoinštančným súdom v II. výroku
napadnutého rozsudku ako peňažnú náhradu, ale tento rozdiel predstavuje sumu 43.604,53 EUR, teda
8,5 %. Takýto rozdiel nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za akúsi formu účelového zbavenia
sa majetku s úmyslom ukrátenia rozsahu uspokojenia veriteľov, keďže úpadca dostal z titulu kúpnej ceny
Nehnuteľností čiastku predstavujúcu 91,5 % obvyklej kúpnej ceny (nešlo o cenu podstatne nižšiu).

12. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol, keďže mal za to, že v konaní nebolo
preukázané splnenie podmienok odporovateľnosti ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60 ZoKR a ani
splnenie podmienok pre uplatnenie práva podľa § 63 ZoKR na zaplatenie peňažnej náhrady.

13.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1CSP,kedy
úspešnému žalovanému, ktorý si riadne uplatnil nárok na náhradu trov konania, odvolací súd priznal
plný nárok na ich náhradu voči žalobcovi.
13.1. Keďže podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZoKR z uspokojenia v konkurze sú (okrem iného) vylúčené

aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich
s týmto konaním (za takéto spory možno považovať i predmetný spor), priznané trovy konania je
vzhľadom na dikciu citovaného ustanovenia potrebné považovať za nevymáhateľné v konkurznom
konaní (nie je možné ich vymáhať ani proti správcovi úpadcu ako fyzickej, resp. právnickej osobe). Po
skončení konkurzu je táto pohľadávka vymáhateľná voči úpadcovi (NS SR v rozhodnutí sp.zn. IM Obdo

V 1/2005). Pričom pohľadávku titulom trov konania nemožno považovať za neoprávnenú, pretože z
hľadiska hmotného práva nezaniká a nie je vylúčené, že po skončení konkurzného konania zostane
majetok dlžníka, z ktorého bude možné ju uspokojiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).