Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120230619
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120230619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.

Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: MH Teplárenský holding, a.s.,
Turbínová 3, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 36 211 541, právne zastúpený:
Chrenek, Toman, Kotrba advokátska kancelária spol. s r. o., organizačná zložka, Palisády 56, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto 811 06, IČO: 53 650 441, proti žalovanému: OM SERVIS, s.r.o., Hroncova
3, Košice 040 01, IČO: 36 187 691, právne zastúpený: JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom,
Thurzova 6, 040 01 Košice, IČO: 35 555 823, o zaplatenie 8.136,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice z 24. februára 2025, č.k. 33Cb/71/2020 - 256, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice z 24. februára 2025, č.k. 33Cb/71/2020 - 256
v napadnutej časti výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 8.136,77 eur s úrokom z
omeškania vo výške 10,95 % ročne zo sumy 1.782,65 eur od 9.9.2019 do 30.3.2020, zo sumy 1.006,17
eur od 31.3.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.782,65 eur od 11.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.782,65
eur od 9.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.782,65 eur od 13.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.782,65
eur od 10.1.2020 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok 160,- eur, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. o trovách konania.

II. Mení rozsudok A. B. C. z 24. februára 2025, č.k. 33Cb/71/2020 - 256 v prevyšujúcej vyhovujúcej časti
výroku I. tak, že žalobu o zaplatenie úroku z omeškania nad 10,95 % ročne zamieta.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 8.136,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 1.782,65 eur od 9.9.2019
do 30.3.2020, zo sumy 1.006,17 eur od 31.3.2020 do zaplatenia, zo sumy 1.782,65 eur od 11.10.2019 do

zaplatenia, zo sumy 1.782,65 eur od 9.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.782,65 eur od 13.12.2019 do
zaplatenia, zo sumy 1.782,65 eur od 10.1.2020 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávok 160,- eur a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v konaní uplatnil voči žalovanému
pohľadávku 8.136,77 eur s príslušenstvom, titulom neuhradenia faktúr za dodávku tepla v období 7/2019
- 11/2019 na základe uzatvorenej Zmluvy č. Z/TEKO/2005/1943/2010 (ďalej len „Zmluva o dodávke

tepla“).

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že dodávku tepla na kalendárny rok
2020 si u žalobcu neobjednal. Ukončeniu reálneho odberu tepla v lete roku 2019 predchádzali výzvyžalovaného na vyčíslenie ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením žalovaného od
sústavy tepelných zariadení podľa ust. § 20 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike (ďalej
len „Zákon o tepelnej energetike“). Po úhrade týchto nákladov mali strany sporu uzatvoriť podľa článku

V. bod 7 Zmluvy o dodávke tepla dohodu o skončení odberu tepla, k čomu však nedošlo, nakoľko
žalobca žalovanému nepredložil vyčíslenie nákladov a so žalobcom navyše odmietol uzatvoriť dohodu
o skončení odberu tepla. Žalovaný proti žalobcovi inicioval súdne konanie o nahradenie prejavu vôle,
t.j. uloženia povinnosti uzatvoriť dohodu o skončení Zmluvy o dodávke tepla so žalovaným. Žalobca
mal vedomosť o odpojení sa žalovaného od centrálneho zdroja tepla, čím fakticky potvrdil, že pre

žalovaného žalobca už nevykonáva žiadne dodávky, za ktoré by si mohol účtovať ich cenu. Podľa
Zmluvy o dodávke tepla žalovanému nevznikla povinnosť uhrádzať fixnú zložku kúpnej ceny. Všeobecné
zmluvné podmienky žalobcu - verzia 08/2018 (ďalej len „VZP 8/2018“) na ktoré odkazuje v spore žalobca
nie sú pre žalovaného záväzné. V bode 6.1. VZP 8/2018 sa fixná zložka ceny za teplo uplatňuje za
regulačný príkon odberného zariadenia, ktorý sa nachádza „v sústave tepelných zariadení dodávateľa“,
teda žalobcu. Na to, aby si mohol žalobca uplatniť nárok na fixnú zložku kúpnej ceny, musel by byť

žalovaný pripojený do sústavy, o čom však samotný žalobca tvrdí, že tomu tak nie je.

4. Žalobca zdôraznil, že uplatnený nárok predstavuje fixnú zložku ceny tepla za 7/2019 - 11/2019,
ktorá vyplýva z článku III. ods. 1 písm. b) Zmluvy o dodávke tepla, podľa ktorého odberateľovi bude
fakturovaná fixná zložka maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom vynásobená zmluvne dohodnutým

množstvom tepla, pričom zároveň z článku III. ods. 2 zmluvy vyplýva aktualizácia ceny tepla pre každý
nasledujúci regulačný rok v závislosti od cenových rozhodnutí ÚRSO. Variabilná zložka ceny tepla
priamo závisí od spotrebovaného množstva tepla, fixná zložka ceny tepla nemá žiaden súvis s tým,
koľko tepla odberateľ aktuálne spotreboval. Poukázal pritom na znenie Vyhlášky ÚRSO č. 222/2013
Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike, v znení neskorších predpisov a

definoval, že fixná zložka ceny tepla nevychádza z nameraného množstva tepla, ale fakturuje sa za
príkon odberného zariadenia (regulačný príkon) a zahŕňa náklady, ktoré nie sú ovplyvnené množstvom
vyrobeného tepla (napr. prevádzkové náklady, osobné náklady, finančné náklady), viď § 1 písm. g) a §
4 ods. 3 písm. c) a d) vyhlášky. Ide teda o náklady, ktoré má dodávateľ tepla v súvislosti s prevádzkou
tepelnej siete bez ohľadu na množstvo vyrobenej tepelnej energie. V cenovom rozhodnutí ÚRSO č.

0039/2019/C zo dňa 13.12.2018 pre obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2021 je fixná zložka maximálnej ceny
tepla s primeraným ziskom pre odberné miesta v meste Košice 158,8082 Eur/kW, čomu zodpovedajú
aj žalobcom vystavené faktúry. Žalobca dodal teplo do tepelných zariadení, z ktorých mohol žalovaný
teplo kedykoľvek odobrať, pričom žalovaný technicky napojený na sústavu centrálneho zásobovania
teplom má skutočnú možnosť odoberať teplo z tejto sústavy. Skutočnosť, že žalovaný porušil zmluvu

a teplo neodoberal, hoci si teplo objednal, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Je preto irelevantné, že
žalovaný teplo neodoberal a prípadne za tým účelom uskutočnil aj nejaké technologické úpravy na
svojej časti zariadení, keďže technologické zásahy do tepelných zariadení vo vlastníctve žalovaného
nijako neovplyvňujú skutočnosť, že zo strany žalobcu sú všetky tepelné zariadenia funkčné a žalobca
má technickú možnosť sa na ne kedykoľvek pripojiť. Ak žalovaný nespotreboval v rozhodnom období

žiadne teplo, žalobca nie je oprávnený mu účtovať variabilnú zložku ceny tepla, ktorá závisí priamo
od skutočne nameraného množstva tepla, avšak je oprávnený účtovať mu fixnú zložku ceny tepla,
ktorá nijako nesúvisí s množstvom spotrebovaného tepla. Ďalej žalobca zvýraznil, že nie je povinný
uzatvoriť so žalovaným dohodu o skončení dodávky a odberu tepla podľa predstáv žalovaného, keďže
ukončenie dodávok tepla nie je jednoduchý proces. Ak aj existujú zákonné dôvody pre ukončenie

odberu tepla (čo nie je posudzovaný prípad), zákon zavádza šesťmesačnú výpovednú dobu (§ 19 ods.
6 Zákona o tepelnej energetike), až po uplynutí ktorej je ukončená dodávka tepla. Žalobca poukázal na
to, že je povinný spravovať celú sústavu centrálneho zásobovania teplom tak, aby bola prevádzkovaná
hospodárne a je povinný brať na zreteľ záujmy všetkých odberateľov tepla pripojených do sústavy.
Preto ako prevádzkovateľ centrálnej sústavy zásobovania teplom nemôže konať v prospech jedného

odberateľa, avšak na úkor ďalších odberateľov, pričom každé odpojenie sa zo sústavy centrálneho
zásobovania teplom má v konečnom dôsledku vplyv na cenu za teplo, ktorú sú povinní platiť ostatní
odberatelia tepla. Žalovaný je pomerne veľkým objektom spotreby tepla, u ktorého predpokladaná
ročná potreba tepla prevyšuje 30 MWh, pričom v zmysle § 21 ods. 3 Zákona o tepelnej energetike,
majú takéto veľké objekty spotreby tepla povinnosť pripojenia na systém centralizovaného zásobovania

teplom, ak dodávateľ dodáva teplo z účinného zdroja centralizovaného zásobovania teplom. Preto
žalobca nielenže nebol povinný, ale ani nemohol uzatvoriť so žalovaným predloženú dohodu o skončení
odberu tepla. Napokon žalobca akcentoval, že pre žalovaného sú záväzné aj VZP 8/2018, keďže
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dodávke tepla ako príloha č. 3 boli Zmluvné podmienky dodávkytepla, ktoré podliehajú aktualizácii. Ich aktuálne znenie je zasielané odberateľom spolu s objednávkou
tepla. Žalovanému bola aktuálna verzia VZP 8/2018 zaslaná listom zo dňa 25.6.2018 spolu s formulárom
objednávky tepla na kalendárny rok 2019.

5. Žalovaný namietal, že žalobca ako prvý porušil svoju povinnosť a žalovanému nepredložil vyčíslenie
ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných jeho odpojením od sústavy tepelných zariadení podľa
ust. § 20 ods. 4 Zákona o tepelnej energetike a neuzatvoril so žalovaným dohodu o skončení odberu
tepla. Žalovaný listom zo dňa 26.7.2019, t.j. v termíne stanovenom v článku I. bod 4. Zmluvy o dodávke

tepla oznámil žalobcovi, že si na vykurovaciu sezónu kalendárneho roku 2020 teplo neobjednáva,
preto nemohol vzniknúť žalovanému ani akýkoľvek záväzok voči žalobcovi na odber akéhokoľvek
tepla. Žalovaný uviedol, že žalobca pri fakturácii fixnej zložky ceny tepla vychádza výlučne z množstva
objednaného tepla. Keďže žalovaný si na dané obdobie neobjednal u žalobcu dodávku tepla, žalobca
nemôže účtovať žalovanému ani žiadnu fixnú zložku ceny tepla. Žalovaný so VZP 8/2018 nevyslovil
súhlas a v Zmluve o dodávke tepla je len odkaz na jej Prílohou č. 3, teda na Zmluvné podmienky

dodávky tepla. Zároveň poukázal na článok 3 bod 2 zmluvných podmienok, podľa ktorých dodávka
tepla je splnená prechodom tepla zo zariadenia dodávateľa do zariadenia vo vlastníctve alebo správe
odberateľa, pričom z meračov na zariadení žalobcu je zrejmé, že odo dňa oznámenia žalovaného, že si
u žalobcu neobjednáva dodávku žiadneho tepla na rok 2020, neprešlo žiadne teplo.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.

7. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že strany uzavreli dňa 16.1.2006
zmluvu č. Z/TEKO/2005/1943/5010 o dodávke a odbere tepla, predmetom ktorej bola dodávka a odber
tepla pre odberné miesta 11031.Qtv01 Košice, Hroncova 3 a 11031.Quk01 Košice, Hroncova 3 s tým, že

žalobca sa ako dodávateľ zaviazal pre žalovaného ako odberateľa zabezpečiť dodanie tepla. Žalovaný
ako odberateľ sa zaviazal, že podľa podmienok dohodnutých v zmluve odoberie a zaplatí žalobcovi
ako dodávateľovi cenu za teplo a nevrátené médium, ktoré spĺňa všetky parametre kvality dodávky
v mieste prechodu zo zariadenia dodávateľa do zariadenia odberateľa. V článku I. ods. 4 zmluvy si
strany dohodli, že množstvo tepla na príslušný kalendárny rok objednáva odberateľ písomne formou

objednávky, tvoriacej podklad pre zmluvne dohodnuté množstvo tepla na príslušný rok. V článku II.
zmluvy si dohodli, že zmluva je dohodnutá s účinnosťou od 1.12.2005 na dobu neurčitú. V článku
III. ods. 1 zmluvy si zmluvné strany dohodli, že odberateľovi bude fakturovaná: a) variabilná zložka
maximálnej ceny tepla vynásobená nameraným množstvom tepla na odbernom mieste, b) fixná zložka
maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom vynásobená zmluvne dohodnutým množstvom tepla, c)

DPH podľa platnej legislatívy. V článku III. ods. 2 zmluvy sa dohodli na aktualizácii ceny tepla pre
každý nasledujúci regulačný rok na základe rozhodnutia ÚRSO. V článku V. ods. 6 zmluvy si zmluvné
strany dohodli, že odberateľ môže vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla, ak výpoveď písomne
oznámi dodávateľovi najmenej šesť mesiacov pred požadovaným skončením dodávky tepla a spĺňa
niektorú z nasledovných podmienok: a) dodávateľ tepla bez predchádzajúcej dohody s odberateľom

zmení teplonosnú látku alebo b) dodávateľ tepla ani po predchádzajúcej písomnej výzve odberateľa
neodstráni nedostatky v kvalite, množstve a v spoľahlivosti dodávok tepla alebo neplní podstatné
náležitostizmluvyododávkeaodberetepla,najmäparametreteplonosnejlátkyahospodárnosťdodávky
tepla. V článku V. ods. 7 si dohodli možnosť ukončenia odberu tepla aj dohodou, ak odberateľ uhradí
dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných

zariadení dodávateľa. Nedeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Zmluvné podmienky dodávky tepla (príloha
č. 3).

8. Žalobca vyúčtoval žalovanému dodávku tepelnej energie a to regulačný príkon (fixnú zložku) v
množstve 9,3543 kW v jednotkovej cene 158,80820 eur bez DPH za každý jednotlivý mesiac, a to

faktúrou č. 4121030719 zo dňa 9.8.2019 vo výške 1.782,65 eur, splatnou dňa 8.9.2019 za mesiac
7/2019; faktúrou č. 4123820819 zo dňa 10.9.2019 vo výške 1.782,65 eur, splatnou dňa 10.10.2019 za
mesiac8/2019;faktúrouč.4126610919zodňa9.10.2019vovýške1.782,65eur,splatnoudňa8.11.2019
za mesiac 9/2019; faktúrou č. 4129411019 zo dňa 12.11.2019 vo výške 1.782,65 eur, splatnou dňa
31.10.2019 za mesiac 10/2019 a faktúrou č. 4132221119 zo dňa 10.12.2019 vo výške 1.782,65 eur,

splatnou dňa 9.1.2020 za mesiac 11/2019.

9. Z rozhodnutia ÚRSO č. 0039/2019/T zo dňa 13.12.2018 vyplýva zmena rozhodnutia č. 0195/2017/
T zo dňa 24.11.2016, v znení rozhodnutia č. 0001/2018/T zo dňa 13.10.2017 a v znení rozhodnutia č.0156/2018/T zo dňa 19.7.2018 pre regulovaný subjekt - žalobcu na obdobie od 1.1.2019 do 31.12.2021
tak,ževariabilnázložkamaximálnejcenyteplasastanovilana0,0406eur/kWhafixnázložkamaximálnej
ceny tepla s primeraným ziskom pre odberné miesta v meste Košice sa stanovila na 158,8082 eur/kW.

10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1,
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a nariadenia č. 21/2013 Z.z. Ďalej podľa § 15 ods. 1 písm. c), §
19 ods. 1 a 4, § 20 ods. 1 až 3 Zákona o tepelnej energetike.

11. Uviedol súd prvej inštancie, že sa primárne zaoberal otázkou, či žalovaný ako odberateľ je povinný
žalobcovi ako dodávateľovi platiť fixnú zložku ceny tepla aj v prípade, ak k reálnemu odberu tepla zo
strany odberateľa nedošlo. V tejto súvislosti poukázal na samotné znenie Zmluvy o dodávke tepla zo
dňa 16.1.2006 z ktorej vyplýva, že odberateľovi bude fakturovaná fixná zložka maximálnej ceny tepla
s primeraným ziskom vynásobená zmluvne dohodnutým množstvom tepla (čl. III ods. 1 písm. b/). Z
uvedeného je zrejmé, že fixná zložka ceny tepla je závislá len od dohodnutého množstva tepla na daný

kalendárny rok, nie od nameraného množstva tepla tak, ako je tomu v prípade variabilnej zložky ceny
tepla.

12. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že cena tepla je dvojzložková, pričom sa skladá z variabilnej
zložky a fixnej zložky. Variabilná zložka ceny tepla zahŕňa náklady, ktoré sú úplne alebo čiastočne

ovplyvnené objemom vyrobeného a dodaného tepla. Fixná zložka ceny tepla zahŕňa tie náklady, ktoré
nie sú ovplyvnené objemom výroby tepla, pričom do fixnej zložky ceny tepla vstupujú iba ekonomicky
oprávnené náklady, ktoré nezávisia od množstva vyrobeného tepla. Sú to fixné náklady, ktoré má
dodávateľ tepla bez ohľadu na množstvo vyrobenej tepelnej energie. Fixná zložka ceny tepla sa účtuje
mesačne podľa vopred dohodnutého rozdelenia ročného regulačného príkonu odberného zariadenia.

13. Súd prvej inštancie poukázal, že medzi stranami nebolo sporné, že v období, na ktoré sa viaže
žalobcom uplatnený nárok (rok 2019) neodobral žalovaný od žalobcu teplo, ale rovnako nebolo
sporné, že zmluvný vzťah medzi sporovými stranami trval. Žalobca bol oprávnený účtovať žalovanému
fixnú zložku ceny tepla a to v súlade so zmluvou v jednotkovej cene podľa platného rozhodnutia

ÚRSO. Rovnaký záver pritom vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Obdo/48/2018 zo dňa 26.2.2019.

14. K námietke žalovaného, že mu nie je zrejmý spôsob vyúčtovanej výšky fixnej zložky ceny tepla
s odkazom na článok III. ods. 1 zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že zo znenia článku III. ods. 2

jednoznačne vyplýva, že cena tepla pre každý regulačný rok vyplýva z príslušného rozhodnutia ÚRSO.
Žalobca uplatnený nárok vyúčtoval v súlade s cenovým rozhodnutím ÚRSO č. 0039/2019/T zo dňa
13.12.2018, a to v jednotkovej cene fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom pre
odberné miesta v meste Košice vo výške 158,8082 eur/kW.

15. Súd prvej inštancie nevzhliadol ako dôvodnú ani námietku žalovaného, že požadovanie zaplatenia
fixnej zložky ceny tepla za obdobie kedy žalovaný neodoberal od žalobcu teplo v spojení s
neuzatvorením dohody o ukončení dodávky a odberu tepla, v dôsledku čoho by žalovaný uhradil
žalobcovi len ekonomicky oprávnené náklady je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a
dobrými mravmi. Možnosť ukončenia Zmluvy o dodávke tepla je stanovená jednak dohodou zmluvných

strán(článokV.ods.7),akoajvýpoveďou(článokV.ods.5a6).Ukončeniezmluvydohodoupodľačlánku
V. ods 7 je možnosťou, nie povinnosťou zmluvných strán. Preto nepristúpenie k dohode na ukončení
zmluvy zo strany žalobcu nemôže samo osebe pričítať na ťarchu žalobcu. Napokon, z vykonaného
dokazovania nevyplynulo ani akékoľvek porušenie zmluvy zo strany žalobcu, keď žalobca splnil svoje
zmluvné povinnosti a zabezpečil pre žalovaného možnosť odobrať vyrobené teplo. To, že žalovaný túto

možnosť nevyužil, rovnako nemožno pričítať na ťarchu žalobcu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
zvýraznil, že žalovaný uviedol predmetné faktúry do kontrolných výkazov DPH za jednotlivé zdaňovacie
obdobia za účelom uplatnenia odpočtu DPH /čl. 65 spisu/.

16. Súd prvej inštancie ako nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného, že žalobca mu mal namiesto

vyúčtovania fixnej zložky ceny tepla za mesiace, kedy mu zo strany žalovaného bolo oznámené,
že už nebude odoberať teplo od žalobcu a žiada uzatvoriť dohodu o skončení dodávky a odberu
tepla vyúčtovať ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných
zariadení žalobcu a nezistil, že by konanie žalobcu vo vzťahu k žalovanému za predmetné obdobie7/2019 - 11/2019 vybočovalo z rámca bežného konania podnikateľa v danom sektore, keď koná v súlade
s uzavretou zmluvou, prípadne že by žalobca porušil svoje zmluvné, či zákonné povinnosti alebo zneužil
svoje postavenie na úkor žalovaného.

17. Preto súd prvej inštancie vzhliadol celý uplatnený nárok žalobcu za dôvodný a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 8.136,77 eur. Keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť riadne vyúčtovanej
fixnej zložky ceny tepla, dostal sa do omeškania, preto ho súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť aj úrok z

omeškania z priznanej sumy istiny jednotlivých faktúr, a to odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti až
do zaplatenia (pri pohľadávke za mesiac 7/2019 zohľadniac jednostranný zápočet žalovaného zo dňa
1.4.2020). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 14 % ročne, čo je menej než by mu prináležalo
podľa článku 7.11 VZP 8/2018. Omeškaním žalovaného vznikol žalobcovi popri uplatnených úrokoch z
omeškania aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

18. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1
písm. b) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil.

20. Žalovaný namietal, že v 6/2019 úplne ukončil odber tepla a so žalobcom jednal o ukončení Zmluvy.
V takom prípade nárok na fixnú zložku maximálnej ceny tepla je súčasťou ekonomicky oprávnených
nákladov a nevzniká na ňu nárok osobitne, čo zároveň predstavuje zjavný rozpor konania žalobcu
zo zásadami poctivého obchodného styku, ako aj na to, že povinnosť zaplatiť fixnú zložku ceny

tepla žalovanému nevyplývala zo Zmluvy o dodávke tepla. Odôvodnenie napádaného rozhodnutia
nezodpovedá požiadavke riadneho a dostatočného odôvodnenia, ktoré dáva odpoveď na všetky
podstatné argumenty sporovej strany. Súd prvej inštancie zároveň pri svojom rozhodovaní nezohľadnil
skutkové okolnosti, ktoré boli výsledkom vykonaného dokazovania ohľadne ukončenia odberu, čo sa
zároveň pretavilo do následného nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Žalovaný v konaní opakovane poukazoval na to, že VZP 8/2018 a Technické podmienky dodávky
tepla 8/2018 neboli v čase uzatvorenia zmluvy platné a neboli súčasťou Zmluvy o dodávke tepla. Preto
neboli pre žalovaného záväzné a žalobca svoj nárok na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla od nich
nemôže odvodzovať. Zmluvné strany môžu byť počas trvania zmluvy viazané len takými Všeobecnými

obchodnými podmienkami, s ktorými boli oboznámené v čase uzatvorenia zmluvy alebo také, s ktorými
neskôr vyjadria súhlas obe zmluvné strany. Aktualizácia VZP nemôže byť vykonaná ako jednostranný
právny úkon. Súd prvej inštancie uviedol existenciu VZP 8/2018 len v rámci zhrnutia vykonaných
dôkazov a ďalej sa s nimi nezaoberal. Odôvodnenie napádaného rozsudku je preto nedostatočné,
neúplné a nepresvedčivé a nedáva odpovede na podstatné otázky, čím sa súd dopustil zásahu do

procesných práv žalovaného takým spôsobom, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny
proces.

22. Súd prvej inštancie absolútne opomenul prihliadnuť aj na osobitné okolnosti vzťahu medzi sporovými
stranami. Podstatným a rozhodujúcim faktom je, že zo strany žalovaného nešlo len o prerušenie odberu

tepla na určité obdobie, teda že dobrovoľne v určitom časovom horizonte dodávané teplo neodoberal.
U žalovaného došlo k úplnému a konečnému ukončeniu odberu tepla spojeného s odpojením sa
s tým, že žalovaný mal záujem aj o právne ukončenie zmluvného vzťahu. K tomuto síce doposiaľ
nedošlo avšak výlučne zavinením žalobcu, ktorý nepristúpil k formálnemu uzatvoreniu dohody o
ukončení Zmluvy o dodávke tepla. Súd prvej inštancie tak vec nesprávne právne posúdil, keď existenciu

nároku uplatneného žalobou odvodil výlučne poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obdo/48/2018, ktoré sa však zaoberá len posúdením povinnosti hradenia fixnej zložky ceny tepla za
obdobie,kedynedochádzakreálnemuodberutepla,avšakabsolútnetútootázkuneposudzujevovzťahu
k ukončeniu odberu s predpokladaným následným ukončením platnosti zmluvy o dodávke a odberetepla. Ak neodoberanie tepla je finálne a znamená odpojenie sa a budúce ukončenie zmluvného vzťahu,
je takéto konanie spojené s odlišnými právnymi následkami predpokladanými Zákonom o tepelnej
energetike, ktoré vylučujú priznanie nároku na zaplatenie fixnej zložky ceny tepla.

23. Žalovaný citujúc ustanovenie § 20 ods. 3 Zákona o tepelnej energetike dôvodil, že práve existencia
nároku na ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa, vylučuje zároveň priznanie
nároku na úhradu fixnej zložky ceny tepla. Súd prvej inštancie však právne dôsledky existencie nároku
na náhradu ekonomicky oprávnených nákladov ani neposudzoval. Vzhľadom na existenciu súdneho

konania ohľadne ukončenia Zmluvy o dodávke tepla, ako aj na výsledky dokazovania nie je sporné,
že medzi stranami bol ukončený odber tepla, ktorý bol, resp. bude spojený aj s formálnym odpojením
a ukončením Zmluvy o dodávke tepla. V súvislosti s ukončením odberu tepla, žalobcovi podľa § 20
ods. 3 Zákona tepelnej energetike vzniká nárok na úhradu ekonomicky oprávnených nákladov, ktorých
splneniezávisínačinnostižalobcu,t.j.ichvyčíslenízjehostrany.Nakoľkoodberteplasícebolžalovaným
ukončený v roku 2019, avšak k formálnemu odpojeniu a vyúčtovaniu ekonomicky oprávnených nákladov

vyvolanýchodpojenímdoposiaľnedošlo,vsúčasnostisaichvýpočetbudemusieťriadiťaktuálneplatnou
vyhláškou č. 146/2024 Z.z., teda v rámci toho vyúčtovania ekonomicky oprávnených nákladov bude
mať žalobca nárok uplatniť si aj úplnú úhradu fixnej zložky maximálnej ceny tepla. Súd prvej inštancie
tak žalobcovi priznal predčasne nárok na úhradu fixnej zložky ceny tepla, na ktorú mu však zo zákona
vznikne nárok až v rámci vyúčtovania ekonomicky oprávnených nákladov.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
ako vecne správny, stotožniac sa s jeho závermi. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca by si mal
uplatniť žalovanú sumu titulom fixných nákladov v rámci ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných
odpojením od systému centralizovaného zásobovania teplom, lebo to vyplýva z ust. § 2 ods. 2 vyhlášky

č.146/2024Z.z.,poukázalnaskutočnosť,žetextvyhláškyustanovujetútomožnosťvsúvislostisfixnými
nákladmi len za rok, v ktorom došlo k odpojeniu od systému centralizovaného zásobovania teplom.
K odpojeniu žalovaného od systému centralizovaného zásobovania teplom však doposiaľ nedošlo, čo
vyplýva predovšetkým zo záverov konania vedenom pod sp. zn.: K2-20C/56/2019, v ktorom súd, zatiaľ
neprávoplatne, ukončil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným až rozsudkom ku dňu 24.11.2024.

Žalobca ale považuje tento rozsudok za vydaný v rozpore so zákonom. Minimálne do tohto dátumu
teda existovala platná a účinná Zmluva o dodávke tepla uzatvorená medzi stranami. Kým nedôjde
k ukončeniu zmluvného vzťahu je dodávateľ povinný udržiavať systém zásobovania teplom v takom
stave, aby v prípade, že zo strany odberateľa vznikne požiadavka na odber, bol systém prevádzky
schopný. V dôsledku toho vznikajú následne dodávateľovi náklady tvoriace v rámci ceny tepla tzv.

fixnú zložku. Ukončením odberu v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášky č. 146/2024 Z.z. je potrebné rozumieť
ukončenie zmluvného vzťahu a s ním spojené i fyzické odpojenie od systému, napr. zaslepením alebo
odpojením alebo odrezaním prívodného potrubia. Odpojením však nie je to, že odberateľ v určitom
období neodoberal teplo. K neodoberaniu tepla môže dôjsť po dobu trvania (existencie) zmluvy z
rôznych dôvodov (napr. z dôvodu rekonštrukcie odberného miesta, pobytu odberateľa mimo odberného

miesta po dlhšiu dobu a pod.) V takom prípade nevzniká dodávateľovi nárok na variabilnú zložku ceny
tepla, ale z dôvodu potreby udržiavania systému zásobovania teplom v užívania schopnom stave mu
i za takéto obdobie vzniká nárok na fixnú zložku ceny tepla, pričom zákon a vykonávacie predpisy
stanovujú výslovne ako sa takáto fixná zložka v takomto prípade má vypočítať, keďže ju nemožno
odvodiť od množstva dodaného tepla. Pokiaľ došlo v prejednávanej veci k fyzickému zásahu do sústavy

centrálneho zásobovania teplom, došlo k tomu zo strany žalovaného v rozpore so zákonom (§ 22
ods. 3 Zákona o tepelnej energetike výslovne uvádza, že taký zásah je zákonný len so súhlasom
dodávateľa). O to skôr nemožno takéto konanie považovať za právne relevantné ukončenie odberu s
následkami, ktoré z toho pre obe zmluvné strany vyplývajú. Zo strany žalovaného nedošlo k ukončeniu
odberu v roku 2019, nakoľko samotná skutočnosť, že žalovaný ako odberateľ znížil odber tepla na

nulu, neznamená ukončenie zmluvného vzťahu – odberu. Ak nedošlo k ukončeniu odberu v roku
2019, nemôže si dodávateľ fixné náklady za rok 2019 uplatňovať ako súčasť ekonomicky oprávnených
nákladov vyvolaných odpojením. Žalobca si neuplatňoval fixné náklady na základe VZP ale ako zložku
ceny tepla, na ktorú mu vzniká nárok na základe Zákona o tepelnej energetike v spojení s aktuálnou
Vyhláškou ÚRSO, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike a to aj za obdobie,

kedy nedochádza k reálnemu odberu tepla. Zmluva o dodávke tepla nie je klasickou súkromnoprávnou
zmluvou a i spôsob jej ukončenia je regulovaný Zákonom o tepelnej energetike. Zákonodarca (nie
žalobca) v § 20 reguluje dôvody i spôsob ukončenia Zmluvy o dodávke tepla a tieto ustanovenia
obmedzujúce možnosť ukončenia zmluvy sú odôvodnené ochranou verejného záujmu. Žalovaný nemáa nikdy v zmysle Zákona o energetike nemal povinnosť uzatvoriť dohodu o ukončení Zmluvy o dodávke
tepla so žalobcom v postavení odberateľa.

25. Žalovaný v odvolacej replike a žalobca v odvolacej duplike zotrvali na svojej argumentácii uvádzanej
v priebehu konania.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolania prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné iba čiastočne.

27. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces je daný vtedy, ak súd porušil ktorékoľvek procesné právo strany sporu,
pričom musí ísť o také pochybenie vo vzťahu k celému konaniu, že z dôvodu takého pochybenia súdu sa

javí byť nespravodlivým celé konanie. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí aj právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

29. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./ je
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1

C.s.p., v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne
na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi, alebo vyšli za konania najavo,

alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo
vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho
posúdenia veci.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a
z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

31. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku posúdiť správnosť postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
konkrétne správnosť jeho záverov vo veci samej o dôvodnosti nároku žalobcu voči žalovanému na

zaplatenia 8.136,77 eur s príslušenstvom.

32. Súd prvej inštancie správne posúdil vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny podľa § 261 ods. 2
Obchodného zákonníka, ktorý vznikol uzatvorením Zmluvy o dodávke tepla.

33. Podľa § 217 ods. 1, veta prvá, C.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

34. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej
inštancie. Skutočnosť, že žalovaný mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti

napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.

35. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní
(občianskoprávnom spore).36. Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
o zistenom skutkovom stave a o základe predmetu sporu a odvolací súd je podľa § 383 C.s.p. viazaný

týmto správne zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie.

37. Medzi stranami nebolo sporné, že tieto uzatvorili Zmluvu o dodávke tepla podľa § 19 Zákona
o tepelnej energetike; v konaní uplatnený nárok predstavuje iba tzv. fixnú cenu tepla za obdobie 7/2019
- 11/2019; žalovaný od 6/2019 teplo od žalobcu neodoberal a nedošlo ani k skončeniu odberu tepla

v zmysle Zmluvy o dodávke tepla, totožnou so zákonnou úpravou § 20 Zákona o energetike.

38. Žalovaný v konaní nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že na základe uzatvorenej Zmluvy o dodávke
tepla si od žalobcu objednal odber tepla na rok 2019, preto sa toto skutkové tvrdenie považuje za
nesporné. Žalovaný iba uvádzal, že si od žalobcu neobjednal teplo na rok 2020, teda za iné obdobie
ako je obdobie, za ktoré požaduje žalobca fixnú cenu tepla v spore.

39. Odber tepla uskutočňovaný na základe zmluvy o dodávke a odbere tepla môže odberateľ skončiť
dohodousdodávateľomalebonazákladezákona.Dohoduoskončeníodberuteplamožnopovažovaťza
dohodu o ukončení zmluvy o dodávke a odbere tepla za predpokladu dodržania písomnej formy takejto
dohody.SkončiťodberteplanazákladeZákonaotepelnejenergetikemožnolenzdôvodovvyplývajúcich

z § 20 ods. 2. Samotný vznik alebo výskyt dôvodov skončenia odberu tepla nemá za následok ukončenie
zmluvy o dodávke a odbere tepla, je však dôvodom oprávňujúcim odberateľa písomne vypovedať
uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla (§ 19 ods. 4 Zákona o tepelnej energetike).

40. V konaní nebolo sporné, že strany dohodu o skončení odberu tepla neuzatvorili a zároveň žalovaný

Zmluvu o dodávke tepla nevypovedal so zákonom prípustných dôvodov. Je preto bez právnej relevancie
ako to uviedol aj súd prvej inštancie, že žalovaný objednané množstvo, resp. žiadne množstvo tepla
v roku 2019 od žalobcu neodobral, keďže v rozhodnom období roku 2019 Zmluva o dodávke tepla
medzi stranami bola platne uzatvorená, teda trvala. Pre jej ukončenie totiž neboli splnené Zákonom
o energetike dané predpoklady (dohoda ako dvojstranný právny úkon alebo výpoveď), teda žalobcovi

na jej základe (článok I. ods. 3) a zároveň aj podľa Zákona o tepelnej energetike vzniklo právo na úhradu
ceny tepla, ktorá podlieha cenovej regulácii.

41. Podľa § 6 vyhlášky ÚRSO č. 248/2016 Z.z. ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej
energetike, maximálna cena tepla sa skladá z variabilnej zložky, ktorá sa určuje na objednané množstvo

tepla a uplatňuje sa za namerané množstvo tepla a fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným
ziskom sa určí v eurách na kilowatt celkového regulačného príkonu.

42. Zo Zmluvy o dodávke tepla uzatvorenej medzi stranami pritom jednoznačne vyplýva, že cena tepla
pozostáva z variabilnej a fixnej zložky maximálnej ceny tepla, ktorá je určená príslušným rozhodnutím

ÚRSO (článok III.). Pre rok 2019 ÚRSO určil maximálnu cenu tepla žalobcovi v rozhodnutí č. 0039/2019/
T, kde maximálna cena fixnej zložky tepla predstavovala 158, 8082 eur/kW, čo zodpovedá cene
účtovanej žalobcom pre žalovaného.

43. Odvolací súd udáva, že zmysel, účel a charakter fixnej zložky tepla vyplýva zo Zákona o tepelnej

energetike a fixná zložka ceny tepla vychádza z množstva objednaného tepla žalovaným pre nasledujúci
rok, pričom v čase dojednania množstva tepla, ktoré malo byť vyrobené, zmluvný vzťah o dodávke a
odbere tepla trval a dodávateľ musel byť pripravený svoj záväzok na dodávku splniť a s tým mal spojené
náklady. Žalobca teda bol nútený rezervovať výrobnú kapacitu potrebnú na rok 2019 a to bez ohľadu
na to, či si takýto objem tepla žalovaný odoberie. Dodávateľ tepla teda musí byť vždy pripravený svoj

záväzok na dodávku splniť a s tým má spojené náklady (fixné náklady).

44. Nárok dodávateľa na náhradu ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením odberateľa
od sústavy tepelných zariadení predstavuje osobitný zmluvný nárok (hoci predpokladaný Zákonom o
tepelnej energetike v ustanovení § 20 ods. 3, účinného do 30.11.2023) voči odberateľovi, ktorý vzniká

dodávateľovi tepla až pri ukončení zmluvného vzťahu.45. Podľa znenia § 20 ods. 3 Zákona o tepelnej energetike, účinného od 1.12.2023, odberateľ
môže skončiť odber tepla len vtedy, ak uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané
odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.

46. Keďže tieto zákonné podmienky (existencia dohody strán, resp. samotná úhrada týchto nákladov
žalobcovi) v spore neboli preukázané, v zmysle Zákona o energetike nedošlo ku skončeniu odberu tepla
žalovaným od žalobcu. Preto je nenáležitá obrana žalovaného, že došlo k ukončeniu odberu tepla a to
ani samotným faktickým neodoberaním tepla žalovaným od žalobcu, keďže to nezodpovedá právnej

úprave Zákona o tepelnej energetike.

47. Z vyššie uvedených dôvodov uplatnený nárok na fixnú zložku tepla za rok 2019 nepredstavuje ani
tzv. predčasný nárok, tak ako to uvádzal žalovaný v podanom odvolaní. Navyše správne poukazoval
žalobca, že v zmysle § 2 ods. 2 vyhlášky č. 146/2024 Z.z., súčasťou nákladov, ktoré vznikli priamo v
dôsledku fyzického odpojenia objektu spotreby tepla od sústavy tepelných zariadení dodávateľa, je aj

úplná úhrada fixnej zložky maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom za regulačný príkon v roku, v
ktorom sa odberateľ odpája od sústavy tepelných zariadení dodávateľa, čo nepredstavuje uplatnený
nárok na úhradu fixnej zložky ceny tepla za rok 2019, keďže na odpojenie od sústavy dodávateľa sa
vyžaduje jeho súhlas (§ 22 ods. 3 Zákona o tepelnej energetike), ktorý v konaní nebol nielen tvrdený
ale ani preukázaný.

48. Odvolací súd zároveň uvádza, že pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bolo bez právneho
významu či VZP 8/2018 boli (platnou) súčasťou Zmluvy o dodávke tepla, keďže nárok na úhradu
uplatnených fixných nákladov vyplýva zo samotnej Zmluvy o dodávke tepla, uzatvorenej medzi stranami
a Zákona o tepelnej energetike (§ 15 ods. 1 písm. c/).

49. Keďže žalobcovi vznikol nárok na úhradu fixných nákladov za 7/2019 - 11/2019 vo výške tak
ako boli žalovanému vyúčtované jednotlivými faktúrami v zmysle bodu 1. Dohody o realizácii platieb
za dodávku tepla zo sekundárnych rozvodov (Príloha č. 4 ku Zmluve o dodávke tepla), ktorú strany
sporu podpísali a v konaní nebola stranami ani rozporovaná, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 8.136,77 eur ako aj paušálne náhrady vo
výške 160,- eur podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny, keďže odvolanie žalovaného v tejto časti
nebolo dôvodné.

50. Súd prvej inštancie taktiež správne priznal žalobcovi úroky z omeškania avšak iba v sadzbe 10,95

% ročne zo sumy 1.782,65 eur od 9.9.2019 do 30.3.2020, zo sumy 1.006,17 eur od 31.3.2020 do
zaplatenia, zo sumy 1.782,65 eur od 11.10.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.782,65 eur od 9.11.2019 do
zaplatenia, zo sumy 1.782,65 eur od 13.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.782,65 eur od 10.1.2020
do zaplatenia, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou vystavených faktúr, ktorými bola
vyúčtovaná fixná cena tepla a preto žalobcovi patrí aj úrok z omeškania dohodnutý v bode 8. Dohody

o realizácii platieb za dodávku tepla zo sekundárnych rozvodov vo výške 0,03 % denne (10,95 % ročne).

51. Preto bolo dôvodné odvolanie žalovaného proti tej časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým
bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie úroku z omeškania nad 0,03 % denne za čas omeškania
žalovaného, keďže v samotnej Zmluve o dodávke tepla (v bode 8. Dohody o realizácii platieb za dodávku

tepla zo sekundárnych rozvodov ako prílohe č. 4) bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,03 %
denne, teda odlišne od VZP 8/2018 (bez ohľadu na ich samotnú platnosť, ktorú žalovaný v konaní
namietal). Zmluva má prednosť pred Obchodnými podmienkami, čo zodpovedá aj samotnému zneniu
§ 263 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže obchodné podmienky ako nepriame zmluvné dojednania
majú vo vzťahu k priamemu zmluvnému dojednaniu zmluvy subsidiárnu povahu.

52. Súd prvej inštancie tak v napadnutom rozhodnutí priznal žalobcovi vyššiu sadzbu úrokov
z omeškania ako bola zmluvne dohodnutá, preto neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého
rozsudku čo do výšky priznaných úrokov z omeškania, ale neboli splnené podmienky ani pre jeho
zrušenie, preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznaných

úrokov z omeškania tak, že v prevyšujúcej vyhovujúcej časti úroku z omeškania nad 10,95 % ročne
žalobu o úrokoch z omeškania ako nedôvodnú zamietol.53. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania
(vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri

istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania
vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že
čiastočný úspech žalovaného v zamietajúcej časti, čo do úrokov z omeškania nad 3,05 % ročne nemá
na rozhodnutie o náhrade trov prvoinštančného konania žiaden vplyv. Odvolací súd preto podľa § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

54. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní vo vzťahu
k namietanej istine 8.136,77 eur s úrokom z omeškania 10,95 % ročne úspešný, pričom jeho neúspech
včastiuplatnenejsadzbyúrokuzomeškanianad10,95%,t.j.3,05%predstavujeibanepatrnýneúspech,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške

trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie

druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).